Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. november 2019

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 6T/31/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513010224
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Némethová Stiffelová, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2019:1513010224.35

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Némethovej Stiffelovej
a prísediacich sudcov W. C. a Mgr. Z. Y. v trestnej veci obžalovanej Z. I. pre pokračujúci obzvlášť závažný
zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 29.11.2019 v Bratislave takto

r o z h o d o l :

obžalovaná :

Z. I. , nar. XX.XX.XXXX v G. D., trvale bytom K.
XX, H.,

s a u z n á v a z a v i n n o u, ž e

1. Dňa 03.10.2011 na Gessayovej 14 v Bratislave v mene I. I., bez jeho vedomia a súhlasu, uzatvorila
a podpísala so spoločnosťou Provident Financial, s.r.o. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 474400399,
na základe ktorej jej bol vyplatený úver vo výške 680,- Eur, ktorý sa zaviazala splácať v pravidelných
týždenných splátkach po 15,25 Eur dobu 60 týždňov, úver riadne nesplácala, týmto konaním spoločnosti
Provident Financial, s.r.o. spôsobila škodu vo výške 914,58,- Eur a zároveň zneužitím osobných údajov

I. I. spôsobila vážnu ujmu na právach poškodeného I. I.;

2. Dňa 03.10.2011 na Gessayovej 14 v Bratislave v mene Z. I., bez jej vedomia a súhlasu, uzatvorila a
podpísala so spoločnosťou Provident Financial, s.r.o. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 474400407,
na základe ktorej jej bol vyplatený úver vo výške 960,- Eur, ktorý sa zaviazala splácať v pravidelných
týždenných splátkachpo21,52Eurdobu60týždňov,úverriadnenesplácala,týmtokonaním spoločnosti
Provident Financial, s.r.o. spôsobila škodu vo výške 1291,18 Eur a zároveň zneužitím osobných údajov

Z. I. spôsobila vážnu ujmu na právach poškodenej Z. I.;

3. Dňa 17.10.2011 na Gessayovej 14 v Bratislave v mene I. I., bez jeho vedomia a súhlasu, uzatvorila
a podpísala so spoločnosťou Provident Financial, s.r.o. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 475150268,
na základe ktorej jej bol vyplatený úver vo výške 680,- Eur, ktorý sa zaviazala splácať v pravidelných
týždenných splátkachpo15,25Eurdobu60týždňov,úverriadnenesplácala,týmtokonaním spoločnosti

Provident Financial, s.r.o. spôsobila škodu vo výške 914,58 Eur a zároveň zneužitím osobných údajov
I. I. spôsobila vážnu ujmu na právach poškodeného I. I.;

4. Dňa 24.10.2011 na Gessayovej 14 v Bratislave v mene fiktívnej osoby J. I. (r.č.XXXXXX/XXXX)
uzatvorila a podpísala so spoločnosťou Provident Financial, s.r.o. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.
475165594, na základe ktorej jej bol vyplatený úver vo výške 500,- Eur, ktorý sa zaviazala splácať
v pravidelných týždenných splátkach po 11,21 Eur dobu 60 týždňov, úver riadne nesplácala. týmto

konaním spoločnosti Provident Financial, s.r.o. spôsobila škodu vo výške 672,49 Eur;5. Dňa 07.11.2011 na Gessayovej 14 v Bratislave v mene Z. R., bez jej vedomia a súhlasu, uzatvorila
a podpísala so spoločnosťou Provident Financial, s.r.o. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 475177847,

na základe ktorej jej bol vyplatený úver vo výške 960,- Eur, ktorý sa zaviazala splácať v pravidelných
týždenných splátkachpo21,52Eurdobu60týždňov,úverriadnenesplácala,týmtokonaním spoločnosti
Provident Financial, s.r.o. spôsobila škodu vo výške 1291,18 Eur a zároveň zneužitím osobných údajov
Z. R. spôsobila vážnu ujmu na právach poškodenej Z. R.;

6. Dňa 24.11.2011 na Bosákovej 7 v Bratislave v mene fiktívnej osoby I. R. (r.č.XXXXXX/XXXX)
uzatvorila a podpísala so spoločnosťou Provident Financial, s.r.o. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.
475132736, na základe ktorej jej bol vyplatený úver vo výške 960,- Eur, ktorý sa zaviazala splácať
v pravidelných týždenných splátkach po 21,52 Eur dobu 60 týždňov, úver riadne nesplácala, týmto
konaním spoločnosti Provident Financial, s.r.o. spôsobila škodu vo výške 1291,18 Eur;

7. Dňa 24.11.2011 na Bosákovej 7 v Bratislave v mene fiktívnej osoby I. R. (r.č.XXXXXX/XXXX)
uzatvorila a podpísala so spoločnosťou Provident Financial. s.r.o. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.
475l32729, na základe ktorej jej bol vyplatený úver vo výške 960,- Eur, ktorý sa zaviazala splácať
v pravidelných týždenných splátkach po 21,52 Eur dobu 60 týždňov, úver riadne nesplácala, týmto
konaním spoločnosti Provident Financial, s.r.o. spôsobila škodu vo výške 1291,18 Eur;

8. Dňa 25.11.2011 na Gessayovej 14 v Bratislave v mene Z. U., bez jej vedomia a súhlasu, uzatvorila
a podpísala so spoločnosťou Provident Financial. s.r.o. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 475161389,
na základe ktorej jej bol vyplatený úver vo výške 960,- Eur, ktorý sa zaviazala splácať v pravidelných
týždenných splátkach po 21,52 Eur dobu 60 týždňov, úver riadne nesplácala, týmto konaním

spoločnosti Provident Financial, s.r.o. spôsobila škodu vo výške 1291,18 Eur a zároveň zneužitím
osobných údajov Z. U. spôsobila vážnu ujmu na právach poškodenej Z. U.;

9. Dňa 13.12.2011 na Gessayovej 14 v Bratislave v mene I. R., bez jeho vedomia a súhlasu,
uzatvorila a podpísala so spoločnosťou Provident Financial, s.r.o. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.

475206268, na základe ktorej jej bol vyplatený úver vo výške 680,- Eur, ktorý sa zaviazala splácať
v pravidelných týždenných splátkach po 15,25 Eur dobu 60 týždňov, úver riadne nesplácala, týmto
konaním spoločnosti Provident Financial. s.r.o. spôsobila škodu vo výške 914,58 Eur a zároveň
zneužitím osobných údajov I. R. spôsobila vážnu ujmu na právach poškodeného I. R.;

10. Dňa 20.12.2011 na Gessayovej 14 v Bratislave v mene Z. I., bez jeho vedomia a súhlasu, uzatvorila
a podpísala sa spoločnosťou Provident Financial, s.r.o. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 475174693,
na základe ktorej jej bol vyplatený úver vo výške 680,- Eur, ktorý sa zaviazala splácať v pravidelných
týždenných splátkachpo15,25Eurdobu60týždňov,úverriadnenesplácala,týmtokonaním spoločnosti
Provident Financial, s.r.o. spôsobila škodu vo výške 914,58 Eur a zároveň zneužitím osobných údajov

Z. I. spôsobila vážnu ujmu na právach poškodeného Z. I., pričom týmto konaním spôsobila celkovú
škodu vo výške 10.786,71 Eur;

11.Dňa05.07.2008naGessayovej14vBratislavevúmysleobohatiťsa,sprostredkovala prespoločnosť
Superpoistenie, s.r.o. uzatvorenie návrhu poistnej zmluvy č. 10064114 v prospech poisťovne Union,

a.s. na fiktívnu osobu H. I. (r.č. XXXXXX/XXXX), následne za túto fiktívnu osobu uhradila prvé
splátky poistného, pričom na základe uvedeného jej bola zástupcom spoločnosti Superpoistenie,
s.r.o. vyplatená provízia za dojednanie poistenia vo výške 829,78 Eur, ktorú po zániku poistenia v
dôsledku neplatenia poistného bola povinná vrátiť, čo však doposiaľ neurobila, čím poškodenej spol.
Superpoistenie, s.r.o. Bratislava spôsobila škodu vo výške 829,78 Eur;

12. Pod zámienkou sprostredkovania kúpy 3 ks osobných motorových vozidiel zn. Rover 75,
pochádzajúcich z neznámeho colného skladu, v kancelárskych priestoroch na Gessayovej 14 v
Bratislave vystavila príjmové pokladničné doklady, na základe ktorých vylákala a prevzala od
poškodeného N. G. dňa 09.03.2006 hotovosť vo výške 190.000,-Sk a dňa 21.03.2006 hotovosť vo

výške 105.000,-Sk na základe čoho mala do 2 týždňov od prevzatia peňazí dodať poškodenému
predmetné motorové vozidlá, k sprostredkovaniu kúpy vozidiel ani k samotnej kúpe do dnešného
dňa však nedošlo, na základe opakovaných výziev k vráteniu finančných prostriedkov obvinená dňa
22.10.2007 vrátila poškodenému sumu vo výške 100.000,-Sk s prísľubom vrátenia zvyšných peňazí,ktoré však do dnešného dňa nevrátila ani nepoužila na nákup predmetných vozidiel, čím poškodenému
N. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H., N. X spôsobila škodu vo výške 195.000,- Sk čo je v prepočte
6.472,81 € ( uznesenie podľa § 199/1 Tr. Por. a § 206 ods. 1 , ods.4 Tr. poriadku zo dňa 27.01.2010

pod ČVS-ORP-1654/0EK-B5-2008);

13. Pod zámienkou sprostredkovania kúpy viacerých osobných motorových vozidiel zn. Peugeot,
pochádzajúcichzMinisterstvafinanciíSRakozhabanéaurčenénapredaj, vylákalaodpoškodenejR.C.
dňaXX.XX.XXXXsumuvovýške95.000,- Sk,dňa7.12.2007sumuvovýške95.000,-Skadňa31.5.2008

sumu vo výške 20.000.- Sk formou vkladu na účet č. 2005041062/0200 patriaci manželovi obvinenej, ku
ktorému mala obvinená podpisový vzor, k akémukoľvek sprostredkovaniu kúpy vozidiel ani k samotnej
kúpe vozidiel do dnešného dňa však nedošlo, rovnako nedošlo ani k vráteniu finančných prostriedkov,
pričom vozidlá zn. Peugeot nikdy neboli v evidencii majetku MF SR evidované, čím poškodenej R. C.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. X, H. spôsobila škodu vo výške 210.000,-Sk čo je v prepočte 6.970,72
€ ( uznesenie podľa § 206 ods. 1 Tr. poriadku zo dňa 30.11.2009 pod ČVS-ORP-463/JP-BJ-2009);

14. Pod zámienkou sprostredkovania kúpy viacerých osobných motorových vozidiel zn. Peugeot
pochádzajúcich z Ministerstva financií SR ako zhabané a určené na predaj, vylákala od poškodeného
M. C. dňa 17.10.2007 sumu vo výške 50.000.-Sk, dňa 18.10.2007 sumu vo výške 45.000,-Sk a dňa
31.5.2008 sumu vo výške 30.000.-Sk formou vkladu na účet č. 2005041062/0200 patriaci manželovi

obvinenej, ku ktorému mala obvinená podpisový vzor, k akémukoľvek sprostredkovaniu kúpy vozidiel
ani k samotnej kúpe vozidiel do dnešného dňa však nedošlo, rovnako nedošlo ani k vráteniu finančných
prostriedkov, pričom vozidlá zn. Peugeot nikdy neboli v evidencií majetku MF SR evidované, čím
poškodenému M. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX, H. spôsobila škodu vo výške 125.000,-
Sk čo je v prepočte 4.149,24 € (uznesenie podľa § 206 ods. 1 Tr. poriadku zo dňa 30.11.2009 pod

ČVS-ORP-463/JP-BJ-2009);

15. Pod zámienkou sprostredkovania kúpy 1 ks osobného motorového vozidla zn. Peugeot 307 SW
pochádzajúceho z Ministerstva financií SR ako zhabané a určené na predaj, vylákala od poškodeného
M. R. dňa 25.10.2007 sumu vo výške 150.000,-Sk formou vkladu na účet č. 2005041062/0200 patriaci

manželovi obvinenej, ku ktorému mala obvinená podpisový vzor, k akémukoľvek sprostredkovaniu kúpy
vozidla ani k samotnej kúpe do dnešného dňa však nedošlo, rovnako nedošlo ani k vráteniu finančných
prostriedkov, pričom vozidlá zn. Peugeot nikdy neboli v evidencií majetku MF SR evidované, čím
poškodenému M. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. S. XXX spôsobila škodu vo výške 150.000,-
Sk čo je v prepočte 4.979 €, (uznesenie podľa § 206 ods.1 Tr. poriadku zo dňa 13.08.2009 pod ČVS-

ORP-1654/0EK-B5-2008);

16. Pod zámienkou sprostredkovania kúpy 11 ks osobných motorových vozidiel zn. Peugeot 307 SW
pochádzajúcich z Ministerstva financií SR ako zhabané a určené na predaj, vylákala od poškodeného
N. I. dňa 25.10.2007 sumu vo výške 150.000,-Sk a dňa 08.05.2008 sumu vo výške 240.000.-Sk formou

vkladu na účet č. 2005041062/0200 patriaci manželovi obvinenej, ku ktorému mala obvinená podpisový
vzor, ďalej dňa 06.06.2008 vylákala a prevzala na základe príjmového pokladničného dokladu hotovosť
vo výške 80.000,-Sk ako doplatok za autá a vybavenie dokladov
k nim, pričom uvedené finančné prostriedky zaplatil poškodený N. I. ako sprostredkovateľ aj za osoby
I. R., I. R., I. I.,

k akémukoľvek sprostredkovaniu kúpy vozidla ani k samotnej kúpe do dnešného dňa však nedošlo,
rovnako nedošlo ani na základe opakovaných výziev k vráteniu finančných prostriedkov, pričom vozidlá
zn. Peugeot nikdy neboli v evidencií majetku MF SR evidované, čím poškodeným spôsobila nasledovnú
škodu:
· N. I., nar. XX.XX.XXXX. trvale bytom D. S. XXX, škoda vo výške 320.000,-Sk čo je v prepočte 10.622,-

€ (uznesenie podľa § 206 ods. 1 Tr. poriadku zo dňa 13.08.2009 pod ČVS-ORP-1654/0EK-B5-2008);
· I. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. S. XX, škoda vo výške 50.000,-Sk čo je v prepočte 1.659,70
€ (uznesenie podľa § 206 ods. 1 Tr. poriadku zo dňa 13.08.2009 pod ČVS-ORP-1654/0EK-B5-2008);
· I. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. S. XXX, škoda vo výške 50.000,-Sk čo je v prepočte 1.659,70
€ (uznesenie podľa § 206 ods. 1 Tr. poriadku zo dňa 13.08.2009 pod ČVS-ORP-1654/0EK-B5-2008);

· I. R., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom D. S. XXX. škoda vo výške 50.000,-Sk čo je v prepočte 1.659,70
€ (uznesenie podľa § 206 ods. 1 Tr. poriadku zo dňa 13.08.2009 pod ČVS-ORP-l654/0EK-B5-2008);
17. Pod zámienkou sprostredkovania kúpy 1 ks osobného motorového vozidla zn. Peugeot 307 SW
pochádzajúcich z Ministerstva financií SR ako zhabané a určené na predaj, vylákala od poškodenéhoIng. N. C. dňa XX.XX.XXXX sumu vo výške 95.000,-Sk (cena vozidla), dňa 02.06.2008 sumu vo výške
15.000,- Sk ( 5.000,-Sk zaplatené za pošk. Zlackého, 5.000,-Sk zaplatené za pošk. I.) a 60.000,-Sk a
dňa 22.09.2008 sumu vo výške 28.940,-Sk ( provízia a súvisiace poplatky za vybavenie), formou vkladu

na účet č. 2005041062/0200 patriaci manželovi obvinenej, ku ktorému mala obvinená podpisový vzor, k
sprostredkovaniu kúpy vozidla ani k samotnej kúpe do dnešného dňa však nedošlo, rovnako nedošlo ani
na základe opakovaných výziev k vráteniu finančných prostriedkov, pričom vozidlá zn. Peugeot nikdy
neboli v evidencií majetku MF SR evidované, čím poškodenému Ing. N. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom Y. XXX, H. spôsobila škodu vo výške 188.940,-Sk čo je v prepočte 6.271,66 € (uznesenie podľa

§ 206 ods. 1 Tr. poriadku zo dňa 13.08.2009 pod ČVS-ORP-1654/0EK-B5-2008);

18. Pod zámienkou sprostredkovania kúpy 2 ks osobného motorového vozidla zn. Peugeot 307 SW
pochádzajúcich z Ministerstva financií SR ako zhabané a určené na predaj, vylákala od poškodeného N.
C. dňa XX.XX.XXXX sumu vo výške 95.000,- Sk a 95.000,-Sk (cena 2 vozidiel), dňa 02.06.2008 sumu
vo výške 20.000,-Sk a 10.000,-Sk a dňa 22.09.2008 sumu vo výške 30.000,-Sk (provízia a súvisiace

poplatky za vybavenie), formou vkladu na účet č. 2005041062/0200 patriaci manželovi obvinenej, ku
ktorému mala obvinená podpisový vzor, k sprostredkovaniu kúpy vozidiel ani k samotnej kúpe do
dnešného dňa však nedošlo, rovnako nedošlo ani na základe opakovaných výziev k vráteniu finančných
prostriedkov, pričom vozidlá zn. Peugeot nikdy neboli v evidencií majetku MF SR evidované, čím
poškodenému N. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XX, H. spôsobila škodu vo výške 250.000,-Sk

čo je v prepočte 8.298,48 € (uznesenie podľa § 206 ods. 1 Tr. poriadku zo dňa 13.08.2009 pod ČVS-
ORP-1654/OEK-B5-2008);

19. Pod zámienkou sprostredkovania kúpy 1 ks osobného motorového vozidla zn. Peugeot 307
SW Break pochádzajúceho z Ministerstva financií SR ako zhabané a určené na predaj, vylákala

od poškodeného S. I. formou vkladu na účet č. 2005041062/0200 patriaci manželovi obvinenej, ku
ktorému mala obvinená podpisový vzor, dňa 12.12.2007 sumu vo výške 95.000,-Sk (cena 1 vozidla), dňa
02.06.2008 sumuvovýške5.000,-Skadňa22.9.2008sumuvovýške7.235,-Skakoprovíziaa súvisiace
poplatky za vybavenie zaslané na účet Ing. N. C., ktorý ich následne preposlal na vyššie uvedený účet,
k sprostredkovaniu kúpy vozidiel ani k samotnej kúpe do dnešného dňa však nedošlo, rovnako nedošlo

ani na základe opakovaných výziev k vráteniu finančných prostriedkov, pričom vozidlá zn. Peugeot
nikdy neboli v evidencií majetku MF SR evidované, čím poškodenému S. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom S. X, C. spôsobila škodu vo výške 107.235,-Sk čo je v prepočte 3.559,55 € (uznesenie podľa §
206 ods. 1 Tr. poriadku zo dňa 13.08.2009 pod ČVS-ORP-1654/0EK-I35-2008);

20. Peugeot 307 a 607 pochádzajúcich z neznámeho colného skladu, vylákala a prevzala od
poškodeného Ing. N. F. na základe príjmových pokladničných dokladov nasledovné hotovosti:

· dňa 25.01.2008 sumu vo výške 150.000.-Sk
· dňa 14.01.2008 sumu vo výške 200,000,-Sk

· dňa 14.05.2008 sumu vo výške 200.000.-Sk
· dňa 30.05.2008 sumu vo výške 200.000,-Sk
· bez dátumu sumu vo výške 93.000,-Sk
a dňa 15.02.2008 sumu vo výške 350.000,-Sk formou vkladu na účet
č. 2005041062/0200 patriaci manželovi obvinenej, ku ktorému mala obvinená podpisový vzor, k

sprostredkovaniu kúpy vozidiel ani k samotnej kúpe do dnešného dňa však nedošlo, rovnako nedošlo
ani na základe opakovaných výziev k vráteniu finančných prostriedkov, čím poškodenému N. F., nar.
XX.XX.XXXX,trvalebytomU.,B.XXspôsobila škoduvovýške1.193.000,-Skčojevprepočte39.600,34
€ (uznesenie podľa § 199/1 Tr. Poriadku, a § 206 ods.I,4 Tr. poriadku zo dňa 13.04,2010 pod ČVS-
ORP-1654/0EK-B5-2008);

21. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21.05.2008 a dodatku zo dňa 22.9.2008 uzatvorenej medzi
obvinenou a poškodeným G. F. predmetom ktorej bola kúpa 11 ks osobných motorových vozidiel
zn. Peugeot 307 SW HDi a 10 ks osobných motorových vozidiel zn. Peugeot 607 Exclusiv HDi
pochádzajúcichzMinisterstva financiíSRakozhabanéaurčenéna predaj,vylákalaodpoškodenéhoG.

F. formou vkladu na účet č. 2005041062/0200 patriaci manželovi obvinenej, ku ktorému mala obvinená
podpisový vzor, dňa 21.05.2008 sumu vo výške 865.000.- Sk (cena za 21 vozidiel), dňa 02.06.2008
sumu vo výške 210.000,-Sk a dňa 22.09.2008 sumu vo výške 152.103,-Sk ako doplatok za vozidlá a
vybavenie dokladov, k samotnej kúpe do dnešného dňa však nedošlo, na základe opakovaných výzievk vráteniu finančných prostriedkov obvinená dňa 22.10.2008 zaslala na účet syna poškodeného sumu
vo výške 440.000.-Sk, pričom vozidlá zn. Peugeot nikdy neboli v evidencií majetku MF SR evidované,
čím poškodenému G. F., nar. XX.XX.XXXX. trvale bytom Y. XXX, H. spôsobila škodu vo výške 787.103.-

Sk, čo je v prepočte 26.127,03 Eur (uznesenie podľa S 206 od. 1 Tr. poriadku zo dňa 13.08.2009 pod
ČVS-ORP-1654/0EK-B5-2008);

22. Pod zámienkou sprostredkovania kúpy 4 ks osobných motorových vozidiel zn. Peugeot 307 a
Peugeot 607 pochádzajúce z neznámeho colného skladu ako zhabané a určené na predaj, vystavila

obvinená príjmové pokladničné doklady na základe ktorých vylákala a prevzala sprostredkovane od
I. B. za poškodeného N. N., dňa 26.05.2008 hotovosť vo výške 30.000,- Sk za vybavenie STK a
značiek a dňa 02.06.2008 hotovosť vo výške 240.000,- Sk za vozidlá, následne vystavila obvinená
príjmové pokladničné doklady, na základe ktorých vylákala a prevzala priamo od poškodeného N. N.
dňa 27.08.2008 sumu vo výške 80.000.-Sk a 60.000,-Sk ako doplatok za vozidlá, k sprostredkovaniu
kúpy vozidiel ani k samotnej kúpe do dnešného dňa však nedošlo, na základe opakovaných výziev k

vráteniu finančných prostriedkov obvinená dňa 23.10.2008 podpísala zmenku na sumu 470.000,-Sk ,
ktorú do dnešného dňa nesplatila čím poškodenému N. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., F. XX
spôsobila škodu vo výške 470.000,-Sk, čo je v prepočte 15.601,14 € (uznesenie podľa § 199/1 Tr. por.
a § 206 ods. 1 Tr. poriadku zo dňa 13.04.2010 pod ČVS-ORP-1654/0EK-B5-2008);

23. Pod zámienkou sprostredkovania kúpy 8 ks osobných motorových vozidiel zn. Peugeot 307 a
Peugeot 607 pochádzajúcich z Ministerstva financií SR ako zhabané a určené na predaj, vystavila
obvinená príjmové pokladničné doklady na základe ktorých vylákala a prevzala dňa 22.10.2008 od
poškodených N. D., C. D., W. D., W. D., N. D. a U. R. celkovo hotovosť vo výške 980.000,-Sk za dodanie
predmetných motorových vozidiel, čo písomne potvrdila vyhlásením zo dňa 28.10.2008, k akémukoľvek

sprostredkovaniu kúpy vozidla ani k samotnej kúpe do dnešného dňa však nedošlo, rovnako nedošlo
ani na základe opakovaných výziev k vráteniu finančných prostriedkov, pričom vozidlá zn. Peugeot
nikdy neboli v evidencií majetku MF SR evidované, čím poškodeným spôsobila nasledovnú škodu:
· N. D., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom C. C. XXX, škoda vo výške 190.000,-Sk za 2 ks OMV zn. Peugeot
307, čo je v prepočte 6.306,84 € (uznesenie podľa § 206 ods. 1 Tr. poriadku zo dňa 13.08.2009 pod

ČVS-ORP-1654/0EK-B5-2008);
· C. D., nar. XX.X X.XXXX, trv. bytom C. C. XXX, škoda vo výške 95.000,-Sk za 1 ks, OMV zn.Peugeot
307, čo je v prepočte 3.153,42 € (uznesenie podľa § 206 ods. 1 Tr. poriadku zo dňa 13.08.2009 pod
Č'VS-ORP-1654/0EK-B5-2008);
· U. R., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom M., R. XX, škoda vo výške 150.000,-Sk za 1 ks OMV zn. Peugeot

607, čo je v prepočte 4.979,09 € (uznesenie podľa § 206 ods. 1 Tr. poriadku zo dňa 13.08.2009 pod
ČVS-ORP-1654/0EK-B5-2008);
· W. D., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom C. C. XXX, škoda vo výške 300.000,-Sk za 2 ks OMV zn. Peugeot
607, čo je v prepočte 9.958,18 € (uznesenie podľa § 206 ods. 1 Tr. poriadku zo dňa 13.08.2009 pod
ČVS-ORP-1654/0EK-BS-2008);

· W. D., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom C. C. XXX, škoda vo výške 150.000,-Sk za 1 ks OMV zn. Peugeot
607, čo je v prepočte 4.979,09 € (uznesenie podľa § 206 ods.1 Tr. poriadku zo dňa 13.08.2009 pod
ČVS-ORP-1654/0EK-B5-2008);
· N. D., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom C. C. XXX, škoda vo výške 95.000.-Sk za 1 ks OMV zn. Peugeot
307, čo je v prepočte 3.153,42 € (uznesenie podľa § 206 ods.1 Tr. poriadku zo dňa 13.08.2009 pod

ČVS-ORP-1654/0EK-B5-2008);
24. Pod zámienkou sprostredkovania kúpy 1 ks osobného motorového vozidla zn. Peugeot 607
pochádzajúcich z Ministerstva financií SR ako zhabané a určené na predaj, vystavila obvinená
príjmový pokladničný doklad na základe ktorého vylákala a prevzala od poškodeného N. C.
dňa 12.11.2008 hotovosť vo výške 150.000.-Sk za dodanie predmetného motorového vozidla, k

akémukoľvek sprostredkovaniu kúpy vozidla ani k samotnej kúpe do dnešného dňa však nedošlo,
rovnako nedošlo ani na základe opakovaných výziev k vráteniu finančných prostriedkov, pričom
vozidlá zn. Peugeot nikdy neboli v evidencií majetku MF SR evidované, čím poškodenému N. C., nar.
XX.XX.XXXX, trv. bytom F. X, I. spôsobila škodu vo výške 150.000,-Sk, čo je v prepočte 4.979,09 €
(uznesenie podľa S 206 ods.1 Tr. poriadku zo dňa 13.08.2009 pod ČVS-ORP-1654/0EK-B5-2008);

25. Pod zámienkou sprostredkovania kúpy 7 ks osobných motorových vozidiel zn. Peugeot 307 a
Peugeot 607 pochádzajúcich z Ministerstva vnútra SR ako zhabané a určené na predaj, vystavila
obvinená spoločný príjmový pokladničný doklad na základe ktorého vylákala a prevzala dňa 24.04.2009od poškodených M. U. a Ing. M. H. hotovosť vo výške 450.000,-Sk za dodanie predmetných motorových
vozidiel a asi o 10 dní bez vystavenia príjmového pokladničného dokladu od poškodených prevzala
hotovosť vo výške 105.441,-Sk ako doplatok za vozidlá, k akémukoľvek sprostredkovaniu kúpy vozidla

ani k samotnej kúpe do dnešného dňa však nedošlo. rovnako nedošlo ani na základe opakovaných
výziev k vráteniu finančných prostriedkov, čím poškodenému M. U., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom H., U.
XX spôsobila škodu vo výške 227.720,50 Sk čo je v prepočte 9.218,63 € a Ing. M. H., nar. XX.XX.XXXX,
trv. bytom H., Y. X spôsobila škodu vo výške 227.720,50 Sk čo je v prepočte 9.218,63 € (uznesenie
podľa § 199/1 Tr. por. a podľa § 206 ods.1 , 4 Tr. poriadku zo dňa 13.11.2009 pod ČVS-ORP-1654/0EK-

B5-2008);

v skutkoch 13-25 spôsobila poškodeným celkovú škodu vo výške 187.104,65 €;

26. Obv. Z. I. v období od 10.06.2010 do 15.02.2012 v kancelárii nachádzajúcej sa na Gessayovej
ul. č.14 v Bratislave, opakovane ponúkla poškodenému F. T., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom K. ul. č.

XX H. na predaj osobné motorové vozidlá zn. Peugeot 607, Audi a Mercedes, ktoré mala predávať
za zlomkovú cenu, z dôvodu, že sa malo jednať o vozidlá z Ministerstva financií SR, s čím on súhlasil
a postupne jej väčšinou po 1.000,- eurových zálohách odovzdal finančnú hotovost' v celkovej výške
spolu 19.300.-Eur, kde ku všetkým odovzdaným hotovostiam podpísali buď zmluvu o pôžičke, alebo
príjmový pokladničný doklad, pričom motorové vozidlá, ktoré Z. I. ponúkala F. T., Ministerstvo Financií

SR v rokoch 2010-2011 nevyraďovalo a zn. Peugeot nemá a ani nemalo v minulosti v evidencii majetku
evidované, poškodenému F. T. motorové vozidlá dodané nikdy neboli a nebola mu vrátená ani finančná
hotovosť, čím spôsobila F. T. škodu vo výške 19.300,-Eur;

27. Obv. Z. I. v presne nezistenom čase dňa 19.12.2011 na doposiaľ nezistenom mieste, uzatvorila návrh

poistnej zmluvy č. 430207 za svojho manžela I. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. ul. č. X, H., ktorý
pracoval pre Wüstenrot poisťovňu, a.s., so sídlom na Karadžičovej ul. č. 17 v Bratislave v období od
26.08.2011 do 30.04.2012 ako viazaný finančný agent Agentúrneho riaditeľstva Bratislava 1, na osobu
G. N., nar. XX.X.XXXX, trv. bytom H. ul. č. XXXX/X H. so začiatkom poistenia od 21.12.2011 a doby
trvania 30 rokov, s mesačnými splátkami po 60,- Eur, ktorý bol doručený do Wüstenrot poisťovne, a.s.

dňa 21.12.2011 a to bez vedomia poškodenej G. N. s úmyslom uviesť ju do postavenia dlžníka voči spol.
Wüstenrot poisťovňa, a. s., pričom toho istého dňa Z. I. v mene G. N. zaplatila poštovou poukážkou
60,- Eur na účet spoločnosti Wüstenrot poisťovne, a. s., pričom dňa 09.01.2012 Wüstenrot poisťovňa,
a. s. za uzavretie predmetnej poistnej zmluvy vyplatila províziu vo výške 390,- Eur, následne z dôvodu
neplatenia ďalších mesačných splátok bola poškodená G. N. vyzvaná na uhradenie nezaplatených

mesačných splátok, nakoľko však ona žiadnu poistku neuzatvárala a o uzavretej životnej poistke sa
dozvedela až z výzvy doručenej zo spoločnosti Retroaktiv Slovakia, a. s. z oddelenia vymáhania
pohľadávok na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 361,20 Eur, ktorú však G. N. doposiaľ neuhradila, čím
obv. Z. I. poškodenej spol. Wüstenrot poisťovni, a. s., spôsobila škodu vo výške 390,- Eur.

T e d a

v bodoch 1-10 rozsudku

- vylákala od iného úver tým, že ho uviedla do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru
a na splácanie úveru a tak mu spôsobila väčšiu škodu;

v bodoch 1-3, 5, 8-10 rozsudku
- inému spôsobila vážnu ujmu na právach tým, že uviedla niekoho do omylu;

v bode 11 rozsudku
-naškoducudziehomajetkusebaobohatilatým,žeuviedlaniekohodoomyluaspôsobilataknacudzom
majetku malú škodu;

v bode 12, 26 rozsudku
- na škodu cudzieho majetku sa obohatila tým, že uviedla iného do omylu, a týmto konaním spôsobila
na cudzom majetku väčšiu škodu;v bodoch 13-25 rozsudku
- na škodu cudzieho majetku sa obohatila tým, že uviedla iného do omylu, a týmto konaním spôsobila
na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu;

v bode 27 rozsudku
-naškoducudziehomajetkusebaobohatilatým,žeuviedlaniekohodoomyluaspôsobilataknacudzom
majetku malú škodu;
- inému spôsobila vážnu ujmu na právach tým, že uviedla niekoho do omylu;

č í m s p á c h a l a

v bodoch 1-10 rozsudku

- pokračujúci zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona;

v bodoch 1-3, 5, 8-10 rozsudku v jednočinnom súbehu s
- pokračovacím prečinom poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a) Trestného zákona;

v bode 11 rozsudku
- prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona;

v bodoch 12, 26 rozsudku

- prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona;

- v bodoch 13-25 rozsudku
- pokračujúci obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona

v bode 27 rozsudku
-prečinpodvodupodľa§221ods.1Trestnéhozákonavjednočinnomsúbehusprečinompoškodzovania
cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a) Trestného zákona;

Za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 221 ods. 4 Trestného zákona s použitím § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 5, § 41 ods. 2 , §
42 ods. 1 Trestného zákona k súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 13 (trinásť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obvinenú pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa§42ods.2TrestnéhozákonasúdzrušujerozsudokOkresnéhosúduKošiceII,sp.zn.5T/138/2013

zo dňa 21.04.2017, právoplatný dňa 24.04.2017, a to v časti výroku o treste, ktorým jej bol uložený
podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky so skúšobnou dobou v trvaní 4 roky s uložením
probačného dohľadu a primeraných obmedzení a povinností, a rozsudok Okresného súdu Bratislava I.,
sp. zn. 3T/59/2009 zo dňa 08.06.2015, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava sp.zn. 4To
3/2016 právoplatný dňa 23.03.2016 a trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 2T 37/2013 zo

dňa 02.05.2013 právoplatný dňa 05.09.2013 a to v časti výroku o treste, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia
na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd zaväzuje obžalovanú Z. I. k náhrade škody poškodeným:

- Wüstenrot poisťovňa, a. s., so sídlom Karadžičova 17, Bratislava, IČO: 31 383 408 v sume 690,- €;
- N. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H., N. X v sume 6.472,81 €;
- R. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. X, H.
v sume 6.970,72 €;- M. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX, H.
v sume 4.149,2 €;
- M. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. S. XXX

v sume 4.979 €;
- N. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. S. XXX, v sume 9.294 €;
- I. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. S. XX, v sume
1.659,- €;
- I. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. S. XXX, v sume 1.659,70 €;

- I. R., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom D. S. XXX, v sume 1.659,- €;
- Ing. N. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXX, H. v sume 6.271,66 €;
- N. C., nar. XX.XX.XXXX. trvale bytom S. XX, H. v sume 8.298,48 €;
- S. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. X, C. v sume 3.559,54 €;
- Ing. N. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U., B. XX v sume 39.600,34 €;
- G. F., nar. XX.XX.XXXX. trvale bytom Y. XXX, H.

v sume 26.127,03 €;
- N. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., F. XX v sume 15.601,14 €;
- N. D., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom C. C. XXX, v sume
6.306,84 €;
- C. D., nar. XX.X X.XXXX, trv. bytom C. C. XXX, v sume 3.153,42 €;

- U. R. nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom M., R. XX, v sume 4.979,09 €;
- W. D., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom C. C. XXX, v sume 9.958,18 €;
- W. D., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom C. C. XXX,
v sume 4.979,09 €;
- N. D., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom C. C. XXX, v sume 3.153,42 €;

- N. C., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom F. X, I. v sume
4.979,09 €;
- M. U., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom H., U. XX
v sume 9.218,63 €;
- Ing. M. H., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom H., Y. X v sume 9.218,63 €.

Podľa § 287 ods. 2 Tr. por. súd so zvyškom nároku na náhradu škody poškodených:

- I. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. S. XXX;
- N. C., nar. XX.XX.XXXX.. trvale bytom S. XX, H.;

- Ing. N. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXX, H..

odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej, svedkov i poškodených Z.

I., Z. R., Z. U., I. R., Z. I., zástupcu Wüstenrot poisťovne, a. s. N. G., R. C., M. C., M. R., N. I., I. R., I.
I., I. R., V.. N. C., N. C., S. I., Ing. N. F., G. F., N. N., N. D., C. D., U. R., W. D., W. D., N. D., N. C., M.
U., Ing. M. Baranca, F. T., I. I., Z. I., I. I., H. I., spol. Provident - R. N.,
za spol. Superpoistenie - V.. I. S., za spol. UNION - N. D., S. G., Mgr. J. G., prečítaním výpovede
ďalších svedkov, prečítaním a oboznámením ostatných listinných dôkazov, a po zhodnotení všetkých

vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomnom súhrne zistil a ustálil skutkový stav veci tak, ako ho
uviedol vo výrokovej časti rozsudku.
Po tom, čo na hlavnom pojednávaní bola prednesená obžaloba, obžalovaná bola poučená o svojich
právach a umožnené jej bolo urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej
Tr. por.). Obžalovaná vyhlásila, že je nevinná vo vzťahu k všetkým žalovaným skutkom.

Obžalovaná Z. I. počas dokazovania ku skutkom v bode 1-10 uviedla, že S. G., jej obchodný
zástupca, jej ponúkla pomoc, nakoľko obžalovanej hrozila dražba v SLSP. Pred uzavretím zmlúv na deti
obžalovanej hovorili s jej nadriadenou, myslí, že to bola p. S., a ona súhlasila, že keď sa to bude platiť,
tak tie zmluvy na jej deti môžu urobiť. Tieto zmluvy sa urobili v kancelárií obžalovanej na Gessayovej
l0, v Bratislave. Pani G. nikdy neurobila žiadnu zmluvu v byte obžalovanej so žiadnymi klientmi. Ono to

bolo všetko naraz. S. G. žiadnych klientov uvedenýchv zmluvách nevidela, porušila stanovy Providentu. Vypísala zmluvu o spotrebiteľskom úvere za
Provident, kde sa aj podpísala bez toho, aby toho klienta videla. Nakoniec táto zmluva
obsahuje 2 strany. Za poskytovateľa si mala overiť údaje a s tým vedomím porušila stanovy

Providentu. O jej zrušení ako obchodného zástupcu spol. Provident obžalovaná nevedela, a sama
G. povedala, že tie zmluvy má pred ňou podpísať. Po zrušení obchodného zástupcu nevedela, že
ona prestala vyberať splátky a po nej nastúpila pani G., ktorá jej peniaze nezapisovala do kariet, ale
vystavovala doklad o zaplatení, teda prijatí peňazí. Potom sa obžalovaná dozvedela, že tie peniaze
odovzdávala G.. Dňa 05.09.2012 ju navštívila G. spolu so G. a G. jej povedala, že túto dlžnú čiastku

ona musí Providentu zaplatiť. Obžalovaná nevedela, že práve G. podala trestné oznámenie. O tom sa
dozvedela až pri vzatí do väzby. Platila až do vzatia do väzby, inak by to bola splatila. Myslí si, že p. G.
bola trestne zodpovedná a nie ona ako obžalovaná, pretože keby nerobila tak ako robila, tieto zmluvy
by neexistovali. Obžalovaná tam bola 16 mesiacov.
Obžalovaná ku skutku v bode 11 uviedla, že žiadny "tiper" - sprostredkovateľ bez licencie, nemôže
vypísať takúto zmluvu. Bolo to v nesúlade s Národnou bankou, bolo by to protizákonné. Táto zmluva bola

u nej na stole, S. ju odtiaľ zobrala, nebola ani zaplatená, ani len prvé poistné, teda zmluva nemala ani
ísť do poisťovne. Obžalovaná bola pripravená zavolať tú H. a S. ju obžalovanej fakturoval. Obžalovaná
tvrdí, že provízia jej nebola vyplatená.
Obžalovaná ku skutkom v bodoch 12-25 uviedla, že vtedy mala podnikateľský účet v Tatra banke, t.j.
čo sa týka skutku poškodeného G. na hotovosť, ktorú jej dal sa už nepamätá, nakoľko jej doklady, ktoré

mala v kancelárii boli počas jej väzby zoskartované a kancelária sa odovzdala. V tom čase pracovala pre
Českú poisťovňu ako likvidátor. G. ju žiadal, nakoľko mu ukradli auto, aby mu spätne urobila havarijné
poistenie a zlikvidovala škodu s tým, že sa dlžná čiastka nemusí vrátiť, čo samozrejme odmietla. Potom
žiadala výpis z účtu v Tatra banke, aby zistila, nakoľko aj G. mal účet v Tatra banke, koľko sa mu vyplatilo.
Obžalovaná to nevie a ani on nevedel. Dala urobiť ten výpis v Tatra banke, viac sa k tomu odmietla

vyjadrovať.
R. C. nikdy v živote nevidela, ani ju neoslovila na žiadne autá. Na manželov účet prišli tieto peniaze,
nevie presne koľko. Nechcela odstúpiť od
zmluvy o aute. Obžalovaná ju na tie autá neoslovila. Nevie, kto to na tom východe urobil/zariadil,
obžalovaná tam v živote nebola. C. v živote nevidela, vraj sú rodina

s C., tiež nevie, odkiaľ prišli tie peniaze. Toto sa týka celého východu.
Čo sa týka I., R. a R., stretla sa s nimi až vtedy, keď už išli podať trestné oznámenie. N. a N. C. a F.
nechceli odstúpiť, trvali na tých motorových vozidlách. Nevie, odkiaľ to nabrali, ona ich nevolala. Až
potom nakoniec chceli odstúpiť. S. I. patrí k nim, ten tiež patrí do toho obchodu, ona ich nepoznala.
Nevie, kto im povedal tieto informácie. Ing. N. F. nosil do nekonečna peniaze, bol chamtivý, dal tieto

peniaze, to áno. Myslí si, že ho nahovoril W..
Obžalovaná už nič nevie, je jej to fakt jedno. N. N. nahovoril tiež W.
z Trenčína spolu s K., meno si už nepamätá, suma je pravdivá.
Čo sa týka skutku v bode 23, títo viacerí boli nejaký kolektív. Potom prišiel niekedy
v desiatom mesiaci D. a zobral hromadný doklad o úhrade. Peniaze dali niekedy

v štvrtom mesiaci. Bolo to v roku 2008. N. C. nikdy nevidela. Je to pravda, dali tie peniaze.
Ku skutku v bode 25 - H. nikdy nedal žiadne peniaze, oni mali s U. nejaké finančné pracovné záujmy.
U. dal peniaze, presne si to už nepamätá.

Obžalovaná ku skutkom v bode 26-27 uviedla : F. T. bol jej priateľ, financoval jej aj lieky. Tam si zobrala

úver, manžel bol dobrým klientom vo VÚB a z toho sa vrátili T. tie peniaze, kým bola vo väzbe. Všetko
je uhradené, vie o tom doložiť doklad. Od roku 2000 sa venovala poisťovníctvu, vedeli o nej, že je v
tom dobrá. Keď robíte dlhé roky v tejto brandži, už vám len zvonia telefóny, lebo ľudia vás potrebujú. Vo
vzťahu k poisťovni Wüstenrot, prišla za ňou I. U. a žiadala ju o pomoc. Ona je manažér spol. Wüstenrot.
Obžalovaná ju najprv odmietla, pretože keď robíte v poisťovníctve a predáte dom, musíte vrátiť provízie,

niekedy teda robíte zadarmo. Obžalovaná
už túto prácu nechcela ďalej vykonávať, napr. keď prišiel zákon, že životné poistenie už
nemôžete dať do daňového základu, tak ľudia hromadne rušili životné poistky. Okrem toho
robila riaditeľa v jednej maklérskej spol. s názvom Universal. Vedela teda, čo všetko
ľudia dokážu. Obžalovaná nechcela spolupracovať, ale kamarátsky ju prinútila, aby to

robila na manžela a to bolo treba urobiť skúšky pre Národnú banku. Všetko robila v mene
manžela za obžalovanú, skúšky a testy. Viac sa k tej veci odmietla vyjadrovať.Vedenie spoločnosti Wüstenrot vedelo o tom, pri pohovore sú oni informovaní, lebo keď sa prijíma nový
človek, tento musí urobiť pohovor, nemôžu oni zobrať primitíva. Výpoveď G. N. je nepravdivá, zmluvu
uzatvorila a bývala na Gessayovej asi 20. Túto zmluvu si dala poslať jej rodičom. Ono najprv príde

zmluva, potom avízo, že neplatila. Musela o tom vedieť, lebo zmluvu si prevzala tam, kde bývajú jej
rodičia, to nie je
na Gessayovej, nevie už kde. Obžalovaná v tejto veci nie je vinná. Keď vám príde neznáma
zmluva, tak idete rovno do poisťovne, že ste to neuzatvorili a nie až keď neplatila.
Na otázky uviedla, že nevie odkedy sa poznali s p. G., nevie povedať rok. Mali úver v SOS -

nebankovom subjekte a to im úverom s mesačnou splátkou 22.000,- Sk SLSP prefinancovala. Hrozila
im dražba, potrebovali platiť vysoké splátky. Požiadali Provident a tam sa spoznali. Bolo to asi dozadu
5-6 rokov, nevie presne. Poznajú sa len pracovne, na súkromné spoznanie sa nemala čas, lebo mala
súdom zvereného vnuka do výchovy.: G. sedela u nej v kancelárií, vytiahli jeden šanón, kde boli pred tým
uzatvorené poistné zmluvy s osobami, ktoré sú uvedené v obžalobe - Z. R., I. R., I. R., Z. U. a I. R.,
odtiaľ sa opísali ich osobné údaje. Za poskytovateľa vypisovala G. a za tých žiadateľov to podpisovala

obžalovaná. To uvádza ona - G. aj vo svojej výpovedi. Manžel spláca pravidelne týždenne obchodnému
zástupcovi 30,- Eur, všetko podpisoval on, ona za neho nič nepodpísala. Manžel má doma tie karty,
môže ich doložiť. Zostáva
mu splatiť cca 300 Eur. Na fiktívnu osobu pod menom J. I. si nepamätá, vyjadriť sa k tomu chcela na
inom pojednávaní, potom, čo sa pozrie na to. Z týchto úverových zmlúv finančné prostriedky doniesla

G., od nej tie peniaze prevzala obžalovaná.
K bodu 11 uviedla, že nevie či uhrádzala na osobu H. I. nejaké splátky poistného, nepamätá si, je to
už dávno, ani nevie v ktorom roku to bolo.

N. G. jej na žiaden účet nedal žiadne peniaze. Dal ich v hotovosti za to, že keď sa urobí tá likvidácia

škody a keď robí obžalovaná s autami, aby mu zohnala nejaké auto. V tom období robila s autami -
likvidovala škody aj nehnuteľný majetok.

Na uvádzaných ministerstvách - vnútra či financií nikdy nepracovala, je na dôchodku od svojich 54
rokov. Od roku 2000 má živnosť. Nemala ani vedomosť, ani poznatky, ale I. I. mal tam nejaké kontakty,

aby do toho išli, do toho predaja, za nejakú províziu. Nikdy tie autá nevidela. Nevedela, či ide o fiktívny
predaj. Fyzicky jej tie autá neukázal, ukázal jej fotku v mobile, že super autá, niekde v Kráľovej pri Senci
mali byť. Bolo to niekedy v lete, asi roku 2006 a pokračovalo to do nekonečna. Nie je to pravda, čo tvrdia
poškodení, že pri predaji sa prezentovala ako zamestnankyňa ministerstva financií alebo vnútra a má
ísť práve o vozidlá z tohto rezortu, mala pod sebou, pod bytom kanceláriu na Gessayovej, mala vtedy

chorého manžela a u seba zvereného vnuka od jeho jedného roka. Všetci vedeli, že od roku 2000 robí v
poisťovníctve, preto aj tá kancelária bola blízko bytu. Toto určite neuviedla. Mala podnikateľský účet a
Z., ktorý bol s ňou kolega v maklérskej spoločnosti Marshalls povedal, aby sa jednotlivé platby za nákup
automobilov posielalo na manželov účet. S Z. boli za odmenu za prácu pre Marshall v Egypte a tam
vybavovala telefonicky predaj tých áut - resp. ponuku na predaj tých áut. Vtedy sa ešte nepredávali. Nič

nehovorila, len, že taká možnosť je. To jej volal I.. Z. bol celý čas pri tom a počul tie rozhovory. Vtedy
ešte s poškodenými nekomunikovala. I. hovoril, že keďže Rovery nie sú, môžu byť Peugeoty. To s tým
manželovým účtom jej navrhol až potom, keď boli niekedy v Liptovskom Jáne, tam mávali porady a
tam jej to Z. navrhoval. Najprv do toho nechcela ísť, ale stále ju naháňal, aj sa bála. Preto je asi aj tu
teraz ( pred súdom). Manžel o ničom nevedel. Keď prišli tie peniaze z východu, napriek tomu, že mala

dispozičné právo k účtu, ktorý bol vedený na manželovo meno, na ne nesiahla, bála sa, a potom prišla
K. I. za ňou - tú tiež dovtedy nepoznala a v živote ju nevidela - doniesla nejakých ľudí, napr. G., Y.. Oni
prišli cez Z. a keďže sa to naťahovalo, ľuďom - poškodeným, sa späť z toho účtu vrátili peniaze hneď
tým, ktorí chceli odstúpiť od zmlúv. K tomuto všetko sa môže vyjadriť Ing. W., ktorý vie, že ako sa hneď
z účtu tie peniaze vrátili, bol to jej kolega z Marshallu, ale ona ho nikdy neoslovila, oslovil ho Z..

Ostatné peniaze, ktoré chodili na účet, prišli naraz, tam bol C. aj F.. Oni nechceli odstúpiť, tak odovzdala
peniaze. I. mal sprostredkovateľa, ktorý robil na tom ministerstve a tomu boli peniaze odovzdané. On
chodil s I.. Peniaze dala I., ale podpísal to ten pán, ten sprostredkovateľ. Doklad o tom, že tie peniaze
odovzdala ďalšej osobe po vybratí z účtu manžela mala, no tým, že išla do podnájmu a rušila kanceláriu,

tak jeden doklad našla, druhý nafotila a viac nemá, všetko sa vyhadzovalo, vtedy nevedela, že raz
to bude potrebovať. Ona vozidlá neponúkala. Či sa predalo, musí si zistiť, potom sa vyjadrí. Dala
na ministerstvo financií a vnútra žiadosť o zistenie, kto mal byť tým sprostredkovateľom. Obžalovaná
dodala, že sa naozaj neobohatila. Keď sa podpisoval, mal to byť nejaký I.. Keď v prípravnom konaníuviedla, že robila túto činnosť preto, že jej zo strany I. bola ponúknutá nejaká provízia, za odmenu, reálne
raz za ňu zaplatili splátku v SLSP. Konkrétne I., ten doklad musí byť v SLSP, pôjde do SLSP vyžiadať.
Má výpis, vie kedy to bolo. Či informovala niekoho zo zainteresovaných osôb (I., I., Z.), že došla nejaká

platbaodzáujemcovnevie,nepamätása.Nežiadalitoodnej.Nevieakouformoudochádzalok prvotným
kontaktom zo strany záujemcov o vozidlá, na to musí odpovedať pán Z.. Ona tých ľudí - záujemcov,
predtým nevidela. Až potom, keď išli k policajtom. Medzitým s nimi komunikovala telefonicky, mailom.
Osobný kontakt tam nebol. O žiadnom inzeráte nevie a keď myslela avízo, tak myslela ústne avízo, teda
vypustenie informácie. Nedala inzerát v tlačových médiách o odpredaji týchto MV, ani nemá

vedomosť, že by niekto ňou uvádzaných osôb dával takéto inzeráty.

Poškodený F. podľa obžaloby v skutku č. 20 jej mal vo viacerých prípadoch posielať určité finančné
čiastky, no F. na účet nedal žiadne peniaze. Naháňal ju a navyšoval stav vozidiel, o ktoré mal záujem.
Tým, že ju naháňal myslí, že nosil sám peniaze. Chcel asi 20 áut, presne si nepamätá. Nepamätá si
či mu dala informáciu, aké sú to autá, akého sú pôvodu a kde v súčasnosti sú, resp. nedala mu tú

informáciu, on prišiel sám za ňou, no nevie, kto ho poslal. Spomínal asi nejakého W. z Trenčína.

Obžalovaná od N. N. neprevzala peniaze, N. doniesol F. a v tom období jej vykradli kanceláriu a ukradli
jej cca l.230.000,- Sk. Volala políciu na 158, keď prišli, tak títo dvaja utiekli na autách s trenčianskou
ŠPZ. To bol D., čo doniesol týchto ľudí - všetkých D., bol to kolektív, bolo to hromadné odovzdávanie

peňazí. Fyzicky to odovzdal D., bolo to niekedy v 4 alebo 5/2008 a potom následne v 10/2008 prišli pre
ten hromadný doklad. Chceli sa s ňou dohodnúť následne na vrátení súm na splátkach, ale finančná
situácia, ktorá bola, jej to neumožnila. Tak išli na políciu s dokladom, ktorý im podpísala. Nevie,
nepamätá si koľko peňazí od pána D. prevzala. Skúsi to vyhľadať a nabudúce sa k tomu vyjadrí.
Bod 24 - poškodený N. C. - nevie, prečo tvrdí poškodený, že od neho prevzala finančnú hotovosť.

Čo sa týka poškodeného H. a U. uviedla, že H. s tým nemá nič spoločné, pretože H. vydieral U., oni
mali nejaký spor, už si to nepamätá. Jeho priateľka býva na Gessayovej. Vyjadriť sa chcela inokedy,
nechcela zavádzať. Od poškodeného U. prevzala tú sumu, ktorá je v skutku, tie peniaze sa však vrátili
jeho priateľke. Meno zistí, ako vyššie uviedla, býva na Gessayovej. Kedy a kto vrátil tie peniaze jeho
priateľke nevie, ale ona jej povedala, že jej boli vrátené, tak obžalovaná zistí od nej, že kto jej to vrátil

a kedy. Či H. alebo kto. Obžalovaná sa lieči cez Medifarmu a tak sa
s ňou stretla na "Šafku", ona tam predávala v občerstvení.
K bodu 27 obžalovaná uviedla, že poslala G. N. poštovou poukážkou sumu 60,- Eur, ale vystavila jej
o tom pokladničný doklad. To sa môže od klienta vybrať, ale musí sa odviesť. Neobohatila sa.

Obžalovaná ďalej uviedla, že spis stál u vyšetrovateľov na Nám. Hraničiarov 2 roky. Poškodení chceli
len vrátiť peniaze, ale nikto ju nekontaktoval. Kontaktoval ju sv. W., keď bola ten mesiac vo väzbe, že
si požičal od niekoho nejaké peniaze a či nejaké meno nepozná. Ale to má súvis zrejme s Bratislavou
1, kde vypovedala ako svedok, čiže to s touto vecou nesúvisí. W. je jej bývalý kolega, ale ona s ním
nemá nič spoločné.

Svedok Z. I. syn obžalovanej, využil svoje zákonne právo a odmietol vypovedať. V prípravnom konaní
uviedol, že skutočnosť, že mal zobrať úver od spoločnosti Provident Financial, s.r.o. sa dozvedel až
vtedy, keď mu domov prišiel od nich list, že je dlžný. Svedok daný úver nebral, neuzatváral žiadnu
úverovú zmluvu s uvedenou spoločnosťou. Po nahliadnutí na kópiu úverovej zmluvy č. 475174693 zo
dňa 20.12.2011 uviedol, že rodné číslo na zmluve nie je správne, ani číslo občianskeho preukazu.

Správne je uvedená adresa trvalého pobytu, dátum narodenia, adresa zamestnania. K podpisu na
úverovej zmluve uviedol, že je to podpis jeho mamy, teda obž. Z. I.. Meno osoby z úverovej zmluvy, ktorá
mala s ním uzatvoriť túto zmluvu, teda S. G., mu nič nehovorí, túto nepozná ani sa s ňou nestretol. V
čase výsluchu mal vedomosť, že obž. by mala bývať na adrese Bosákova 7, Bratislava. Nie je prvýkrát,
že boli jeho údaje zneužité na rôzne poistky, ktoré uzatvárala jeho matka, obž. Z. I..

Svedkyňa Z. R. na pojednávaní uviedla, že u nej boli len obžalovanou zneužité doklady, na ktoré
zobrala pôžičku, ale svedkyňa nemá spôsobenú škodu. Že to bola práve obžalovaná, ktorá zneužila jej
doklady vie tak, že prišli pracovníci z Providentu, že si aj brala pôžičku a neplatila, avšak svedkyňa si
žiadnu pôžičku nebrala a ten podpis na zmluve nebol jej. Boli tam jej iniciály a dátum narodenia, číslo
OP, a svedkyňa to nepodpisovala. Nepamätá si, že by sa kontaktovali, nemala dôvod. Nepoznajú

sa osobne, ale jej údaje na zmluve figurovali a podpis nebol jej, ale asi obžalovanej a Provident jej to
uznal. Nevie, že tú zmluvu, ktorú jej Provident predložil, vypisovala obžalovaná, len sa domnieva. Bol
tam podpis, nebol jej a týmto to pre ňu skončilo. Už si nepamätá, kedy stratila OP, ktorý bol na tej
zmluve. Hlásila túto stratu na polícií, ale nepamätá si už kedy. Tú stratu hlásila pred tým, ako jej donieslitú zmluvu z Providentu. Zneužitý bol len občiansky preukaz. Presne nevie, kedy sa dozvedela, že jej
bodli zneužité údaje z OP, ale nebolo to tak, že stratila OP a niečo sa hneď dialo, ale bolo to cca 2 roky
dozadu. Dozvedela sa to cez Provident, že sa tak stalo, teda, že sa zneužili tieto údaje. Nevie upresniť,

kedy sa to stalo, bolo to x rokov dozadu. Vie len, že prišli za ňou z Providentu, a dali jej potvrdenie,
že súhlasia s tým, že sa nejedná o jej pôžičku a tým bola tá vec pre svedkyňu uzavretá. Pre ňu bolo
podstatné len to, aby ju neviedli ako dlžníka, čo si overovala, že si požiadala o pôžičku a vtedy zistila,
že ju stále vedú ako dlžníka. Potom im volala do ústredia a vysvetlila im, o čo ide a vtedy jej povedali,
že už ju ako dlžníka nevedú. SMS jej nechodili, ani listy ako upomienky, jediný list dostala z Providentu,

že je dlžná cca 175,- Eur.
Nevie upresniť v akom časovom rozmedzí hlásila stratu OP a kedy k strate došlo, je to strašná doba,
nepamätá sa, ale nahlasovala to, lebo sa bála. Doplnila, že Provident nemal na ňu telefónne číslo a
preto tam volala prvá. Pred novembrom 2011 neuzatvárala so spol. Provident nijakú zmluvu, ani so
spol. Wüstenrot. O tom, že mal niekto jej osobné údaje zneužiť sa to dozvedela len tým, že je dlžná
Providentu, od nich tým listom. Bola tam podpísaná. Pani z Providentu spomenula meno obžalovanej,

oni vedeli, o čo sa už jedná. Už zrejme obžalovaná bola u nich známa. Pýtali sa svedkyne, či sa poznajú,
na čo im uviedla, že ju nepozná. V roku 2011 neuzatvárala nijaké iné poistné, či úverové zmluvy. Osoba,
ktorá s ňou z Providentu komunikovala, bola nejaká J., ale priezvisko si už nepamätá. Za svedkyňou
prišli dve osoby ženského pohlavia, druhú si nepamätá, a tá jedná bola J..
Svedkyňa Z. U. na pojednávaní uviedla, že prišli za ňou policajti, či si na jej OP zobrala pôžičku od

Providentu. Tak si myslela, že to bude asi práca pani I.. Potom bola predvolaná na políciu. Medzitým
bola za ňou zástupkyňa spol. Provident, ktorá si overila totožnosť svedkyne, pýtala, sa, či si zobrala od
nich pôžičku, uviedla, že nie. Pýtala sa ich, ako na to prišli a tá pani hovorila, že majú jej údaje a tá
pôžička sa nesplácala. Vtedy vedela, že je to podvod, že úver bol zobratý na jej doklady. K jej
údajom sa obžalovaná dostala tak, že ona uzatvárala poistky ohľadne áut v minulosti, tak mala ten OP,

tie údaje, no a tak na jej OP bez jej vedomia uzatvorila zmluvu. Pracovníčka
hovorila, že nie je v tom svedkyňa sama a že obžalovaná uzatvorila pôžičky na viaceré osoby, o čom
sa svedkyňa presvedčila aj na polícií, kde bol niekoľko stranový spis a boli tam uvedené viaceré mená,
mala možnosť do neho nahliadnuť. Obžalovaná osobu svedkyne zneužila rovnako aj na obstaranie
motorového vozidla za výhodnú cenu. Túto vec má už doriešenú v súdnom konaní a obžalovaná jej

to spláca.
Mohlo to byť tak rok-dva medzi tou kúpou auta a čo prišli za ňou s tým Providentom.
Uviedla na správnu mieru, že nemala poistku a auto, ako to bolo
z predchádzajúceho vyjadrenia pochopené, ale ona sa vyjadrovala, že mala všade známosti,
napr. v servise, kde jej môžu zabezpečiť odpredaj lacnejšieho OMV a svedkyňa teda mala

záujem. Vtedy mala pokazené auto a obžalovaná jej stále hovorila, že má tie konexie a teda
jedna z možností bola, že jej zabezpečí preplatenie poistnej udalosti na jej starom aute
alebo že jej zoženie to druhé, lacnejšie auto. Nakoniec sa dohodli, že jej zoženie to
lacnejšie auto a preto mala jej údaje. Nepamätáte si meno pani z Providentu, ktorá s ňou komunikovala,
ale bola nejaká riaditeľka, alebo oblastná vedúca. Nebola to teda pani, ktorá

uzatvára poistky, ale tá, ktorá došla na to, že je problém s falošnými zmluvami v Providente.
Obžalovaná k výpovedi svedkyne uviedla, že nebola obchodným zástupcom Providentu, ani pre nich
neuzatvárala úverové zmluvy.

Svedkyňa ďalej uviedla, že s obžalovanou nejednala ohľadne zmlúv, nič s ňou neuzavrela, ale bavili sa

spolu o tom aute určite 3-4x. Aj jej volala, ale už nebrala telefóny, lebo vedy už nesplácala lebo nemala
peniaze.Pri riešeníohľadnetohoauta obžalovanejposkytlalenOP.Obžalovanásihooxeroxovala.Ona
mala prenajatú kanceláriu na Gessayovej ul. v Bratislave. Kontakt na obžalovanú jej dali susedy a to J.
R. a I. Y., tieto jej obžalovanú odporučili, lebo táto uzatvárala a riešila poistky a poistné udalosti s autami.
Predtým, ako ju navštívila pracovníčka z Providentu, jej z tejto spoločnosti nič neprišlo, ako prvý ju

kontaktoval policajt. Keď prišla pracovníčka z Providentu, mala svedkyňa taký dojem, že si prišla overiť
na mieste, či to svedkyňa podpísala alebo nie, resp. či vôbec podpísala takúto zmluvu. Neriešili spolu,
že kto to urobil. To, kto mal za svedkyňu podpísať tú zmluvu, svedkyni hneď napadla pani I., počula,
že táto už v minulosti robila takéto podvody. Po čase jej aj susedy hovorili, že koľko ľudí táto obrala o
aké peniaze a nemajú na to ani doklady. Na splácanie toho auta poskytla svedkyňa obžalovanej sumu

3500,- Eur, mala ale taký doklad, ktorý bol aj súdom akceptovateľný, a má aj civilné súdne rozhodnutie,
ktoré je vykonateľné teda exekučný titul, na základe ktorého jej obžalovaná túto sumu spláca.
Svedkok R. N. ( za spol. Provident Financial s.r.o.) na pojednávaní uviedol, že pani I. spolu s bývalou
obchodnou zástupkyňou spol. Provident uzavreli fiktívne zmluvy a preto sa spol. Provident zúčastňujetohto konania. Podľa jeho aktuálnych vedomostí z právneho oddelenia spoločnosti, Provident si
neuplatňuje škodu vo vzťahu k obžalovanej, ale vo vzťahu k pani S. G., t.j. bývalej obchodnej zástupkyni
spoločnosti. Zástupca spoločnosti rieši túto škodu, nakoľko p. G. bola vo vzťahu k ich spoločnosti

podpísaná zmenka na celú škodu. Svedok sa konkrétne k jednotlivým prípadom, ktorých sa to týka
vyjadriť nevedel, nakoľko nebol prítomný pri vyšetrovaní, ale všetko by sa malo nachádzať v súdnom
spise, čo sa týka tých fiktívnych zmlúv na tých ľudí. Pokiaľ je svedkovi známe, tak p. I. ani ako
sprostredkovateľka, ani obchodná zástupkyňa pre Provident nikdy nepracovala, čo vie, bola len ako
zákazníčka spoločnosti, spolu s jej rodinnými príslušníkmi. Pani G. v spoločnosti už nepracuje z dôvodu

uzatvárania fiktívnych zmlúv a následne podpísanie zmenky, kde uznala dlh vo výške 12.717,90 Eur
a aj podvodné konanie. Odpisová zložka bola zrealizovaná v 26 týždni roku 2012, t.j. vtedy už u
nich nepracovala. Nebol osobne prítomný pri podpísaní zmenky p. G., informáciu má od kolegyne z
právneho oddelenia. Nevie, za akých podmienok uznala p. G. dlh a celý ten postup realizácie, tie fiktívne
pôžičky a postup by mal byť uvedený v spise. Svedok počas jeho praxe, okolo roku 2011 s obžalovanou
neprišiel do žiadneho kontaktu, v tom čase v spoločnosti nepracoval. Svedok ďalej uviedol, že pán M.

nepracuje v spoločnosti od leta roku 2013. Spoločnosť Provident sa k trestnému konaniu s nárokom na
náhradu škody nepripája a náhradu škody nežiada.
Svedok Ing. I. S. uviedol, že niekedy v priebehu roka 2008 ich spoločnosť cez e-mail kontaktovala
obžalovaná, ktorá mala záujem pracovať pre ich spoločnosť ako prostredkovateľ poistenia pre spol.
Superpoistenie. Svedok

nemal skúsenosť so životným poistením, len neživotným, tak so spoluprácou
súhlasil. Pani I. uviedla, že má nejakých klientov, ktorým by vedela sprostredkovať
poistenie. Dohodli si podmienky a podpísali zmluvu o sprostredkovaní obchodného
kontaktu. Následne doniesla nejaké zmluvy, ktoré s klientom dojednala. Jedna z nich bola aj
zmluva na pani I.. Svedok formálne skontroloval zmluvu, nevidel problém,

a odniesol ju do spol. UNION. Následne vyplatil za tú zmluvu províziu pani
I. v sume cca 25.000,- Sk. Po niekoľkých mesiacoch zmluva bola poisťovňou
vystornovaná z dôvodu neplatenia a svedok musel poisťovni vrátiť províziu späť. Keď
kontaktoval p. I., prestala komunikovať, zdvíhať telefóny, proste sa vyhýbala. Tým
prestal s pani I. spolupracovať. Určite bolo tých zmlúv viac, nesledoval to a prípadné podlžnosti s

poisťovňou vyrovnal, mohlo ísť aj o viacero poisťovní, čiže storno provízií mu zarátali do jeho plusových
a tak sa to započítalo a vyrovnalo. Nevie uviesť konkrétne koľko zmlúv mu obžalovaná doniesla a
koľko bolo z toho fiktívnych. Mal aj iných sprostredkovateľov okrem p. I.. Tá provízia p. I., ktorú mala
vrátiť činila okolo 25.000,- Sk. To bola len provízia p. I., on mal ešte niečo navrch, to tiež samozrejme
vrátil. I. pre neho pracovala od júna do decembra 2008. Bolo to platené mesačne a po nejakých 5-6

mesiacoch, teda asi v decembri na to prišiel, že tá poistená osoba neplatí, keď to poisťovňa vystornovala
a žiadala to vrátiť. Nepamätám si to presne ale celkovú sumu, ktorú vyplatili p. I. za všetky zmluvy
bolo asi 85.000,- Sk. Bolo to vyplatené november alebo december toho roku. Bolo niekoľko zmlúv aj
neživotných, väčšinou PZP. Štandardne neoveroval osobu poistenca, až keď zistil problém, tak sa
snažil volať na to uvedené tel. číslo pri osobe s menom I.. Nedovolal sa, asi to bolo vymyslené tel.

číslo. Pri osobe B. I. nič neoveroval, formálne skontroloval zmluvu, videl, že sú vyplnené všetky políčka
čo majú byť a odovzdal to. Že je táto osoba (I.) fiktívna, vtedy nevedel, ani doposiaľ, až pri výsluchu
pochopil, že to je osoba vymyslená. Províziu poisťovni vrátil a je to vysporiadané. Naopak, jemu vznikla
škoda. Škoda mu vznikla vo výške, akú si uplatnil, t.j. 829,78 Eur.
Na otázky obžalovanej uviedol, že nebola u neho licencovaná v NBS, ako agent pre poistenie. Nemôže

tiper vypísať a podpísať zmluvu, preto tú zmluvu po skontrolovaní formálnych náležitostí podpísal
svedok. Svedok vie zdokladovať súdu, že obžalovanej tú províziu vyplatil, a že mu to storno prišlo,
faktúra sa však nepodpisuje. Svedok má provízny list, ktorý bol podklad k výplate provízií. Provízny list
bol podklad pre sprostredkovateľa, ·za čo dostáva peniaze, potom sa to pošle na účet. Tento list má
sprostredkovateľ a firma, teda svedok. Sprostredkovateľ tento list nemusí podpísať, ale je možné, že

podpísaný je.
Svedok N. D. uviedol, že spol. Insia, a.s., s ktorou mali zmluvu o obchodnom zastúpení, avšak išlo to
aj cez Superpoistenie, im v septembri 2008 doručila poistnú zmluvu životného poistenia na meno H. I.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., K. XX. Keďže za toto poistenie obdržali prvé dve splátky poistného,
pričom jedna bola vo výške 66,39 Eur, sprostredkovateľ splnil podmienky na to, aby mu spoločnosť

poskytla sprostredkovateľskú odmenu. Tú aj vo výške 1.274,65 Eur poslali na účet sprostredkovateľa
(spol. Insia, a.s.). Keďže ďalšie splátky im nedošli, poistenie zaniklo ku dňu 15.04.2009, v zmysle
zmluvy o obchodnom zastúpení im predmetná provízna odmena bola vrátená a teda škoda im bola
nahradená. To, že osoba je fiktívna zistili tak, že v roku 2009 sa na nich obrátili pracovníci ORPZ BAV s požiadavkou o informácie o tejto poistnej zmluve a identifikácií osoby poistenca. Následne začalo
vyšetrovanie, kde už bol predvolaný ako svedok poškodený.
Predpokladá, že správu o tom, že kto mal túto zmluvu sprostredkovať, teda že to mala

byť obžalovaná, dostal od správcov životného poistenia spol. Union, teda ich zamestnancov a ten
predpoklad zakladá na tom, že keďže prestalo prichádzať mesačné poistné, ich povinnosťou je zisťovať
aj u sprostredkovateľa, čo sa stalo a prečo sa poistné neposiela. Predpokladá, že tam vznikla tá
informácia, že to mala sprostredkovať pani I.. V tejto chvíli nevie presne, odkiaľ mali mať na správe
poistenia túto informáciu.

Svedkovia I. I. a I. I. (synovia obžalovanej ) využili svoje zákonné právo a odmietli vypovedať.
Súd zákonným spôsobom prečítal výpovede svedkov: sv. I. I. v prípravnom konaní uviedol, že úver
od spoločnosti Provident Financial, s.r.o. si nebral a dozvedel sa o tom, až keď ho kontaktovala polícia.
Po predložení úverovej zmluvy č. 475150268 zo dňa 17.10.2011 uviedol, že adresa trvalého bydliska
nie je pravdivá, je tam nesprávne číslo OP, ako aj telefónne číslo nie je jeho. Podpis na úverovej zmluve

nie je jeho, ani náhradná adresa na Farského 4 v Bratislave. Adresa jeho zamestnávateľa uvedená na
úverovej zmluve nie je správna, ani uvedené telefónne číslo. Na úverovej zmluve je podpis veľmi sa
podobajúci podpisu jeho matky, obž. I.. Rodné číslo na zmluve je správne. S obž. I., teda jeho matkou
nie je v kontakte asi 6 rokov z dôvodu, že na jeho bratov uzatvárala rôzne poistky a mali s tým opletačky.
Meno S. G. mu nič nehovorí, nepozná ju.

Sv. I. I. v prípravnom konaní uviedol, že úver od spoločnosti Provident Financial, s.r.o. si nebral. To,
že je na neho zobratý úver sa dozvedel od brata, ktorému došla upomienka a preto sa ho pýtal, či aj
jemu niečo také prišlo. Po nahliadnutí na úverovú zmluvu č. 474400399 zo dňa 03.10.2011 uviedol, že
pravdivý údaj je jeho meno, rodné číslo, adresa bydliska. Nesprávne je č. OP, telefónne číslo. Podpis
tiež nie je jeho. Údaje o jeho zamestnávateľovi sú správne. Myslí si, že jedine jeho mama - obž. I. mohla

zobrať tento úver a to z dôvodu, že vie jeho údaje, okrem čísla OP. Nevie o tom, že by brala predtým
niekedy na neho úver, ale nejaké poistky na jeho osobu spravila. Meno osoby S. G., ktorá mala s ním
uzavrieť úver, mu nič nehovorí, túto nepozná. S obž. Z. I. nie je veľmi v kontakte, mala by bývať na
Bosákovej 7 v Bratislave, ktorú vedomosť mal v čase výpovede.
Obžalovaná s pripomienkou a emocionálnym prejavom so slzami v očiach uviedla, že toto čo sa stalo

s Providentom sa stalo v období, kedy im nemal kto pomôcť: Bola vyhlásená dražba na ich byt na
Gessayovej ul. v Bratislave, lebo nevládala splácať úver v SLSP. Predchádzajúca managerka S. dovolila
brať úvery na deti, a preto sa to dialo, lebo to finančne nezvládali. O jej syna I. I., ktorý im bol zverený
pred 18 rokmi, lebo teraz má 18 rokov, sa starali, denne vozila jej syna I. I., ktorému v jeho 2 rokoch
museli amputovať nohu, na Mokrohájsku ul., a celý život im neprispieva žiadne financie,

ani výživné, ktoré mu súd určil na jej vnuka. Chcela len uviesť, že nikto im celý život nepomohol ani
l eurom.
Svedok I. R. uviedol, že jediné čo vie je, že obžalovaná zneužila jeho osobné údaje. Vie, že tých
prípadov zneužití bolo viac, nevie konkrétne o čo sa teraz jedná, čo sa týka jeho. Obž. I. bola poisťovacia
agentka, ktorá poisťovala jeho OMV a tak sa dostala k jeho údajom. Bývala na rovnakej adrese ako

svedok, kanceláriu mala v tom istom bytovom dome, poznali sa ako susedia. Na jeho meno uzatvorila
niekoľko poistných zmlúv, napr. životnú poistku, potom v Home Credit alebo Providente, teda v nejakej
nebankovke uzatvorila, už sa to naťahuje dlho, preto si to už veľmi nepamätá. To, že obžalovaná
zneužila jeho osobné údaje sa domnieva na základe predvolania políciou a výsluchu. Svedkovi neprišla
zmluva alebo výzva na platenie niečoho, ani nemohla prísť, pretože adresa na tých použitých údajoch

bola zmenená. Bolo tam síce jeho meno a už nevie či aj rodné číslo, avšak adresa bola iná. Nič
nepodpisoval, ani nič neplatil. V tejto súvislosti myslí, že mu niekto volal alebo došla pošta asi zo
spol. Home Credit, kde hovoril s niekým od bezpečnosti od nich. Bolo to už veľmi dávno, presne si už
nepamätá. Povedal im, že s tým nemá nič spoločné. Nepamätá si, čo sa ho tam pýtali. V tom období
mal podozrenie, kto by mohol zneužiť jeho údaje, a to na obž. I., pretože mala prístup k jeho osobným

údajom. Nekonfrontoval sa s obžalovanou v tejto súvislosti. Svedok v tejto súvislosti určite nešiel na
políciu. Ešte ho asi kontaktoval niekto z Wüstenrotu. O 2 prípadoch má vedomosť, že boli zneužité
jeho údaje. Nevyplatil týmto spoločnostiam nijakú sumu. V období, keď vyšlo najavo, že boli zneužité
jeho údaje na uzatvorenie zmlúv, určite neuzatváral v Home Credit žiadnu zmluvu, a vo Wüstenrote je
možné, že uzatváral, mal havarijné a zákonné poistenie na OMV a obžalovaná ho poisťovala každý rok.

Vie, že druhé auto čo mal, to mu poisťovala, a bolo to cca v roku 2003-2004 a nasl. Možno aj jeho prvé
auto, to už ale nevie. A odkedy sa dozvedel, že niečo na neho uzatvorila bez jeho vedomia, tak už s ňou
zmluvy neuzatváral. Nevie, či akurát v tom období v rokoch 2010- 2013 nebral hypotéku. Manželka malajediná prístup k jeho osobným údajom a to tak, že teoreticky by mohla zobrať občiansky, ale to by nikdy
nespravila. Nie je si istý či to bol práve Home Credit. Inak zotrval na výpovedi z prípravného konania.
Svedkyňa J. G. uviedla, že ide o veci, kde bola obchodná zástupkyňa pani G., ktorá s pani I. a aj

zákazníkmimalapodpisovaťzmluvyvdomácnostiach.Títozákazníci,ktorítuboliajpredvolaní,juoslovili
na základe neuhradených splátok - výziev na úhradu. Prvý sa jej ozval pán I. I. na základe tej urgencie,
kde ju informoval, že s nimi nepodpisoval žiadnu zmluvu a pani G. nepozná. Na základe toho securitné
oddelenie spísalo s ním čestné prehlásenie, že tá zmluva nie je jeho a skontrolovali si tie podpisy, ktoré
neboliidentické.PánI.I.dalimhneďinformáciu,žeanisúrodenci,aniinírodinnípríslušnícinepodpisovali

s ich spoločnosťou žiadne zmluvy a že dohodne stretnutie na spísanie čestného prehlásenia. Potom
sa to riešilo tak, že pani G. musela so securitným oddelením riešiť, že kto a akým spôsobom tie zmluvy
podpisoval, že tie zmluvy čisté a predchystané - teda vypísané hlavička, meno, rodné číslo, suma na
akú sa spisuje, nechala pani I. v jej kancelárií na stole a o pár hodín, resp. na druhý deň si pre ne prišla.
Takto jej p. G. vysvetlila, že akým spôsobom boli zmluvy podpísané a dodané do spoločnosti. Pani G.
bola jej bývala obchodná zástupkyňa, svedkyni podriadená. Ďalej to riešilo securitné oddelenie. Nie je

to štandardný spôsob podpisovania zmlúv tak, ako to robila p. G.. Malo sa to robiť tak, že obchodný
zástupca má zmluvu spisovať a vyplácať v hotovosti v domácnosti zákazníka, kde má byť najprv spísaná
zákaznícka karta, doklady, ktoré klient predložil a obchodný zástupca videl a potom ide na schválenie
tátopôžičkamanagerovi.Neviepotvrdiť,žebyobžalovanápodpisovalavmeneklientovtiezmluvy,lebotí
zákazníci boli už schválení managerom pred svedkyňou, tak ich získala. Predchádzajúci manager, ktorý

schvaľoval tie zmluvy, bola pani G. S.. Od pôvodného managera, pani S., nedostala žiadne informácie,
že tam nie je niečo v poriadku, pretože riadnych zákazníkov ani nenavštevujú, tí riadne platia, len tých,
ktorí sú neplatiči a tu v jednom prípade, u pána I. I., už išiel list s výzvou. Osobne sa s obžalovanou
o tomto nebavila, len v jednom prípade sa pýtala na to obžalovanej, kto podpisoval zmluvu s pani R.,
ktorá sa jej tiež ozvala, že nič nepodpísala a na to jej obž. I. povedala, že ona to nepodpisovala, ale

nepovie jej kto. Na základe tohto prípadu jej vznikla potreba kontroly celej agendy pani G. a popritom
sa ozval i pán I. I.. So G. riešili kto podpisoval tie zmluvy. Iba jej popísala ten proces, čo predpísala tie
prázdne zmluvy a nechala u pani I.. Zákaznícka karta je spísanie všetkých údajov o zákazníkovi, to sa
podpíše oboma stranami, na základe čoho je schválený úver v určitej sume. Následne sa vypíše zmluva
a podpíše sa so zákazníkom. Pani G. nevidela žiadneho zákazníka, nevidela kto podpisoval zmluvu ako

klient, lebo nepodpisovali zmluvy súčasne, tak, ako by mali. Toto jej uviedla pani G..
Svedok R. N., zástupca spoločnosti Provident uviedol, že t.č. si neuplatňujú žiadnu škodu od obž. I., ale
od bývalej obchodnej zástupkyne ich spoločnosti p. G.. Na základe informácií z odd. centra vymáhania
pohľadávok bola v súvislosti s týmto prípadom - deficitom zaťažená bývalá obchodná zástupkyňa
S. G.. A ako prebiehalo samotné uzatváranie predmetných zmlúv, k tomu sa nevie vyjadriť, lebo pri

tom nebol prítomný. Pracujem v spol. Provident ako oblastný manažér kontroly. Má splnomocnenie na
zastupovanie spoločnosti v trestnom stíhaní osôb.
Ďalej prevádza kontrolu všetkých pracovníkov, či dodržiavajú pravidlá uzatvárania zmlúv v rámci
spoločnosti a zároveň aj kontrolu zákazníkov, či nebol v spoločnosti spáchaný úverový podvod nejakými
zákazníkmi. V tom čase, keď sa vykonala kontrola p. G., v spoločnosti nepracoval, takže na kontrole sa

nezúčastňoval,. Vie však, že p. G. je evidovaná na centre vymáhania pohľadávok s tým, že pohľadávku
uznala. Konkrétne v tejto kauze nevie, akým spôsobom prebiehalo uzatváranie zmlúv p. G., vie však,
akým postupom sa to má robiť.
Svedok popísal postup uzatvárania zmlúv vo všeobecnosti : obchodný zástupca na základe dopytu
zákazníka navštívi v jeho domácnosti, kde spraví posudzovaciu návštevu, tzn. na základe predložených

dokumentov posúdi možnosť poskytnutia úveru. Pokiaľ je táto posudzovacia návšteva v poriadku, tak na
základe schválenia nadriadeným obchodnej zástupkyne výšky úveru je spísaná zmluva v domácnosti
zákazníka, ktorú spisuje obchodný zástupca so zákazníkom a v tom čase mu priamo na mieste vyplatí
požadovanú hotovosť. Svedok sa domnieva, že na centre vymáhania pohľadávok je zápis z pohovoru s
obchodnouzástupkyňoup.G.,vktoromopísalapostupuzatváraniazmlúv,akoaj sapriznalakporušeniu

pravidiel.
Obžalovanú nepozná, ani sa nepodieľal na vyšetrovaní týchto prípadov, prvýkrát videl obžalovanú na
hlavom pojednávaní. S p. M. priamo na tom oddelení súbežne nepracoval, s tým, že p. M. pracoval
o stupienok vyššie ako je svedkova pozícia, tzn. že pracoval ako regionálny manažér kontroly. Odišiel
zo spoločnosti cca pred dvoma rokmi v lete. Od r. 2013 p. G. s ich spoločnosťou nami telefonicky

nekomunikuje. V r. 2014 uhradila nejaké splátky v rámci svojho dlhu.

Svedkyňa G. N., uviedla, že bola na jej osobu uzavretá životná poistka, ktorú neuzavrela, ani ju
nechcelauzavrieťap.I.juajtakuzavrela.Chcelalenzákonnúpoistku naautoodp.I.. Žeobž.I.uzavrelaživotnú poistku na jej osobu vie preto, lebo jej došiel list od exekútora, že má zaplatiť nezaplatené
splátky, bolo tam uvedené vyše 500,- €. Vo Wüstenrote jej povedali, že má ísť na políciu. To isté jej
povedal aj exekútor, a to preto, aby to teda nemusela platiť, ak je to tak, že to ona neuzatvoril. Na polícii

jej ukázali list - zmluvu o životnej poistke, kde videla, že obžalovaná sa ani nesnažila
napodobniť jej podpis, ten podpis nebol jej. Mohla to byť jedine p. I., lebo mala
jej doklady kvôli poistke na auto. Vo Wüstenrote jej povedali, že to nemala u obžalovanej vôbec dávať
uzavrieť, tú poistku na auto, lebo keď počuli meno obžalovanej, povedali, že už to poznajú, tak ju poslali
na políciu. V tom čase práveže vôbec nepodpisovala nejaké iné zmluvy na nejakých iných miestach.

Jej suseda p. Y., keď sa dozvedela, že rieši poistku auta, tak ju poslala za p. I. na Gessayovu ul. Bola
jej doručená zmluva zo spol. Wüstenrot, ale iba jedna, za to auto, t.j. povinné zmluvné poistenie.
Obžalovaná s pripomienkou uviedla, že tá zmluva, keď jej bola doručená, mohla dať z nej výpoveď v
lehote dvoch mesiacov. Musela jej byť doručená, lebo Wüstenrot by to naháňal, že by sa vrátila zmluva
späť ako nedoručená.
Svedkyňa však zotrvala na svojom tvrdení, že jej bola doručená len jedna zmluva v súvislosti s autom,

a nevie, ako si mohla dovoliť obžalovaná uzavrieť na jej osobu životnú poistku, keď jej 3x povedala,
že ju nechce.
Potom, čo uzatvorila s obž. I. poistku na auto, jej ona ponúkala tú poistku životnú s tým, že jej zaplatí
aj prvé dve splátky po 60,- €. Svedkyňa jej však niekoľkokrát povedala, že ju nechce. Vtedy len krátko
pracovala v mäsiarstve, kde teraz už pracuje 5 rokov a vedela, že na tú životnú poistku mať peniaze

nebude, a ak by aj o tom uvažovala, tak by ju chcela na svojho 8-ročného syna. Obžalovaná ju stále
prehovárala a na záver povedala, že keď teda nemá na to peniaze, že je šikovná a môže ísť k nej robiť.
Čo však svedkyňa nevie, 'z čoho tak usúdila, keď tam sedela cca len 5-10 min. Na to ju stále prehovárala
a povedala jej, že jej ešte zavolá. Kým došla svedkyňa z tej Gessayovej na tú Bet1iarsku, kde pracuje,
už jej volala, kde jej opätovne povedala, že o tú životnú poistku nemá záujem. Ak by v budúcnosti

chcela takú poistku, tak jej povedala, že jej určite zavolá, má jej telefónne číslo a toto má doteraz v
telefóne uložené. Svedkyňa v tom čase mala svoj podpis len na tej zmluve o tom aute. Pri uzatváraní
zmluvy o povinnom zmluvnom poistení poskytla obžalovanej občiansky preukaz a technický preukaz.
Obžalovaná si niečo písala do tej zmluvy z tých dokladov a niečo aj prefocovala, ale nevie čo.
Svedok Ing. G. Q. uviedol, že obžalovanú pozná, pracuje ako interný kontrolór poisť. Wüstenrot.

V mesiaci február 2012 vykonával interné došetrovanie niektorých zmlúv životného poistenia, ktoré
uzatváral I. I., pričom pani I. povedala, keď bola zavolaná do spol. Wüstenrot aj s jej nadriadenou
pani U., že tieto zmluvy uzatvárala ona za jej manžela. S pani I. bol len 1x pri tomto stretnutí, kde
prejednávali asi 20 životných zmlúv, kde zistili, že tieto zmluvy neboli uzatvorené právoplatne. Boli
zneužité osobné údaje klientov, pričom pani I. tvrdila, že všetko je v poriadku, že priniesla čestné

prehlásenia týchto klientov, že si nepriznávala pochybenie. Nakoniec tieto čestné prehlásenia priniesla,
ale bolo zistené, že aj tieto sú falšované, lebo mali vyjadrenia klientov, že nič takéto nepodpisovali a ich
osobné údaje sú zneužité. Klienti vlastne o týchto zmluvách z počiatku ani nevedeli, lebo na zmluvách
bolauvádzanákorešpondenčnáadresa,atobytpaniI.,prípadnekanceláriapaniI.,anatietoadresybola
spol. Wüstenrot povinná zasielať poštu. Väčšinou sa klienti ozvali až po tom, čo Wüstenrot poisťovňa

si vymáhala dlžné poistné cestou spol. Retroaktiv a niektorí aj sami podali trestné oznámenia. Takisto
Wüstenrot poisťovňa podala na pani I. trestné oznámenie pre poisťovací podvod. Po týchto zisteniach
ukončili spoluprácu s I. I. v apríli 2012, nakoľko nemali vedomosť, že v jeho mene uzatvára zmluvy
manželka (pani I.), ktorá pre Wüstenrot by nemohla zmluvy uzatvárať, nakoľko bola na čiernej listine
poradcov vedenej SAP (slovenská asociácia poisťovní), a to pre poisťovacie podvody. Ďalej mu pri tomto

jednaní, keď šetrili kmeň pána I., to bolo zhruba 20 životných zmlúv, lebo bol u nás iba krátko, pani I.
povedala, že má finančné problémy, pre exekúciu prišla o byt, a že žije v prenajatom byte. Keby bol
ktokoľvek v jej situácii, že by robil to isté čo ona. Viac spolu s pani I. nekomunikovali. Kontrola zmlúv
prebiehala tak, že návrhy životných zmlúv, ktoré sú doručené do Wüstenrotu a je k týmto návrhom
priložená poukážka o úhrade poistného, čo pani I. vždy zabezpečila, sú po overení rod. čísla natipované

a prijaté do poistenia. Následne Wüstenrot poisťovňa vypláca za takúto zmluvu províziu poradcovi a
klientovi zasiela poistku. V prípade obž. I. sa im pošta nevracala, lebo to dostala do rúk vlastne ona
sama. Až u jej zmlúv si všimli jeden podozrivý moment, že zmluvy sú platené z jedného účtu a ten patril
pani I.. To je celá kontrola spol. Wüstenrot pri prijímaní návrhov na zmluvy, iné možnosti spoločnosť
nemá.Vprípade,žesaklientozvepodoručenípoistky,žetakúzmluvunepodpísal,vtedysauž vykonáva

interná kontrola.
Obžalovaná s pripomienkou uviedla k tejto čiernej listine, že sú tam 4 mená, teda vrátane jej mena, to
je pravda. 2 mená sú z Wüstenrotu a 2 mená z Generali. Čo vie, tak za.rok vyhodia aj 100 obchoďákov.
To že na tej čiernej listene nič neznamená, len že dávajte si pozor, je to len upozornenie. V tom časepracovala pre Asociáciu poisťovateľov a preto nemohla byt' licencovaná v národnej banke. Pracovať
pre poisťovateľov sa môže, keď je registrovaný
v NBS.

Svedok na otázky obžalovanej uviedol, že čo sa týka poistníčky G. N., tak návrh bol prijatý v decembri
2011, bola vystavená poistka a pánovi I. bola za tento návrh poukázaná provízia 390 ,- Eur. Zaplatené
bolo iba jedno poistné 60,- Eur. Následne bola klientka vyzvaná, že má dlžné poistné, a keďže
nereagovala na výzvy, zmluva bola zrušená
v máji 2012 ( za pol roka) a dlžné poistné 300,- Eur bolo vymáhané cez firmu Retroaktiv. Následne

menovaná podala trestné oznámenie, polícia uznesením skonštatovala, že zmluvu neodpísala a boli
zneužité jej osobné údaje. Wüstenrot na základe toho zrušil zmluvu od počiatku a vznikla mu škoda 390,-
Eur, ktoré spoločnosť vyplatila ako províziu za túto zmluvu. Či klientka prebrala nejaké výzvy, k tomu
sa svedok vyjadriť nevie, ale vie, že táto zmluva nebola uzavretá právoplatne. Ďalej uviedol, že pani U.
je agentúrna riaditeľka. Pri jednaní so svedkom sa vyjadrila, že bola na byte obžalovanej, javila sa jej
ako seriózna, podľa spôsobu jednania, a bývala aj v slušnom byte. O tom, že je tento byt v prenájme

vedomosť nemala, lebo to bolo zamlčané. Preto dala zrejme návrh, aby manžel pani I. mohol byť viazaný
finančný agent pre Wüstenrot poisťovňu. Nevie, akú zmluvu uzatvorila pani U. s obžalovanou, lebo
zopakoval, že obžalovaná nebola v zmluvnom vzťahu s ich spoločnosťou. Nevie preto na základe akých
indícii postupovala pani U. tak, že viazala ako agenta pána I. I.. Pani U. patrí medzi veľmi seriózne a
výborné obchodníčky spol. Wüstenrot. Pokuta sa však týkala niečoho úplne iného, ktoré nesúvisí s

prejednávaným skutkom. Spol. Wüstenrot konaním obžalovanej v prípade, kde je zmluva uzatvorená
na pani N., bola spôsobená škoda 390,- Eur, teda
to bola vyplatená provízia pánovi I., a to si dala pani N. sama trestné
oznámenie,aďalšieprípady,kde dalitrestnéoznámenieveceštešetrívyšetrovateľBratislava1.Svedok
upresnil, že suma 690,- Eur uplatňovaná v prípravnom konaní je zrejme pisársky omyl, spôsobená

škoda je tých 390,- Eur, pretože suma
300,- Eur bola uplatňovaná u spol. Retroaktiv.

Svedkyňa Z. I., nevesta obžalovanej uviedla, že mala podpísať úverovú zmluvu s firmou Provident
Financial. Bola vypočutá na polícii, pretože s touto firmou žiadnu zmluvu nepodpísala. Vie, že v úverovej

zmluve nesedia veci, len jej rodné číslo, to sedí. Číslo občianskeho preukazu tiež sedí a to dáva do
súvislosti, že keď sa jej narodil syn, svokra - obžalovaná jej ho poistila v spol. Elvia. Vtedy mala k
dispozícii jej doklady. V tej úverovej zmluve potom už nesedí nič, ani jej podpis, ani to, že pracuje ako
lekárkavgynekologicko-pôrodníckejnemocnicinaPartizánskej(KOCH),pretožesvedkyňaodroku2003
pracuje v zahraničí. Svoje doklady nestratila. Nemám vedomosť, že by predmetnú zmluvu podpisovala

obžalovaná. Bola predvolaná rovno na políciu s tým, že je dlžníkom a okolnosti pred tým, ktoré sa
udiali, o tých nemá vedomosť. Svedkyňa s obžalovanou od roku 2004 nemá žiadny kontakt. Nepamätá
si, kedy približne bola uzatváraná zmluva s spol. Provident. Neuzatvárala žiadnu zmluvu v rozmedzí
rokov 2010-2011. Nikto nemá okrem nej prístup k jej dokladom. Od spol. Provident nedostala nijaké
finančnéprostriedky.Predvýsluchomvroku2012junekontaktovalniktozospol.Provident,žemánejaké

podlžnosti voči ich spoločnosti. Dostala priamo už predvolanie na políciu. Syn sa narodil XX.X.XXXX,
a doklady poskytla obžalovanej v prvom týždni po prepustení
z nemocnice. Mala vedomosť, že obžalovaná pracuje v poisťovníctve, avšak nevedela kde konkrétne.
Že podozrenie padlo na obžalovanú ohľadom vypracovania sporných zmlúv sa dozvedela tou obsielkou
od polície, že má prísť na výsluch. Nekonfrontovala sa osobne

v tejto veci s obžalovanou, od roku 2004 nemá s ňou žiadny kontakt.

Svedkyňa S. G. uviedla, že obž. I. ju uviedla do omylu, a svedkyňa urobila zmluvy na jej rodinných
príslušníkov, na jej priateľov a obžalovaná ich podpísala. Svedkyňa pracovala v spol. Provident a keď
odišiel obchodný zástupca, dostala na starosti klientov tohto zástupcu. Pán Q. bol manager, ktorý jej

predstavil pani I. ako dlhoročnú, serióznu klientku Providentu. Nemala dôvod jej neveriť. Spolupráca bola
normálna, prišla k nej do kancelárie vyberať splátky za pôžičky, ktoré mali obžalovaná a jej manžel. Tieto
pôžičky mala svedkyňa v papieroch. Potom sa zistilo, že obžalovaná má nejaké finančné problémy a že
kamarátka jej pomôže, a že si obžalovaná môže na svoju kamarátku zobrať na jej meno pôžičku. Potom
jej opäť priniesla doklady ďalšej kamarátky - pani R., že tiež si na jej meno môže zobrať pôžičku. Potom

do toho zatiahla aj svoje deti a nevestu, ktorú dnes videla na pojednávaní. Chcela do toho zatiahnuť
aj ďalšiu nevestu, ale svedkyni už to bolo podozrivé. Ďalej jej obžalovaná uviedla, že ešte urobia 2
pôžičky na sestry, myslí že sa volali R. alebo R., nepamätá si. Tieto mali chcieť pôžičky na darčeky pred
Vianocami, aby to manželia nevedeli. Uviedla jej, že „neboj sa, zavolám ich ku mne na kávu, aby somvidela,že existujú,žejetonaozajvporiadku".Svedkyňavtejdobebolaako"tupec",tedasataksprávala
a nechápala zrejme, že sa môže niečo stať. Svedkyňa tie R. či R. začala hľadať cez ich adresu, túto si
už nepamätá. Myslí si, že je to Bosáková 7, ten komplex sa volá 2 veže. Tam jej vrátnik povedal, že on

má len mená vlastníkov, ale mená nájomcov nemá, takže ich nenašli. Hľadali ich spolu s managerkou
pani S.. V tej dobe obžalovaná svedkyni riadne platila pôžičky, keď jej dávala peniaze, veľakrát uviedla,
že teraz dá za nich, oni jej potom vrátia; teda to bolo všetko v poriadku. Nemala tušenie, že ide
o podvod aj voči svedkyni. Prvý náznak bol taký, že ju zavolala, aby jej vyplatila splátky a uviedla:
"Nejak to rozdeľ"', lebo neboli v plnej výške, ako jej mala zaplatiť. Svedkyňa nechápala čo to je -

nejak to rozdeľ, a teda to rozdelila nejak medzi tých ľudí, aby tam bola tá týždenná splátka. Keby
vedela, že ide o takýto podvod, tak by to riadne likvidovala a vyčistili by to. Má na mysli, že keď jej
dala 400 eur a bola tam splátka na 1. pôžičku niečo okolo 300 eur zostatok, tak by to bola všetko
dala na tú jednu pôžičku. A teda by to mohla, ako by to povedala: "zmierniť". Keď jej konečne do očí
povedala, že si vymyslela ľudí a urobila pôžičky na fiktívnych ľudí, tak na ňu veľmi škaredo nakričala
aj vulgárne. Svedkyňa sa stiahla, lebo ostala v šoku. Neskôr sa jej ospravedlnila. Potom s pani S.

začali dohľadávať tých ľudí. Pani S. si nakoniec všetko zobrala sama a dohľadávala tých ľudí, lebo
svedkyňa mala cca 200 ľudí na výber splátok, preto to robila ona. Bola to väčšinou rodina obžalovanej.
Následne dal Provident, pravdepodobne, podnet na trestné stíhanie. Vyšetrovateľ jej vtedy povedal, aby
sa s pani I. nekontaktovala, neodpovedala jej žiadnym spôsobom, aby svedkyňa nemarila vyšetrovanie.
Svedkyňu teda odvolali na základe podaného trestného oznámenia a musela predstaviť obžalovanej

novú obchodnú zástupkyňu - pani G.. Následne má len informácie z počutia.
K uzatváraniu predmetných zmlúv s rodinnými príslušníkmi obžalovanou došlo u obžalovanej v
kancelárii s tým, že ona mala všetky údaje. Svedkyňa musela overiť rodné číslo do ich databázy v
Providente. Oni jej následne poslali SMS, či je povolené a v akej výške je možné čerpať úver. Napr. s
jedným synom pred ňou telefonovala, pýtala sa ho ako sa volá jeho zamestnávateľ, aké má číslo do

zamestnania, teda to vyzeralo, ako by naozaj telefonovala so synom. Raz jej dala obžalovaná občiansky
preukaz na spracovanie zmluvy s tým, že jej ho požičala kamarátka, avšak keď to šetrili s pani S., vtedy
obžalovaná uviedla, že je pravdou, že ten občiansky preukaz našla vo svojej schránke alebo pošte, a
že tú pani nepozná. Preto boli následne s pani S. za tou pani, bola to pani R.. Následne to bolo už
len tak, že mala napísané všetky údaje na papieriku a svedkyňa jej verila, že sú to jej priatelia alebo

teda rodina. Následne chcela ešte nejakých ľudí, ale jeden pán mal nedoplatok v Providente, ten by
neprešiel. Potom chcela nejakú priateľku poprosiť, ale tá odmietla. A ešte mala nejakého pána, ten sa
volal Y., bol taxikár a ten jej odmietol.
K jednotlivým menám sa svedkyňa nevie vyjadriť, ale zmluvy podpisovala obž. I.. Vie to preto, lebo ich
podpisovala pred ňou. K odovzdaniu pôžičiek po podpise jednotlivých zmlúv došlo hneď na mieste,

teda tak, že keď sa zadá rodné číslo klienta do Providentu telefonicky (SMS) a Provident to schváli,
tak následne príde SMS odpoveď, že je možné čerpať v takej a takej výške, teda uvedú sumu. Hneď
"na drevo" sa vyplatia peniaze. Obchodný zástupca nosí tieto peniaze pri sebe a je to nemalá čiastka.
Svedkyňa raz poskytla takýmto spôsobom, že bolo pred ňou podpísané inou osobou a to bola mama
a dcéra jej to schválila.

Nevedela uviesť, kedy nastúpila ako obch. zástupkyňa k osobe obžalovanej pridelená. Asi po 2
mesiacoch od nástupu jej osoby na uvedenú agendu, kde patrila aj obžalovaná, sa urobila prvá zmluva.
Bola to obyčajná dobrá klientka, navrhla svedkyni tykanie, pozývala ju do Maďarska a rôzne si sadnúť,
avšak neboli kamarátky. Nie je to jej " krvná skupina" a naviac, svedkyňa bola veľmi pracovne vyťažená.
Okrem práce sa v súkromí nepoznali.

Ďalej na otázky uviedla, že by sa nemalo povoliť vyplácať aj iným osobám, než úverovým dlžníkom, to
svedkyňa spravila chybu. Obžalovaná nezdôvodňovala, prečo platila splátky ona, a prečo to neplatia
osoby uvedené na zmluve, lebo to bolo jednoduchšie. Svedkyňa prišla k nej do kancelárie a ona ju
vyplatila. Lebo napr. tie uvádzané sestry R. mali robiť
v Rakúsku, uviedla jej to obžalovaná, a teda to bolo pre svedkyňu, keď to vyplácala obžalovaná, a naviac

jej svedkyňa dôverovala. Pochybnosti o pravdivosti tvrdení obžalovanej začali u svedkyni vznikať, keď
nenašla tie 2 sestry. Prvá pochybnosť bola, keď spravili zmluvu na brata tých dvoch sestier. Vtedy
obžalovaná uviedla aj, že tie 2 sestry sa preto volali rovnako, lebo si zobrali 2 bratov. To svedkyňa
ešte chápala, lebo aj ona má takýto prípad v dome. Keď odovzdala papiere, doma rozmýšľala, že
keď 2 sestry si zobrali 2 bratov a všetci sa volajú R. prečo sa brat sestier volá R.. Vtedy začala mať

pochybnosti. Obžalovaná splácaladlhoasi1/2až 3roka, kým prišlasvedkyňa nauvedenépodozrenie.
Svedkyňaďalejuviedla,žeProvidentjejdalvšetkytiezostatkypôžičiekuzatvorenéobžalovanouzaplatiť,
cca 11 000,- Eur. Svedkyňa prišla o všetko, o byt, o zdravie o rodinu. Je po infarkte a v neustálom strese,
pričom sa svedkyňa rozplakala.Obžalovaná k výpovedi svedkyne uviedla, že do Maďarska ju pozývala preto, lebo obžalovaná nemá
vodičák, ani auto nikdy nemala. Ďalej uviedla, že raz ju p. G. čakala pred kanceláriou a chcela vidieť,
kde býva, tak ju zobrala na Bosákovú 7, na 6. poschodie a ukázala jej, kde býva. Z toho, čo tam p.

G. videla - zariadený byt, po vzatí jej osoby do väzby, nezostalo z toho nič, prišla o všetko, takže
nielen pani svedkyňa
prišla o všetko, ale aj obžalovaná.
Svedok U. M. uviedol, že vie, že v prípade ide pravdepodobne o fiktívne pôžičky, ktoré boli spísané bez
vedomia zákazníkov a ktorým boli zneužité osobné údaje.

V danom období pracoval ako regionálny manager kontroly spol. Provident Financial (ďalej len PF).
Zastrešoval územie od Žiliny po Nové Zámky, pod ním bolo 6 managerov kontroly. S týmto prípadom
sa stretol len okrajovo. Pamätá si, že spisoval čestné prehlásenie s pánom I., ktorý bol synom p. I..
Toto sa udialo v kaviarni v budove Technopolu. Ďalšie informácie k danému prípadu získaval manager
kontroly, ktorý pracoval pod ním - Z. I.. Svedkov nadriadený ho poveril, po získaní všetkých dôkazov,
aby daný prípad odovzdal vyšetrovateľovi na políciu - to bolo všetko, čo v danej veci vykonal, a teda

na čo si pamätá. Pani G. si pamätá, keď bola u nich v kancelárii, ale tento prípad tiež riešil Z. I.. O tejto
škode, ktorá mala byť uplatnená aj vo vzťahu k
p. G., nemá vedomosť, pretože od mája 2013 nerobí v PF a nemal možnosť nahliadnuť do spisu.
V tom období, keď pracoval v PF obchodný zástupca musel uzatvárať zmluvy
v domácnostiach zákazníkov. Musel zistiť ich finančnú situáciu, všetky postupy sú popísané v

pracovných postupoch obchodných zástupcov. Z tohto je zrejmé, že p. G. nepostupovala správne.
Svedkyňa U. S. uviedla, že v tejto veci si uplatnili nárok voči inej osobe. Zmluvy, ktoré sú predmetom
tohto konania za PF, uzatvárala p. G.. Táto im podpísala zmenku, v ktorej uznala dlh a originál zmenky
je v návrhu na vydanie zmenkového
platobného rozkazu, preto si neuplatnili v tomto konaní žiadnu škodu, lebo by to bolo duplicitné. G.

uznala, že porušila pravidlá platné pre obchodných zástupcov, že tieto
zmluvy boli fiktívne a neboli vyhotovené v súlade so zmluvou o obchodnom zastúpení.
Nevie sa presne vyjadriť k jednotlivým spôsobom pri uzatváraní týchto zmlúv. K tomu sa
vedel vyjadriť p. M., resp. N..
Nemá vedomosť s kým p. G. uzatvárala tieto zmluvy, resp. kto tam vystupoval.

Nebola prítomná pri šetrení veci ohľadom p. G.. Nemá vedomosť, ako sa
p. G. vyjadrovala, resp. obhajovala. Nemá vedomosť ani, komu boli plnenia realizované. S obžalovanou
osobne do kontaktu neprišla, s menom obžalovanej prišla do kontaktu, keď pripravovala kolegom
podklady na pojednávanie. Svedkyňa má fotokópiu zmenky G., nakoľko originál sa nachádza už v
podanom návrhu na tunajšom súde na vydanie zmenkového platobného rozkazu.

Svedok M. R. uviedol, že prišiel preto, aby sa vyjadril k jeho podanému trestnému oznámeniu na
obžalovanú, ktorá ho obrala o 150.000.- Sk. Pred cca 8 rokmi sa dostal do kontaktu s pánom Z., ktorý
bol v kontakte s obžalovanou a od neho sa dozvedel o možnosti zakúpiť auto zhabané MF SR, resp.
colným úradom, a ktoré sú na predaj. Všetko sa to dialo potichu, aby o tom nevedela verejnosť. Bolo
povedané, aby sa nazbieral určitý počet ľudí, a ak sa nazbiera tento počet, priradia sa k autám a autá

sa prevedú na nich. Svedok sa na to chytil, pretože má rád autá a kontaktoval aj jeho bratranca N. I..
Prebehlo jednanie aj s p. I., ktorý povedal, že ide do toho so svedkom. Dostali číslo účtu obžalovanej,
ktoré bolo jej manžela a na ktorý poslali peniaze. Od koho dostali to číslo účtu si už nepamätá, nevie
či im ho dal
p. Z. alebo im ho poskytla cez e-mail obžalovaná. Všetko trvalo nejaký čas, preto sa s obžalovanou

niekoľkokrát stretli, ktorá ich uisťovala, že ešte čaká na ďalších záujemcov. V tom čase pracovali ako
jedna montážna skupina spolu okrem neho a jeho bratranca I. aj ďalší 3, ktorí sú uvedení v obžalobe.
Oni chceli vidieť osobne obžalovanú, tak sa stretli aj s obžalovanou všetci 5, a to v reštaurácii Pod
Dubom v Petržalke. Neskôr im aj oni dali peniaze na nákup áut, nakoľko sa aj oni pripojili so záujmom
o autá, ale zastupovali ich svedok a bratranec. Bolo im povedané, že ak zoženú ďalších ľudí,

nedostanú najnižšiu triedu Peugeot 307 ale 607. Svedok mal vtedy 22 rokov, čo veľa vysvetľuje. Stále
sa to odďaľovalo, viackrát kontaktovali obžalovanú telefonicky aj mailom, neskôr im už telefóny prestala
brať, tak ju mailom vyzvali, aby peniaze vrátila, že chcú zrušiť túto dohodu a vrátiť peniaze. Peniaze
naspäť nechodili, tak
podali trestné oznámenie. Kópie mailov aj blokov boli odovzdané pri výsluchu v Sabinove

alebo Prešove, už si nepamätá. Vie, že tam bolo zapletených veľa ľudí, to je všetko, čo
vie. V montážnej partii boli I. I., I. R., R. a svedok s jeho bratrancom N. I..
Niektoré peniaze išli na účet, ďalšie išli cez príjmový doklad. Svedkových 150.000,- Sk išlo z jeho účtu
na ten účet. Vedeli, že ide o účet manžela obžalovanej, lebo boli s obžalovanou v kontakte a asi jejvolali a pýtali sa, či je to jej účet, či koho a ako už vyššie uviedol, nevie, či ho mali od nej alebo od p. Z..
Keď svedok býval v rodičovskom dome, tak Z. bol priateľ susedky. Cez ňu sa s ním zoznámil. Myslí,
že obaja pracovali v nejakej poisťovni, kde sa p. Z. nakontaktoval s p. I.. Oslovili ho na nákup týchto

áut preto, že boli pravdepodobne tiež klamaní p. I.. Myslí, že on nepodával trestné oznámenie, lebo on
povedal, že mu tie peniaze vrátila. Svedok sa domnieva, že možno to boli práve tie peniaze, čo obdržala
od nich. Rozhodli sa, že ešte vydržia čakať na autá. Oni zrejme skôr stiahli záujem. Aj na základe toho
mali dôveru, že keď niektorí stiahli záujem a peniaze im vrátili, tak verili, že je to legálne a v poriadku.
Platili teda obžalovanej vkladom na účet , kópiu dávali do spisu pri výsluchu. Neskôr, keď sa peniaze

doplácali, bolo to pokladničným dokladom. Obžalovaná mala tel. číslo aj e-mail, z ktorých ju svedok
viackrát kontaktoval, avšak peniaze mu nevrátila. Niekoľkokrát spolu s obžalovanou telefonovali, tvrdila,
že poslala peniaze, tých 200.000,- Sk na účet p. Z., ale nebol dôvod tomu veriť, pretože by jej svedkov
účet poskytli. Svedok s p. Z. nič nemal. V dobe, keď uhrádzali jednotlivé platby za autá, mali vymenené
tel. čísla s Z., teda nebol problém si zavolať. On im dal len tip, a oni
už po "vlastnej osi si riešili". Nevedel, či aj Z. odovzdal nejaké peniaze, ale vedel, že komunikoval s

ďalšími ľuďmi, ktorí mali záujem o autá. Nevie, či aj on dal peniaze, alebo či ho mal dostať ako províziu.
To, žeakzoženieviacľudí, dostanevyššiutrieduáutaleboautozadarmo,uvádzala obžalovaná.Keďsa
tieto" bájky" začali odlišovať, tak začali tušiť, že to možno nebude tak, alebo to dokonca bude aj podvod.
Keď im odmietala vrátiť peniaze, tak podali trestné oznámenie. Keď chceli vrátiť peniaze, zo začiatku
ich naťahovala - ešte vydržte, ešte vydržte, ešte vydržte. Vždy si niečo vymyslela, prečo majú vyčkať.

Keď žiadali peniaze už cez mail aj telefonicky, tak raz uviedla, že ich poslala Z.. Z. povedal, že žiadne
peniaze pre svedka nedostal. A ak obžalovaná povedala, že mu poslala pre nich 200.000,- Sk, tak to
nekorešponduje vôbec s tým, že len svedok dal 150.000,- Sk a zvyšní štyria ďalších 240.000,- Sk. Teda
suma, ktorú uviedla obžalovaná nekorešponduje so svedkovou ani celkovou sumou. S obžalovanou sa
stretli 2-3x, možno až 5x, no nie je si istý koľkokrát. Priamo na stretnutia chodila iba obžalovaná. Ako

už uviedol, ten účet na ktorý vložil peniaze, bol jej manžela. Potom už len spomínala tú colnú správu
a niekoho na finančnom úrade, kto mal zabezpečiť značky. Žiadne iné mená, okrem majiteľa účtu p.
I., teda jej manžela, nespomínala, ani žiadne iné tel. kontakty nedostali. Mali ústnu dohodu s tým, že
ako prvý doklad o dohode považuje doklad o vklade na účet jeho peňazí. Neskôr tam je ten príjmový
doklad. Je tam aj mailová komunikácia, kde bolo riešené napr. akej farby chceme tie autá. Doposiaľ mu

obžalovanou nebolo nič vrátené, stále mu ostala škoda 150.000,- Sk.

Obžalovaná k výpovedi svedka uviedla, že svedkovi nedala číslo účtu, musel mu ho dať p. Z.. Dňa
25.l0. svedok na účet vložil 150.000,- Sk a stretli sa v lete Pod Dubom. 26.l0. poslala Z. 200.000,- Sk
v prospech účtu Z. s tým, že to boli peniaze pre svedka. Z. jej nedal ani korunu na autá, len jej narobil

kopec nepríjemností.
Svedok k uvedenému argumentoval, že je možné, že to bol vklad na ten účet z jeho strany. Nevie
však, prečo by na druhý deň vracala peniaze prevodom, keď ešte niekoľko dní potom ďalšie peniaze
posielali a pokračovali v záujme o autá. Skôr si myslí, že to boli peniaze, ktoré vrátila Z..
Svedok N. I. uviedol, že poslal peniaze p. I. - obžalovanej . Bolo to za autá, ktoré im sľúbila a do

dnešného dňa ich nemajú. Pán R. ho kontaktoval, že on má kontakt od Z., ktorý spolupracoval s
obžalovanou ohľadom poistiek a ten kontakt hovoril, že má tú možnosť zohnať lacné autá z MF SR ako
zhabané za slušnú sumu nejakých 150.000,- Sk, ak to pošlú ihneď. Tak potrebujú nejakých 2-3 ľudí
zohnať, potom tie autá budú rýchlo. Peniaze poslali, skontaktovali sme sa obžalovanou telefonicky
aj mailom. Poslal im číslo účtu, na ktorý to majú zaslať. Bol to účet jej manžela. Potom čakali nejakú

dobu, otravovali telefonicky aj mailom obžalovanú, že to už nejak dlho trvá, a že čo je s tými autami, a
že buď chcú peniaze späť alebo tie autá. Zopárkrát im to zložila, že niečo má, že už sa to vybavuje, ale
nie je to jednoduché. Niekedy aj mesiac dali pokoj, zase sa tel. ozvali, ale odpoveď bola rovnaká, že
majú vydržať, vydržať. Potom ich naťahovali tým, že majú zohnať ešte nejakých ľudí, že ona potrebuje
odovzdať nejaký počet áut naraz. Tak zohnali ďalších: I. I., R. I., H. C., R. I.. R. a svedok boli ako hlavní,

a teda oslovili tých ďalších kamarátov. Svedok a R. sa stretli s obžalovanou
v reštaurácii Pod Dubom v Petržalke. Tam tiež tvrdila, že treba viac ľudí. Na tom stretnutí odovzdali
ďalšie peniaze, bolo to asi 240.000,-Sk, zozbieraných od kamarátov. Detaily si už nepamätá. Potom bolo
ďalšie stretnutie, kde odovzdali ďalších 80.000,- Sk. Obžalovaná im povedala, že už to je na vybavenie
dokladov. Potom zas telefonovali, prečo to tak dlho trvá, prečo ešte nie sú vybavené tie doklady čo

hovorila. Mali si medzi tým aj farby vozidiel vybrať. Volali po týždni, po dvoch - pravidelne. Často
im nedvíhala. Písali aj SMS, na tie im neodpovedal. Potom sa rozhodli podať trestné oznámenie.
Svedkovi konkrétne bola spôsobená škoda cca 10.600,- Eur, tak, ako viedol aj pri otvorení hlavného
pojednávania. Od jednotlivých osôb: I. R., I. a R. prevzali na začiatku 40.000,- Sk od každého z nich,a ku koncu 10.000,- Sk od každého z nich na vybavenie papierov. Spolu od každého z nich po 50.000,-
Sk. Boli sľúbené tak, že ak zoženú viacerých ľudí, môžu si vybrať drahšie auto a to Peugeot 607
a tí ostaní mali objednané Peugeot 307, preto svedok odovzdal 320.000,- Sk (cca 10. 600,- Eur) a

ostatní dávali po 50.000,- Sk. Na začiatku boli autá ponúkané po 150.000,- Sk, potom bolo uvedené,
že keď ich bude viac budú aj po 100.000,- Sk. Potom bola zas tá možnosť drahších áut, bolo to
celé dopletené. Preto tí ostatní dali po 50.000,- Sk, lebo tá cena tak klesla, lebo ich bolo veľa. Potom
sa dohodli, že celý ten balík budú dávať spoločne. V tých 320.000,- Sk boli aj peniaze p. R., presne
si to už však nepamätá. S obžalovanou sa zoznámil najprv len telefonicky, potom osobne sa stretli v

reštaurácii. Kontakt na ňu mal od p. R. a ten mal kontakt od Z.. Nemal vedomosť, že takýto obchod je
ponúkaný aj prostredníctvom inzercie. Konkrétny termín, kedy by si predmetné vozidlá mali prevziať,
nebol. „Len vydržte, čakajte". Keď dali peniaze za vybavovanie dokladov, tak bol daný termín na nedeľu,
čo im bolo najprv tiež čudné, ale im bolo vysvetlené, že vtedy je najväčší kľud. Dátum si nepamätá.
Stále ich zavádzala, že to bude o týždeň, o dva. Tvrdeniam obžalovanej zo začiatku veril, ale asi
po pol roku potom už samozrejme nie. Obžalovaná im uviedla, že konkrétne malo ísť teda o vozidlá

spočiatku 307 SW Peugeot, potom po získaní viacerých ľudí aj Peugeot 607. Ďalej im uviedla, že tieto
vozidlá sú na sklade, že sú zhabané colným úradom. Nakoľko sú nové, bola by ich škoda spáliť, tak
dali možnosť odkúpiť za lacnejšiu sumu. O klasický predaj tých vozidiel určite nemohlo ísť, lebo by to
kúpil niekde v kamennom obchode. Keďže boli lacnejšie, cena bola pre nich zavádzajúca, boli preto
oslepení. Svedok mal vtedy asi 27 rokov. Keď odovzdával peniaze na príjmový doklad, podpísala ho

obžalovaná v mene p. H., resp. H.. Tak im povedala, že on to vybavuje. Vtedy, keď uhradili sumu na
vybavenie dokladov, tak od nej niečo konkrétne chceli, ale stále to bolo len o sľuboch. Nepýtali sa na
konkrétny návrh kúpnej zmluvy ani im nepredložila nijakú zmluvu. Asi približne po roku a pol, odkedy sa
nakontaktovali na obžalovanú prešlo, kým sa rozhodli podať trestné oznámenie na ňu. Nevystupoval po
boku obžalovanej nikto iný, stále komunikovali len s obžalovanou. Len vtedy, keď podpisovala príjmový

doklad, sa odvolala na toho pána. Už na začiatku po istej dobe chceli tieto peniaze vrátiť, ale stále prišla
s nejakou fintou, a to že bude viacej áut za danú sumu, teda dve. Ďalej bola finta, že si majú zohnať
viacerých, aby sa mohlo viac áut naraz odovzdať. Tesne pred trestným oznámením ju kontaktovali, že
chcú peniaze späť, ale ona povedala, že sa to nedá, a tak sa rozhodli podať to trestné oznámenie.
Obžalovaná sa nikdy nevyjadrila v tom smere, že by niekomu z nich vrátila nejakú čiastku, stále ich

len zavádzala, aby zohnali niekoho ďalšieho, aby sa mohli odovzdať ďalšie autá. Svedok osobu S. Z.
pozná iba z videnia, lebo mal vzťah s jednou známou z ich dediny Šarišské Dravce. Aj Z. mal záujem
o tieto vozidlá, aj on bol v tom zainteresovaný. Obžalovaná im ukázala výpis účtu z banky, že Z. boli
vrátené peniaze, svedok si nepamätá sumu.
Svedkyňa H. I. (bod 11. obžaloby 6T/31/2013) uviedla, že boli zneužité jej osobné údaje. Obž. I. použila

buď jej rodné číslo alebo podpis, takže v priebehu 7 rokov jej chodili rôzne zmluvy na zaplatenie. Vždy
si nachádzala v schránke nejakú obálku,
v ktorej vždy niečo nesedelo. Ona žiadne zmluvy ani životné poistky neuzavrela. Bola vypočutá v tomto
prípade aj na polícii. Najprv tomu neverila, že jej údaje zneužila práve obž. Z. I., ale tým, že ju predvolali
aj na políciu a v priebehu tých rokov jej chodilo viac tých poistných zmlúv, tak vydedukovali celá rodina,

že kto to môže byť. Stalo sa to celej jej rodine. Osobne sa s obžalovanou nekonfrontovali na túto tému.
Svedkyňa si kedysi dávno uzatvorila jedinú zmluvu, ktorá bola o zodpovednosti za škodu spôsobenú
zamestnávateľovi, keďžepracovalavbanke.Tátrvalaibarokapotom sijuzrušila.Odvtedysižiadnuinú
zmluvu neuzatvorila. Tá kópia zmluvy zrejme ostala v tej kancelárii, tej agentúry - sprostredkovateľskej
agentúry. Túto predmetnú zmluvu s ňou uzatvárala obž. I.. To bola jediná zmluva, ktorú s ňou uzatvorila.

Svedkyňa uviedla, že medzi ňou a obžalovanou je trošku príbuzenský vzťah. Mala sprostredkovateľskú
kanceláriu priamo v dome, kde bývala. Poistné zmluvy boli na priezvisko - I., alebo niečo bolo pomenené
v jej priezvisku a došlo jej to do schránky domov, lebo jediné, čo bolo správne, bola ulica s číslom.

Svedkyňa R. C. (bod 2 obžaloby 2T/111/2013) uviedla, že prišiel jej zať, že jeho sesternica má výhodnú

ponuku a bola v kontakte s obžalovanou, a to ponuku na kúpu áut. Že hľadá a vypredáva autá za
95.000,- Sk. To bolo v roku 2007 asi v októbri a dali prvých 95.000,- potom dala ďalších 95.000,- cca
o dva týždne, teda spolu to bolo 190.000,- Sk. Tak čakali, z týždňa na týždeň sa to prekladalo, vždy
bol nejaký dôvod uvedený. Potom volala, že už o týždeň budú autá, ale že treba dať ešte 20.000,- Sk,
pre políciu aby vystavili doklady a vyskladnili ich. Takže spolu dala 210.000,- Sk. Tak sa to ťahalo ďalší

mesiac, druhý, tretí. Potom sa obžalovaná oháňala tým, že to má na starosti ten, čo robil šéfa ochranky
vlády, že to je jej príbuzný, či svat. Priezvisko si nepamätá. Ďalej čakali už 2. rok, ťahalo sa to. Asi 3. rok
jej volala, potom sa svedkyni začala obžalovaná vyhrážať mafiou, či chce, aby mafiu na ňu obžalovaná
poslala. Následne už uvažovala nad trestným oznámením. Potom svedkyni volala, že jej poslala peniazecez NBS a že za týždeň prídu. Za týždeň sa svedkyňa bola opýtať vo VUB, či už prišli tie peniaze, ale
tá pani v banke jej povedala, že už 15 rokov tam robí a ešte nikdy nepočula aby z NBS prišli súkromnej
osobe na účet peniaze. Vtedy už svedkyňa vedela, že je to podvod a tak podala trestné oznámenie. Než

poslala prvý krát sumu 95.000.- komunikovala so zaťovou sesternicou, lebo ona mala s obžalovanou
kontakt a ona to riadila - volá sa pani I.'. K.. Zrejme ona tam dala ten okres dokopy, lebo stále chodila,
ten dal, ten dal toľko, ten už dostal autá. V roku 2007 I. bývala v Bardejove, adresu nevie, robila v
nejakej poisťovni riaditeľku a hovorila, že chodí na služobky do Bratislavy, a tam sa stretáva s pani I.,
a aj ona im tvrdila, že už vtedy budú autá, o týždeň o dva. Osobne sa svedkyňa nestretla s obž. I..

Svedkynin syn sa s ňou stretol a aj jemu sa začala vyhrážať. On vtedy robil novinára v Bratislave, a tak
sa mu vyhrážala, či ešte dlho chce byť novinárom. Mala na obž. I. telefónne číslo od pani I.. Telefonovali
spolu do týždňa možno aj 3-4x, niekedy nebrala telefón, teda dennodenne ju vyzývala na vrátenie peňazí
alebo odovzdanie vozidiel. Sľúbených bolo 2 vozidlá, lebo keď zoberú 2, tretie dostanú zadarmo.
V telefonických rozhovoroch obžalovaná potvrdila, že keď tých posledných 20.000,- Sk nezaplatia do 1-2
dní, tak autá nebudú. Číslo účtu, na ktorý majú vložiť peniaze, im dala tá pani I., čo to sprostredkovala

spolu s pani I., už si nepamätá presne, či ona doniesla číslo alebo volal zať s I. a tá dala číslo účtu. Komu
patrí ten bankový účet sa dozvedela, keď podali trestné oznámenie, lebo ona stále tvrdila, že to išlo na
účet, kde boli tie autá. Povedali jej to až policajti v BA, že to bol účet na nejakého bezdomovca, ktorý už
nežije, teda po čase zomrel. Žiaľ nemala písomnú dohodu, mali len potvrdenie o poslaných peniazoch
na to číslo účtu. Nič im nebolo vrátené. Malo ísť o Passaty.

Obžalovaná k výpovedi uviedla, že sa pani C. mafiou nevyhrážala. S jej synom sa raz stretla asi na
Šafku, niekde pri Kryme. S I. sa nikdy nestretla, nevie kto ju
nahovoril na tieto obchody. Potom sa s I. stretla prvýkrát v živote v Auparku,
lebo na manželov účet prišli nehorázne peniaze a tieto peniaze vrátila späť podľa mien a čísiel účtu.
Svedkyňa však uviedla, že nie je pravda, čo uviedla obžalovaná, pretože svedkyňa volala s obž. I., že I.

požičala raz 1.000,- Sk a raz 2.000,- Sk a svedkyni povedala, nech jej poviem, že kedy to vráti. Takže
nie je pravda, že ju nepoznala, ani nikdy nestretla.

Svedok M. C. (bod 3 obžaloby 2T/111/2013) uviedol, že bol spolu so sesternicou na jednaní, zazvonil jej
telefón a kontaktoval ju nejaký pán W., s tým že má výhodnú ponuku na autá. Ponúkol jej, či nechce ísť

tiež do toho a ona povedala áno a navrhla to aj svedkovi. Telefonovala s tým W., ona mu dôverovala,
lebo bol to jej bývalý kolega z nejakej poisťovne. Išlo tam o to, že tie peniaze bolo treba vložiť ihneď, aby
sa to nejako mohlo ukončiť a mohli im dať tie autá. Jednalo sa o 95.000,- Sk za kus, o aké autá išlo, už
nevie. Ďalšie boli tie vklady, svedok toľko na účte nemal, bol na návšteve u svokry a ona povedala, že
by chcela aj ona auto - volá sa pani R. C.. Dala mu peniaze, ktoré hneď vložil na účet, to boli jej peniaze.

Svedok vložil svojich 50.000,- Sk a na druhý deň 45.000,- Sk. Zhruba 2 mesiace nato, s obž. I. bola v
kontakte jeho sesternica K. I.. Svedok s obžalovanou vôbec nebol v kontakte. V tej dobe to začalo byť
chaotické - niekto autá rušil, niekto sa pridával. Vtedy sa pridal aj svokor, že chce aj pre syna auto a teda
pridal sa v mene svokry - R. C.. Potom sa dlho nič nedialo, začali obž. I. kontaktovať aj oni, vyše roka sa
to ťahalo, ale nedalo sa k ničomu dopracovať, vždy bola nejaká zámienka, aby sa to nedalo dokončiť.

Buď bola nejaká policajná akcia, alebo to niekto nechcel podpísať. Ona - obž. I. sa v tej dobe dosť
oháňala nejakým svatkom - bol vraj vedúci ochranky, meno si svedok už nepamätá. Zhruba po roku a pol
to dospelo k tomu, že autá už sú, ale predtým musia vložiť ešte nejaký poplatok, vraj na zaevidovanie
áut a teda, že už si ide pre ne. Vtedy tam svedok vložil 50.000,- Sk, z toho 30.000,- Sk bolo svedkových
a 20.000,- Sk svokriných. Nakoľko sa do tých 3 dní nič neudialo a opäť boli výhovorky, tak išli na políciu

a podali trestné oznámenie vo veci podvodu. Potom im bolo vyčítané zo strany I., že kvôli nim sa nič
nedeje, že to všetkým zastavili. Vždy keď svedok s ňou telefonoval mu povedala, aby nepodával trestné
oznámenia, lebo to zastaví všetkým a keď podal, tak mu povedala, že už je to zatavené kvôli nemu a
tie autá už nebudú. Z jeho okolia nedostal nikto reálne vozidlo od obž. I.. Jednotlivé vklady realizoval
vkladom. Peniaze mu neboli ani dodatočne vrátené. Zopakoval, že všetky podrobnosti ohľadom kúpy

áut, ceny vozidla, čísla účtu sa dozvedel od pani I. a ona to vedela od pána W., neskôr aj od obž. I., ktorá
kontaktovala pani I., aj sa spolu párkrát v BA stretli. Pani I. tiež prejavila záujem o vozidlo, časom vložila
aj peniaze, ale tie peniaze po pár mesiacoch dostala späť, lebo to zrušila, bolo to ešte na začiatku. To
sa dozvedel od pani I.. Vie, že v tom čase bolo dávané viac vkladov od viac ľudí, niektorí ľudia dali aj
300.000,- Sk. Jeden jeho spolužiak dal túto sumu. V čase, keď podával trestné oznámenie a to už bolo

po dlhej dobe, tak vie, že sestra pani I., resp. jej manžel, vložil tiež 300.000,- Sk. Kontakt na obž. I.
mal po nejakých mesiacoch od sesternice I. a to tel. číslo a už jej volal on. Že vozidlá ponúka obž.
I. a nie pán W., vedel od pani I.. Komunikácia medzi ním a I. prebiehala veľakrát, asi 30x, t.j. SMS,
telefonáty, so žiadnym výsledkom, lens výhovorkami. Nikdy to nepoprela, len uvádzala, že sa to musí odložiť. Skôr bol tvrdený opak, že áno,
je to tak, len musí svedok počkať. Tie peniaze platil na jeden účet - účet jej manžela. Peniaze mu neboli
vrátené ani čiastočne.

Svedok Ing. N. C. (bod 6 obžaloby 2T/111/2013), ktorý uviedol, že niekedy v decembri 2007 ho I. I.
začala informovať ohľadom získania dodania áut Peugeot 307 a 607. Tie cifry tam boli 95.000,- Sk za
auto, druhú sumu si nepamätá. Následne s bratom, N. C., túto vec osobne preberal s pani I.'., stretli
sa, a následne po získaní telefónneho čísla na obž. Z. I. ju aj mailom aj telefonicky kontaktoval. Tá

mu danú vec potvrdila a povedala, že má čím skôr zaslať peniaze, že autá sú k dispozícii, len sa čaká
na určitý objem ľudí, aby sa to mohlo uzavrieť. Peniaze zaplatil hneď v decembri 2007 - to bolo tých
95.000,- Sk, a následne po tom niekde v polovici roka 2008 (jún 2008) doplatil dokopy asi 93.000,- Sk s
tým, že suma bola zaplatená na účet manžela Z. I. - I. I.. Upresnil, že tá suma v júni 2008 bola 5.000,-
Sk, 60.000.- Sk a v septembri 2008 28,940.-Sk, spolu 93.940,- Sk. Telefonicky mnohokrát kontaktoval
obž. I.. Osobne sa s obž. I. stretol asi 2x, v podstate stále ich uisťovala, že daná vec je na dobrej ceste,

ale buď niekto vystúpil alebo sa niečo stalo a stále sa čas naťahoval. Po zaplatení druhej čiastky sme
už žiadali o vrátenie peňazí, keďže sa nič neudialo a neustále boli zavádzaní. Následne podali trestné
oznámenie na polícii, tu v BA. Jednotlivé platby realizovali na jeden účet. Peniaze mu neboli vrátené,
ani ich časť. Vozidlo nedostal nikto z jeho okolia, a čo sa týka peňazí, časť peňazí bola vyplatená G. F.,
ktorý mu to spomínal. Z kontaktov s obžalovanou mal dojem taký, že z počiatku prišiel človek o kopec

peňazí. Stretli sa aj osobne, myslel si, že všetko bude v poriadku, nejak ho presvedčila, že všetko bude
v poriadku, aby vydržali, aby nebrali peniaze späť, že nebude mať ten balík peňazí, že sa to celé
oddiali. Celé to narástlo do napätia, nemali peniaze ani vozidlá. Pri osobnom stretnutí jednali iba s ňou.
Neodkazovala ich pri telefonickej komunikácii na ďalšiu osobu. Niekedy spomínala ľudí okolo polície,
ktorí vybavujú tieto veci, malo to také špecifické pomenovanie, už si nepamätá aké. Peniaze jej zaslal

na účet, peniaze jej prišli, potvrdila mu slovne, že peniaze jej prišli. Vybrala ich a dávala to niekde inde,
nikdy nešpecifikovala kam to dáva. Vzájomne komunikovali mesačne 10x telefonicky, a 1-2 x mesačne
mailom.
·
Svedok N. C. (bod 7 obžaloby 2T/111/2013) uviedol, že s obž. I. volal a bol aj osobne za ňou asi 4x.

K tejto veci uviedol, že peniaze, ktoré jej poslal, už vtedy ho zavádzala, že to je jej účet. Bol to však
účet jej muža, potvrdili mu to aj vo VUB, kde vkladal peniaze, kde bolo aj konkrétne uvedené, na čo sú
tie peniaze použiteľné, t.j. nákup vozidiel a teda chcel, aby bolo vznesené obvinenie aj jej manželovi,
nakoľko je preukázateľné, že tieto prostriedky používal aj on. Do dnešného dňa, aj napriek výzvam,
ústnej aj písomnej, mu nevrátila žiadne finančné prostriedky. Svedok pracoval v Edimaxe, kontaktovala

ho na ňu pani K. I.. Oni boli v osobnom kontakte, ona mu dala aj telefónne číslo na obžalovanú, kde
sa s ňou dohodol, čo a ako sa jedná. Ona mu uviedla, že sa jedná o predaj prebytočných vozidiel MV
SR. Ďalej mu uviedla, že tam má kontakty, a kolega aj kúpil z MV SR 2 autá ale cez ňu, preto jej nemal
dôvod neveriť. Svedok si overil akurát, že pán D. I. existuje, ktorý je vlastníkom účtu a videl v tom období
odstavené Peugeoty v Trnave. Takto si to overil, inú možnosť nemal, lebo ako bežný smrteľník na MV

SR by sa s ním nikto nebavil. Obžalovaná mu potvrdila, že peniaze boli
v poriadku vložené na účet a posunula ich ďalej a bude mu oznámené, kedy dôjde
k fyzickému odovzdaniu vozidiel. Obžalovaná sa stále vyhovárala na tretie osoby, mená nechcela
uvádzať. Uviedla aj, že ak nedokážu už vydržať, že im tie peniaze vráti. Do dnešného dňa, ani po tom,
čo ju vyzývali listom, im nič nevrátila. Takisto musela vedieť

o čom sa v liste jedná, lebo bol adresovaný aj na jej manžela, ale nebol prevzatý. Celková škoda činí
asi cez 400.000,- Sk, t.j. vložil 2x 95.000,- Sk + 20.000,- Sk +10.000,- Sk+30.000,- Sk, t.j. 250,000,- Sk.
Preto uvádza 400.000,- Sk, lebo to má škodu aj s úročením. Svedok tie peniaze musel vrátiť. Žiada,
aby mu boli všetky peniaze vrátené na účet.

Svedok G. F. (bod 10 obžaloby 2T/111/2013) uviedol, že obž. I. nesplnila to, čo sľúbila. Obrala ich
o peniaze, ani nedodala tovar, ktorý im sľúbila. Dozvedel sa od pána Ing. N. C., ktorý mu povedal, že
je možné za určitý finančný obnos získať prebytočný majetok MV SR. Celý tento obchod zastrešovala
obžalovaná. Na základe toho sa stretol s obž. I. a prejednal ten obchod s ňou. Stretli sa v roku 2008,
presný dátum nevie. Nikto tam nebol prítomný okrem svedka a obžalovanej a myslí, že to bolo na OMV

pri Auparku. Svedok navrhol uzatvorenie písomnej zmluvy - kúpno-predajnú zmluvu. Bola aj uzatvorená,
je v spise, v tejto zmluve je uvedené, že obžalovaná sa zaväzuje dodať taký a taký počet vozidiel a za
takú sumu. Tú zmluvu vypracoval svedok a podpísali ju obaja, teda aj obžalovaná. Pri prvom stretnutí
obžalovanávystupovalaakosprostredkovateľ,ktorývievybaviťtietovozidlá.Všetkyfinančnéprostriedkyjej zasielal na jeden účet, neskôr sa dozvedel, že to bol účet manžela obžalovanej I.. Obžalovanou bolo
tvrdené, že tie financie boli použité na odkúpenie tých vozidiel. Neskúmal, či tak boli použité, nemal
ani ako možnosť toto overiť. Mal záujem, ak si dobre pamätá, o 21 ks. Nedostal ani jedno vozidlo. Časť

peňazí mu bola vrátená - 440.000,- Sk, ak si dobre pamätá. Nevie presne kým, ale bolo to prevedené
na účet, predpokladá, že z účtu pána I.. Celkovo dal na účet I., teda pána I., ak si dobre pamätá, cca
1.2-1.3 milióna Sk. Obžalovanú vyzýval na vrátenie mailovo, telefonicky, veľakrát sa aj stretli, ale nikdy
nedošlo k vráteniu celej sumy. Po jeho urgenciách došlo k vráteniu tých 440.000,- Sk, čo uviedol.
Obžalovaná výpovedi svedka uviedla, že tie peniaze, čo boli vrátené, boli vložené priamo na účet,

nebolo to z účtu pána I..
Svedok I. R. (bod. č. 5 obžaloby 2T/111/2013) uviedol, že to bolo riešené cez pána I. ohľadom áut
zabavených na colniciach. Pán I. im dal správu, že obž. I. im vie zohnať tie autá za peniaze. Mal záujem,
peniaze dal pánovi I., ten sa stretol osobne s obžalovanou. Dlho sa pani - obžalovaná neozývala, tak
podali trestné oznámenie. Svedok mal záujem len o jedno vozidlo a to Peugeot. Svedok sa
s obžalovanou stretol len 1x. Prítomní tam boli pán R., N. I., I. I. a I. R.. V tej dobe mali doniesť

prefotené občianske preukazy, že budú vybavené technické preukazy na ich mená. Obžalovaná bola
sama. Všetko riešil pán N. I.. Svedok nič nedostal.

SvedokI.R.(bodč.5obžaloby2T/111/2013)uviedolže,vpredmetnejvecimalidostaťautá,dalipeniaze,
ale nedostali autá ani peniaze späť. N. I. mu povedal, že je možnosť dostať sa k autu - Peugeot 307.

Ponúkol mu, či nechce, že je možné odkúpiť autá od obž. I., z nejakej policajnej dražby, alebo čoho,
to presne nevie. Stretli sa s obž. I. 2x, názov reštaurácie nevie. Dal I. peniaze. Prvýkrát sa stretli, kde
bolo povedané, že to bude trvať dlhšie ako sa predpokladalo. Najprv dal 40.000,- Sk, potom 10.000,-
Sk, a to N. I., ktorý ich poslal obž. I.. Nakoľko doposiaľ nedostali ani autá ani späť peniaze, podali trestné
oznámenie. Pri osobnom stretnutí s obžalovanou im táto nepredložila nijaké doklady od vozidiel, alebo

foto. Väčšinou N. I. vybavoval tieto veci. Keď sa stretli s obž. I., svedka bral preto, aby tam nešiel sám.
Stále to bolo o' tom', že sa to ešte vybavuje. Svedok nevie ako naložila s peniazmi, ktoré od nich dostala.
Svedok Ing. N. F. (bod č. 9 obžaloby 2T/111/2013), uviedol, že začiatkom roku 2008 ho oslovil jeden
priateľ v Trenčíne, či nemá záujem o kúpu áut značky Peugeot 307 a 607, ktoré pochádzajú z colných
skladov. Tieto neboli preclené a teraz sa budú predávať alebo likvidovať. Bola tam stanovená cena :

150.000,- Sk, tak išli do BA, do kancelárie obž. I. s tým, že jej odovzdal 150.000,-Sk a vystavila mu
na túto sumu potvrdenku. Po nejakej dobe ho telefonicky oslovila obž. I., či má záujem o ďalšie autá,
nakoľko sú voľné. Dohodli sa na ďalších 2 autách - 307 a doniesol jej 200.000,- Sk
v hotovosti do kancelárie v BA a na túto sumu opätovne vystavila potvrdenku. Keďže boli
v ponuke ďalšie autá, jeho priateľ pán S. poslal na účet manžela obž. I. 350.000,- Sk s tým, že sa jedná

o 1x 607 a 2x 307-ka. Potom ešte odovzdal obž. I. 2x po 200.000,-Sk za ďalšie autá a 93.000,-Sk na
poplatky, STK a podobne. Spolu mali dohodnutých asi 11 áut, ktoré nedostávali. Na výzvy telefonické
aj mailové obž. I. vždy odpovedala, že autá budú, treba len počkať. Keďže sa dlhšie nič nedialo, tak ju
navštívil v jej kancelárii a na celkovú sumu vystavila zmenku. Tú vystavila bez problémov, nakoľko tie
autá istotne budú. Keď ďalej naliehali na dodanie áut, obž. I. zvyšovala počty áut

s tým, že autá sú ešte voľné a treba ich všetky predať alebo rozdať, teda im ich sľubovala. Keď videli,
že kde to speje, podali trestné oznámenie. Nebolo mu nič vrátené, škoda je 39.000 Eur a niečo. S
obžalovanou sa prvýkrát stretol spolu s pánom K., a potom jej asi 4x doniesol peniaze osobne, a potom
ešte raz keď, podpisovala zmenku. Obžalovaná spomínala nejakého pána H., ktorý mal pracovať na MV
SR, ale ako naložila s financiami sa nedozvedel. Obžalovaná žiadne doklady nemala s tým, že tieto sa

vybavujú až pri odovzdaní vozidiel. Keď odovzdávali peniaze za prvé vozidlá, nebol sľúbený dátum, ale
vždy to bolo veľmi rýchlo s tým, že sa musia všetky tie vozidlá predať, nemôžu ísť postupne. Svedok
upresnil, že prvá platba bola koncom januára - to bolo l50.000,- Sk, potom prichádzali ponuky na ďalšie
vozidlá s tým, že sa to natiahlo až do mája. Svedok nemal podozrenie, že sa niečo také udeje. Pán
K., ktorý mu to ponúkol povedal, že je to overené, že sa takto autá predávajú z colných skladov. Pri

komunikácii bola obžalovaná väčšinou sama, len prvý krát, keď sa s ňou stretol, bol tam aj pán K., ktorý
bol so svedkom. Podozrenie, že niečo nie je v poriadku bolo potom, ako im I. pridávala vozidlá ako
na bežiacom páse a niekde v maily to má - bolo oznámenie, že to bude asi 30 vozidiel. K. pozná 20
rokov, nemal dôvod sa pýtať, odkiaľ získal informácie, že by obž. I. mala predávať autá. Tých 350.000,-
Sk boli peniaze W., ale všetko vybavoval svedok. W. s obž. I. do styku neprišiel. Svedok zopakoval,

že Peugeot 307 stál 100.000,-Sk, 607 stál 150.000,-Sk a podľa toho boli platby, ktoré obž. I. zaplatili,
keďže potom naliehali na dodávku áut alebo vrátenie peňazí, tak aby získala čas, tak im začala zdvíhať
počty áut. Skončilo to niekde na 30, a môže to byť aj 31, ako je uvedené v obžalobe.Svedok F. T. (bod. 26 obžaloby 7T/23/2013) uviedol, že obžalovaná od neho od roku 2010 podvodným
spôsobom zobrala peniaze za účelom nákupu áut, ku ktorému nikdy nedošlo. Poznal ju už predtým,
nakoľko mu už robila nejaké poistné zmluvy. Zoznámil ho s ňou otec jeho bývalej priateľky. Keďže

svedok v tej dobe u obžalovanej robil -aktualizoval tam nejakú zmluvu, tak ho oslovila, že je tu taká
ponuka z Ministerstva na nákup áut, má tam známeho - pána H.. Pán H. mal byť riaditeľom úradu pre
ochranu verejných činiteľov. Za týmto účelom od svedka vypýtala zálohu. Zároveň s tou ponukou prišla
z dôvodu, že ona sama potrebovala pôžičku, aby mohla urobiť nejaké nákupy aj sama pre seba. Spísali
zmluvu o pôžičke a aj od svedka prevzala zálohu za vozidlá, ktoré mal kúpiť. Potom sa to celé začalo

naťahovať, vždy tam pribúdali vozidlá, ktoré bolo treba zahrnúť do celej tej transakcie, či už formou
pôžičiek alebo svedkovým zainteresovaním. Pýtala stále viac a viac, aby sa to už daný víkend mohlo
ukončiť. Týmto spôsobom sa to vždy posúvalo v krátkych časových intervaloch - „už budúci týždeň
to bude, už budúci týždeň" a tak sa to naťahovalo 2 roky. Jedného dňa, keď ju prišiel navštíviť do
kancelárie tak zistil, že kancelária je zamknutá a jeden okoloidúci ho upozornil, že p. I. je zatknutá.
Tak išiel na políciu a podal výpoveď. Išlo hlavne o Peugeot 607 a VW, ktorých bolo trochu viac, neskôr

boli aj BMW a Audi. Vždy to bola krátka dodacia doba - do týždňa sa to malo udiať alebo cez víkend.
Vždy to vyzeralo , že už je to na spadnutie, ale vždy do toho prišla nejaká udalosť, ktorá tomu zabránila.
Jednal len s obž. I.. Svedka do toho zlákalo aj to, že na osobu pána H. sa spýtal známeho, ktorý robil v
tejto ochranke, ktorý mu potvrdil, že tam robil v tej ochranke aj pán H.. Až spätne sa svedok dozvedel,
že tam už nepôsobil niekoľko rokov. Krátko mal možnosť rozprávať sa aj s pánom H., ktorý uviedol, že

tá kauza je stará niekoľko rokov a dlho sa tam po tej kauze chodili pýtať priamo na neho a na tie vozidlá,
a to priamo na tom úrade. Od obžalovanej si pýtal technické preukazy, ale vždy mu to bolo povedané
formou, že už sú pripravené, ale reálne sa ku nemu nikdy nedostalo nič. Zjavne išlo o vymyslenú kauzu.
Platil vždy v hotovosti, v niekoľkých etapách, nakoľko vždy pribudli autá, ktoré bolo treba ešte vyplatiť.
Celkovo to bolo 19.200,- Eur, z toho 2.800,- Eur boli pôžičky - tam mal zvlášť zmluvu na pôžičku medzi

obž. I. a ním, a to 2x po 1.000,- Eur, a 1 x 800,- Eur. Niektoré príjmové pokladničné doklady, ktoré dostal,
boli urobené na OP priateľky a jej otca. Vždy to bolo platené v hotovosti. Čo sa týka pôžičiek, to riešil v
civilnom konaní, kde mu bola priznaná náhrada škody. Nebolo mu to vrátené. Svedok tie pohľadávky,
čo sa týka pôžičiek, predal, reálne inkasoval okolo 500-600.- Eur. Čo sa týka záloh za autá, doposiaľ nič
neobdržal, nič mu nebolo vrátené. Trestné oznámenie podal potom, čo sa skontaktoval aj s pánom H.,

ktorý mu v krátkosti vysvetlil, ako to bolo - že to bola bublina, do ktorej ich obžalovaná dostala. Reálna
suma, ktorú mu obžalovaná nevrátila a ktorú dal ako zálohu za vozidlá, bola 16.400,-Eur.
Svedok N. G. (bod. 12 obžaloby 2T/111/20l3) uviedol, že, obž. I. mu je dlžná sumu 190.000,- Sk, ktoré
jej dal na kúpu vozidla značky Rover 75, a do dnešného dňa mu neboli vrátené peniaze, teda nemá auto
ani peniaze. K obž. I. chodil poisťovať auto, niekto mu ju odporučil z okolia. Keď si bol poisťovať auto

u nej, tak mu to sama navrhla, či nemá záujem o nákup auta - Rover 75. Mala ho mať z Colného skladu
a dodacia lehota bola okolo týždňa. Listinné doklady nedostal, bavili sa, aký je to typ vozidla, obsah
motora, aký je to ročník, vizuálne poznal toto vozidlo, všetko o tom vozidle si pozrel na internete. Vie,
že jej zaplatil 290.000,- Sk, potom, keď sa to ťahalo a vozidlá neboli, tak za ňou chodil, bývala kúsok od
svedka. Potom mu vrátila 100.000,- Sk s tým, že ostatné peniaze vráti potom. Platil v hotovosti. Spolu

si vymenili príjmové doklady.
Svedok trestné oznámenie nepodával, čakal až mu prišlo predvolanie na políciu a tam to doriešili. To,
že vozidlo nedostane, sa dozvedel až keď sa dostavil na políciu. Stále jej dovtedy veril. Obžalovaná
mala stále otvorenú kanceláriu, podnikala, tak veril, že to auto raz príde. Bolo tam furt to, že tam boli
nejaké zádrhely, že sa tam musí zaplatiť daň alebo také niečo. Politika sa do toho miešala - M. a tak, a

to všetko mu oznámila sama obžalovaná. Nie je si istý, či náhodou nešlo o jedno alebo o dve vozidlá.
Stále uplatňuje sumu 190.000,- Sk ako nárok na náhradu škody, nakoľko do dnešného dňa mu nič iné
od obžalovanej neprišlo.
Obžalovaná k výpovedi svedka uviedla, že p. G. ju navštívil jedného dňa a to vtedy, kedy mu ukradli auto.
To auto nemal havarijne poistené, v tejto veci sa mu nedalo pomôcť, lebo nemal od auta 2 kľúče. Ona

ho neoslovila ani nenaháňala, aby si kúpil auto. Nechcel vrátenie peňazí, ale chcel, aby mu vybavila
likvidáciu, už si nepamätá, aké to auto mal. A tým sa to naťahovalo. Ona mu v prospech na jeho účet v
Tatra banke poslala zo svojich peňazí zarobených vyše 245.000,- Sk. Povedala mu, že mu toľko poslala
a on jej nato povedal, že to tam nevie nájsť, lebo vtedy podnikal. Obžalovaná nemá o tom doklad
už, vie len jej číslo podnikateľského účtu, ktorý je už zrušený cca 3-4 roky dozadu: 262575 4442 Tatra

Banka. Žiadala, aby svedok predložil súdu výpis z jeho účtu za rok 2007, kde určite nájde s týmto účtom
poukázanú uvedenú sumu. Táto suma bola na viackrát poslaná.
Svedok však zotrval na svojej výpovedi s tým, že 2 kľúče mal od toho vozidla, a poistka bola uhradená
za to vozidlo. Na polícii, keď bol vypočutý, mali aj výpisy z jeho účtu a jediná suma, ktorá mu z tohoúčtu prišla, bolo tých 100.000,- Sk, čo uviedol. Nevie, či to bol účet jej manžela, z ktorého mu tie peniaze
prišli. Nikdy toľko nezarábal, aby mal také sumy na účte, že by si to nevšimol, jedine, čo mu poslala
tých 100.000,- Sk.

Svedok N. N. (bod. 22 obžaloby 2T/111/2013) uviedol, že dal peniaze obž. I. na tzv. kúpu áut, ktoré
dodnes nedostal naspäť. Pamätá si, že jej dal peniaze, koľko a kedy, presne to už nevie. V spise sú
určite poukážky, čo jej dával peniaze. Obž. I. nasľubovala, že má autá, ktoré sú zadržané na Colnici, tie
sa musia hromadne predať a zháňa na nich kupcov, aby sa naraz mohli dať preč. Colnica robí poriadok a
preto treba tie autá odpredať. Potom jej dali peniaze, začalo sa to potom predlžovať. Že sa to vybavuje,

že ešte nie sú EČ, že treba ešte niečo doplatiť na tie čísla, stále sa to predlžovalo, až nakoniec sa došlo
na to, že je to podvod. Svedok mal toho času priateľku a tá mala známosti v Trenčíne. I. K. hovoril,
že tieto autá predajú, že sú za takú nízku cenu. Tá priateľka mu dôverovala, tak nech že do toho ide.
Svedok sa jej pýtal, že čo a ako, že ona ho pozná, že je to férový chalan. Ona nato nemala peniaze, ale
keďže ho poznala a verila mu, tak svedok do toho išiel. Má poukážku, že dal obž. I. peniaze. Dal peniaze
priateľke a ona v mene svedka obdržala príjmový doklad. Nebolo mu nič vrátené. Okrem obžalovanej

nejednal s inou osobou. Autá mali byť odovzdané niečo ako do 14 dní alebo mesiac. Keď vozidlá neboli,
stretol sa s obž. I., a tá hovorila, že tí Trenčania si zobrali peniaze naspäť, takže tam tie autá stoja,
takže hľadá nových ľudí na tie autá, aby sa naraz mohli tie autá predať, a že jej chýbajú ešte nejaké
peniaze na tie EČ a či by nemohol nejaké peniaze doplatiť, tak doplatil ešte, lebo chcel, aby sa to pohlo.
Obžalovanej odovzdal 1x tú veľkú sumu a 2x doplatok na ŠPZ. Svedok uviedol, že celková škoda mu

vznikla 470.000,- Sk, čo je 15.601,14,- Eur.
Svedok Ing. U. W. uviedol, že pár rokov dozadu, asi 2007-2009 jeden jeho známy, Ing. F. sa ho spýtal a
ponúkol, že je možnosť odkúpiť autá. Podľa jeho informácií mali byť výrazne lacnejšie, ako bola kúpna
cena. Mala byť zložená záloha vopred, dohodovali sa, že by mali záujem o 3 autá a dávali zálohu asi
350.000,- Sk, ktoré vkladali na ten účet. Nepamätá si, že by to bol účet obžalovanej. Doma má o tom

nejaké papiere. Bola to súkromná agenda. 350.000,- Sk je dosť peňazí, takže sa na to nedá zabudnúť.
Potom Ing. F. prišiel už nervózny z toho, stále sa to odkladalo. Časom sa zmierovali s tým, že to pôjde
do stratena. Bral to ako vzťah ku F., bol to svedkov priateľ. Skončilo to tým, že skonštatovali, že asi
prišli o peniaze. On asi tiež dopadol tak ako svedok. Svedok do dnešného dňa nevidel peniaze ani
autá. Až po nejakej dobe sa mu to oživilo. Svedok je už v predčasnom dôchodku. Svedok sám dal

350.000,- Sk. Osobne sa s obžalovanou nestretol. Tie vozidlá chcel pre firmu. Dodal, že na základe
dôvery medzi ním a F. nemal dôvod pochybovať a potrebu mať nejaké doklady. Svedok naháňal pána
F.. Pochybovať začal, keď sa to začalo naťahovať. Peniaze späť nedostal. Reálne vznikla osobe
svedka škoda vo výške 350.000,- Sk. Doplnil, že fakticky to bola ústna dohoda medzi ním a F., ktorá
je do dnes, že všetko vybavoval on, a to že svedok len poskytol tých 350.000,- Sk neznamená, že je

to samostatná vec. On vybavoval spolu aj pre seba aj pre svedka. Opakoval, že poskytol 350.000,- Sk
a dôveru, že to F. vybaví kladne.
Svedok N. D. (bod. 12 obžaloby 2T/111/2013) uviedol, že vie, že išlo o autá, ktoré im obv. I. ponúkla,
čo jeho osobne okrátilo asi o 190.000,- Sk. Od začiatku to bolo tak, že si k nej domov prišiel poistiť auto.
Povedala mu, že na čo si bude dávať poisťovať staré auto, keď si môže kúpiť nové za menšiu cenu.

Povedal jej, že za menšiu cenu nekúpi, ona mu povedala, že MV SR odpredáva autá, ktoré niekde
zachytili, inak by ich zošrotovali. Obž. I. švagor robí na MV SR a ponúkol jej takú vec, že aj s p. Y.
sa dohodli, že odpredajú autá za zostatkovú hodnotu, aby mohli pomôcť deťom na Mokrohájskej ulici.
Keď počujete niečo také, tak sa do toho navliekol, súhlasil s tým, išli do toho aj ďalší, ktorých nechcel
menovať. Zložil peniaze, pretože v ten týždeň v piatok mali byť autá. Piatok jej volal, a povedala mu, že

p. Y. odcestoval na východ a to sa normálne zhodovalo, bolo to aj v televízii, že reálne bol na východe
Slovenska. Bolo to tak neskutočne nahraté. Povedala mu, že uvidí v nedeľu ako to bude a že mu dá
vedieť. Potom
v nedeľu nedala vedieť, potom na stredu, na piatok a následne už svedok podal trestné oznámenie. Nič
mu nevrátila. Platil v hotovosti. Dostal klasický príjmový doklad. Odovzdal jej 190.000,- Sk, za 1

auto 95.000,- teda spolu 190.000,- vopred za 2 autá. Jednal iba s obžalovanou. Uplatňuje si nárok na
náhradu škody celej - 190.000,- Sk, t.j. 6.306,84 Eur.
Svedok I. I. (bod 16 (pôvodne bod 5. obžaloby 2T/111/2013), ktorý uviedol, že v obžalobe ide o peniaze
za autá - Peugeot 407, ktoré im mali byt' doručené od obž. I., ale tak sa to neuskutočnilo, a to v sume
40.000,- Sk. Potom ešte doplácali 10.000,- Sk. Tých 10.000,- Sk dávali osobne obž. I. v reštaurácii.

Táto im vydala
pokladničný doklad nato. Zbytok riešil jeho brat N. I. s obž. I.. S obžalovanou sa zoznámili v tej
reštaurácii v Bratislave, nevie odkedy sa poznajú, zhruba 8 rokov dozadu. S iniciatívou ohľadom
kúpy a zabezpečenia predmetných áut prišiel svedkov brat. Všetko išlo teda cez brata a všetko malazabezpečiť obž. I.. To mu povedal brat. Svedok sa s obžalovanou osobne stretol 1x v tej reštaurácii.
Vtedy odovzdávali tých 10.000,- Sk. Svedok dal 40.000,- Sk bratovi, ktorý ich previedol na účet obž. I..
Keď odovzdal 10.000,- Sk povedala, že tie autá budú odovzdané cca v priebehu týždňa. Okrem svedka

odovzdali peniaze obžalovanej v tej reštaurácii ešte I. R., I. R., N. I., M. R.. Nevie, koľko dohromady áut
obžalovaná sľúbila. Svedkovi sľúbila jedno auto a bratovi asi 2. Keď po týždni neboli autá dodané, brat
svedka ju stále kontaktoval. Obž. I. to stále odďaľovala - až dodnes. Hovorila stále nejaké výhovorky,
vždy si niečo vymyslela. Jednali len s obžalovanou, ale myslí, že tam bol zainteresovaný aj jej manžel.
Svedkovi sa zdá, že on pracoval v nejakej sfére, odkiaľ majú byť tie autá, tak

z toho titulu. Obž. I. to vravela v tej reštaurácii. Bola mu spôsobená škoda v sume 50.000,- Sk a nebolo
mu nič vrátené. Brat mu ukázal potvrdenie o tom, že previedol tých 40.000,- Sk na účet obžalovanej.
Obžalovaná svedka osobne v reštaurácii vyzvala, resp. brata, aby ešte doplatili 10.000,- Sk a potom
následne v reštaurácii ich vyplatili. Tých ďalších 10.000,- Sk vyplatených bolo z dôvodu vybavovania
papierov. Všetko riešil jeho brat a podložené to bolo výpismi z účtu, takže sa mu to zdalo ako dostatočný
dôkaz.

Svedok U. R. (bod. 23 (pôvodne 12) obžaloby 2T/ 111/2013), uviedol, že do tejto situácie sa dostal
tak, že je priateľom N. D.. Ten mu dal informáciu, že sa idú rozpredávať nejaké autá z colného skladu,
a pýtal sa ho, či nechce ísť
s ním, nakoľko sú za dobrú cenu. Keďže sú v dobrom vzťahu, tak išiel do toho. Dohodli

sa na nejaký čas, išli do Petržalky do kancelárie obž. I.. Tam ich posadila aj
ostatných chlapcov D., pozbierala im občianske preukazy, a pýtala sa ich, či je niekto v PZ. Nevie či
to malo nejaký význam. Asi si overovala, či niekto je ozbrojený alebo nie je. Zložili tie zálohy. Svedok
konkrétne mal záujem o Peugeot 605 a za ten pýtala 150.000,- Sk. To jej tam poskladali, podľa toho,
kto mal o čom záujem. Hýbalo sa to od 100.000,- do 150.000,- Sk. Pýtali sa, či dá nejaké potvrdenky,

dala im takú potvrdenku, že nepovažoval za potrebné si ju nechať. Bol to nejaký škrabopis na nejakom
výdavkom papieri, nebolo tam nič ani firma ani adresa, ani nič o čo by sa mohol oprieť. Potom ešte
zašli spolu s obžalovanou vedľa do nejakej reštaurácie na kávu, a potom sa rozišli. Takú perličku im
vysvetľovala, že dostanú nové gumičky do stierača pre bezpečnú jazdu, že to je bonus od nej. Čakali
2 týždne, že sa ozve. Chlapci tam telefonovali, hlavne pán D.. Ten im vždy dával hlásenie. Po tých 2

týždňoch ako svedok videl, že z toho nič nie je, tak vedel, že je problém a tie peniaze sa im nevrátia.
Nepožadoval zmluvu o dodaní vozidla pred tým, ako zaplatil, resp. o podkladoch o aute. Vyplatil celú
sumu. V minulosti si už kúpil z autobazáru auto. S obž. I. nemal žiadny vzťah, ani ju nikdy nepoznal,
všetko to oprel o vzťah
s N. D.. Keď tie autá v sľúbených 2 týždňoch nedostali, dali sa dokopy, že pôjdu za ňou. Nech sa k tomu

vyjadrí a povie nejaké stanovisko. Všetci sa stretli na nejaký dátum
v tej kancelárii, ale už ich neprijala, ani sa k nim nehlásila. N. tam s ňou mal kontakt, chvíľu s ňou
debatoval ale neprejavila záujem, že by to nejako uzavrela a vyriešila. Tak išli podať trestné oznámenie
hneď v ten deň. Nič im nebolo z tých peňazí vrátené. Svedok veril, že je to dobrý biznis, tak to
neprešetroval. Kebyže to riadil sám, tak by do toho vôbec nešiel, veril však N. D.. Na nákup vozidla

vybral úspory, dokonca aj chlapci, čo si sporili na poistky po dovŕšení 18r, by im to malo byť vyplatené,
tak aj to vybral.
Obžalovaná k výpovedi svedka uviedla, že im dala 16. augusta doklad, ktorý stratil. Hromadný zoznam
peňazí a mien, ktorý vypýtal N. D. od nej asi v 10-11 mesiaci, kde boli všetky typy áut a vaše podpisy.
Už nemá žiadne doklady, lebo likvidovala kanceláriu, resp. jej deti, keď bola vo väzbe.

Svedok dodal, že podpisoval doklad vtedy, keď tam boli, jeden zo D. napísal menovitý zoznam, kto
koľko dal a na aké auto. To je pravda, to podpisoval. Potom si pýtali, aby mal každý sám osobitne ten
doklad. To dostal ten, o ktorom uviedol vyššie
vo výpovedi.
Svedok C. D. (bod 23 (pôvodne 12) obžaloby 2T/111/2013), ktorý uviedol, že obž. I. sľúbila predať

nejaké vozidla, ktoré boli vraj prebytočný majetok za výhodnú cenu. Tieto vozidlá mali pochádzať z MF,
ktoré ich malo navyše, a že z predaja vozidiel poskytnú výťažok na dobročinnú akciu. Prišiel s tým sused
D., ktorý si u nej bol uzavrieť poistenie na auto a ona mu toto ponúkla. Tak sa tam vybrali poinformovať
sa, ofotila si OP, napísali meno priezvisko, kto koľko dal za aké auto. Povedala, že to má zastrešovať pán
H., že to je jej svat. Ukazovala im album zo svadby, že on pracuje na ochranke a že on to má na starosti

sa tých vozidiel zbaviť - že ich má predať ako nadbytočný majetok, čo dostal za úlohu z MF SR. Peugeot
307 mal ísť po 90.000,- Sk alebo 95.000,- Sk, už si to presne nepamätá. Potom tam bol Peugeot 605
alebo 607 a ten za nejakých 120.000-150.000,- Sk. Svedok jej odovzdal 95.000,- Sk. Vybral to v banke,
aj do spisu doklad potvrdenie o výbere z banky dal. Odovzdali jej tie peniaze všetci a povedala, žepoobede má prísť, že mu dá potvrdenie od pán H., že tie peniaze prevzal. Bol tam poobede, povedala,
že ešte nič nemá, že nemá potvrdenie, potom tam bol ešte raz tak podvečer, a ona už mala tú kanceláriu
zatvorenú a nereagovala ani na zvonček. Potom s ňou komunikoval D., lebo mu svedok volal, že tam už

nie je a potvrdenie nedostal žiadne. A potom sa začalo, že ona sa stále zatajovala. Ten D. jej vyvolával,
nech vráti peniaze, a ona to stále odkladala alebo nebrala telefón, alebo sa vyhovárala. Potom tam prišli
nech im vráti tie peniaze. Povedala, že im nič nedá, tak jej povedali, že idú na políciu podať trestné
oznámenie a ona povedal, že „choďte". Tak podali trestné oznámenie. Nič mu nebolo vrátené.

Svedok W. D. (bod 23 (pôvodne 12) obžaloby 2T'/111/2013), uviedol, že boli oklamaní pre kúpu
motorových vozidiel. Jeho sused N. D. im odporučil jednu pani s tým, že má možnosť im zohnať vozidlá,
konkrétne o Peugeot. Boli to vozidlá, už si nepamätá presne odkiaľ, mali byť zo skladu a cena tých
vozidiel bola polovičná, boli to vozidlá za veľmi výhodnú cenu. Tak si dohodli stretnutie s obž. I.. Prišli za
ňou do kancelárie na Gessayovej. Povedala im o čo sa jedná, že sa jedná o Peugeoty takého a takého
typu a cena každého vozidla je iná. Že sú to zánovné autá. Keď majú záujem, tak im vie sprostredkovať

tie autá za tú a tú cenu. Tak sa dohodli, že kto a aké autá, potom sa zas stretli, odovzdali jej peniaze,
napísali zoznam kto dal koľko peňazí. Dala im doklad - príjmový doklad a tým mali čiastočné potvrdenie
o odovzdaní peňazí. Povedala im termín, kedy asi tie autá by mohli byť s tým, že ich aj poistí u nej.
Došiel termín, volali jej a povedala, že to bude vtedy a vtedy. Potom prišiel dátum, kedy mala prísť na
návštevu kráľovná z Anglicka a preto sa to zas odďaľovalo. Už sa to asi 2 mesiac odďaľovalo, tak si

povedali koniec, že to chcú ukončiť. Navštívili obž. I. s tým, aby im vrátila peniaze. Obžalovaná povedala,
že peniaze nemá, že tie vyplatila, tak jej vyvolávali nech im to vráti. Zatajovala sa, nezdvíhala telefón.
Jedného dňa prišli za ňou do kancelárie. Nebola tam, tak išli podať trestné oznámenie. Svedok vie, že
tam ešte spomínala nejakého pán, bol to jej svat - p. H., že to malo ísť cez neho. Nebola mu vrátená
suma, ktorú obžalovanej svedok zaplatil a to 300.000,- Sk.

Svedok W. D. (bod 23 (pôvodne 12) obžaloby 2T/111/2013), uviedol, že obž. I. na nich vykonala podvod.
Sused N. D. sa s ňou stretol a posunul im možnosť kúpy áut, ktoré sprostredkováva obž. I. cez nejakého
svojhoznámeho.TieautámalipochádzaťzMFSR,žeideoprebytočnýmajetok.Stretlisasňou,prefotila
si ich OP, spísali zoznam, kto koľko dal, akú sumu, podpísali, vydala im nejaké príjmové doklady. Toto

všetky by malo byť v spise založené. Potom už čakali, aké bude vyjadrenie z jej strany, že kedy budú, že
ona vybaví aj doklady. Čakali a čakali, potom išli za ňou a ona povedala, že z toho nič nebude, tak chceli
peniaze späť. Ona povedala, že už nie sú, že už ich nemá. Odvtedy je už 8 rokov. Všetko je uvedené
vo výpovedi. Potom išli podať trestné oznámenie na OR PZ BA V. S obžalovanou sa stretol raz pri
odovzdávaní peňazí a druhý krát, keď tam boli všetci a potom išli podať trestné oznámenie. Nič mu

nevrátila. Bližšie sa svedok nezaujímal, odkiaľ má mať tie vozidlá, všetko riešil N. D.. Osobne zaplatil
obž. I. 150.000,- Sk.

Svedok N. D. (bod 23 (pôvodne 12) obžaloby 2T/111/2013), uviedol, že vzhľadom nato, že to už je to
10 rokov, už si veľa nepamätá, avšak popísal, ako ho obž. I. podviedla. Počul, že sa chlapci bavili v

kúpeľni o nejakých autách zadržaných
v colných skladoch. Tak na to reagoval, snažil sa dopátrať cez nich, ako sa tam dostane a podrobné
informácie. Podali mu správu, že to sused N. D. má cez obž. I.. Tak išiel za obž. I.. Ona im to ponúkla,
tak na to reagovali, nakoľko svedok predtým dovážal autá z Nemecka, tiež to riešil cez colnicu a tam sa
pár krát stalo, že tam boli vozidlá zadržané, ale nie jeho. Takže vie, že sa to stávalo, tak v tom nevidel

nič nekalého. Sľúbila im tie autá, že budú, ale že momentálne je na území SR anglická kráľovná, takže
to teraz nejde. Svedok jej povedal, že tie autá chce vidieť, no treba to zaplatiť. Takže sa to počas toho
vybaví, na značky sa to dá a potom sa to rozdelí. Pýtala OP na vybavenie značiek. Svedok oponoval,
že to aj tak potrebuje podpísať, že príde dopravný policajt, ale teda nevidel ešte žiadny problém. Takisto
dostala finančné prostriedky na vybavenie značiek, už si nepamätá, že koľko ale myslí si, že osobne dal

na vybavenie značiek 2.000,- Sk. Ďalšie okolnosti si už
nepamätá, riešili to bez príjmového dokladu. Myslel, že to bude okamžite ako tá
kráľovná odíde. Nemal si ako overiť ponuku áut, ona ho stále ťahala za nos, telefonovali tam, osobne
tam bol, stále bola nejaká výhovorka, že sa to stále rieši, že ešte H., ktorý robí na ochrane svedkov a
tak ďalej. Nebolo mu nič podozrivé, lebo aj svedok dovážal autá tak, že kúpil v Nemecku auto, došiel na

colnicu na Berg, kde mu to colníci pozreli. Zákazník platil až pri odovzdávaní auta, lebo svedok vopred
zákazníka nemal. Svedok kúpil auto najprv za vlastné. Ona im ponúkla autá z colného skladu, to bolo
iné, než svedok vykonával. Sám vie, že na chodbe na colnici viseli formuláre, kde boli uvedené zadržané
vozidlá s ponukovým listom. Jej konanie mu začalo byť podozrivé, keď odišla kráľovná zo SR a stálesa nič nedial. Tak chcel peniaze naspäť ale bohužiaľ. Nič nedostal naspäť. Mal záujem si to overiť v
colnom sklade, aj si pýtal kontakt od nej, ale povedala, že najprv musí vybaviť priepustku ten najvyšší,
t.j. povolenku do colného skladu. On tam v tom čase keď telefonovala nebol, a mala takýto systém, ako

toho človeka bude naťahovať a naťahovať. Preto odovzdal tú sumu predtým, než si to vozidlo pozrel,
lebo tu bola kráľovná a obž. I. trvala na tom, že sa to musí rýchlo vybaviť. Nebolo mu to podozrivé, lebo
ona pracovala v poisťovni a ten H. mal byť v ochrane ústavných činiteľov a myslí, že taký človek proti
zákonu nejde ani nerobí protizákonné veci. Myslel si, že niekto tie vozidlá v tých dražbách už vykúpil,
buď obž. I., alebo H., alebo poisťovňa za nižšiu cenu a chceli na nich zarobiť. Osobne vyplatil obž. I. asi

do 100.000,- Sk, presne si to už nepamätá, je to 96-97.000,- Sk, je to uvedené vo výpovedi aj doklady
ofotené, a to je okrem tých 2.000,- Sk za tie značky.
Svedok N. C. (bod 24 (pôvodne 13) obžaloby 2T/111/2013), uviedol, že prišiel o 150.000,- Sk, mal to byť
nákup vozidla Peugeot. Inicioval to jeho bývalý kolega p. D. v práci, ktorý ho oslovil, či nemá záujem o
kúpu vozidla Peugeot 607 za sumu 150.000,- Sk. Následne on sa s obžalovanou niekde skontaktoval na
nejakej akcii, alebo stretnutí alebo išiel s ňou uzatvoriť poistku na auto, a ona ho oslovila, či nemá záujem

o vozidlá. Svedok s tým súhlasil a p. D. jej oznámil, že má ďalšieho kupca na auto. Na druhý deň ráno
išli do jej kancelárie, kde mali dohodnuté stretnutie s obž. I.. Bol tam teda s ním p. D.. Tam sa stretli
ráno, povedala odkiaľ pochádzajú autá - z MF SR. alebo MV SR. Je to prebytočný tovar a že si ho môžu
odkúpiť za tú sumu 150.000,- Sk. Potom sa rozprávali o tých autách, o prepisoch, na detaily si už presne
nepamätá. Svedok jej

v obálke dal 150.000,- Sk, ona mu následne vystavila príjmový pokladničný blok na túto sumu, ktorý
podpísala a odovzdala mu originál. Potom si prefotila svedkov OP na vybavenie prepisu motorového
vozidla, vystavenie technického preukazu a odišli domov. Následne malo po týždni dôjsť k odovzdaniu
áut. K tomu neprišlo. Volal jej aj p. D., prečo neprišlo
kodovzdaniuvozidiel.Niečosiobž.I.vymyslela,žeodovzdávkabudeotýždeň,potomjejvolalajsvedok,

takisto neprišlo k odovzdaniu áut, tak potom s kolegom D. skonštatovali, že to je podvod a zhruba o
mesiac išli podať trestné oznámenie. Odovzdal jej 150.000,- Sk, to bola celá suma za auto. Ak by
prišlo k odovzdaniu áut tak, tam bola ešte suma za prepísanie áut, ale tú nevyplatili, lebo usúdili, že
to je podvod. Malo ísť o posledný kus vozidla, preto súhlasil. Tieto informácie mal od p. D.. Nič mu
nebolo vrátené, ani auto doposiaľ nedostal.

Svedkyňa I. B. uviedla, že, že pán K., ktorý bol jej kamarát, teda si aspoň myslela, že je jej kamarát, a
išiel s ňou do Švajčarska, spomenul jej obžalovanú, ktorú svedkyňa opoznala na súdnom pojednávaní.
Spomenul jej možnosť týchto áut. Svedkyňa mu hovorila, že ak to nie je na 100%, nech ich do toho
ani nezapája, lebo pre svedkyňu by to skončilo zle. Prišli do Švajčiarska, na druhý deň to spomenul

svedkyninmu priateľovi a K. na druhý deň zavolal obž. I., že súhlasia a mali záujme o Peugeot 307 a 607.
Ten priateľ jej dal peniaze, ktoré osobne odovzdala obžalovanej za prítomnosti K.. Odovzdala peniaze s
tým, že v krátkej dobe mali byť tie autá. Čakali, stále jej telefonovala, a stále aj obžalovaná aj K. hovorili,
že autá budú. Nakoniec im vrátila na ich vyžiadanie peniaze späť, pretože neboli v krátkej dobe tie autá.
Po čase asi do mesiaca telefonovala, že autá sú už k dispozícii a teda opäť tie peniaze obžalovanej

dali. Už ich odovzdal K., lebo svedkyňa už nemohla ísť do Bratislavy. Celá komunikácia prebiehala cez
svedkyňu a K., lebo jej priateľ žil vtedy vo Švajčiarsku. Celé leto bolo samé zavádzanie, na jeseň sa stretli
s jej priateľom a obžalovaná povedala, že to stojí iba na tých peniazoch, že aj parkovisko bolo vybavené,
všetko bolo vybavené, a len to stojí na peniazoch, a vydrankala od neho ešte 140.000,- Sk. Celkovo
mali za jedno auto platiť 150.000,-Sk, čiže jej dali 2x 150.000,- t.j. 300.000,-, ďalších 30.000,- Sk na

prepisy a vybavovanie, a potom 140.000,- Sk na ďalšie auto, ktoré sa muselo zobrať ešte naviac, lebo by
to inak bez toho ďalšieho auta vraj nešlo. Tak priateľ napokon súhlasil a dal ďalších 140.000,- Sk. Potom
sa to stále naťahovalo, svedkyňa pretelefonovala „majland". Obžalovaná uvádzala „áno budú, budú".
Svedkyňa dala výpoveď v práci a odišla za priateľom do Švajčiarska, lebo konečne mala harmonický
vzťah a človeka, ktorého mala rada. Tak sa odsťahovala do Švajčiarska. Boli to priateľove peniaze a

nedokázal sa vysporiadať so stratou toľkých peňazí a dával jej to za vinu, pretože to bol jej kamarát a
svedkyňa ho s ním zoznámila. Skončilo to tak, že sa v januári 2010 rozišli a svedkyňa sa vrátila späť
na Slovensko a odvtedy nemá život. Nemôže sa pozrieť na obžalovanú, lebo tá osoba jej zničila život.
Svedkyňa si ani zamestnanie nájsť nemohla, čo predtým mala veľmi dobré zamestnanie. Odvtedy sa
s tým jej priateľom nekontaktuje. Nežiadali obžalovanú, aby sa mohli ísť pozrieť na tie MV, lebo jeden

pán z Trenčína v tej dobe im povedal, že on sa informoval k tým autám, že tie autá sú k dispozícii. Od
obžalovanej žiadali vrátenie peniaze späť najskôr telefonicky a potom aj písomne. Aj ten priateľ, ktorý
sa volá N. N., ten tiež písomne žiadal obžalovanú, a ten vystupuje ako poškodený, nakoľko to boli jehopeniaze a svedkyňa je teda v pozícii „len" svedka. Ešte im potom obžalovaná podpísala zmenky na
celú sumu.

Svedkyňa Mgr. Y. M., uviedla, že vie, že ide o vozidlá, ktoré ponúkala obž. I. za zvýhodnenú cenu. Tento
predaj sa neuskutočnil, vozidlá neboli. S obž. I. sa stretli v kancelárii, kde im bežne poisťovala vozidlá,
a tam sa aj dozvedeli o ponuke kúpiť za zvýhodnenú cenu MV značky Peugeot. Na základe tejto ponuky
obžalovanej poskytli finančnú čiastku, ktorej výšku si už svedkyňa nespomína a na základe toho sa tento
predaj teda neuskutočnil. Telefonovali s ňou každý mesiac v priebehu roka a roka až pol, až im vrátila

peniaze. Možno to vtedy bolo okolo 400.000-500.000,- Sk. Mali kúpiť asi že 3 alebo 4 motorové vozidlá.
Mali to byť MV zadržané v colnom sklade asi nejakej spoločnosti kvôli exekučnému konaniu s málo
najazdenými km v dobrom stave. S obžalovanou sa osobne stretli asi 50-100 krát. Svedkyňa bývala v
tom dome vedľa, a bola v tom čase na MD so synom a vždy keď išla von, zastavila sa u obžalovanej v
tej kancelárii. Pýtala sa jej aké sú to tie vozidlá, odkiaľ majú byť, ale ona jej žiadne podklady neposkytla.
Obžalovaná túto vec s autami riešila s osobou menom H., ale v akej súvislosti to si nepamätá. Svedkyňa

tú osobu nepoznala, ani ju nikdy nevidela. Obžalovaná spomenula, že by mali byť kmotrovci. Peniaze
jej na dva krát vrátila, ostala jej dlžná nejaké drobné, ale tie už naozaj neriešila. Vrátila jej to cca po
roku a konečnú čiastku asi po roku a pol. T.č. jej už nič nedlží.

Svedok N. H. uviedol, že o tomto konaní sa sporadicky dozvedel od rokov 2007 alebo 2008 spôsobom,

že mu na mobil zavolal nejaký neznámi človek s otázkou, kedy budú tie autá. Tak sa samozrejme
pýtal o aké autá ide. Spomenul pani obžalovanú. Svedok mu povedal, že o ničom takom nevie, a že
nech sa obráti na ňu. Následne jej svedok volal a opýtal sa jej, že o čo ide a ona mu povedala, aby
sa do toho nestaral. Tak sa do toho nestaral a nebol dôvod, lebo nemal žiadny rukolapný materiál.
Na predvianočných trhoch v roku 2009 sa stretol so synom jeho bratranca, ktorý tam bol s nejakým

priateľom čo bola nejaká náhoda, a sa svedka opýtal, že ten jeho priateľ tiež kupuje nejaké autá a že
vraj aj svedkova osoba tam bola uvedená v tej transakcii. To ho už zaujalo a požiadal o nejaký doklad o
tom. Behom krátkej doby mu dodal ten doklad - listinné potvrdenky o nejakých peniazoch a autách. Už to
svedok nemá, lebo to odovzdal polícii. Keďže už bol zatiahnutý do dákeho procesu, o ktorom nemal ani
páru, išiel na ORPZ v Petržalke a opýtal sa na túto vec. Vyšetrovateľ ho v tej veci vypočul. Dostavil sa

tam aj vypovedal dobrovoľne, aby náhodou nebol zatiahnutý do niečoho, kde nepatrí a to je v podstate
všetko. Asi za nejaký rok ho zavolala vyšetrovateľka z krajského PZ nakoľko zrejme už išlo o vyššiu
škodu a závažnejší trest. Čin, kde vypovedal to isté čo uviedol v predchádzajúcom prípravnom konaní.
Z tých papierov sa dozvedel. že pracuje na Ministerstve financií. kde nikdy nepracoval.Opakoval, že
tam bol iba uvedený, ale jeho údaje vôbec nesedeli. Mal byť dáky sprostredkovateľ služobných áut,

ktoré sa vyraďujú, malo ísť o Peugeot 407 či 408. Nepamätá si, či tam bolo uvedené jeho rodné číslo,
je to možné, pretože táto pani mala aj iné rodné čísla. Jeho dcéra bola zatiahnutá už do viacerých vecí,
do ktorých ju zatiahla obžalovaná, kde napr. na ňu vybrala niekoľko pôžičiek z HOME Creditu alebo ju
poistila bez jej vedomia. Svedka poistila tiež kedysi, robila v nejakej poisťovni, a že veľmi výhodne sa
tam zúročia, to teda súhlasil, no behom 2 mesiacov mu zavolala, aby to išiel vybrať, aby neprišiel o tie

peniaze, no za tie 2 mesiace prišiel o 5.000,-Sk, čiže aj odtiaľ mala možnosť mať svedkove rodné číslo.
Svedok viackrát obžalovanú telefonicky kontaktoval, pretože ako povedal, volali mu dáki ľudia. Jeden
ho aj prišiel navštíviť, a to sa už presťahoval, tak nevedel odkiaľ mal jeho adresu. Vždy keď mu niekto
z cudzích ľudí zavolal, zavolal svedok obžalovanej, že čo to má byť. Žiadal ju, aby s tým prestala, aby
svedka cudzí ľudia neotravovali. Ona mu len tak zvláštne odpovedala zavádzaním, že sa o nič nejedná.

Raz sa mu zdalo, že bola aj pod vplyvom alkoholu, nakoľko mu aj veľmi škaredo vynadala.

Svedok sv. I. Y. uviedol, že vie, že obž. I. mala sprostredkovať predaj áut z MF SR. Na ministerstve
financií sa mal meniť vozový park a jeho brat - I. Y. prišiel za svedkom, či má záujem o nejaké auto
odtiaľ. Presviedčal ho, že tam má známych, ktorí to vybavia, resp. známi jeho známych, ktorí zabezpečia

predaj áut. Svedok mu dal peniaze 100.000,- Sk, aby danú vec vybavil. Nejaký čas čakal, že čo sa s
tým bude diať, po 2-3 mesiacoch sa pýtal, čo s tým je a potom mu bolo povedané, že má dať číslo účtu,
na ktorý mu bude vrátená celá suma. Tak sa aj stalo a peniaze mu prišli na účet v celej plnej výške a
ďalej to neriešil. Viac už nevie, bolo to už dávno. To číslo účtu pýtala nejaká pani, ktorú nikdy pred tým
nevidel. Myslí, že to bola manželka bratovho kamaráta. Myslí, že cez ňu to bolo nejako vybavované, nie

je si však istý. Myslí si, že tá pani sa poznala s obž. I.. Pán N. je bratov sused - chatový sused, a teda
myslí, že to bola jeho manželka. Fyzicky peniaze odovzdal bratovi a ten ich odovzdal p. N.. Ten obchod
na MF SR mal byť sprostredkovaný s obž. I. cez pani manželku N.. Počas komunikácie ohľadom predaja
MV sa nestretol osobne s obžalovanou,. Že za tým mala byť obžalovaná sa dozvedel pri výsluchu naPZ. Celá suma bola teda vrátená, a to prevodom na účet pán I., čo si však nie je svedok veľmi istý,
a tú osobu nepoznal.

Svedok M. O. uviedol, že bol ako mnohí oslovený známymi na obchodnú ponuku, ktorú zvážil a
prediskutoval a stretol sa s obž. I., kde mu boli predostreté bližšie informácie o tej ponuke. Išlo o predaj
vozidiel z úradu vlády, ktoré boli v nejakom colnom sklade a mali sa nahradiť inými, a tieto mali byť
odpredávané. Stretol sa s obž. I., hovorili o sume, o autách - dva typy Peugeoty 607 a 308, každý mal
inú cenu nevie si spomenúť na tú cenu. Dohodli sa že má záujem o 3 autá, 2 menšie a jedno väčšie,

presne sa už nepamätá. Na tom stretnutí obž.. I. odovzdal peniaze na protipodpis - na príjmový doklad,
nevie presne koľko. Dohodli sa v akom časovom horizonte by sa mal obchod uskutočniť a rozišli sa.
Stretnutie bolo v Bratislave. Po nejakej dobe a to po už dlhšej ako to malo trvať, začal sa dožadovať
viacej informácií, nakoľko bol stále posúvaný termín dodania spôsobom „už to bude zajtra". Takto to
pokračovalo asi niekoľko týždňov. Svedok to teda v hlave uzatvoril že sa mu to nepáči a že je to celé
zle. Začal sa dožadovať ukončenia celého obchodu a vrátenia peňazí. Nejakú dobu, to trvalo asi 4

týždne - obdeň telefonovania s obž. I., aby mu vrátila peniaze. Nakoniec mu celú sumu vrátila na jeho
účet vedený vo VÚB. Svedok to pre seba uzatvoril, avšak sa stretával so známymi, ktorí naďalej v tomto
pokračovali. Svedok mnohých varoval, že to asi nie je v poriadku a rozhodnutie bolo samozrejme na
každom z nich. Ale niektorí boli nenažraní, pretože tie napr. ním uvoľnené autá si oni doplatili a defacto
objednali. Pokračovalo to už iba tým, že prišlo k vyšetrovaniu a nejakému mediálnemu zverejneniu. Čo

bola aj jeho posledná informácia k tejto veci.
Vtomčaseboldlhodoboznámisp.K.,ktorýhotedaspojilsjednýmjehozamestnancomZ.Z.W.atenho
dal dokopy s jeho vtedy už priateľom M. W., a ten bol prvotným kontaktom pre svedka, že takáto ponuka
je. Samozrejme zisťoval stav tých MV, a bolo mu povedané, že sú to nové autá, nepoužívané, ktoré mali
byť určené či už pre ministerstvo alebo niečo s vládou. Nevie či mu peniaze prišli prevodom alebo

vkladom, len mu prišli na účet. Tá suma bola jasná a správa pre prijímateľa obsahovala meno obž. I.. Tie
peniaze za autá platil jednorázovo v hotovosti, priniesol ich do Bratislavy obž. I.. Bola to celá plná suma.
Pred vyplatením sa pýtal, či existujú nejaké technické preukazy. Vtedy pri prvom stretnutí mu nebolo
nič predložené, pri ďalšom stretnutí vytiahla obž. I. euroobal, v ktorom mala nejaké podklady od ľudí,
ktorí to mali zastrešovať na danom úrade. Svedok žiadal stretnutie aj s nejakým človekom z toho daného

úradu, samozrejme k stretnutiu nedošlo. Peniaze dostal späť po cca 3 mesiacoch s odôvodnením, že
keď chce odstúpiť tak samozrejme môže, a peniaze mu budú vrátené.

Svedkyňa F. H., uviedla, že pred pár rokmi bola zavolaná nejakým p. policajtom, ktorý od nej chcel nejaké
vzory podpisov. Rozpovedala polícii svoj príbeh a ukázali jej fotku obž. I., kde ju nespoznala, ani pred

tým ju nepoznala. Ešte do telefónu sa jej pýtali na vzory podpisov p. I., ktoré našla a tie doniesla polícii.
Zistilo sa, že ide o nejaké podvody, lebo išlo o rozdielne podpisy. Nevie na akých dokumentoch sa mali
nachádzať. Ukázali jej len podpis, nie konkrétne dokumenty napr. zmluvu a pod. S I. spolu žili niečo cez
2 roky a poznali sa dlhšie, lebo spolu robili vo firme, kde sa aj spoznali. Počas toho obdobia nespomínal
I. meno I.. Počas doby keď spolu žili nevlastnil MV a nemal ani VP.

Svedkok Z. I., uviedol, že pozná obž. I.. Prvý krát sa stretli v priestoroch poisťovne Wustrenrot a tam ju
predvolali na stretnutie, keďže zistili - mali podozrenia na podvodné konania, teda uzatváranie fiktívnych
zmlúv. Bola predvolaná na úsek Vnútorného auditu. V tom čase bol svedok vedúci úseku vnútorného
auditu Wustenrot poisťovne. Zmluva o finančnom sprostredkovaní bola uzatváraná s jej manželom I.

I.. Chceli predvolať jeho a sním sa porozprávať, ale na základe informácii agentúrnej riaditeľky - jeho
nadriadenej dostali informáciu, že v skutočnosti ona - obž. I. vystupuje ako finančná agentka a nie jej
manžel. Tým pádom nemalo zmysel hovoriť s jej manželom, keďže údajne o tých zmluvách on nič
nevedel, iba ich podpisoval, resp. ich mohla obžalovaná podpisovať v jeho mene. Ona nebola s ich
poisťovňou v žiadnom zmluvnom vzťahu ale bola tá osoba, ktorá im mohla poskytnúť informácie o

uzatváraných zmluvách. Oni vlastne vtedy predvolali obidvoch, kde prišla len obžalovaná. Tieto zmluvy,
ktoré boli uzatvorené obž. I. boli platné vo vzťahu k poistencom, ak boli podpísané finančným agentom
I. I.. Na vnútornom audite prechádzali všetky tie zmluvy buď na fiktívnych klientov, alebo kde mali
tú informáciu, že klienti zmluvy nepodpísali. Prechádzali jednotlivých klientov a žiadali obžalovanú,
aby sa k tým zmluvám vyjadrila, aby im priamo tam na mieste kontaktovala tých klientov, a aby im

nejakým spôsobom dokázala, že klienti o tých zmluvách vedia. Ona naďalej tvrdila, že klienti o tých
zmluvách vedia, ale nemala na nich tel. čísla, alebo neboli tel. čísla živé. Na tom stretnutí nedošli k
žiadnemu záveru, a dohoda bola taká, že obžalovaná im predloží čestné prehlásenia od klientov, že
zmluvy podpísali a naďalej trvajú na zmluvnom vzťahu s poisťovňou, s uvedením tel. čísel a takisto ajs číslami OP. Na základe vyjadrenia agentúrnej riaditeľky zmluva teda bola podpísaná s I. I. s tým, že
reálne tú činnosť vykonávala jeho manželka - obžalovaná. Ale nemali dôvod pochybovať o platnosti tej
zmluvy o finančnom sprostredkovaní. Svedok si nespomenul, kto bol v tom čase agentúrna riaditeľka.

Agentúrna riaditeľka celý čas jednala a bola v kontakte s obžalovanou. Vedela, že zmluvy sú uzatvárané
ňou - obžalovanou, ale ako fin. sprostredkovateľ sa podpisoval na zmluvách p. I.. Nie je to štandardný
postup poisťovne, ale vie si predstaviť, že sa to môže stať v niektorých prípadoch, hlavne keď sú rodinný
príslušníci v priamom obchodnom vzťahu. Napr. majú agentúrneho riaditeľa - manžela, pod ním je
finančnýmanažér-manželka,azmluvumôžereálneuzatvoriťagentúrnyriaditeľanakoniecjualenapíšu

na finančnú manažérku. Čo sa týka obž. I. šetrili všetky jej zmluvy životného poistenia, ale nakoniec sa
potvrdilo v 19 prípadoch, že boli uzatvárané na fiktívne osoby, alebo poistníci o týchto zmluvách nemali
vedomosť.
Výška vyplatených provízii obžalovanej za tieto všetky takto fiktívne uzatvorené zmluvy bola 5. 422,-
eur a k tomu boli vyplatené aj odmeny vo výške 1. 440,- eur. Obžalovaná im nevrátila z tejto sumy
nič. Je to uplatňované cez civilné konanie, o výsledku nemá informácie, či ešte beží alebo je skončené.

Naposledy v novembri to zisťoval a ešte bežalo konanie. Do kontaktu aj s p. I. počas šetrenia neprišli.
Obžalovaná odmietla, aby sa aj s ním stretávali. Stále tvrdila, že ona osobne robila všetko a že jej
manžel s tým nemá nič spoločné.

Svedok M. U. uviedol, že obž. I. pozná, dlhé roky sme bývali v jednom vchode a obžalovaná mala

poisťovaciu kanceláriu pod vchodom, a na základe toho sa poznali. Poisťoval si u nej motorové vozidlo
( ďalej len MV). Vie, že vylákala peniaze za účelom fiktívneho obchodu od svedka a pána H.. Je to
cca 6 rokov dozadu. Od obžalovanej mal navrhnutý obchod s autami, na ktorý potrebovala približne
13-14 tisíc eur. Po uplynutí neurčitého času - niekoľko týždňov, bolo ešte treba doplatiť asi 3.500,- aur
na zrealizovanie toho obchodu. Po uplynutí zase nejakého času - niekoľko mesiacov cca 2-3 mesiace,

obžalovaná povedala, že sa ten obchod nezrealizuje, že treba napísať nejakú žiadosť na ministerstvo a
že peniaze sa vrátia. Tento celý obchod mal zastrešovať pán H., asi je v nejakom príbuzenskom vzťahu
s obžalovanou, lebo jeho dcéra má za muža jej syna. Tie autá mali byť z parku MV SR vyradené z
evidencie. Dvojročné vozidlá nejakej značky asi Peugeot, už si presne nepamätá. A ten p. H. mal robiť
osobnú ochranku p. Q. a na základe tejto známosti mal vybaviť tie autá, lebo sa mal obnovovať vozový

park MV SR. Na základe toho sa mali lacno kúpiť autá, všetko samozrejme legálne. Tieto informácie mu
poskytla obžalovaná. Tieto o informácie si overil až po uplynutí niekoľko mesačného času, a konečne
našiel číslo na p. H., ale nevie či sa presne tak volá. H. sa mu do telefónu vyjadril, že je to úplná hlúposť,
že obžalovaná má už v týchto veciach nejakú tú činnosť - že
nejaké tie obchody už robila, že už pár ľudí o peniaze oklamala. Že on na MV SR nepracuje. Peniaze

odovzdal obžalovanej v kancelárii na Gessayovej ul. 12-14, mal vydaný nezmyselný príjmový doklad,
lebo to bol doklad, že mu to prevzal p. H.. Išlo tam vlastne o ľudskú dôveru a naivitu jeho osoby. Odovzdal
jej sumu cca 13-14 tisíc eur možno 14.300,- Eur, nevie presne. Suma bola v eurách, lebo to bolo v
prvý eurový rok. Nič mu nebolo vrátené. Sumu približne 13.500,- Eur jej odovzdával na jedenkrát, a pri
druhom odovzdaní tých cca 3.500,- asi tam bol p. H.. Už si to presne nepamätá vzhľadom na odstup

času. Pri tom druhom odovzdaní peňazí už príjmový doklad asi nedostal. A tá druhá suma sa mala
použiť na vybavenie asi značiek na autá, resp. papierov. Keď vzniklo podozrenie že asi je to klamstvo, p.
H. zobral diktafón a pri návšteve spoločne so svedkom u obžalovanej ju nahrali a nahrávku odovzdali na
PZ. Takýmto spôsobom MV kupoval od fyzickej osoby prvý krát v živote. Keď zisťovali, prečo nedošlo
k odovzdaniu vozidiel, bolo "x" výhovoriek. Svedok si spomenul, že uviedla, že p. H. je odcestovaný v

Mexiku. Potom že dostala nejakú chorobu. Svedok s plačom a prosbami pýtal, aby mu peniaze vrátila
späť.

Svedok Ing. M. H. uviedol, že v tom čase s p. U. mal nejaké aktivity a on mu spomínal, že
v jeho susedstve býva obž. I. a je tam možnosť nákupu vozidiel cez ministerstvo a boli nejakým

spôsobom vyradené, málo ojazdené, a to typy Peugeot, VW, všetky možné typy ktoré tam boli. Stretli
sa s obžalovanou v kancelárskych priestoroch, kde robila poistenie, asi na Gessayovej ulici. Tam jej
odovzdali peniaze, ona vystavila pokladničný doklad, ktorý odovzdali polícii. Potom už len čakali na
dané obdobie, kedy sa to malo zrealizovať. Bolo ešte pár stretnutí a nič sa napokon neudialo. Potom asi
po roku, keď to už bolo časovo dosť náročné a prestávali tomu veriť a preto podali trestné oznámenie.

Overoval si informácie, ktoré dala obžalovaná, lebo sa odvolávala na nejakého príbuzného pána, no
svedok si nevedel spomenúť meno. Telefonoval s ním na pevnú linku a on sa dištancoval od celej veci,
že je to nepravda, a sú to vymyslené veci. Svedok mal dosť dlhodobý aj dôverný vzťah s p. U., tak
mu dôveroval. Obžalovanú nepoznal, ale U. veril. Obžalovanej odovzdal okolo 17.000,- Eur. S p. U.odovzdávali spoločnú sumu a malo ty byť asi pol na pol. Naliehali na vrátenie pokiaľ nedôjde k plneniu.
Spájali sa s obžalovanou osobne, telefonicky. Autá si nemali ako vyberať, povedali im, že sú tam'
nefunkčné batérie a možno pneumatiky, a že tam treba vymeniť len nejaké veci, ktoré si mali už samy.

Ako vyrozumel, tak prevzatie sa malo udiať na ministerstve, a mali sa tam zúčastniť a prevziať vozidlá.
S obžalovanou sa svedok stretol v rámci tejto veci asi 3-4 krát. Že je niečo podozrivé, že nepríde. k
týmto vozidlám si svedok uvedomil na základe výhovoriek. Raz bol pán, ktorý to mal na starosti kdesi v
zahraničí, zase bola výhovorka, že niekto ochorel a stále dookola. Nič mu nebolo vrátené. Keď si pýtali
peniaze späť, obžalovaná bola dosť nervózna, mala dosť starostí a vplývalo to na ňu dosť negatívne.

Nechcel sa potom s ňou už ani stretávať, tvrdila, že ona za to nemôže, že došlo tam na ministerstve
k nejakým zmenám.

Svedok Ing. S. I. uviedol, že s obž. I. sa osobne nikdy nestretli, len spolu komunikovali cez mail a
telefonicky. Prvýkrát obžalovanú kontaktoval na začiatku decembra 2007, keď si telefonicky chcel
overiť, ako prebehne obchod. Išlo o to, že bolo ponúknuté MV Peugeot 307 SW, telefonicky obžalovaná

povedala, že je k dispozícii takéto MV, v prípade že uhradí sumu 95.000,- Sk na jej účet resp., účet
ktorý uviedla. Keď budú poslané peniaze do konca roka 2007 dôjde k prevzatiu MV v Bratislave.
Kontakt na obžalovanú mal od svojho švagra N. C., ktorý mu oznámil, resp. ponúkol, že sú k dispozícii
autá, ktoré sprostredkováva, resp. predáva obžalovaná. Je tam zaujímavá cena toho MV, pretože
autá mali pochádzať vraj z MF SR, a išlo o autá, ktoré boli zadržané a určené na predaj MF SR.

Svedok prejavil záujem a na základe toho kontaktoval obžalovanú telefonicky. Obžalovaná potvrdila po
telefonickom dohovore, že ide o takéto autá, zadržané, ktoré patria MF SR, a v podstate potvrdila to,
čo mu oznámil švagor - C.. Na základe toho 12.12.2007 poslal čiastku 95.000,- Sk na účet, ktorý mu
poskytla obžalovaná. Doklad, resp. výpis z jeho účtu bol založený ako doklad do spisu. Do dnešného
dňa mu nebolo nič vrátené, ani nedošlo k prevzatiu MV. Obžalovanú vyzýval na vrátenie fin. prostriedkov

a prostredníctvom švagra N. C. bola zaslaná výzva na vrátenie peňazí asi niekedy koncom roka 2008.
Nejednalo sa len o čiastku tých 95.000,- Sk, pretože ako na začiatku spomenul, že keď sa uhradí táto
čiastka, tak mi bude odovzdané auto. Toto sa nestalo, tak okolo Vianoc 2007 kontaktoval obžalovanú,
kedy prebehne odovzdanie auta, pretože si potreboval vybaviť v práci dovolenku. Obžalovaná tvrdila, že
je to v štádiu riešenia, a že v krátkej dobe mu oznámi termín prevzatia. Ďalej v tejto veci komunikoval aj

vo svedkovom mene N. C.. C. po komunikácii s obžalovanou svedkovi povedal, že bude treba doplatiť
sumu 5.000,- Sk na urýchlenie celého procesu. Tú sumu osobne poslal zo svojho účtu na účet p. C. a
ten následne previedol na účet obžalovanej. Potom došlo k vyplateniu ešte ďalšej čiastky v sume 7.235,-
SK. Táto čiastka mala byť určená časť ako provízia pre obžalovanú, a časť na administratívu ohľadom
dokumentácie k autu, ako sú technický preukaz a pod. Táto posledná čiastka bola opäť prevedená zo

svedkovho účtu na účet p. C.. Ak si dobre pamätá, tak to bolo v septembri 2008 a následne malo dôjsť k
odovzdaniu toho auta. Keďže auto nebolo odovzdané ani svedkovi, ani p. C., rozhodli sa, že požiadajú
o vrátenie peňazí. Peniaze im vrátené neboli. Svedok už mal v tom období takúto skúsenosť s kúpou
auta od fyzickej osoby. Podľa svedkových informácií suma 95.000,- mala byť plná suma, tak to bolo
potvrdené telefonicky obžalovanou. Nemal žiadne podklady k MV v čase keď peniaze vkladal na účet.

Svedok S. W. uviedol, že pozná obžalovanú, lebo sa s ňou stretol vo firme Marshali pred 10 rokmi. Bola
to firma, ktorá sa zaoberala maklérstvom. Stretával sa s ňou na školeniach vo firme, keď preberali nové
poistné zmluvy. Boli to pravidelné školenia na mesačnej báze. Väčšinou to bolo na strednom Slovensku.
Poznal julenakojednuzkolegýň.Počasezanímprišieljehokolega,ktoréhodofirmypriviedolsvedokp.

Z.S.,ktorýbolnadovolenkespolusviacerými,amedzinimibolaasiajobž.I..Prišielstým,žejemožnosť
získať za dobré peniaze auto. Vzhľadom na to, že maklérske začiatky boli slabšie, tie autá nemali dobré
a pracovný predmet makléra je v prvom rade auto, lebo sa potrebuje posúvať za klientmi, tak súhlasil
s tými podmienkami, ktoré mu predložil p. Z.. Svedok s obž. I. nebol. Podmienky boli, že má zaplatiť na
účetobž.I.peniazezaauto,presnesinepamätákoľko,aleasi90.000,-Sk.Vzhľadomnato,žedôveroval

svojmu kolegovi, pretože už aj predtým pracovali spolu, tak mu veril a žiadne listiny nepožadoval. Ani ho
to vtedy nenapadlo. To auto malo byť vraj z colného skladu, kde boli nejaké zastavené autá. Mali to byť
Peugeoty ak sa dobre pamätá, a mal to vybaviť syn obžalovanej, ktorý mal byť colník. Také informácie
mal. Peniaze sa vkladali na účet, to si pamätá dobre, a ten účet bol na meno. Na aké, si už nepamätá.
Nevie, či I. alebo I.. Mal len bežné údaje a to tel. kontakt na obžalovanú, nakoľko boli kolegovia a iné

nepotreboval. To auto do tých dvoch dní, či ako to bolo sľúbené, nebolo zrealizované. Svedok, keďže
tie peniaze potreboval vložiť a nemal voľné svoje peniaze, tak predal svoje auto a tým pádom nemal
na čom chodiť. Tak to chcel riešiť za každú cenu čím skôr, a mal dojem, že sa to nejako rozšírilo po
celej firme. Najprv to bol jeden - dvaja, tak mu bolo povedané, že len oni dvaja majú možnosť. Potom,ako sa už o to začal zaujímať, pretože ho tlačila jeho neschopnosť presúvať sa bez auta, tak to riešil
už tak, že sa kontaktoval na obž. I..
Zisťoval aj u nej, čo je s tými autami a požiadal ju, aby mu vrátila naspäť peniaze, keďže nemá auto.

Stretli sa potom ešte na nejakých spoločných školeniach, lebo inak s ňou v kontakte nebol. Niekoľkokrát
sa takto stretli a stále požadoval, aby mu vrátila peniaze. Po niekoľkých mesiacoch cca 3-4, mu tie
peniaze vrátila na účet. Keďže sa vo firme necítil práve najlepšie, prvý odišiel z firmy svedok, a o
viac sa nestaral, ani o ľudí, ktorí tam boli. Priama ujma mu nevznikla žiadna, teda finančná škoda mu
nevznikla, lebo mu boli peniaze vrátené, len ten zabitý čas a nervy. O pôvode auta sa dozvedel od p.

Z., že sú to autá uvoľnené z colnice. Oni dvaja boli spolu na dovolenke, tak veril tomu, že to majú spolu
prejednané. Veril aj p. Z., aj obžalovanej. Zopakoval, že sa to ťahalo 3-4 mesiace a počas tej doby
nielen on zisťoval, ale aj iný, ktorí boli do toho zainteresovaní, tak sa o tom rozprávali. Obžalovaná
uvádzala, že ide o Peugeoty. Nepamätá si detaily po toľkých rokoch, ako došiel k tomu, kto ho požiadal,
aby zaplatil na ten účet peniaze. Už si nepamätá, či mu to povedala ona alebo on. Na svedkov účet sa
teda neobohatila. I. osobne nepozná, ale o tom mene počul, ak si dobre pamätá, mala tiež záujem o tie

autá. Dobre si pamätá, ako obžalovaná zdôvodňovala odďaľovanie dodania áut. Uvádzala, že policajti
vraj ešte nevybavili čísla, lebo tie autá boli bez čísiel. Raz bol jeden policajt preč, raz druhý, a takto to
bolo stále dokola. Doplnil, že si nepamätá, že by p. I. oslovoval za nejakým účelom.
Svedok I. K. uviedol, že pozná obžalovanú, a do kontaktu s ňou prišiel vo veci odkúpenia áut. Sľúbila
im autá značky Peugeot. Požičal jej peniaze, teda jej ich dali na nákup áut. Svedok má zmenky, ktoré

im podpísala a sľúbila že im peniaze vráti. Bolo to v roku 2007 alebo 2008, lebo zmenky sú vypísané v
auguste roku 2008. Je tam zmenka na meno Z. Z. W.. On sa predtým volal Z. Y., ale sa zaľúbil do Z. W.,
tak sa premenoval. On bol predtým svedkov kamarát, ale po tomto sa rozkamarátili. Súdu upresnil, že
mal na mysli, že naozaj iba kamarát a nie v sexuálnom zmysle. Na svedka je zmenka v sume 180.000,-
Sk a na W. 180.000,- Sk. Svedok W. tie peniaze požičal, preto má tu zmenku svedok. Výsledok bol taký,

že sa predaj aut neuskutočnil a preto žiadali o vypísanie takýchto zmeniek ako náhrady. Pred ponukou
kúpy auta obžalovanú nikdy predtým v živote nevidel. Stretli sa s obž. I. aj niekoľko krát, takže s ňou
niekoľkokrát aj rozprával. Bol pri tom vždy aj p. W.. Svedok mal na obžalovanú aj telefonický kontakt.
Sumu, ktorú mal zaplatiť za vozidlo, sa dozvedel najskôr od p. W. a neskôr aj od obžalovanej. Riešili to
zálohovo, tie peniaze sa jej dávali postupne po 50 tis, aj po 30 tis Sk, až sa to vyšplhalo na túto konečnú

sumu, ktorá je na zmenke. Priamo osobne v kancelárii obžalovanej jej v hotovosti odovzdávali sumy.
Odovzdával to svedok v prítomnosti p. W. a on takisto tiež v svedkovej prítomnosti. Vždy im dávala obž.
I. príjmový doklad, teda potvrdenie o prijatí sumy. Vždy keď jej doniesli peniaze, bolo im sľúbené, že
vozidlo za krátky čas bude. Uvádzala že do mesiaca. Vždy to bolo tak myslené, aby sa urýchlil nákup
tých áut, keď donesú viac peňazí, dostanú ďalšie auto naviac. Svedok chcel jedno auto od začiatku,

ale presne si nepamätá, koľko ich nakoniec malo byť. Možno 2-3, preto chceli tie zálohové platby mať
podpísané a nakoniec to chceli mať uzavreté, a preto spojili všetky príjmové doklady a dali to na dve
zmenky. Pri odovzdávaní hotovosti boli prítomní len oni dvaja. Od času, kedy bol oslovený s možnosťou
kúpy do doby, kedy zrejme pochopil, že niečo nie je v poriadku, ubehla doba asi 1 roku. Dozvedel
sa, že tam boli aj iné osoby, ktoré mali záujem takto získať vozidlá, preto sa snažil potom čo najskôr z

toho vycúvať. Obž. I. hovorila, že sú to z ministerstva vyradené vozidlá. Ministerstvo sa ich potrebuje
zbaviť a preto sú také lacné. Doteraz mu nebolo nič vrátené, preto to dali na tie zmenky. Svedok sa po
podpise týchto zmeniek obžalovanej nepýtal už na nič. Svedok upresnil, že ho oslovil p. W. s Z. W.m, že
obžalovaná by im také autá mohla zohnať, ona ho neoslovila. Svedkovi pri osobnom styku aj samotná
obžalovaná ponúkala na predaj vozidlá, a to v tej kancelárii.

Na dotaz obžalovanej svedok uviedol, že mu Leko nepovedal, že mu boli v prospech W. účtu peniaze
vrátené, lebo po tomto všetkom sa s ním svedok rozkamarátil, aj o tom svedok pochybuje.
Svedok dodal, že je pravda, že na tie autá si požičal od p. O. nejaké peniaze, z ktorých požičal p. W.,
ktoré použili ako zálohy na tie autá, ale nevie koľko si od neho požičal. Je to jeho vec, lebo všetky čo si
požičal, mu aj vrátil. Svedok má vysporiadané všetky záväzky s partnermi.

Svedok poprel tvrdenia obžalovanej, že p. O. obžalovaná mala vrátiť tie peniaze, ktoré si od neho
požičal. Zopakoval, že tie peniaze všetky, ktoré si od O. požičal, mu aj vrátil. Ak mali oni medzi sebou
nejakéfinančnétransakcietaktojeichvec.Svedok spochybniltvrdenieobžalovanej,žebyp.W.niekoho
šikanoval. Nemá na to ani telesné ani duševné predpoklady, a ak telefonicky riešil svoje peniaze, tak
len pýtal naspäť svoje peniaze.

Svedok dodal, že obž. I. ho predstavil p. W. až priamo v kancelárii, keď odovzdávali prvé peniaze. Prvý
dojem z obžalovanej mal svedok veľmi dobrý, seriózny. Zmenky si svedok ešte neuplatnil v inom konaní.Svedkyňa K. I. uviedla, že obžalovanú pozná a spoznali sa tak, že jej zavolal kolega, či si nechce kúpiť
auto za nízku cenu. Svedkyňa odmietla, pretože v tom čase nemala peniaze na auto. Avšak kolega,
ktorý pri nej vtedy sedel v kancelárií, mal záujem. Volá sa M. C.. Ten čo jej volal sa volá p. D. a bol

vtedy riaditeľ Amslika. Ten sa poznal s p. W., ktorý bol kolegom obž. I.. Pán C. rozprával s obžalovanou
telefonicky, že má záujem o autá, aj sa dohodli a zaplatil nejakú sumu, nepamätá sa však akú. Svedkyňa
sa s obžalovanou stretla v Bratislave, pretože mala na ňu kontakt. C. je jej bratranec. Svedkyňa chodila
v tom čase pracovne do Bratislavy a tak jej zavolala, stretli sa, pretože mala záujem vedieť viac ohľadom
tých áut. Vie, že niekoľko ľudí zaplatilo určitú čiastku, nepamätá si presnú čiastku, ale niektorých ľudí si

pamätá. A to: C. M., jeho svokra p. C. alebo C., C. dvaja, U. M. zo Svidníka, a ešte dvaja zaplatili, ale tým
boli vrátené peniaze. Obžalovaná jej povedala, že jej švagor alebo svat robí na nejakom ministerstve,
ktorýmádosahnatietoautá,natentocolnýsklad.Svedkyňuspredajomáutoslovilkolegap.D.,ktorýbol
s p. W.. Oni sedeli pracovne na káve a zavolal jej. Svedkyňu si už nepamätá, či volala obžalovanej, ale
ona auto nechcela. Nevie povedať, či volal p. C. obžalovanej, alebo to bolo opačne, to si už nepamätá.
Svedkyňa neuhradila obžalovanej žiadne prostriedky. Svedkyňa sedela v kancelárií s p. C., ktorý bol v

banke uhradiť na účet manžela p. I. peniaze. Nebola v tej banke, ale doklad videla, pretože C. prišiel
taký natešený, že už to uhradil. Nevidela nikoho iného osobne uhradiť peniaze. Že išlo o účet manžela
obžalovanej vie, lebo na výpise - na doklade z banky bolo meno I., nepamätá si presne krstné meno.
Obž. I. volala, že chce, aby to bolo uhradené na účet jej manžela. Sama obžalovaná uviedla, že to
bol účet jej manžela. Svedkyňa bola pri tom, keď obžalovaná telefonicky ponúkala auto p. C., lebo s

ním sedela v kancelárií. Vie, že tá osoba, ktorá bola na druhej strane telefónu bola obž. I., pretože ju
oslovil p. I.. Svedkyni nevznikla majetková škoda v súvislosti s konaním obžalovanej. Ale veľmi ju mrzí
z ľudskej stránky, že p. C., ktorý mal kontakt od svedkyne, lebo sedel vedľa nej v kancelárií, tak dopadol.
Svedkyňa odmietla a on povedal, že on to chcel, ale trápi ju to. Svedkyňa nemala s obžalovanou nijaké
spoločné obchodné aktivity. S obžalovanou I. komunikovala párkrát. Telefonický kontakt na ňu mala od

p. D., od kolegu z Prešova, ktorý sedel s W.. W. osobne nepozná a ani sa s ním nikdy nestretla. Celé
to vybavovanie, od tej prvej správy, že je možnosť dostať vozidlo až po situáciu a zistenie, že to celé je
nepravdivé, nereálne, trvalo možno dva roky, možno rok. To, že svedkyňa nepristúpila na tú ponuku,
hoci bola veľmi zaujímavá je preto, lebo nemala peniaze. V opačnom prípade by neváhala, ako aj u C.
bolo nadšenie, bola z toho až davová spychóza, až jej bolo ľúto, že nemá peniaze. Keby mala peniaze,

asi by ponuku prijala. Nespomína si žiadne iné osoby, ktoré sa angažovali k tejto ponuke.
Keďže z predloženého výpisu od obžalovanej z VUB Banky vyplýva, že 16.10.2007 bolo pod menom
svedkyne - K. I. - kúpa auta - vložených 150.000,- Sk, svedkyňa dodala, že si auto nekupovala, ale matne
si spomenula, že dodatočne chcel ten kolega C. ďalšie autá alebo auto. Už si nepamätala, či tá suma
bola za jedno alebo za viac, a nemal čas, tak ju poprosil, či by to nešla dať na ten účet. Je teda možné,

že to tam bola vložiť. Pamätala si, že obžalovaná volala, že pokiaľ chce rýchlo tie autá, tak treba rýchlo
vložiť peniaze. Takže ak je uvedená na tom výpise, tak tak konala. Preto si na to matne spomenula,
ale určite to neboli jej ale C. peniaze.
Obžalovaná k výpovedi svedkyne uviedla, že K. I. uložila na účet jej manžela dňa 16.10.2007 150.000,-
Sk. Obžalovaná mala pred sebou výpis z banky, a teda mená, ktorí uhradili. Išla do Auparku, do

reštaurácie Robinson, sedeli vonku a prišla p. I. aj s p. G. a obžalovaná im povedala, že nevie, kedy
tie autá budú. Má doklad a to ten výpis z banky, že tie peniaze tam boli a nevyberali sa a vrátili sa tým
ľuďom. Bolo to hrozné, lebo tí ľudia vyvolávali, v živote ich nepoznala a len im povedala, že nevie, kedy
tie autá budú. Iný účet nemajú, majú ho 30 rokov a ešte ho majú a je to na meno I. I.. Dodala, že je rada,
že sa to tým ľuďom vrátilo a kto nechcel odstúpiť, tak bol pred súdom ako poškodený.

Súd zákonným spôsobom prečítal výpoveď sv. I. z prípravného konania, kde popísala stretnutie s
obžalovanou z pred piatich rokov, ktorú spoznala prostredníctvom W.. Rovnako popísala, ako prisľúbila
obžalovaná zohnať a sprostredkovať vozidlá značky Peugeot. Ostatné skutočnosti popísala podstatne
zhodne ako v súdnom konaní. Svedkyňa rovnako opoznala obžalovanú podľa fotoalbumu.

Svedok S. Z. uviedol, že obž. I. spoznal, keď prišla k nim do firmy, kde pracoval. Bol s ňou na dovolenke,
kde sa viac zoznámili a to v Egypte roku cca 2006. To bolo hneď, keď nastúpil do firmy Zepter finance.
Keďže mal zlú skúsenosť s AAA Auto, kde bol oklamaný a potreboval auto, obž. I. mu ponúkla, že mu
môže zohnať auto. Stretli sa v hoteli Jánošík v Liptovskom Mikuláši, kde jej dal peniaze cca 200.000,-
Sk, potom sa to predlžovalo, išlo sa pre auto, potom sa nešlo pre auto. Svedok si kúpil sám nový Nissan

Qashqaiafinancieodobž.I.dostalnaspäť.Svedokoslovil3-4ľudí,ktorýmtiežbolisľúbenéautá,pretože
bolo potrebné viac ľudí na väčší odber áut. Avšak svedok nemal čas čakať, potreboval skôr vozidlo.
Podľa jeho vedomostí boli všetkým týmto ľuďom peniaze vrátené a preto nič neriešil. Pre svedka to
skončilo, aj z firmy v tom čase odišiel, pretože im nevyplácali peniaze. Informácie, aké vozidlo, kedy, zaaké peniaze, že sa majú zohnať ďalšie osoby, aké sumy od nich zálohovať má žiadať, atď. dostal od
obž. I.. Vo firme, kde pracovali, pracovala obžalovaná na pozícii - asi finančný poradca alebo manažér.
Svedok sa radil s ich šéfkou vo firme, a obž. I. že vraj vravela, že robila v asociácii poisťovateľov, a

keďže jej dôverovala jeho šéfka, tak to bol pre svedka dôveryhodný zdroj a preto jej veril. Autá mali
byť na nejakom zbernom mieste, z colnice zabavené autá. Za to, že mal zohnať ďalších záujemcov o
vozidlá mu nebola sľúbená odmena. Vie, že malo to vozidlo byť len pre neho, ale potom sa dozvedel,
že viacerí z firmy tak chceli a brali.
Komunikoval o tom s obžalovanou a s S. W.. Vie o ňom, že najprv tomu neveril, ale potom sa dozvedel,

že aj on chcel brať vozidlá. Potom s ním svedok rozviazal kontakt, lebo bol jeho nadriadený a rozišli
sa v zlom. Dal zálohu za vozidlo obž. I. v hotovosti do jej rúk. Vyzvala ho ona po dohode, a všetko
jej vyplatil naraz. Bolo to cca okolo 200.000,- Sk. Boli mu vrátené v celej výške. A bolo to v krátkom
časovom slede, nečakal dlho, lebo nemohol byť dlho bez vozidla. Nemá písomné podklady o týchto
transakciách. Svedok odovzdával osobne peniaze obžalovanej sám, nebol pri tom nikto, aj keď v tom
čase bol na víkende s priateľkou, avšak ona pri tom nebola. Obžalovaná mu peniaze vrátila na účet.

Od obžalovanej chcel kúpiť asi dve autá. Tie drahšie boli okolo 100.000,- Sk a tie druhé boli lacnejšie,
nevie presne sumu. Išlo o Peugeoty, vyššia a nižšia rada. Počul, že mal od obžalovanej dostať aj nejaké
auto zadarmo, rozprávali to tí, ktorých oslovila. Aj jemu tak ponúkla, že keď zoberie dve vozidlá, tretie
dostane zdarma. Ale svedok to neriešil, proste potreboval pre seba vozidlo. Nevie o tom, ani nepočul,
že by obžalovaná ponúkla nejaké vozidlo na predaj aj niekomu inému okrem neho. Nevidel nikoho, že

by obžalovanej dal niekedy nejakým spôsobom peňažné prostriedky za predaj motorových vozidiel, ale
vie, že švagriná jej posielala peniaze na účet, ktorá mu to povedala. V živote nikdy nemal s obžalovanou
spoločné obchodné aktivity. Stretli sa prakticky na poradách, inak spolu nekomunikovali, akurát len po
dovolenke, o tom aute. Nikdy mu obžalovaná nedala nijaké peňažné prostriedky, aby ich vrátil iným
záujemcom o kúpu vozidiel. Škoda mu nebola spôsobená.

Obžalovaná k výpovedi svedka uviedla, že: p. Z. jej nikdy nedal nejakých 200.000,-Sk, práve že vypýtal
od nej 19.10.2006 sumu 20.000,- Sk, aby mu poslala. Tak mu aj poslala v prospech jeho účtu. Potom
mal ešte tú priateľku a to bolo tesne pred Vianocami. Vypýtal od obžalovanej ďalšie peniaze 2x po
100.000,- Sk. To je na výpise z účtu bankového, ale on jej nedal žiadne peniaze, keď že mal priateľku

- milenku, tak potreboval na Vianoce pre ňu.

Svedok nevedel, čo to obžalovaná tvrdila. I. vôbec nepozná, svedok W. ho sám oklamal o peniaze
v rámci biznisu vo firme a čo sa týka tvrdenia obžalovanej, že 200.000,- Sk mu poslala, lebo je to na
výpise z účtu, tak uvedené potvrdil s tým, že to išlo prevodom na jeho účet, lebo to bolo vrátené to, čo

jej zaplatil za tie sľúbené vozidlá. V živote svedok neklamal a bol šokovaný čo tvrdila obžalovaná.

Zákonným spôsobom súd prečítal výpoveď svedka S. Z. z prípravného konania zo dňa 22.05.2012, na
č. l. 875-876 za účelom odstránenia rozporov vo výpovedi svedka, kedy uviedol v podstate zhodne ako v

súdnom konaní. Presne vyčíslil, koľko malo stáť jedno vozidlo Puegeot 307 - 95 000,- Sk a Peugeot 607
- 150 000,- Sk a keďže ho obžalovaná považovala za dobrého kamaráta, sľúbila mu vozidlo Peugoet
607 za cenu 95 000,- Sk, pričom mal záujem o 3 ks s tým, že keď pozháňa ďalších, bude mať jedno auto
zdarma. Obžalovaná mu zdôraznila, aby to nikomu nehovoril. Zhodne uviedol, že obžalovanej platil za
vozidlá v hotovosti necelých 300 000,- Sk a následne mu po denno-dennom telefonovaní obžalovaná

nedvíhala telefóny. Až následne mu vrátila celú sumu. Čo sa týka tvrdenia obžalovanej, že mu mala
na účet poslať sumu 220 000,- Sk, aby ich vrátil I. a R. za nedodané MV svedok uviedol, že takto
obžalovaná zavádzala tie osoby tým, že im povedala, že majú pýtať peniaze od Z. - svedka. Peniaze
pritom poslala na účet svedkovi a to v sume 220 000,- Sk, čo boli jeho peniaze. Svedok zdôraznil, že
dostal len svoje peniaze. K prečítanému svedok uviedol, že absolútne nemal žiadny úmysel nikdy v

živote v žiadnom kšefte, že by chcel na niečom zbohatnúť. Nevedel, že by mal byť v tomto trestný čin.
Svedok veril obžalovanej. Nevedel, prečo je v jeho výpovedi z prípravného konania uvádzaná suma
300.000,-Sk, nevedel to vysvetliť. Avšak keď to tam je, asi to povedal. Mal však v pamäti tých okolo 200
000,- Sk. Naďalej uvádzal, že mal v pamäti, že vozidlá boli z nejakého zberného dvora, keď uviedol, že
z nejakého ministerstva, tak mu to bolo povedané. Obžalovaná mu neposielala nijaké zálohové platby

iných ľudí na jeho účet.
Zotrval na tvrdení, že bolo obdobie, kedy mi nedvíhala telefón, viackrát ju vyzýval na vrátenie peňazí,
teda, sa jej nevedel dovolať, no potom mu ich hneď vrátila. Nevedel si vysvetliť tvrdenia obžalovanej
na jeho osobu.Znalec Mgr. I. Y., prezentoval znalecký posudok č. 44 / 2012 /čl. 65/. Uviedol, že úloha znalca je

uvedená na str. 2 Znaleckého posudku ( ďalej len ZP) a úlohou bolo skúmať podpisy osoby I. I. na 10
kópiách sporných písomností. Záver je uvedený na str. 11 ZP a dospel k záveru, že sporné podpisy boli
vyhotovené technickým falšovaním, že sú nezhodné s podpismi osoby I. I. a tým pádom ich neuznal za
pravé podpisy osoby I. I.. Na skúmanie bolo predložených 16 porovnávacích písomností. Predovšetkým
je podstatným faktom, že tie sporné podpisy vlastne sú jedným a tým istým podpisom - jediným, ktorý

sa na tie sporné písomnosti dostal technickým prenesením. Pravdepodobne to urobil jeden človek.
Znalec teda na záveroch ZP zotrval a tieto nemenil.

Zákonným spôsobom súd oboznámil znalecký posudok znaleckej organizácie forensic.sk, č.53/2011,/
č.l. 40 - 62/, z ktorého vyplýva schopnosť obžalovanej po zdravotnej stránke byť účastná trestného
konania, pričom skutočnosť, ktorá by tomuto bránila, nebola znalcami vzhliadnutá.

Súd oboznámil množstvo listinných dôkazov - oboznamoval zo spojeného spisového materiálu pôvodne
vedeného pod sp. zn. 2T/111/2013, číslo konania na Krajskej prokuratúre Bratislava 1Kv 54/10 ( spolu
6 zväzkov vyšetrovacieho spisu sp. zn. KRP-83/OEK-BA-2010):

Zväzok 1:
- Pošk. R., č. l. 157- výpis z VUB Banky zo dňa 25.10.2007
- Komunikácia e-mailov cez azet.sk, kde komunikoval poškodený R. s adresátom Z. I., č.l. 158-166
- Zápisnica o rekognícii svedka pošk. N. I. k opoznávanej osobe Z. I. spolu s fotodokumentáciou, č.
l. 176-189

- Fo/co potvrdení z VUB Banky o vkladoch hotovosti, č. l. 194-196
- Príjmový doklad prijatý od N. I., fo/co č.l. 197
- E-mailová komunikácia N. I. na adresát Z. I., na azet.sk a gmail.com, č. l. 198- 214

Zväzok 2:

- Fo/co výpisu z účtu VUB Banky s názvom S. I., č. l. 233-235
- Výzva na vrátenie peňazí pošk. I., č. l. 236
- Zápisnica o rekognícii svedka pošk. R. k opoznávanej osobe Z. I. spolu s fotodokumentáciou, č. l.
249-262
- Zápisnica o rekognícii svedka pošk. I. k opoznávanej osobe Z. I. spolu s fotodokumentáciou, č. l.

280-293
- Zápisnica o rekognícii svedka pošk. R. k opoznávanej osobe Z. I. spolu s fotodokumentáciou, č. l.
310-323
- Zápisnica o rekognícii svedka pošk. N. C. k opoznávanej osobe Z. I. spolu s fotodokumentáciou, č.
l. 360-369

- Fo/co vkladov hotovosti vo VUB Banke, č. l. 376-378
- Výzva na vrátenie peňazí pošk. C. adresuje obžalovanej, č.l. 379
- Výpoveď dohody N. C., č. l. 380
- Fo/co doručenky, kt. adresoval pošk. C. obžalovanej, č. l. 381
- E-mailová komunikácia medzi pošk. C. a obžalovanou, č. l. 382-385

- Zápisnica o rekognícii svedka pošk. F. k opoznávanej osobe Z. I. spolu s fotodokumentáciou, č. l.
398-407
- Kúpny zmluva, č. l. 414 s prílohou č.l. až po 417
- Zmluva na kúpu MV dodatok, č. l. 418
- Fo/co vkladov hotovosti vo VUB Banke, č. l. 419-423

- Výzva na vrátenie peňazí pošk. F., č. l. 422
- Výpis z účtu fo/co vo VUB, názov účtu N. F., č. l. 423
- Zápisnica o rekognícii svedka pošk. C. N. k opoznávanej osobe Z. I. spolu s fotodokumentáciou, č.
l. 436-445
- Fo/co zväčšeného výpisu z účtu jednej položky pošk. N. C., č. l. 452-455

- Výzva na vrátenie peňazí N. C., č. l. 456

Zväzok č. 3:- Zápisnica o rekognícii svedka pošk. N. D. k opoznávanej osobe Z. I. spolu s fotodokumentáciou, č.
l. 469-475
- Fo/co príjmového dokladu pošk. N. D., č. l. 484

- Zápisnica o rekognícii svedka pošk. D. k opoznávanej osobe Z. I. spolu s fotodokumentáciou, č. l.
494-501
- Fo/co príjmového dokladu pošk. D., č.l. 507
- Fo/co výpisu z účtu pošk. D., č. l. 508-209
- Zápisnica o rekognícii svedka pošk. R. k opoznávanej osobe Z. I. spolu s fotodokumentáciou, č. l.

518-533
- Zápisnica o rekognícii svedka pošk. W. D. k opoznávanej osobe Z. I. spolu s fotodokumentáciou, č.
l. 546-552
- Fo/co pošk. L. D. o prijmovom doklade, č. l. 558
- Zápisnica o rekognícii svedka pošk. W. D. k opoznávanej osobe Z. I. spolu s fotodokumentáciou, č.
l. 568-575

- Fo/co prijmový doklad W. D., č. l. 581
- Zápisnica o rekognícii svedka pošk. N. D., k opoznávanej osobe Z. I. spolu s fotodokumentáciou, č.
l. 590-597
- Fo/co príjmový doklad N. D., č. l. 605
- Fo/co zoznamu poškodených z ich podpismi a podpisom obžalovanej, od ktorých prevzala finančné

prostriedky na kúpu MV, č. l. 606
- Zápisnica o rekognícii svedka pošk. N. C. k opoznávanej osobe Z. I. spolu s fotodokumentáciou, č.
l. 615-630
- Fo/co N. C. príjmového dokladu, č. l. 636

Zväzok č. 4:
- Zápisnica o rekognícii svedka pošk. M. U. k opoznávanej osobe Z. I. spolu s fotodokumentáciou, č.
l. 646-652
- Fo/co príjmový doklad pošk. M. U., č. l. 661
- Zápisnica o rekognícii svedka pošk. Ing. M. H. k opoznávanej osobe Z. I. spolu s fotodokumentáciou,

č. l. 670-678
- Fo/co vkladov hotovosti, č. l. 712-715
- Zápisnica o rekognícii svedka pošk. N. G. k opoznávanej osobe Z. I. spolu s fotodokumentáciou, č.
l. 735-749
- Fo/co príjmových dokladov pošk. G., č. l. 754

- Zmluva v nemeckom aj slovenskom jazyku medzi I. B. a N. N., č. l. 767-768
- Fo/co pošk. N. F. ohľadne príjmového dokladu a vkladov v hotovosti, č. l. 780-785
- Žiadosť o vrátenie finanč. prostriedkov pošk. F. č.l. 786, č. l. 820
- Fo/co zmenky pošk. F., č.l. 787, č.l. 821
- E-mailová komunikácia medzi pošk. F. a obžalovaná, č.l. 788-792

- Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov pošk. B., č. l. 812
- Fo/co príjmových dokladov pošk. N. a pošk. B., pošk. H., č. l. 813-814, č. l. 822
- Fo/co zmenky pošk. B., č. l. 815
- Fo/co príjmových dokladov pošk. F., č.l. 816-817
- E-mailová komunikácia medzi pošk. F. a obžalovaná, č. l. 818-819

- Odstúpenie od dohody pošk. B., č.l. 824
- Fo/co zmenky a príjmové doklady pošk. K. a W., č. l. 835-837

Zväzok 5:

- Zápisnica o rekognícii sv. Ing. S. W. spolu s fotodokumentáciou čl.855-866
- Zápisnica o rekognícii sv. S. Z. spolu s fotodokumentáciou čl. 877-888
- Fotokópia potvrdenia o požičaní peňazí Mgr. Y. M. obžalovanej spolu s príjmovými pokladničnými
dokladmi čl. 911-912
- Zápisnica o rekognícii sv. Y. M. spolu s fotodokumentáciou čl. 913-919

- Zápisnica o rekognícii sv. K. I. spolu s fotodokumentáciou čl. 926-933
- Správa VÚB Banka spolu s fo/co podpisového vzoru + výpis z účtu I. I. čl. 946-1000
- Správa Slovenská sporiteľňa, a.s. čl. 1002-1003
- Správa Tatra banka, a.s. čl. 1005- Správa VÚB Banka čl. 1007-1019
- Správa Volksbank Slovensko čl.1021
- Správa Istrobanka čl.1023

Zväzok 6:
-Listinnédôkazypredloženéobž.zodňa25.09.2012-vkladyvhotovostivofo/coakoajpríjmovédoklady
a pod. na čl. 1024-1049
- Správa z VÚB Banky - stotožnenie účtov čl. 1052-1060

- Úmrtný list - sv. I. I. čl. 1073
- Správa Exek.úradu Bratislava II č. EX 300/07 čl. 1080
- Zaslanie listinných podkladov - exekučné konanie pod č. EX 1047/207 a EX 1705/07 čl.1081-1118
- Listiny k exe. konaniu pod č. EX 3/2007 Allianz-Slovenská poisťovňa čl. 1119-1201

Ďalej súd oboznámil vyšetrovací spis vedený pod pôvodnou spis. značkou 7T 23/2013, spojený do
sp.zn. 6T 31/2013 a vyš. spis tam vedený pod ORP 1077/OEK-B5-2012, z neho:

- Zmluva o pôžičke pošk. F. T. + príjmové pokladničné doklady čl. 29-38
- Ministerstvo financií - správa čl. 39

- Retroaktív Slovakia, a.s. + podklady zo spoločnosti Wüstenrot Slovakia čl. 40-78
- Obchodný register - výpis z poisťovne Wüstenrot čl. 80-83

Rovnako súd oboznámil vyšetrovací spis vedený pod sp.zn. 6T 31/2013 na ORPZ BA V pod ORP 442/
OEK-B5-2012 a z neho:

1. zväzok
- Zmluvy o spotrebiteľskom úvere osoby: I. I. čl. 122-126
- Zmluvy o spotrebiteľskom úvere osoby: J. I. čl. 127-131
- Zmluvy o spotrebiteľskom úvere osoby: I. I. čl. 132-136

- Zmluvy o spotrebiteľskom úvere osoby: Z. I. čl. 137-141
- Zmluvy o spotrebiteľskom úvere osoby: Z. R. čl. 142-146
- Zmluvy o spotrebiteľskom úvere osoby: I. R. čl. 147-151
-Zmluvy o spotrebiteľskom úvere osoby: I. R. čl. 152-156
- Zmluvy o spotrebiteľskom úvere osoby: Z. U. čl. 157-160

- Zmluvy o spotrebiteľskom úvere osoby: I. R. čl. 161-165
- Zmluvy o spotrebiteľskom úvere osoby: Z. I. čl. 166-171
- Správy zo Soc. poisťovne k vyššie menovaným osobám a ich zamestnaniam čl. 172-178
- Zápisnica o OMČ spolu s fotodokumentáciou na čl. 181-186
- Odpoveď Union poisťovňa - správa čl. 202

- Zmluva o obchodnom zastúpení INSPA Plus, s.r.o. Z. I. čl. 203-207
- Fo/co návrhov zmlúv na meno I. H. čl.208-213
- Fo/co vkladu v hotovosti v Tatra banke čl. 214
- Fo/co návrhu PZ na meno I. + fo/co poštového poukazu s adresátom Union poisťovňa čl. 215-234
- Výpis zo živnostenského registra čl.235

2. zväzok
- Súhlas poškodených Z. I. a Z. I. podľa § 211 Tr.por. čl. 236- 237
- Union, a.s. - prijatá platba čl. 238-239
- Provident financial, s.r.o. - zoznam splátok k úverovým zmluvám čl. 240-249

- Obžaloba Krajskej prokuratúry Bratislava pod sp.zn. 2Kv 65/05 na čl. 271-286

A ďalej súd oboznámil sa zo súdnej časti zväzkov 1, 2, 3, 4 a 5 sp.zn.6T 31/2013:
- Obchodný register výpis- Superpoistenie s.r.o. čl.526
- Obžaloba Okresnej prokuratúry Košice II čl.527

Obžalovaná k oboznámeným listinným dôkazom uviedla, že čo sa týka účtu vedeného vo VÚB, s tými
peniazmi nemá nič spoločné, všetky peniaze, ktoré tam prišli bola I., W. a Z.. Všetci ľudia, ktorí z Východu
prišli za ňou, všetko sa vrátilo späť a tí čo nechceli odstúpiť, tí tam ostali, a ona s tým nemá ničspoločné. Tam bolo asi 5 mil. Sk, všetko sa vrátilo späť, a naďalej trvala na tom, že s tým nemá nič
spoločné. Má za to, že W. a Z. krivo vypovedali pred súdom. W. podal na ňu 2x trestné oznámenie,
asi v r. 2013, že podpísala nejakú leasingovú zmluvu. Prišiel aj leasingový pracovník. Prišli aj policajti z

Prešova,povedaliajnejakémeno,užsinepamätalaakéapovedali,žesiniečopožičala,nejaképeniaze,
že W. to tvrdil. V živote v Prešove nebola. Čo sa týka zmlúv o obchodnom zastúpení, to boli typérske
zmluvy, a ona nemala licenciu v NB, t.z., že postup bol taký, že doviedla klienta a konateľ mal spísať
Lenže oni dostali napríklad 20 tis. Sk, vám dali napr. 5 tis. Sk, ostatné si nechali a tak získavali. Ona
od r. 2000 sa venovala poisťovníctvu, vedeli o nej, že je dobrá, že má veľkú klientelu. Likvidovala aj

autá, no a tak to dopadlo. Ona zmluvy nepodpisovala, podpisoval to konateľ spoločnosti. Mala na mysli
konkrétne zmluvy s klientmi.

Súd z pripojených spisov oboznámil :

Zo spisu Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 2T 37/2013 a z neho trestný rozkaz / čl. 84/ zo dňa

02.05.2013 právoplatný dňa 05.09.2013, ktorým bola obž. I. Z. uznaná vinnou z prečinu podvodu podľa
§ 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona a bola odsúdená na trest odňatia slobody v trvaní 1 rok s podmienečným
odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 2 roky.

Zo spisu Okresného súdu Košice II sp.zn. 5T 138/2013 a z neho Rozsudok /čl. 406/ / zo dňa 21.04.2017

právoplatný dňa 24.04.2017, ktorým bola obž. I. Z. uznaná vinnou z trestného činu podvodu podľa §
221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona a bola odsúdená na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky
s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 4 roky s probačným dohľadom a uložením
povinnosti nahradiť spôsobenú škodu, pričom zároveň bol zrušený výrok o treste uložený rozsudkom
Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 3T 59/2009.

Zo spisu Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 3T 59/2009 z neho Rozsudok / čl. 934/ zo dňa 08.06.2015
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4To 3/2016/ č.l. 1009/ zo dňa 23.03.2016,
ktorým bola obž. I. Z. uznaná vinnou z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1 ods. 4 Tr.
zákona účinného do 31.08.1999 a bola odsúdená na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky s

podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 5 rokov, pričom zároveň bol zrušený výrok o
treste uložený rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 2T 37/2013.

Zo správ k osobe obžalovanej Z. I. súd oboznámil odpisy z registra priestupkov a z registra trestov.
Z uznesenia Okresnej prokuratúry Bratislava V o podmienečnom zastavení trestného stíhania /

čl.1253-1255/ vyplýva, že dňa 29.02.2008 pod sp. zn. 1Pv 479/2007 právoplatného dňa 29.02.2008 bolo
podmienečne zastavené trestné stíhanie pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona s
uložením skúšobnej doby v trvaní 36 mesiacov.

Z registra trestov obžalovanej Z. I. je zrejmé, že doposiaľ bola 4-krát súdne trestaná, a v jednom

prípade jej bolo podmienečne zastavené trestné stíhanie Okresnou prokuratúrou Bratislava V pre
prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 ods. 2 Tr. zákona. V ostatných odsúdeniach ide o odsúdenia
rovnako pre trestný čin podvodu. V bode 3. odpisu registra trestov ide o odsúdenie, vo vzťahu ku ktorému
prichádzalo do úvahy ukladanie súhrnného trestu, nakoľko žalovaná sa trestnej činnosti dopustila skôr
ako bola súdom prvého stupňa (Okresný súd Bratislava I, sp. zn. 3T/59/2009 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4To 3/2016, ktorý však bol zrušený rozsudkom OS Košice II sp. zn.
5T/138/213) vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jej trestný čin, pričom prejednávaný trestný čin je
vo viacčinnom súbehu so skoršími trestnými činmi, za ktoré už bola odsúdená.

Preto bol podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušený rozsudok Okresného súdu Košice II, sp.zn.

5T/138/2013 zo dňa 21.04.2017, právoplatný dňa 24.04.2017, rozsudok Okresného súdu Bratislava I.,
sp. zn. 3T/59/2009 zo dňa 08.06.2015, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava sp.zn. 4To
3/2016 právoplatný dňa 23.03.2016 a trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 2T 37/2013 zo
dňa 02.05.2013 právoplatný dňa 05.09.2013, a to v časti výroku o treste, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia
na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Z registra priestupkov nevyplýva žiadny záznam.Predmetný prípad treba hodnotiť komplexne v súhrne všetkých dôkazov, svedeckých výpovedí,
znaleckého posudku a oboznámených množstva listinných dôkazov. Po takto vykonanom dokazovaní,
zhodnoteníjednotlivýchdôkazovjednotlivo,akoajvovzájomnejsúvislostidospelsúdkzáveru,žeskutky

tak, ako sú popísané vo výrokovej časti rozsudku sa stali a dopustila sa ich obžalovaná.

Pri právnom hodnotení dospel súd k záveru, že obžalovaná svojím konaním naplnila zákonné znaky
skutkových podstát v bodoch 1-10 rozsudku - pokračujúceho zločinu úverového podvodu podľa
§ 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, v bodoch 1-3, 5, 8-10 rozsudku v jednočinnom

súbehu s pokračovacím prečinom poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona, v bode 11 rozsudku - prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, v bode 12, 26
rozsudku - prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, v bodoch 13-25 rozsudku
- pokračujúceho obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného
zákona a v bode 27 rozsudku - prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom
súbehu s prečinom poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Pre

posúdenie skutkov subsumovaných pod skutkovú podstatu trestného činu podvodu sa po subjektívnej
stránke vyžaduje, aby bolo preukázané, že páchateľ konal od začiatku s úmyslom iného poškodiť a seba
alebo iného na škodu cudzieho majetku obohatiť, pričom z tejto pohnútky niekoho uvedie do omylu alebo
niečí omyl využije. Omyl je rozpor medzi predstavou a skutočnosťou. Uvedením do omylu je konanie,
ktorým páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom. Hoci obžalovaná

prehlásila, že sa necíti byť vinná zo spáchania za vinu jej kladených skutkov, vo svojich výpovediach
uviedlatakéskutočnosti,zktorýchjednoznačnevyplývazáver,žeakotrestnoprávnezodpovednýsubjekt
svojim úmyselným konaním, teda tým, že na základe nepravdivého tvrdenia o možnosti získať motorové
vozidlá vylákala od iných sumy uvedené v jednotlivých skutkových vetách, resp. bez vedomia a súhlasu
tretejosobyvjejmeneuzatvorilapoistnúzmluvuzaúčelomvyplateniaprovízie,vylákanépeniazepoužila

zakaždým na iný účel, ako bol deklarovaný účel (zabezpečenie motorových vozidiel). Obžalovaná na
svoju obhajobu uviedla, že poškodeným nedlží také peniaze, ako je to uvedené v obžalobe, nakoľko
časť z týchto peňazí vrátila poškodeným. V kritickom čase bola pod tlakom zlej rodinnej situácie, pod
hrozbou exekúcie bytu.

Obžalovaná Z. I. je zo spáchania trestnej činnosti uvedenej v bodoch 12-25 usvedčovaná najmä
výpoveďami všetkých vyššie uvedených svedkov a poškodených, ktorí zhodne uviedli, že im uvádzala
nepravdivé informácie ohľadne osobných motorových vozidiel, ktoré sa im zaväzovala zabezpečiť,
pričom na základe uvedených nepravdivých informácii jednotliví poškodení vykonali majetkovú
dispozíciu a to, že buď v hotovosti, alebo prevodom na účet, s ktorým disponovala obžalovaná, previedli

svoje finančné prostriedky do jej dispozície. Predmetné vozidlá pritom neexistovali, obžalovaná nemala
žiadnu možnosť zabezpečiť ich prevod alebo dodanie poškodeným, a takto zadovážené finančné
prostriedky použila na vlastné obohatenie. Tým spôsobila jednotlivým poškodeným škodu, ktorá je v
skutku 12) vo výške 195.000,- Sk teda 6.472,81 Eur a v skutkoch 13-25) je to celkovo 5.636.714,-Sk
teda 187.104,63 Eur. V bode 26) spôsobila škodu poškodenému v sume 19.500,-Eur. V bodoch 1-10)

spôsobila škodu poškodeným v celkovej výške 10.786,71 Eur a v bode 11) spôsobila škodu vo výške
829,78 Eur.

Na základe týchto dôkazov a skutočností mal súd teda vinu obžalovanej za preukázanú a uznal ju
vinnou na skutkovom a právnom základe, ako je uvedené v jednotlivých spojených obžalobách. Bolo

preukázané, že obžalovaná nemala v kritickom čase finančné prostriedky, nemala možnosť zabezpečiť
uvádzané motorové vozidlá, a rovnako bez vedomia tretích osôb uzatvárala úverové zmluvy či poistné
zmluvy. Škoda, ktorá z jej strany bola spôsobená, bola väčšia škoda ako aj veľkého rozsahu. (§ 125
ods. 1 Tr. zák.).

Spôsob spáchania činu obžalovanej je vysoko závažný najmä z dôvodu, že táto zneužila dôveru
poškodených, ktorí jej dôverovali a nemali dôvod pochybovať o jej protiprávnom konaní. Práve na ich
úkor sa však obžalovaná obohatila. Využila a zneužila ich dôverčivosť. Tieto peniaze do vyhlásenia
rozhodnutia - t. j. viac ako 10 rokov nevrátila. Nevrátila ich ani napriek tomu, že zo strany poškodených
bola viackrát k tomuto osobne vyzvaná. Obžalovaná vždy len sľubovala a zavádzala poškodených.

I v týchto okolnostiach vidieť veľmi laxný a veľmi nezodpovedný prístup zo strany obžalovanej. K
predmetnýmpovinnostiampristupovalaveľmineseriózneanezodpovedne.Skutočnosť,žekonalapodľa
svojho vyjadrenia po tlakom, stresom, nemajú vplyv na nevyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti.
Protiprávnym konaním spôsobila teda škodu veľkého rozsahu. Táto škoda podstatne prevyšovalahranicu minimálnej škody. Poľahčujúcu okolnosť súd vo vzťahu k obžalovanej nevzhliadol. Ako bolo
preukázané z odpisu registra trestov do spáchania žalovaného skutku bola, ako už bolo uvedené vyššie,
postavená pred súd a súd uvedenú skutočnosť vyhodnotil ako priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm.

m) Tr. zákona. Ako ďalšiu priťažujúcu okolnosť súd vyhodnotil spáchanie viac trestných činov v zmysle
§ 37 písm. h) Tr. zákona.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery

a možnosť jeho nápravy.

V tomto ustanovení sú taxatívne vymedzené všetky konkrétne okolnosti, na ktoré je súd povinný
prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni

v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

V danom prípade súd ako štátny orgán je povinný chrániť záujmy spoločnosti a vykonať najmä generálnu

prevenciu pre ostatných členov spoločnosti. Vysoký stupeň protiprávnosti spočíva v jeho závažnosti
škodných následkov, ktoré konaním spôsobila. Súd mal preto za to, že v danom prípade je potrebné na
obžalovanúpôsobiťtrestomodňatiaslobody.Uvedenýtrestodňatiaslobodybymalobžalovanejzabrániť
v páchaní trestnej činnosti a aj v jeho uvedomení si, že peniaze si má nadobudnúť vlastnou prácou a nie
zneužitím dôvery iných osôb. Uložený jej bol trest odňatia slobody v trvaní 13 (trinásť) rokov. Základná

trestná sadzba pri najprísnejše trestnom čine je desať rokov - pätnásť rokov. Do úvahy prichádzalo
uloženie len trestu odňatia slobody nepodmienečne. Keďže obžalovanej súd priznal nepriznal ani jednu
poľahčujúcu okolnosť a priťažujúce okolnosti vzhliadol dve ako už bolo vyššie uvedené - § 37 písm. h),
m) Tr. zákona, potom v zmysle § 38 ods. 5 Tr. zák. pri nutnom vyhodnotení vzhľadom n odpis registra
trestov obžalovanej, že konaním obžalovanej došlo k opätovnému spáchaniu zločinu, zvýšila sa dolná

hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby i jednu polovicu, teda upravená trestná sadzba je 150
mesiacov ( 12 rokov a 6 mesiacov) - pätnásť rokov.

Zároveň bol ukladaný úhrnný trest v zmysle § 41 ods. 2 Tr. zák., nakoľko bol ukladaný trest odňatia
slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaným

dvoma alebo viacerými skutkami. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste uloženom
obžalovanej rozsudok Okresného súdu Košice II, sp.zn. 5T/138/2013 zo dňa 21.04.2017, právoplatný
dňa 24.04.2017, a to v časti výroku o treste, ktorým jej bol uložený podmienečný trest odňatia
slobody vo výmere 3 roky so skúšobnou dobou v trvaní 4 roky s uložením probačného dohľadu a
primeraných obmedzení a povinností, a rozsudok Okresného súdu Bratislava I., sp. zn. 3T/59/2009

zo dňa 08.06.2015, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava sp.zn. 4To 3/2016 právoplatný
dňa 23.03.2016 a trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 2T 37/2013 zo dňa 02.05.2013
právoplatný dňa 05.09.2013, a to v časti výroku o treste, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovanej, jej
zavinenia, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jej nápravy, mal súd za potrebné uloženie
nepodmienečného trestu v trvaní 13 rokov, teda približne v strede základnej trestnej sadzby, ale zároveň
na spodnej hranici upravenej trestnej sadzby. Súd poukazuje na postoj obžalovanej k spáchanej trestnej

činnosti, pričom práve postoj obžalovanej bol primárne dôvodom pre uloženie trestu v strede trestnej
sadzby a nie na jej spodnej hranici, ako aj to, že musí platiť zásada proporcionality trestu.

Keďže ako súd už vyššie rozviedol, že trest je len jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu
Trestného zákona a tým je určená i jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na

ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie
(zabránenievtrestnejčinnosti)aprvokindividuálnejprevencie(výchovakriadnemuživotu-rehabilitácia)
a jednak aj voči ďalším osobám - potencionálnym páchateľom, voči, ktorým sa prejavuje prvokgenerálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme
musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).

Súd má za to, že aj napriek veku obžalovanej len takýto druh trestu bude trestom primeraným a
uloženým v súlade so zákonom. Uvedený trest odňatia slobody zabráni obžalovanej aspoň dočasne
v páchaní jej trestnej činnosti a i v možnom jej uvedomení si, že v budúcnosti by sa mala vyvarovať
siahania na cudzí majetok a má sa snažiť sama si nadobudnúť peniaze vlastnou prácou.

Obžalovaná bola zaradená pre výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia v súlade
s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním
trestného činu nebola vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý jej bol uložený za úmyselný trestný čin.

Poškodení si uplatnili nárok na náhradu škody, a preto súd rozhodol podľa § 287 ods. 1 Tr. por. a
predmetnú škodu uložil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti, obžalovanej uhradiť. V časti súd troch

poškodených odkázal so zvyškom nároku na náhradu škody na civilné konanie, nakoľko títo si uplatnili
škodu aj nad rámec preukázanej škody, pričom ďalšie dokazovanie by presahovalo potreby trestného
stíhania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do pätnásť dní odo

dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave
prostredníctvom tunajšieho súdu.