Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. január 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Cdo/105/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412215336
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Sučanská
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:4412215336.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne V. Z., bývajúcej v R., zastúpenej JUDr. Vladimírom
Lamačkom ml., advokátom so sídlom v Nových Zámkoch, Hlavné nám. č. 7, proti žalovanej Slovenskej
republike, za ktorú koná Vodohospodárska výstavba, štátny podnik, so sídlom v Bratislave, Karloveská
č. 2, IČO: 00 156 752, zastúpenej advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Šoltésová č. 14, IČO: 36 862 711, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vedenej

na Okresnom súde Nové Zámky pod sp.zn. 9 C 171/2012, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského
súdu v Nitre z 26. októbra 2016 sp.zn. 5 Co 903/2015, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa v konaní po zmene petitu žaloby vo veci samej z 13. marca 2015 domáhala určenia, že
nehnuteľnostinachádzajúcesavkatastrálnomúzemíR.,evidovanénalistevlastníctvač.XXX,vedenom
Okresným úradom Nové Zámky, katastrálny odbor ako parcela č. 1381/2 - záhrady vo výmere 625 m2;
parcela č. 1381/3 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 99 m2; parcela č. 1386/6 - zastavané plochy
a nádvoria vo výmere 29 m2, stavba označená ako dom so súpisným č. 419, parcely registra CKN,
všetko v podiele 1/1 k celku; parcela č. 1381/5 - zastavaná plocha (dvor) vo výmere 1097 m2 v podiele 1

k celku (ďalej len „sporné nehnuteľnosti“) tvoria predmet dedičstva po poručiteľovi O. F. a zomrelému XX.
októbra XXXX. Svoj nárok odôvodnila tým, že je právnou nástupkyňou (dcérou) poručiteľa O. F., ktorý
na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v Nových Zámkoch zo 17. júna 1991, č. D 1595/91 zdedil
sporné nehnuteľnosti po poručiteľke C. O.. Do dedičstva po nej neboli pojaté sporné nehnuteľnosti.
Tieto boli do dedičstva určené až rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky z 28. februára 1990, sp.zn.
12 C 135/99. Napriek týmto rozhodnutiam sa O. F. márne domáhal toho, aby bol zosúladený reálny

stav nehnuteľností so stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. Kataster nehnuteľností nezapísal
vlastnícke právo v prospech jeho osoby, tiež ani v prospech žalobkyne z dôvodu, že žalovaná kúpnou
zmluvou z 9. decembra 1987 nadobudla do svojho vlastníctva sporné nehnuteľnosti od O. F. a C. R.
za kúpnu cenu 259 696 Kčs. Pri uzavretí predmetnej kúpnej zmluvy sa žalovaná spravovala výpisom
z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie R., avšak rozhodnutím Štátneho notárstva v Nových
Zámkoch č. D 1595/91 a rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 12 C 135/89 bol právny stav

konvalidovaný a kúpna zmluva nepriamo revidovaná.

2. Rozsudkom zo 7. mája 2015 č.k. 9 C 171/2012-290 Okresný súd Nové Zámky (ďalej len „súd prvej
inštancie“) určil, že sporné nehnuteľnosti tvoria predmet dedičstva po poručiteľovi O. F. žalovanej uložil
povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 1023,30 €.
2.1 V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v konaní bolo preukázané, že O. F. bol v katastri

nehnuteľností riadne zapísaný ako vlastník sporných nehnuteľností, a to na základe rozhodnutia
Štátneho notárstva v Nových Zámkoch č. D 1595/91, v ktorom dedičskom konaní O. F. nadobudolvlastnícke právo titulom dedenia po poručiteľke C. O.. Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp.zn.
12 C 135/89 sporné nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy z 9. decembra 1987, bolo
preukázané, že tieto patria do dedičstva po poručiteľke C. O., tieto boli predmetom dedičského konania

a titulom dedenia sa ich vlastníkom stal O. F.. Vlastnícke právo žalovanej tak bolo rozsudkom Okresného
súdu Nové Zámky zrušené. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku, tak že v konaní plne úspešnej žalobkyni priznal ich náhradu vo výške
1023,30 €.

3. Krajský súd v Nitre na odvolanie žalovanej rozsudkom z 26. októbra 2016 sp.zn. 5 Co 903/2015
rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej potvrdil; v časti týkajúcej sa výroku o trovách konania
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3.1 Na odôvodnenie potvrdzujúcej časti výroku rozsudku uviedol, že sa v celom rozsahu stotožnil s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie,
správne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Skutkový stav bol ustálený od začiatku

konania, strany sporu voči nemu nemali v priebehu konania námietky. Stotožnil sa so záverom súdu
prvej inštancie, že O. F. mal legitímny titul nadobudnutia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam,
a to dedenie po poručiteľke C. O. Vlastnícke právo C. O. bolo právoplatne priznané rozsudkom
Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 12 C 135/1989, ktorý zároveň anuloval vlastníctvo žalovanej, ktorá
nadobudla sporné nehnuteľnosti od nevlastníkov. Okresný súd Nové Zámky v čase konania vo veci

sp.zn. 12 C 135/1989 mal vedomosť o kúpnej zmluve z 9. decembra 1987, túto však nezohľadnil a
tým vlastníctvo žalovanej neuznal, v dôsledku čoho bolo obnovené dedičské konanie po poručiteľke C.
O. a ako novoobjavený majetok boli prejednané aj sporné nehnuteľnosti, ktoré po nej zdedil O. F.. K
zápisu jeho vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností však nedošlo. Žalovaná si napriek rozsudku
Okresného súdu Nové Zámky vo veci sp.zn. 12 C 135/1989 dala zapísať vlastnícke právo k sporným

nehnuteľnostiam (titulom nadobudnutia kúpnou zmluvou z 9. decembra 1987), i keď o tomto rozhodnutí
a z neho vyplývajúcich právnych záverov mala vedomosť. Na základe takto zisteného skutkového stavu
bolo v konaní preukázané legitímne vlastnícke právo O. F. k sporným nehnuteľnostiam, preto v konaní
neprichádzalo do úvahy zaoberať sa nadobudnutím jeho vlastníckeho práva vydržaním.
3.2. K odôvodneniu zrušujúcej časti výroku napadnutého rozsudku, odvolací súd uviedol, že sa súd

prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vôbec nevyporiadal s tým, že žalobkyňa menila počas konania
petit žaloby, čo malo vplyv na dĺžku daného sporu. V tejto časti preto odvolací súd považoval napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov.

4. Žalovaná proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie, prípustnosť ktorého odôvodnila § 420

písm. f/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Uviedla, že oba súdy
sa nezaoberali skutočnosťami, ktoré nastali po smrti O. F., respektíve po smrti C. O., a to že žalovaná
nadobudla sporné nehnuteľnosti v dobrej viere, v dôvere v správnosť a úplnosť údajov zapísaných v
katastri nehnuteľností v čase podpisovania kúpnej zmluvy. Uvedeným chybným postupom oboch súdov
tak došlo podľa jej názoru k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, nakoľko v danom prípade

ide o závažnú a podstatnú vadu súdneho konania, ktorá má za následok justičný omyl v predmetnom
súdnomkonaní.Žalovanásatiežnestotožnilasnázoromobochsúdovvtom,ževkonanípripustilizmenu
žalobného petitu žalobkyne, čím došlo rovnako k porušeniu jej práva na spravodlivý súdny proces. Z
vyššie uvedených dôvodov žalovaná žiadala, aby najvyšší súd rozsudky súdov oboch nižších inštancií
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že sa v celom rozsahu stotožňuje s rozsudkom
odvolacieho súdu, tento považuje za skutkovo, právne a vecne správny a zákonný.

6. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§

427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo
napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), skúmal prípustnosť dovolania bez nariadenia pojednávania
(§ 443 CSP). Dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3
veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:

7. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna
úpravajehoprípustnosti.Vzmysle§419CSPjeprotirozhodnutiuodvolaciehosúdudovolanieprípustné,
(len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-
ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúťdovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v
ustanoveniach § 420 a 421 CSP.

8. Žalovaná vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z § 420 písm. f/ CSP. Podľa § 420 písm. f/ CSP je
dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie
končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

9. K prípustnosti dovolania žalovanej podľa § 420 písm. f/ CSP dovolací súd uvádza, že znakmi vady
zmätočnosti konania podľa tohto ustanovenia sú: a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a
b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou
uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.

10. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať

sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny
proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnyminázormiapredstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväzných

predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Súčasťou práva na spravodlivý súdny proces
nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom
a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II.
ÚS 251/03).

11. Pod pojmom „procesný postup“ sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia
predchádzajúcačinnosťalebonečinnosťsúdu,tedasamaprocedúraprejednaniaveci(to,akosúdviedol
spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej
účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012).

Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu
činnosť súdu.

12. Z obsahu dovolania (§ 124 ods. 1 CSP) vyplýva, že žalovaná vyvodzuje jeho prípustnosť z toho, že
a/ súdy v konaní nedostatočne zistili rozhodujúce skutkové okolnosti (nezaoberali sa skutočnosťami,

ktoré nastali po smrti O. F., respektíve po smrti C. O.); b/ rozhodnutia súdov spočívajú na nesprávnych
právnych záveroch, keď v konaní pripustili zmenu žalobného petitu.
12.1 V súvislosti s namietanou vadou konania spočívajúcou v nedostatočnom zistení rozhodujúcich
skutkových okolností, najvyšší súd uvádza, že prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f/ CSP
nezakladánedostatočnézistenierozhodujúcichokolností,nevykonanievšetkýchnavrhovanýchdôkazov

alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu. V tomto smere najvyšší súd poukazuje na naďalej
opodstatnené závery vyjadrené v judikátoch R 37/1993 a R 125/1999, R 42/1993, ako aj v rozhodnutiach
najvyššieho súdu sp.zn. 1 Cdo 85/2010, 2 Cdo 29/2011, 3 Cdo 268/2012, 3 Cdo 108/2016, 2 Cdo
130/2011, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011, 7 Cdo 38/2012 a pre úplnosť dodáva, že do obsahu
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nepatrí právo procesnej strany

vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj I. ÚS 97/97).
12.2 Obdobne prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f/ CSP nezakladá ani to, že napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu (prípadne) spočívalo na nesprávnych právnych záveroch (porovnaj najmä
judikáty R 54/2012 a R 24/2017, ale aj viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp.zn. 1 Cdo

62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010
a 8 ECdo 170/2014).

13. Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že prípustnosť dovolania žalovanej z ustanovenia §
420 písm. f/ CSP nevyplýva. Najvyšší súd preto jej dovolanie odmietol podľa ustanovenia § 447 písm.

c/ CSP.

14. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá CSP).15. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 vo výroku vo veci samej a
pomerom hlasov 2 : 1 vo výroku o trovách dovolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.