Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. september 2015

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 1T/144/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5913010604
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Štepita
ECLI: ECLI:SK:OSRK:2015:5913010604.3

Rozhodnutie

Okresný súd Ružomberok v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ivana ŠTEPITU a prísediacich: JUDr.
Márie Hudákovej a Ing. Márie Strakovej, v trestnej veci proti obžalovanému N. X., pre pokračovací zločin
skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 07.09.2015 v Ružomberku, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Obžalovaný

N. X., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom I. V., L. XXX/X, adresa na doručovanie J. W., ul. F. XXXX/
X, na slobode,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

ako štatutárny orgán - konateľ daňového subjektu GURMA, s.r.o., so sídlom Textilná č. 23, Ružomberok,
IČO: 36 694 819, registrovanej pre daň z pridanej hodnoty so štvrťročným zdaňovacím obdobím, v
daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie II., III. a IV. štvrťrok 2012 neoprávnene znížil vlastnú

daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty a to tak, že napriek tomu, že v priebehu uvedeného
obdobia vystavil faktúry pre podnikateľské subjekty Dewall, s.r.o., Kadnárova 89, Bratislava, IČO: 36 658
669, Trinity Commodities, s.r.o., Mladoboleslavská 4880/1, Pezinok, IČO: 46 537 015 a Kasum, s.r.o.,
Klincová 37/B, Bratislava, IČO: 46 544 364, v celkovej výške spolu 605.405,70 Eur, tieto nezahrnul do
účtovnej evidencie podaných daňových priznaní k DPH, pričom v podaných daňových priznaniach na
DPH za II., III. a IV. štvrťrok 2012 deklaroval nulovú daňovú povinnosť, čím skrátil daň z pridanej hodnoty

za obdobie II., III. a IV. štvrťroka 2012 v celkovom rozsahu 121.081,14 Eur,

t e d a

skrátil daň v značnom rozsahu,

č í m s p á c h a l

pokračovací zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 276 ods. 3 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona a § 37 písm.
m) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a)Trestného zákona súd obžalovaného na výkon tohto trestu zaraďuje do ústavu

na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný v prípravnom konaní uviedol, že žiadne dane nekrátil, tovar odberateľom dodal a tento
zároveň aj vyfakturoval. Čo sa týka podania daňových priznaní na dani z pridanej hodnoty, v druhom

až v štvrtom štvrťroku rozhodného obdobia nebol schopný daňové podanie priznať, mienil podať
opravné daňové priznania, na ktoré v zmysle zákona mal lehotu 5 rokov. Ekonóm, ktorý mu spracovával
účtovníctvo, mal menšiu srdcovú príhodu v decembri 2012, preto daňové priznania neboli vykonané v
lehote.

Pred súdom obžalovaný vyhlásil, že je nevinný, uviedol, že bol na skutok zneužitý ako biely kôň, a to

najmä z dôvodu jeho zlého zdravotného stavu. V období, keď malo byť podávané daňové priznanie,
mu boli robené operácie, konkrétne bola mu amputovaná polovica chodidla, následne došlo k amputácii
dolnej končatiny v oblasti kolena.

Ako obžalovaný uviedol, že bol zneužitý osobou menom G. X. z O., ktorý mu ponúkol niekedy v máji

roku 2012, že má obchod s cukrom a on si môže privyrobiť. V tomto období on nemal žiaden príjem, po
vysvetlení, ako mal obchod prebiehať, s týmto on súhlasil a začali obchodovať, avšak s tým, že jemu X.
nosil podpisovať len papiere, firmy, ktoré sú spomenuté v obžalobe, on vôbec nepozná, napriek tomu
potvrdil, že od vyššie uvedenej osoby dostal odmenu 300,- euro. G. X. doposiaľ vlastní papiere všetkých
obchodoch, bol to on, ktorý mu doniesol aj vypracované daňové priznanie, ktoré odovzdal na daňovom

úrade. Z dôvodu rozporov medzi jeho výpoveďou z prípravného konania na hlavnom pojednávaní súd
prečítal jeho výpoveď z prípravného konania, pričom obžalovaný rozpory medzi svojimi výpoveďami
vysvetliť nevedel. Potvrdil však, že vypovedal v prípravnom konaní, že tovar každej spoločnosti osobne
doviezol a dodal a vyfakturoval, takto robil len to, čo mu povedal X.. Všetky doklady, ktoré pochádzali z
obchodu, odovzdal X.ovi. Opravné daňové priznanie podával v čase, keď už spoločnosť GURMA, ktorej

bol spoločníkom a konateľom, bola už vymazaná z Obchodného registra.

Svedok N.. O. L. uviedol, že ako zamestnanec daňového úradu za asistencie polície doručoval
obžalovanému výzvu na predloženie daňových dokladov, ktoré im však predložené neboli a na miesto
toho im obžalovaný predložil potvrdenie o práceneschopnosti. K dodatočnému daňovému priznaniu

svedok uviedol, že príslušník Daňového úradu v Bratislave im oznámil, že dodatočné daňové priznanie
síce podané bolo, ale správca dane ich vyhodnotil ako bezpredmetné, nakoľko boli predložené po
skončení činnosti daňového subjektu.

V konaní pred súdom boli prečítané svedecké výpovede svedkov G. L., J. P. a Q. J., z ktorých výpovedí

vyplynulo, že všetky menované osoby zhodne potvrdili pravosť vystavených faktúr, všetky obchody
uvedené v týchto faktúrach aj prebehli a vystavené faktúry aj zaplatili spoločnosti GURMA. Práve
tieto skutočnosti sú v rozpore s podanými daňovými priznaniami spoločnosti GURMA, s.r.o. za II. až
IV. štvrťrok roku 2012, ktorými obžalovaný v mene spoločnosti GURMA deklaroval nulovú daňovú
povinnosť.

Svedok G. X. pred súdom uviedol, že s obžalovaným sa pozná po dobu asi dvoch rokov, je s ním
v priateľskom vzťahu. Pre spoločnosť GURMA pracoval ako obchodný zástupca na základe dohody
s obžalovaným, osobitne však nemal udelenú plnú moc. Potvrdil, že na požiadanie obžalovaného
vyhľadával záujemcov o kúpu tovaru, avšak všetky zmluvy, ktoré sa týkali uskutočnených obchodov,

podpisoval obžalovaný. Svedok sa nevedel vyjadriť, kde sa nachádza účtovná dokumentácia týkajúca
sa týchto obchodov. Podľa svedka účtovníctvo vykonával nejaký ekonóm v Námestove, ktorý však
spracoval len časť účtovných dokladov, nakoľko ekonómka z Dolného Kubína sa vedením účtovníctva
odmietla zaoberať. Svedok poprel, že by mu obžalovaný vyplácal peniaze mimo provízií, na ktoré mal
nárok, pričom svedok zdôraznil, že mali dohodnutú províziu, ktorá sa odvíjala od množstva dodaného

tovaru(cukruvrozsahuod5-15,-eur/tonu).Navyšeakosvedokzdôraznil,onprístupkúčtom,ktorépatrili
obžalovanému, ani nemal. Obžalovaný v reakcii na tvrdenie svedka, prečo neodviedol z prijatých peňazí
daň, ale peniaze mal odovzdať svedkovi, uviedol, že sa tak dohodli, pričom bol si vedomý povinnosti
zaplatiť daň z prijatých platieb.Súd na hlavnom pojednávaní ďalej vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, ktorými boli
najmä správa Daňového úradu v Žiline spolu s prílohami, ktoré prílohy predstavovali daňové priznania
na dani z pridanej hodnoty, ktoré podal obžalovaný, dodávateľsko-odberateľské faktúry od jednotlivých

spoločností uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku, so správou Daňového úradu v Bratislave,
s výpismi z účtov a správami bankových inštitúcií, u ktorých mala spoločnosť, v ktorej obžalovaný
vystupoval ako konateľ, vedené účty, pričom na základe takto vykonaného dokazovania postupujúc tak,
aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na
ich rozhodnutie, hodnotiac dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia

založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrnne nezávisle od
toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán, dospel k záveru, že
obžalovaný N. X. svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky pokračovacieho zločinu skrátenia dane
a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona.

Výsluchom obžalovaného, prečítaním jeho výpovedí z prípravného konania, prečítaním výpovedí

zástupcov obchodných spoločností, s ktorými obžalovaný spolupracoval, z výpovedi svedka G.a X.a, ale
najmä z listinných dôkazov a zo správ daňových úradov bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný
ako konateľ daňového subjektu GURMA, s.r.o., so sídlom Textilná 23, Ružomberok, ktorá spoločnosť
bola registrovaná pre daň z pridanej hodnoty so štvrťročným zdaňovacím obdobím, v daňovom priznaní
k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II., III. a IV. štvrťroka 2012 neoprávnene znížil vlastnú

daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty, a to tým spôsobom, že napriek tomu, že v priebehu
uvedeného obdobia vystavil faktúry pre viaceré podnikateľské subjekty v celkovej výške 605.405,70
euro, ktoré boli aj uhradené, tieto faktúry nezahrnul do účtovnej evidencie podaných daňových priznaní
k dani z pridanej hodnoty a deklaroval nulovú daňovú povinnosť, čím skrátil daň z pridanej hodnoty za
obdobie II. až IV. štvrťroka 2012 v celkovom rozsahu 121.081,14 euro.

Obžalovaný svoju obhajobu v zásade postavil na tvrdení, že v celej záležitosti vystupoval ako „biely
kôň“, že z dôvodu svojho zlého zdravotného stavu bol zneužitý inou osobou, konkrétne svedkom G.om
X.om. Tento svedok však obvinenia obžalovaného v celom rozsahu poprel a obžalovaný logickým
a presvedčivým spôsobom nevysvetlil svoje tvrdenia, v zmysle ktorých sa trestnej zodpovednosti za

spáchaný skutok zbavoval. V konečnom dôsledku aj počas konania pred súdom, v období, keď došlo
k ukončeniu dokazovania, obžalovaný mienil urobiť vyhlásenie o vine, resp. navrhol konanie o dohode
o vine a treste, čo však za daného štádia hlavného pojednávania už nie je možné.

Zástupcovia obchodných spoločností potvrdili pravosť nimi vystavených faktúr, potvrdili, že tovar im bol

dodaný a za tovar riadne aj zaplatili. Samotný obžalovaný nepoprel vedomosť o povinnosti podať daňové
priznanie, resp. z prijatých finančných prostriedkov odviesť správcovi dane príslušnú daň z pridanej
hodnoty, ktorú povinnosť mal ako štvrťročný platiteľ DPH v zmysle zákona o správe daní a poplatkov.
Neobstojí ani obrana obžalovaného v tom smere, že účtovníctvo a jeho spracovanie zabezpečoval G.
X., nakoľko tak v zmysle Obchodného zákonníka, ako aj v zmysle daňových predpisov a predpisov

upravujúcich vedenie účtovníctva, za správnosť vedenia účtovníctva nesie plnú zodpovednosť konateľ
právnickej osoby, v konkrétnom prípade konateľ spoločnosti s ručeným obmedzeným.

Obžalovaný porušil záujem štátu na správnom vymeraní dane, poistného a iných dávok. V konkrétnom
prípade pod pojmom skrátenie dane treba rozumieť akékoľvek konanie páchateľa, v dôsledku ktorého

mu príslušný štátny orgán alebo orgán verejnej samosprávy vyrubí daň v nižšej než zákonnom určenej
sume alebo k vyrubeniu dane vôbec nedôjde. Pod daňou je potrebné rozumieť povinnú, zákonnom
ustanovenú finančnú sumu, ktorú fyzická alebo právnická osoba odvádza zo svojich príjmov, alebo
na základe iných zákonnom ustanovených skutočností v prospech verejných rozpočtov a účelových
fondov na úhradu verejných výdavkov vo vopred určenej výške a v ustanovených lehotách. Pokiaľ teda

obžalovaný ako konateľ právnickej osoby sa prihlásil k daňovej povinnosti na príslušnom daňovom úrade
ako štvrťročný platca DPH, bolo jeho povinnosťou zahrnúť prijaté plnenia zo strany jeho odberateľov do
účtovníctva a zároveň aj do podaných daňových priznaní k dani z pridanej hodnoty za obdobie II. až IV.
štvrťroka roku 2012, napriek tomu obžalovaný za toto obdobie deklaroval nulovú daňovú povinnosť. Z
hľadiska subjektívnej stránky u obžalovaného ide o minimálne úmysel v zmysle § 15 písm. b) Trestného

zákona, keď aj z jeho výpovede vyplynulo, že bol uzrozumený s tým, že nezaplatením dane z pridanej
hodnoty na výstupe môže ohroziť záujem chránený Trestným zákonom. Celkový rozsah činu v danom
prípade predstavuje čiastku 121.081,14 euro, a to s poukazom na § 125 ods. 1 Trestného zákona.Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti
jeho nápravy.

Obžalovaný v čase vyhlásenia rozsudku poberal čiastočný invalidný dôchodok, je dlhodobo
nezamestnaný. V mieste bydliska bližšie hodnotený nie je, v čase podania obžaloby bol 6x súdom
trestaný prevažne za majetkovú trestnú činnosť, okrem iného aj za trestný čin podvodu podľa § 250 ods.
1, 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, pričom skutku, ktorý mu bol kladený za vinu, sa dopustil

v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Následne bol odsúdený Okresným súdom v Liptovskom
Mikuláši, a to rozsudku sp. zn. 3T/3/2000 zo dňa 22.10.2013, a to pre trestný čin vydierania podľa § 235
ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom do 11.08.1993 spáchaný v spolupáchateľstve podľa § 9 ods.
2 a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky so zaradením do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody do I. nápravnovýchovnej skupiny. Uložený trest bol súhrnný, Okresný súd Liptovský
Mikuláš zároveň zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Ružomberok, sp. zn. 1T/12/2003 zo

dňa 18.08.2003, ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok so
zaradením do I. nápravnovýchovnej skupiny. Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 28.01.2015 sp. zn.
2To/106/2014-4207 odvolanie obžalovaného zamietol.

Vychádzajúc zo zásad pre ukladanie trestu vyjadrených v § 34 ods. 1 Trestného zákona a § 31 ods.

1 Trestného zákona dospel súd k záveru, že na obžalovaného je potrebné pôsobiť nepodmienečným
trestom odňatia slobody. Pri ukladaní trestov súd prihliadol na jednu priťažujúcu okolnosť, teda na
skutočnosť, že obžalovaný spáchal trestný čin v čase plynutia skúšobnej doby po podmienečnom
odsúdení, poľahčujúce okolnosti u obžalovaného súdom zistené neboli. Odrazom tejto skutočnosti je aj
potom postup súd pri ukladaní trestu, kedy mu ukladal trest pri aplikácii ustanovenia § 38 ods. 2, ods. 4

Trestného zákona, podľa ktorého, ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica
zákonnom ustanovenej trestnej sadzby o 1/3-inu. Trest odňatia slobody na dolnej hranici takto zvýšenej
trestnej sadzby v trvaní 6 (šiestich) rokov považuje súd v prípade obžalovaného Ivana X.a za primeraný,
spravodlivý, najmä zákonný, plne vystihujúci mieru jeho zavinenia, spôsob spáchania trestného činu,
vzniknutý následok. Súd zároveň zdôrazňuje, že trest v sebe obnáša aj morálne odsúdenie páchateľa

spoločnosťou. Pretože pred spáchaním tohto skutku obžalovaný nebol vo výkone trestu odňatia slobody
pre úmyselný trestný čin, na výkon tohto trestu ho súd zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
s minimálnym stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Ružomberok do

15 dní od oznámenia rozsudku.
Odvolanie má odkladný účinok. (§306/2)
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V neprospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len v jeho prospech
(§308/2)
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pred
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli ( § 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 305/1). Ak je poškodený právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.