Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Topoľčany

Rozhodutie vydal sudca Ľuboš Chrenko

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 6C/5/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4618200324
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľuboš Chrenko
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2020:4618200324.7

Uznesenie
Okresný súd Topoľčany v právnej veci žalobkyne: PhDr. Mgr. L. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., W.
XXXX/XX, zastúpená: Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., Nám. SNP 3, 917 01 Trnava, IČO: 36 857 548 proti
žalovaným v 1/rade: Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, v 2/rade:
Slovenská republika v zast. Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava
o vydanie hnuteľnej veci, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zmenu žaloby nepripúšťa.

II. Súd konanie o vydanie osobného motorového vozidla továrenskej značky C. H. evidenčné číslo C.,
VIN: H. zastavuje.

III. Žalobkyni vracia časť zaplateného súdneho poplatku za žalobný návrh vo výške 92,80 eura, ktorý
bude vrátený prostredníctvom prevádzkovateľa systému Slovenská pošta, a. s., Partizánska cesta 9,
975 99 Banská Bystrica, IČO: 36 631 124, po právoplatnosti tohto uznesenia.

IV. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala uloženia povinnosti označenému žalovanému Ministerstvo
vnútra SR, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, vydať žalobkyni osobné motorové vozidlo
továrenskej značky C. H., bielej farby, EČV: C. XXX N., VIN: H., rok výroby 2016, spolu so všetkým
jeho príslušenstvom. Žalobu podala z dôvodu, že je výlučným vlastníkom osobného motorového
vozidla zn. C. H., bielej farby, EVČ: C. XXX N., VIN: H., rok výroby 2016, spolu so všetkým jeho
príslušenstvom. Výlučné vlastnícke právo k automobilu nadobudla na základe Kúpnej zmluvy č. U.
uzavretej dňa 16.11.2016 medzi žalobkyňou ako konečným užívateľom, predávajúcim: AUTOPOLIS,
s.r.o., IČO: 35 728 311 a kupujúcim: Tatra-Leasing, s.r.o., IČO: 31 326 552, resp. na základe Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme leasingu č. U. uzavretej dňa 16.11.2016 medzi poskytovateľom
leasingu: Tatra-Leasing, s.r.o., IČO: 31 326 552 a žalobkyňou ako prijímateľom leasingu. Žalobkyňa je
zároveň ako výlučný vlastník a držiteľ automobilu vedený aj vo verejnej evidencii vedenej príslušným
dopravným inšpektorátom. Žalobkyňa ako výlučný vlastník automobilu automobil cca v priebehu
augusta r. 2017 prenechala do dočasného užívania svojmu bývalému partnerovi, pánovi M. Z.. Dňa
30.11.2017 žalobca požiadala p. Z., aby automobil vrátil. K vráteniu automobilu p. Z. nedošlo, v dôsledku
čoho podala trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu neoprávneného používania
cudzieho motorového vozidla. Trestné konanie bolo vedené Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v
Topoľčanoch, odbor kriminálnej polície, Nám. Ľ. Štúra 1738/1, 955 39 Topoľčany pod č. ČVS: ORP-518/
VYS-TO-2017. Dňa 05.01.2018 jej bolo v rámci trestného konania od vyšetrovateľa doručené Uznesenie
zo dňa 02.01.2018, v ktorom vyšetrovateľ skonštatoval, že „existuje odôvodnené podozrenie, že de
facto, je vlastníkom vozidla výlučne M. Z....“, pričom vyšetrovateľ zároveň ponechal automobil v úschove
Okresného riaditeľstva Policajného zboru Topoľčany, lebo pre ďalšie konanie už nie je potrebný a

neprichádza do úvahy jeho prepadnutie alebo zhabanie a odkázal žalobkyňu, aby si uplatnila svoj
nárok na automobil v civilnom konaní na príslušnom súde, a to v lehote do 30 kalendárnych dní od
právoplatnosti predmetného uznesenia.

1.1. Podľa žalobkyne pasívna legitimácia žalovaného je založená tým, že v minulosti podľa zriaďovacej
listiny Ministerstva vnútra Slovenskej republiky boli od 01.01.1997 zriadené krajské riaditeľstvá
policajného zboru ako rozpočtové organizácie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, pričom okresné
riaditeľstvá Policajného zboru v pôsobnosti krajského riaditeľstva Policajného zboru boli preddavkovými
organizáciami bez právnej subjektivity. Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. p.
SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12.12.2012 o zrušení rozpočtových organizácií došlo ku dňu 31.12.2012
k zrušeniu rozpočtových organizácií zriadených zriaďovacími listinami, a to aj Krajského riaditeľstva
Policajného zboru v Nitre (Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Nitre ako právnická osoba zaniklo).
Práva a povinnosti rozpočtovej organizácie - Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre prešli
dňom zrušenia na jej zriaďovateľa (ustanovenie § 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových
pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov),
ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Právnu subjektivitu má preto len žalovaný.

2. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe listom zo dňa 18.04.2018 namietal pasívnu
legitimáciu Slovenskej republiky, zastúpenej Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky. Žalovaný
vo svojom písomnom vyjadrení ďalej uviedol, že uznesením odboru kriminálnej polície, Okresného
riaditeľstva Policajného zboru v Topoľčanoch, ČVS: ORP-518/VYS-TO-2017 zo dňa 05.12.2017 bolo
podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie za prečin neoprávneného používania
motorového vozidla podľa § 217 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, nakoľko páchateľ (p. Z.) mal
neoprávnene používať osobné motorové vozidlo v okrese Topoľčany od 30.11.2017 do 05.12.2017. Dňa
05.12.2017 bolo osobné motorové vozidlo podľa § 89 ods. 1 Trestného poriadku dobrovoľne vydané p.
Z. v obci G.. V priebehu vyšetrovania bola v trestnej veci vypočutá žalobkyňa a p. Z.. Zo zápisnice o
výsluchu svedka - poškodeného v trestnej veci, teda žalobkyne zo dňa 08.12.2017 vyplýva, že osobné
motorové vozidlo bolo zakúpené počas partnerského života medzi žalobkyňou a p. Z., a to kúpnou
zmluvy č. U. uzatvorenou medzi žalobkyňou ako konečným užívateľom, spoločnosťou Tatra-Leasing,
s.r.o. ako kupujúcim a spoločnosťou AUTOPOLIS, s. r. o., ako predávajúcim (ďalej len „kúpna zmluva“).
Podľa čl. II. kúpnej zmluvy bola kúpna cena za osobné motorové vozidlo vo výške 29.695,00 Eur.
Žalobkyňa zároveň uzatvorila zmluvu o spotrebiteľskom úvere vo forme leasingu č. U. zo dňa 16.11.2016
(ďalej len „leasingova zmluva“). Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že prvú splátku, teda akontáciu
vo výške 17.814,00 Eur, ako aj splátky vyplývajúce z leasingovej zmluvy uhrádzala zo svojho bankového
účtu vedeného v Prima banka, a.s.. Z výpovede žalobkyne ďalej vyplýva, že dňa 31.07.2017 došlo k
predčasnému splateniu leasingu, a to p. Z. vo výške 10.298,78 Eur. Zo zápisnice o výsluchu svedka -
p. Z. zo dňa 11.12.2017 vyplýva, že p. Z. poskytol finančné prostriedky na kúpu, financovanie, ako aj na
predčasné splatenie leasingu. Uznesením odboru kriminálnej polície, Okresného riaditeľstva Policajného
zboru v Topoľčanoch, ČVS: ORP-518/VYS-TO-2017 zo dňa 02.01.2018 bolo osobné motorové vozidlo
ponechané v úschove Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Topoľčanoch v zmysle § 97 ods. 1
a § 94 ods. 1 Trestného poriadku, nakoľko vlastnícke právo k osobnému motorovému vozidlu nebolo
zo strany žalobkyne, ani zo strany p. Z. nepochybné. Na osobné motorové vozidlo si vlastnícke právo
uplatňuje žalobkyňa aj p. Z., ktorí boli v predmetnom uznesení upozornení, aby si svoj nárok na osobné
motorové vozidlo uplatnili v civilnom procese na príslušnom súde v Slovenskej republike v lehote do
30 kalendárnych dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti predmetného uznesenia. Trestné stíhanie
bolo zastavené uznesením odboru kriminálnej polície, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v
Topoľčanoch zo dňa 15.03.2018, nakoľko skutok nebol trestným činom a nebol ani dôvod na postúpenie
veci. Ak vzniknú dôvodné pochybnosti o práve na vec nemôže ich v trestnom konaní odstraňovať orgán
činný v trestnom konaní. O spornom práve na vec rozhoduje na základe určovacej žaloby výlučne súd
v civilnom konaní, pričom úlohou orgánov činných v trestnom konaní je zabrániť nakladaniu s vecou
až do objasnenia práva na ňu. V takom prípade sa vec ponechá aj naďalej v úschove a osoby, ktoré
si na ňu robia nárok sa upozornia, aby si ho uplatnili v civilnom procese. Preto postup Okresného
riaditeľstva Policajného zboru v Topoľčanoch nemožno označiť ako neoprávnený zásah do vlastníckeho
práva žalobcu resp. ako zadržiavanie veci v rozpore s platným právom. Až v prípade, ak by súd v civilnom
procese právoplatne určil za výlučného vlastníka motorového vozidla žalobkyňu a Okresné riaditeľstvo
Policajného zboru v Topoľčanoch by napriek tomu odmietlo motorové vozidlo vydať, prichádzala by do
úvahy ochrana vlastníckeho práva v zmysle § 126 Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k žalovanému,
označenému žalobcom ako Slovenská republiky zastúpená Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, si

totiž súd v tomto konaní otázku vlastníckeho práva nemôže vyriešiť ako predbežnú, nakoľko žalovaná
nie je a ani nikdy netvrdila, že je vlastníkom predmetného motorového vozidla, ani si vlastnícke právo
k predmetnému motorovému vozidlu neuplatňuje. Základným predpokladom žaloby na vydanie veci je,
že iná osoba neoprávnene, t. j. bez právneho dôvodu zadržuje vec patriacu vlastníkovi a súčasne ju
odmieta vydať. Aktívna legitimácia patrí vlastníkovi, pasívne legitimovaná je osoba, ktorá fakticky u seba
má vec, ale nemá na to žiaden právne aprobovaný dôvod. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v
Topoľčanoch však postupovalo v súlade so zákonom, teda Trestným poriadkom, keď zaistenú vec, teda
osobné motorové vozidlo nevydalo žalobkyni, nakoľko vznikli pochybnosti o tom, či jej skutočne patrí.
Žalovaného tak nemožno považovať za subjekt neoprávneného zásahu do práv žalobcu, teda žalovaný
nie je v spore pasívne vecne legitimovaným subjektom.

2.1. Na základe uvedeného považuje žalovaný žalobu za predčasnú až bezdôvodnú, nakoľko je sporné
kto je vlastníkom osobného motorového vozidla. Žalobkyňa, ako aj p. Stopa, bola vyzvaná na uplatnenie
si svojho nároku v civilnom procese, pričom žalobkyňa si však neuplatnila vlastnícke právo určovacou
žalobou voči pasívne vecne legitimovanému subjektu, ale svojou žalobou sa od žalovaného domáha
vydania zaistenej veci.

3. Listom právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 12.07.2018 došlo k zmene žaloby tak, že žalobkyňa
sa domáhala uloženia povinnosti žalovanému vydať jej osobné motorové vozidlo továrenskej zn. C. H.,
bielej farby, EVČ: C. XXX N., VIN: H., rok výroby 2016, spolu so všetkým jeho príslušenstvom, a to do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. A ďalej sa domáhala rozhodnutia, že žalobca nie je povinný uhradiť
príslušnému útvaru Policajného zboru (Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Topoľčany) nevyhnutné
náklady, ktoré vznikli v súvislosti so zaistením a úschovou osobného motorového vozidla továrenskej
zn. C. H., bielej farby, EVČ: C. XXX N., VIN: H., rok výroby 2016.

4. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 06.08.2018 č.k. 6C/5/2018-122 v spojení s uznesením zo dňa
24.10.2018 č.k. 6C/5/2018-149 súd pripustil vstup Slovenskej republiky, v zastúpení Ministerstvom
vnútra Slovenskej republiky, do konania ako žalovaného v 2/rade.

5. Uznesením Okresného súdu Topoľčany zo dňa 15.11.2018 č.k. 6C/5/2018-155 bolo konanie
prerušené do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn.
6C/30/2018. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že súd zistil, že prerušenie konania je dôvodné, keď
vo veci vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 6C/30/2018 sa rozhoduje o skutočnostiach,
ktoré môžu mať význam pre rozhodnutie vo veci samej. V tejto veci vedenej pod sp.zn. 6C/30/2018
sa rieši otázka vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu medzi M. Z. a PhDr. Mgr. L.
O., ktorí si robia nárok na vlastníctvo k vozidlu. Podľa súdu vyriešenie otázky vlastníckeho práva k
predmetnému vozidlu ako otázky predbežnej v tomto konaní t.j. sp.zn. 6C/5/2018 neprichádza do úvahy,
nakoľko stranou sporu nie je druhá osoba, ktorá tvrdí, že je vlastníkom vozidla, preto bude vhodné
vyčkať na skončenie konania vedeného pod sp. zn. 6C/30/2018 a tým by došlo vlastne aj k vyriešeniu
sporu medzi stranami vo veci sp.zn. 6C/5/2018.

6. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 26.05.2020 č.k. 6C/5/2018-160 bolo rozhodnuté o pokračovaní
v konaní, nakoľko bolo zistené, že rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 26. apríla 2019 č. k.
6C/30/2018-193 súd žalobu žalobcu M. Z. o určenie, že je výlučným vlastníkom motorového vozidla zn.
C. H., bielej farby, EVČ: C. XXX-N., VIN: H., rok výroby 2016 s príslušenstvom a uloženia povinnosti
žalovanej v jeho prospech vykonať všetky právne úkony smerujúce k prevedeniu vlastníctva uvedeného
motorového vozidla zamietol. Zároveň žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v plnej výške. Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. 9Co/150/2019 - 255 zo dňa 16.04.2020 potvrdil
rozsudok Okresného súdu Topoľčany zo dňa 26. apríla 2019 č. k. 6C/30/2018-193 a žalovanej priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť dňom 19.05.2020.

7. Listom právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 03.06.2020 došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby o
vydanie osobného motorového vozidla a žalobkyňa žiadala konanie zastaviť a priznať jej podľa § 256
ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia. Súčasne predložila
špecifikáciu nároku na náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia v sume 5 147,35 eura. K
späťvzatiu žaloby došlo z dôvodu, že veci na výzvu žalobkyne zo dňa 25.05.2020 Okresné riaditeľstvo
Policajného zboru v Topoľčanoch, Odbor kriminálnej polície, Nám. Ľ. Štúra 1738/1, 955 39 Topoľčany,

dňa 01.06.2020 splnilo povinnosť požadovanú žalobným petitom žalobkyne, tzn. vydalo Žalobkyni
osobné motorové vozidlo továrenskej zn. C. H., bielej farby, EČV: C. XXXBY, VIN: H., rok výroby 2016,
spolu so všetkým jeho príslušenstvom, čo preukazujeme priloženým potvrdením o vydaní veci zo dňa
01.06.2020. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 01.06.2020 bola vyššie uvedeným spôsobom splnená
povinnosť, na ktorú žiadala Žalobkyňa zaviazať žalovaných, a teda odpadol dôvod ďalšieho konania
o prvom uplatňovanom petite žalobkyne o povinnosti vydať žalobkyni osobné motorové vozidlo. Pre
vylúčenie pochybností žalobkyňa naďalej zotrváva na tom žalobnom petite, podľa ktorého „Žalobkyňa
nie je povinná uhradiť príslušnému útvaru Policajného zboru (Okresného riaditeľstvo Policajného zboru
Topoľčany) nevyhnutné náklady, ktoré vznikli v súvislosti so zaistením a úschovou osobného motorového
vozidla ...“.

8. V písomnom vyjadrení žalovaných v 1/ a v 2/ rade zo dňa 19.06.2020, títo vyslovili súhlas s
čiastočným späťvzatím žaloby. Z listu ďalej vyplýva, že zo stanoviska Okresného riaditeľstva Policajného
zboru v Topoľčanoch vyplýva, že je nesporné, že osobné motorové vozidlo bolo žalobkyni vydané dňa
01.06.2020, tak ako to tvrdí žalobkyňa, a ako to vyplýva z potvrdenia o vydaní veci odboru kriminálnej
polície, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Topoľčanoch, ČVS: ORP-518/VYS-TO-2017 zo dňa
01.06.2020. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že osobné motorové vozidlo bolo žalobkyni vydané na
základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Topoľčany, sp. zn.: 6C/30/2018 zo dňa 26.04.2019 v
spojení s právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 9Co/150/2019 zo dňa 16.04.2020.
Predmetné rozsudky nadobudli právoplatnosť dňa 19.05.2020. V zmysle predmetných rozsudkov bola
odstránená pochybnosť o vlastníckom práve žalobkyne k osobnému motorovému vozidlu, ktorého
vydania sa domáhala. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Topoľčanoch v čo najkratšom čase
rozhodlo o vydaní osobného motorového vozidla žalobkyni, a v čo najkratšom čase jej ho aj fyzicky
vydalo.

8.1. Žalovaní v 1/ a v 2/ rade ďalej uvádzajú, že v bode 1.2. čiastočného späťvzatia žaloby o vydanie
hnuteľnej veci žalobkyne zo dňa 03.06.2020 žalobkyňa ďalej uviedla, cit.: „pre vylúčenie pochybností
žalobkyňa naďalej zotrváva na tom žalobnom petite, podľa ktorého „žalobkyňa nie je povinná uhradiť
príslušnému útvaru Policajného zboru (Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Topoľčany) nevyhnutné
náklady, ktoré vznikli v súvislosti so zaistením a úschovou osobného motorového vozidla“.“ Zo stanoviska
vecne príslušného útvaru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, a to Okresného riaditeľstva
Policajného zboru Topoľčany vyplýva, že v súvislosti so žalobkyňou formulovaným petitom si Okresné
riaditeľstvo Policajného zboru neuplatňuje žiadne náklady. Rozhodovanie prvoinštančného súdu o tejto
otázke by bolo zjavne irelevantné.

8.2. Žalovaní sa nestotožňujú s argumentáciou žalobkyne, že žalovaná strana zavinila zastavenie
súdneho konania a preto si uplatňuje nárok na náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia.
S týmto nesúhlasí žalovaná strana, nakoľko osobné motorové vozidlo bolo vydané žalobkyni počas
konania, ale z toho dôvodu, že počas konania bola odstránená pochybnosť o vlastníckom práve
k osobnému motorovému vozidlu. Predmetná pochybnosť bola odstránená až skončením konania
vedeného Okresným súdom Topoľčany, sp. zn. 6C/30/2018, v ktorom si tretí subjekt uplatnil vlastnícke
právo k osobnému motorovému vozidlu. Uvedené preukazuje skutočnosť, že žaloba žalobkyne bola
predčasná, až nedôvodná. Nie je možné žalovaných viniť z „pravdepodobného“ zastavenia konania,
nakoľko na úspešnosť žaloby o vydanie veci musí byť okrem iných podmienok, splnená podmienka
neoprávneného zadržiavania veci. Osobné motorové vozidlo žalobkyne nebolo „zadržiavané“ svojvoľne,
prípadne neoprávnene, ale na základe zákonných ustanovení zo skutkových dôvodov, ktoré bránili jeho
vydaniu. Po odpadnutí predmetných dôvodov bolo osobné motorové vozidlo žalobkyni vydané, a to
opätovne v zmysle zákona. Z doterajšieho priebehu tejto právnej veci, vyjadrení, a skutkovej situácii v
súvislosti s osobným motorovým vozidlom žalobkyne je zrejmé, že žalovaní nemohli zaviniť zastavenie
konania.

9. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaných uviedla, že orgán činný v trestnom konaní svojvoľne prijal
rozhodnutie, ktorým predmetný automobil výlučne na základe nepodložených domnienok, ničím
nepodložených tvrdení p. M. Z., a nesprávnym posúdením predovšetkým nezákonného dôkazu vzal
do úschovy OR PZ, čím bezdôvodne zasiahol do vlastníckeho práva Žalobkyne a spôsobil jej nemalú
škodu. Žalobkyňa navyše upozorňuje na ďalšiu podstatnú skutočnosť, ktorá preukazuje nezákonný
postup OČTK v predmetnej veci: Uznesenie OR PZ v Topoľčanoch ČVS: ORP-518/VYS-TO-2017 zo dňa
02.01.2018, ktorým bol predmetný automobil ponechaný v úschove OR PZ, nadobudlo právoplatnosť

dňa 02.01.2018. V samotnom Uznesení OČTK stanovil tak žalobkyni, ako aj p. M. Z. (osoba uplatňujúca
si údajné vlastnícke právo k automobilu) nasledovnú lehotu, cit.: „... pričom tieto osoby, ktoré si robia
na vec nárok upozorňujem, aby si uplatnili svoj nárok na vec v civilnom procese na príslušnom súde v
Slovenskej republike v lehote do 30 kalendárnych dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

10. Vo veci bol vytýčený termín pojednávania na deň 04.09.2020, ktorého sa nezúčastnili žalovaní v 1/
a v 2/ rade, ich neúčasť bola riadne písomne ospravedlnená.

10.1. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že na žalobnom návrhu, ktorý zostal po
zmene žaloby zotrvávajú a vysvetľujú z akého dôvodu, podľa ust. § 21 ods. 9 zákona o Policajnom
zbore má príslušný orgán právo na náhradu nákladov za nevyhnutnú úschovu a zaistenie v zmysle
legislatívnej poznámky k tomuto ustanoveniu sa samotný režim tejto úschovy spravuje ustanovením §
742 Občianskeho zákonníka o bezpríkaznom konaní s tým, že v tom ust. § 21 ods. 9 sa uvádza, že
túto náhradu nákladov je príslušný orgán oprávnený požadovať len v prípade, ak súd nerozhodne inak.
Vzhľadom na to, že už v samotnom priebehu konania o vydanie veci uvádzali, že neboli naplnené ani
podmienky zaistenia a úschovy veci, majú za to, že v takom prípade nemôžu byť naplnené podmienky
akýchkoľvek nákladov na takúto úschovu a zaistenie s tým, že bez tohto požadovaného určenia je právne
postavenie žalobkyne neisté, pretože nevie, či si v príslušnej lehote ten policajný zbor náklady uplatní
alebo neuplatní , preto žalobkyňa požaduje určenie, že takýto nárok príslušný orgán nemá s tým, že
pokiaľ žalovaní deklarujú, že si tieto náklady ešte neuplatnili, to však neznamená, že tak nemôžu urobiť
v budúcnosti. Pretože prístup príslušného orgánu, ktorý vydal vec až na základe výzvy žalobkyne a aj pri
samotnom vydaní veci postupoval minimálne neštandardným spôsobom, pričom žalobkyňa nadobudla
až dojem zaujatosti príslušného orgánu aj vzhľadom na príslušnú karikatúra a okolnosti spojené s
vydaním veci. Práve z tohto dôvodu žalobkyňa sa nebude spoliehať na ústretovosť príslušného orgánu
a preto má potrebu autoritatívneho rozhodnutia o tejto veci.

11. Podľa § 139 CSP, Žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

12. Podľa § 140 ods. 1 CSP, Zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa
uplatňuje iné právo.

13. Podľa § 142 ods. 1 CSP, O prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na
ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola
zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania.

14. Podľa § 143 ods. 1,3 CSP, Súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli
byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe.
Ak súd nepripustí zmenu žaloby, pokračuje v konaní o pôvodnej žalobe.

15. Zmena žaloby je dispozitívnym úkonom žalobcu a žalobca tak môže zmeniť žalobu ale len so
súhlasom súdu. Zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné
právo. O pripustení alebo nepripustení zmeny návrhu súd rozhoduje uznesením. Z ustanovenia § 143
CSP vyplývajú dve situácie, keď súd zmenu žaloby nesmie pripustiť. Prvou je situácia, ak by výsledky
doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmene žaloby a druhou, ak by na konanie
o zmenenej žalobe bol vecne alebo kauzálne príslušný iný súd. Dispozícia strany sporu, ktorou chce
zmeniť žalobu je obmedzená iba súhlasom súdu. Súd pri úvahe o tom, či bude súhlasiť so zmenou žaloby
môže zvažovať iba to, či výsledky doterajšieho konania môžu byť podkladom pre konanie o zmenenom
žalobnom návrhu. Ak tomu tak je, musí zmenu žaloby pripustiť. O pripustení alebo nepripustení zmeny
žaloby rozhoduje súd uznesením, proti ktorému odvolanie podľa § 357 CSP, nie je prípustné.

15.1. V danej veci sa pôvodnou žalobou domáhala žalobkyňa vydania hnuteľnej veci, t.j. predmetného
motorového vozidla, na základe čoho bolo vykonané dokazovanie predložením listinných dôkazov,
došlo k predbežnému prejednaniu sporu. V priebehu konania žalobkyňa požiadala o zmenu žaloby jej
rozšírením, rozhodnutia o tom, že nie je povinná uhradiť príslušnému útvaru Policajného zboru (Okresné
riaditeľstvo Policajného zboru Topoľčany) nevyhnutné náklady, ktoré vznikli v súvislosti so zaistením a
úschovou osobného motorového vozidla. Dokazovanie týkajúce sa zmeny žaloby, jej rozšírenia, nebolo
vykonané. Neboli v konaní predložené žiadne dôkazy pre opodstatnenie pripustenia zmeny žaloby,
poukazujúc tiež na stanovisko vecne príslušného Okresného riaditeľstva Policajného zboru Topoľčany,

že v súvislosti so zadržaním a úschovou vozidla neuplatňuje žiadne náklady. Preto súd zmenu žaloby
nepripustil.

16. Podľa § 144 CSP, Žalobca môže vziať žalobu späť.

17. Podľa § 145 ods. 1, 2 CSP, Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne
súd v rozhodnutí vo veci samej.

18. Vzhľadom na to, že po právoplatnom skončení veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn.
6C/30/2018 došlo k vydaniu predmetného motorového vozidla s jeho príslušenstvom Okresným
riaditeľstvom Policajného zboru v Topoľčanoch žalobkyni, táto žalobu o vydanie osobného motorového
vozidla vzala späť a konanie v tejto časti žiadala zastaviť. Žalovaní so späťvzatím žaloby vyslovili súhlas.
Preto súd konanie o vydanie osobného motorového vozidla továrenskej značky C. H. evidenčné číslo
C., VIN: H. s príslušenstvom zastavil.

19. O vrátení súdneho poplatku žalobkyni rozhodol súd podľa citovaných ustanovení § 11 ods. 3, ods.
4, zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch tak, že vrátil žalobkyni poplatok splatný podaním žaloby
v sume 92,80 eura (žalobkyňou zaplatený súdny poplatok za žalobu v sume 99,50 eura krátený o 6,70
eura), ktorý bude žalobkyni vrátený po právoplatnosti tohto uznesenia prostredníctvom Slovenskej pošty,
a.s. - prevádzkovateľ systému, IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica.

20. Podľa § 256 ods. 1 CSP, Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

21. Podľa § 262 ods. 1 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

22. Ustanovenie § 256 ods. 1CSP vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia.
Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu
pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch
procesných stranách.

23. V prejednávanej veci súd skúmal dôvod, pre ktorý žalobkyňa vzala žalobu o vydanie predmetného
motorového vozidla späť. Stalo sa tak po tom, ako v inom konaní tunajšieho súdu, sp. zn. 6C/30/2018,
bola žaloba žalobcu M. Z. o určenie jeho vlastníctva k predmetnému vozidlu zamietnutá. Následne
osobné motorové vozidlo bolo Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Topoľčanoch vydané
žalobkyni dňa 01.06.2020. Súd sa stotožnil so stanoviskom žalovaných, že motorové vozidlo bolo
žalobkyni vydané po tom, ako bola odstránená pochybnosť o vlastníckom práve k osobnému
motorovému vozidlu, ktoré si uplatňovala nielen žalobkyňa, ale aj M. Z.. Pochybnosti o vlastníctve k
vozidlu boli odstránené v konaní vedenom pod sp. zn. 6C/30/2018, k čomu súd dodáva, že vlastne
za týmto účelom vyriešenia pochybností, týkajúce sa vlastníctva motorového vozidla, bolo aj konanie
prerušené do právoplatného skončenia veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 6C/30/2018. V tomto
konaní sa tak riešila otázka vlastníckeho práva a potom ako bola vyriešená právoplatným skončením
veci, predmetné motorové vozidlo bolo žalobkyni riadne odovzdané a vydané. Z uvedeného potom
vyplýva, že nie sú dané podmienky pre posudzovanie procesného zavinenia na zastavení konania, a
preto súd o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu
Topoľčany, písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.
Proti uzneseniu v časti ods. I. je odvolanie neprípustné (§ 357 CSP).
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku (musí v ňom byť
uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané
a uvedená spisová značka tohto konania) a podľa § 363 Civilného sporového poriadku (musí sa v ňom

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v ktorom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.