Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. jún 2020

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 15Csp/99/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118207565
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlasta Ondrejková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2020:4118207565.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Vlastou Ondrejkovou, v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so

sídlomBratislava,Mýtna48,IČO:35831154,zastúpenýJUDr.JánŠoltés,advokátsosídlomBratislava,
Mýtna 48, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, o zaplatenie
sumy 3619,35 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 744,88 eura spolu s príslušenstvom zastavuje.

II. Súd žalobu zamieta.

III. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 26.06.2018 sa právny predchodca žalobcu domáhal zaplatenia sumy
3619,35 eura s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že podľa zmluvy o poskytnutí a používaní
kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. sa zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol
účet č. 0045975530. Žalovanému bol poskytnutý úverový s dohodnutým úrokom vo výške 22,80%,
pričom ku dňu vystavenia výpisu z bankového účtu mal žalovaná schválený úverový rámec 1500 eur a
bol povinná platiť štandardnú mesačnú splátku 50 eur. Dlžný zostatok je celkový debetný zostatok na
kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním karty,

vrátane kompenzácie poisteného plateného bankou v súvislosti s poistením. Žalovaný si neplnil svoje
povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, pričom jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých
pokusoch žalobcu. Pred odstúpením na vymáhanie bol vystavený výpis z bankovej knihy s konečným
zostatok ku dňu 30.04.2018, obsahujúci súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného
úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané platby žalovaného s končeným zostatkom na
úhradu vo výške 3619,35 eura. Konečný dlh žalovaného tak predstavuje sumu 3619,35 eura.

2. V priebehu konania súd uznesením zo dňa 05.06.20189 sp.zn. 15Csp/99/2018-73 pripustil zmenu
strán sporu na strane žalobcu tak, že do konania namiesto Všeobecná úverová banka, a.s. vstupuje
spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 14.05.2019, uviedol, že žalovaný dňa
06.05.2014 vyplnil žiadosť o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro a v zmysle Obchodných podmienok pre
vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v

spolupráci so spoločnosťou Consumer finance Holding, a.s. platných a účinných v čase podpisu žiadosti,
prijatím a schválením žiadosti o aktiváciu Pôžiškovej karty Quatro došlo k uzatvoreniu zmluvy o vydávaní
a používaní kreditnej platobnej karty VUB, a.s. s tým, že k schváleniu došlo dňa 16.05.2014. Kreditná
karta je formou revolvingového úveru t.j. automaticky obnovovaného úveru, ktorý je čerpaný používanímtejto karty. Žalovaný ako majiteľ karty môže, ale nemusí tento úver čerpať. Žalovaný vyplnením
a podpísaním žiadosti súhlasila s opakovaným obnovením úverového limitu, keďže kartu dlhodobo
používal. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný vystavený úverový rámec 1500 eur

so zmluvným úrokom vo výške 22,80 % ročne so štandardnou splátkou vo výške 50 eur mesačne.
Žalovaný začal čerpať úverový rámec 23.05.2014. Predchodca žalobcu listom zo dňa 05.07.2015
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovaného spočívajúcej
v opakovanom neplatení povinných splátok v stanovenej výške. V danom prípade bol žalovanému
poskytnutý revolvingový úver ako osobitný typ spotrebiteľského úveru, ktorý je typický tým, že veriteľ ho

dopĺňa a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu.
Z uvedeného dôvodu v priebehu trvania revolvingu nie je možné na počiatku zmluvného vzťahu určiť
výšku RPMN, pretože úver sa čerpá podľa vôle dlžníka a následne veriteľom dopĺňa. S týmto počíta aj
zákon o spotrebiteľských úveroch v ust. § 3 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. Okrem toho z predloženej
zmluvnej dokumentácie vyplýva aj indikatívny výpočet RPMN podľa vzorca v zmysle zákona č. 258/2001
Z.z. a jeho prílohy č. 2 o výške ročnej úrokovej sadzby 22,80% označenej vo výpise ako štandardná

úrokovásadzba,akoajovýškeschválenéhoúverovéhorámca1500euraovýškeštandardnejmesačnej
splátky 50 eur bol žalovaný počas trvania úverového vzťahu každý mesiac oboznamovaný a to vo forme
mesačne zasielaných výpisov z kreditnej karty VÚB, a.s. Plnenie žalovaného v prospech kartového
účtu predstavuje sumu 545 eur, pričom z karty bolo čerpaných celkovo 1647,56 eura. Žalovaná suma
3619,35 eura predstavuje debetný stav na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov, poplatkov

spojenýchsosprávouapoužívanímkarty,vrátanekompenzáciepoistnéhoplatenéhobankouvsúvislosti
s poistením. Suma 3619,35 eura tak predstavuje istinu 1451,82 eura, poplatky 202,82 eura, štandardný
úrok 1622,65 eura, sankčný úrok 342,06 eura. Sankčná úroková sadzba je úroková sadzba používaná
pre výpočet úrokov z omeškania, ktorou sa denne úročí pohľadávka po lehote splatnosti, štandardná
úroková sadzba je úroková sadzba uvedená v cenníku a v zmysle zmluvy cenníka je vo výške 22,80

% ročne. Záverom žalobca zobral žalobca žalobcu v časti o zaplatenie sumy 544,88 eura (poplatky
a sankčný úrok) spolu s úrokom z omeškania späť a konanie žiadal v tejto časti zastaviť. Zároveň
zobral žalobu späť aj v časti sumy 200 eur s príslušenstvom z dôvodu úhrad žalovaným po podaní
žaloby a to dňa 15.08.2019 sumu 50 eur, dňa 27.09.2018 suma 50 eur, dňa 29.10.2018 suma 50
eura a dňa 27.11.2018 suma 50 eur. Z uvedených dôvodov žiadal, aby súd žalovaného zaviazal

zaplatiť sumu 2874,47 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3074,47 eura od
21.05.2018 do 15.08.2018, zo sumy 3024,47 eura od 16.08.2018 do 27.09.2018, zo sumy 2974,47 eura
od 28.09.2018 do 29.10.2018, zo sumy 2924,47 eura od 30.10.2018 do 27.11.2018, zo sumy 2874,47
eura od 28.11.2018 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavil žalobca a právny zástupca žalobcu, pričom
právny zástupca žalobcu ospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasili s prejednaním veci v
jeho neprítomnosti a v neprítomnosti žalobcu. Dostavil sa žalovaný. Súd preto pojednával podľa § 180
CSP v neprítomnosti žalobcu a právneho zástupcu žalobcu.

5. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že mu strhávajú zo mzdy aj pre exekútorov, nevie na základe čoho
a komu. Je zamestnaný v ŽSS. Zo začiatku splácal úver, dostal sa do finančných problémov. Prestal to
splácať. Nevie, čo by viac uviedol.

6. Súd uvádza, že dokazovanie listín ich čítaním, čítaním ich častí alebo oboznámením o ich obsahu

podľa § 204 CSP nevykonal na pojednávaní, na ktorom spor strán sporu rozhodol, keďže žalovaný
prítomný na pojednávaní uviedol, že netrvá na tom, aby súd oboznamoval obsah spisu, keďže jeho
obsah je mu známy. Súd sa oboznámil Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných
platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou
Consumer Finance Holding, a.s., výpismi z pôžičkovej karty Quatro, žiadosťou o aktiváciou Pôžičkovej

karty Quatro, žiadosťou o postúpenie a prevod, prílohou č. 3 Rámcovou zmluvou o postúpení
pohľadávok, rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok, oznámením o postúpení pohľadávky, ftc.
podacieho hárku, a zistil tento skutkový a právny stav:

7. Žalovaný dňa 06.05.2014 podpísal žiadosť o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro, ktorá bola zo

strany predchodcu žalobcu podpísaná dňa 16.05.2014. Z čl. III zmluvy vyplýva, že žalovanému mal
byť poskytnutý úverový rámec vo výške 1500 eur pri štandardnej mesačnej splátke vo výške 50
eur a štandardnej úrokovej sadzbe v zmysle Cenníka 1,9% p.m./22,80% p.a.. V časti V. vyhlásenie
klienta v bode 8 žalovaný vyhlásil, že pred podpisom tejto žiadosti sa oboznámil s (a) Obchodnýmipodmienkami pre vydanie a používanie kreditných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou,
a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., ktoré sú súčasťou tejto žiadosti,
súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať, (b) Cenníkom, ktorý je prílohou tejto žiadosti, Štandardnou

úrokovou sadzbou a sankčnou úrokovou sadzbou a spôsobom ich určenia, (c)zmluvnými podmienkami
prostredníctvom Formulára pre štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, ktorý jej bol
písomne doručený a prevzala ho. V zmluve je ďalej uvedený indikatívny výpočet ročnej percentuálnej
miery náklady pri predpoklade, že štandardná úroková sadzba a poplatky zostanú po celú dobu
zmluvného vzťahu nezmenené, klient vyčerpá spotrebiteľský úver platbou kartu u obchodníka dňa

01.05.2014, pri výške spotrebiteľského úveru 1500 eur, počet splátok 12, prvá a predposledná splátka
125 eur, posledná 331,97 eur, RPMN predstavuje 24,54%. V tejto časti pod bodom 2 je uvedený aj
deň splatnosti štandardnej mesačnej splátky 15. deň v kalendárnom mesiaci a uvedená je priemerná
hodnota RPMN pre kreditné karty na Slovenku 25,37%.

8. Z listu zo dňa 05.07.2015 vyplýva, že predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že je dlh z kreditnej

karty sa stal splatným v celom rozsahu naraz, pretože dlžné splátky v lehote stanovenej v predžalobnej
upomienky neuhradil riadne a včas. Dlžná suma predstavuje sumu 1822,84 eura.

9. Z výpisu z bankomatky Quatro žalovanej súd zistil, že žalovaný realizovala debetné transakcie v
celkovej výške 1647,56 eura, ktorá suma predstavuje rozsah čerpania žalovanou a kreditné operácie

realizovala v celkovej výške 545 eur.

10. Pohľadávka bola postúpená z predchodcu žalobcu Consumer Finance Holding, a.s. na žalobcu
rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017, ktorá bola uzatvorená medzi
spoločnosťami Consumer Finance Holding, a.s. a Všeobecná úverová banka, a.s. ako postupcom a

spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. ako postupníkom.
Podľa prílohy č. 3 Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok sa rámcová zmluva o postúpení vzťahovala
aj pohľadávku žalovaného.
Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 26.07.2018 vyplýva, že spoločnosť Consumer Finance
Holding, a.s. oznámil žalovanému, že ku dňu 23.07.2018 bola pohľadávka postúpená na Intrum Justitia

Slovakia, s.r.o. (postupník). Z ftc. podacieho hárku vyplýva, že dňa 26.07.2018 bolo oznámenie o
postúpení pohľadávky doručované žalovanému.

11. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov
(v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským

úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

12. Podľa § 52 ods.1 OZ ( účinného v čase uzavretia zmluvy ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva

bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13. Podľa § 52 ods. 2 OZ (účinného v čase uzatvorenia zmluvy) ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné

dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.

14. Podľa § 52 ods.3 OZ ( účinného v čase uzavretia zmluvy ) dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 52 ods.4 OZ ( účinného v čase uzavretia zmluvy ) spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia zmluvy ) dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.17. Podľa § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka ( účinného v čase uzavretia zmluvy ) spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému.

19. Podľa § 525 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr

smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,
pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

20. Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti

svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta;
týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa
osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa

osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient
ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný
záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta
so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky
presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná

odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená
pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o
jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom
len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

21. Podľa § 89 ods. 1 zákona o bankách banka a pobočka zahraničnej banky pri vykonávaní bankových
činností na území Slovenskej republiky uzatvárajú a vykonávajú obchody so svojimi klientmi na
zmluvnom základe v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Klient má právo na uzavretie
zmluvy o obchode v slovenskom jazyku, ako aj na poskytovanie informácií od banky a pobočky
zahraničnej banky, na predkladanie podaní banke a pobočke zahraničnej banky a na uskutočňovanie

inej komunikácie s bankou a pobočkou zahraničnej banky v slovenskom jazyku; týmto nie je dotknutá
možnosť súbežného používania iných jazykov, ak to ustanovuje osobitný zákon alebo ak sa na tom
banka alebo pobočka zahraničnej banky so svojim klientom písomne dohodnú, pričom klient má právo
vybrať si rozhodujúci jazyk pre znenie zmluvy, ak osobitný zákon neustanovuje inak.72b) Banka alebo pobočka zahraničnej banky

si so svojim klientom môžu zmluvne upraviť práva a povinnosti z obchodov odchylne od zákona alebo
osobitného predpisu, ak to zákon ani osobitný predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich
ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť;72c) takáto zmluva musí mať formu a podobu vyžadovanú zákonom alebo
dohodou účastníkov, pričom banka a pobočka zahraničnej banky zodpovedá za jej preukázateľné

vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu72d) najneskôr pri uzavretí obchodu a za jej uchovávanie a ochranu
podľa § 42 ods. 1 .

22. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

23. V konaní nebolo sporu o tom, že Všeobecná úverová banka, a.s. a žalovaný uzatvorili dňa
16.05.2014 zmluvu označenú ako „žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro“, na základe ktorej
bol zo strany predchodcu žalobcu poskytnutý žalovanému úverový rámec, t.j. určitá dojednaná výška

peňažných prostriedkov, ktoré žalovaný čerpal prostredníctvom kreditnej karty. Súd predmetnú zmluvu
posúdil ako spotrebiteľskú s tým, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zákona č. 129/2010
Z.z. Na daný zmluvný vzťah sa vzťahujú predpisy občianskeho zákonníka o spotrebiteľoch a zákon
o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. Predchodca žalobcu pri poskytnutí úveru a uzatváranízmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný je fyzickou osobou, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti. V danom prípade predmetom sporu je revolvingový úver, ktorý

spĺňa charakteristiku spotrebiteľského úveru v zmysle jeho pozitívneho vymedzenia podľa § 1 ods. 2
zákona č. 129/2010 Z.z., zároveň nespadá ani pod jeden z prípadov vylúčenia spotrebiteľského úveru,
ktoré sú uvedené v § 1 ods. 3 tohto zákona. Preto aj pre revolvingový úver je potrebné aplikovať
ust. § 9 ods. 1, 2 a § 11 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 z.z. (v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy). Vychádzajúc z ustanovenia § 52 ods.2 OZ je potrebné na všetky právne vzťahy, ktorých

účastníkom je spotrebiteľ prednostne použiť ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Keďže účastníkom vzťahu bol spotrebiteľ,
je potrebné aplikovať na právny vzťah všetky ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ. Tieto ustanovenia sa použijú

vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.

24. Súd za zásadnú otázku, ktorú bolo potrebné v predmetom spore vyriešiť, považuje otázku, či boli
splnené podmienky na postúpenie tzv. bankovej pohľadávky, pretože zákon o bankách nad rámec
pravidiel cesie v Občianskom zákonníku sprísňuje pravidlá pri postúpení pohľadávok z bánk na iné

subjekty.

25. Podľa názoru súdu pre platné postúpenie pohľadávky banky platia predpoklady podľa § 92 ods.
8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ktorých splnenie v spore preukazuje žalobca, ktorého zaťažuje
povinnosť preukázať, že je vo veci aktívne vecne legitimovaným subjektom, ktorý platne nadobudol

pohľadávku od pôvodného veriteľa žalovaného - Všeobecná úverová banka, a.s.. Skutočnosť, že
žalovaný ako spotrebiteľ a slabšia strana sporu, nepoprel splnenie podmienok podľa § 92 ods. 8
zákona č. 483/2001 Z.z. sama o sebe nezbavuje žalobcu dôkazného bremena, t.j. preukázania splnenia
povinností podľa ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. V prípade pohľadávky banky (ako to
bolo aj v tomto prípade) je spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 zákona o

bankách iba pohľadávka banky, ktorá je splatná, a to až po predchádzajúcej písomnej výzve banky na
plnenie potom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené
predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky a musia byť splnené v
čase postúpenia pohľadávky. Tieto podmienky postúpenia stanovuje priamo Zákon o bankách, a aj
keby boli zákonodarcom stanovené za účelom ochrany bankového tajomstva, ide o zákonné podmienky

postúpenia pohľadávky, pri porušení ktorých právny úkon postúpenia pohľadávky porušuje zákon, a
je preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný. Splnenie osobitných zákonných predpokladov
postúpenia bankovej pohľadávky sa vyžaduje podľa názoru súdu z dôvodu, že po postúpení pohľadávky
rôznymsubjektom(mimobanky)užniejezachovámožnosťdohľaduadozoruNBSakocentrálnejbanky.

26. Je potrebné zdôrazniť, že zákon č. 483/2001 Z.z, o bankách je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku
lex specialis, preto v prípade, ak ide o postúpenie pohľadávky bankou, platia primárne ustanovenia
lex specialis pred všeobecnou úpravou v Občianskom zákonníku a následkom postúpenia pohľadávky,
ohľadne ktorej cesia podľa § 525 Občianskeho zákonníka, alebo podľa všeobecných predpisov nie je
dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor so zákonom. Preto ak dôjde k

postúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej to zákon zakazuje (alebo ohľadne ktorej postúpenie podmieňuje
splnením zákonných podmienok, ktoré splnené neboli), ide o cesiu neplatnú od začiatku ex tunc a jej
neplatnosť nemožno zahojiť. Z uvedených dôvodov preto v týchto prípadoch nemožno hovoriť o platnej
cesii, postupca zostáva veriteľom svojej pohľadávky, ktoré na postupníka neprechádza pre neplatnosť
zmluvy.

27.Vdanejvecižalobcavkonanínepreukázalsplneniepodmienok§92ods.8zákonač.483/2001Z.z.o
bankách pre platné postúpenie pohľadávky, v konaní žalobca nepreukázal, že práve banka (Všeobecná
úverová banka, a.s.) písomne vyzvala a výzvu doručila žalovanému v súlade s ust. § 92 ods. 8 zákona o
bankách. Je povinnosťou žalobcu preukázať existenciu písomnej výzvy pre žalovaného a jej odoslanie

žalovanému. Pokiaľ nebola preukázaná existencia výzvy v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách a
doručenie žalovanému, je postúpenie banky na inú spoločnosť neplatné. Písomná výzva banky klientovi
(dlžníkovi) je prvým predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky, alebo jej časti na inú osobu. Žalobca
nepredložil výzvu adresovanú pre žalovaného ako dlžníka a nepreukázal ani jej odoslanie. Žalobcadoložil len oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 05.07.2015 a obálku so zásielkou pre
žalovaného, ktorá sa vrátila predchodcovi žalobcovi dňa 29.07.2015 s tým, že neprevzatá v odbernej
lehote žalovaným.

28. Súd v ďalšom poukazuje na ustanovenie § 92 ods. 8 (predtým § 92 ods. 7) zákona č. 483/2001
Z. z. o bankách o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
"zákon o bankách"), podľa ktorého "Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti

svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke ..alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len

časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu

ustanovených týmto zákonom." Citované ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách neupravuje len
administratívne povinnosti banky pri ochrane bankového tajomstva, ako to tvrdí žalobca v konaní, ale
stanovujepodmienkyplatnostizmluvyopostúpenípohľadávkybankou,idetedaolexspecialisvovzťahu
k všeobecným ustanoveniam Občianskeho zákonníka o postúpení pohľadávky (§524 a nasl.). Tomu
nasvedčuje jednak znenie citovaného ustanovenia ("...môže banka alebo pobočka zahraničnej banky

svoju pohľadávku... postúpiť"), ako aj jeho zaradenie do časti zákona o bankách, ktorej nadpis znie
"Ochrana klientov a bankové tajomstvo". Účelom tohto ustanovenia teda nie je len ochrana bankového
tajomstva, ale aj ochrana klientov banky. Citované ustanovenie stanovuje podmienky, za ktorých môže
banka aj bez súhlasu klienta postúpiť svoju pohľadávku na inú osobu, čo výkladom a contrario znamená,
že ak podmienky uvedené v tomto ustanovení splnené nie sú, banka postúpiť pohľadávku bez súhlasu

klienta nemôže. Postúpenie pohľadávky bankou bez splnenia podmienok uvedených v ustanovení §
92 ods. 8 zákona o bankách je potrebné považovať za konanie v rozpore so zákonom a takýto úkon
je absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pričom na absolútnu neplatnosť právneho
úkonumásúdpovinnosťprihliadaťexoffo.Vdanomprípade,keďžeprávnympredchodcomžalobcubola
banka, bolo potrebné, aby súd zisťoval, či boli pri postúpení pohľadávky na žalobcu dodržané podmienky

ustanovenézákonomobankách,teda,čipostúpeniepohľadávkyboloplatné.Dovetokvznení"toneplatí,
ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok" je pripojený k druhej vete citovaného ustanovenia
(za bodkočiarkou), teda zjavne sa vzťahuje len na túto druhú vetu - jej časť pred bodkočiarkou. Podľa
tohto ustanovenia banka nemôže postúpiť pohľadávku inej osobe bez súhlasu klienta, ak klient ešte

pred postúpením pohľadávky uhradil banke omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho
príslušenstva; to (t. j. že banka nemôže postúpiť pohľadávku, ak klient už uhradil omeškaný peňažný
záväzok) neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného
záväzku voči banke presiahol jeden rok (zákonodarca tu rozlišuje medzi pohľadávkou a omeškaným
peňažnýmzáväzkom).Akbyčasťdruhejvetyzačínajúcasaslovami"toneplatí,ak..."malapredstavovať

výnimku aj z prvej vety, muselo by to v nej byť výslovne vyjadrené, resp. by legislatívno-technicky
musela tvoriť samostatný odsek s výslovným uvedením, ku ktorým ustanoveniam sa (táto výnimka)
vzťahuje. Zmyslom a cieľom ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách bolo dosiahnuť stav, aby
mal dlžník dostatok času na vykonanie opatrení zotrvať na vzťahu so svojou bankou a tak zotrvať aj
vo sfére kontrolovanej NBS. Osobitné ustanovenia sprísňujúce (obmedzujúce) postúpenie bankovej

pohľadávky (obmedzujúce) postúpenie bankovej pohľadávky boli postupne zákonodarcom doplňované
(zmeny vykonané od 01.01.2017 zákonom č. 299/2016 Z.z.) Ďalšie sprísnenie sa týka zákazu cesie
bankovej pohľadávky na niektoré subjekty ( § 17 zákona č. 129/2010 Z.z.). Je zjavné, že povaha ust.
§ 92 ods. 8 zákona o bankách bráni odklonu od jeho znenia v neprospech spotrebiteľa, čo explicitne
zákonodarca naznačil v ust. § 89 ods. 1 zákona o bankách. Porušenie pravidla v § 92 ods. 8 indikuje

celkom zjavne rozpor so zákonom a tým teda absolútnu neplatnosť podľa § 39 Občianskeho zákonníka
( pozri uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 24 Co/124/2017 zo dňa 27.03.2018).

29. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu v konaní.30. Záverom súd poukazuje na to, že na to, aby sa niekto stal stranou sporu netreba, aby bol účastníkom
hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide. Stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva

žalobcom)aleboabybolaprotinemupodanážaloba(vtakomprípadesastávažalovaným).Čivšakbude
žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje
žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník
subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom
konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia

vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba
len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom
objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je
nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia,
o ktoré v konaní ide. O nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca
tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti,

o ktorú v konaní ide.

31. Podľa § 255 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

32. Podľa § 256 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania
protistrane.

33. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

34. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 3619,35 eura (100%), súd žalobu v časti sumy 2874,47 eura
zamietol (79,42 % zo žalovanej sumy), v ktorej časti mal úspech žalovaný, v časti sumy744,48 eura
konanie zastavil, v ktorej časti zohľadnil procesné zavinenie žalobcu na čiastočnom zastavení konania
v časti sumy 544,48 eura (15,05% zo žalovanej sumy), v ktorej časti zobral žalobu späť bez uvedenia

dôvodu a v časti sumy 200 eur (5,53% zo žalovanej sumy) zohľadnil procesné zavinenie žalovaného,
pretože plnil po podaní žaloby, preto v tejto časti zavinil zastavenie konania, a preto by v tejto časti patrila
náhrada trov konania žalobcovi. Miera úspechu sa počíta ako rozdiel pomerných úspechov. Žalovaný
bol úspešný v 94,47 % a žalobca v 5,53 %, preto by žalovanému patrila náhrada trov konania v rozsahu
88,94 % a v takomto rozsahu by mu patrila aj náhradu trov konania. Súd žalovanému, ktorý bol v

konaní úspešný v rozsahu 88,94%, náhradu trov konania nepriznal, v prejednávanej veci však možnosť
priznania náhrady vylučovalo to, že žalovanému v konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené
výdavky ako trovy konania nevznikli (§ 255 ods. 1 CSP a contrario i za použitia analógie podľa čl. 4
ods. 1 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Nitra písomne.
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.