Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. december 2018

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 25Csp/13/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418200318
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kalata

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2018:1418200318.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Petrom Kalatom v právnej veci žalobcu: Forum Technologies,

a.s., so sídlom Hlboká cesta č. 5, 811 05 Bratislava, IČO: 35 758 333, zastúpený: advokátska kancelária
ALMOND LEGAL s.r.o., so sídlom Grösslingova č. 4, 811 09 Bratislava, IČO: 47 248 653, proti
žalovanému: S.. S. X., súdny exekútor so sídlom K. č. XX, XXX XX D. 4, identifikačné číslo XX XXX XXX,
zastúpený: JUDr. Juraj Bilický, advokát so sídlom Farská 8, 949 01 Nitra, IČO: 42 210 305, o zaplatenie
sumy 39.832,70 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 19.01.2018 v konaní domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 39.832,70 EUR spolu s úrokmi z omeškania v sadzbe 5 %
ročne zo sumy 39.832,70 EUR od 6.11.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil
tým, že žalobca uzavrel ako dlžník zmluvu o pôžičke s fyzickými osobami, S.. C. N. a X. P. ako veriteľmi,
na základe ktorej dňa 16.09.1999 poskytol S.. C. N. žalobcovi časť pôžičky vo výške 10.000.000 Sk
a X. P. zvyšnú časť pôžičky vo výške 10.000.000 Sk. Dňa 24.09.1999 spísal notár S.. X. K. notársku
zápisnicu č. N 758/99, ktorá obsahovala právny záväzok žalobcu z vyššie uvedenej zmluvy o pôžičke,

teda záväzok zaplatiť S.. C. N. a pánovi X. P., každému sumu vo výške 10.046.027,50 Sk (istina vo
výške 10.000.000 Sk a úroky vo výške 46.027,50 Sk), a to najneskôr do 30.09.1999 a žalobca zároveň
ako povinná osoba súhlasil s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v zmysle ustanovenia § 41 ods. 2
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútorov a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene
a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. (ďalej len ,,Exekučný poriadok"). Následne
dňa 01.10.1999 podali S.. C. N. a X. P. ako oprávnení návrh na vykonanie exekúcie proti žalovanému
ako povinnému na podklade vyššie uvedenej notárskej zápisnice, a to k súdnemu exekútorovi S., ktorý

vydal dňa 19. 11. 1999 upovedomenie o začatí exekúcie. Žalobca dňa 10.05.2000 bezhotovostným
prevodom uhradil S. N. na jeho bankový účet sumu vo výške 10.250.000 Sk a X. na jeho účet rovnako
sumu vo výške 10.250.000 Sk. Žalovaný bol v predmetnom exekučnom konaní dňa 20.02.2014 určený
za nástupcu JB. ktorá bola náhradníčkou pôvodného exekútora S.. Žalovaný dňa 20.9.2017 vydal v
predmetnom exekučnom konaní upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie prikázaním pohľadávky
z účtu v banke a vydal príkaz na zablokovanie sumy vo výške 663.878,38 EUR s prísl. na účte žalobcu, a
to na vymoženie pohľadávky oprávnených a sumu vo výške 39.832,70 EUR na vymoženie trov exekúcie

s DPH. Žalovaný vydal príkaz na odblokovanie sumy vo výške 663.878,38 EUR na účte žalobcu po
tom, ako mu žalobca preukázal úhradu vymáhanej pohľadávky, ale údajné trovy exekúcie - odmena
exekútora vo výške 33.193,91 EUR bez DPH, teda 39.832,70 EUR vrátane DPH, boli prevedené v
prospech bankového účtu žalovaného ako údajné trovy exekúcie. Žalobca je pritom presvedčený, žežalovanémunevznikolaninemoholvzniknúťnároknaodmenuexekútoravovýške39.832,70EUR,ktorá
bola odpísaná z bankového účtu žalobcu v prospech žalovaného, nakoľko trovy predmetnej exekúcie
boli v plnom rozsahu vysporiadané v čase úhrady vymáhanej pohľadávky oprávnených, t. j. v roku 2000,

podľa dostupnej judikatúry v predmetnom exekučnom konaní nemohol exekútorovi vzniknúť nárok na
odmenu vo výške 39.832,70 EUR, v zmysle ustanovenia § 5 ods. l vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška o odmenách a
náhradách exekútorov“), keďže exekútor okrem vydania upovedomenia o začatí exekúcie nevykonal
žiadnu činnosť bezprostredne smerujúcu k vymoženiu predmetnej pohľadávky, a pokiaľ aj v predmetnom

exekučnom konaní vznikol nárok na odmenu exekútora, tento nárok vznikol pôvodnému exekútorovi JB.,
u ktorého bolo exekučné konanie vedené v čase úhrady vymáhanej pohľadávky; naopak žalovanému
nárok na odmenu exekútora nemohol vzniknúť, keďže nevykonal žiadnu exekučnú činnosť a predmetné
exekučné konanie mu bolo pridelené až takmer 14 rokov po úhrade vymáhanej pohľadávky. K žalobe
doložil žalobca kópiu zmluvy o pôžičke zo dňa 19.08.1998, kópiu výpisu z účtu zo dňa 16.09.1999, kópiu
notárskej zápisnice č. N 758/99, Nz 707/99 zo dňa 24.9.1999, kópiu návrhu na vykonanie exekúcie zo

dňa: 01.10.1999, kópiu upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 19.11.1999, kópiu výpisu z účtu zo dňa
10.05.2000,kópiudekrétuourčenínáhradníkasúdnehoexekútoraS.zodňa18.08.2011,kópiudekrétuo
určení náhradníka súdneho exekútora S. zo dňa 20.02.2014, kópiu upovedomenia o spôsobe vykonania
exekúcie zo dňa 20.9.2017, kópiu konečného vyúčtovania exekučného konania zo dňa 02.10.2017,
písomnú výzvu na zaplatenie adresovanú právnym zástupcom žalobcu zo dňa 17.10.2017, čestné

vyhlásenie O., čestné vyhlásenie X. a navrhol v konaní ako svedkov vypočuť O. a X..

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 17.04.2018 uvádzal, že nároky žalobcu v celom rozsahu
neuznáva. Žalovaný namietol svoju pasívnu vecnú legitimáciu, nakoľko u žalovaného sa nemôže
jednať o bezdôvodné obohatenie, ale o údajný zákonný nárok v zmysle Exekučného poriadku, pričom

pasívne legitimovanými v prípade náhrad exekučných trov by mali byť subjekty vystupujúce na strane
oprávnených v exekučnom konaní. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca nepredložil žiadny relevantný
dôkaz o tom, že trovy exekučného konania boli ním alebo oprávnenými v exekučnom konaní uhradené
pred ich vymožením zo strany žalovaného a svedkov navrhnutých žalobcom považuje za zaujatých a
nedôveryhodných, a to údajne s poukazom na ich zjavný záujem na výsledku sporu. Žalovaný ďalej

uvádzal, že ku dňu 18.7.2011 zostatok pohľadávky na vymáhanie v časti trov exekučného konania
bol vo výške 39.844,70 EUR, čo malo vyplývať zo stavu exekučného spisu EX938/99 ku dňu 18. 07.
2011. Žalovaný predložil čestné vyhlásenie S. zo dňa 23.11.2017, podľa ktorého trovy tejto exekúcie
neboli uhradené ani z časti, ani mu nebola oznámená úhrada vymáhanej pohľadávky, poukázal na
sťažnosť žalobcu podanú na Slovenskú komoru exekútorov a stanovisko Slovenskej komory exekútorov

zo dňa 03.04.2018, v ktorom bola sťažnosť žalobcu vyhodnotená ako neopodstatnená. Uviedol, že ako
náhradník v zmysle príslušných zákonných ustanovení vstúpil do všetkých práv a povinností svojich
predchodcov - exekútorov, ktorých funkcia zanikla, a preto navrhol, aby súd žalobu zamietol.

3. Žalobca sa s námietkou nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného nestotožnil, poukázal

pri tom na nález Ústavného súdu SR z 13.02.2013, č. k. II. ÚS 165/2012-45. Zotrval na svojom
stanovisku, že v konaní preukázal, že trovy exekučného konania boli uhradené pred ich vymožením
zo strany žalovaného, vyhláseniami O. a X., pričom nepriamo o tom podľa žalobcu svedčí aj 12
rokov trvajúca nečinnosť exekútora S.. Namietal, že dňa 25.09.2017 nahliadal do exekučného spisu,
pričom dokument „Stav exekučného spisu ku dňu 18.07.2011“ sa v ňom nenachádzal, pričom bol

ubezpečený, že iné dokumenty ako tie v čase nahliadania, sa v exekučnom spise nenachádzajú. Mal
preto za to, že tento dokument bol dodatočne vyhotovený. Voči vyhodnoteniu jeho sťažnosti Slovenskou
komorou exekútorov ako nedôvodnej namietal, že text stanoviska Slovenskej komory exekútorov je
takmer identický s vyjadrením žalovaného k sťažnosti a avizoval žiadosť o prešetrenie vybavenia jeho
sťažnosti Ministerstvom spravodlivosti SR. Uviedol tiež, že ani z ustanovení Exekučného poriadku

citovaných žalovaným nevyplýva univerzálna právna sukcesia náhradníka exekútora do postavenia
jeho predchodcu, vrátane nároku na odmenu exekútora. Žalovaný odmietol akúkoľvek manipuláciu s
exekučným spisom, pokiaľ ide o dokument „Stav exekučného spisu EX 938/99 ku dňu 18.07.2011“,
uviedol, že sa jedná o interný dokument, ktorý slúži potrebám exekútora, nie je prístupný ostatným
účastníkom exekučného konania. Vo vzťahu k univerzálnej právnej sukcesii náhradníka exekútora

poukázal na rozhodovaciu prax súdov v obdobných prípadoch. Uviedol tiež, že nie je pravdou, že k
vymoženiu dlžnej sumy nedošlo pod ťarchou exekúcie, a teda nie je pravdou, že exekútor v exekučnom
konaní nevykonal žiaden úkon.4.Žalobcaďalejuvádzal,žesúdbymalprihliadaťnato,žeexekútorS.viacakodvanásťrokovnevykonal
žiaden úkon smerujúci k vymoženiu pohľadávky oprávnených, napriek tomu, že vymáhaná pohľadávka
bola vo výške 20.092.055 Sk, t. j. v prípade jej vymoženia mohla založiť vznik nároku súdneho exekútora

na maximálnu prípustnú odmenu, povinný bol majetný, o čom svedčí najmä skutočnosť, že vymáhanú
sumu v plnom rozsahu uhradil krátko po začatí exekúcie priamo zo svojho bankového účtu na účty
oprávnených. Podľa žalobcu je teda zrejmé, že keby bol bankový účet žalobcu zablokovaný zo strany
exekútora, došlo by k vymoženiu pohľadávky činnosťou exekútora, návrh na vykonanie exekúcie na
majetok žalobcu podali solventné osoby (oprávnení už v tom čase boli partnermi developerskej skupiny

H. realizujúcej výstavbu prvých veľkých administratívnych centier v Bratislave), teda bez ohľadu na
výsledok exekučného konania súdny exekútor mohol očakávať náhradu svojich trov. Žalobca vyjadril
presvedčenie, že všetky vyššie uvedené skutočnosti je potrebné považovať za skutočnosti preukazujúce
úhradu trov exekúcie v čase úhrady vymáhanej pohľadávky, nakoľko pokiaľ by trovy exekútora neboli
v tom čase uhradené, exekútor by s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, nepochybne aktívne
vykonával úkony smerujúce k ich vymoženiu. Tiež uvádzal, že vzhľadom na skutočnosť, že k úhrade

predmetných trov došlo pred viac ako osemnástimi rokmi, žalobca má v súčasnosti výrazne obmedzené
možnosti navrhovať akékoľvek iné dôkazy (okrem výsluchu svedkov - pána O. P.) preukazujúce úhradu
predmetnýchtrov.Zotrvalnastanovisku,žeS.,ktoréhočestnévyhláseniepredložilžalovaný,jepotrebné
v tomto konaní považovať za zaujatého. Poukázal na skutočnosť že S. bol z dôvodu úhrady vymáhanej
pohľadávky,akoaj exekučnýchtrovvroku2000,povinnýexekúciuukončiťavrátiťpoverenie.S.máteda

zrejmý záujem na preukázaní skutočností, ktoré uviedol v ním poskytnutom čestnom vyhlásení ako aj v
dokumente označenom ako ,,Stav exekučného spisu ku dňu 18.7.2011“, keďže v opačnom prípade by
bol zodpovedný za škodu vzniknutú účastníkom konania z dôvodu porušenia vyššie uvedenej povinnosti
vyplývajúcej z ustanovenia § 60 Exekučného poriadku účinného do 05.12.2000.

5. Súd z tvrdení v konaní zistil nasledovný skutkový stav:

5.1. Žalobca uzavrel ako dlžník (v tom čase pod obchodným menom E.) zmluvu o pôžičke s fyzickými
osobami, S. a X. ako veriteľmi, na základe ktorej dňa 16.09.1999 poskytol S. žalobcovi časť pôžičky vo
výške 10.000.000 Sk a IC. zvyšnú časť pôžičky vo výške 10.000.000 Sk. Dňa 24.09.1999 spísal notár

S. notársku zápisnicu č. N 758/99, ktorá obsahovala právny záväzok žalobcu z vyššie uvedenej zmluvy
o pôžičke, teda záväzok zaplatiť S. a pánovi X., každému sumu vo výške 10.046.027,50 Sk (istina vo
výške 10.000.000 Sk a úroky vo výške 46.027,50 Sk), a to najneskôr do 30.09.1999 a žalobca zároveň
ako povinná osoba súhlasil s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v zmysle ustanovenia § 41 ods. 2
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútorov a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a

doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“). Následne dňa
01.10.1999podaliS.kaX.akooprávnenínávrhnavykonanieexekúcieprotižalovanémuakopovinnému
na podklade vyššie uvedenej notárskej zápisnice, a to k súdnemu exekútorovi S. ktorý vydal dňa 19. 11.
1999 upovedomenie o začatí exekúcie. Žalobca dňa 10.05.2000 bezhotovostným prevodom uhradil S.
najehobankovýúčetsumuvovýške10.250.000SkaX.najehoúčetrovnakosumuvovýške10.250.000

Sk. Žalovaný bol v predmetnom exekučnom konaní dňa 20.02.2014 určený za náhradníka S., ktorá bola
náhradníčkou pôvodného exekútora JB.. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporu sporné, preto o
nich súd nevykonával osobitné dokazovanie listinami, ktoré predložil žalobca na ich preukázanie (kópia
zmluvy o pôžičke zo dňa 19.08.1998, kópia výpisu z účtu zo dňa 16.09.1999, kópia notárskej zápisnice
č. N 758/99, Nz 707/99 zo dňa 24.9.1999, kópia návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa: 01.10.1999,

kópia upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 19.11.1999, kópia výpisu z účtu zo dňa 10.05.2000,
kópia dekrétu o určení náhradníka súdneho exekútora JUDr. Márie Novákovej zo dňa 18.08.2011, kópia
dekrétu o určení náhradníka súdneho exekútora JB. zo dňa 20.02.2014)

5.2.SúdnyexekútorS.vydaldňa19.11.1999upovedomenieozačatíexekúcie,podľaktoréhonazáklade

právoplatnej a vykonateľnej notárskej zápisnice, napísanej notárom JB., č. k.: N 758/99, Nz 707/99,
zo dňa 24.09.199, bola spoločnosť E. (žalobca v tomto konaní) povinná zaplatiť fyzickým osobám, S.
a X. - v prospech S. ako oprávneného sumu zodpovedajúcu istine 10.000.000 Sk a úroku 46.027,50
Sk a v prospech X. sumu zodpovedajúcu istine 10.000.000 Sk a úroku 46.027,50 Sk. Nakoľko povinný
uvedenú povinnosť nesplnil, podali oprávnení návrh na vykonanie exekúcie. Predbežné trovy exekúcie

predstavovali 20 % z uvedenej pohľadávky a náhradu hotových výdavkov, účelne vynaložených v
súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Povinný bol vyzvaný, aby nárok oprávnených v lehote
14 dní uspokojil, alebo aby do 14 dní odo dňa doručenia upovedomenia vzniesol písomné námietky
podľa § 50 Exekučného poriadku (zistené z upovedomenia o začatí exekúcie z 19.11.1999). Žalovanýdňa 20.9.2017 vydal v predmetnom exekučnom konaní upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie
prikázaním pohľadávky z účtu v banke (zistené z upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie zo dňa
20.09.2017) a vydal príkaz na zablokovanie sumy vo výške 663.878,38 EUR s prísl. na účte žalobcu, a to

na vymoženie pohľadávky oprávnených a sumu vo výške 39.832,70 EUR na vymoženie trov exekúcie s
DPH (zistené z príkazu na začatie exekúcie z 21.09.2017 a z exekučného príkazu EX 938/1999-F zo dňa
22.09.2017). Po tom, ako X. a dedičia po zosnulom S. N. oznámili (obaja podaním zo dňa 26.09.2017),
že povinný ich pohľadávky uspokojil dňa 10.05.2000, žalovaný zmenil exekučný príkaz tak, že príkaz na
vykonanie exekúcie z účtu v banke sa týkal len trov exekútora vo výške 39.832,70 EUR.

5.3. Žalovaný zaslal žalobcovi konečné vyúčtovanie exekučného konania EX 938/1999-F zo dňa 2.
10. 2017, podľa ktorého sa exekučné konanie skončilo vymožením pohľadávky, pričom vymáhaný
nárok pohľadávky predstavoval sumu 666.934,04 eur, vymožený nárok pohľadávky predstavoval sumu
666.934,04 eur, vymáhaná odmena exekútora predstavovala sumu 33.193,92 eur, vymožená odmena
exekútora predstavovala sumu 33.193,92 eur, vymáhaný a vymožený nárok na DPH predstavoval

zhodne sumu 6.638,78 eur a vymáhaný a vymožený nárok spolu predstavoval zhodne sumu 706.766,74
eur (zistené z konečného vyúčtovania exekučného konania EX 938/1999-F).

5.4. Zo sťažnosti na postup žalovaného ako súdneho exekútora zo dňa 07.03.2018 súd zistil, že
žalobca sa domáhal prešetrenia postupu žalovaného v exekučnom konaní vedenom pod č. k. Ex

938/99. Zo stanoviska Slovenskej komory exekútorov z 03.04.2018 súd zistil, že Slovenská komora
exekútorov vyhodnotila sťažnosť žalobcu ako neopodstatnenú. Z upovedomenia o výsledku prešetrenia
vybavenia sťažnosti Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, súd zistil, že ministerstvo
nezistilo namietané porušenie povinností exekútora a sťažnosť vyhodnotilo ako neopodstatnenú.

5.5. Podľa čestného vyhlásenia X. z 27.12.2017, v exekučnej veci oprávnených 1/ C., 2/ X. c/a FORUM
Technologies a. s., o vymoženie 663.878,38 EUR, ktorá bola pôvodne vedená na exekútorskom úrade
S., povinný dňa 10.05.2000 uhradil celú vymáhanú sumu vrátane príslušenstva. Podľa informácií X.
bola pohľadávka vymáhaná v uvedenom exekučnom konaní uhradená v celom rozsahu, a to vrátane
všetkých trov exekúcie. Podľa čestného vyhlásenia trovy exekúcie boli uhradené priamo exekútorovi, a

to na základe dohody medzi X. a S. ako oprávnenými a exekútorom S., u ktorého bola táto exekúcia v
čase úhrady pohľadávky vedená.

5.6. Podľa čestného vyhlásenia O. zo dňa 15.01.2018, v exekučnej vecí oprávnených 1/ C., 2/ X.
c/a FORUM Technologies a. s. o vymoženie 663.878,38 EUR, počas pôsobenia O. ako predsedu

predstavenstva povinného, povinný dňa 10.05.2000 uhradil celú pohľadávku vymáhanú v predmetnom
exekučnom konaní vrátane jej príslušenstva. Povinný dňa 10.05.2000 uhradil na účet oprávneného C.
sumu 10.250.000 Sk a na účet oprávneného X. sumu 10.250.000 Sk. Zároveň vyhlásením O. potvrdil,
že vyššia uvedená suma bola na základe dohody s oprávnenými určená nielen na úhradu pohľadávky
oprávnených a jej príslušenstva, ale aj na úhradu vzniknutých exekučných trov exekútora S., u ktorého

bolo v tom čase predmetné exekučné konanie vedené. O. tiež vyhlásil, že ako vtedajší predseda
predstavenstva povinného bol presvedčený, že predmetná exekúcia bola riadne ukončená z dôvodu
vysporiadania pohľadávky oprávnených, jej príslušenstva aj všetkých súvisiacich trov, a to úhradami,
ktoré povinný vykonal dňa 10.05.2000.

5.7. Podľa čestného vyhlásenia S. z 23.11.2017, v exekučnej veci EX 938/1999 vo veci oprávnených:
C. a X., voči povinnému: FORUM Technologies a. s. (pôvodne E.), Hlboká cesta 5, 811 05 Bratislava,
IČO: 35 758 333, o zaplatenie 663878,38 eur príslušenstvom, neboli uhradené trovy exekúcie ani sčasti,
a taktiež S. nebola oznámená úhrada vymáhanej pohľadávky.

5.8. Svedok X. vo svojej výpovedi uvádzal, že približne pred dvadsiatimi rokmi potrebovala spoločnosť
(žalobca) financie, ktoré jej poskytli titulom pôžičky svedok a jeho nebohý kolega Pančík. Následne
o niekoľko mesiacov im bola táto pôžička zo strany spoločnosti vrátená. Celú záležitosť procesoval,
resp. komunikoval o nej, nebohý kolega N., ktorý sa poznal s S., pričom záverom bolo, že celá vec
je vysporiadaná a vyrovnaná. Svedkovi a kolegovi N. malo byť ako veriteľom z pôžičky zo strany

spoločnosti vrátených jednak istina pôžičky vo výške 10 miliónov Sk a taktiež suma 46.027,50 Sk ako
úrok, pričom vyplatených každému bolo 10.250.000,- Sk a svedok predpokladá, uviedol však, že je to
len jeho hypotéza, že suma prevyšujúca 10.046.270,50 Sk, tak vyplatená svedkovi ako aj kolegovi N.
predstavuje odmenu exekútora, v tom čase S.. Ohradil sa voči tomu, že niekto, kto sa vydáva za osobu,ktorá ho zastupuje, tak po osemnástich rokoch bez toho, aby ho kontaktoval, vymáhal jeho pohľadávku
voči jeho bývalej firme. Na otázky právneho zástupcu žalobcu uviedol, že v súčasnosti so žalobcom
nijako prepojený nie je a z výsledku sporu preňho nevyplývajú žiadne negatívne dôsledky. Počas trvania

exekúcie nebol exekútormi nikdy kontaktovaný. Na otázky právneho zástupcu žalovaného uviedol, že
v súvislosti s výpoveďou si prešiel spis (bez bližšej konkretizácie). V čase, keď začala exekúcia, bol
spolumajiteľom holdingu, do ktorého patril žalobca, svoju konkrétnu pozíciu si nepamätá. Záležitosti
okolo pôžičky a následnej exekúcie riadil kolega N., ktorý mal jeho plnú dôveru.

5.9. Svedok O. vo svojej výpovedi uviedol, že presne si obdobie poskytnutej pôžičky nepamätá. Vie
však, že spoločnosť prijala od svojich dvoch akcionárov, od každého 10.000.000,- SKK, ktoré boli
určené na akvizíciu, ktorá sa neskôr neuskutočnila, a pôžička bola preto vrátená. V tom čase mala
spoločnosť dvoch akcionárov, pána P. a pána N.. Celý proces exekúcie prebral na seba N., ktorý bol
právnik. Pamätal si tiež, že spoločnosť vrátila každému 10.250.000,- SKK, pričom suma 47.000,- SKK
malapredstavovaťúrokyazvyšokmalpredstavovaťodmenuexekútora.Malatobyťkrátkodobápôžička,

pričom potom, čo sa akvizícia neuskutočnila, peniaze boli približne po polroku vrátené. Na otázky
právneho zástupcu žalobcu uviedol, že v súčasnosti so žalobcom nijako prepojený nie je a z výsledku
sporu preňho nevyplývajú žiadne negatívne dôsledky. V súvislosti s exekúciou nebol za posledných 18
rokov kontaktovaný žiadnym exekútorom, k otázke, či mal informáciu, že S. vedel, že pohľadávka bola
uhradená sa nevedel vyjadriť, nikdy s S. nebol v osobnom kontakte. Z odpovedí na otázky právneho

zástupcu žalobcu vyplynulo, že záležitosti okolo pôžičky, ako aj okolo exekúcie zaobstarával nebohý
kolega N..

6. Právne súd vec posúdil nasledovne:

6.1. Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konania, ktoré sa začali do 01.02.2002 sa
dokončia podľa doterajších predpisov.

6.2. Podľa § 2 Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002, exekútor je štátom určenou a
splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (ďalej len

„exekučná činnosť“) a na ďalšiu činnosť podľa tohto zákona.

6.3. Podľa § 16 ods. 9 Exekučného poriadku účinného v čase prevzatia úradu žalovaným, na nástupcu
exekútora sa primerane použijú ustanovenia o náhradníkovi.

6.4. Podľa prvej vety § 16a ods. 3 Exekučného poriadku účinného v čase prevzatia úradu žalovaným
náhradník exekútora zabezpečí výkon exekúcie v neukončených konaniach.

6.5. Podľa § 60 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekúcie, poverenie na vykonanie
exekúcie vydané exekútorovi podľa § 44 exekútor bezodkladne vráti súdu, ak

a) súd rozhodol o vylúčení exekútora (§ 30)
b) exekútor upustil od vykonania exekúcie (46 ods. 3)
c) súd zastavil exekúciu (§ 57)
d) sa exekučné konanie skončilo vymožením pohľadávky.

6.6. Podľa § 196 Exekučného poriadku účinného v čase poverenia na vykonanie exekúcie, za výkon
exekučnej činnosti podľa tohto zákona, patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a
náhrada za stratu času.

6.7. Podľa § 27a vyhlášky o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v exekučných konaniach

začatých do 30.04.2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.

6.8. Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky o odmenách a náhradách súdnych exekútorov základom pre určenie
odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška
vymáhanej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak.

6.9. Podľa § 5 ods. l vyhlášky o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do
30.4.2008, odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej 500 Sk (16,59 EUR
a najviac 1.000.000 Sk (33.193,92 EUR).6.10. Podľa § 5 ods. 2 vyhlášky o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, ak súdny exekútor upustí
od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 Exekučného poriadku, patrí mu 50 % odmeny vypočítanej

podľa § 5 ods. 1 vyhlášky o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.

6.11. Podľa § 451 ods. l Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

6.12. Podľa § 451 ods. l Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

7. Námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v spore nepovažoval súd za dôvodnú.
Vecná legitimácia vyplýva z hmotného práva, má ju ten, kto je podľa hmotného práva nositeľom

uplatneného práva a povinnosti. Súd aj s ohľadom na závery v náleze Ústavného súdu SR z 13.02.2013,
č. k. II ÚS 165/2012-45 uzavrel, že v prípade odmeny exekútora, tento koná vo vlastnom mene a
na vlastný účet, nie ako vykonávateľ verejnej moci, a preto môže byť subjektom zodpovedným z
bezdôvodného obohatenia.

8. K námietke žalobcu, že žalovanému nevznikol ani nemohol vzniknúť nárok na odmenu exekútora vo
výške 39.832,70 EUR, ktorá bola odpísaná z bankového účtu žalobcu v prospech žalovaného, nakoľko
trovy predmetnej exekúcie boli v plnom rozsahu vysporiadané v čase úhrady vymáhanej pohľadávky
oprávnených, teda v roku 2000, súd uvádza žalobca žiadnym spôsobom skutočnosť o úhrade trov
exekúcie v roku 2000 nepreukázal a na tom nič nemenia ani tvrdenia žalobcu, že v dôkaznej núdzi je v

dôsledku plynutia času od úhrady pohľadávky v roku 2000 do obdobia, kedy došlo k odpísaniu odmeny
exekútora v roku 2017. Samotní svedkovia O. (v čase poskytnutia pôžičky aj jej vrátenia predseda
predstavenstva žalobcu) a X. (v čase poskytnutia pôžičky aj jej vrátenia člen predstavenstva žalobcu)
uvádzali, že mali za to, že trovy exekúcie boli uhradené v súvislosti s vrátením prostriedkov z pôžičky
žalobcom veriteľom, nakoľko bolo vrátená vyššia suma, ako bola istina pôžičky a suma dohodnutého

úroku. Svedok P. však vyslovene uviedol, že je to len jeho hypotéza. Obaja svedkovia pritom zároveň
uvádzali, že tak samotnú pôžičku ako aj následnú exekúciu procesoval dnes už nebohý C., ktorému
obaja dôverovali. Samotná dôvera svedkov v konanie C. však nepreukazuje, že prostriedky presahujúce
sumu istiny pôžičky a jej príslušenstva, teda v prípade oboch veriteľov presahujúce sumu 10.046.027,50
Sk (v súčte 407.945 Sk), boli skutočne použité na úhradu trov exekúcie, resp. odmeny exekútora, ktorá

v zmysle ustanovenia § 5 ods. 1 vyhlášky o odmenách a náhradách exekútorov predstavovala sumu
1.000.000 Sk. Žalobca spochybňoval listinu „Stav exekučného spisu ku dňu 18.07.2011“, podľa ktorej
zostatok pohľadávky k 18.07.2011 predstavoval odmenu exekútora vo výške 39.832,70 eur a hotové
náklady predstavovali sumu 12 eur, čím trovy exekúcie predstavovali sumu 39.844,70 eur ako aj čestné
vyhlásenie S. zo dňa 23.11.2017 o tom, že mu neboli ani z časti uhradené trovy exekúcie a že mu

nebola ani oznámená úhrada pohľadávky. Platí však, že to bol práve žalobca, kto mal preukázať, že
trovy exekúcie boli uhradené, pričom jediné, čo bolo preukázané, resp. žalovaný to nerozporoval, bolo,
že v roku 2000 boli žalobcom ako dlžníkom vrátené prostriedky z pôžičky obom veriteľom, tak C., ako
aj X., každému vo výške 10.250.000 Sk. Nijako však už nebolo preukázané, že by boli prostriedky
prevyšujúce sumu 10.046.027,50 Sk u každého z veriteľov použité na úhradu trov exekúcie. Ani samotní

svedkovia vo svojich výpovediach neuvádzali, že by boli priamo svedkami úhrady nejakých trov exekúcie
pôvodnému exekútorovi S. Vychádzali len z dôvery v konanie C., ktorý obstarával záležitosti s pôžičkou,
resp. exekúciou.

9. Súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že podľa dostupnej judikatúry v predmetnom exekučnom

konaní nemohol exekútorovi vzniknúť nárok na odmenu vo výške 39.832,70 EUR, v zmysle ustanovenia
§ 5 ods. l vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov (ďalej len „vyhláška o odmenách a náhradách exekútorov“), keďže exekútor okrem vydania
upovedomenia o začatí exekúcie nevykonal žiadnu činnosť bezprostredne smerujúcu k vymoženiu
predmetnej pohľadávky. Súd má za to, že žalovaný nenesie zodpovednosť za spôsob, ako vykonával

funkciu exekútora S.. Žalovaný dňa 20.9.2017 vydal v predmetnom exekučnom konaní upovedomenie
o spôsobe vykonania exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke a vydal príkaz na zablokovanie
sumy vo výške 663.878,38 EUR s prísl. na účte žalobcu, a to na vymoženie pohľadávky oprávnených
a sumu vo výške 39.832,70 EUR na vymoženie trov exekúcie s DPH. Žalovaný vydal príkaz naodblokovaniesumyvovýške663.878,38EURnaúčtežalobcupotom,akomužalobcapreukázalúhradu
vymáhanej pohľadávky, ale údajné trovy exekúcie. V konaní však nebolo preukázané, že by žalobca
akýmkoľvek spôsobom preukazoval úhradu exekvovanej pohľadávky pred tým, ako žalovaný dňa

20.9.2017 vydal v upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke.
Preto nemožno považovať postup žalovaného za nesprávny, ak, aj keď až v roku 2017, urobil ďalšie
úkony smerujúce k vykonaniu exekúcie, obzvlášť, ak postup exekútora bol medzičasom preskúmavaný
tak Slovenskou komorou exekútorov podľa § 218b Exekučného poriadku, a spôsob vybavenie sťažnosti
bol prešetrený aj Ministerstvom spravodlivosti SR, pričom tak Slovenská komora exekútorov, ako aj

Ministerstvo spravodlivosti SR uzavreli, že sťažnosť žalobcu na postup žalovaného ako exekútora je
neopodstatnená.

10. Súd sa tiež nestotožnil s námietkou žalobcu, že pokiaľ aj v predmetnom exekučnom konaní vznikol
nárok na odmenu exekútora, tento nárok vznikol pôvodnému exekútorovi S. u ktorého bolo exekučné
konanievedenévčaseúhradyvymáhanejpohľadávky;naopakžalovanémunároknaodmenuexekútora

nemohol vzniknúť, keďže nevykonal žiadnu exekučnú činnosť a predmetné exekučné konanie mu bolo
pridelené až takmer 14 rokov po úhrade vymáhanej pohľadávky. Takýto názor žalobcu by znamenal, že
žalovaný, ale aj súdni exekútori všeobecne, by síce mali zákonnú povinnosť zabezpečiť výkon exekúcie
v neukončených konaniach (čo bola aj povinnosť žalovaného v exekučnom konaní vedenom pod sp.
zn. EX 938/1999-F), ale nemali by mať nárok na trovy exekúcie, medzi ktoré patrí aj odmena exekútora.

S takýmto názorom žalobcu sa súd nemohol stotožniť a nezodpovedá ani praxi súdov, kedy v rámci
svojej rozhodovacej praxe tieto priznávajú novému exekútorovi v rámci trov exekúcie aj trovy a hotové
výdavky za úkony, ktoré vykonal pôvodný exekútor.

11. Súd preto na základe vyššie uvedeného, uzavrel že žalovanému vznikol nárok na úhradu odmeny

podľa § 5 ods. 1 vyhlášky o odmenách a náhradách exekútorov, a to s ohľadom na skutočnosť, že
upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 19.11.1999 bolo žalobcovi doručené 25.11.1999 (oprávneným
X. 29.11.1999 a S. 19.01.2000), po tom, čo podaním zo dňa 01.10.1999 navrhli S. a X. vykonanie
exekúcie a následne začala žalobcovi plynúť štrnásťdňová lehota na vznesenie námietok proti exekúcii,
ktoré žalobca nevzniesol. Následne po uplynutí lehoty na podanie námietok (až dňa 10.05.2000)

žalobca uhradil S. 10.250.000 Sk a X. taktiež 10.250.000 Sk, pričom v konaní nebolo preukázané,
že by o týchto úhradách mal exekútor vedomosť. Žalovaný sa o tom, že pôžička bola obom veriteľom
dňa 10.05.2010 vrátená, dozvedel až po tom, ako dňa 20.9.2017 vydal v predmetnom exekučnom
konaní upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke a vydal
príkaz na zablokovanie sumy vo výške 663.878,38 EUR s prísl. na účte žalobcu, a to na vymoženie

pohľadávky oprávnených a sumu vo výške 39.832,70 EUR na vymoženie trov exekúcie s DPH. S
ohľadom na skutočnosť, že v konaní nebola preukázaná žiadna úhrada trov exekúcie (pričom nad sumu
presahujúcu sumu 407.945 Sk žiadna úhrada nebola ani tvrdená), súd uzavrel, že na strane žalovaného
nedošlo k bezdôvodnému obohateniu tým, že na základe príkazu na vykonanie exekúcie prikázaním
pohľadávky z účtu v banke zo dňa 22.09.2017 (po jeho zmenách zo dňa 27.09.2017) vymohol trovy

exekútora vo výške zodpovedajúcej sume 39.832,70 eur, a teda súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Ak namietal žalobca premlčanie podľa § 390 Obchodného zákonníka, súd uvádza, ani túto námietku
súd nepovažoval za dôvodnú, nakoľko podanie návrhu na začatie exekúcie exekútorovi má povahu
uplatnenia vykonateľného exekučného titulu (v tomto prípade notárskej zápisnice), pričom exekútor v
exekučnom konaní vystupuje ako štátom určená a splnomocnená osoba a exekučné konanie trvá až do

vymoženia vymáhanej pohľadávky jej príslušenstva a trov exekúcie, (pokiaľ nie sú splnené podmienky
na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku) a dovtedy nemôže dôjsť ani k premlčaniu
práva exekútora uplatniť si odmenu v exekučnom konaní.

12. Podľa § 255 ods. 1 zák. č.160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu

trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o
nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V
konaní mal žalovaný úspech v celom rozsahu, nakoľko súd žalobu v celom rozsahu zamietol, súd preto
priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O konečnej výške trov konania
rozhodne súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Akstrana,ktorejbolauloženápovinnosť,nesplníuloženúpovinnosť,jemožnépodaťnávrhnavykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.