Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. august 2020

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 22C/39/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2519200799
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Hricková
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2020:2519200799.2

Uznesenie

Okresný súd Piešťany v právom spore žalobcu: B. W., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX/XXX, M.,
proti žalovanej: W. S., nar. X.X.XXXX, bytom B. S. XXXX/XX, M., o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e .

II. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 24.4.2019, doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 29.4.2019, sa žalobca domáhal
vyporiadania jeho bezpodielového spoluvlastníctva so žalovanou, ktoré zaniklo právoplatnosťou
rozsudku o rozvode ich manželstva, pretože medzi nimi nedošlo k dohode o vyporiadaní ich spoločného
majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“).

2. Podaním zo dňa 12.7.2019, doručeným súdu dňa 16.7.2019, žalobca oznámil súdu, že berie žalobu
v celom rozsahu späť a žiada konanie zastaviť z dôvodu, že došlo medzi stranami sporu k uzavretiu
mimosúdnej dohody o vyporiadaní ich BSM. Zároveň uviedol, že si neuplatňuje trovy konania.

3. Podaním zo dňa 15.7.2019, doručeným súdu dňa 17.7.2019, žalovaná oznámila súdu, že súhlasí so

späťvzatím žaloby v celom rozsahu. Potvrdila, že došlo k uzavretiu mimosúdnej dohody o vyporiadaní
BSM. Zároveň uviedla, že trovy konania si neuplatňuje.

4. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.

5. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

6. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

7. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

8. Ustanovenie § 146 ods. 2 CSP sa vzťahuje na spory, kde určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z hmotného práva, kedy podľa povahy veci, môže ktorýkoľvek z účastníkov právneho
vzťahu iniciovať usporiadanie ich právneho vzťahu súdnym rozhodnutím. Ten z účastníkov právneho

vzťahu, ktorý uplatní svoje právo na usporiadanie ich vzťahu súdnou cestou skôr než iný účastník
tohto vzťahu, sa stáva žalobcom. Jeho procesné postavenie, ako aj s ním spojená aktívna vecnálegitimácia, však nie sú podmienené hmotným právom, keďže za rovnakých podmienok by sa mohol
totožného nároku úspešne domáhať aj iný účastník toho istého právneho vzťahu (tzv. iudicium duplex).
Nakoľko postavenie žalobcu, a k nemu patriace dispozičné oprávnenie na späťvzatie žaloby, prináleží

konkrétnej osobe iba z titulu časového predstihu (pozn. v podaní žaloby), súd môže takéto konanie
zastaviťlensosúhlasomžalovaného,pričomsúhlasžalovanéhosospäťvzatímžalobymusíbyťvýslovne
a zrozumiteľne vyjadrený v podaní určenom súdu (§ 123 ods. 1 CSP). Absencia výslovného nesúhlasu
so späťvzatím žaloby na zastavenie konania tohto druhu nepostačuje, a teda nemožno ho prezumovať
podľa § 157 ods. 2 CSP, kedy procesným účinkom by bol iba predpoklad, že žalovaná strana nemá

námietky. Medzi konania s obligatórnym súhlasom žalovaného so späťvzatím žaloby patria napríklad
konanie o vyporiadanie BSM (§ 149 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších
predpisov /ďalej len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“ v príslušnom tvare/, o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva /§ 142 OZ/, o hospodárení so spoločnou vecou /§ 139 ods. 2 OZ/, o
zrušenie práva spoločného nájmu bytu a o súvisiacom nároku na bytovú náhradu /§ 705, § 712a OZ/).

9. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým vzal svoju žalobu v celom rozsahu späť, a na výslovný
súhlas žalovanej so späťvzatím žaloby, ktorý bol v danom prípade nevyhnutný (§ 146 ods. 2 CSP),
keďže spôsob vysporiadania BSM medzi stranami vyplýva z Občianskeho zákonníka, súd podľa § 145
ods. 1 CSP konanie zastavil.

10. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

11. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

12. Jedinou situáciou, kedy zastavenie konania pre späťvzatie žaloby z procesného hľadiska zaviní
žalovaný, je také správanie žalovaného počas sporového konania, kedy sa žalovaný zachoval v
intenciách žalobného návrhu (petitu). Inak povedané, keď bola požiadavka žalobcu splnená neskorším
správaním(konaním)žalovanéhobeztoho,abyoveci(meritórne)rozhodolsúd.Pritommedzisprávaním

žalovaného a žalobným návrhom musí byť vecná spojitosť. Vtedy má žalobca, podľa § 256 ods. 1 CSP,
právo na náhradu trov konania voči žalovanému.

13. Keďže žalobca vzal žalobu späť z dôvodu uzavretia mimosúdnej dohody o vyporiadaní BSM so
žalovanou, a vyporiadanie BSM bolo v záujme oboch strán sporu, v danom prípade dospel súd k záveru,

že obe strany procesne zavinili zastavenie tohto konania, preto podľa § 256 ods. 1 CSP súd rozhodol,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Piešťany do 15 dní od doručenia
rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).