Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. september 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/72/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216206915
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4216206915.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň

JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcu: OTP banka Slovensko, a.s. so
sídlom Štúrova 5, Bratislava, IČO: 31 318 916, zastúpený: Advokátska kancelária AK Herceg, s.r.o. so
sídlom Košická 56, Bratislava, proti žalovanému: E. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. XX/XX, S.,
zastúpený: JUDr. Ondrej Tóth, advokát so sídlom Dunajské nábrežie 14, Komárno, o zaplatenie sumy
zmluvného úroku po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru do zaplatenia, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 5. februára 2020 č. k. 14C/206/2016-178, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi

zmluvný úrok v sume 1.873,73 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobu vo zvyšku z a m i e t a .

V časti trov prvoinštančného konania týkajúceho sa čiastočného zastavenia konania priznáva
žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

V časti trov konania týkajúceho sa merita veci priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu v časti o zaplatenie zmluvných úrokov

vo výške 27,50 % ročne z dlžnej sumy po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 73,54 % trov konania a nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % trov konania.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že podanou žalobou sa žalobca domáhal uloženia
povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 2.645,97 eura s príslušenstvom a náhradu trov konania.
Podanú žalobu zdôvodnil tým, že žalovanému poskytol úver vo výške 3.000 eur, ktorý však žalovaný

riadne nesplácal Listom zo dňa 19.9.2013 bol preto vyzvaný na uhradenie celej sumy dlhu. Nakoľko
žalovaný naďalej nesplácal poskytnutý úver riadne a včas, v zmysle čl. VIII. bod 2 písm. e) zmluvy
o úvere bol listom zo dňa 28.10.2013 vyhlásený úver za predčasne splatný a žalovaný bol povinný
celý svoj záväzok uhradiť do 10 dní od doručenia vyhlásenia úveru za splatný. Účinnosť vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru nastala ku dňu 11.11.2013. Ku dňu 26.4.2016 vyčíslil svoju pohľadávku voči
žalovanému na sumu vo výške 2.645,97 €, ktorá pozostáva z nesplatenej istiny vo výške 2.645,97 €,
dlžného úroku vo výške 2.243,88 €, dlžného úroku z omeškania vo výške 66,22 € a dlžných poplatkov

vo výške 31,76 €. Zároveň si uplatnil na zaplatenie i zmluvný úrok a úrok z omeškania počnúc od
27.4.2016 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania.3.Žalovanýsakpodanejžalobeajejprílohámvyjadrilpísomnýmpodanímzo dňa9.12.2017,doručeným
súdu dňa 13.12.2017, ktorým nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu ohľadne vzniku zmluvného vzťahu.
Mal však za to, že nárok, ktorý je predmetom konania, je nárokom vyplývajúcim zo spotrebiteľského

vzťahu. Výpočet dlžnej istiny žalobcom považoval za v rozpore so zákonom, keď žalobca úročil aj úroky.
Mal za to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky zákonné náležitosti podľa § 4 ods. 2
písm. a), c), i), g) a l) zákona č. 129/2010 Z.z. a mal za to, že úver je potrebné považovať za bezúročný
a bez poplatkov. Nakoľko mu bol poskytnutý úver vo výške 3.000 eur a on titulom úveru už uhradil sumu
2.070,21 eura konštatoval, že jeho dlh voči žalobcovi predstavuje len sumu 929,79 eura, keď priložil

potvrdenie o čiastočnej úhrade dlhu dňa 29.9.2016 vo výške 360 eur. Vzniesol námietku premlčania,
keď podľa jeho názoru k prvému omeškaniu s úhradou splátky došlo dňa 26.3.2012, najneskôr dňa
23.1.2013, od kedy už žiadne splátky úveru uhrádzané neboli. Uviedol, že lehota veriteľa pre prvé možné
uplatnenie nároku začala plynúť dňa 26.5.2012, najneskôr dňa 23.3.2013 a táto v trvaní troch rokov
uplynula pred momentom podania žaloby na súd.

4.Vpriebehukonaniavzalžalobcapodanúžalobuvčastiozaplateniesumy276,12€spolusozmluvným
úrokom vyčísleným k 26.4.2016 vo výške 28,62 €, úrokom z omeškania vyčísleným k 26.4.2016 vo
výške 0,09 €, zmluvným úrokom vo výške 27,50 % ročne zo sumy 276,12 € od 29.9.2016 do zaplatenia,
úrokom z omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy 276,12 € od 29.9.2016 do zaplatenia, poplatkami vo
výške 0,30 € späť a konanie žiadal v tejto časti zastaviť.

5. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom č.k. 14C/206/2016-100
zo dňa 17.5.2017 tak, že konanie v časti o zaplatenie sumy 276,12 eura spolu so zmluvným úrokom
vyčísleným k 26.4.2016 vo výške 28,62 eura, úrokom z omeškania vyčísleným k 26.4.2016 vo výške
0,09 eura, zmluvným úrokom vo výške 27,50 % ročne zo sumy 276,12 eura od 29.9.2016 do zaplatenia,

úrokomzomeškaniavovýške1%ročnezosumy276,12euraod29.9.2016dozaplatenia,poplatkamivo
výške 0,30 eura zastavil. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.295,97 eura
spolu so zmluvným úrokom za obdobie do 12.11.2013 vo výške 402,22 eura, úrokom z omeškania za
obdobie do 26.4.2016 vo výške 66,13 eura, úrokom z omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy 2.645,97
eura od 27.4.2016 do 28.9.2016, úrokom z omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy 2.295,97 eura od

29.9.2016 do zaplatenia, poplatkami vo výške 31,46 eura, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Zároveň vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá právo
na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku v časti výroku a zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti
týkajúcej sa zmluvných úrokov po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a v súvisiacej časti výroku
o náhrade trov konania podal žalobca včas odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Nitre ako súd

odvolací uznesením č.k. 12Co/159/2017-133 zo dňa 19.3.2019 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. S poukazom na uvedené, súd prvej inštancie uviedol, že doplnil dokazovanie a zistil, že žalobca
uzatvoril so žalovaným dňa 26.5.2011 zmluvu o rýchlom poistenom spotrebiteľskom úvere pre

obyvateľstvo č. 0228 3018 11RSU. Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol žalovanému úver vo
výške 3.000 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 87,18
eura v období od 26.6.2011 do 26.5.2018. Pre riadne neplnenie zmluvných podmienok žalovaným,
žalobca žalovaného písomne dňa 19.9.2013 vyzval na zaplatenie záväzku, ktorý bol po lehote splatnosti
najneskôr do 4.10.2013. Žalovaný prevzal predmetnú výzvu dňa 24.9.2013. Keďže žalovaný na výzvu

nereagoval úhradou splatného záväzku, žalobca listom zo dňa 28.10.2013 žalovanému oznámil, že v
zmysle uzavretej zmluvy vyhlasuje predčasnú splatnosť úveru. Dlžnú pohľadávku vyčíslil na sumu vo
výške 3.452,69 eura a žalovaného vyzval na zaplatenie tejto sumy do 10 dní od doručenia výzvy. Ako
vyplynulo z priloženej kópie doručenky, žalovaný predmetnú výzvu prevzal dňa 31.10.2013. Dlžnú sumu
žalovaný v stanovenej lehote neuhradil. Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru nadobudlo účinnosť

dňa 11.11.2013, keď pohľadávka žalobcu sa stala v celom rozsahu splatnou. Následne žalovaný dňa
29.9.2016 vložil osobne v pobočke žalobcu vo Veľkom Mederi sumu 350 titulom čiastočnej úhrady dlžnej
sumy, ktorá je predmetom tohto konania. Žalovaný je poberateľom invalidného dôchodku, ktorý mu je
počnúc od 1.1.2017 vyplácaný vo výške 136,10 eura mesačne. Podľa potvrdenia ošetrujúceho lekára
je žalovaný počnúc od 21.3.2017 vážne chorý, opakovane bol operovaný a zlepšenie jeho zdravotného

stavu si vyžaduje dlhší čas.

7. Súd prvej inštancie uviedol, že predmetom tohto konania je po zrušení prvoinštančného rozsudku
v časti nárok žalobcu na zaplatenie zmluvného úroku po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru titulomzmluvy o úvere, a to vo výške 27,50 % ročne zo sumy 2.645,97 € od 12.11.2013 do 28.9.2016, vo výške
27,50 % ročne zo sumy 2.295,97 € od 29.9.2016 do zaplatenia.

8. Vec právne posúdil podľa § 497, § 499, § 502 ods. 1, § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 52 ods.
1, 2, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2 , § 2 písm. a/, b/, d/ zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľskom úvere.

9. Súd prvej inštancie konštatoval, že podľa čl. I. bod 2 veta prvá až tretia zmluvy o rýchlom poistenom

spotrebiteľskom úvere pre obyvateľstvo č. 0228 3018 11 RSU zo dňa 26.5.2011, úver je poskytnutý za
pohyblivú úrokovú sadzbu, stanovenú ako súčet základnej sadzby pre spotrebiteľské úvery (ZSSUR3) a
prirážky 20,00 % p.a.. Prirážka sa nebude meniť počas celého trvania úverového vzťahu. ZSSUR3 je ku
dňu podpísania zmluvy stanovená vo výške 7,50 % p.a., t.j. výsledná úroková sadzba spotrebiteľského
úveru ku dňu podpísania zmluvy predstavuje 27,50 % p.a.. Podľa čl. IV. bod 6 zmluvy, ak je dlžník v
omeškaní so splatením úveru alebo akejkoľvek splátky úveru podľa tejto zmluvy, Banka je oprávnená

od nasledujúceho dňa po dni splatnosti až do dňa skutočného zaplatenia splatnej pohľadávky účtovať
zo splatnej, ale nesplatenej sumy úveru okrem úroku podľa čl. I. bod 2 tejto zmluvy aj úrok z omeškania
vo výške maximálne 8,00 % p.a..

10. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že o nedôvodnosti tohto

uplatneného nároku. Poukázal na aplikačnú prax súdov, ktorá sa otázkou priznania úrokov za úver po
splatnosti už zaoberala. Najvyšší súd SR vo veci sp. zn. 4Obo 143/1998 uviedol, že dohodnuté úroky
z poskytovaných prostriedkov patria len do splatnosti dlhu. Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí
platiť úroky z omeškania. Takýto záver Najvyššieho súdu SR je logický, pretože v opačnom prípade by
na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru,

ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi.
Uvedené rozhodnutie akceptoval i Ústavný súd SR vo veci sp. zn. IV. ÚS 476/2012 z 18.9.2012.

11. Vzhľadom k tomu, pokiaľ žalobca vyhlásil splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom k 11.11.2013,
týmto svojím jednostranným právnym úkonom zásadne zmenil pôvodne dohodnutý úverový vzťah.

Zmluvné úroky a úroky z omeškania síce obe sú príslušenstvom pohľadávky, ale majú odlišné funkcie,
keďže zmluvné úroky sú odmenou (cenou) za užívanie istiny a úroky z omeškania predstavujú zákonom
stanovenú sankciu za omeškanie s platením istiny, pričom na rozdiel od zmluvných úrokov, ich môže
veriteľ požadovať aj keď neboli zmluvne dojednané. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na základnú
charakteristiku úverového vzťahu, keď v dôsledku uzatvorenia zmluvy o úvere dochádza u veriteľa k

stavu absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne v splátkach vracia, za čo mu prináleží
zmluvne dojednaný úrok, ktorý predstavuje cenu peňazí, t. j. odplatu za to, že veriteľ počas trvania
zmluvného vzťahu nemá istinu úveru v dispozícii a nemôže s ňou nakladať a produkovať zisk. Tento
absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok dojednaný v zmluve, ktorý je splácaný spolu so splátkami
úveru. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej povahe jednostranný sankčný právny

inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové okamžité vrátenie celej
požičanej istiny, kým dohodnutý úrok predstavuje cenu, za ktorú veriteľ poskytuje dlžníkovi istinu k
dispozícii. Takýto úrok predstavuje kapitalizovanú odplatu za celé obdobie postupného splácania úveru
v splátkach. V prípade, ak dôjde k predčasnému alebo k mimoriadnemu zosplatneniu úveru na základe
jednostranného úkonu veriteľa, v dôsledku ktorého dôjde k zmene pôvodného úverového vzťahu,

vznikne (tak, ako sa stalo aj v danej veci u žalobcu) nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny
úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Uvedené znamená, že veriteľ má
právo získať okamžite celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane
odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru. Tým veriteľ stráca nárok na úroky za
požičané peňažné prostriedky od spotrebiteľa. Pokiaľ si dlžník nesplní svoju povinnosť vrátiť požičané

prostriedky, má veriteľ možnosť vymáhať si celú zosplatnenú pohľadávku (úver) a dlžník, ktorý nesplní
povinnosť vrátiť zosplatnenú pohľadávku, sa dostáva do omeškania a je povinný uhradiť veriteľovi aj
úrok z omeškania. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd prvej inštancie žalobu v časti úroku po
zosplatnení úveru zamietol.

12. Záverom súd prvej inštancie poukázal i na rozhodovaciu prax Krajského súdu v Nitre (napr. rozsudok
sp. zn. 6Co/122/2018 zo dňa 27.6.2018, sp. zn. 9Co/255/2017 zo dňa 15.3.2018, sp. zn. 9Co/159/2017
zo dňa 10.5.2018, sp. zn. 25Co/527/2015 z 2.12.2015, č.k. 25Co/248/2017-92 zo dňa 30.5.2018).13. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 256 ods. 1
CSP tak, že s ohľadom čiastočný úspech oboch strán sporu v prvoinštančnom konaní a pre čiastočné
zavinenie oboch strán sporu vo vzťahu k čiastočnému zastaveniu konania, vypočítajúc pomer úspechu

a neúspechu strán sporu, priznal žalobcovi ako v spore úspešnejšej strane nárok na náhradu trov
prvoinštančného konania v rozsahu 73,54 % trov konania. Pri výpočte pomeru úspechu a neúspechu
vychádzal z hodnoty žalovanej a z hodnoty priznanej istiny žalobcovi.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 396 v spojení

s § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ako v odvolacom konaní plne úspešnej strane sporu, priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške (100 %).

15. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalobca, žiadala rozsudok v zamietajúcej časti zmeniť a
priznať mu úroky po zosplatnení úveru vo výške 27,50 % ročne zo sumy 2645,97 eura od 12.11.2013 do
28.09.2016 a vo výške 27,50 % ročne zo sumy 2295,97 eura od 29.9.2016 do zaplatenia. Uviedol, že

podľa jeho názoru odvolací súd v uznesení 12Co/159/2017 zo dňa 19.3.2019 jednoznačne prezentoval
pre súd prvej inštancie záväzný právny názor, v zmysle ktorého žalobcovi patria úroky aj po zosplatnení
úveru, a to aj v súbehu s uplatnenými úrokmi z omeškania. Ďalej žalobca uviedol, že zosplatnením úveru
síce spotrebiteľovi vzniká povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, avšak táto suma sa
naďalej až do vrátenia požičanej sumy nachádza v jeho dispozícii a nedostáva sa späť do dispozície

veriteľa, resp. žalobcu. Poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7Co/304/2016 a sp. zn.
8Co/178/2017, z ktorých vyplýva, že oba úroky - z úveru i z omeškania môžu byť veriteľom požadované
vedľa seba bez ohľadu na skutočnosť, či sa jedná alebo nejedná o občianskoprávny vzťah a na
uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 113/2018 zo dňa 30.07.2019, v ktorom sa uvádza, že úrok z omeškania je
sankcia za nesplnenie povinnosti riadne splácať úver a bežné úroky majú funkciu odplaty za poskytnutie

peňažnej sumy až do jej zaplatenia.

16. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný, žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť. Uviedol, že súd prvej inštancie dospel k správnemu a právne opodstatnenému záveru o
nedôvodnosti žalobcom uplatneného nároku. Dohodnuté úroky patria len do splatnosti dlhu, potom je

dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Inak by dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu
v podobe úrokov z úveru ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo
vzťahu medzi zmluvnými účastníkmi. Poukázal aj na rozhodnutie ÚS SR sp. zn. IV.ÚS 476/2012 zo dňa
18.09.2012.

17. Odvolací súd vyzval žalobcu, aby vyčíslil zmluvné úroky z úveru, ktoré mal žalovaný zaplatiť v
zmysle zmluvy o rýchlom poistenom spotrebiteľskom úvere pre obyvateľstvo uzavretej 26.5.2011 za čas
od uzavretia zmluvy, resp. od prvej splátky (26.6.2011) do dňa poslednej splátky 26.5.2018 v prípade
riadneho splácania úveru (bez ohľadu na zosplatnenie úveru) a oznámil, akú sumu na úrokoch od
uzavretia úverovej zmluvy až doposiaľ žalovaný uhradil.

18. Žalobca zaslal odvolaciemu súdu tabuľku rozpisu splátok od 26.6.2011 do 26.5.2018 s uvedením
celkovej sumy istiny a celkovej sumy úroku, ktoré mal žalovaný na základe predmetnej úverovej zmluvy
uhradiť pri riadnom splácaní úveru v zmysle zmluvy bez porušenia zmluvných povinnosti. Zároveň
žalobca zaslal aj vyjadrenie k tabuľke rozpisu splátok. Celková výška úroku z úveru predstavovala sumu

3785,92 eura, z ktorej žalobca uhradil sumu 1255,05 eura. Celková výška istiny, ktorú mal žalovaný
uhradiť predstavovala sumu 3000 eur, z ktorej žalovaný uhradil sumu 1430,15 eura.

19. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP“, v spojení s § 2 ods. 1 CMP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.

1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) a bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68
CMP), viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) a po prejednaní veci
urobil záver, že nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie ani zrušenie v napadnutom II. a III.výroku o
zamietnutí zvyšku žaloby a trovách konania, preto odvolací súd uvedené výroky podľa § 388 CSP zmenil
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Vyhovujúci výrok I. napadnutého rozsudku

nadobudol v dôsledku absencie odvolania právoplatnosť.
20. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.21. Predmetom odvolacieho konania bolo len rozhodnutie o zamietnutí zvyšku žaloby. Odvolací súd
nepovažoval za správny záver prijatý súdom prvej inštancie, že po vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru veriteľovi zaniká nárok na zmluvný úrok. V tomto prípade je zrejmé, že dlh žalovaných sa považuje

za splatný až v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlhu (§ 53 ods. 9, § 565 Občianskeho
zákonníka) v celom rozsahu bez možnosti ďalšieho splácania v splátkach.

22. V danom prípade žalobca ako veriteľ pristúpil k tomu, že vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru pre
nesplnenie čo i len jednej splátky a z toho dôvodu sa dlh považuje za splatný v celom rozsahu. Súd

prvej inštancie uzavrel, že s ohľadom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Obo
143/98veriteľovipatriazmluvnéúrokyzposkytnutýchúverovýchprostriedkovvprípadespotrebiteľského
vzťahu len do splatnosti dlhu a odo dňa splatnosti dlhu je dlžník v omeškaní, pričom musí platiť už
len úroky z omeškania. Odvolací súd sa s týmto záverom nestotožnil. Z obsahu uzavretej zmluvy o
úvere totiž nevyplýva, že by si strany sporu - pre prípad vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru -
dohodli platenie zmluvných úrokov len do daného dňa mimoriadnej splatnosti. Prijatie záveru, že na

ťarchu spotrebiteľa by došlo k jeho dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru a aj úrokov z
omeškania a že to zároveň znamená aj značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi zmluvného
vzťahu, odvolací súd hodnotil ako neprimerané zvýhodnenie spotrebiteľa v dôsledku porušenia jeho
zmluvných povinností, a teda daný záver nemohol považovať za správny. Spotrebiteľ si totiž musí byť
vedomý toho, že v prípade porušenia zmluvnej povinnosti splatiť dlh riadne a včas bude môcť byť legálne

postihnutý aj úrokmi z omeškania a aj zmluvnými úrokmi až do dňa splatenia celej sumy úveru. Dlžník
používa peňažné prostriedky poskytnuté veriteľom aj po lehote splatnosti a z princípu právneho inštitútu
zmluvných úrokov vyplýva, že tieto dlžník spláca - ak niet iného dojednania - až do dňa úplného splatenia
dlhu, zatiaľ čo úroky z omeškania nastupujú len v prípade, kedy dlžník úver riadne nespláca a z toho
dôvodu sa dostane do omeškania.

23. Právna úprava spotrebiteľských vzťahov vo všeobecnosti nevylučuje súbežné platenie zmluvne
dohodnutých úrokov z úveru a aj platenie úrokov z omeškania, ak sa dlžník dostal do omeškania s
platením dlhu v dohodnutej lehote. Nie je teda zrejmé, z čoho - z ktorého zákonného ustanovenia, resp. z
ktorého dojednania v zmluve o úvere vyplýva, že platenie úrokov z omeškania po vyhlásení mimoriadnej

splatnosti vylučuje platenie zmluvných úrokov, resp. že platenie zmluvných úrokov sa týka len doby,
dokedysadlžníkdostanedoomeškaniasplatenímsvojhodlhu.Prijatiezáveru,ženaťarchuspotrebiteľa
by došlo k jeho dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru a aj úrokov z omeškania a
že to zároveň znamená aj značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi zmluvného vzťahu, by
znamenalo, že spotrebiteľ by sa v dôsledku evidentného porušenia jeho zmluvných povinností dostal

voči veriteľovi do neprimeraného zvýhodnenia, keď po zosplatnení dlhu by mal platiť už len úroky z
omeškania, ktoré vo väčšine prípadov majú nižšiu sadzbu, než úroky zmluvné. Spotrebiteľ by si mal byť
vedomý toho, že pri riadnom splácaní úveru platí len zmluvne dohodnuté úroky, a až v prípade porušenia
zmluvnej povinnosti splatiť dlh riadne a včas bude môcť byť legálne postihnutý navyše aj úrokmi z
omeškania až do dňa splatenia celej sumy úveru, resp. do dňa, ktorý bol zmluvne dohodnutý. Dlžník totiž

používa peňažné prostriedky poskytnuté veriteľom aj po pôvodne dohodnutej lehote splatnosti plnenia v
splátkach a z princípu právneho inštitútu zmluvných úrokov vyplýva, že tieto dlžník spláca - ak niet iného
dojednania - až do dňa úplného splatenia dlhu (bez ohľadu na to, či došlo alebo nedošlo k zosplatneniu
dlhu), zatiaľ čo úroky z omeškania nastupujú (popri zmluvných úrokoch) len v prípade, keď úver riadne
nespláca a keď sa z toho dôvodu dostane do omeškania.

24. Úroky dohodnuté pri poskytnutí úveru predstavujú odplatu (odmenu) za užívanie požičanej istiny.
Ak by od momentu predčasnej splatnosti úveru už dlžník nebol povinný platiť zmluvné úroky, potom by
veriteľovi nebola priznaná odplata (odmena) za poskytnutie zatiaľ nesplatených finančných prostriedkov
a dlžník by už neplatil z tohto dôvodu žiadnu sumu ako odmenu za ich využívanie. Občiansky zákonník

a ani iný právny predpis neustanovuje, na akú dobu možno pri peňažnej pôžičke dohodnúť úroky.

25. Zatiaľ čo zmluvné úroky sú odmenou za užívanie istiny a závisia od dohody zmluvných strán, úroky
z omeškania predstavujú zákonnú sankciu za omeškanie so splatením istiny a na rozdiel od zmluvných
úrokov ich môže veriteľ požadovať, aj keď neboli dojednané (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, §

369 ods. 1 Obchodného zákonníka); pritom vo všeobecnosti platí, že môžu existovať popri sebe.

26.Vychádzajúczvyššieuvedenéhoprijalodvolacísúdzáver,žeodvolaniežalobcuvčastinepriznaného
zmluvného úroku po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru je opodstatnené, a preto napadnutýrozsudok v zamietajúcej časti podľa § 388 CSP zmenil a priznal mu uplatnený nárok na zmluvný úrok
od zosplatnenia dlhu do zaplatenia.

27. Pre spotrebiteľa je však nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia istiny. Dojedanie, ktorého
obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny jeho postavenie zhorší. Pokiaľ by totiž
spotrebiteľ, ktorý sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal s plnením splátok úveru do omeškania, musel
v dôsledku vyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného splatenia
istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie peňazí.

Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, tzn. že
jej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Dlžník teda presne vie koľko bude
povinný za poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť.

28. Túto vedomosť však dlžník-spotrebiteľ nemá v prípade dojednania, ktoré umožňuje navyšovanie
tejto ceny bez jej presného ohraničenia. Keďže spotrebiteľ nevie predpokladať časový úsek svojho

omeškanianiejemožnéaniurčiťcelkovúvýškuzmluvnéhoúroku,ktorýsamôžebezfixnéhoohraničenia
navyšovať neobmedzene. Takto stanovená cena teda nie je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne. Z
tohto dôvodu potom dojednanie, ktorým sa dlžník - spotrebiteľ zaviaže platiť dohodnuté úroky až do
úplného zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej doby splatnosti úveru spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.. Takéto dojednanie je teda

porušením ustanovenia § 53 ods.1 OZ.

29. Na druhej strane postavenie veriteľa-dodávateľa sa aj bez uvedeného dojednania nezhorší, pretože
v prípade, ak mu v dôsledku nesplatenia úveru v dohodnutej dobe vznikne škoda jeho právo zostáva
zachované, pravda po zohľadnení zaplatených úrokov z omeškania, ktoré plnia funkciu paušalizovanej

náhrady škody.

30. Odvolací súd s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 42/2020 dospel k
záveru, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú
by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.

31. Na základe výzvy odvolacieho súdu žalobca predložil splátkový kalendár k predmetnej úverovej
zmluve, z ktorého vyplýva, že žalovaný mal v zmysle úverovej zmluvy za dohodnutý čas od 26.5.2011
do 26.5.2018 (termín konečnej splatnosti) zaplatiť úrok z úveru v celkovej výške 3785,92 eura. Zo
splátkového kalendára odvolací súd vypočítal, že do dňa zosplatnenia úveru 26.11.2013 mal uhradiť

úroky v sume 1912,19 eura a od 27.11.2013 do 26.5.2018 úroky v sume 1873,73 eura. Keď predmetom
konaniapoprvomrozhodnutísúduprvejinštancieč.k.14C/206/2016-100zodňa17.5.2017auznesením
odvolacieho súdu č.k. 12Co/159/2017-133 zo dňa 19.3.2019 zostal zmluvný úrok po zosplatnení
úveru, t.j. od 27.11.2013, odvolací súd sa zaoberal iba výpočtom dohodnutého zmluvného úveru od
zosplatnenia úveru do konečnej splatnosti úveru stanovenej zmluvou o úveru, t.j. do 26.5.2018. Odvolací

súd už nemohol preskúmavať nárok na zmluvný úrok do dňa zosplatnenia.

32. Keďže žalobca si uplatnil nárok na zmluvný úrok až do zaplatenia pohľadávky, odvolací súd žalobu
v časti zmluvného úroku od 27.5.2018 do zaplatenia ako nedôvodnú zamietol.

33. Odvolací súd v časti trov prvoinštančného konania týkajúceho sa čiastočného zastavenia konania
priznal žalovan voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu v zmysle § 256 ods. 1,
§ 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalobca tým, že vzal žalobu čiastočne späť z dôvodu nesprávneho
výpočtu pri podaní žaloby, procesne zavinil čiastočné zastavenie konania, a preto žalovanému vznikol
nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania.

34. V časti trov konania týkajúceho sa merita veci priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu podľa § 396 ods. 1, 2 CSP, keďže bol v konaní úspešný.

35. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).