Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. august 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/287/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813212065
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7813212065.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov

JUDr. Jarmily Maximovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobkyne F.. H. V. S., miesto podnikania
Y., kpt. J. 1433, IČO: 10798676, zast. JUDr. Marekom Gibom, advokátom, so sídlom Trebišov,
Hviezdoslavova 1234/4, proti žalovanej S., zast. JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom, so sídlom
Rožňava, Cyrila a Metoda 4, o zaplatenie 3.981,63 € s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
4C/176/2014-240 zo 7.5.2019 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Priznáva žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) rozsudkom zamietol žalobu (I), priznal žalovanej náhradu trov
konania voči žalobkyni, s tým že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením (II) a priznal
štátu plnú náhradu trov konania voči žalobkyni (III).

2. Rozhodol takto o žalobe, ktorú žalobkyňa skutkovo odôvodnila tým, že má voči žalovanej pohľadávku
na základe neuhradenej kúpnej ceny za dodaný potravinársky tovar, ktorú sa jej žalovaná zaviazala
zaplatiť na základe dohody v splátkach, počnúc 24. týždňom roku 2012 až do 52. týždňa roka 2012.

Medzi stranami sporu nebola dohodnutá výška úroku z omeškania, preto si žalobkyňa uplatnila úrok v
zmysle § 369 Obchodného zákonníka vo výške 8,75 % ročne od 1.1.2013.

3. V odpore proti súdom vydanému platobnému rozkazu 19Ro/288/2013-6 z 27.11.2013 žalovaná
navrhla žalobu zamietnuť, namietala, že nikdy neprevzala záväzok uhradiť žalobkyni sumu 3.981,63
€, preto nie je vo veci pasívne vecne legitimovaná. Podpísaním dohody zo 4.6.2012 o splátkovom
kalendári, nedošlo z jej strany k prevzatiu dlhu (ani nemala tento úmysel), pretože neboli naplnené

základné zákonné predpoklady tohto inštitútu. Bola len zamestnankyňu spoločnosti Polygrafia O&S,
s.r.o. so sídlom Slavošovce, ktorej bol žalobkyňou dodávaný tovar. Nebola ani konateľkou, ani
štatutárnym zástupcom spoločnosti, o čom mala žalobkyňa vedomosť.

4. Žalobkyňa založila žalobu na tom, že zo strany žalovanej došlo k prevzatiu dlhu spoločnosti Polygrafia
O & S s.r.o. Slavošovce podľa § 531 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a stala sa tak
dlžníčkou popri pôvodnom dlžníkovi. Dohoda spĺňa náležitosti prevzatia dlhu podľa tohto zákonného

ustanovenia, ide o pristúpenie k dlhu bez dohody s dlžníkom, sú v nej zadefinované strany ako aj to, čo
sa má splácať (uvedením dodacích listov) a forma splácania (splátkový kalendár). Je na vôli žalobkyne,
koho bude žalovať.5. Žalovaná tvrdila, že dohodu o splátkovom kalendári nepodpísala s úmyslom prevziať dlh ale s
úmyslompredložiťjuakonávrhspoločnostiPolygrafianazaplateniedlhutejtospoločnostivočižalobkyni.
Poukazujúc na nález Ústavného súdu SR č. 26/2010 tvrdila, že dohoda o splátkovom kalendári je

absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor s dobrými mravmi ako aj z dôvodu, že je neurčitá,
nezrozumiteľná a neodzrkadľuje vôľu žalovanej. Dohoda je neplatná aj z dôvodu, že nejde o bežnú vec,
týkajúcu sa spoločných vecí manželov, ktorú môže vybavovať každý z manželov, pretože dôsledkom
úkonov žalovanej je právny stav, že v prípade nesplnenia záväzku vyplývajúceho z uzavretej dohody, sa
žalobkyňa ako veriteľka môže domáhať v exekučnom konaní uspokojenia svojej pohľadávky aj z majetku

patriacehodoBSM.Odporujedobrýmmravom,pokiaľbyžalovanáakofyzickáosobabezsúhlasusvojho
manžela dohodou s veriteľom prevezme záväzok spoločnosti v sume 3.981,63 € s prísl. a stane sa tak
spoločným a nerozdielnym dlžníkom popri spoločnosti Polygrafia, O & S s.r.o., pričom predpokladaným
cieľom tohto konania je vytvoriť možnosť exekučného uspokojenia pohľadávky z vecí patriacich do BSM,
keďže pôvodný dlžník ani žalovaná nie sú reálne schopní tento záväzok splniť.

6. Súd prvej inštancie prvýkrát rozhodol rozsudkom sp. zn. 4C/176/2014-155 zo 17.10. 2016 tak, že
žalovanú zaviazal zaplatiť žalobkyni 3.981,63 Eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 1.1.2013
do zaplatenia všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, priznal žalobkyni plnú náhradu
trov konania voči žalovanej a štátu priznal voči žalovanej plnú náhradu trov konania, ktoré platil.

7. Po odvolaní sa žalovanej proti vyhovujúcemu rozsudku, Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil uznesením 11Co/ 151/2017-180 z 29.3.2018 a vrátil mu vec na
ďalšie konanie z dôvodu, že odvolací súd nemal vykonaným dokazovaním za preukázané, že žalovaná
dňa 4.6.2012 podpísaním dohody o splátkach prejavila vôľu uzavrieť zmluvu so žalobkyňou o prevzatí
dlhu a stať sa dlžníčkou popri pôvodnom dlžníkovi, rozsudok bol nepreskúmateľný a preto predčasný.

8. Súd prvej inštancie po vrátení veci opätovne posúdil vec a skutkovo ustálil, že spornou medzi
stranami je otázka, či pohľadávku žalobkyne za dodaný a nezaplatený potravinársky tovar spoločnosti
POLYGRAFIA O&S s.r.o. Slavošovce sa zaviazala zaplatiť žalovaná podpísaním dohody pripravenej
žalobkyňou, resp. týmto spôsobom prevzala dlh popri pôvodnom dlžníkovi (ktorú skutočnosť tvrdila

žalobkyňa) alebo či žalovaná podpisom len potvrdila prevzatie splátkového kalendára pre spoločnosť
POLYGRAFIA O&S s.r.o. Slavošovce, ktorej aj túto dohodu predložila, pričom v žiadnom prípade nemala
v úmysle o prevziať tento dlh ani k nemu pristúpiť (tvrdenie žalovanej). Po vykonaní dokazovania súd
uzavrel, že predložená dohoda o splátkovom kalendári nie je zmluvou o prevzatí dlhu tak, ako to má
na mysli § 531 OZ a ako tvrdí žalobkyňa. Dohoda o splátkovom kalendári je dohodou o splácaní dlhu

a z výsledkov dokazovania nevyplynulo, že žalovaná pred podpísaním dohody o splátkovom kalendári
uzavrela so žalobkyňou zmluvu o prevzatí dlhu, ktorej dôsledkom by mala byť povinnosť žalovanej
splácať dlh popri pôvodnom veriteľovi. Súd tiež uviedol, že pokiaľ sú v zmluve resp. v dohode použité
určité formulácie alebo pojmy, spôsobujúce nejasnosť, je spravodlivým vykladať ich v neprospech toho,
ktoichdotextuvložil. Vprejednávanejvecidohoduvyhotovilažalobkyňa,žalovanájusícepodpísala,ale

nie s úmyslom uzavrieť zmluvu o prevzatí dlhu. Z dohody zo 4.6.2012 vypracovanej žalobkyňou vyplýva,
že žalobkyňa uzatvára so žalovanou splátkový kalendár na sumu 3.981,63 €, platby majú byť uhrádzané
na účet uvedený v dohode. Súdny spis obsahuje „splátkový kalendár“ (na čl. 30 spisu) tiež vypracovaný
žalobkyňou z ktorého vyplýva, že žalobkyňa ako veriteľka uzatvára s firmou SLAVPEK s.r.o., Pekáreň
Slavošovce v zastúpení žalovanou ako dlžníkom dňa 15.12.2011 splátkový kalendár na zaplatenie sumy

3.981,63 €. Tento splátkový kalendár nie je stranami podpísaný. Žalobkyňa súdu neozrejmila, prečo v
dohode zo 4.6. 2012 uviedla, že splátkový kalendár uzatvára priamo so žalovanou, najmä keď sama
žalobkyňa uviedla, že túto dohodu mala pripravenú dlhšie, pričom písomná zmluva o tom, že žalovaná
preberá dlh, ktorý je predmetom tejto dohody, spísaná nebola.

9. Po právnom posúdení veci podľa § 531 ods. 2, 3, § 37 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej
len „OZ“) súd konštatoval, že nebola jednoznačne preukázaná vôľa žalovanej, že dohodu dňa 4.6. 2012
uzatvárala v zmysle tvrdenom žalobkyňou, teda že jej vôľa vyjadrená podpisom dohody, smerovala
k pristúpeniu k dlhu, a že si bola rovnako vedomá, že jej podpísaním môžu pre ňu vyplynúť právne
následky spočívajúce v povinnosti zaplatiť dlh. Nie je preto možné podľa názoru súdu, pristúpiť k

posudzovaniu obsahu dohody zo dňa 4.6. 2012 podľa § 531 ods. 2/ a 3/ OZ. Žalovaná neurčitosť
právneho úkonu však odvádzala nielen z toho, že dohoda podľa nej pôvodne neobsahovala zoznam
faktúr (toto bolo vyvrátené znaleckým dokazovaním, ktorým bolo preukázané, že dohoda tento zoznam
obsahovala s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou), ale tiež tvrdila, že z jej znenia nevyplývajúskutočnosti podľa v § 531 ods. 2/ OZ. V tejto súvislosti súd argumentoval, že záveru o obsahu a teda
najmä o určitosti alebo zrozumiteľnosti resp. neurčitosti alebo nezrozumiteľnosti právneho úkonu, musí
predchádzať jeho výklad za použitia interpretačných pravidiel podľa § 35 ods. 2/ OZ. Ak prejavená

vôľa chýba, nemožno ju interpretáciou nahradiť, pretože vôľa je nenahraditeľným elementom prejavu
vôle. Prejav je obrazom, vyjadrením psychického vnútra človeka a aby sa vôľa mohla navonok uplatniť,
musí byť vyjadrená tak, aby bola rozpoznateľná a uplatniteľná. Výkladom možno zisťovať iba obsah
právneho úkonu, nemožno ním prejav vôle doplňovať. Súd takto musí postupovať aj v prípadoch, ak
interpretujú účastníci vo svojich tvrdeniach v priebehu súdneho konania zmluvné dojednania odlišným

spôsobom, lebo ich záujmy a postoje v priebehu konania už nemusia zodpovedať ich pôvodnej vôli,
ktorú prejavili pri právnom úkone. V konaní nebola jednoznačne preukázaná vôľa žalovanej k uzavretiu
dohody zo dňa 4.6. 2012 s úmyslom pristúpiť k dlhu pôvodného dlžníka žalobkyne firmy Polygrafia
O & S s.r.o. Slavošovce v zmysle § 531 ods. 2/ OZ, preto súd považoval tento právny úkon uzavretý
medzi žalobkyňou a žalovanou za neplatný z dôvodu jeho neurčitosti, nepriznal žalobkyni plnenie z tohto
neplatného právneho úkonu a žalobu ako nedôvodnú zamietol.

10. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnej žalovanej priznal plnú náhradu
trov konania. O náhrade trov štátu, ktoré preddavkovo platil za podaný znalecký posudok, rozhodol súd
podľa § 255 ods. 1 CSP s použitím čl. 4 CSP.

11. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. f/ a h/ a navrhla predmetný rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť. Argumentovala, že medzi stranami
sporu bola uzatvorená dohoda o prevzatí dlhu dňa 4.6.2012, ktorá obsahuje všetky náležitosti v zmysle §
531ods.2OZajevpísanejforme.Sporovéstranyvedeli,ktouzatváradohodu,oakýdlhsajedná,keďže
bol vymedzený neuhradenými dodacími listinami. Práve žalovaná interpretovala svoju vôľu odlišne, keď

v odpore proti platobného rozkazu uviedla, že ako zamestnankyňa spoločnosti Polygrafia podpísala
dohoduosplátkovomkalendári,neskôrtvrdila,žedohodupodpísalastým,žeotomupovedomímajiteľov
POLYGRAFIA O&S s.r.o. Toto tvrdenie žalovanej označila žalobkyňa, za nelogické a nedôveryhodné,
pretože ak prevzala listinu - dohodu s úmyslom predložiť ju ďalej, tak ju nepodpíše ako účastník dohody
ale jej prevzatie podpíše na inom sprievodnom liste s poznámkou, že ju predloží ďalej ako návrh. Nič

také však žalovaná neurobila, pretože dohoda sa priamo POLYGRAFIE O&S s.r.o. netýkala a žalovaná
si toho bola vedomá. Žalovaná dohodu zo 4.6.2012 neuzatvárala ani ako zamestnanec POLYGRAFIE
O&S s.r.o. ani ju neprevzala len ako „poštár“ pre svojho zamestnávateľa ale sama za seba s úmyslom
uhradiť dlh žalobkyni, lebo si bola vedomá, že dlh spôsobila spoločnosť ovládaná jej rodinou a chcela
ho uhradiť. Vyjadrila presvedčenie, že žalovaná uzavrela dohodu zo 4.6.2012 s úmyslom uhradiť dlh.

12. Žalovaná bola v odvolacom konaní nečinná.

13. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané
včas (§ 362 v spojení s ust. § 367 ods. 2 CSP ) oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti

rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania
v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, z hľadiska
odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a s prihliadnutím
na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP a dospel
k záveru, že súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí vytýkanej skutkovej vady ani nesprávneho

právneho posúdenia nedopustil; preto odvolanie žalobkyne z hľadiska ňou uplatnených odvolacích
dôvodov nemožno považovať za opodstatnené. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v
Košiciach dňa 26.8.2020 po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na
úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a pri zachovaní lehoty podľa ust. § 219 ods. 3 CSP

14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1 CSP a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov

nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.15. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti),

zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 191 a nasl. CSP.

16.Kodvolaciemudôvodupodľa§365ods.1písm.h/CSPodvolacísúduvádza,žeprávnymposúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu

normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na
správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než
ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný
prípad.

17. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov dospel

k záveru, že v prejednávanom prípade odvolacie dôvody uplatnené odvolateľkou nie sú dôvodné a
odvolateľka neuviedla žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by pre ňu ako žalobkyňu
privodili priaznivé rozhodnutie. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali iné rozhodnutie o uplatnenom nároku vo vzťahu k odvolateľke

18.Ustanovenie§532ods.2OZumožňujeprevzatiedlhunazákladedohodytretejosobyaveriteľa,teda
bez súhlasu dlžníka (kumulatívna intercesia). Nedochádza teda k zámene dlžníka, ale tretia osoba sa
stáva popri pôvodnom dlžníkovi ďalším dlžníkom. Veriteľ sa preto môže domáhať plnenia od pôvodného
dlžníka a aj od toho kto prevzal dlh na základe dohody s veriteľom.

19. Odvolací súd má zhodne so súdom prvej inštancie za to, že z obsahu dohody zo 4.6.2012
nemožno vyvodiť, že žalovaná ako fyzická osoba ju vedome podpisovala s úmyslom prevziať na seba
dlh právnickej osoby POLYGRAFIE O&S s.r.o. s tým, že prejavuje vôľu postupne dlh tejto právnickej
osobe voči žalobkyni splácať. Niet žiadneho logického dôvodu, aby žalovaná, ktorá nebola konateľom
ani spoločníkom tejto právnickej osoby (aj keď konateľom bol jej syn) na seba dobrovoľne prevzala

záväzok plniť dlhy spoločnosti POLYGRAFIA O&S s.r.o. z nezaplatených faktúr voči žalobkyni ako
dodávateľke potravinárskeho tovaru spoločnosti POLYGRAFIA O&S s.r.o. Z okolností prípadu je zrejmé,
že žalobkyňa, ktorej faktúry za dodaný tovar právnická osoba nezaplatila, vyhľadala žalovanú, s ktorou
prichádzala pri obchodných vzťahoch do kontaktu a v snahe domôcť sa zaplatenia faktúr za tovar
dodaný POLYGRAFII O&S s.r.o., spracovala text dohody na splátkový kalendár na zaplatenie dlžnej

sumy 3.981,63 € za neuhradený dodaný tovar, ktorý žalovaná podpísala. Z tejto dohody však naozaj
žiadnym výkladovým pravidlom nemožno dospieť k záveru že by medzi žalobkyňou a žalovanou bola
uzavretá zmluva, ktorou žalovaná dobrovoľne, vedomá si všetkých následkov z toho vyplývajúcich,
prevzala dlh právnickej osoby bez dohody s touto, na seba. Pokiaľ samotná žalobkyňa v čase, kedy
došlo k tejto dohode sledovala ňou tento cieľ, mala text dohody koncipovať jednoznačne, aby pri jej

výklade nedochádzalo k rozdielnej interpretácii vôle jej strán pri jej uzatváraní. Z obsahu spisu vyplýva,
že v záujme získania peňazí za tovar dodaný POLYGRAFII O&S s.r.o., žalobkyňa, ktorá podľa vlastného
vyjadrenia prichádzala do kontaktu pri obchodných vzťahoch výlučne so žalovanou, ju presvedčila,
resp. prehovorila, aby podpísala ňou vyhotovený doklad - dohodu o splátkovom kalendári (v priebehu
konania nebolo objasnené, čo žalobkyni ako živnostníčke orientujúcej sa v obchodných vzťahoch,

bránilo vyhľadať samotného konateľa dlžnej spoločnosti a s ním rokovať o splátkovom kalendári). Ak
sa aj žalobkyňa osobne domnievala, že dlh POLYGRAFIE O&S s.r.o. jej bude v zmysle dohody splácať
samotná žalovaná ako fyzická osoba, z obsahu tejto dohody nevyplýva (ako bolo už skôr uvedené), že
aj úmyslom žalovanej bolo prevziať dlh za právnickú osobu a splácať ho. Pokiaľ aj došlo k zaplateniu
nejakého dlhu z neuhradených faktúr za tovar dodaný POLYGRAFII O&S s.r.o. spoločnosťou SLAVPEK,

s.r.o. pekáreň Slavošovce (podľa žalobkyne v sume 710 €), kde bola konateľkou žalovaná, toto plnenie
neznamená, že žalovaná ako fyzická osoba mala v úmysle prevziať dlh POLYGRAFIE O&S s.r.o. a
celý ho splatiť. Ani zo svedeckej výpovede svedkyne Alice Jánosdeákovej nevyplýva, že žalovaná
prevzala dlh tak, ako to má na mysli ust. § 531 ods. 2 OZ. Z výpovede svedkyne je zrejmé, že žalovaná
nepopierala, že tovar dodaný žalobkyňou nebol zaplatený, že existuje voči nej dlh. Pokiaľ uviedla,

že ho zaplatí, veď zaplatila aj to, čo predtým dlhovala (podľa výpovede svedkyne), za situácie, keď
ona sama ako fyzická osoba nebola v žiadnom obchodnom kontakte so žalobkyňou a teda ani jej
nedlhovala, bolo zrejmé, že keď žalovaná niečo platila, neplatila svoj dlh lebo ho neprevzala, neplatila
za seba, ale bola len osobou, ktorá žalobkyni fyzicky odovzdala peniaze platené právnickou osobou zaneuhradené faktúry. Z kontextu celej veci, z výpovedí strán sporu, svedkyne, je zrejmé, že žalovaná si
bola vedomá dlhu existujúceho voči žalobkyni za neuhradený tovar dodaný spoločnosti POLYGRAFIA
O&S s.r.o. a uvedomovala si, že dlžník má morálnu povinnosť ho zaplatiť, ale jej ústny prednes, že dlh

zaplatí (podľa výpovede svedkyne) a obsah predloženej dohody zo 4.6.2012 nedokazujú, že v právnom
zmysle prevzala dlh za spoločnosť POLYGRAFIA O&S s.r.o. Navyše táto spoločnosť bola vymazaná
z obchodného registra na základe uznesenia Okresného súdu Košice I č.k. 28CbR/122/2012-70 zo
dňa 6.12.2017, preto žalobkyňa, ktorá podala žalobu 25.11.2013, sa mohla domáhať plnenia priamo
od dlžníka.

20. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods.
1 OZ). V citovanom ustanovení sú stanovené niektoré základné náležitosti, ktoré musí vykazovať vôľa
a jej prejav, aby išlo o platný právny úkon. Podľa tohto ustanovenia musí byť právny úkon urobený:
a/ slobodne, b/ vážne, c/ určite, d/ zrozumiteľne. Pokiaľ to tak nie je a právny úkon niektoré z týchto
zákonných náležitostí nespĺňa, právny úkon síce vznikol a existuje, avšak je neplatný. Vo všetkých týchto

prípadoch ide o absolútnu neplatnosť. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí s ohľadom na to, že
je zároveň stanovená vo verejnom (všeobecnom) záujme priamo (automaticky) zo zákona (ex lege), a to
od počiatku (ex tunc), ako aj bez ohľadu na to, či sa niekto tejto neplatnosti dovolal. Preto právne účinky,
t.j. subjektívne občianske práva a občianskoprávne povinnosti z takto absolútne neplatného právneho
úkonu nevzniknú. Pretože absolútna neplatnosť právneho úkonu vzniká priamo zo zákona a nie na

základe správania sa účastníka občianskoprávnych vzťahov, nemôže byť tento dôsledok, t.j. absolútna
neplatnosť, odvrátený ani s poukazom na princíp dobrých mravov (§ 3 ods. 1 OZ).

21. Keďže k uzavretiu zmluvy o prevzatí dlhu podľa § 531 ods. 2 OZ medzi stranami sporu nedošlo pre
neexistenciu podstatnej náležitosti pre vznik právneho úkonu, akou vôľová zložka nesporne je, správne

uzavrel súd prvej inštancie, že nedošlo k dohode o kumulatívnej intercesii podľa ust. § 531 ods. 2
Občianskehozákonníkaa žalobkynineprislúchaplnenieztohtoneplatnéhoprávnehoúkonu.Niejedaný
žiaden právny základ žaloby, žalovaná, ktorej z predloženej dohody nevznikla povinnosť plniť žalobkyni,
v spore nie je ani pasívne legitimovaná.

22. K ďalším skutočnostiam uvádzaným v odvolaní odvolací súd poukazuje na to, že všeobecný súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu (prvostupňového ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny

základrozhodnutia,stačínazáverotom,žeztohtoaspektujeplnerealizovanézákladnéprávoúčastníka
na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS
115/2003).

23. V súvislosti so žalobkyniným prejavom nespokojnosti s preskúmavaným rozsudkom odvolací súd

poukazuje na stabilnú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, podľa ktorej nemožno právo na súdnu
ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v
súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok (napr.
II. ÚS 4/97, II. ÚS 3/97). Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie
je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je,

aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo
možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti (napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS
162/05, I. ÚS 140/2017).

24. Výrok o trovách vyplýva z ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v odvolacom

konaní úspešná, preto jej odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

25. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 druhá veta
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.).Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy
v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422
ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).