Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. marec 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/159/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216206915
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4216206915.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr.
Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: OTP banka Slovensko, a.s. so sídlom Štúrova
5, Bratislava, IČO: 31 318 916, v konaní zastúpený: Advokátska kancelária AK Herceg, s.r.o. so sídlom
Košická 56, Bratislava, proti žalovanému: E. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. XX/XX, S., v konaní
zastúpený: JUDr. Ondrej Tóth, advokát so sídlom Dunajské nábrežie 14, Komárno, o zaplatenie sumy

2.645,97 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa
17.mája 2017 č.k. 14C/206/2016-100, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí zvyšnej časti žaloby týkajúcej sa
zmluvných úrokov po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a vo výroku o trovách konania z r u š u j
e a vec mu v tejto časti vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom konanie v časti o zaplatenie sumy 276,12 eura spolu so
zmluvným úrokom vyčísleným k 26.4.2016 vo výške 28,62 eura, úrokom z omeškania vyčísleným k
26.4.2016 vo výške 0,09 eura, zmluvným úrokom vo výške 27,50 % ročne zo sumy 276,12 eura od
29.9.2016 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy 276,12 eura od 29.9.2016
do zaplatenia, poplatkami vo výške 0,30 eura zastavil. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu
vo výške 2.295,97 eura spolu so zmluvným úrokom za obdobie do 12.11.2013 vo výške 402,22 eura,

úrokom z omeškania za obdobie do 26.4.2016 vo výške 66,13 eura, úrokom z omeškania vo výške 1
% ročne zo sumy 2.645,97 eura od 27.4.2016 do 28.9.2016, úrokom z omeškania vo výške 1 % ročne
zo sumy 2.295,97 eura od 29.9.2016 do zaplatenia, poplatkami vo výške 31,46 eura, to všetko do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak,
že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že dňa 6.5.2016 žalobca doručil súdu žalobu,
ktorou sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 2.645,97 eura s príslušenstvom
a náhradu trov konania. Podanú žalobu žalobca postavil na tom skutkovom tvrdení, že so žalovaným
uzatvoril dňa 26.5.2011 zmluvu o rýchlom poistenom spotrebiteľskom úvere pre obyvateľstvo č. 0228
3018 11 RSU, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli všeobecné obchodné podmienky pre poskytovanie
spotrebných úverov pre obyvateľstvo účinné od 1.1.2009. Žalovanému bol na základe tejto zmluvy

poskytnutý úver vo výške 3.000 eur, ktorý sa zaviazal splácať 84 mesačnými splátkami po 87,18
eura počnúc od 26.6.2011. Žalovaný neplnil dohodnuté zmluvné podmienky, poskytnutý úver riadne
nesplácal. Listom zo dňa 19.9.2013 bol preto vyzvaný na uhradenie celej sumy dlhu. Nakoľko žalovaný
naďalej nesplácal poskytnutý úver riadne a včas, v zmysle čl. VIII. bod 2 písm. e) zmluvy o úvere bol
listom zo dňa 28.10.2013 vyhlásený úver za predčasne splatný a žalovaný bol povinný celý svoj záväzok
uhradiť do 10 dní od doručenia vyhlásenia úveru za splatný. Účinnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti

úveru nastala ku dňu 11.11.2013. Ku dňu 26.4.2016 vyčíslil svoju pohľadávku voči žalovanému na sumu
vo výške 2.645,97 eura, ktorá pozostáva z nesplatenej istiny vo výške 2.645,97 eura, dlžného úroku vovýške 2.243,88 eura, dlžného úroku z omeškania vo výške 66,22 eura a dlžných poplatkov vo výške
31,76 eura. Zároveň si uplatnil na zaplatenie i zmluvný úrok a úrok z omeškania počnúc od 27.4.2016
do zaplatenia ako aj náhradu trov konania.

3. Žalovaný sa k podanej žalobe a jej prílohám vyjadril písomným podaním, ktorým nepoprel skutkové
tvrdenia žalobcu ohľadne vzniku zmluvného vzťahu. Mal však za to, že nárok, ktorý je predmetom
konania, je nárokom vyplývajúcim zo spotrebiteľského vzťahu. Výpočet dlžnej istiny žalobcom považoval
za v rozpore so zákonom, keď žalobca úročil aj úroky a tie pripočítaval k istine, čo považoval za

neprípustné a poukázal na rozhodnutia súdov SR, ESD a smernice EÚ bez bližšej špecifikácie. Mal za
to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky zákonné náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm.
a), c), i), g) a l) zákona č. 129/2010 Z.z. a mal za to, že úver je potrebné považovať za bezúročný
a bez poplatkov. Nakoľko mu bol poskytnutý úver vo výške 3.000 eur a on titulom úveru už uhradil
sumu 2.070,21 eur konštatoval, že jeho dlh voči žalobcovi predstavuje len sumu 929,79 eur, keď priložil
potvrdenie o čiastočnej úhrade dlhu dňa 29.9.2016 vo výške 360 eur. Vzniesol námietku premlčania,

keď podľa jeho názoru k prvému omeškaniu s úhradou splátky došlo dňa 26.3.2012, najneskôr dňa
23.1.2013, od kedy už žiadne splátky úveru uhrádzané neboli. Mal za to, že veriteľ bol oprávnený zo
zákona v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami zosplatniť celý úver a požadovať od neho
úhradu celého zvyšku úveru naraz. Lehota veriteľa pre prvé možné uplatnenie nároku začala plynúť dňa
26.5.2012, najneskôr dňa 23.3.2013 a táto v trvaní troch rokov uplynula pred momentom podania žaloby

na súd. Ak by súd nepovažoval námietku premlčania uplatneného nároku za dôvodnú, konštatoval, že
za dôvodnú považuje len žalobu v časti o zaplatenie sumy 929,79 eura spolu s úrokom z omeškania
vo výške 1 % ročne z tejto sumy.

4. Žalobca k vyjadreniu žalovaného zaujal písomné stanovisko, konštatoval, že zmluva uzavretá medzi

stranami sporu je v prvom rade úverovou zmluvou podľa Obchodného zákonníka, nakoľko však ide o
spotrebiteľský úver použijú sa na zmluvný vzťah i ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
a tiež ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z.. Nesúhlasil so skutkovým tvrdením žalovaného, že dňa
29.9.2016 uhradil sumu 360 eur. Uviedol, že v ten deň bola uhradená len suma 350 eur, čo vyplýva
aj z dokladu, ktorý predložil žalovaný, keď žalovaný odovzdal sumu 360 eur, z tejto bola suma 2 eur

uhradená ako poplatok za hotovostnú splátku a suma 8 eur bola žalovanému vrátená. Tiež nesúhlasil s
tvrdením žalovaného, že úročí aj úroky a tieto pripočítava k istine. Pokiaľ ide o úročenie dlžnej istiny aj po
zosplatnení úveru, toto svoje konania považoval za zákonné poukazujúc na ustanovenie § 497, 502 ods.
1 a 503 Obchodného zákonníka, rozhodnutia súdov SR k tejto problematike. Pokiaľ ide o ním uplatnený
nárok na poplatky, poukázal na to, že tento nárok si uplatnil do momentu do 30.6.2013, keď od 1.7.2013

zákon o bankách účtovanie poplatku za vedenie účtu zakázal a od 1.7.2013 si ani on takýto poplatok
neúčtoval. Mal za to, že zmluva o úvere obsahovala dohodu o amortizácii istiny a v prípade potreby
dlžníka, tento si mohol bezplatne od neho vyžiadať výpis vo forme amortizačnej tabuľky. Za nedôvodnú
považoval aj vznesenú námietku premlčania uplatneného nároku, keď poukázal na to, že vyhlásenie
predčasnej splatnosti úveru je právom a nie povinnosťou veriteľa. Tiež poukázal na to, že najstaršia

neuhradená splátka, ktorej zaplatenia sa domáha v tomto konaní je splátka splatná dňa 26.5.2013.
Keďže žaloba bola vo veci podaná dňa 6.5.2016, táto bola podaná v rámci plynutia premlčacej doby.

5. V priebehu konania vzal žalobca podanú žalobu v časti o zaplatenie sumy 276,12 eura spolu so
zmluvným úrokom vyčísleným k 26.4.2016 vo výške 28,62 eura, úrokom z omeškania vyčísleným k

26.4.2016 vo výške 0,09 eura, zmluvným úrokom vo výške 27,50 % ročne zo sumy 276,12 eura od
29.9.2016 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy 276,12 eura od 29.9.2016
do zaplatenia, poplatkami vo výške 0,30 eura späť a konanie žiadal v tejto časti zastaviť.

6. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaného dokazovania zistil, že žalobca so žalovaným

uzatvoril zmluvu o rýchlom poistenom spotrebiteľskom úvere pre obyvateľstvo č. 0228 3018 11RSU dňa
26.5.2011, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 3.000 eur. Tento úver sa žalovaný
zaviazal splácať pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 87,18 eura v období od 26.6.2011 do
26.5.2018. RPMN bola v zmluve vyčíslená vo výške 36,55 % pri priemernej RPMN vo výške 17,44 %
a celková čiastka splatná spotrebiteľom vo výške 7.382,90 eura. Žalovaný sa tiež v zmluve zaviazal

uhradiť jednorazový poplatok za spracovanie úveru vo výške 60 eur. Tiež mal v zmysle zmluvy uhrádzať
mesačný poplatok za vedenie úverového účtu vo výške 2,20 eura a mesačný poplatok za zabezpečenie
poistenia vo výške 4,18 eura. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky pre
poskytovanie spotrebných úverov pre obyvateľstvo účinné od 1.1.2009. Pre riadne neplnenie zmluvnýchpodmienok žalovaným, žalobca žalovaného písomne dňa 19.9.2013 vyzval na zaplatenie záväzku, ktorý
bol po lehote splatnosti najneskôr do 4.10.2013. Ako vyplynulo z priloženej kópie doručenky žalovaný
prevzal predmetnú výzvu dňa 24.9.2013. Keďže žalovaný na výzvu nereagoval úhradou splatného

záväzku,žalobcalistomzodňa28.10.2013žalovanémuoznámil,ževzmysleuzavretejzmluvyvyhlasuje
predčasnú splatnosť úveru. Dlžnú pohľadávku vyčíslil na sumu vo výške 3.452,69 eura a žalovaného
vyzval na zaplatenie tejto sumy do 10 dní od doručenia výzvy. Žalovaný predmetnú výzvu prevzal
dňa 31.10.2013, dlžnú sumu v stanovenej lehote neuhradil. Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru
nadobudlo účinnosť dňa 11.11.2013. Z listinných dôkazných prostriedkov predložených žalovaným súd

zistil, že žalovaný dňa 29.9.2016 vložil osobne v pobočke žalobcu vo Veľkom Mederi sumu 350 eur
titulom čiastočnej úhrady dlžnej sumy, ktorá je predmetom tohto konania. Žalovaný je poberateľom
invalidného dôchodku, ktorý mu je počnúc od 1.1.2017 vyplácaný vo výške 136,10 eura mesačne. Podľa
potvrdenia ošetrujúceho lekára je žalovaný počnúc od 21.3.2017 vážne chorý, opakovane bol operovaný
a zlepšenie jeho zdravotného stavu si vyžaduje dlhší čas.

7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 497, 499, 502 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2,
§ 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/, § 9 ods.
1, 2, § 11 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995
Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 23a ods. 1, 2 zákona č.
634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, § 5b, § 29b zákona č. 250/2006 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení

účinnom od 1.6.2014. Čiastočné späťvzatie žaloby posúdil podľa § 145 ods. 2, § 146 ods. 1, § 151 ods.
1 Civilného sporového poriadku.

8. Vzhľadom k tomu dospel súd prvej inštancie k záveru, že predmetom konania v tejto veci bol
záväzok žalovaného, ktorý vznikol z úverovej zmluvy a i keď sporná zmluva predstavuje tzv. absolútny
obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka), predmetná zmluva je
súčasnespotrebiteľskouzmluvouanažalovaného jepotrebnéhľadieťakonaspotrebiteľa,pretožeprijej
uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny

vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia §
1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti,
že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný
zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho

zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu
na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka
a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený
zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a

povinností) ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských
zmlúv). V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.4.2015 (sp.
zn. 3MCdo/14/2014), podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
sa na právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy

založené pred jeho účinnosťou.

9. Žalobca zobral v priebehu konania (pred otvorením pojednávania) podanú žalobu v časti o zaplatenie
sumy 276,12 € spolu so zmluvným úrokom vyčísleným k 26.4.2016 vo výške 28,62 €, úrokom z
omeškania vyčísleným k 26.4.2016 vo výške 0,09 €, zmluvným úrokom vo výške 27,50 % ročne zo sumy

276,12 € od 29.9.2016 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy 276,12 € od
29.9.2016 do zaplatenia, poplatkami vo výške 0,30 € späť, preto súd prvej inštancie podľa § 145 ods.
2 CSP konanie v tejto časti zastavil.

10. Ohľadne zvyšnej časti uplatneného nároku dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná len

sčasti. Zo skutkového tvrdenia žalobcu nepopretého žalovaným mal súd za preukázané, že žalobca
ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 26.5.2011 úverovú zmluvu, ktorú považoval za platný
právnyúkon,obsahovalavšetkyzákonnénáležitostivzmyslezákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov vznení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy. Nestotožnil s námietkou žalovaného poukazujúcou na
chýbajúce náležitosti uzavretej zmluvy, pre ktoré je potrebné považovať poskytnutý úver za bezúročný
a bez poplatkov, keď z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zistil, že zmluva obsahovala okrem

ostatných zákonných náležitostí aj údaj o celkových nákladoch spotrebiteľa (vyčíslený vo výške 7.382,90
€, ktorý bol uvedený v čl. I. bod 4 zmluvy), tiež obsahovala údaj o výške splátky (i keď v zmluve nebolo
rozpísané, koľko z každej jednotlivej splátky tvorí istinu, koľko úrok, prípadne iný nárok). Konštatoval,
že nerozpísanie splátky na jednotlivé nároky nemá za následok, že úver je potrebné považovať za
bezúročný a bez poplatkov, pretože pre vyslovenie úveru za bezúročný a bez poplatkov by bolo potrebné

splneniekumulatívnejpodmienkyneuvedeniatejtonáležitostispodmienkou,žezmluvanemalapísomnú
formu, čo v danom prípade splnené nebolo, nakoľko zmluva bola medzi stranami sporu uzavretá v
písomnej podobe.

11. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania uplatneného nároku súd prvej inštancie dospel k
záveru o jej nedôvodnosti, stotožnil sa s názorom žalobcu, ktorý vyslovenie predčasnej splatnosti

úveru považuje za právo veriteľa, nie však za jeho povinnosť. Na základe zmluvného vzťahu bolo
žalovanému poskytnuté plnenie, ktoré mal splatiť v splátkach, keď premlčaciu dobu treba počítať pre
každú jednu splátku samostatne (§ 103 Občianskeho zákonníka). V danom prípade žalovaný riadne
neuhradil splátky úveru splatné od januára 2013, pričom žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej
splatnosti úveru až písomným podaním zo dňa 28.10.2013, keď účinky predčasného zosplatnenia

úveru nastali k 11.11.2013. Nakoľko aj sám žalobca považoval nárok na zaplatenie splátok splatných v
mesiacoch január 2013 až apríl 2013 za premlčaný, vychádzajúc z toho, že žalobu podal na súde až
dňa 6.5.2016, nárok na zaplatenie dlžnej sumy titulom splátok splatných v období mesiacov január 2013
až apríl 2013 si neuplatnil. Žaloba bola v časti predstavujúcej rozdiel medzi tým, čo žalobca žalovanému
poskytol na základe zmluvy (suma 3.000,- €) a tým, čo do momentu 23.1.2013 žalovaný uhradil a čo

z tejto sumy bolo započítané na dlžnú istinu (suma 280,15 €), po odpočítaní sumy splátok splatných v
mesiacoch január 2013 až apríl 2013 (ktoré aj žalobca považoval za premlčané) a po odpočítaní sumy
350,- € (ktorú žalovaný uhradil po podaní žaloby, ktorú celú sumu súd započítal na uplatnený nárok), zo
strany žalobcu podaná dôvodne. Číselné vyjadrenie sumy dôvodne podanej žaloby predstavuje sumu
2.295,97 €, ktorá predstavuje sumu dlžnej istiny. Na zaplatenie tejto sumy preto zaviazal žalovaného.

Započítanie časti úhrady vo výške 350 € dňa 29.9.2016 žalobcom na premlčané splátky, považoval súd
prvej inštancie za konanie v rozpore s princípom spotrebiteľského práva, keď veriteľ má postupovať tak,
aby nepoškodzoval práva spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. V danom prípade sám žalobca uznal
splátky splatné v mesiacoch január 2013 až apríl 2013 za premlčané a ich zaplatenie si v tomto konaní
neuplatnil, potom jeho konanie, keď sumu 350,- € uhradenú žalovaným po začatí konania nezapočítal

v plnej výške na nárok uplatnený v tomto konaní, treba považovať za konanie v rozpore s dobrými
mravmi a takéto konanie nemôže požívať právnu ochranu. I s poukazom na ustanovenie § 5b zákona
č. 250/2007 Z.z., keď súd z úradnej povinnosti prihliada na skutočnosti, ktoré oslabujú nárok veriteľa
voči spotrebiteľovi v takomto type konania, by súd žalobu, ktorou by si žalobca uplatnil na zaplatenie
i premlčané splátky spotrebiteľského úveru (bez ohľadu na vznesenie námietky premlčania zo strany

spotrebiteľa) zamietol a čiastočné plnenie by započítal len na pohľadávku, ktorá premlčaná nie je.

12.Ďalejsúdprvejinštancieuviedol,žežalobajedôvodnáivčastiuplatnenéhoúrokuzomeškania,ktorý
žalobca vypočítal v súlade s uzavretou zmluvou v dohodnutej výške prihliadnuc na platobnú disciplínu
žalovaného za obdobie do 26.4.2016 vo výške 66,13 €, zo sumy 2.645,97 € za obdobie do 27.4.2016

do 28.9.2016 a zo sumy 2.295,97 € za obdobie od 29.9.2016 do zaplatenia (zohľadniac v dlžnej istine
sumu uhradenú žalovaným dňa 29.9.2016). Úrok z omeškania bol zo strany žalobcu uplatnený vo
výške nepresahujúcej výšku zákonného úroku z omeškania vyplývajúceho z ustanovenia § 517 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Zamietol podanú žalobu v časti o
zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy nad 2.295,97 € za obdobie od 29.9.2016 do zaplatenia,

nakoľko tento nárok vyhodnotil za uplatnený nedôvodne, keďže podľa názoru súdu prvej inštancie celá
suma úhrady z 29.9.2016 mala byť započítaná na predmet tohto konania.

13. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 27,50 % ročne z dlžnej sumy
za obdobie do dňa predčasného zosplatnenia úveru (t.j. do 12.11.2013) vo výške 402,22 €, súd prvej

inštancie v tejto časti považoval žalobu za dôvodnú, keď úrok z úveru treba považovať za cenu peňazí v
zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto
nakladaťaprodukovaťzisk.Absentujúciziskpokrývaveriteľovipráveúroksplácanýspoluvrámcisplátky
úveru v režime dojednaného záväzku. Nad sumu priznaného zmluvného úroku za obdobie odo dňanasledujúceho po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru súd prvej inštancie však považoval žalobu za
nedôvodnú, keď vychádzajúc z ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. z úradnej povinnosti prihliadol
na existenciu skutočností oslabujúcich nárok veriteľa voči spotrebiteľovi. Pre prípad predčasného a

mimoriadnehozosplatneniaúveruveriteľovivznikánároknajednorazovévráteniepožičanejistinyúveru,
vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tejto súvislosti súd poukazuje i na ust.
§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa zmluvné dojednanie, ktoré by zaväzovalo
žalovaného k plateniu zmluvných úrokov aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru odchyľovalo od
zákona v neprospech spotrebiteľa, pretože by zhoršilo jeho postavenie. S poukazom na uvedené súd

(postupujúcpodľa§5bzákonač.250/2007Z.z.)žalobuvčastiuplatnenéhozmluvnéhoúrokuzaobdobie
odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru do zaplatenia zamietol. Súd v tejto súvislosti konštatuje,
že rozhodnutia, na ktoré poukazoval žalobca (priznávajúce zmluvný úrok aj po vyhlásení predčasnej
splatnosti úveru) sú rozhodovacou praxou súdov SR prekonané.

14. Žalobcovi priznal nárok aj na zaplatenie sumy poplatkov za vedenie účtu a poistenie, ktoré si žalobca

uplatnil od žalovaného len za obdobie do 30.6.2013, nakoľko počnúc od 1.7.2013 došlo k zmene zákona
o bankách (zákon č. 483/2001 Z.z.) a od tohto času zákon zakazuje bankám (v tomto prípade žalobca)
účtovať si od svojich klientov poplatok za vedenie účtu. Uplatnený nárok na zaplatenie poplatkov za
vedenie účtu do 30.6.2013 je potrebné považovať za zákonný nárok a žaloba v tejto časti bola zo strany
žalobcu podaná tiež dôvodne.

15. O nároku na náhradu trov konania (v časti konania, ktoré bolo pre čiastočné späťvzatie žaloby
zastavené) súd prvej inštancie rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, keď čiastočne zavinil zastavenie
konania žalobca (v časti, v ktorej došlo z jeho strany k chybnému výpočtu) a v časti žalovaný (ktorý
po podaní žaloby časť dlžnej sumy uhradil). Ohľadne zvyšnej časti konania o trovách konania rozhodol

podľa § 255 ods. 2 CSP, keď obe strany sporu boli ohľadne danej časti konania čiastočne úspešnou
stranou sporu (žalobca mal úspech v časti konania o zaplatenie dlžnej istiny, časti zmluvného úroku
a úroku z omeškania a poplatkov; žalovaný mal úspech v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá (o
zaplatenie časti istiny, zmluvného úroku po predčasnom zosplatnení úveru do zaplatenia, časti úroku z
omeškania). Preto rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

16. Lehotu na plnenie súd prvej inštancie určil v zmysle § 232 ods. 3 CSP, keď nevyhovel žiadosti
žalovanéhoouloženiepovinnostiuhradeniadlžnejsumyvsplátkach(20,-€,maximálne30,-€mesačne),
keď výšku navrhnutej splátky považoval za neprimeranú výške dlžnej sumy a dobe splatenia, pričom mal
za to, že by nebolo spravodlivé požadovať od žalobcu ako veriteľa, aby na uhradenie svojej pohľadávky

čakal tak neprimerane dlhú dobu.

17. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalobca v časti výroku o zamietnutí zvyšnej časti žaloby
a výroku o trovách konania, žiadal v týchto častiach rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť v celom rozsahu
a zaviazať žalovaného na náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania v plnej výške. Namietal

nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 2 ods. 3
Občianskeho zákonníka s tým, že okrem úrokov z omeškania má právo na bežné úroky, občiansky
zákonník ku dňu podpísania zmluvy o úvere medzi stranami sporu neobsahoval žiadne ustanovenie,
podľa ktorého by pri poskytovaní úverov nemal veriteľ voči dlžníkovi právo popri úrokoch z omeškania i
právo na zaplatenie riadnych úrokov. Naopak v zmysle ust. § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

sa úrok výslovne uvádza ako súčasť odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi (za
podmienok, že je dohodnutý pri podpise zmluvy, t.j. že ide o zmluvný úrok, tak ako je to i v prípade,
ktorý je predmetom tohto konania). Z podstaty úroku ako ceny za používanie peňažných prostriedkov
možno vyvodiť, že povinnosť dlžníka platiť úrok trvá až do doby vrátenia úveru. V opačnom prípade by
došlo k neprimeranému zvýhodneniu dlžníka oproti ostatným riadne platiacim klientom, ktorí za rovnaký

úver zaplatia nepomerne viac ako dlžník, ktorý je zaviazaný uhradiť len úroky z omeškania. Poukázal
na rozhodnutie Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/140/2013 zo dňa 16.10.2013 a na skutočnosť, že od
žalovaného požaduje úroky z omeškania iba vo výške 1 % ročne z nesplatenej istiny.

18. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, žiadal odvolanie žalobcu odmietnuť ako

nedôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť. Uviedol, že výpočet istiny prezentovaný
žalobcom, je v rozpore so zákonom, pretože boli zúročené aj úroky, ktoré žalobca pripočítal k samotnej
istine, čo je v rozpore s príslušnými rozhodnutiami súdov SR ako aj smernicami EÚ. Zo žalobného
návrhu je zrejmá akumulácia tzv. zmluvných úrokov a súčasne žalobcom bezdôvodne požadovanýchzmluvnýchúrokovajpozosplatneníúveru.Podľajehonázoružalobcanemáprávneodôvodniteľnýnárok
na poplatky za vedenie účtu.

19. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379,
§ 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP), po prejednaní veci
bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1,
§ 219 ods. 3 CSP) urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí zvyšnej časti
žaloby týkajúcej sa zmluvných úrokov po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a v súvisiacom výroku

o trovách konania je nutné podľa § 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 CSP zrušiť a v tejto časti vec
vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozsudok vo výroku o zastavení časti konania a vo výroku
o vyhovení časti žaloby v dôsledku absencie odvolania žalovaného nadobudol právoplatnosť.

20. Z obsahu spisu vyplýva ten skutkový stav, ktorý konštatoval súd prvej inštancie v odôvodnení svojho
rozhodnutia. Je zrejmé, že strany sporu uzavreli zmluvu o rýchlom poistenom spotrebiteľskom úvere

pre obyvateľstvo č. 0228 3018 11RSU dňa 26.5.2011, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo
výške 3.000 eur. Tento úver sa žalovaný zaviazal splácať pravidelnými mesačnými splátkami vo výške
87,18 eura v období od 26.6.2011 do 26.5.2018. RPMN bola v zmluve vyčíslená vo výške 36,55 % pri
priemernej RPMN vo výške 17,44 % a celková čiastka splatná spotrebiteľom vo výške 7.382,90 eura.
Žalovaný sa tiež v zmluve zaviazal uhradiť jednorazový poplatok za spracovanie úveru vo výške 60 eur.

Tiež mal v zmysle zmluvy uhrádzať mesačný poplatok za vedenie úverového účtu vo výške 2,20 eura
a mesačný poplatok za zabezpečenie poistenia vo výške 4,18 eura. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy
boli všeobecné obchodné podmienky pre poskytovanie spotrebných úverov pre obyvateľstvo účinné
od 1.1.2009. Pre riadne neplnenie zmluvných podmienok žalovaným, žalobca žalovaného písomne
dňa 19.9.2013 vyzval na zaplatenie záväzku, ktorý bol po lehote splatnosti najneskôr do 4.10.2013.

Ako vyplynulo z priloženej kópie doručenky žalovaný prevzal predmetnú výzvu dňa 24.9.2013.
Keďže žalovaný na výzvu nereagoval úhradou splatného záväzku, žalobca listom zo dňa 28.10.2013
žalovanému oznámil, že v zmysle uzavretej zmluvy vyhlasuje predčasnú splatnosť úveru. Dlžnú
pohľadávku vyčíslil na sumu vo výške 3.452,69 eura a žalovaného vyzval na zaplatenie tejto sumy do 10
dní od doručenia výzvy. Žalovaný predmetnú výzvu prevzal dňa 31.10.2013, dlžnú sumu v stanovenej

lehote neuhradil. Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru nadobudlo účinnosť dňa 11.11.2013. Súd
prvej inštancie zmluvu správne posúdil ako spotrebiteľskú, aj keď bola uzavretá podľa § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka. Aj keď zmluva bola uzavretá na podklade Obchodného zákonníka, vzťahujú
sa na ňu ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia Občianskeho zákonníka
upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Žalobca poskytol bezúčelový spotrebiteľský úver žalovanému, ktorý

však podmienky zmluvy nedodržal, úver riadne nesplácal a z toho dôvodu žalobca vyhlásil predčasnú
splatnosť úveru. Odvolací súd neposúdil ako správny právny záver súdu prvej inštancie o neprípustnosti
vymáhania zmluvných úrokov po zosplatnení úveru. Takýto právny názor nezodpovedá žiadnemu
ustanoveniu Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch a ani
zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaaozmenezákonaSlovenskejnárodnejradyč.372/1990

Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

21. Žalobca ako veriteľ pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, na základe toho súd prvej
inštancie žalobcovi priznal žalovanú istinu a časť príslušenstva. Tento výrok rozsudku v dôsledku
absencie odvolania žalovaného nadobudol právoplatnosť a odvolací súd z tejto skutočnosti pri

rozhodovaní o odvolaní žalobcu vychádzal. S ohľadom na uvedené sa dlh žalovaného považuje za dlh
splatný v celom rozsahu bez možnosti ďalšieho splácania v splátkach. Súd prvej inštancie uzavrel, že
patria zmluvné úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov veriteľovi len do splatnosti dlhu a odo dňa
splatnosti dlhu je dlžník v omeškaní, pričom musí platiť už len úroky z omeškania. Odvolací súd sa s
týmto záverom nestotožnil a zároveň ustálil, že takýto záver súd prvej inštancie neodôvodnil primerane

s odkazom na konkrétne znenie právneho predpisu, ktorý by vylučoval súbeh úrokov z omeškania a
zmluvne dohodnutých úrokov, splatných do zaplatenia dlhu, čo znamená, že rozsudok v tejto časti
nespĺňa požiadavky presvedčivosti súdneho rozhodnutia (220 ods. 2 CSP). Z obsahu uzavretej zmluvy
o úvere totiž nevyplýva, že by si strany sporu - pre prípad vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru -
dohodli platenie zmluvných úrokov len do daného dňa mimoriadnej splatnosti. Nie je zrejmé, z ktorého

zákonného ustanovenia by mal daný právny záver vyplývať, keďže použitá právna úprava - ak to
nevylučuje ani osobitná dohoda zmluvných strán - vo všeobecnosti pripúšťa súbežné platenie zmluvne
dohodnutých úrokov z úveru až do zaplatenia a zároveň aj platenie úrokov z omeškania, ak sa dlžník
dostal do omeškania s platením dlhu. Nie je teda zrejmé, z čoho - z ktorého zákonného ustanovenia,resp. z ktorého dojednania v zmluve o úvere v tomto prípade vyplýva, že platenie úrokov z omeškania
vylučuje platenie zmluvných úrokov, resp. že platenie zmluvných úrokov sa týka len doby, dokedy sa
dlžník dostane do omeškania s platením svojho dlhu a do tzv. zosplatnenia dlhu (vyhlásenia mimoriadnej

splatnosti dlhu). Odvolací súd pritom zastáva názor, že nemožno vychádzať z toho, že by došlo k
dvojnásobnému zaťažovaniu spotrebiteľa v podobe úrokov z úveru a aj úrokov z omeškania a že to
zároveň znamená aj značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi zmluvného vzťahu. Odvolací
súd to hodnotil ako neprimerané zvýhodnenie spotrebiteľa po porušení jeho zmluvných povinností.
Spotrebiteľ si totiž musí byť vedomý toho, že v súlade so zmluvou o úvere pri riadnom splácaní úveru

platí zmluvne dohodnuté úroky podľa znenia zmluvy až do zaplatenia celého dlhu a v prípade porušenia
zmluvnej povinnosti splatiť dlh riadne a včas môže byť legálne postihnutý navyše aj úrokmi z omeškania
až do dňa splatenia celej sumy úveru. Dlžník totiž používa peňažné prostriedky poskytnuté veriteľom aj
po lehote splatnosti a z princípu právneho inštitútu zmluvných úrokov vyplýva, že tieto dlžník spláca - ak
niet iného dojednania - až do dňa úplného splatenia dlhu, zatiaľ čo úroky z omeškania nastupujú (popri
zmluvných úrokoch) len vtedy, ak sa dostane do omeškania, t. j. ak úver podľa zmluvy riadne nespláca.

22. Odvolací súd ďalej uvádza, že v súlade s pôvodným ustanovením § 5b zákona č. 250/2007 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy musel prihliadať aj
bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť

alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával. Medzičasom Ústavný súd Slovenskej republiky dňa 07.02.2018 rozhodol
nálezom č. k. PL. ÚS 11/2016-60, že ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa nie je v súlade s
čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Z rozsiahleho odôvodnenia uvedeného
rozhodnutia Ústavného súdu SR vyplýva, že súd nemôže ex offo prihliadať na premlčanie pohľadávky

vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy, pretože takýto postup súdu nie je v súlade s Ústavou Slovenskej
republiky, konkrétne s čl. 46 ods. 1, podľa ktorého každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom
na inom orgáne Slovenskej republiky, v spojení s čl. 1 ods. 1, podľa ktorého Slovenská republika je
zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Podľa § 193

prvej vety CSP je súd viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v
súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná. Táto nová právna úprava vychádza z konštantne verifikovanej právnej
úpravy viazanosti súdu ako orgánu ochrany práva rozhodnutiami iných orgánov. Len ak rozhodnutie
závisí od otázky, ktorá ešte nie je vyriešená a ktorú nie je súd v konaní oprávnený riešiť, teda ide o otázku

relevantnú pre prebiehajúce sporové konanie a táto je zahrnutá v taxatívnom výpočte ustanovenia § 193
CSP, súd konanie podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP obligatórne preruší.

23. Vzhľadom na to rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa zmluvných úrokov po
zosplatnení a v súvisiacom výroku o trovách konania odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b) a § 391

ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie
vec nanovo prejedná a viazaný vyššie opísaným právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2
CSP) o žalobe žalobcu v časti uplatnených zmluvne dohodnutých úrokov opätovne rozhodne a svoje
rozhodnutie odôvodní v súlade s ustanovením § 220 ods. 2CSP tak, aby bolo dostatočne presvedčivé.
V novom rozhodnutí súd zároveň rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov konania odvolacieho (§

396 ods. 3 CSP).

24.Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, §
421CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).