Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. júl 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoCsp/18/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118361293
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:6118361293.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek

senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu:
Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zast. Advokátska
kancelária GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom Trenčín, 1. mája 173/11, IČO: 47 234 679,
proti žalovanej: S. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. I., R. XXXX/XX, o zaplatenie 4.606,19 eura s
príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 20. januára 2020 č.
k. 19Csp/78/2019-129 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách

konania p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
2.487,12 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.487,12 eura od 01.
09. 2018 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu
zamietol a rozhodol, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 7,98 %, o
výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Rozhodnutie odôvodnil

ustanovením § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 5, § 565, § 517 ods. 1,
2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 písm. b) zák. č.
129/2010 Z. z., § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a uviedol, že dňa 24. 02. 2016 uzavrel žalobca so
žalovanou Zmluvu o spotrebiteľskom úvere - hotovostný úver a revolvingový úver č. 46022242965000,
predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanej vo výške 5.000 eur. Strany si v úverovej zmluve
dojednali nasledovné zmluvné podmienky: celková výška úveru 5.000 eur, celková výška mesačnej
splátky 108,71 eura, ročná úroková sadzba 19,30 %, RPMN 21,30 %, odplata 19,30 %, priemerná

hodnota RPMN 15,37 %, celková čiastka splatná spotrebiteľom 9.131,64 eura, počet splátok 84. Pod
bodom 31. zmluvy o úvere - termíny splatnosti splátok sú uvedené 2 hviezdičky odkazujúce na text: Prvá
splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci po
poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutia úveru, je splatnosť prvej splátky posledný
deň v tomto kalendárnom mesiaci. Dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok je vždy 15. deň v
kalendárnom mesiaci, počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná
prvá splátka. Informácie o splátkach nájdete po registrácii aj na www.SpravaFinancii.sk. Pod bodom

39. zmluvy je uvedené: Termín konečnej splatnosti 84 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15.
dňa v poslednom mesiaci. Žalovaná nedodržala zmluvne dojednané podmienky splácania úveru, preto
ju žalobca upomienkou zo dňa 21. 03. 2018 vyzval k úhrade dlžnej sumy vo výške 460,85 eura s
upozornením, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy bude žalobca od žalovanej požadovať okamžitésplatenie celého zostatku úveru vo výške 7.092,16 eura a žalobca zaháji kroky smerujúce k vymoženiu
pohľadávok a možnú exekúciu majetku žalovanej. Ku dňu 16. 08. 2018 žalobca úver zosplatnil a
žalovanú vyzval k úhrade dlženej čiastky v lehote do 15 dní. Žalovaná v konaní potvrdila, že úver jej

zo strany žalobcu bol poskytnutý, avšak kvôli synovej exekúcii má finančné problémy a úver nevie
uhrádzať. Žalovaná poukázala na zmluvu o správe záväzkov č. 201709009 zo dňa 08. 09. 2017, ktorú
uzavrela so spoločnosťou Prvá oddlžovacia s. r. o., IČO: 46 501 584. Žalovaná súdu nevedela uviesť,
akú sumu žalobcovi na úhradu poskytnutého úveru zaplatila, tiež nevedela uviesť, akú sumu za ňu
zaplatila spoločnosť Prvá oddlžovacia, s. r. o., súdu potvrdila, že išlo o malé sumy, ktoré nedosahovali

výšku splátok s tým, že poslednú čiastku uhrádzala spoločnosti Prvá oddlžovacia s. r. o. dňa 11. 02.
2019, následne už ďalšie úhrady nevykonávala. Po právnej stránke posúdil súd vzťah sporových strán
založený zmluvou zo dňa 24. 02. 2016 ako vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len zák.
č. 129/2010 Z. z.), keďže žalobca konal pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojho podnikania,
keď žalovanej poskytol úver a spotrebiteľ, teda žalovaná, nekonala v rámci svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti. Zmluvný vzťah strán sporu založený na základe predmetnej zmluvy o úvere
spadá pod úpravu Zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka. Uzavretú úverovú
zmluvu teda súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že
spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred
určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho, že spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom
na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k

podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje
ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Uzavretú zmluvu súd
podrobil súdnemu prieskumu z hľadiska kontroly dodržania ustanovení osobitného zákona, t.j. zákona č.
129/2010 Z. z. pričom zisťoval, či zmluva obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti a či tieto sú
uvedené správne a skúmal tiež, či došlo k zosplatneniu úveru v súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaná bola opakovane v omeškaní
so splátkami úveru, čo uviedol samotný žalobca, toto potvrdila i žalovaná a uvedená skutočnosť vyplýva
tiež z výpisu čerpania, prehľadu splátok a úhrad (č.l. 91 spisu). Z tohto prehľadu súd zistil, že žalovaná
sa do omeškania s úhradami splátok prvýkrát dostala v prípade splátky č. 24, z ktorej dňa 21. 08.
2018 uhradila len 12,55 eura, následne ešte dňa 22. 05. 2018 a 21. 08. 2018 vykonala úhradu sumy

230,70 eura a ďalšie nasledujúce splátky už neuhradila vôbec. Výzvou zo dňa 21. 03. 2018 žalobca
žalovanú vyzval k úhrade dlhu vo výške 460,85 eura, ktorú mala žalovaná uhradiť ihneď. Žalovaná
dlžnú sumu žalobcovi neuhradila, preto žalobca ku dňu 16. 08. 2018 úver zosplatnil a túto skutočnosť
žalovanej oznámil listom z toho istého dňa. Vzhľadom na tieto skutočnosti, súd dospel k záveru, že k
zosplatneniu úveru došlo ku dňu 16. 08. 2018 a žalovanej vznikla povinosť žalobcovi vrátiť celú sumu

poskytnutého úveru. Súd preskúmal stranami uzavretú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pričom zistil, že
táto neobsahuje zákonom predpísané náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to konkrétne termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z).

1.2. Cieľom právnej úpravy ustanovenia § 9 ods. 2, písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z je zaručiť, aby

spotrebiteľ poznal, ako dlho bude predmetný úver splácať, aby poznal deň poslednej splátky úveru,
teda termín dokedy bude povinný predmetný úver splácať. Účel tohto ustanovenia je naplnený vtedy,
ak uvedenie termínu konečnej splatnosti v zmluve umožňuje spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou
identifikovať dátum poslednej splátky. Podľa názoru súdu nie je možné tento údaj odvodzovať od
termínov jednotlivých splátok odpočtom počtu dní od uzavretia zmluvy a počtu splátok, pretože takýto

postup nie je konformný so zmyslom a účelom sledovaným takto zakotvenou podstatnou náležitosťou
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Spotrebiteľ musí pri danej forme spotrebiteľského úveru už na prvý
pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne vedieť, kedy dôjde ku konečnej splatnosti jeho
spotrebiteľského úveru, t. j. ktorým konkrétnym dňom. Na základe uvedeného je preto zrejmé, že zmluva
o spotrebiteľskom úvere neobsahuje vyššie uvedené povinnú obligatórnu náležitosť, ktorej nedostatok

zákon č. 129/2010 Z. z. v ustanovení § 11 ods. 1 písm. b) sankcionuje tým, že takýto úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Okrem uvedeného súd poukázal na znenie § 54 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší. Ide o základné výkladové pravidlo, v zmysle ktorého v prípade, ak vzniknúpochybnosti, bude platiť priaznivejší výklad obsahu zmluvy pre spotrebiteľa. Priaznivejším výkladom
pre spotrebiteľa je v tomto prípade taký výklad, že termín konečnej splatnosti úveru musí byť určený
konkrétnym, vopred pevne stanoveným dňom, pričom tento nemožno odvodzovať od iných údajov

uvedených v zmluve. Možno teda konštatovať, že predmetný spotrebiteľský úver je už aj bez ďalšieho
pre chýbajúcu obligatórnu náležitosť bezúročný a bez poplatkov. Z tvrdení žalobcu a výpisu z úverového
účtu žalovanej, ktoré žalovaná nepoprela, mal súd za preukázané, že žalovanej bol reálne poskytnutý
úver v sume 5.000 eur, žalovaná na tento úver zaplatila sumu vo výške 2.512,88 eura. Pretože úver
je považovaný za bezúročný a bez poplatkov, je žalovaná povinná žalobcovi zaplatiť zvyšnú časť istiny

poskytnutého úveru, teda sumu vo výške 2.487,12 eura (5.000 eur - 2.512,88 eura = 2 487,12 eura). Na
základe uvedeného v tejto časti súd žalobe vyhovel a vo zvyšku žalobný návrh v časti istiny zamietol.
Súd žalobcovi priznal tiež nárok na úroky z omeškania z dlžnej sumy istiny vo výške 2.487,12 eura, ktoré
si žalobca uplatnil v zákonom stanovenej sadzbe (§ 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.) a to, počnúc
dňom 01. 09. 2018 do zaplatenia. Nárok na úrok z omeškania žalobca žiadal priznať dňom nasledujúcim
po uplynutí dodatočnej 15- dňovej lehoty poskytnutej žalovanej na zaplatenie úveru po jeho zosplatnení,

čo súd akceptoval, pretože je zrejmé, že v tomto čase už žalovaná bola v omeškaní s vrátením dlžnej
sumy žalobcovi. V časti úrokov z omeškania prevyšujúcich sumu vo výške 2.487,12 eura súd žalobu
ako nedôvodnú zamietol. Žalovaná žiadala o možnosť úhrady dlhu v mesačných splátkach po 20 eur, čo
odôvodnila tým, že nemá dostatok finančných prostriedkov na úhradu dlhu jednorázovo. S umožnením
splácania dlžnej sumy v splátkach po 20 eur sa súd nestotožnil predovšetkým s poukazom na výšku

dlžnej sumy (2.487,12 eura). V prípade povolenia uhrádzania dlhu v splátkach po 20 eur by žalovaná
dlžnúsumusplácalanajmenejpodobu124mesiacov,čovzhľadomkneúmernedlhejdobesplácaniasúd
nemoholakceptovať. Onáhradetrovkonaniasúdrozhodolpodľapomeruúspechuvzmysle§255ods.1
CSP. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny vo výške 4.606,19 eura (100
%), pričom úspešný bol len v časti zaplatenia zostatku istiny vo výške 2.487,12 eura (53,99 %). Žalovaná

bolaúspešnáv častipredmetusporu,vktorejsúdžalobuzamietol,tedavčastizaplateniasumyvovýške
2.119,07 eura (46,01 %). Čistý úspech žalobcu súd vyčíslil z rozdielu pomerných úspechov strán sporu
a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 7,98 % (53,99 % - 46,01 % = 7,98 %). O
výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, a to samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote žalovaná odvolanie proti
vyhovujúcemu výroku, odôvodniac ho tým, že toto rozhodnutie nespĺňa kvalitatívne ústavné požiadavky
na súdnu ochranu. Odôvodnila ho tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Poukázala na ustanovenie § 366 CSP a uviedla, že prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno o odvolaní použiť
len vtedy, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatňovať v konaní pred

súdom prvej inštancie. Rozsudkom bolo porušené jej právo na spravodlivý proces. Rozsudok vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, vo veci nebol úplne zistený skutkový stav veci, nakoľko súd sa
nedostatočne vyporiadal s námietkami a všetky neodôvodnil. Interpretácia súdu je v rozpore s obsahom
právnej praxe, pričom tento odklon nie je zdôvodnený. Poukázala na ustálenú judikatúru Ústavného
súdu a uviedla, že k základnému právu na súdnu ochranu patrí právo každého na to, aby sa v jeho

veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku
Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala
a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Každý má právo, aby sa v jeho veci vykonal
ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Nezávislé rozhodovanie všeobecných súdov sa má
uskutočňovať v ústavou a zákonom ustanovenom procesnoprávnom, ako aj hmotnoprávnom rámci.

Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania skutkovými a právnymi zisteniami došiel k
extrémnemu nesúladu a hodnotenie dôkazov nemá racionálny základ. Z bodu 29. rozsudku vyplýva, že v
konaníbolispornézákladnéskutočnosti,rozhodujúceprespravodlivérozhodnutie,ktorésúdnezohľadnil
a nevysporiadal sa s nimi. Súd nesprávne zistil z prehľadu splátok a úhrad, že žalovaná sa do omeškania
s úhradami splátok prvýkrát dostala v prípade splátky č. 24, z ktorej dňa 21. 08. 2018 uhradila len 12,55

eura. Táto suma vôbec nebola uhradená. Žalovaná sa po prvýkrát dostala do omeškania so splátkou
12 s termínom splatnosti 15. 03. 2017, s ďalšími splátkami 16, 17, 18 a 23. Žalobca vyzval listom zo
dňa 21. 03. 2018 žalovanú upomienkou, že je v omeškaní so sumou 460,85 eura a má zaplatiť ihneď
dlžnú sumu. Podľa tejto dlžnej sumy je zrejmé, že žalovaná bola v omeškaní so splátkami viac ako 3mesiace po lehote splatnosti. Touto výzvou, ktorú možno považovať za výzvu v zmysle ustanovenia
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, žalobca upozorňoval žalovanú, že je v omeškaní so splátkou
splatnou v mesiaci marec, júl, august a september 2017 a ak žalovaná neuhradila tieto splátky ihneď

od doručenia listu, môže žalobca úver zosplatniť. Žalobca pristúpil k splateniu celého úveru listom zo
dňa 16. 08. 2018 pre omeškanie žalovanej so splátkou dňa 15. 03. 2017, premlčacia doba žalobcom
uplatneného nároku na základe zosplatnenia úveru začala plynúť dňa 15. 03. 2017, plynula až do dňa
podania žaloby na súd. Žaloba bola na súd podaná dňa 25. 10. 2018, do tohto dňa žalovaná podáva
námietku premlčania. Premlčacia doba vo vzťahu k celej neuspokojenej pohľadávke začne plynúť od

splatnosti nesplnenej splátky, pre ktorú nastala strata výhody splátok. V danom prípade je jednoznačne
preukázané listinnými dôkazmi, že žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru pre omeškanie so
splátkou zročnou dňa 15. 03. 2017, a teda premlčacia doba nemohla začať plynúť od zročnosti splátky
zročnej bezprostredne pred zosplatnením. Potom v zmysle ustanovenia § 103 veta druhá Občianskeho
zákonníka, ak sa pre nesplnenie niektorých splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia
doba odo dňa zročnosti nesplnenia splátky. To znamená, že trojročná premlčacia lehota v zmysle

ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka začala plynúť od 15. 03. 2017 do 25. 10. 2018 do podania
žalobynasúd.Premlčaciadobanezačínaplynúťoddátumu,kedybolúverzosplatnený, aleodsplatnosti
splátky, pre ktorú bol úver zosplatnený. Žalovanej bol poskytnutý úver 5.000 eur, žalovaná zaplatila
sumu 2.512,88 eura. Pretože je úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov, žalovaná má zaplatiť
2.487,12 eura. Premlčané splátky sú 19 splátok po 108,71 eura, čo je 2.065,49 eura. Nepremlčaná suma

do zvyšku istiny je suma 421,63 eura, ktorú žiada uhradiť formou mesačných splátok po 20 eur z dôvodu
nedostatku finančných prostriedkov. Z uvedených dôvodov navrhla napadnutý rozsudok vo výroku I.
zrušiť a rozhodnúť tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 421,63 eura spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5 % zo sumy 421,63 eura od 01. 09. 2018 do zaplatenia a to všetko formou splátok
po 20 eur mesačne vždy k 20. dňu v mesiaci. Výrok II. a III. navrhla potvrdiť.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že dňa 24. 02. 2016 žalobca a žalovaná uzatvorili
úverovú zmluvu č. 46022242965, ktorej predmetom bolo poskytnutie účelového úveru - časť úveru
slúži k úhrade záväzkov uvedených v prílohe č. 1. Celková čiastka splatná spotrebiteľom bola 9.131,64
eura, ktorú sa žalovaná zaviazala splácať mesačnými splátkami vo výške 108,71 eura až do splatenia

požičanej sumy s úrokmi. Žalovaná do dnešného dňa uhradila 2.996,93 eura, čo znamená, že uhradila
27.splátokačasť28.splátky,t.j.žalovanájevomeškanísúhradou28.-84.splátky.Žalobcamázato,že
predmetná námietka premlčania je bezdôvodná. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu zo
dňa 16. 10. 2018 domáhal uhradenia úveru v dôsledku omeškania úhrady záväzku žalovanej. Žalobca
k tejto možnosti pristúpil po predchádzajúcej výzve žalovanej na úhradu celého zostatku úveru. Podľa

§ 101 OZ je premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Pod možnosťou uplatnenia práva sa teda rozumie predovšetkým možnosť úspešného domáhania sa
práva na súde alebo u iného príslušného orgánu. Deň, od ktorého začína plynúť premlčacia doba, je
teda totožný s dňom, keď možno po prvý raz podať žalobu bez nebezpečenstva, že bude zamietnutá
súdom pre predčasnosť. Vzhľadom k tomu, že žalobca podal žalobu dňa 16. 10. 2018 na Okresnom

súde Nitra, žalovanou tvrdené premlčanie nie je dôvodné, nakoľko od podania žaloby do dnešného dňa
ubehlo necelého 1,5 roka, čo znamená, že nejde tu o žiadne premlčané splátky, tak ako tvrdí, žalovaná.
Ustanovenie § 565 OZ pripúšťa, aby medzi veriteľom a dlžníkom bolo dohodnuté, príp. aby rozhodnutím
súdu bolo určené, že nesplnením jednej zo splátok sa stane splatným celý dlh (strata výhody splátok).
V prípade, že dlžník pri takto dohodnutých splátkach nesplní niektorú z nich, takže sa stane splatným

celý zostávajúci dlh, premlčacia 3-ročná doba pre právo na zaplatenie celého zostávajúceho dlhu začína
plynúť odo dňa, keď sa stala splatnou celá nesplnená splátka. Žalobca je presvedčený, že z jeho
strany nedošlo a ani nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, keďže prijímal platby žalovaného
oprávnene, a to na základe platne uzavretej úverovej zmluvy a v súlade s riadne dohodnutými úverovými
podmienkami. Žalobca prijatím splátok uhrádzaných žalovaným len rešpektoval a dodržiaval zmluvný

vzťah založený úverovou zmluvou. Je nevyhnutným zdôrazniť, že žalovaná sa snaží ťažiť z aktuálne
mimoriadne rozšíreného trendu v civilnej sporovej praxi, keď sa strana sporu pod zástierkou ochrany
spotrebiteľa zbavuje akejkoľvek zodpovednosti za riadny priebeh sporu so súčasným automatickým
prenesením všetkej iniciatívy na súd „ veď súd je povinný chrániť ex offo“. Je toho názoru, že odvolanie,
ktoré podala žalovaná je zmätočné a nedôvodné. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd

rozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdilakovecnesprávneapriznalžalobcovináhradutrovodvolacieho
konania.4. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že s vyjadrením žalobcu nesúhlasí a zopakovala
svoju argumentáciu, ktorú uviedla v odvolaní. Žalovaná podpísala dňa 08. 09. 2017 zmluvu o výkone
správy so spoločnosťou Prvá oddlžovacia s. r. o. a na účet správcu každý mesiac posielala sumu 250

eur a ani netušila, že správca za ňu neuhrádza peniaze za úver. Tejto spoločnosti žalovaná uhradila
4.500 eur, a nakoniec zistila, žalobcovi poslali len 1.210 eur. Po výzvach od žalobcu zistila, že splátky
nie sú uhrádzané a zmluvný vzťah so správcom ukončila. Žalovanej bol poskytnutý úver v sume 5.000
eur, žalovaná na úver zaplatila sumu 2.512,88 eura. Pretože úver je považovaný za bezúročný a bez
poplatkov, žalovaná má zaplatiť do istiny sumu 2.487,12 eura. Žalovaná podáva námietku premlčania na

splátky od zročnosti 15. 03. 2017 do podania žaloby na súd. Z uvedených dôvodov navrhla napadnutý
rozsudok zmeniť a zaviazať ju na zaplatenie sumy 421,63 eura spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne
z tejto sumy od 01. 09. 2008 až do zaplatenia a to všetko formou splátok po 27 mesačne vždy k 20.
dňu v mesiaci.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku - ďalej

len CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou - žalovanou, v neprospech
ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a §
363 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom podaného
odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), viazaný skutkovým stavom, ako ho

zistil súd prvej inštancie, bez potreby jeho zopakovania alebo doplnenia (§ 383 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a po preskúmaní zákonnosti a
vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom
výroku a vo výroku o trovách konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

6. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu 4.606,19 eura s 5%
úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.244,20 eura od 01. 09. 2018 do zaplatenia a trovy konania, na
tom skutkovom základe, že so žalovanou uzatvoril dňa 24. 02. 2016 úverovú zmluvu č. 4602224296,
predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru 5.000 eur. Keďže žalovaná bola s úhradou jej záväzku v
omeškaní, žalobca vyzval žalovanú na splatenie celého zostatku úveru, ktorého sa domáha podanou

žalobou.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (§ 379 CSP), tak
aj dôvodmi podaného odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia

odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen
rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 379 CSP vymedzuje
výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu
k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy.
Na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích

dôvodoch uplatnené.

9. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného úroku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

10. Podľa § 152 CSP hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo
oslabenie práva protistrany.

11. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú
procesných podmienok, ak sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, ak má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.12. Ustanovenie § 366 CSP upravuje novoty v odvolacom konaní, teda upravuje, za akých podmienok
sa v odvolacom konaní pripúšťa použitie prostriedkov procesného útoku alebo prostriedkov procesnej

obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie.

13. Keďžeodvolacísúdjerozsahomadôvodmiodvolateľaviazaný,posudzovalsprávnosť napadnutých
výrokov len vo vzťahu k žalovanou uvádzaným dôvodom, pričom tá v odvolaní tvrdila, že rozsudkom
súdu prvej inštancie bolo porušené jej právo na spravodlivý proces a rozsudok vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci, vo veci nebol úplne zistený skutkový stav veci, nakoľko súd sa nedostatočne
vyporiadal s námietkami a všetky neodôvodnil. Tieto námietky žalovanej boli formulované len
všeobecne, bez spresnenia, v čom vidí porušenie práva na spravodlivý proces a nesprávne právne
posúdenie veci. Ani jeden z týchto všeobecne formulovaných dôvodov nebol v konaní preukázaný,
podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie svoje rozhodnutie dostatočne skutkovo aj právne
zdôvodnil, jeho rozhodnutie je preskúmateľné. Čo sa týka bodu 29. napadnutého rozsudku, odvolací

súd sa so skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie v tomto bode plne stotožňuje, keď súd
správne uzavrel, že žalovaná sa do omeškania s úhradami splátok prvýkrát dostala v prípade splátky
č. 24, z, ktorej dňa 21. 08. 2018 uhradila len 12,55 eura, čo vyplýva z prehľadu splátok z č. l. 91.
Tvrdenia žalovanej, že podľa nej sa prvýkrát dostala do omeškania so splátkou 12 s termínom splatnosti
15. 03. 2017, s ďalšími splátkami 16, 17, 18 a 23, žalovaná ničím nepreukázala, pričom tieto skutkové

tvrdenia na súde prvej inštancie ani netvrdila, keď na pojednávaní dňa 20. 01. 2020 uviedla len to, že
ju mrzí, že má dlžobu. Potvrdila poskytnutie úveru zo strany žalobcu, avšak nevedela uviesť, koľko to
bolo a nevedela sa vyjadriť ani k tomu, koľko zaplatila a koľko má ešte zaplatiť. V prospech žalobcu
uhrádzala len veľmi malú čiastku. Tieto skutkové tvrdenia žalovanej sú pritom novotami v odvolacom
konaní, ktoré žalovaná mohla uplatniť už na súde prvej inštancie, čo však neurobila, pričom ani

netvrdila, že ich bez svojej viny nemohla uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, preto na ne
odvolací súd neprihliadol. Žalovaná ako ďalší odvolací dôvod uplatnila aj námietku premlčania, keď
mala za to, že premlčané splátky sú 19 splátok po 108,71 eura, čo je 2.065,49 eura a nepremlčaná
suma do zvyšku istiny je suma 421,63 eura, ktorú bola ochotná zaplatiť v splátkach. K tomuto odvolací
súd uvádza, že Civilný sporový poriadok upravuje podmienky, za splnenia ktorých možno uplatniť

námietku premlčania až v odvolacom konaní odlišným spôsobom ako tomu bolo v Občianskom súdnom
poriadku, preto ani judikatúru ohľadom tejto otázky, vydanú za účinnosti OSP, na danú vec nemožno
uplatniť. Za terajšej právnej úpravy, vychádzajúc z ustanovení § 366 v spojení s ustanoveniami §
149 a § 152 CSP medzi novoty v odvolacom konaní patrí aj hmotnoprávna námietka, ktorou je aj
námietka premlčania. Za účinnosti CSP možno preto v odvolacom konaní vzniesť námietku premlčania

(ako hmotnoprávnu námietku patriacu medzi prostriedky procesnej obrany a procesného útoku) iba za
splnenia predpokladov uvedených v ustanovení § 366 CSP. Takýto záver vyplýva aj z rozhodnutia NS
SR zo dňa 28. júna 2018 sp. zn. 1Obdo/65/2017. Žalovaná v odvolaní splnenie týchto predpokladov
v odvolaní ani netvrdila, ani nepreukázala, preto odvolací súd na námietku premlčania vznesenú až v
odvolacom konaní ako na novotu neprihliadol a neposudzoval ju. Z uvedených dôvodov rozsudok súdu

prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1
CSP ako vecne správny potvrdil.

14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods.
1, 2 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v plnom rozsahu (§ 262 ods. 1 CSP), pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).