Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. december 2017

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 19Csp/144/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117216348
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Halajová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4117216348.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou M.. Q. I. v spore žalobcu: U. A., a.s., so sídlom v K., M. 8, T.: XXXXXXXX,

právne zastúpený: K., K. a spol. s.r.o., advokátska kancelária so sídlom v K. XXX XX, Dr. Vl. R. XX
proti žalovanému: Q. P., nar. X.XX.XXXX, bytom G., E. XXX/XX, o zaplatenie sumy XXX,XX eur istiny
s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

J. j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu XXX,XX eur, spolu s X,XX% úrokom z omeškania ročne
od 8.1.2016 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanej súd n e p r i z n á v ana náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou zo dňa 3.5.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 365,43
eur spolu s úrokom z omeškania, ako aj k náhrade trov konania, nakoľko žalovaná žalobcovi riadne
a včas neuhradila cenu žalobcom poskytovaných služieb a nezotrvala v zmluvnom vzťahu počas
dojednanej doby.

2.Strany sporu sa na pojednávanie nedostavili, nakoľko súd vo veci rozhodoval bez nariadenia ústneho

pojednávania.

3.Súd sa oboznámil s obsahom spisu: so žalobou, so Zmluvou o poskytovaní verejných služieb, s
Dodatkom k zmluve, s pokusom o pokonávku, s faktúrami, s VPP, s platobným rozkazom, so správami
o zisťovaní pobytu žalovanej, s uznesením, ktorým bol platobný rozkaz zrušený a z takto vykonaného
dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav:

4.Žalobca so žalovanou uzatvorili dňa 26.5.2015 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. A8588600,
nedeliteľnou súčasťou ktorej boli VPP, na základe ktorej vypožičal žalovanej SIM kartu, ktorá jej
umožňovala využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom a SIM karte bolo pridelené číslo:
XXXXXXXXXX. Na základe Dodatku z rovnakého dňa, žalobca odpredal žalovanej mobilný telefón LG
G3 S bronze za zľavnenú kúpnu cenu 1 euro, ktorého maloobchodná cena bez zľavy bola 240 eur a pre
prípad nedodržania zmluvných podmienok, bola dojednaná zmluvná pokuta vo výške 239 eur. Žalovaná
neuhradila žalobcom vystavené faktúry za poskytnuté služby vo výške 126,43 eur (fa.č. 5306013763

na sumu 54,42 eur splatná dňa 24.7.2015 a fa.č. 5301797520 na sumu 72 eur splatná dňa 24.6.2015),
preto jej žalobca zaslal Pokus o pokonávku zo dňa 19.10.2015, v ktorom jej stanovil lehotu na zaplatenie
dlžnej sumy v lehote do 7.1.2016 a uplatňoval si aj zmluvnú pokutu.. Žalovaná dlžnu sumu žalobcovi
v s ním stanovenej lehote neuhradila, preto sa žalobca obrátil so žalobou na súd a v tomto konaní siuplatňoval sumu 365,43 eur, ktorá pozostáva z neuhradených služieb vo výške 126,43 eur a zo zmluvnej
pokuty vo výške 239 eur, čo predstavuje rozdiel medzi skutočnou predajnou cenou mobilného telefónu
240 eur a žalovanou uhradenou zľavnenou kúpnou cenou vo výške 1 euro.

5.Žalobca si okrem žalovanej sumy 365,43 eur uplatňoval aj úroky z omeškania a náhradu trov konania.

6.Podľa § 177 ods. 2 CSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva

neprevyšuje 2000 eur, strany s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania súhlasia, alebo to
ustanovuje tento zákon.

7.Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi

miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

8.Podľa §297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť ak: a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez

príslušenstva neprevyšuje 1000 eur.

9.Podľa § 43 ods. 1 písmeno a) zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo
na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

10.Podľa § 43 ods. 1 písm. d) bod 2 cit. zák. podnik má právo dočasne prerušiť alebo obmedziť
poskytovanie verejnej služby z dôvodu nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej
v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní
verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom
náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo

11.Podľa§43ods.2písm.a)cit.zák.,podnikjepovinnýuzavrieťzmluvuoposkytovaníverejnýchslužieb
s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku
1 písm. c),

12.Podľa§43ods.12písm.b)cit.zák.b)platiťzaposkytnutúverejnúslužbupodľazmluvyoposkytovaní
verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,

13.Podľa § 43 ods.13 cit. zákona, ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako
90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju

peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez
súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky
uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení
pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého
základe vznikla postúpená pohľadávka.

14.Podľa§52ods.1Občianskehozákonníka(OZ)spotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluvabezohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

15.Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

16.Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.17.Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

18.Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

19.Podľa § 54 ods. 1,2 OZ
Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento

zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
20.Podľa § 517 ods.1 Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak
ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

21.Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

22.Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskehozákonníka,výškaúrokovzomeškaniajedvojnásobokdiskontnejsadzbyurčenejNárodnou
bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

23.Podľa § 544 ods. 1. Občianskeho zákonníka ak si strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

24.Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

25.Podľa § 545 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo
iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej
zaplatení.

26.Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

27.Podľa čl.17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania

strán sporu a iných osôb.

28.Inštitút zmluvnej pokuty je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia zmluvných záväzkov,
ktoré sú súhrnne upravené v § 544 až 587 Občianskeho zákonníka. Ich zmyslom je zabezpečenie
splnenia povinností, ktoré sú obsahom záväzku. Účel zmluvnej pokuty spočíva predovšetkým vo

vyhrážke citeľnou majetkovou sankciou voči dlžníkovi pre prípad, že nesplní svoju povinnosť z hlavného
záväzkového vzťahu a taktiež v zabezpečení veriteľa proti prípadnej škode, ktorá by mu mohla
nesplnením hlavného záväzku vzniknúť. Tento účel je, ako z povahy veci vyplýva, obtiažne splniteľný
len symbolickou vyhrážkou, ktorá má v pomeroch dlžníka len minimálny význam a nemotivuje ho
dostatočne k tomu, aby na seba bral len také záväzky, ktoré pri zvážení všetkých okolností môže s

vysokou pravdepodobnosťou splniť. Zároveň má sankčný charakter, pretože účastníka, ktorý poruší
zmluvnú povinnosť, stíha nepriaznivým následkom v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú
čiastku v dohodnutej výške. Dojednanie zmluvnej pokuty, ako i jej výšky, je zásadne vecou vzájomnej
dohody strán. Neznamená to však, že by v každom jednotlivom prípade mohla byť pokuta dohodnutá
v neobmedzenej výške.

29.I keď zákon výslovne neupravuje obmedzenia pri dohodách o výške zmluvnej pokuty, túto je však
potrebné posúdiť i z hľadiska právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách majú povahu osobitných ustanovení voči ustanoveniam, ktoré v 8. časti upravujú jednotlivétypy zmlúv. Za dodávateľa sa považuje osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy koná v rámci svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Je silnejšou zmluvnou stranou, ktorá ponúka spotrebiteľovi
k spotrebe určitú vec, ktorej predaj, resp. iná forma distribúcie je predmetom podnikania dodávateľa.

Na druhej strane spotrebiteľ je zase osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Je slabšou zmluvnou stranou, pretože nemôže
vopred pripravený návrh zmluvy ovplyvniť. Všeobecnú úpravu spotrebiteľskej zmluvy obsahuje ust. § 53
Občianskeho zákonníka, ktoré zároveň obsahuje i generálnu klauzulu, ktorá zakazuje v spotrebiteľských
zmluvách ustanovenia, ktoré spôsobujú v neprospech spotrebiteľa značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach strán a tieto označuje za neprijateľné podmienky a sankcionuje ich absolútnou
neplatnosťou. Aplikáciu tohto všeobecného zákazu dohodnutia neprijateľných podmienok vylučuje len
na dohody týkajúce sa predmetu plnenia a ceny plnenia (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Naviac,
ust. § 54 Občianskeho zákonníka zakotvuje zásadu, že zmluvné podmienky spotrebiteľských zmlúv
sa nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa, ako i interpretačné pravidlo, ako špeciálne
pravidlo pre právny režim spotrebiteľských zmlúv, podľa ktorého v pochybnostiach o

obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

30.Vychádzajúc z vyššie popísanej právnej úpravy, niet pochýb o tom, že sporom dotknutá zmluva
uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou, je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou. Tým
sa pri posudzovaní dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku v tomto konaní zároveň otvoril priestor

pre tzv. súdnu kontrolu zmluvných podmienok a to v zmysle, či tieto nespôsobili hrubú nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa, a to i vo vzťahu k dojednanej
zmluvnej pokute.

31.Súd nijako nepopiera význam zmluvnej pokuty a ani jej dojednania, ale treba dbať aj na skutočný

zmysel a cieľ inštitútu zmluvnej pokuty, ako inštitútu súkromného práva zvlášť pri osobitne chránených
spotrebiteľských vzťahoch. Žalobca ponúkal žalovanej svoje služby ako spotrebiteľovi prostredníctvom
štandardnej zmluvy, ktorú má vopred pripravenú a v ktorej spotrebiteľ nemôže zmluvné podmienky
ovplyvniť.Toplatíajprezmluvnúpokutu,ktorúžiadazaplatiťžalobca odspotrebiteľovvpaušálnejvýške,
bez ohľadu na to, o aké zmluvné porušenie pôjde a hrozba pokuty existuje pri akomkoľvek porušení,

takže zmluvné pokuty neobchádza ani aspekt neurčitosti (...ak poruší niektorú z povinností...).

32.Žalovaná síce porušila zmluvnú povinnosť a môže sa javiť, že v jej prípade obavy z poškodzovania
spotrebiteľa nie sú namieste. Súdna kontrola štandardných zmlúv je však postavená na absolútnej
neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom Smernice Rady Európy č. 93/13/EHS

z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ak by sa pred neprijateľnou
podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná pokuta
v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa a
subjektívny postoj zmluvných strán.

33. Pri zmluvnej pokute sa musí jednať o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci súdnej kontroly
neprijateľnýchpodmienokvspotrebiteľskýchzmluváchsozreteľomnapovahu,obsahavšetkyosobitosti
právneho úkonu, pretože podmienky, za akých žalobca dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných
zmluvách, podľa názoru súdu, poškodzujú spotrebiteľa. Celková výška dojednanej zmluvnej pokuty
(239 eur) mala predstavovať rozdiel skutočnej predajnej ceny mobilného zariadenia (ktorú však žalobca

nijakým spôsobom nezdokladoval) a kúpnej ceny, ktorú žalobca dobrovoľne a na základe vlastnej úvahy
so žalovanou dojednal (1 euro) a v takejto výške bola v rozpore s dobrými mravmi ako všeobecne
uznávaným správaním sa v spoločnosti, a teda v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne
neplatná, a je ju potrebné považovať aj za absolútne neplatnú v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka. Z tohto dôvodu súd žalobu v časti zmluvnej pokuty zamietol.

34.Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná iba z hľadiska nároku žalobcom
poskytnutých a žalovanou neuhradených služieb vo výške 126,43 eur, ako aj v časti úrokov z omeškania
podľa ust. § 517 ods.1,2 OZ a nar. vl. č. 87/1995 Z.z. a to odo dňa 8.2.2016, ktorým dňom sa žalovaná
dostala s plnením do omeškania, keď v Pokuse o zmier bola vyzvaná zo strany žalobcu na zaplatenie

dlžnej sumy v lehote do 7.1.2016. Vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodne podanú zamietol.

35.O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP a keďže žalobca sa domáhal sumy 401,48
eur ( istiny vo výške 365,43 eur + úroku z omeškania z tejto sumy vo výške 5,05% za obdobie od8.1.2016 do dňa rozhodnutia súdu - do 21.12.2017 predstavuje sumu 36,05 eur ) = 100% a súd mu
priznal sumu 138,91 eur ( istinu vo výške 126,43 eur + úrok z omeškania z tejto sumy vo výške 5,05% za
obdobie od 8.1.2016 do dňa rozhodnutia súdu - do 21.12.2017 predstavuje sumu 12,48 eur) = 34,64%,

potom od úspechu žalobcu je potrebné odpočítať jeho neúspech v rozsahu 65,36%, a potom celkový
úspech je na strane žalovanej v rozsahu 30,72%. Žalovanej však súd náhradu trov konania nepriznal aj
za použitia čl. 17 CSP, nakoľko jej v konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Nitra v dvoch vyhotoveniach.

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.