Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. september 2020

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6Csp/10/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8220200453
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2020:8220200453.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Romanom Lajošom, v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS

PERSONAL FINANCE SA, Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, konajúceho
na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka
zahraničnej banky, Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpený: JUDr. Helena
Strachotová, usadená euroadvokátka, P.V. Rovnianka, 5194/1, 036 01 Martin, proti žalovaným: 1/ Y.
C., U.. X.X.XXXX, Č. Č.. XXXX/XX, XXX XX D., 2/ G.. Y. C., U.. X.X.XXXX, Č. Č.. XXXX/XX, XXX XX
D., právne zastúpení: Mgr. Marcel Kandrik, advokát, Grešova 7, 080 01 Prešov, za účasti osobitného
subjektu na strane žalovaného: OMBUDSPOT Združenie na ochranu práv spotrebiteľov, Námestie sv.

Egídia 23/53, 058 01 Poprad, IČO: 37 872 117, o zaplatenie 15 428,12 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Na strane žalobcu namiesto obchodnej spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s., Panenská 7, 812 36
Bratislava IČO: 35 787 783 pokračuje v konaní s obchodnou spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA, Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika.

II. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní žalobcovi spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 11 484,58 Eur s
úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 11 484,58 Eur od 1.11.2010 do zaplatenia, to všetko v

splátkach vo výške 320,- Eur mesačne splatných vždy k poslednému dňu kalendárneho mesiaca počnúc
mesiacom, kedy nadobudne rozsudok právoplatnosť s tým, že v prípade omeškania sa so splatením čo i
len jednej splátky, žalovaní strácajú výhodu splátok a celý dlh spolu s príslušenstvom sa stáva splatným.

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

IV. Žalobcovi voči žalovaným v 1. a 2. rade priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 48%,
o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou pôvodne doručenou Okresnému súdu Prešov 29.2.2012 domáhal voči žalovaným
v 1. a 2. rade zaplatenia sumy 15 428,12 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 1.11.2010
do zaplatenia ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu (CETELEM SLOVENSKO a.s., Panenská 7,
812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783) na základe žiadosti žalovanej v 1. rade poskytol spotrebiteľský

úver vo výške 18 535,68 Eur. Žalovaná v 1. rade sa zaviazala úver splatiť v 72-och mesačných
splátkach po 354,35 Eur a žalovaný v 2. rade sa v zmluve zaviazal uhradiť pohľadávku žalobcu spoločne
a nerozdielne so žalovanou v 1. rade. Poukazujúc na čl. V.-3. Všeobecných podmienok CETELEM
SLOVENSKO a.s., pre poskytnutie spotrebiteľského úveru tvrdil, že žalobca bol oprávnený požadovaťaj zmluvnú pokutu vo výške 8% z každej čiastky, so splatením ktorej sa žalovaný dostane do omeškania.
Na úhradu zmluvnej pokuty formou automatizovaných upomienok vyzval žalobca žalovaných v 1. a 2.
rade listom z 3.9.2010. Žalobca ďalej tvrdil, že dlh vo výške 15 428,12 Eur vzniknutý titulom čerpania

peňažných prostriedkov sa stal splatný 31.10.2010.

3. Okresný súd Prešov pred postúpením veci vydal platobný rozkaz č. k. 17Ro/42/2012-25 zo 6.6.2012,
ktorý žalovaná v 1. rade napadla odporom, v dôsledku čoho bol platobný rozkaz zrušený. Žalovaná
v 1. rade v podanom odpore proti platobnému rozkazu zo 26.7.2012 pohľadávku žalobcu neuznala,

pretože žalobca nedoručil so žalobou všetky dôkazy, o ktoré opiera svoj nárok. Poukázala na to, že z
obsahu žaloby ani zmluvy nevyplýva, kedy presne mal byť úver 18 535,68 Eur (t. j. 558 405,- Sk) reálne
poskytnutý a čerpaný zo strany žalovaných v 1. a 2. rade. Spis bol Okresnému súdu Bardejov postúpený
dňa 5.12.2013.

4. V priebehu konania žalobca v podaní zo 7.12.2012 doplnil, že úverová zmluva bola uzavretá na

podklade žiadosti žalovaných v 1. a 2. rade, ktorí prehlásili, že majú záujem o klasický spotrebiteľský
úver tak, že poskytnutý úver žalobca vyplatí na účet žalovaných formou jednorazového financovania a
to po doplatení časti spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXX vo výške 15 216,28 Eur. Zvyšok
úveru vo výške 3 319,40 Eur bol odfinancovaný na bankový účet žalovaného v 2. rade č. XXXXXXXXXX/
XXXX. Výšku poplatku za uzavretie zmluvy považoval žalobca za adekvátnu. Ďalej tvrdil, že žalovaní v

1. a 2. rade na poskytnutý úver do odstúpenia od zmluvy uhradili sumu 7 051,10 Eur. Žalovaným v 1. a
2. rade boli účtované aj zmluvné pokuty v sume 28,35 Eur, čo predstavuje 8% z 354,35 Eur. V priebehu
zmluvného vzťahu žalovaní požiadali aj o odklad splátok, čím sa posunula aj celková splatnosť úveru, za
čo im bol účtovaný aj poplatok za odklad splátok vo výške 4% z odloženej sumy. Vzhľadom na porušenie
dohody o splácaní aspoň polovice mesačných splátok bol odklad dlžnej sumy v rozsahu 944,01 Eur dňa

10.8.2010 anulovaný. Tvrdil, že s ohľadom na skutočnosť, že žalovaní v 1. a 2. rade prestali úver splácať,
žalobca 3.9.2010 od úverovej zmluvy odstúpil a 31.10.2010 sa stal splatný. Uvádzal, že dlžná suma
pozostáva zo sumy 2 044,80 Eur predstavujúcej dlžné mesačné splátky úveru po lehote splatnosti, ďalej
zo sumy 13 296,75 Eur predstavujúcej neuhradenú úverovú istinu splatnú ku dňu účinnosti odstúpenia
od úverovej zmluvy a zo sumy 86,57 Eur predstavujúcej neuhradené zmluvné pokuty za omeškanie so

splácaním úveru za obdobie 6/2010-7/2010. V podaní zo 7.10.2019 poukázal na § 13 ods. 3 zákona o
spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého má veriteľ právo na istinu aj úrok z istiny úveru odo dňa, keď
sa spotrebiteľský úver začal čerpať, a to až do dňa splatenia istiny. Preto zákonodarca pri zmluvách o
spotrebiteľskom úvere nezamýšľal definovať odstúpenie od zmluvy od počiatku, nakoľko spotrebiteľ má
povinnosť zaplatiť istinu a úrok z tejto istiny do dňa jej splatenia. Žalovaných k podpisu zmluvy nikto

nenútil, finančné prostriedky čerpali z vlastnej vôle a pred podpisom zmluvy mali k dispozícii všetky
informácie. Na námietky žalovaných v 1. a 2. rade navyše v podaní zo 7.7.2020 žalobca tvrdil, že
24.6.2008 bol žalovaným poskytnutý úver formou zaslania finančných prostriedkov na bankový účet
žalovaných. Týmto úverom bol na žiadosť žalovaných v 1. a 2. rade súčasne doplatený aj do vtedy
nesplatený zvyšok úveru č. XXXXXXXXXXXXXX. Poskytnutie ďalších úverov nebolo podmienené tým,

že žalovaní v 1. a 2. rade musia novým úverom doplatiť staré nesplatené úvery. Z predložených výpisov
považoval za nesporné, že úver vedený na úverovom účte č. XXXXXXXXXXXXXX nebol novým úverom
č. XXXXXXXXXXXXXX splatený. Tvrdil, že nesplatené úvery sa vyplatia z nového úveru iba na žiadosť
klienta a klient tak môže splácať viac úverov súčasne, alebo všetky nesplatené úvery spojiť do jedného.
Toto rozhodnutie však závisí iba na klientovi. Poukázal na to, že z výpisov z úverových účtov je zrejmé,

že žalovaní predchádzajúce úvery riadne splácali a žalobca nemal dôvod, aby žalovaným neposkytol aj
ďalší úver. Zmluva neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky, keď právne predpisy umožňujú upraviť
časť zmluvných dojednaní formou obchodných podmienok.

5. V priebehu konania žalovaná v 1. rade pri svojom výsluchu dňa 21.10.2016 potvrdila, že poskytnutý

úver bol čerpaný, v roku 2009 sa mali dostať s manželom do platobnej neschopnosti, pričom telefonickú
žiadosť o uzavretie dohody na splácaní dlhu žalobca neakceptoval. Žalovaný v 2. rade pri svojom
výsluchu dňa 27.10.2016 uvádzal, že sa s manželkou dostali do platobnej neschopnosti, telefonicky sa
snažili so žalobcom dohodnúť na postupných splátkach, ale ich návrh v tomto smere nebol akceptovaný.
V podaní zo 4.6.2020 žalovaní v 1. a 2. rade namietali, že odstúpením od zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXX

zo dňa 3.9.2010 privodil žalobca zánik zmluvy s účinkami ex-tunc. Na daný právny vzťah je preto
potrebné aplikovať ustanovenia o vydaní bezdôvodného obohatenia a akýkoľvek uplatnený nárok
žalobcu na zmluvné úroky, úroky z omeškania, alebo zmluvnej pokuty, je nedôvodný. Poukázali na
rozpor tvrdení žalobcu v tom smere, že zatiaľ čo v žalobe uvádzal, že žalovaní čerpali úver nanákup spotrebného tovaru, v neskoršom vyjadrení konštatoval, že úver poskytnutý žalovaným slúžil
na splatenie ich predchádzajúcich úverov (odkup úveru). Takýto postup žalobcu hodnotia žalovaní
ako nekalú obchodnú praktiku, v dôsledku ktorej je spotrebiteľ výrazne obmedzený v možnosti sa

v budúcnosti brániť proti neprijateľným zmluvným podmienkam žalobcu v zmluvách už splatených
spotrebiteľom, práve na základe nového a väčšieho úveru poskytnutého žalovaným takmer výlučne na
splatenie starých úverov. Mali za to, že je potrebné podriadiť súdnej kontrole zmluvných podmienok
aj úverové podmienky v predchádzajúcich zmluvách o úvere, ktoré mali byť splatené úverom č.
XXXXXXXXXXXXXX.

6. Uznesením č.k. 3C/265/2013-306 z 9.6.2017, právoplatným 22.7.2017 bolo do konania ako osobitný
subjekt na strane žalovaných pribraté občianske združenie OMBUDSPOT Združenie na ochranu práv
spotrebiteľov, Námestie sv. Egídia 23/53, 058 01 Poprad.

7. Dodatkom č. 2 k Rozvrhu práce Okresného súdu Bardejov na rok 2020 došlo s účinnosťou k 8.1.2020

k zmene zákonného sudcu, ktorým bol vo veci vydaný tento rozsudok.

8. Uznesením Okresného súdu Bardejov č.k. 3C/107/2013-343 z 15.1.2020 bola táto vec vylúčená na
samostatné konanie, ktoré sa začalo viesť pod sp. zn. 6Csp/10/2020. Predtým bola vec tunajším súdom
vedená pod sp. zn. 3C/265/2013 a v období od 2.7.2018 do 21.1.2020 pod sp. zn. 3C/107/2013.

9. Žalobca na výzvu súdu cestou svojho právneho zástupcu podaním zo 6.4.2020, žalovaní v 1. a
2. rade cestou svojho právneho zástupcu podaním zo 4.6.2020 a osobitný subjekt vo vyjadrení z
9.4.2020 súhlasili s rozhodnutím o veci bez nariadenia pojednávania podľa § 177 ods. 2 písm. b)
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p.“).

Súd vzhľadom na obsah celkovo vykonaného dokazovania a poskytnutie adekvátnych príležitostí pre
uplatnenie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany obom stranám konania dospel k záveru,
že pre rozhodnutie o veci nie je potrebné vykonať ďalšie pojednávanie a preto 4.9.2020 oznámil miesto
a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu najmenej 5
dní pred vyhlásením rozsudku a následne vo veci 10.9.2020 vyhlásil toto meritórne rozhodnutie.

10. Za účelom meritórneho posúdenia uplatneného nároku bolo vo veci vykonané dokazovanie
oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými stranami do spisu, hlavne odstúpeniami od zmluvy
z 3.9.2010 a 9.9.2010 spolu s dôkazmi o ich doručovaní žalovaným v 1. a 2. rade, žiadosťou/
zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru uzavretou 7.7.2008, výpismi z obchodného registra

žalobcu a jeho právneho predchodcu, výpismi z účtov vedených k úveru č. XXXXXXXXXXXXXX, č.
XXXXXXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXXXXXX ako aj ostatným obsahom
spisu, pričom z vykonaného dokazovania bol vo veci zistený tento skutkový a právny stav.

11. Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXX uzavretej 7.7.2008 súd zistil,

že sa ňou právny predchodca žalobcu v slovenských korunách zaviazal poskytnúť žalovanej v 1. rade
spotrebiteľský úver vo výške 558 406,- Sk (t. j. 18 535,68 Eur). Zo zmluvy ďalej vyplýva počet mesačných
splátok: 72, mesačná splátka: 10 675,- Sk (t. j. 354,35 Eur), ročná úroková sadzba: 9,89%, splatnosť
splátok vždy k 15.dňu v mesiaci, prvá splátka splatná 15.7.2008, úver čerpaný jednorázovo, RPMN:
12,01 Eur, celkové náklady: 213 694,- Sk (t. j. 7 093,34 Eur), mesačný poplatok za správu úveru, ktorý je

súčasťou splátky: 50,- Sk (t. j. 1,66 Eur), číslo úveru: XXXXXXXXXXXXXX. V zmluve ďalej pod časťou
A2) je uvedené: Klient/ka uvedený/á v časti A) navrhuje týmto CETELEM SLOVENSKO a.s. nahradenie
zmlúv o poskytnutí úveru, evidovaných pod číslami uvedenými v časti B1), touto zmluvou o poskytnutí
úveru. Ak bude tento návrh prijatý, má sa za to, že ku dňu uzavretia tejto zmluvy o úvere zaniká platnosť
a účinnosť zmlúv evidovaných pod číslami uvedenými v časti B1). V časti zmluvy označenej pod A3)

je uvedené: Klient/ka uvedený/á v časti A) ďalej žiada o ďalšie čerpanie úveru vo výške rozdielu medzi
celkovou výškou úveru podľa časti B) a súčtom nesplatených zostatkov úverov zo zmlúv podľa časti
B1) ku dňu uzavretia tejto zmluvy s tým, že sa zaväzuje úver podľa časti B) splácať v dohodnutých
splátkach. Zmluva o spotrebiteľskom úvere vo svojom závere obsahuje vyhlásenie žalovaného v 2.
rade, ktorým okrem iného súhlasil so žiadosťou o poskytnutie spotrebiteľského úveru žalovanej v 1.

rade a prehlásil, že spoločne a nerozdielne s partnerkou uhradí záväzky zo zmlúv o úvere vrátane
príslušenstva na základe prijatia žiadosti o úver právnym predchodcom žalobcu. Podľa čl. III. bodu
6.1 Všeobecných podmienok pre poskytnutie spotrebiteľského úveru pripojených k zmluve zmluva o
úvere je uzavretá na dobu trvania záväzkov z nej vyplývajúcich. Cetelem je oprávnený od nej odstúpiť apožadovať splatenie dlžnej sumy vrátane príslušenstva ku dňu účinnosti odstúpenia v prípade, že klient
sa dostal do omeškania so splatením viac než dvoch po sebe nasledujúcich splátok alebo jednej splátky
dlhšie ako tri mesiace, alebo klient uviedol v Žiadosti nepravdivé alebo neúplné údaje, alebo bolo začaté

exekučné konanie týkajúce sa majetku klienta, prípadne partnera, vrátane majetku v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov, alebo klient porušil niektorú z ďalších povinností vyplývajúcich zo zmluvy o
úvere alebo zo zmlúv, ktorých predmetom je zabezpečenie pohľadávky z úveru. Zánik záväzku sa v
ostatnom riadi platnou právnou úpravou.

12. Písomným odstúpením od zmluvy z 3.9.2010 právny predchodca žalobcu žalovanému v 2. rade
oznámil, že podľa čl. III. - 6.1. Všeobecných podmienok pre poskytnutie spotrebiteľského úveru
poskytovaného spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO a.s. odstupuje a úver sa stáva od 31.10.2010
splatným v celom rozsahu. Toto odstúpenie od zmluvy bolo podľa doloženej doručenky doručené
žalovanej v 1. rade ako manželke žalovaného v 2. rade doručené 13.9.2010. Rovnako písomným
odstúpením od zmluvy z 9.9.2010 právny predchodca žalobcu žalovanej v 1. rade oznámil, že podľa čl.

III. - 6.1. Všeobecných podmienok pre poskytnutie spotrebiteľského úveru poskytovaného spoločnosťou
CETELEM SLOVENSKO a.s. odstupuje a úver sa stáva od 31.10.2010 splatným v celom rozsahu. Toto
odstúpenie od zmluvy bolo podľa doloženej doručenky žalovanej v 1. rade doručené 13.9.2010.

13. Z výpisov z účtu úveru č. XXXXXXXXXXXXXX vedeného na žalovanú v 1. rade súd zistil, že z

úverom poskytnutých finančných prostriedkov (18 535,98 Eur) bola žalovanej v 1. rade na splatenie skôr
čerpaného úveru č. XXXXXXXXXXXXXX poskytnutá suma 15 216,28 Eur a žalovanému v 2. rade bol
na jeho účet č. XXXXXXXXXX/XXXX poukázaný zvyšok finančných prostriedkov z čerpaného úveru v
sume 3 319,40 Eur. Z následne predloženého výpisu z účtu č. XXXXXXXXXXXXXX súd zistil, že tento
úver bol čerpaný v sume 16 418,08 Eur, pričom ním došlo k predčasnému splateniu aj skôr čerpaných

úverovvedenýchprávnympredchodcomžalobcupod č.XXXXXXXXXXXXXXvsume10867,95Eurač.
XXXXXXXXXXXXXX v sume 334,- Eur. Tento úver bol splácaný postupne splátkami po 313,98 Eur až do
7.7.2008, kedy bol predčasne splatený z úverových prostriedkov spotrebiteľského úveru poskytnutého
na základe zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXX. Tieto zistenia súdu potvrdzujú aj výpisy k úverovým účtom
č. XXXXXXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXXXXXX. Medzi stranami ďalej nebolo sporné, že žalovaní v 1.

a 2. rade na úhradu čerpaného úveru č. XXXXXXXXXXXXXX zaplatili celkovo sumu 7 051,10 Eur.

14. Z obsahu a výpisov z obchodného registra bolo ďalej zistené, že uznesením Okresného súdu
Bratislava I zo dňa 16.8.2016 č.k. 34Exre 311/2016-9 došlo podľa ustanovenia § 69aa ods. 8
Obchodného zákonníka k výmazu pôvodného žalobcu - CETELEM SLOVENSKO a.s. z obchodného

registra z dôvodu jeho zániku dňom 30.6.2016 na základe cezhraničného zlúčenia so spoločnosťou BNP
PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, akciovou spoločnosťou, zapísanou v obchodnom registri Paríž
pod číslom 542 097 902 RCS Paríž, so sídlom na adrese 1 Boulevard Haussmann 750 09 Paríž.

15. Podľa § 64 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), ak strana zanikne

počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej
právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

16. Počas súdneho konania došlo k zániku pôvodného žalobcu a jeho univerzálnym právnym nástupcom
sa stal aktuálne v záhlaví rozsudku uvedený žalobca. Keďže v priebehu súdneho konania nedošlo

formálne k vydaniu rozhodnutia podľa § 64 C.s.p., súd prvým výrokom tohto rozsudku rozhodol o
pokračovaní v konaní s obchodnou spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, Boulevard
Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika. Táto spoločnosť, ako vyplýva z obsahu obchodného
registra a doloženého plnomocenstva jeho právnej zástupkyne koná na území SR prostredníctvom BNP
PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, Karadžičova 2, 821 08 Bratislava,

IČO: 47 258 713.

17. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

18. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.19. Podľa ustanovenia § 48 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len
ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa
zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

20. V zmysle § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

21. Podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa( ďalej len “neprijateľná podmienka“). To

neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

22. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy o
úvere, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v

neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

23. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 102/2014 Z. z. účinného od

1.4.2015, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali

použiť normy obchodného práva.

24. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bezprávneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

25. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

26. V zmysle ustanovenia § 458 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa
nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo
vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia
vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.

27. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

28. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, v znení platnom v čase vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu

29. Podľa § 261 ods. 6 písm. d/ zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, sa treťou časťou
Obchodnéhozákonníkabezohľadunapovahuúčastníkovspravujúzáväzkovévzťahyzozmluvyoúvere
(§ 497).30. Podľa § 497 obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

31. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver

a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

32. Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
o úvere, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci
svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj

predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako
na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

33. Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o
úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ

dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

34. Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o
úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu

ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

35.Podľa§4ods.3zákonaospotrebiteľskýchúverochvzneníúčinnomkudňuuzavretiazmluvyoúvere
pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi
na jej základea) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a), b), d) až j), k) a

l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

36. Tunajší súd poukazuje na to, že Slovenská republika je od 1.5.2004 členskou krajinou EÚ a
preto je aj v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka povinnosťou súdu vzhľadom na charakter
právneho vzťahu medzi účastníkmi, ktorý je založený spotrebiteľskou zmluvou, ex offo poskytnúť

žalovanej ochranu ako slabšej zmluvnej strane, a to aj za situácie, že by vtedy účinná právna úprava
úplne neimplementovala smernicu č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých obchodných podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. Pre Slovenskú republiku ako členský štát EÚ už platil primárne záväzok
aplikovať komunitárne právo, ktoré aj v prejednávanej veci je uplatniteľné (čl. 10 ZES).

37. V danej veci medzi stranami sporu uzavretá zmluva o úvere spĺňa nielen typové znaky zmluvy

o úvere, ktorá je ako absolútny obchod upravená v tretej časti Obchodného zákonníka, ale aj všetky
pojmové znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere vymedzené v § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.
Uvedený zákon je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku ako aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku
zákonom lex specialis. Predložená zmluva je štandardnou formulárovou zmluvou, nakoľko bola pre
žalovaných ako spotrebiteľov vopred pripravená na predtlačenom formulári bez možnosti dojednávať

obsah zmluvy alebo jej zmeny.

38. Pre právne posúdenie v danej veci bolo podstatné určiť, ktorý z právnych predpisov (a aký právny
režim z nich plynúci) je potrebné použiť pre posúdenie dôsledkov odstúpenia od zmluvy o úvere
uzavretej 24.6.2008. Ustanovenie § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka (predtým ods. 3 písm.

d/ Obchodného zákonníka) nadobudlo účinnosť jeho prijatím, t.j. dňom 1.1.1992 a zaviedlo prioritu
použitia Obchodného zákonníka na vzťahy zo zmlúv o úvere bez ohľadu na účastníkov zmluvného
vzťahu. Zakotvilo, že tretia časť Obchodného zákonníka sa má pri zmluve o úvere vzťahovať ako
na podnikateľov, tak aj na nepodnikateľov, ktorými môžu byť ako fyzické osoby tak aj neziskové
organizácie poskytujúce verejnoprospešné služby. Avšak neskorším zákonom č. 150/2004 Z.z. účinným

od 1.4.2004 boli do Občianskeho zákonníka inkorporované ustanovenia § 52 až 54 vo vyššie citovanom
znení, ktoré zaviedli osobitný právny režim pre spotrebiteľské zmluvy uzatvárané medzi dodávateľmi
a spotrebiteľmi. Táto právna úprava je teda voči § 261 ods. 4 Obchodného zákonníka nielen právnou
úpravou neskoršou (lex posterior derogat legi priori), ale aj právnou úpravou špeciálnou (lex specialis
derogat legi generalis), ktorej aplikácia má pri spotrebiteľských právnych vzťahoch prednosť pred

právnouúpravouzáväzkovýchvzťahovpodľaObchodnéhozákonníka.Pretosanaprávnyvzťahžalobcu
a žalovaných vzťahujú aj napriek zákonnej úprave úverovej zmluvy v § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného
zákonníka všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách uvedené v Občianskom zákonníku v §§
52-54 Občianskeho zákonníka, ktoré zaviedli do nášho právneho poriadku inštitút tzv. spotrebiteľských
zmlúv v súlade s čl. 69 až 71 Asociačnej dohody, ktorá vstúpila do platnosti 1. februára 1995, a

ktorou sa Slovenská republika zaviazala, že vyvinie úsilie na zabezpečenie postupnej zlučiteľnosti jej
právnychpredpisovspredpismiEurópskejúnie.Spotrebiteľsképrávomátedapovahušpeciálnejprávnej
úpravy, a to hlavne zákon o ochrane spotrebiteľa a rovnako tak aj Občiansky zákonník. K obdobným
záverom dospeli i najvyššie súdne autority (pozri rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3MCdo/14/2014 z 21.4.2015, sp. zn. 4MCdo/17/2014 z 26.11.2015, sp. zn. 8MCdo 87/2017 zo

14.9.2017, sp. zn. 3Cdo/87/2017 zo 14.9.2017 a sp. zn. 8Cdo/119/2017 z 29.5.2018 ako aj uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 194/2016 z 12.4.2016). V obchodnom zákonníku je síce
zmluva o úvere upravená ako absolútny obchod bez ohľadu na povahu účastníkov, avšak keď ide o
úver poskytovaný spotrebiteľovi na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania je
potrebné prednostne aplikovať občianskoprávne predpisy, keďže spotrebiteľské právo je aj vo vzťahu k

Obchodnému zákonníku špeciálnym právom a má teda prednosť.

39. K aplikácii § 261 ods. 6 písm. d), § 344 a nasl. a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka
na spotrebiteľské zmluvné vzťahy možno pristúpiť len v limitoch daných § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ktorý ako k dátumu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, tak aj k dátumu účinnosti odstúpenia od

zmluvy stanovoval obmedzenie, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie §
54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je pomerne náročné na dodávateľov a významne chráni spotrebiteľov.
Treba však dodať, že ak sa neberie do úvahy výber druhu úveru a podpis, tak spotrebiteľ takmeržiadnym spôsobom na koncipovaní zmluvy neparticipuje. Preto sa dá plne pochopiť pomerne silná
ochrana spotrebiteľov, ktorú slovenský zákonodarca zakotvil v ustanovení § 54 Občianskeho zákonníka.
Faktická nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri vzájomnej kontraktácii je zjavná (čo do

vyjednávacej pozície a informovanosti) a viaceré rozhodnutia súdneho dvora na to poukazujú (napr.
rozsudok C-168/05 Mostaza Claro, bod 25, 26, 27, C-618/10 Banco Espanol).

40. Spotrebitelia s dôverou v objektívne právo očakávajú, že ich zmluvné podmienky koncipované v
rámci štandardnej typovej zmluvy nezaväzujú, pokiaľ sú nevýhodnejšie oproti právnej úprave podľa

Občianskeho zákonníka (princíp právnej istoty, dôvery v objektívne právo). Ide o akúsi jednostrannú
kogentnosť ustanovení Občianskeho zákonníka v záujme vyššej ochrany pri štandardných typových
zmluvách (porov. Kristián Csach, Štandardné zmluvy, Vydavatelství Aleš Čeněk). Uvedené je potrebné
vzťahovať i na právnu úpravu odstúpenia od zmluvy v Občianskom zákonníku, ktorá je pre spotrebiteľa
výhodnejšia oproti právnej úprave v Obchodnom zákonníku. Dualistický systém záväzkového práva
na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava

premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy, dvojaká právna úprava zmluvných pokút a pod).
Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 1.1.1992), avšak niet
rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na odstúpenie od zmluvy, plynutie času a jeho dôsledky
vrátane premlčania, a teda v typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca
vzťahy v zásade medzi biznismenmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva

takúto úpravu má a je pre spotrebiteľov výhodnejšia (porov. tiež 5MCdo 20/09, rozsudok Krajského súdu
v Prešove vo veci 6Co 26/12). V bežných medziľudských vzťahoch použitie podnikateľského práva na
spotrebiteľský vzťah môže s nepochopením a v rozpore s princípom právnej istoty narážať na dôveru
spotrebiteľov, že na nich dopadá občianske a nie podnikateľské právo.

41. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že aj § 5 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v
čase uzavretia predmetnej spotrebiteľskej zmluvy pri úprave práva na odstúpenie od zmluvy veriteľom
aplikovateľný v danej veci v poznámke pod čiarou č. 9 odkazuje práve na použitie § 48 Občianskeho
zákonníka.

42. Súd preto v danej veci, s prihliadnutím na vyššie uvedené, považoval aplikáciu právneho režimu
odstúpenia od zmluvy a jeho dôsledkov upravených Občianskym zákonníkom na nárok uplatnený
žalobcomzaprimeranúazodpovedajúcuprávnejúpraveakovčasevznikutohtoprávnehovzťahumedzi
sporovýmistranami,takajvčaseuplatneniaoprávneniadodávateľaodstúpiťodzmluvy,tedabezohľadu
na neskoršie legislatívne spresnenie zákonom č. 102/2014 účinným od 1.4.2015. Podľa názoru súdu

odstúpením navrhovateľa od zmluvy došlo podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka k jej zrušeniu
od začiatku a účastníci zmluvy sú si povinní v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka vrátiť všetko, čo
podľa nej dostali. Momentom účinnosti odstúpenia od zmluvy tak vznikol medzi účastníkmi záväzok
z bezdôvodného obohatenia a účastníci zrušenej zmluvy sú povinní vrátiť si navzájom plnenia, ktoré
dostali. Použitie nevýhodnejšieho obchodného práva a nie občianskeho práva na spotrebiteľský právny

vzťah by predstavovalo v zmysle § 54 Občianskeho zákonníka zhoršenie postavenia spotrebiteľa. Niet
rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na inštitúty súkromného práva ako premlčanie, odstúpenie od
úverovej zmluvy, ktorá bola v danom prípade uzavretá dňa 4.12.2008 medzi obchodnou spoločnosťou a
spotrebiteľom v typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade
medzi biznismenmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu

má a je pre spotrebiteľov výhodnejšia.

43. Podľa názoru súdu, akékoľvek ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré napriek odstúpeniu od
zmluvy zachováva právo veriteľa na úrok, poplatky, iné príslušenstvo ako aj zmluvné pokuty a iné
sankcie z titulu porušenia zmluvy, zhoršujú postavenie spotrebiteľa, pretože spotrebiteľa zaväzujú

nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka v dôsledku odstúpenia od zmluvy.
Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane sankcií a príslušenstva popri vzájomnej reštitučnej
povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Dôsledky odstúpenia
od zmluvy podľa uvedenej zmluvnej podmienky dohodnutej medzi stranami sú nevýhodnejšie ako
dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku. Zároveň uvedené všeobecné podmienky

boli koncipované v rámci štandardnej (tzv. formulárovej alebo aj typovej) zmluvy a neboli individuálne
dojednané. Právny predchodca žalobcu, ktorý zmluvu vrátane obchodných podmienok sformuloval, sám
dobrovoľne využil ustanovenie zmluvy o odstúpení, pričom existujú aj iné inštitúty súkromného práva,
ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia (napr. oprávnenie požadovaťzaplatenie celého zostatku dlhu pred dobou splatnosti). Odstúpenie od zmluvy má bez ďalšej dohody
iné účinky ako napríklad výpoveď zmluvy, alebo vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Je jednoznačne
v neprospech spotrebiteľa, aby nie individuálne dojednanou zmluvnou podmienkou malo odstúpenie od

zmluvy pre neho nepriaznivejšie dôsledky, než odstúpenie od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka a
zároveň malo odstúpenie od zmluvy pre neho rovnaké účinky, ako majú iné právne inštitúty, odlišné od
odstúpenia. V dôsledku zrušenia zmluvy od začiatku pre odstúpenie od nej teda zrušuje zmluva ako
taká a všetky jej zmluvné dojednania s účinkami spätnými, t.j. ex tunc.

44. Dôsledkom zrušenia zmluvy je tak povinnosť účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť všetko, čo
plnením z takejto zmluvy nadobudli (teda vzájomná reštitučná povinnosť zmluvných strán), ako výslovne
stanovuje § 457 Občianskeho zákonníka, ktorý je špeciálnou úpravou bezdôvodného obohatenia vo
vzťahu k zrušenej alebo neplatnej zmluve. Žalobcovi teda aj v tomto prípade vznikol nárok iba na
vydanie bezdôvodného obohatenia z predmetného záväzkového vzťahu, pričom takúto povinnosť vydať
bezdôvodné obohatenie mal len ten, kto sa bezdôvodne obohatil.

45. V konaní bolo medzi stranami nesporné, že žalovaní v 1. a 2. rade si svoje povinnosti zo zmluvy
splácať úver v dojednaných splátkach riadne a včas neplnili a preto právny predchodca žalobcu
od zmluvy o spotrebiteľskom úvere písomne odstúpil, pričom účinnosť tohto odstúpenia od zmluvy
nastala dňom doručenia odstúpenia od zmluvy žalovaným v 1. a 2. rade, v danom prípade 13.9.2010.

Tým vznikol aj nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaných v 1. a 2. rade,
keďže obaja ako bolo vyššie opísané, mali z čerpaného úveru prospech, pretože časťou finančných
prostriedkov v sume 15 216,28 Eur bol uhradený zostatok skôr žalovanou v 1. rade čerpaného úveru č.
XXXXXXXXXXXXXX a tiež suma 3 319,40 Eur (pôvodne 100 000,- Sk), ktorá bola vyplatená na účet
žalovaného v 2. rade č. ú. XXXXXXXXXX. Žalovaní v 1. a 2. rade pri svojich výsluchoch prostredníctvom

dožiadaného súdu čerpanie úverových prostriedkov na základe tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXXXXXXX potvrdili, pričom súčasne netvrdili a ani nepreukazovali, že by na splatenie úveru
zaplatili vyššiu čiastku, ako žalobcom tvrdených 7 051,10 Eur. Z priebehu konania súd vyhodnotil ako
medzi stranami nesporné, že žalovaným v 1. a 2. rade bola vyplatená spolu suma 18 535,68 Eur a
na úhradu úveru do odstúpenia od zmluvy bola splátkami zaplatená suma 7 051,10 Eur. Keďže po

odstúpení od zmluvy žalovaní v 1. a 2. rade nezaplatili žiadnu sumu, ktorú by bolo možné na úhradu
žalobcom poskytnutých peňažných prostriedkov započítať, je nepochybné, že bezdôvodné obohatenie
na strane žalovaných v 1. a 2. rade predstavuje sumu 11 484,58 Eur a túto sumu boli žalovaní v 1.
a 2. rade povinný právnemu predchodcovi žalobcu (žalobcovi) vydať v zmysle výzvy obsiahnutej v
doručených odstúpeniach od zmluvy do 31.10.2010. Omeškanie so zaplatením tejto sumy u žalovaných

v 1. a 2. rade potom nastalo 1.11.2010. Preto bolo žalobcovi ako právnemu nástupcovi spoločnosti
CETELEM SLOVENSKO a.s. dôvodné priznať od tohto dátumu aj úrok z omeškania zo sumy priznaného
bezdôvodného obohatenia 11 484,58 Eur od 1.11.2010 do zaplatenia a to v sadzbe 9%, ktorú si žalobca
v konaní uplatňoval, keďže táto výška požadovaných úrokov z omeškania je v intenciách § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného do 31.1.2013,

ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

46. Vo zvyšnej časti súd nároku na zaplatenie žalovanej sumy voči žalovaným v 1. a 2. rade nevyhovel
a žalobu zamietol. Zo strany žalobcu nebola predložená dostatočná argumentácia a ani dôkazy o tom,
že by bezdôvodné obohatenie žalovanej malo byť tvorené aj dohodnutými úrokmi 9,89 % ročne od

poskytnutia úverových prostriedkov až do účinnosti odstúpenia od zmluvy. S predmetom bezdôvodného
obohatenia sa musia vydať úžitky z neho len pokiaľ, ten kto obohatenie získal, konal nedobromyseľne,
čo na strane žalovanej nebolo preukázané (§ 458 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Žalobca netvrdil
a ani nepreukazoval nedobromyseľnosť žalovaných v súvislosti s užívaním predmetu bezdôvodného
obohatenia a teda aj dôvodnosť vydania prípadne vzniknutých úžitkov na ich strane. Podľa názoru súdu,

nárok na zmluvné úroky nemôže žalobca vyvodzovať z aplikácie § 13 ods. 1 a 3 zákona č. 129/2010
Z. z., pretože ide o osobitý nárok, ktorý vzniká veriteľovi len v prípade uplatnenia odstúpenia od zmluvy
spotrebiteľom (teda nie veriteľom) a za dobu niekoľkých dní. Ide o špecifickú úpravu (lex specialis),
ktorú nemožno na prípad odstúpenia od zmluvy žalobcom pre neplnenie záväzku spotrebiteľa na vec
aplikovať. Navyše, aj v prípade iného právneho posúdenia dôsledkov učineného odstúpenia od zmluvy,

z obsahu preskúmanej zmluvy o spotrebiteľskom úvere nevyplýva, že by zmluva obsahovala údaj o
termíne konečnej splatnosti úveru, teda absentuje tu náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona o
spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy, v dôsledku čoho je potrebné považovaťposkytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch). Potom
žalobca nemôže mať nárok na iné plnenia, ako na vrátenie poskytnutej istiny úveru.

47. Ako nedôvodnú súčasne súd hodnotí aj žalovanými v 1. a 2. rade vznesenú námietku o nekalých
zmluvných podmienkach v spotrebiteľskej zmluve č. XXXXXXXXXXXXXX, úver z ktorej bol žalovanými
v 1. a 2. rade sčasti splatený aj z prostriedkov úveru č. XXXXXXXXXXXXXX. Toto ich tvrdenie totiž
nebolo v konaní žiadnym spôsobom preukázané, a pokiaľ by aj v dôsledku nedostatkov náležitostí
(alebo z iných dôvodov) žalovaní v 1. a 2. rade úver č. XXXXXXXXXXXXXX „preplatili“, potom by na ich

strane vznikol len samostatný nárok na bezdôvodné obohatenie, ktorý by však musel byť z ich strany
riadne uplatnený (to znamená vyčíslený, zdôvodnený a konkrétnymi dôkazmi preukázaný), k čomu
však nedošlo. Žalovaní v 1. a 2. rade pri svojich osobných výsluchoch pred dožiadaným súdom žiadne
takéto skutočnosti netvrdili a k súdenému prípadu nedokázali predložiť žiaden dôkaz na svoju obranu
voči uplatnenému nároku. V súvislosti so žalobcom uplatneným nárokom vykonal všetko navrhnuté
dokazovanie a aj s prihliadnutím na tvrdenie žalobcu, že nedisponuje zmluvnou dokumentáciou k úveru

č. XXXXXXXXXXXXXX (tento úver bol celkom splatený 7.7.2008, t.j. viac ako 12 rokov pred vydaním
tohto rozhodnutia) súd nepovažoval za možné dospieť na základe dostupných dôkazov k právnemu
záveruonekalýchzmluvnýchpodmienkachžalobcu,resp.právnehopredchodcužalobcudohodnutýchv
rámci úverového vzťahu vyplývajúceho zo zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXX a nepriznať nárok v rozsahu,
ktorý vyplýva z výroku tohto rozsudku.

48. Judikatúra súdov vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument
strany (účastníka) bola daná v odôvodnení rozhodnutia vyčerpávajúca odpoveď (porov. rozsudok
Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-
III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka

rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004, sp.
zn. III.ÚS 209/04). V odôvodnení rozhodnutia postačuje poskytnutie odpovede iba na argumentáciu
relevantnú pre rozhodnutie o merite veci, čo v danej veci súd realizoval.

49. Vo vzťahu k žiadosti žalovaných v 1. a 2. rade vyplývajúcej z obsahu spisu na povolenie splácania

priznaného dlhu v splátkach, súd zastal názor, že povolenie zaplatenia dlžnej sumy v splátkach
po 320,- Eur mesačne, zjavne neprimerane žalobcu v jeho práve na zaplatenie priznanej sumy
obmedzovať nebude. Vychádzal pritom z výsledkov dokazovania zameraného na posúdenie podmienok
pre rozhodnutie o ich žiadosti na oslobodenie od súdnych poplatkov, z ktorého pre žalovaných v 1. a
2. rade nevyplývajú také majetkové a hlavne príjmové pomery, ktoré by odôvodňovali záver o možnosti

splnenia judikovaného dlhu v celosti naraz. Vzhliadol tak za primerané, povoliť žalovaným v 1. a 2.
rade vo vzťahu k žalobcovi postupné splácanie judikovaného dlhu, keďže s prihliadnutím na ich pomery
nie je možné predpokladať splatenie dlhu inak ako v primeraných splátkach. Preto v zmysle § 232
ods. 3 Civilného sporového poriadku žalovaným povolil splácať dlh v splátkach vo výške 320,- Eur
mesačne splatných vždy ku koncu kalendárneho mesiaca počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, pod

podmienkou, že v prípade nezaplatenia čo len jednej zo splátok v deň jej splatnosti sa stane dlh úplne
splatným, čo žalobcovi garantuje možnosť okamžitého vymáhania celého dlhu v prípade, ak zo strany
žalovaných dôjde k porušeniu podmienok pre zaplatenie týmto rozsudkom judikovaného dlhu.

50.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

51. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 a 2 C.s.p., podľa ktorého súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a ak mala strana vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na

náhradu trov konania právo. Výrok o trovách konania tak vyplýva zo záveru, že žalobca bol v konaní
voči žalovaným v 1. a 2. rade úspešný v rozsahu sumy 11 484,58 Eur, t.j. v prepočte 74% z pôvodne
uplatneného nároku v sume 15 428,12 Eur. Žalobca bol teda neúspešný v rozsahu 26%, čo súčasne
znamená úspech žalovaných v 1. a 2. rade. Preto má žalobca voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na
náhradu trov konania v rozsahu rozdielu, t.j. 48%. Vzhľadom na prevažujúci neúspech žalovaných v 1. a

2. rade neprichádza do úvahy u osobitného subjektu vystupujúceho na ich strane žiaden prípadný nárok
na náhradu trov konania voči žalobcovi.Poučenie:

Proti výroku I. tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 C.s.p.). Proti ostatným výrokom
tohto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.
1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku
nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť,
dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach

so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o
samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na
niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí,
ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo
ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť

ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o
príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,

ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutéhorozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia

predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 CSP).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva
voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.