Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. september 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/27/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515010025
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8515010025.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov
JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Rastislava Vargu, PhD. L.LM., MBA na verejnom zasadnutí konanom dňa
16. septembra 2020, v trestnej veci obžalovaného X. A. a spol., pre prečin všeobecného ohrozenia
podľa § 285 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku
Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 1T/12/2015 zo dňa 30. novembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 1T/12/2015 zo dňa 30. novembra 2018 boli
obžalovaní X. A., D.. F. O., D.. B. P. a F. A. podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodení spod obžaloby zo
dňa 28.01.2015, podanej na okresnom súde dňa 28.01.2015 prokurátorom Okresnej prokuratúry Stará
Ľubovňa pod sp. zn. Pv 96/13/7710 pre prečin všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods. 1, ods. 3 písm.

a/ Trestného zákona, ktorého sa v zmysle podanej obžaloby jednotliví obžalovaní mali dopustiť tak, že:

Obžalovaný X. A.

1./ Ako konateľ spoločnosti AGROSTAV SK, s.r.o. dňa 19.11.2010 uzatvoril zmluvu o dielo s
objednávateľom, spoločnosťou Pienstav, a.s. v reštrukturalizácii, ktorej predmetom bola realizácia

stavby „Dostavba zimného štadióna Stará Ľubovňa - tréningová hala“, ktorou na seba prevzal
nebezpečenstvo škody na diele až do času protokolárneho prevzatia diela objednávateľom / v čl. 2.6
zmluvy/, pričom ako zhotoviteľ bol povinný vykonať práce tak, aby na predmetnej stavbe nedošlo ku
škode, či už z nedbanlivosti, príp. ako dôsledok nesprávneho postupu realizácie a zároveň bol povinný
zdržať sa činností, ktoré môžu mať za následok vznik škody / čl. 5.4 zmluvy/. Aj napriek tomu, že
zmluvou prešlo nebezpečenstvo škody na diele až do času protokolárneho prevzatia diela na zhotoviteľa

- spoločnosť STRATEG Building s.r.o., v presne nezistený deň bol podpísaný odovzdávací a preberací
protokol, čím nebezpečenstvo škody na diele prešlo späť na objednávateľa spoločnosť Agrostav SK,
s.r.o.. Obvinený X. A., ako konateľ spoločnosti Agrostav SK, s.r.o., bol v zmysle čl. 5.4. zmluvy o
dielo povinný vykonať práce tak, aby na predmetnej stavbe nedošlo ku škode a zároveň bol povinný
zdržať sa činností, ktoré môžu mať za následok vznik škody. Napriek tomu, ako povinná osoba nezaistil
bezpečnosť staveniska a taktiež si nesplnil povinnosť odvrátiť hroziace nebezpečenstvo z nadmernej

snehovej pokrývky na streche haly jej odprataním, čo bol povinný vykonať, keďže na zrútenej halovej
časti stavby sa minimálne od 18.1.2013 nachádzalo viditeľne veľké a nadmerné množstvo snehu.
Obvinený X. A., ako osoba zodpovedná za stavenisko, nebol v tom čase preveriť stav konštrukcie pri
tejto záťaži a nezabezpečil preventívne odstránenie snehu zo strechy.

Obžalovaný Ing. F. O.2./ Ako osoba, ktorú spoločnosť STRATEG Building s.r.o. zmluvou o dielo zo dňa 20.10.2010
poverila výkonom funkcie stavbyvedúceho za spoločnosť STRATEG Building, s.r.o., vykonával funkciu
stavbyvedúceho v rozpore s ustanovením § 46a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní

a stavebnom poriadku, nakoľko potom, čo mu dňa 13.10.2010, na stretnutí zástupcov všetkých
zúčastnených strán, na ktorom sa prejednávala stavebná pripravenosť základových konštrukcií pred
montážou haly HUPRO, bola okrem iného daná úloha odstrániť výškové nerovnosti na základových
konštrukciách s toleranciou 1cm na dĺžke 5m a zhotoviť nadbetonávku na hornej hrane základovej
steny v sklone 5%. Táto nadbetonávka bola na základovom páse na západnej strane zhotovená

25.10.2011 bez aplikácie spojovacieho mostíka na kontaktnú betónovú plochu starú len 33 dní, pričom
nová betónová vrstva sa z tohto dôvodu nemohla dostatočne spojiť so staršou vrstvou betónu, pretože
kontaktná plocha nebola dostatočne pripravená na aplikáciu ďalšej vrstvy, s ktorou mala tvoriť jednotný
celok. Týmto svojím konaním spôsobil, že počas výstavby neboli dodržané technické požiadavky
na zhotovovanie betónových konštrukcií a technické postupy a podmienky na použitie chemického
kotvenia, čoho dôsledkom bolo nedodržanie základných požiadaviek na mechanickú odolnosť a stabilitu

stavby tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 14 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., ako aj § 43d, ods. 1,
časť a) zákona č. 50/1976 Zb., stavebného poriadku. Pričom podľa čl. 5.5. zmluvy o dielo medzi
zhotoviteľom: STRATEG Building s.r.o. a objednávateľom: Agrostav SK s.r.o., zo dňa 20.10.2010,
zhotoviteľ (STRATEG Building s.r.o.) zodpovedal za dodržiavanie všeobecných technických požiadaviek
na výstavbu.

Obžalovaní Ing. B. P. a F. A.

3./ Ako konatelia spoločnosti HUPRO, s.r.o. so sídlom Štrková 971/10 E, Žilina, v rozpore s ustanovením
§ 13 zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov, (technická dokumentácia stavieb musí obsahovať požiadavky
na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na prípravu, výstavbu, prestavbu a ich budúcu
prevádzku, v zmysle ktorého technická dokumentácia stavieb musí obsahovať požiadavky na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na prípravu, výstavbu, prestavbu a ich budúcu prevádzku),
ako aj v rozpore s bodom 4.2.4 STN EN 1090 - 2, ktorá stanovuje, že počas zhotovenia oceľových

konštrukcií musí byť spracovaná dostatočná dokumentácia, ako záznam o zabudovanej konštrukcii,
slúžiaca ako dôkaz, že konštrukcia bola vyhotovená podľa technických špecifikácií zhotovenia, tzv.
výrobná dokumentácia. Obvinení však pred samotnou realizáciou samonosnej oblúkovej konštrukcie
nezabezpečili vyhotovenie projektu kotvenia oblúkovej haly, výrobnú a montážnu dokumentáciu stavby,
ktoré by riešili z konštrukčného hľadiska tvar jednotlivých segmentov, spoje týchto segmentov haly a

kotvenie oblúkovej haly do základových pásov. V dôsledku toho oceľová oblúková konštrukcia haly,
vzhľadom na rozmerové disproporcie základov a najmä skladby jednotlivých nosných oblúkových
segmentov, nemala projektom predpísaný tvar, čo sa výrazne negatívnym spôsobom prejavilo
predovšetkým v nesprávnej realizácií konštrukcie kotvenia na vyššom základovom páse. Tým konatelia
spoločnosti HUPRO, s.r.o. spôsobili, že osoby realizujúce montáž oblúkovej konštrukcie haly nevykonali

jej montáž na základe projektovej dokumentácie, ktorou by bol určený presný tvar oblúka, jeho delenie a
hrúbka jednotlivých segmentov, spoje týchto segmentov, ako aj použitie a správna montáž kotvenia haly.

Pričom v dôsledku konaní obvinených uvedených v bodoch 1./ až 3./ došlo dňa 09.02.2013 v čase
okolo 06.00 hod. v Starej Ľubovni na ul. Tehelnej k zrúteniu oceľovej oblúkovej konštrukcie na stavbe

„Dostavba zimného štadióna Stará Ľubovňa“, čím F. vznikla majetková škoda v hodnote
235.585,69 €,
pretože skutky nie sú trestným činom.

Podľa§ 288 ods. 3 Trestného poriadku bolo poškodené F. Q. K., IČO: 00330167, sídlom H. 1, XXX 01

Q. K., s nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení podal odvolanie prokurátor, pričom v neskoršie
predložených písomných dôvodoch v úvode cituje odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k
jednotlivým obžalovaným ako aj k dôvodom, pre ktoré boli tieto osoby spod obžaloby oslobodené, s

ktorým sa nestotožnil, nakoľko hodnotenie dôkazov zo strany okresného súdu nebolo vykonané v súlade
s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku. Súhlasí s argumentáciou súdu o tom, že od počiatku
realizácie stavby „Dostavba zimného štadióna Stará Ľubovňa - tréningová hala, zmena stavby pred
dokončením" mohli byť vo vzťahu k príslušným povinnostiam vytvárané podmienky k tomu, že k danejsituácii v konečnom dôsledku aj skutočne došlo. V žiadnom prípade sa však nestotožňuje so závermi
okresného súdu, ktorý svojím spôsobom absolútne „vyviňuje“ obžalovaných zo skutkov, ktoré sú im
kladené za vinu, čo hodnotí v kontexte záveru odôvodnenia rozsudku, kde sa uvádza, že na základe

všetkých skutočností, ktoré v tomto konaní vyšli najavo, zrejme mali byť v súvislosti so zrútením oceľovej
oblúkovejkonštrukcienapríslušnejstavbe,kčomudošlo9.2.2013,stíhanépreriadnenesplneniesvojich
povinností (ako to vyplýva z textu odôvodnenia tohto rozsudku) iné osoby, osobitne tie, ktoré sú priamo
zodpovedné za samotnú realizáciu stavby ako takej bez príslušného povolenia a overenia projektovej
dokumentácie v stavebnom konaní, teda za realizáciu stavby v jednoznačnom rozpore s § 48 ods. 1

zákona č. 50/1976 Zb. („stavby sa musia uskutočňovať v súlade s overeným projektom a stavebným
povolením").
Za účelom zistenia príčiny zrútenia oceľovej oblúkovej konštrukcie na stavbe „Dostavba zimného
štadióna Stará Ľubovňa“ bol do konania pribratý Ing. F. J. k vypracovaniu znaleckého posudku. Zo
záverov vypracovaného znaleckého posudku okrem iného vyplýva, že príčinou zrútenia oceľových
oblúkových konštrukcií strechy na zimnom štadióne bolo zlyhanie kotvenia v hornej časti základu na

západnej strane objektu pod nadmernou tiažou snehu. Práve z takto ustálenej príčiny zrútenia haly sa
odvíjaloďalšievykonávanédokazovanie.NazákladeobjednávkyobžalovanéhoIng.B.P.bolprof.Ing.P.
B., C.. vypracovaný znalecký posudok č. 1/2013, ktorý ako prvotnú príčinu havárie určil netuhé uloženie
na vyššom základe, ktorý preberal väčšie reakcie. Z dôvodu rozpornosti záverov znaleckých posudkov
bola do konania pribratá Technická univerzita v Košiciach, znalecký ústav v odbore stavebníctvo. Zo

záverov znaleckého posudku k príčine zrútenia haly vyplýva, že tou bolo nedostatočne realizované
kotvenie nosnej oceľovej konštrukcie haly do železobetónovej základovej konštrukcie, teda nedodržanie
technológie kotvenia (nedostatočná hĺbka zapustenia oceľových kotiev a nedostatočné lepenie kotiev) a
následkom vytiahnutia kotiev stratila nosná konštrukcia oporu v železobetónovom základe, v dôsledku
čoho nastalo nedostatočné prenášanie horizontálnych a vertikálnych síl do železobetónového základu.

Ajnapriektomu,žesamožnostotožniťstvrdenímsúdu,ževkaždomzkrokov,ktorésmerovalikrealizácii
stavby „Dostavba zimného štadióna Stará Ľubovňa - tréningová hala, zmena stavby pred dokončením",
došlo k pochybeniam zo strany zainteresovaných subjektov a príslušných orgánov štátnej správy, avšak
hodnotenie priamej príčiny zrútenia haly z pohľadu prokuratúry nepreukazuje príčinnú súvislosť medzi
„pochybeniami“ na strane objednávateľa súvisiace so stavebným konaním, ktoré evidentne neprebehlo

„lege artis“ a nedostatkami preukázanými v konaní obžalovaných, ako vyplývajú z obžaloby. Z výsledkov
dokazovania, ktoré bolo vykonané v priebehu prípravného konania, vyplynul jednoznačný a nepochybný
záver o vine obžalovaných, ako je zrejmá zo skutkov, ktoré sú uvedené v obžalobe.
Vo vzťahu k obž. X. A. bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že obžalovaný ako konateľ
spoločnosti AGROSTAV SK, s.r.o. dňa 19.11.2010 uzatvoril zmluvu o dielo s objednávateľom,

spoločnosťou Pienstav, a.s. v reštrukturalizácii, ktorej predmetom bola realizácia stavby „Dostavba
zimného štadióna Stará Ľubovňa - tréningová hala“, ktorou na seba prevzal nebezpečenstvo škody na
diele až do času protokolárneho prevzatia diela objednávateľom / v čl. 2.6 zmluvy/. Ešte pred uzavretím
tejto zmluvy, dňa 20.10.2010, uzatvoril zmluvu o dielo (poddodávateľská zmluva) so zhotoviteľom,
spoločnosťou STRATÉG Building s.r.o., ktorej predmetom bola realizácia stavby „Dostavba zimného

štadióna Stará Ľubovňa - tréningová hala“, pričom v presne nezistený deň bol podpísaný odovzdávací
a preberací protokol, čím nebezpečenstvo škody na diele prešlo späť na objednávateľa spoločnosť
AGROSTAV SK, s.r.o., ktorej konateľom bol práve obž. X. A.. Zo zmluvy o dielo, konkrétne v zmysle
čl. 5.4. zmluvy o dielo, bol obž. X. A. povinný vykonať práce tak, aby na predmetnej stavbe nedošlo ku
škode a zároveň bol povinný zdržať sa činností, ktoré môžu mať za následok vznik škody. Z uvedeného

vyplýva, že v zmysle uzatvorenej zmluvy bol obž. X. A. povinný vykonať práce tak, aby na predmetnej
stavbe nedošlo ku škode, pričom zo záverov znaleckého posudku vypracovaného Ing. F. J. okrem iného
vyplýva, že minimálne od 18.01.2013 nikto na stavbe nepreveroval stav konštrukcie pri záťaži snehu a
nikto sneh preventívne zo strachy neodstránil. V tomto smere nesúhlasí so závermi okresného súdu,
že obžaloba z pohľadu súdu podstatne opomína komplexný reálny zmluvný stav a zodpovednostný

stav založený vyššie uvedeným komplexom zmlúv, keďže pre riadne ustálenie povinností menovaného
obžalovaného v danom prípade nemožno bez náležitého vyhodnotenia iných súvislostí obmedzovať
iba na znenie príslušnej poddodávateľskej zmluvy Agrostavu SK s PIENSTAVom, ale jej obsah v
otázkach výslovne zmluvne neupravených treba posudzovať i podľa príslušnej úpravy danej všeobecne
záväznými právnymi predpismi. Tu okresný súd poukazuje na ustanovenie § 542 ods. 1 Obchodného

zákonníka, v zmysle ktorého ak zhotoviteľ zhotovuje vec u objednávateľa, na jeho pozemku alebo na
pozemku, ktorý objednávateľ obstaral, objednávateľ znáša nebezpečenstvo škody na zhotovovanej veci
a je jej vlastníkom, ak zmluva neurčuje niečo iné. Práve tu je potrebné vychádzať zo znenia čl. 2.6 zmluvy
o dielo, ktorá bola uzatvorená dňa 19.11.2010 medzi objednávateľom, spoločnosťou Pienstav, a.s. vreštrukturalizácii a spoločnosťou AGROSTAV SK, s.r.o. a čl. 5.4. zmluvy o dielo, ktorá bola obžalovaným
uzatvorená so spoločnosťou STRATÉG Building s.r.o.. Pri hodnotení zmluvných vzťahov uzavretých
v predmetnej veci, hodnotených v kontexte ustanovenia § 542 ods. 1 Obchodného zákonníka, je

potrebné konštatovať, že stavba „Dostavba zimného štadióna Stará Ľubovňa - tréningová hala“ nebola
realizovaná na pozemku objednávateľa, nakoľko pozemok, na ktorom bolo dielo realizované, bol vo
vlastníctve F. Q. K. a nie spoločnosti Pienstav, a.s. v reštrukturalizácii, ktorá bola objednávateľom vo
vzťahu k spoločnosti AGROSTAV SK s.r.o.. Z tohto dôvodu možno konštatovať, že tak, ako to vyplýva
zo znenia skutkovej vety uvedenej v obžalobe, v zmysle uzatvorených zmluvných vzťahov bol obž. X. A.

povinný vykonať práce tak, aby na predmetnej stavbe nedošlo ku škode a zároveň bol povinný zdržať
sa činností, ktoré môžu mať za následok vznik škody, čo však nevykonal, nepreveroval stav konštrukcie
pri záťaži snehu a sneh preventívne zo strachy neodstránil.
Čo sa týka obž. Ing. F. O. možno vo všeobecnosti uviesť, že okresný súd svoje rozhodnutie o oslobodení
oprel o dve skutočnosti a to o skutočnosť, že je otázne, či zo strany obžalovaného išlo skutočne o
reálny výkon funkcie stavbyvedúceho a ďalšou skutočnosťou, ktorú okresný nepovažuje za preukázanú,

je skutočnosť, že z pohľadu súdu obž. Ing. F. O. nemohol dôvodne predpokladať potrebu prepojenia
nadbetonávky železným armovaním so základovým pásom, pretože takéto riešenie podľa projektovej
dokumentácie nemohol predpokladať. K otázke reálnosti výkonu funkcie stavbyvedúceho odvolateľ
uvádza, že obž. Ing. F. O. v čase realizácie prác zo strany spoločnosti Stratég Building s.r.o. bol
odborne spôsobilou osobou pre výkon stavbyvedúceho, a teda niesol plnú zodpovednosť za dodržanie

technických požiadaviek na zhotovovanie betónových konštrukcií, technických postupov a podmienok
na použitie chemického kotvenia. O tejto skutočnosti svedčí zápis na liste 1 Stavebného denníka č.
1 spoločnosti Stratég Building, s.r.o. vedeného na stavbe „Dostavba zimného štadióna Stará Ľubovňa
- tréningová hala“, kde je obž. Ing. F. O. uvedený ako stavbyvedúci, ktorý v zmysle ustanovenia §
46a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, stavbyvedúci organizuje,

riadi a koordinuje stavebné práce a iné činnosti na stavenisku a na stavbe. Práve z tohto dôvodu bol
obž. Ing. F. O. z pohľadu obžaloby zodpovedný zabezpečiť vykonanie prác v súlade s príslušnými
technickými normami a technologickými postupmi. K otázke toho, či obž. Ing. F. O. mohol, resp. nemohol
dôvodne predpokladať potrebu prepojenia nadbetonávky železným armovaním so základovým pásom
uvádza, že na stretnutí zástupcov všetkých zúčastnených strán dňa 13.10.2010 (pozn. správne mať byť

2011), na ktorom sa prejednávala stavebná pripravenosť základových konštrukcií pred montážou haly
HUPRO, bola spoločnosti Stratég Building, s.r.o., okrem iného daná úloha odstrániť výškové nerovnosti
na základových konštrukciách s toleranciou 1 cm na dĺžke 5 m a zhotoviť nadbetonávku na hornej
hrane základovej steny v sklone 5%. Tieto nedostatky boli zo strany zhotoviteľa odstránené tým, že
na základovom páse na západnej strane bola dňa 25.10.2011 zhotovená nová betónová vrstva, ktorej

hrúbka bola zrealizovaná v nerovnomernej hrúbke, pričom je podstatné, že objektívne bolo preukázané,
že v niektorých častiach hrúbka realizovanej nadbetonávky dosiahla hrúbku, ktorá plnila nielen účel
vyspádovania a zarovnania základových stien, ale plnila v podstate nosnú úlohu. Takto zrealizovaná
nadbetonávka, bez aplikácie spojovacieho mostíka na kontaktnú betónovú plochu starú 33 dní, sa
preukázateľne nemohla dostatočne spojiť so staršou vrstvou betónu, pretože kontaktná plocha nebola

dostatočne pripravená na aplikáciu ďalšej vrstvy, s ktorou mala tvoriť jednotný celok. Spôsob vykonania
prác je výlučne v právomoci zhotoviteľa, pričom za správnosť vykonania prác nepochybne zodpovedá
stavbyvedúci,nakoľkotátopovinnosťmuvyplývazustanovenia§46azákonač.50/1976Zb.oúzemnom
plánovaní a stavebnom poriadku. Obž. Ing. F. O., ako stavebný inžinier s príslušným vzdelaním, teda
musel disponovať aspoň elementárnymi znalosťami o tom, že takto zrealizovaná nadbetonávka musí

byť realizovaná so železným nosníkom, nakoľko bolo zrejmé, že vzhľadom k hrúbke nadbetonávky,
že táto pri predpokladanej hrúbke kotvenia bude musieť prenášať aj horizontálne a vertikálne sily
do železobetónového základu zrealizovanej oblúkovej konštrukcie. Aj napriek tomu, že je nesporné,
že potreba prepojenia nadbetonávky so železobetónovým pásom nebola obsiahnutá v projektovej
dokumentácii, bolo povinnosťou obž. Ing. F. O., ako stavbyvedúceho, tieto námietky vzniesť, či už na

stretnutí dňa 13.10.2010, v priebehu realizácie nadbetonávky alebo po jej zrealizovaní, keďže výsledná
realizácia zjavne nekorešpondovala so zadaním zo dňa 13.10.2010, ako ani s nákresom, ktorý je
súčasťou stavebného denníka.
K obžalovaným Ing. B. P. a F. A. odvolateľ poukazuje na to, že týmto bolo kladené za vinu to, že
ako konatelia spoločnosti HUPRO, s.r.o. nezabezpečili výrobnú dokumentáciu, vyhotovenie projektu

kotvenia oblúkovej haly, výrobnú a montážnu dokumentáciu stavby, ktoré by riešili z konštrukčného
hľadiska tvar jednotlivých segmentov, spoje týchto segmentov haly a kotvenie oblúkovej haly do
základovýchpásov.Zustanovenia§13zák.č.124/2006Z.z.,akoajbodu4.2.4.STNEN1090-2vyplýva,
že technická dokumentácia musí okrem iného obsahovať konkrétne požiadavky na prípravu, výstavbu,prestavbu a budúcu prevádzku stavby, resp. dokumentáciu slúžiacu k preukázaniu, že konštrukcia
bola vyhotovená podľa technických špecifikácií. Z vypracovaného znaleckého posudku Ing. F. J. totiž
vyplýva, že väčšia vzdialenosť hornej kotviacej úrovne základových pásov a celková dĺžka spojených

segmentov oblúkovej časti kratšia o minimálne 705 mm, mala za následok zmenu geometrie oblúka
haly, ktorá v strede rozpätia oblúka musela byť o 714 mm nižšie ako mala byť a počiatočný sklon
bol len 39,7°, v porovnaní s projektovanými 43,5°. Z uvedeného je zrejmé, že práve nezabezpečenie
dostatočnej dokumentácie pred samotnou realizáciou stavby, malo za následok realizáciu stavby
v rozpore s projektovou dokumentáciou, čo jednoznačne vyvracia tvrdenie obžalovaných, že z

dôvodu nevyhotovenia technickej dokumentácie konatelia spoločnosti Hupro s.r.o. nemohli spôsobiť,
že osoby realizujúce montáž oblúkovej konštrukcie haly nevykonali jej montáž na základe projektovej
dokumentácie, ktorá by určovala presný tvar oblúka, jeho delenie, hrúbku segmentov, ich spoje, ako aj
použitie a správnu montáž kotvenia haly.
Vo vzťahu k zrealizovanému kotveniu haly uvádza, že zo záverov znaleckého posudku vypracovaného
Technickou univerzitou v Košiciach, znalecký ústav v odbore stavebníctvo, okrem iného vyplýva,

že detaily kotvenia sú naznačené v projektovej výkresovej dokumentácií, ale neobsahujú okótované
rozmery a popisy kotvenia, pričom príčinou zrútenia haly podľa záverov znaleckého posudku bolo
nedostatočne realizované kotvenie nosnej oceľovej konštrukcie haly do železobetónovej základovej
konštrukcie, teda nedodržanie technológie kotvenia (nedostatočná hĺbka zapustenia oceľových kotiev
a nedostatočné lepenie kotiev). Následkom vytiahnutia kotiev stratila nosná konštrukcia oporu v

železobetónovom základe, v dôsledku čoho nastalo nedostatočné prenášanie horizontálnych a
vertikálnych síl do železobetónového základu.
Na rozdiel od názoru okresného súdu, ktorý sa svojím rozhodnutím akoby snažil preniesť zodpovednosť
za zrútenie oblúkovej konštrukcie haly na administratívne konanie, ktoré predchádzalo zrealizovaniu
stavby a formálne nedostatky v dokumentácii, ktorá súvisela so stavbou, z pohľadu obžaloby boli

skúmané reálne a pragmatické dôvody zrútenia oceľovej oblúkovej konštrukcie na stavbe „Dostavba
zimného štadióna Stará Ľubovňa“, ku ktorej došlo dňa 09.02.2013 v čase okolo 06.00 hod. v Starej
Ľubovni. Dôvodom týchto právnych úvah, ktoré viedli k vzneseniu obvinenia konkrétnym osobám,
bol následok trestného činu, ktorým bolo zrútenie oceľovej oblúkovej konštrukcie. Práve objektívne
ustálené príčiny zrútenia oceľovej oblúkovej konštrukcie, ktoré sú zrejmé z výsledkov vykonaného

znaleckého dokazovania, a ktoré sú uvádzané v odôvodnení odvolania, z pohľadu obžaloby preukázali
dostatočne odôvodnený na postup podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vo vzťahu ku všetkým
obžalovaným, ktorým bolo vznesené obvinenie. Zo strany obžaloby pritom nie je spochybňované to,
že v danom prípade z pohľadu zákona č. 50/1976 Zb. stavebného poriadku išlo o „čiernu stavbu“,
avšak je nesporné, že len nezabezpečenie dostatočnej dokumentácie pred samotnou realizáciou

stavby - oblúkovej konštrukcie haly, malo za následok realizáciu stavby v rozpore s projektovou
dokumentáciou (uvedené vyplýva zo záverov znaleckého posudku Ing. F. J.). Z uvedeného je zrejmé, že
pri realizácii stavby bola zabezpečená kompletná projektová dokumentácia (s výnimkou dokumentácie
pred samotnou realizáciou oblúkovej konštrukcie haly) a teoretické úvahy súdu o tom, že v rámci
stavebného konania mohli byť odstránené prípadné chyby, nemajú relevantný vplyv na posúdenie

trestno-právnej zodpovednosti konkrétnych obžalovaných, ako sú zrejmé z podanej obžaloby. Z
odôvodnenia oslobodzujúceho rozsudku však nevyplýva, aby súd pri rozhodovaní vo veci postupoval v
súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku a zároveň súd konal nad rámec ustanovenia § 1
Trestnéhoporiadku,keďžezargumentácieodôvodneniarozsudkuvyplývaskôrobhajobaobžalovaných,
ako objektívne rozhodnutie, ktoré má oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Navrhol, aby

Krajský súd v Prešove zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Z vyjadrenia obhajcu obžalovaných Ing. B. P. a F. A. k dôvodom odvolania prokurátora vyplýva, že
považuje napadnutý rozsudok za zákonný a správny. Pokiaľ prokurátor tvrdí, že súd nespochybnil
zákonnosť dôkazov vykonaných v priebehu prípravného konania (na podklade ktorých bola podaná
obžaloba), s uvedeným nesúhlasí. Súd vyslovil výhrady k znaleckému posudku Ing. J., a to k neúplnosti

príloh znaleckého posudku pokiaľ ide o počet prípadov prevŕtania celých základov hornými (šikmými)
kotvami, resp. počet nedostatočne chemicky vyplnených otvorov a pod. Rovnako súd k posudku
vypracovaného znaleckým ústavom (Technickou univerzitou v Košiciach) uviedol, že znalecký ústav
výslovne prevzal závery znaleckého posudku Ing. J. bez toho, aby niekto za znalecký ústav vykonal
ohliadku na mieste samom za účelom podania znaleckého posudku. V neposlednom rade súd logicky

uviedol, že je absolútne nepochopiteľné, že vlastne bolo dovolené pred skončením vyšetrovania (ešte v
jeho začiatkoch) odstrániť zrútenú konštrukciu z miesta činu. Okresný súd taktiež poukázal na viaceré
pochybenia týkajúce sa nedostatočne zabezpečených dôkazov zo strany orgánov činných v trestnom
konaní. Vo vzťahu k nedostatkom projektovej dokumentácie (ako absencia konkrétneho určenia skladby,tvaru a veľkosti jednotlivých dielcov) súd správne uviedol, že v konaní nebolo nijako preukázané,
že by v dôsledku konania obžalovaných jednotlivé segmenty oceľovej konštrukcie haly, vrátane v
PD navrhnutého kotvenia použité na konštrukciu haly, akokoľvek nezodpovedali, osobitne rozmermi

a možnej kombinácii ich skladby podmienkam príslušného technického osvedčenia a príslušných
certifikátov, ktoré k oceľovej konštrukcii ako stavebnému výrobku mala spoločnosť HUPRO vydané.
Zároveň sa stotožňujú so závermi prvostupňového súdu, podľa ktorých:
- nebolo preukázané, že by v dôsledku konania obžalovaných boli dodané k príslušnej stavbe segmenty,
stavebné výrobky na zhotovenie oceľovej konštrukcie haly, ktoré by nezodpovedali požiadavkám

predpisov, technickému osvedčeniu a certifikátom udeleným spoločnosti HUPRO;
- nebolo preukázané, že by v dôsledku konania obžalovaných došlo k použitiu nevhodných stavebných
výrobkov;
- nebolo preukázané, že by v dôsledku konania obžalovaných neboli jednotlivé segmenty haly spájané
správne v súlade s podmienkami a technologickým postupom podľa príslušného osvedčenia;
- nebolo preukázané, že by samotní obžalovaní svojím konaním spôsobili nesprávnu montáž kotvenia

(pozn. jednalo sa o typový detail kotvenia);
- nebolo preukázané, že by na stavbu bolo dodané kotvenie, ktoré by nezodpovedalo typovému detailu
kotvenia;
- nebolo preukázané, že by na stavbu boli dodané nevhodné spojovacie materiály na realizáciu kotvenia;
- nebolo preukázané, že by na príslušnej stavbe bola zabudovaná konštrukcia, ktorá by nebola

vyhotovená podľa technických špecifikácií zhotovenia.
Nie je teda zrejmé, aké vyhotovenie projektu kotvenia oblúkovej konštrukcie haly a akú výrobnú a
montážnu dokumentáciu stavby má na mysli prokurátor, nakoľko túto bližšie nekonkretizuje a ani sa
neodvoláva na konkrétne zákonné ustanovenie (normu. príp. iný záväzný dokument), ktoré by takúto
povinnosť pre obžalovaných ukladalo a z ktorého porušenia by bolo možné odvodiť trestnoprávnu

zodpovednosť obžalovaných. Čo sa týka samotnej montáže haly (realizovanie kotvenia haly ako aj
spájanie jednotlivých segmentov), okresný súd správne uviedol, že toto je otázka zodpovednosti osôb,
ktoré reálne tú montáž/kotvenie vykonávali, nakoľko sa jednalo o montážne skupiny živnostníkov, ktorí
boli pravidelne preškoľovaní. A skutočnosť, či tieto osoby vykonávajúce montáž/kotvenie dodržiavali
správny technický postup realizácie (či už vedome alebo z nedbanlivosti), nemôže byť vyhodnotené

v neprospech jeho klientov. V ďalšom poukazuje na to, že odvolanie prokurátora je založené len na
tom, že sa nestotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, nakoľko hodnotenie dôkazov zo strany
okresného súdu nebolo vykonané v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 ) Tr. poriadku, pričom v odvolaní
prokurátora sa neuvádzajú žiadne nové skutočnosti, práve naopak, ide o mechanické prebratie celých
častí z pôvodnej obžaloby. Vzhľadom na uvedené obžalovaní majú za to, že napadnutý rozsudok je

správny, zákonný a spravodlivý, a preto navrhujú, aby odvolací súd podľa ust. § 319 Trestného poriadku
odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol.
Z vyjadrenia obhajcu obž. Ing. F. O. plynie, že okresný súd v predmetnej veci vykonal veľmi rozsiahle
dokazovanie, dôsledne sa zaoberal všetkými okolnosťami v predmetnej veci a na základe toho, podľa
jeho názoru, zákonne a správne rozhodol, keď ho oslobodil spod obžaloby a svoje odôvodnenie aj

náležité zdôvodnil. Okresný prokurátor vo svojom odvolaní týkajúcom sa jeho osoby v podstate poukázal
na to, že rozhodnutie o oslobodení sa opiera o dve skutočnosti, a to či z jeho strany išlo o reálny
výkon funkcie stavbyvedúceho a ďalšiu skutočnosť, ktorú považoval okresný súd za nepreukázanú
je tá okolnosť, že z pohľadu súdu nemohol dôkladne predpokladať potrebu prepojenia nadbetonávky
železným armovaním so základovým pásom, pretože takéto riešenie podľa projektovej dokumentácie

nebolo stanovené. S týmito okolnosťami sa okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku náležite
vysporiadal, a to na strane 12, resp. 13 napadnutého rozsudku. Obdobne sa súd náležite vysporiadal aj
s otázkou realizovanej nadbetonávky, ktorá bola uskutočnená na základových pásoch, a to na základe
mimoriadneho kontrolného dňa konaného dňa 13.10.2010 (poz. 2011). V predmetnom kontrolnom dni
bola daná iba požiadavka nadbetonávky so sklonom 5% spádu podľa výkresovej dokumentácie, iná

požiadavka zo strany prítomných na tomto kontrolnom dni nebola vznesená voči jeho osobe a v žiadnom
prípade nebol uvedený konkrétny spôsob realizácie nadbetonávky a už vôbec nie upozornenie, že
nadbetonovaná vrstva má plniť nosnú funkciu pre kotvenie oceľovej haly a vyžaduje náležité oceľové
prepojenie so samotnou železobetónovou konštrukciu základových pásov. Požiadavka nadbetonávky
v 5% sklone hornej hrany základových konštrukcií vychádzala z detailu kotvenia v časti PD - statika

poskytnutých spoločnosťou HUPRO. Táto požiadavka sa konfrontovala priamo na kontrolnom dni na
stavbe dňa 13.10.2010 (pozn 2011), po zrealizovaní obidvoch základových konštrukcií Z1 a Z2 podľa
PD časť statika (Ing. U.), kedy sa uskutočnilo stretnutie zástupcov všetkých zúčastnených strán na
Mestskom úrade Stará Ľubovňa, na ktorom sa preberala stavebná pripravenosť základových konštrukciípred montážou haly HUPRO. Okrem iných úloh bola daná zhotoviteľovi úloha odstrániť výškové
nerovnosti na základových konštrukciách s toleranciou 1 cm na dĺžke 5 m a zhotoviť nadbetonávku na
hornej strane základovej steny v sklone 5%. Zo strany prítomných na neho nebola vznesená žiadna

iná požiadavka a ani presné stanovené požiadavky týkajúce sa toho, ako má predmetná nadbetonávka
vyzerať, aký materiál má byť použitý, či tam má byť železobetónová konštrukcia a pod. Zo strany
zúčastnených bola predložená iba požiadavka sklonu 5% a vyrovnanie betónu. Zo všeobecných zásad
projektovania je známe (určite bolo to jasné aj všetkým zainteresovaným osobám, ako aj jemu), že
funkciou nadbetonávky je vytvoriť jednoliaty spád ako podklad pre vyššiu konštrukciu (v našom prípade

pre parapetný plech pre odvedenie dažďových vôd zo strešnej konštrukcie), a nie plniť nosnú statickú
funkciu so základovou konštrukciou pre montáž nosnej oceľovej oblúkovej konštrukcie haly. V ďalšej
časti odvolania poukazuje na znalecké posudky, ktoré boli vypracované v predmetnej veci rôznymi
znalcami, ktorí sa síce rozchádzali v dôvodoch spadnutia predmetnej haly, avšak ani jeden zo znalcov,
ktorí vypracovali znalecký posudok, neuviedli ako príčinu spadnutia haly predmetnú nadbetonávku.
Znalec Ing. J. za príčinou zrútenia oceľových oblúkových konštrukcií určil zlyhanie kotvenia v hornej

časti základu, na západnej strane objektu pod nadmernou tiažou snehu. Zo znaleckého posudku
č.14/2014 vypracovaného Technickou univerzitou v Košiciach, stavebná fakulta Košice, znalecký ústav
v odbore stavebníctvo, nadbetonávka na železobetónovom základe neplnila nosnú funkciu, ale len
vytvára zarovnanie a spád. Ak by aj bola zrealizovaná s použitím adhézneho mostíka, pri takých veľkých
ťahových silách by to nepostačovalo k tomu, aby sa zabránilo zrúteniu haly. Spoločnosť HUPRO v

zastúpení Ing. L. prevzala stavenisko, resp. základové konštrukcie pre montáž haly HUPRO, kde už
v tomto čase boli nadbetonávky zrealizované. Premenlivá hrúbka nadbetonávky na vyššom základe
bola zrejmá a hlavne dostatočne viditeľná nato, aby sa diskutovalo, resp. poukázalo na správnosť, resp.
vhodnosť navrhovaného kotvenia haly HUPRO. Spoločnosť HUPRO mala po obhliadke pripravenosti
staveniska buď doriešiť spôsob kotvenia haly, prihliadnuc na dobetonávky základov, alebo nemusela

práce vôbec realizovať, až kým by sa nedohodlo inak. Jeho úlohou v tom čase nebolo koordinovať ani
kontrolovať práce spoločnosti HUPRO, resp. jej pracovníkov, nakoľko s ňou nebol v žiadnom zmluvnom
vzťahu. Opätovne poukazuje na závery znaleckého posudku vypracovaného Technickou univerzitou
v Košiciach, stavebná fakulta Košice, znalecký ústav v odbore stavebníctvo, z ktorého jednoznačne
vyplýva, že príčinou zrútenia haly bolo nedostatočne zrealizované kotvenie nosnej oceľovej konštrukcie

haly do železobetónovej základovej konštrukcie, teda nedodržaná technológia kotvenia (nedostatočná
hĺbka zapustenia oceľových tyčí (kotiev) a nedostatočné lepenie kotiev a taktiež, že realizovaná
dobetonávka na železobetónovom základe neplní nosnú funkciu, len vytvára zarovnanie spádu pre
povrchové odvedenie zrážkových vôd. Vykonaným dokazovaním bolo preto nesporne preukázané, že
nemohol predpokladať potrebu náležitého previazania nadbetonávky a základových pásov stavebnou

výstužou, aby aj samotná nadbetonávka plnila nosnú funkciu a ani mu takýto pokyn preukázateľne daný
nebol na poslednom kontrolnom dni konanom dňa 13.10.2010, kde bol prítomný aj hlavný projektant Ing.
arch. O.. V ďalšom rozoberá skutkovú podstatu trestného činu všeobecného ohrozenia v zmysle ust.
§ 285 Tr. zák. , pričom nebolo preukázané, aby sa on svojím konaním dopustil predmetného trestného
činu,čiužzvedomejalebonevedomejnedbanlivosti.Okreminéhonebolapreukázanápríčinnásúvislosť

medzi jeho konaním a následkom, t.j. že zrútenie športovej haly bolo zavinené nesprávnym postupom
pri vykonaní nadbetonávky, ktorá slúžila výlučne na vyrovnanie nerovností betónového základového
pásu, lebo realizovaná dobetonávka na železobetónovom základe neplnila nosnú funkciu, len vytvára
zarovnanie spádu pre povrchové odvedenie zrážkových vôd. Navrhol odvolanie okresného prokurátora
v zmysle ust. § 319 Tr. por. zamietnuť ako nedôvodné.

Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia
§ 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc
aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.

1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.

Je potrebné konštatovať, že okresný súd na hlavných pojednávaniach vykonal rozsiahle dokazovanie
týkajúce sa skutku uvedeného v obžalobe okresného prokurátora a boli vykonané dôkazy v rozsahu
potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového stavu veci a to zákonným spôsobom, pričom ani

prokurátor sa vykonania ďalších, prípadné nových dôkazov v rámci odvolacieho konania nedomáhal.
Zabezpečené dôkazy boli prvostupňovým súdom vyhodnotené v súlade so zásadou uvedenou v §
2 ods. 12 Tr. poriadku a skutkové zistenia uvedené v napadnutom rozsudku sú odrazom výsledkov
dokazovania, s ktorými sa krajský súd stotožnil a tieto považuje za správne. Rozsudok súdu I. stupňaobsahuje podrobné a rozsiahle odôvodnenie, v ktorom je vyložené, ktoré skutočnosti boli vzaté za
dokázané a o ktoré dôkazy sa prvostupňový súd opieral a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení
dôkazov.

Úvodom je ale potrebné vytknúť okresnému súdu, že aj napriek rozsiahlemu dokazovaniu v odôvodnení
svojho rozhodnutia ním vykonané dôkazy bližšie nerozvádza, teda čo vypovedali jednotliví obžalovaní,
svedkovia, znalci, závery prečítaných znaleckých posudkov a listinných dôkazov, ale sa obmedzil len
na hodnotenie týchto dôkazov v kontexte podanej obžaloby. Keďže rozhodnutia prvostupňového a

odvolacieho súdu tvoria jednotu, krajský súd uvedený nedostatok napravil a uvádza nasledovné.

Obžalovaný X. A. pri svojom výsluchu uvádzal skutočnosti týkajúce sa uchádzania sa o zákazku na
vypracovanie projektovej dokumentácie na dostavbu zimného štadióna v Starej Ľubovi- tréningová
hala, ako aj následnej realizácie tohto diela, z dôvodu ktorého si založil aj samostatnú spoločnosť
Agrostav SK s.r.o., ktorej predmetom podnikania bola okrem iného tiež stavebná činnosť a manažovanie

stavby, pričom táto podpísala zmluvu o dielo s objednávateľom Pienstav a.s., ktorý bol zase zhotoviteľ
vo vzťahu k objednávateľovi diela mestu Stará Ľubovňa. Taktiež obžalovaný v zastúpení svojej
spoločnosti podpísal zmluvu o dielo so zhotoviteľom Strateg Building s.r.o., ktorá realizovala zmluvné
dohodnuté časti diela. Taktiež bola zadaná aj objednávka samonosnej haly firme Hupro. Obžalovaný sa
považoval za generálneho koordinátora, pretože spoločnosť nemala vlastných stavebných robotníkov,

lenstavebnýchmanažérovaodzačiatkuhovoril,žestavbubudezastrešovaťkoordinačneamanažérsky,
preto boli vybraní aj subdodávatelia tejto stavby, ktorí budú reálne v teréne vykonávať jednotlivé
stavebné práce. V ďalších častiach výpovede popisuje priebeh prípravy ako aj realizácie samotnej
stavby, odovzdanie a prevzatie staveniska. Dňa 13.10.2011 sa konal kontrolný deň, na ktorom bolo
dohodnuté, ako treba pripraviť stavenisko na montáž haly Hupro. Dňa 03.11.2011 Strateg Building

s.r.o. odovzdala zhotoviteľovi montovanej haly Hupro základové konštrukcie haly Z1 aZ2, ktoré za
zhotoviteľa prevzal Ing. L. a odovzdal obž. Ing. O., ktoré boli prevzaté bez výhrad. Následne popisuje
priebeh montáže haly, pričom dňa 18.04.2012 sa konalo preberacie konanie, kedy si mal halu prevziať
Pienstav a.s. a hneď aj mesto Stará Ľubovňa. V dôsledku zistenia závad a nedorobkov ale k odovzdaniu
a prevzatiu haly nedošlo, pričom zo strany obžalovaného boli jednotliví subdodávatelia opakovane

vyzývaní na odstránenie zistených nedostatkov. K príčinám zrútenia haly, podľa jeho názoru, nedošlo
z dôvodu zlých betónových základov alebo nadbetonávky, ale išlo o chybu statiky, pretože hala nebola
ešte dokončená a nebola na nej zavesená technológia chladenia, osvetlenia, podhľad a zateplenia,
ktoré vážia 10 až 20 ton. Taktiež poukázal na to, že podľa projektanta statiky haly Hupro Ing. A. je
celá strecha z hľadiska zaťaženia neprístupná, teda sa na ňu nedá fakticky dostať. Hala mala aj malý

oblúk a bola namontovaná pod nesprávnym uhlom kotvenia. Na mieste nehody bolo zistené aj to,
že kotvenie realizované spoločnosťou Hupro, bolo navŕtané a osadené nesprávne, nakoľko bol zlý
uhol vŕtania a prichytenia kotevných skrutiek. Ohľadne nadbetonávky, táto bola realizovaná z dôvodu
vyspádovania5%sklonu,abysaprichytilaoceľovákonštrukciahalyatútosivyžiadalaspoločnosťHupro,
čo je vyznačené aj v projektovej dokumentácii Ing. A.. Súčasne konštatoval, že podľa zmluvy o dielo

bol Agrostav SK s.r.o. povinný prevziať len riadne vykonané dielo a keďže Pienstav a.s. odmietol dňa
18.04.2012 prevziať dielo pre vady a nedorobky, tak ani spoločnosť Agrostav Sk s.r.o. nikdy neprevzala
od spoločnosti Strateg Building s.r.o. dielo z dôvodu zistených nedostatkov, na odstránenie ktorých bola
opakovane vyzývaná.

Obž. Ing. F. O. okrem iného uviedol, že bol zamestnancom spoločnosti Ekobyt Slovakia s.r.o., a to
1.12.2009 do 31.12.2011. Konateľom tejto spoločnosti bol X. F., ktorý ho ako stavebného technika na
základe pracovnej zmluvy poveril podieľať sa na stavebných prácach pri dostavbe Zimného štadióna
v Starej Ľubovni. Mal v rámci pracovnej činnosti na starosti riadenie bežných stavebných prác, teda
ich koordinovanie a vykonávanie prác podľa zverenej dokumentácie a mal vykonávať len činnosť

stavebného technika, teda ako osoba, ktorá môže vykonávať práce na stavenisku, avšak nie ako
stavbyvedúci.VidelpritomzmluvuuzavretúmedziStrategBuildingaspoločnosťouAgrostavaprekvapilo
ho, že je tam uvedený ako stavbyvedúci. V priebehu výstavby sa každý týždeň konali kontrolné dni,
ktorých sa zúčastňovali zástupcovia spoločností Pienstav, Agrostav, Strateg Building, Ekobyt Slovakia,
za F. ako stavebný dozor pán Q. a tiež Ing. arch. O. ako autor projektu. Základové konštrukcie mali pri

priečnom reze tvar písmena L a išlo o základové konštrukcie Z1 a Z2. Ich šírka bola približne 1,8m, výška
asi 1m. Na základové pásy sa robili základové steny, ktoré mali hrúbku asi 0,6m a výšku na vyššom
základovom páse asi 2,6m a na nižšom asi 1,6m. V celej dĺžke haly išlo o približne 64 m. Tie práce
sa realizovali po etapách, pričom najprv boli realizované na vyššom základovom páse, potom na tomnižšom, betónovalo sa to v auguste a septembri. 13.10.2011 prebehol kontrolný deň, kde vzhľadom na
zistené nerovnosti na základovej stene na vyššom základovom páse a tiež vzhľadom na požiadavku
zástupcov HUPRA na 5 % spád základovej steny bolo určené, že treba tieto nerovnosti odstrániť a

zabezpečiť takýto spád. Z týchto dôvodov sa teda vykonala nadbetonávka základových stien, ktorá
bola v rozsahu čo do výšky 3 až 6 cm. O skutočnostiach na danom kontrolnom dni urobil zápis do
stavebného denníka, teda že treba zabezpečiť 5% sklon a odstrániť výškové nerovnosti základových
stien. Nadbetonávka sa zrealizovala klasickým spôsobom vo výške 3 až 6 cm s použitím betónu rovnakej
triedy ako pri základovej stene. Nikto pritom nežiadal spriahnutie nadbetonávky s pôvodným betónom.

Ak by mu bol daný presný postup, tak by to vykonal podľa neho. Keďže však zadaný konkrétny spôsob
jej vykonania nebol, tak sa to urobilo iba tradičným postupom, pričom každému bolo jasné, že to nebude
tvoriť jednotný celok. Adhézny mostík by slúžil len na zlepšenie spojenia a väčšinou sa používa v
interiéroch pri podlahách. Pre účely nosné, ak by nadbetonávka mala plniť túto funkciu, by bola potrebná
stavebná výstuž. Požiadavka na nadbetonávku bola daná za účelom odvodu vody a že to netvorí
jednotný celok. Nikto zo zúčastnených na kontrolnom dni 13.10.2011 pritom nevyslovil požiadavku, aby

nadbetonávka plnila tú istú funkciu ako samotná základová stena. Práce vykonávali pracovníci Strateg
Building za jeho účasti a za účasti pána F.. Tieto práce sa po ich realizácii vizuálne kontrolovali, teda
bolo ďalšie stretnutie kde sa mali vytknúť prípadné nedostatky, kde nikto nič nenamietal a pristúpilo
sa k montáži haly. Zároveň urobil aj záznam o samotnom odovzdaní základových pásov, teda že sa
odovzdávajú základové konštrukcie.

Obžalovaný F. A. pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa necítil byť vinným zo
skutkukladenémumuzavinu.Nazačiatkuprebiehalaprípravaprojektuavýberdodávateľapredostavbu
Zimného štadióna v St. Ľubovni, v rámci čoho ich oslovila firma Ardex a prebiehali stretnutia, pričom na
niektorých sa zúčastnil aj on. Dňa 16.11.2010 im bola daná objednávka od spoločnosti Agrostav SK, kde

hala bola vybraná od ich spoločnosti na základe projektovej dokumentácie. Išlo o dve etapy. Prvou bolo
dodanie haly a komponentov, druhou montáž haly. K dodaniu haly z ich strany došlo 23.11.2010, kde
halu dodali do Starej Ľubovne a jednotlivé časti boli uložené v areáli Pienstavu, ktorý bol generálnym
dodávateľom stavby. Dňa 11.10.2011 prebehla kontrola pripravenosti spodnej stavby, ktorej sa zúčastnil
za HUPRO pán L., vyhotovil pritom dokumentáciu a na základe tejto kontroly a fotodokumentácie bol

vyhotovený zápis, kde boli vytknuté nedostatky, ktoré boli poslané mailom asi do Agrostavu a asi aj
pánovi Q.. Následne 13.10.2011 bol na stavbe mimoriadny kontrolný deň, pričom záznam o tomto
mimoriadnom kontrolnom dni mu bol poslaný mailom od pána O.. Dňa 2.11.2011 začali s montážou,
teda s prípravou dielov na dvíhanie oblúkov. Bol tam aj on osobne, pričom zistili, že ich výhrady, resp.
nedostatky v zmysle zaslaných výhrad boli odstránené, nakoľko horná časť základovej steny vykazovala

5% spád a vonkajšie časti základových konštrukcií boli zateplené, pričom horná strana polystyrénu bola
preliata nejakým betónom alebo lepidlom. Po havárii si na stavbe vyhotovili fotodokumentáciu, pričom
zistili, že hrúbka polystyrénu nebola všade rovnaká, a teda prekrytie jeho hornej časti malo asi slúžiť
na zamaskovanie nerovnosti základu. Toto vidieť na stavbe i teraz, i keď v niektorých častiach sú časti
polystyrénu odrezané. V ďalšom popisuje priebeh montáže haly, ktorú realizovali školení pracovníci,

ktorí zmontovali desiatky hál v zmysle technického osvedčenia, ktoré mali, a ktoré bolo zároveň pre nich
technologickým postupom, pričom nemohli vedieť, že nadbetonávka bola bez spojovacieho mostíka a
pravdepodobne za použitia nevhodného materiálu. Dňa 8.12.2011 ukončili montáž štítových čiel haly.
Následne mu pán A. poslal mail, že potrebuje podklady na preberacie konanie, na ktoré prišiel on,
pán P., statik - pán A., ako aj pán A. a pán O.. Pri tomto im odovzdali všetky certifikáty a všetky

príslušné listiny k hale a zároveň dokument SO 201-statika OK HUPRO skutkové vyhotovenie. Z ich
strany pokladali všetko za splnené, neboli im vznesené žiadne výhrady. Až 18.4.2012 bol vyhotovený
súpis vád a nedorobkov, ktorý mu poslal mailom 21.8.2012 pán A. s tým, že tieto vady treba odstrániť
do konca augusta. Bolo tam 12 vád, z ktorých boli 3 ich, pričom nešlo o žiadne závažné vady, ktoré
by bránili užívaniu stavby. Bolo tam potrebné niečo dotmeliť, opraviť ukotvenie priehradového stĺpika a

odrezať trčiace skrutky z parapetu a zatmeliť to na západnej strane. Tvrdí, že ešte pri odovzdávaní haly
upozorňoval na to, že hala vyžaduje minimálnu údržbu, avšak v prípade väčšieho snehu je potrebné
ho odpratať a to tým, že stačí ho odhadzovať zo spodnej časti, pričom následne sneh skĺzava dole.
Taktiež sa zúčastnil stretnutia na stavbe v zime, ktoré inicioval asi s pánom A., kde boli osobne spolu s
pánom Q., alebo s niekým iným z Mesta, kde tiež poukazoval na nutnosť odpratávania snehu a zimnej

údržby. Nevedel uviesť, či hala zo strany Agrostavu bola odovzdaná Pienstavu a z jeho strany Mestu.
Po páde haly 9.2.2013 ihneď vycestovali do Starej Ľubovne a pozvali tiež Technický skúšobný ústav,
ktorý odobral vzorky snehu, na základe čoho vypočítali zaťaženie haly. Čo sa týka kotvenia v statike pán
A. uviedol typové kotvenie haly, teda kotvenie predpísané technickým osvedčením, ktoré mali a muselipoužiť. Dokumentáciu výrobnú, ktorá sa uvádza v obžalobe, osobitne mať nemusia, pretože výrobok má
technické osvedčenie, ktoré uvádza ako spájať a ako kotviť. V ďalšom popisuje spôsob montáže haly,
dvíhania oblúkov a kotvenia. Pracovníci, ktorí otvory vŕtajú, používajú značkové náradie Hilti a ak sa

prevŕtajú až von, nemusia to zaznamenať, teda zistiť, ak je základ zakrytý. Ak prídu na to, že to prevŕtali
až von, ihneď to riešia. Technické osvedčenie im predpisuje výrobu segmentov na základe typizovaných
hál v ňom uvedených a tieto všetky majú určité zakrivenia, čo je jediné, v čom sa líši ich výroba. Čo sa
týkaatypickýchhál,ktoréimtechnickéosvedčenietaktiežumožňuje,vtedyzakrivenieoblúkajevyrábané
na základe projektovej dokumentácie, pričom striedanie segmentov (krátky, stredný, dlhý) je rovnaké.

Hala v St. Ľubovni bola robená podľa projektovej dokumentácie pána A., nebola halou z typizovaných
hál, bola vyrábaná na základe projektu, pričom v technickom osvedčení sa v tejto súvislosti píše, že je
k nej nutné doložiť statický výpočet.

Na hlavom pojednávaní konanom dňa 21.1.2016 obž. Ing. B. P. vypovedal v zhode s obž. A. o
skutočnostiach týkajúcich sa získania zákazky na výrobu a montáž haly Hupro pre dokončenie dostavby

zimného štadióna v meste Stará Ľubovňa- tréningová hala. Boli oslovení aj v tom smere, či môžu
odporučiť niekoho ako statika pre uvedenú stavbu. Odporučili pána A., s ktorým externe spolupracovali
už predtým na niekoľkých halách. On poznal ich technológiu, postupy a zásady, ktoré museli dodržiavať.
Ing. A. vypracoval projekt statiky obsahujúci všetky potrebné veci na výrobu haly, ako aj zásady
v zmysle technického osvedčenia, ktoré mali a podľa toho halu vyrobili a namontovali. Poukazuje

na technické osvedčenie, projektovú dokumentáciu vypracovanú pánom A., kde ohľadne kotvenia
odkazuje na typový detail výrobcu a skladbu plášťa. Pre nich je dokumentácia technické osvedčenie
a projekt statiky, z ktorých vyplýva požadovaná hrúbka plechov, kotvenie a dĺžka oblúka, ktoré je
súčasťou vyšetrovacieho spisu. V prílohe 3 technického osvedčenia, v bode 8 výkresovej dokumentácii
je uvedený i typový detail kotvenia, taktiež iné náležitosti ako detaily zateplenia, prípadného umiestnenia

presvetľovacieho panela, osadenie aktívneho vetráku, či nasávacích vetrákov, prestup komína cez halu
a pod. Technické osvedčenie taktiež obsahuje technologický postup montáže hál a tento uvádza, ako
postupujú preškolení montážnici pri konkrétnej montáži. Kotvenie upravuje typový detail, ktorý je v
technickom osvedčení, kde sú aj dĺžky kotvenia. Uhly vyplývajú z geometrie haly a počet kotiev závisí od
počtu vĺn od počtu oblúkov. Kotva je v každom oblúku či hornom alebo dolnom, a to na jednej aj druhej

strane. Tvrdí, že spoločnosť nedala požiadavku na nadbetonávku, zadali požiadavku na odovzdanie
základov v zmysle projektovej dokumentácie. Vo vzťahu ku konkrétnym menám montážnikov, ktorí pre
nich pracovali na živnosť a podieľali sa na montáži spadnutej haly, odpovedať nevedel. Podľa jeho
vedomosti na streche neboli žiadne rebríky ani madlá.

Vypočutý svedok PhDr. K. K., primátor mesta Stará Ľubovňa, sa nevedel vyjadriť k prejednávanej veci,
pretože v tom čase nebol primátorom, požadoval ale náhradu škody, ktorej výška nebola vyčíslená a aj
preto bola podaná žaloba v občianskom súdnom konaní o náhradu škody, ktoré konanie je v súčasnosti
pozastavené, resp. prerušené.

Svedok Ing. arch. Q. O. uviedol, že s pánom A. dlhodobo spolupracovali na rôznych projektoch, pričom
spoločne preberali možnosť prihlásenia sa do výberového konania na projektovú dokumentáciu na
Zimný štadión v St. Ľubovni, nakoľko sa o tomto dozvedeli od spoločného známeho G. G. Popisuje,
ako podali cenovú ponuku, ktorá bola vypracovaná s ich stálymi subdodávateľmi ako aj internými
pracovníkmi, pričom sa rozhodli pre progresívnu technológiu Hupro haly ako samonosnej konštrukcie,

ohľadne čoho jednali so zástupcami Hupra a to pánom P. a A. Spolupracovali s odborníkmi pre
technológie chladenia, internými pracovníkmi a pracovníkmi z Prešova, ako aj s pracovníkmi od
spoločnosti Hupro, napr. Ing. Q. vo vzťahu k požiarnej ochrane, ktorá s nimi už externe spolupracovala a
mala v tomto smere skúsenosti s takýmito konštrukciami. Ako statik im bol zo strany Hupra odporúčaný
Ing. A. s tým, že je znalý dotknutej technológie, ako aj kotvenia. Ich cenová ponuka bola akceptovaná

zo strany Mesta, takže dodali projektovú dokumentáciu, následne vykonávali inžiniersku činnosť a
vykonávali občasný autorský dozor. Chceli, aby Ing. A. bola riešená statika pre celý objekt, teda i pre
spodnú časť a priľahlú sociálnoprevádzkovú budovu, o to však údajne z časovej zaneprázdnenosti
nemal záujem, a teda riešil dimenzovanie oceľovej konštrukcie a jej kotvenie do spodnej stavby, teda
do základov. Statiku spodnej stavby a ostatných stavebných objektov napokon riešil Ing. U., s ktorým

dlhodobo externe spolupracujú, pričom Ing. A. mu predložil momenty síl z oceľovej konštrukcie a ich
prenos do základov. Teda pán Ing. A. dodal statiku a výšku samonosnej oceľovej konštrukcie, jej
kotvenia a čiel, teda vertikálnych častí, ktorými by sa vlastne hala uzavrela. Ing. A. si s výrobcom a
dodávateľom haly prešiel jej nadimenzovanie. Po prevzatí podkladov od Ing. A. boli tieto zapracovanédo dimenzií spodnej stavby a následne paralelnou prácou príslušných projektantov dokončená celá
projektová dokumentácia. Neskôr popisuje, ako bola zahájená celá stavba, najprv išlo o prípravu územia
a priestoru pre spodnú stavbu pre samonosnú konštrukciu Hupro. V procese výstuže, keď už hlavná

výstuž z prvotnej projektovej dokumentácie Ing. U. bola v požadovanej výške a polohe, navrhol, že
za minimálnych nákladov a minimálny čas môžu doprojektovať a zrealizovať prepojenie výstuže so
schodovitými základmi, ktoré tam už boli asi 20 rokov, a to v miestach kde sa stýkal vertikálny základ
s tými schodovitými, ktoré každé stáli na troch pilotách, a teda tieto konštrukcie spriahnuť, čím by
schodovitý základ stojaci už asi 21 rokov v teréne, posilnil tú stavbu. Požiadal Ing. U. o naprojektovanie

prepojenia týchto konštrukcií a podľa výkresu, ktorý bol daný na stavbu, došlo k ich prepojeniu so
schodovitým základom tak, že boli navŕtané asi 15 cm otvory, do ktorých bola vsunutá betonárska
oceľ - roxory na tmel Hilty, čím sa dosiahla výstuž a previazanie s pôvodnými základmi. Následne bolo
prevedené vyliatie betónových zmesí do debnenia, kde po predpísanom čase debnenie bolo odstránené
a bol kontrolovaný stav konštrukcie spodnej stavby, a to na kontrolnom dni. Prešla sa vtedy celá
vrchná plocha základov a do zápisu bolo zaznamenané, aby spodná stavba bola dostatočne stavebne

pripravená pre montáž haly, kde sa požadovala nadbetonávka určitých rozmerov a sklonu 5 %, aby
dažďová voda bola odvádzaná preč od konštrukcie. Voči tomu nenamietal, pretože tá voda sa musí
odviesť a nakoniec to mal vo výkresoch i pán A.. Po zhotovení oceľovej konštrukcie vizuálne videli, že
kotvenie bolo vykonané s nejakými minimálnymi odchýlkami, ale nemali dôvod pochybovať o správnosti
prevedenia. Na správnosť prevedenia prác má možnosť dohliadať priamo technický dozor investora,

ktorý je tam každý deň a je to jeho úloha. Po zrútení haly si vypracovali analýzu, pričom zistili, že
geometria zo strany Ing. A. bola podstatne nižšia ako geometria na ich webovej stránke podľa diagramov
určitých modulových rozponov, ktoré tam mali uvedené. K tomu dospeli aj na základe ohliadky urobenej
deň alebo dva neskôr, na ktorej bol on, kde bola viditeľná aj snehová prikrývka v tom čase. Neskôr
ohliadli aj stav horného základu, kde bola vylomená časť nadbetonávky i nosného betónu, a teda boli

obnažené diery pre závitové tyče, kde bolo viditeľné, že boli navŕtané nie v uhle 90 stupňov, ale v
inom, čo na stavenisku možno stále vidieť. Táto skutočnosť mala za následok, že závitová tyč prešla z
nosného betónu, čím bol spoj oslabený a nemohol plniť kotviacu funkciu. To bolo jednou z dvoch príčin
zrútenia oceľovej konštrukcie, teda podľa neho, Ing. P., Ing. L., Ing. A. i pána U.. Druhou hlavnou príčinou
podľa nich bolo poddimenzovanie nosnej kapacity oblúkovej koštrukcie. Z ich záznamov pri stavbe bola

snehová prikrývka asi 20 cm a v blízkosti horného základu približne do výšky vlny, odhadom teda tiež
asi 20 cm. Toto podľa nich nemôže spôsobiť zlyhanie konštrukcie i vzhľadom na jej užitočné zaťaženie
snehom, pričom 20 cm nebolo na celej ploche, nakoľko zhora sa sneh isto zosunul nižšie, kde primrzol
pri základe. Pri kotvách je tiež dôležité okrem uhla i čistota vyvŕtaného otvoru pred chemickým ukotvením
a podľa ohliadky Ing. arch. P. a Ing. L. otvory neboli dôsledne vyčistené, čo prispelo k oslabeniu funkcie

kotiev. Taktiež Ing. A. pri svojich výpočtoch nepoužil správnu normu, vychádzal zo starej, ktorá prestala
platiť na jar 2010, a začali platiť eurokódy, ktoré používal Ing. U. pri riešení toho, čo mal na starosti on.

Svedok Ing. Arch. F. P. taktiež uvádzal pri svojej výpovedi skutočnosti týkajúce za získania zákazky na
projektovú dokumentáciu dostavby zimného štadióna v Starej Ľubovni- tréningová hala, pričom akciu

zabezpečoval Ing. O., ktorý riešil nejakú predprojektovú štúdiu aj v zmysle cenovej ponuky, ktorá mala
zohľadňovať samotnú koncepciu riešenia, teda ako mala hala vyzerať. Vzhľadom na rozpočet, ako jednu
z reálnych alternatív riešenia, uvažovali o hale Hupro, a bol si aj pozrieť nejaké haly od nich. Uvádza
skutočnosti z ich stretnutí zo zástupcami firmy Hupro - obžalovanými Ing. P. a A. a bola snaha získať
nejaký návod, postup, kladacký plán, aby bolo zrejmé, z akých kusov a koľkých bude sa oblúk skladať,

aká bude jeho výška. Dodaný bol len statický posudok na krivku oblúka a jej výkres v priečnom reze,
pričom statický posudok vypracoval pán A.. Že došlo k zrúteniu haly mu zatelefonoval pán A., s ktorým
išiel hneď do Starej Ľubovne, kde si obzreli stavenisko, pričom tam bol už aj Ing. A. a asi aj pán P.,
presne to však nevedel. Následne deň dva potom porovnávali grafiku k projektovej dokumentácii s tým,
čo bolo zverejnené na internetových stránkach Hupro. Tam, kde hala nebola zrútená, si konštrukciu

ešte premerali a on vypracoval aj určité nákresy. V danom prípade nesedela výška haly a ani sklony v
miestach kotvenia haly, teda uhol medzi vodorovnou rovinou a sklonom strechy v bode jej napojenia.
Výška haly sa nezhodovala s výškou v projektovej dokumentácii, či sedeli uhly na spodnom základe
nebolo možné určiť, pretože uhly tam už neboli. Výška bola merateľná v mieste sociálneho objektu, ale
bola nižšia oproti projektovej dokumentácii, avšak nedá sa to stopercentne potvrdiť, pretože namerali

len spodnú hranu haly, ale v projekte bola vždy kótovaná iba horná hrana haly. a teda nemohli potvrdiť,
či tá výška dolnej hrany je správna. Po preskúmaní miesta a spôsobe kotvenia a to vizuálne, kde videli
niektoré šrúby navŕtané šikmo, dospeli k záveru, že k pádu mohlo dôjsť aj nesprávnym kotvením, pričom
v hornej hrane niektoré kotvy betón prevŕtali, teda výška haly, uhly a spôsob kotvenia mohli byť triveci, kde nastala chyba a dôsledkom bol pád haly. Keďže mali len statické posúdenie haly a nemali
kladačský plán, nevedel posúdiť, či oblúk bol vykladaný správne. Základné konštrukcie pre tribúnu boli
navrhnuté ako gravitačný oporný múr tvaru L spriahnutý s existujúcimi základmi. Na druhej strane ako

gravitačný základový pás tiež tvaru L s nižšou výškou, lebo hala bola excentrická. Existujúce konštrukcie
tvorili základové studne a železobetónové rebrá priečne spriahnuté s novým základom. Pri ohliadkach
nenašli žiadnu prasklinu, ktorá by svedčila, že by sa základ pohol, a keďže celý základ i s existujúcimi
konštrukciami bol spriahnutý, nemohla sa pohnúť ani o časť, lebo by to tam bolo vidno, prejavilo by sa
to prasklinou.

Svedkyňa Ing. P. A. vypovedala, že vypracovala projektovú dokumentáciu stavebnej časti, teda
architektonicko-stavebné riešenie jednak sociálno-prevádzkovej budovy a haly, pričom objednávku
dostala od firmy Ardex asi v auguste 2010. Statiku celej stavby mal pôvodne riešiť statik firmy Hupro,
avšak od tejto spoločnosti ťažko získavali podklady, ktoré napr. ona potrebovala pre spracovanie
stavebných objektov, ktoré mala na starosti. Na základe toho bolo oznámené, že statickú časť sociálno-

prevádzkovej budovy a spodnej časti haly bude riešiť Ing. U. a statiku oceľovej konštrukcie haly Ing. A..
S ním sa stretla ešte niekedy v auguste pracovne v Žiline, kde prebrali základné veci ako geometria
haly, aby vedeli, čo budú od seba navzájom požadovať. Komunikovali mailom a telefonicky, pričom
maily boli posielané cez koordinátora, ktorým bol Ing. arch. P. a cez hlavného inžiniera projektu Ing.
O.. Od firmy Hupro potrebovala detaily kotvení na základové pásy, pretože v danom prípade ich výška

nebola rovnaká, pričom dovtedy firma Hupro realizovala všetko na jednoúrovňových stavbách a to pre
určenie napojenia na základový pás, ako aj pre účely samotného zateplenia haly, aby sa zabránilo
tepelným mostom. Po určitých peripetiách jej zaslal detaily kotvení Ing. A. a to jednak na nízky základový
pás a jednak na vyšší, avšak s tým, že ide o detaily pracovné. Svedkyni sa jednalo hlavne o kotviace
šrúby, nakoľko okolo nich najviac môžu vznikať tepelné mosty, avšak podľa kotvenia zaslaného od pána

A., žiadna z nich nemala v tomto smere zasahovať či už do vonkajšieho alebo vnútorného priestoru
relevantného pre zateplenie tak, aby mala vplyv na tepelné mosty. To, že hala spadla, sa dozvedela
z médií, ale nespojila si to s touto stavbou, pretože vtedy spadla ešte jedna niekde na západnom
Slovensku. Až keď dostala predvolanie na výsluch od vyšetrovateľa, tak sa začala zaujímať o čo ide. Z jej
pohľadu neexistoval iný dôvod ako zlé kotvenie, pretože, ako aj firma Hupro sa odvolávala na certifikáty

a podobne, išlo o halu samonosnú, teda mala uniesť jednak seba ako aj všetko zaťaženie a ak mala
padnúť pod snehom, nevie si predstaviť čo by bolo, keby už na nej bolo zateplenie, všetky potrubia
a rozvody. Ďalej uvádzala, že ak nadbetonávka mala byť príčina pádu, tak môžeme napr. tvrdiť, že
všetky panelové domy môžu spadnúť, lebo sa tam robili nadbetonávky. Ak by sa však panel neprikotvil,
nadbetonávka by ho neudržala, teda nadbetonávka na to nemá vplyv, ale bolo treba prispôsobiť dĺžku

kotvenia. Nadbetonávka je len doplnkom, aby samotný segment dosadol ako mal. Ak bola v niektorých
miestach vyššia, tak podľa svedkyne, mal na to upozorniť statik alebo stavebný dozor a mali sa použiť
dlhšiekotvy.Základynavyššomzákladovompásebolirealizovanétak,žesIng.U.hovprojekteprepájali
so železobetónovými rebrami starej tribúny, ktorá bola osadená na studniach, čo je niečo ako pilóty, ale
väčšieho priemeru. Prepájali to oceľovou výstužou a narušením betónového povrchu rebra starej tribúny,

aby došlo k spojeniu nového betónu s pôvodným. Myslí, že takto navrhnutý základ s tými výstužami sa
nemohol pohnúť i vzhľadom na prepojenie s tou tribúnou, ktorá tam bola už roky a bolo to usadnuté.
Rovnako pri ohliadke nebolo vidno žiadne trhliny, čo by svedčilo o posune základu. Taktiež haly Hupro
nie sú pochôdzne, sú samonosné a bezúdržbové, teda neráta sa s nejakou častou údržbou a nie sú
preto dimenzované na to, aby sa po nich chodilo a nie je tam ani rebrík, aby sa vyšlo na oblúk. Z takej

haly sa nedá odpratávať sneh, jej oblúk má byť navrhnutý tak, aby sa sneh zošmykol na jednu, alebo
druhú stranu.

Svedok F. Q. pri svojom výsluchu pre okresným súdom uviedol, že je zamestnancom mesta Stará
Ľubovňa a pracuje na oddelení výstavby, územného rozvoja a inžinierskych činností. Tiež vykonáva

technický dozor investora na danej stavbe. Preberá stavbu za mesto a odovzdáva ju podľa príslušného
postupu do základných prostriedkov mesta alebo do správy príslušnej mestskej organizácie. Technický
dozor referenta spočíva v tom, že koordinuje za účasti hlavného dodávateľa realizáciu stavby, za
objednávateľa tiež preberá veci, ktoré sú zabudované a v ďalšom priebehu už nebudú viditeľné - napr.
armatúry, základové škáry a podobne. Tiež odsúhlasuje zhotoviteľom vykonané práce po finančnej

a objemovej stránke. Keďže technický dozor je občasný, tak sa zúčastňoval hlavne na kontrolných
dňoch, na ktorých boli tiež prítomní zástupca projektanta, dodávateľa, hlavného dodávateľa, ktorým bol
Pienstav, tiež zástupca za Agrostav a neskôr aj zástupcovia dodávateľa samotnej konštrukcie strechy.
Stavebný dozor je vec objednávateľa, avšak to je pri stavbách, ktoré nemajú hlavného zhotoviteľa,teda dodávateľa stavby, pričom v tomto prípade hlavný dodávateľ bola spoločnosť Pienstav, ktorá
má spôsobilé osoby pre vykonávanie dodávateľských prác. Stavebný denník viedol hlavný dodávateľ
Pienstav a.s., pričom subdodávatelia si asi viedli podružné stavebné denníky. Pri tejto stavbe bolo „gro“

základy pod oblúkovú halu. Vyhotovenie základov sa realizovalo podľa projektovej dokumentácie, ktorá
určovala, akú hĺbku má mať základová škára a akú nosnosť. Robili sa skúšky nosnosti a ak neboli
úspešné, musel zhotoviteľ vybrať ešte napr. pol metra zeminy, opätovne to zasypať materiálom a zhutniť,
aby nosnosť bola dosiahnutá. Až keď sa odovzdávalo stavenisko pre zhotoviteľa oblúkovej haly, tak
tam nesedela nejaká výška či rovnosť. Inak však základy boli robené, môže povedať, zodpovedne a

aj po tej havarijnej udalosti nebadať na nich, aby sa nejako deformovali alebo naklonili, alebo žeby ich
stabilita, trasa, či rozmery boli nejako inak narušené. Vie, že na základových pásoch bola robená nejaká
nadbetonávka s príslušným sklonom, čo bol výsledok Hupra pri preberaní stavebnej pripravenosti. K
preberaciemu konaniu zo dňa 18.04.2012 svedok uviedol, že stranám hlavného zhotoviteľa bola zaslaná
výzva, že práce sú ukončené, a že je potrebné danú stavbu prebrať. Boli tam prítomní zástupcovia
Pienstavu, Agrostavu, pán O., neviem či i Hupra. Mesto ako investor preberalo stavbu od hlavného

zhotoviteľa, teda účasť subdodávateľa nie je nevyhnutná. Ak si pamätá neboli tam doložené určité
doklady - atesty, zhody výrobkov, čo sa týka haly certifikáty, záznamy o montáži, a akým spôsobom
sa kotvilo. Ku konkrétnemu preberaniu nedošlo, pretože chýbali tieto doklady. Možno to aj prešli, ale
vzhľadom na tie doklady sa tým nejako vtedy nezaoberali. Čo sa týka prípadných nedorobkov, tak ani
nie na hlavnej stavbe, ale boli tam iné stavebné objekty, ako vodovod, elektrika, príjazdová cesta. Čo sa

týka nadbetonávky, k tomu ešte svedok uviedol, že podľa neho bola predpísaná výška základov, šírka
aj dĺžka, pretože pri preberaní stavebnej pripravenosti to nezodpovedalo predpokladom a podmienkam,
ktoré si dodávateľ vrchnej stavby určil. Z jeho pohľadu nadbetonávka nemala žiaden vplyv na kotvenie,
na montážne práce, ktoré mal vykonať dodávateľ vrchnej stavby, teda haly. Myslí si, že pán O. by
to vedel bližšie konkretizovať, lebo sa mu marí, že požiadavka bola, aby vrchná časť základu bola

spádovaná smerom von od stavby. Skúška nosnosti základových pásov po vykonaní nadbetonávky z
pohľadu investora nebola potrebná, ak by bola požiadavka zo strany zhotoviteľa vrchnej stavby, tak sa
mohla vykonať. Taktiež svedok uviedol, že má oprávnenie odborne spôsobilej osoby pre stavebný dozor,
ale pre túto stavbu nebol určený stavebný dozor.

Svedok T. L. vypovedal, že pracuje vo firme Hupro Trade a o zrútení haly sa dozvedel z médií. Bol
na ohliadke staveniska pred dovezením materiálu a v tejto veci riešil dovoz materiálu, uskladnenie,
vykládky, ubytovanie pracovníkov, žeriavy a vlastne veci týkajúce sa logistiky. Pred samotným nástupom
na stavenisko vykonal ohliadku, čo zdokumentoval a postúpil zamestnávateľovi, ktorý zistený stav už
konzultoval priamo so zhotoviteľom spodnej stavby. Taktiež pred začiatkom prác bol na stavenisku,

pričom zapísal určité skutočnosti do montážneho denníka potrebné preto, aby mohla montáž začať.
Zúčastnil sa niekoľkých kontrolných dní v prípade, že sa ich nemohli zúčastniť majitelia. Štandardne
montáž prebieha tak, že sa vytvoria šesťčlenné skupiny, ktoré majú svojho vedúceho, ale vzhľadom
na uplynulý čas a množstvo montáží nevedel uviesť, kto konkrétne tam bol. Pri ohliadke staveniska
pred preberaním pripravenosti staveniska bol hlavným problémom nerovný základ. Tento bol krivý a

zvlnený, a to v smere horizontálnom aj vertikálnom, teda v oboch smeroch. Na takomto základe nebolo
možné montáž realizovať. Zistenia postúpil pánu A. a ďalej už on komunikoval s dodávateľom spodnej
stavby. To bola jeho prvá návšteva na tom mieste. Pri druhej, keď bolo oznámené, že nedostatky sú
odstránené, tak tam bol opäť on, pričom základ bol dobetónovaný, teda vyrovnaný nejakým betónom,
teda čo sa týka požiadaviek na nejakú tvarovú presnosť, nedostatky boli odstránené. Nezadával pritom

pokyny na konkrétny spôsob odstránenia nerovnosti hornej časti základových pásov. Montáž reálne
vykonávali živnostníci. Jedná sa pritom o certifikovaný systém, pričom všetci títo ľudia boli preškolení.
Každá montážna skupina musí prejsť školením, aby vedeli, ako tie haly skladať a následne už stále
opakujú tú istú činnosť. Nemal ani vedomosť o tom, že by niekto namietal vady nadbetonávky. Voľným
okom nemožno zistiť či nadbetonávka bola vykonaná správne alebo nie, ak tvarovo vyhovuje. Kotvenie

vykonávalipreškolenímontážnici.Každáztýchtoskupínmávedúceho,alekeďženebolpritejtomontáži,
nevie, kto vykonával kontrolu správnosti kotvenia.

Z výpovede svedka Ing. F. A. vyplýva, že s firmou Hupro s.r.o. bol v minulosti iba v obchodnom vzťahu.
Pracoval na zákazkách, ktoré oni potom realizovali. O havárii haly v Starej Ľubovni som sa dozvedel

od pána P. telefonicky. Vycestoval na miesto, kde si spravil ohliadku a zistil, že na hale je pomerne
veľa snehu. K projektovaniu v tejto veci sa dostal tak, že ho oslovil pán O. alebo pán P., presne si
to už nepamätal, či by bol schopný spracovať dokumentáciu pre túto stavbu, konkrétne statickú časť.
Následne sa s pánom O. stretol v Trenčíne, kde mu on ukázal jeho úvodný projekt a oboznámil sa stou konštrukciou. Na základe toho sa dohadovali na cene za statickú časť, pričom malo ísť o kompletnú
statiku týkajúcu sa i základov, resp. dopracovanie statiky toho, čo tam už stálo, ako aj statiky haly
samotnej. Po preštudovaní pokladov odhadol cenu, ktorá však pre pána O. bola veľká, tak sa dohodli,

že vypracuje len statiku týkajúcu sa oceľovej konštrukcie. Pre výpočet haly vychádzal z podkladov dĺžky
oblúka od pána O., pričom najbližšiu skladbu danej dĺžky určil z 13 dlhých dielov, jedného polovičného,
jednéhokrátkehoajednéhostredného.Posúčtetýchtodielovboladĺžkaoblúka40,6m.Vpodkladochod
pána O. bola dĺžka oblúka 41,2 m, teda rozdiel medzi týmito dĺžkami je 1,5 %. Tento rozdiel nepovažoval
za podstatný pri riešení statiky a vypracovávaní výkresovej dokumentácie, lebo ak by premenil oblúk o

1,5 %, tak by pri tom časovom fonde nik z ďalších projektantov nestihol svoj projekt vyhotoviť načas.
Preto v dokumentácii ponechal dĺžku 41,2 m, pričom reálne teda bola 40,6 m, ako mu vyšla, keď ju
modeloval v programe podľa uvedenej skladby segmentov. Toto vo výkrese následne opravil v ďalšom
projekte - „skutočné vyhotovenie“, kde zapracoval zmenu štítových stĺpikov z konštrukcie plnostenných
stĺpikov na konštrukciu priehradových stĺpikov. Túto zmenu vyvolal zhotoviteľ haly - spoločnosť Hupro.
V podstate si objednali iný typ stĺpikov, a to kvôli doprave, lebo je jednoduchšie na takú vzdialenosť

dopraviť stĺpiky, ktoré sa poskladajú z jednotlivých dielov, ako veľké stĺpy. Takto spočítal halu v tom
tvare a kotvenie vybral z technického osvedčenia od hál Hupro, čo si stiahol z webovej stránky. V
tomto technickom osvedčení boli rôzne typy ukotvenia, ale tu sa dal použiť iba jeden, ktorý aj vybral.
To kotvenie bolo typové a bolo ho možné použiť. V máji 2013 na ohliadke mal možnosť vidieť základy,
keď už bola odprataná konštrukcia a všimol si smerové a výškové nepresnosti, ktoré mala zamaskovať

nadbetonávka,ktorátamvlastnebolaabolarozpraskaná.Podľajehonázoru,tátonadbetonávkaoslabila
samotnú kotvu v betóne asi o jednu polovicu. Všimol si vytrhnuté kotvy, ktoré boli vŕtané horizontálne, ale
vzhľadom na zaťaženie na hale predpokladá, že boli vytrhnuté až po páde haly. Išlo asi o dve až tri kotvy
na vrchnom základovom páse. Podľa svedka nadbetonávka, ktorá mala byť homogénnou súčasťou
základu, resp. ktorá byť nemala, ale mal byť samotný základ homogénny, popraskala, do kotiev prenikla

voda, ktorá zmrzla a týmto tieto kotvy nadbetonávka rozrúšala. Takéto oslabenie kotiev a pokrývka
snehu mali podľa neho za následok pád haly. Svedok ďalej uviedol, že mal vedomosť o tom, že norma
STN 730035 bola v čase výpočtu statiky už neplatná, ale použil ju na základe usmernenia ministerstva
výstavby a regionálneho rozvoja. Konštrukciu projektoval tak, že tam nadbetonávka nebude, ani o
nadbetonávke nemal vedomosť, takže sa nevedel vyjadriť, či nadbetonávka mala mať za následok aj

zmenu detailov kotvenia.

Svedok Ing. F. J. vypovedal, že v tom čase bol predseda predstavenstva Pienstav, a.s. a z toho dôvodu
túto spoločnosť zastupoval pri rokovaniach s dodávateľmi. Pred podpisom zmluvy bola spoločnosť
oslovená mestom Stará Ľubovňa, či by cez nich bolo možné pokračovať v zmluve uzavretej ešte ako

Okresný stavebný podnik na výstavbu otvorenej ľadovej plochy v Starej Ľubovni. Pristúpili k tomu s
tým, že Pienstav nebude nijako realizovať výstavbu, bude len administratívny zhotoviteľ, pričom budú
určení konkrétni dodávatelia, ktorí budú dodávať práce. Na základe toho podpísali zmluvu a tie isté
zmluvné podmienky boli doplnené i do dodatku k zmluve s mestom, ktorú mali ešte z roku 1988. Práce na
stavbe preberal stavebný dozor poverený mestom Stará Ľubovňa, asi to bol pán Q.. Oni ako spoločnosť

neboli priamo účastní, po odsúhlasení prác mestom a ich dodávateľom, súpis prác prevzali a ten bol
premietnutý do fakturácie mestu. Takto prebiehala stavba a že hala spadla sa dozvedel po telefonáte
od redaktorky Slovenskej televízie, ktorá mu to oznámila. Následne prišli i zástupcovia dodávateľov
a rozprávali sa, aký je stav a predbežne tam bolo dohodnuté, že na odstránení tohto zrútenia budú
pracovať a že sa stretnú o dva alebo tri dni, k tomu stretnutiu ale už nedošlo. Na tom stretnutí u nich

sa rozprávali, čo sa bude diať, dohodlo sa, že sa odstráni zrútená časť a postaví sa nová hala, pričom
v zápise, ktorý by bol potom vyhotovený, by sa nedefinovala príčina zrútenia, ale bolo by to dané do
pôvodného stavu. Domnieva sa, že tam boli prítomní všetci zástupcovia poddodávateľov za Agrostav
a za Hupro. Nevie prečo k tomu potom nedošlo. Svedok si už nepamätal, ktoré konkrétne čiastočné
práce boli prevzaté, pričom v tomto smere si možno vyžiadať fakturáciu jednak zo strany Agrostavu

na Pienstav, ako aj zo strany Pienstavu na mesto, kde sú príslušné práce popísané. Pokiaľ si mesto
neprevzalo práce od nich, tak oni ich neprevzali tiež.

Svedok Ing. P. U. uviedol, že k projektu ho prizval Ing. O. s tým, či na ňom nebude spolupracovať,
pretože potrebovali riešiť kompletný projekt na dostavbu štadióna. Dohodnuté bolo, že bude riešiť

iba statiku železobetónových základových konštrukcií, na ktorých mala byť osadená hala Hupro. Ing.
A. mu naprojektovala stavebnú časť, teda tribúnu, výškové osadenie i osadenie oblúka haly, ktoré
prevzala od firmy Hupro, ktorá jej to dodala a na základe jej pokladov a podkladov od firmy Hupro,
ktorá mu poskytla statické zaťažovacie údaje a údaje síl, ktorými mali byť zaťažené základy, následnenadimenzovával základy pre halu, nakreslil ich a dokončil. Pre výpočet základových konštrukcií bola
prevedená aj geológia. Rovnako tam aj TASUS - technický a skúšobný ústav stavebný - robil sondu
aj pod ľadovou plochou, kde bolo zistené, že podklad je dostatočne pevný a netreba tam robiť žiadne

dodatočné úpravy. Počas výstavby bol na stavbe iba raz, a to keď bol problém so základovými pásmi
na východnej strane, kde bol problém so zhutnením podložia. Volali ho tam za tým účelom, aby určil,
ako docieliť zhutnenie, pretože skúšky dovtedy nevychádzali, vždy tam bola voda. Vtedy odkontroloval
i základy na západnej strane a videl, vzhľadom na rozmery, dimenzie a železné konštrukcie, že to robia
tak, ako je to v projekte. Bolo určené, že vzadu odvedú povrchovú vodu spod základových pásov preč,

vykopú popri páse škáru, ktorou sa tá voda odvedie, vyberú a opätovne navozia štrk a postupne to
zhutnia. Následne mu bolo oznámené, že skúšky dopadli dobre a viac na stavbe počas výstavby nebol.
Pôvodne na mieste stavby boli železobetónové nosníky na troch kruhových pilieroch kolmo na ľadovú
plochu, na ktorých boli železobetónové prefabrikáty, ktoré však už nevyhovovali z hľadiska navrhovanej
dispozičnej úpravy, preto sa tieto železobetónové stropné panely vybúrali. Taktiež tam mala byť nová
tribúna. V pôvodnom osadení tých železobetónových nosníkov, asi v polovici alebo tretine, mal byť

teda vybudovaný nový železobetónový pás kolmý na tieto nosníky, na ktorý sa mala osadiť jedna stena
oblúkovej haly. Navrhli preto železobetónový pás v tvare „L“, aby sa nemuselo kopať do terénu za ním,
a aby ich železobetónový základový pás dosiahol potrebnú stabilitu, resp. pre zlepšenie jeho stability,
tak ho prepájali s pôvodnými železobetónovými konštrukciami, aby dosiahli väčšiu stabilitu a únosnosť
železobetónového základového pásu. Základové pásy boli dimenzované na určitú únosnosť vodorovnú i

zvislú,pričomprepojilito,abyichúnosnosťbolaeštelepšia,tedaprezlepšenievodorovnejúnosnosti,ale
aj zvislej. Pôvodne riešili bez uvažovania o prepojení s pôvodnými pásmi, teda pri výpočtoch, nakoniec
to však prepojili. Jednak to museli prepojiť kvôli tomu, že sa to križovalo a jednak kvôli lepšej stabilite
a únosnosti. Podľa názoru svedka, k posunu základových pásov a následnému zrúteniu haly nemohlo
dôjsť jednak vzhľadom na uvedené prepojenie, ale aj vzhľadom na to, že ten bod, kde podľa svedka

došlo k zrúteniu, teda k jeho začiatku, je presne nad križovaním nového pásu s pôvodným. Taktiež
k posunu základových pásov nemohlo dôjsť aj preto, lebo za železobetónovým základovým pásom,
teda za tou stenou, je nasypaná zemina tak, že od zeminy po hornú hranu je cca 30 cm. Ak by k
posunu základových pásov došlo, tak by tam museli byť trhliny, pričom žiadne na stenách, teda na
nových pásoch ani na pôvodných železobetónových nosníkoch nie sú. Pri spôsobe uloženia základu

bolo možné uvažovať o zaťažení na základových pásoch alebo na pilótach. Po úvahách s pánom O. a
Ing. A., z ekonomických dôvodov, teda finančných, z dôvodov prácnosti i možno z časových dôvodov
bolo rozhodnuté, že najlepšie budú základové pásy tvaru „L“, ako boli navrhnuté a ako ich nakoniec
nadimenzoval. Úlohu zohralo i to, že na západnej stene im zavádzali tie pôvodné železobetónové
nosníky tak, aby ich nemuseli búrať, svedok navrhol takéto prepojenie a navrhli sa v podstate základové

pásy. V záverečnej správe o geologickom prieskume bolo uvedené, že je možná realizácia i na plošných
i na hĺbkových základoch, tak sa bolo treba rozhodnúť , pričom svedok sa rozhodol pre plošné základy
aj z hľadiska toho, že tam boli už pôvodné základové pásy a jednak hĺbkové vŕtanie pilót je finančne
náročnejšie, pričom bolo spomínané, že na celú stavbu je balík peňazí, a pilóty sú drahšie. Čo sa týka
nadbetonávky, o tejto svedok nevedel.

Z výpovede svedka X. F. vyplýva, že bol v tom čase konateľom spoločnosti Strateg Building s.r.o. Obž.
X. A. ho oslovil ako dodávateľa, a keďže už robili podobné zákazky, tak zákazku vzal. Predmetom
zákazky boli stavebné práce, a to základy podľa rozpočtu, ako aj príprava stavby, išlo o vybudovanie
základov a sanáciu povrchu pôvodnej ľadovej plochy. Práce prebiehali pod vedením pána O., pod jeho

dohľadom i pod dohľadom statika, pána U.. Práce vykonávali podľa projektovej dokumentácie, dokonca
niektoré veci robili nad rámec, pretože pravá strana základov bola ešte predimenzovaná, nakoľko bola
naviazaná - „opierala sa“ o pôvodnú tribúnu i na betónové stupnice, i na také betónové studne, ktoré
tam boli, teda studňové základy, čo z jeho pohľadu nebolo potrebné, ale táto stavba sa takto ešte
previazala. Po dokončení základov boli tam nejakí zástupcovia za Hupro a bola tam požiadavka na taký

vyrovnávací mostík, resp. vyrovnávaciu vrstvu na časť základov, na jeho vrch, aby to bolo rovnejšie, a
ktorá podľa svedka nemala mať funkciu nosnej časti. V novembri alebo októbri bola už dosť zima, bol na
stavbe, kde videl, že tie kotvy nedosahovali dostatočnú hĺbku, pričom boli používané tmely, ktoré neboli
mrazuvzdorné, teda tam tmel nemal žiadnu funkciu. Zo strany Hupra bolo žiadané vyrovnať povrch
betónovým poterom alebo betónovou hmotou, lebo bolo vysvetľované, že je lepšie, ak sa tá hala kladie

na úplnú rovinu, aby to nepodfúkavalo. Taktiež podľa jeho znalostí a vedomostí v žiadnom prípade
nemohlo dôjsť, ani nedošlo k nejakému posunu základov. V ďalšej časti výpovede svedok popisoval
spôsob odovzdávania a prevzatia diela, resp. čiastkových prác medzi spoločnosťou Strateg Building,
s.r.o. a spoločnosťou Agrostav SK, s.r.o. tak, ako to bolo realizované pri dostavbe zimného štadiónatu v Starej Ľubovni. Čo sa týka nadbetonávky nebola vznesená žiadna požiadavka na nejaké spájacie
mostíky medzi pôvodným betónom a nadbetonávkou, išlo jednoducho o vyrovnanie povrchu. Svedok
v závere svojej výpovede spochybnil aj technologický postup pri vŕtaní kotiev a chemického kotvenia,

pretože kotva sa vŕta za použitia stabilného upevňovacieho príslušenstva, kedy dochádza k vŕtaniu
kolmo, rovno a dostatočne hlboko. Žiadny Rambo s príklepovou vŕtačkou, ako tam mali oni (rozumej
montážnici f. Hupro), to takto kolmo a rovno nevyvŕta. Potom nasleduje vysatie prachu, vymočenie
diery, pokiaľ to vyžaduje technologický postup. Do diery sa pod tlakom tlačí vrtuľovým vypúšťadlom tmel
dvojzložkový, teda k chemickej reakcii dochádza až v tej diere a na základe toho, keď sa tam potom tá

šrúba dá, tak tam stvrdne, vznikne 100% - ný spoj s betónom.

V uvedenej trestnej veci boli spracované viaceré znalecké posudky a to jednak na základe rozhodnutia
príslušného vyšetrovateľa ako aj zo strany obžalovaných, pričom okresný súd týchto znalcov vypočul
ako aj oboznámil závery nimi spracovaných znaleckých posudkov.

Znalec z odboru stavebníctvo, odvetvia poruchy stavieb, statika a oceňovanie nehnuteľností, prof. Ing.
P. B., C.., ktorého o vypracovanie znaleckého posudku požiadala spoločnosť HUPRO s.r.o., okrem
iného uviedol, že mal možnosť oboznámiť sa so štyrmi ďalšími posudkami, teda okrem jeho aj s troma
ďalšími, a to s posudkom Ing. J., s posudkom Ing. A. a s posudkom TU Košice. Príprava stavby bola
neštandardná, pretože ani v jednom posudku sa neobjavuje návrh alebo statický výpočet založenia

základov stavby. Usudzuje, že návrhu zakladania nebola venovaná náležitá pozornosť. V tomto prípade
základy neboli rovnako vysoké, jeden mal 3,6 m a druhý bol oveľa nižší, teda oblúkovú silu mali preniesť
základy. Podľa jeho poznania, pravdepodobne došlo k vychýleniu základov, klenba sa zmenila na
zakrivený nosník alebo trám. Pri klenbe kriticky najviac exponovaný prierez sa nachádza v štvrtine šírky
alebo rozpätia haly. Pri zmene na zakrivený nosník sa tento prierez presunul do polovice rozpätia, z toho

usudzoval, že deštrukcia haly začala v strede a po páde sa ďalej rozlomila aj v štvrtinách šírky. Taktiež
nadbetonávkanebolapevnespojenásostarýmzákladom,pretonavyššomzákladedošlokjejodlúpeniu
alebopoškodeniu.Koniecklenbykotvenýcezuholníky(oceľovéprofily)dozvislejstenyzákladov,navyše
šikmými kotvami, vylučuje pootočenie, a teda zaisťuje tzv. votknutie do základov, teda pevné upevnenie.
Aj pri nepriaznivejšom kĺbovom uložení klenba nebola premáhaná, nemala dôvod sa zrútiť. Z toho

došiel k záveru, že mechanizmus zrútenia bol vyvolaný skôr vychýlením základov, zmenou klenby na
zakrivený nosník. Nakoniec uviedol, že príčinou každej havárie konštrukcie je kombinácia viacerých
príčin. Usudzuje, že 60 % predstavuje zlé zakladanie, asi 20 % organizácia výstavby, pretože nebol tam
kvalitný stavebný ani autorizačný dozor, nakoniec základy robili viaceré firmy a dlhodobo boli vystavené
poveternostným nepriaznivým účinkom a zvyšných 20 % predstavuje preťaženie haly od snehu, aj keď

v posudku píše, že 100 kg na 1 m2 x 1,4 predstavuje 140 kg na 1 m2, a teda hala mala rezervy, ak bola
kvalitneuložená,ale ajnapriektomu,pooboznámenísasostatnýmiposudkami,pripúšťa,žepreťaženie
haly snehom zohralo svoju príčinu. Podklady na vypracovanie posudku mu predložil objednávateľ a tie
podklady sú uvedené v prílohe. Taktiež nebol osobne prítomný na mieste zrútenia haly. Statický výpočet
základov od Ing. U. ako znalec tento podklad vyžadoval, ale nebol mu dodaný, pričom mu bolo povedané

zo strany objednávateľa, že neexistuje. Taktiež pri podávaní znaleckého posudku nemal vedomosť o
realizácii základových pásov tak, že došlo k ich prepojeniu s pôvodnými základovými pásmi, kde bolo
42 pilótov s novým základovým pásom.

Keďže nemal k dispozícii dokumentáciu o základoch, zo schémy, ktorú našiel v znaleckom posudku a

z dodaného statického výpočtu haly Hupro prebral a vlastným výpočtom, ktorý je uvedený v posudku,
stanovil napätia základovej škáry. Z toho vyplýva, že excentricita výslednej reakcie je ďaleko od ťažiska
základovejpätkyažečasťzákladujenamáhanáťahomanajehoprevzatiesúpotrebnépilóty.Zfotografií
sú trhliny vidieť jedine na nadbetonávke, pričom vidieť posun základového pásu z fotografií je ťažké,
pretože sú to milimetrové hodnoty. Nadbetonávka mala eliminovať výškové tolerancie, nerovnosti na

hornej ploche základu.

Zo záverov znaleckého posudku vyššie uvedeného znalca, ktorý bol oboznámený na hlavnom
pojednávaní tiež plynie, že základ proti preklopeniu má iba 22% rezervu. Pri uvažovaných rozmeroch
základu a jeho zaťažení, realizovaný spôsob založenia je nevhodný a iste umožnil tiež pohyby

základových pásov. Premáčaním a premŕzaním sa znehodnocovalo podložie, najmä však základová
škára. Požadovanú rovinnosť povrchu dosiahli dodatočne nadbetonávkou vyrovnávacou vrstvou hrúbky
až do 75 mm. Navyše nedokonalo zmonolitnenou so staršou časťou betónového základu. Lepené kotvy
podľa konštrukčných detailov mali tým redukovanú až zanedbateľnú kotevnú dĺžku, nezaručujúcu pevnéuloženie na základoch. Oddelením vyrovnávacej vrstvy a vytrhnutím kotiev stratili oblúkové segmenty
postrannú podporu, ktorá by zabránila priečnym vodorovným premiestneniam. Tým vymizla oblúková
vodorovná reakcia, redukujúca vodorovné sily v kruhových segmentoch haly. Prvotnou príčinou havárie

nebolo preťaženie vlastnej nosovej oblúkovej konštrukcie. Kritickým miestom bolo netuhé uloženie
na vyššom základe preberajúcom väčšie reakcie. A to v dôsledku porušenia dodatočne nekvalitnej
nadbetónovanej vrstvy spolu s možnými pohybmi v základoch.

Vo veci pribratý znalec uznesením konajúceho vyšetrovateľa PZ Ing. F. J. naproti tomu uvádzal, že

bol na mieste stavby a vykonal osobnú obhliadku dňa 12.2.2013 v popoludňajších hodinách, čo bolo
dva dni po havárii, potom uskutočnil ešte jednu osobnú odbornú obhliadku dňa 17.5.2013. Na mieste
stavby bolo viditeľne veľké množstvo snehu, ktoré aj bližšie preskúmal. Odmeral na neporušenej časti
jednotlivé vrstvy snehovej pokrývky, z nich odborným odhadom určil tiaž tejto vrstvy snehu. Tento údaj
takisto porovnal s údajmi, ktoré si vyžiadal od hydrometeorologického ústavu a viac-menej konštatoval
zhodu. V čase zrútenia strechy a platných STN EN namerané množstvo snehu neprekročilo hodnoty,

s ktorými bolo potrebné v statickom výpočte uvažovať. Približne v tretine až polovici rozpätia oceľovej
konštrukcie došlo k prvotnému zrúteniu, kde bolo najzjavnejšie, že kotvenie na hornej hrane základu Z2
bolo zhotovené vyslovene zle. Okrem toho, že sa jednalo o kotvenie do nadbetonávky základu. Bolo
viditeľné, že otvor navŕtaný pre kotvu prechádza cez šírku základu až za vonkajšiu hranu. V takom
prípade aplikovaná lepiaca hmota mohla a aj určite pri vsúvaní závitovej tyče kotvenia vytiekla alebo

vo väčšom množstve z otvoru vyšla z druhej strany. To, že takýchto otvorov prevŕtaných cez základ
až na vonkajšiu hranu mohlo byť aj viac, znalec nevedel preukázať, pretože stena bola v ostatných
častiach zakrytá vrstvou polystyrénu. Na hornej hrane základu však bolo viditeľné, že napriek tomu, že
celý pôdorysný priemer tejto plochy bol zvlnený, tak línia otvorov pre kotvenie bola v rovine. Aj preto sa
domnieva, že základ bol takto krivý už pri montáži haly. Toto mohlo byť aj dôvod, prečo v tomto mieste

kotvenie vyšlo až, resp. otvor pre kotvenie bol prevŕtaný cez. Na mieste zrútenej stavby nebolo možné
zmerať pôvodnú geometriu haly, ani rozpätie a ani nábehové hrany. Na mieste zmeral len to, čo bolo
dostupné, čiže napr. prvky kotvenia, takisto aj otvor pre kotvu. Kotvenie malo byť v tomto prípade, keď už
vôbec boli základy prevzaté, upravené na túto situáciu. Samotný kotviaci prvok prichytený ku plechom
oblúkovej haly mal umožniť osadiť kotvu kolmo, prípadne možno aj kotvy dve. Bolo by pravdepodobne

možné urobiť aj prispôsobiť tento kotviaci prvok tak, aby bola kotva zrealizovaná z druhej strany - z
vonkajšej strany. Aj laik musel vidieť, že tá vrstva nadbetonávky nie je v poriadku, bolo to viditeľné
voľným okom. Zhotovenie nadbetonávky bolo nariadené preto, lebo horná hrana základov nespĺňala
požadované kritériá na rovinnosť pre založenie haly. Aj podľa pôvodného projektu mala byť na tomto
základe zhotovená nadbetonávka, avšak v podstatne menšej hrúbke a len za účelom zabezpečenia

sklonu hornej hrany základu na odvod dažďovej vody. Na mieste stavby znalec zistil na vytrhnutých
kotvách časti lepiacej hmoty, ktoré neboli po celej ploche závitovej tyče a na miestach, kde táto hmota
nebola, hmota teoreticky mohla vypadnúť alebo sa odlúpiť v čase zrútenia. Bolo však vidieť koróziu,
ktorá za dva dni nenastane. Z toho vyplýva, že pravdepodobne nebolo použité dostatočné množstvo
lepiacej hmoty pri kotvení, prípadne časť tej hmoty mohla vytiecť prevŕtaným otvorom cez základ. Znalec

taktiež konštatoval, že s posudzovaním deštrukcií takýchto stavieb nemal dovtedy žiadne skúsenosti.
Na mieste zrútenej stavby nebolo možné spočítať všetky vytrhnuté kotvy vzhľadom na neprístupnosť
a takisto nezdokumentoval všetky vytrhnuté kotvy, ktoré boli obalené lepidlom. O preťažení strechy
snehom, ak posudzujeme objekt podľa neplatných starých noriem, je možné podľa znalca v takomto
prípade hovoriť, avšak v prípade, ak by sa malo postupovať podľa v čase projektovania platných noriem,

tak toto zaťaženie snehom nie je nadmerné, je ešte výrazne nižšie, než s akým by bolo potrebné
uvažovať. Nejedná sa však o rovnomerné zaťaženie, ale jednoducho povedané trojuholníkové s tým,
že na okraji je hodnota zaťaženia najvyššia a vo vrchole strechy nulová. Znalec v posudku nevykonal
žiaden statický výpočet, pretože nemal k dispozícii relevantné podklady, ktoré by mu umožnili modelovať
túto konštrukciu a to aj napriek opakovaným žiadostiam o poskytnutie týchto podkladov od firmy Hupro.

Súčasne spochybňuje výpočet Ing. A., ktorý uvádzal vo svojom posudku, že porušenie kotiev pred
zlyhaním plechov, by údajne spôsobilo tvárny lom, ktorý nebol na havarovanej stavbe pozorovaný, čo
má podopreté svojím výpočtom, avšak je to výpočet s nesprávne namodelovaným zaťažením, a teda
nie je platný, pretože vychádza z nepresných až zlých okrajových podmienok a zaťaženiami. Zaťaženie
snehom, ktoré v jednom zo svojich výpočtových modelov Ing. A. uvažoval, údajne zodpovedá skutočne

pôsobiacemu zaťaženiu na základe zisteného stavu zaťaženia snehom. V jednej zo zaťažovacích
kombinácií však uvažoval aj so zaťažením od podhľadu, ktorý nebol zrealizovaný, to je približne 15 kg
na 1 m2. Z posudku Ing. A. nie je zrejmý presný tvar zaťaženia snehom na oblúkovú konštrukciu a je
pravdepodobné, že uvažoval s rovnomerným zaťažením snehom, čo nezodpovedá skutočnej situácii,aká na stavbe bola. Bolo by potrebné zaťaženie snehom modelovať tak, že na okrajoch stavby, na
okrajoch oblúka haly, je to zaťaženie najvyššie podľa hodnôt nameraných nejakým skúšobným ústavom,
myslí, že to bolo 256 kg na 1 m2, a na vrchole haly len minimálne zaťaženie snehom. Takýto model

by dal iné výsledky, ako mal uvedené vo svojom posudku Ing. A.. Znalec na otázku obhajoby nevedel
uviesť konkrétne, aké kotvy zlyhali, v akom počte a kedy, avšak konštatoval, že zlyhali kotvy na hornej
hrane základu Z2. Jednalo sa však o tie kotvy, ktoré sa nachádzali v mieste, kde bol prevŕtaný otvor
cez celý objem základu a kde sa vyskytlo vzájomné roztrhnutie dvoch pozdĺžnych segmentov oceľovej
konštrukcie haly. V takýchto prípadoch môže dochádzať ku tzv. reťazovému zrúteniu, kde porušenie

jednej kotvy môže, znalec však netvrdí, že v tomto prípade to tak aj muselo byť, spôsobiť zvýšenie
zaťaženia na ostatné kotvy a tie následne z toho dôsledku porušiť. V tomto prípade však boli všetky
kotvy na hornej hrane základu zhotovené v rozpore s technickými požiadavkami a tak ani jedna z nich
nemohla vyhovovať - tu mal znalec na mysli celý ten komplex, že boli šikmo, z väčšej časti v nesúdržnej
dobetonávke, pravdepodobne s menším množstvom lepidla a ich únosnosť bola nulová. Taktiež vo
výkrese ani v žiadnej znalcovi dostupnej textovej časti nie sú špecifikované priemery závitových tyčí,

ich dĺžka, druh použitej ocele, poloha vŕtania, uhol vŕtania a ani predpísaná lepiaca hmota. Na základe
uvedeného detailu nebolo možné žiadne kotvenie zrealizovať. Ak sa jedná o typový detail, v takom
prípade sa posudku návrh kotvenia, resp. preukázanie jeho únosnosti nemusí nachádzať, musí však
existovať na strane dodávateľa tohto typového riešenia nejaký doklad preukazujúci vhodnosť použitia,
čiže únosnosť tohto kotvenia. A keďže ako znalec nemal k dispozícii žiadny riadny návrh kotvenia,

nemohol ani skontrolovať, či realizácia sedí s jemu nedostupnou dokumentáciou.

Z ním vypracovaného znaleckého posudku okrem vyššieho uvedeného tiež vyplýva, že nosná
konštrukcia nebola zhotovená v súlade s predloženou projektovou dokumentáciou. Nebol dodržaný
predpísaný tvar oblúkovej konštrukcie a úprava hornej hrany základových pásov. Príčinou zrútenia

oceľových oblúkových konštrukcií strechy na zimnom štadióne bolo zlyhanie kotvenia v hornej časti
základu na západnej strane objektu pod nadmernou tiažou snehu. Za príčinou havárie stojí niekoľko
nepriaznivých faktorov, ktoré sa na tejto havárii spolupodieľali. Za haváriu môže aj nedostatočná, resp.
žiadna starostlivosť o túto rozostavanú a nedokončenú stavbu. Stavba bola postavená bez stavebného
povolenia a po zrušení prác na nej, akoby nemala žiadneho správcu, ktorý by zabezpečil odpratávanie

nadmernej vrstvy snehu, ktorá sa postupne na tejto streche bez povšimnutia vytvárala.

Z výpovede znalca Ing. P. A., znalca v odbore stavebníctvo, odvetvia statika (o vypracovanie znaleckého
posudku požiadalo HUPRO TRADE SE), vyplýva, že podľa jeho výsledkov bola hala preťažená snehom
oproti zaťaženiu, ktoré požaduje norma STN 73 0035 - zaťaženie stavebných konštrukcií. Výsledkom

výpočtovbolo,žeškrupinahalystratilastabilituaprištvrtomstabilitnomstavedošlokvytiahnutiuhorných
kotiev na stene Z2 a tým k zrúteniu škrupiny. Pokiaľ by nebolo došlo k vytiahnutiu kotiev, došlo by k
tvárnemu lomu (trhaniu plechov škrupiny v blízkosti steny Z2). Takáto skutočnosť ale na stavbe nebola
zistená. Taktiež sa vyjadroval k posudkom, ktoré boli vypracované v tejto trestnej veci, pričom posudok
prof. B. zisťuje oddelene konštrukciu oporného múru od škrupiny, čím nezohľadňuje pôsobenie tuhosti

škrupiny na deformácie oporného múru. Zároveň nezisťuje stabilitu škrupiny, čo bolo hlavnou príčinou
jej zrútenia. Posudok Ing. J. nemá ani jedno číslo výpočtu, čo je v statickej obci nepochopiteľné. Statik sa
musí vyjadrovať na základe výpočtov. Jeho závery sú úvahou, nie výsledkom výpočtov a sú v rozpore s
jeho výpočtami. K vytiahnutiu kotiev ako prvotnej príčine nemohlo dôjsť, pretože v horných kotvách boli
tlakové sily a tieto tlakové sily pri preťažení snehom sa ešte zvýšili. Čo sa týka posudku doc. K., tento

zisťuje stabilitu škrupiny na jednom prvku šírky cca 600 mm a tento prvok má horizontálne podopretý po
celej svojej dĺžke. Tým pádom nemohol zisťovať stabilitu haly v pozdĺžnom smere, čo bola hlavná príčina
kolapsu škrupiny. Rozporuje aj pôsobenie aktívneho zemného tlaku na oporný múr, pretože konštrukcia
nemala horizontálnu deformáciu v smere pôsobenia tlaku.

Stav škrupiny, ktorá bola nájdená na stavbe po páde, bol tiež dosiahnutý v statickom výpočtovom modeli
tak, že kotevné skrutky na Z2, ktoré boli vytiahnuté, boli aj na modeli uvoľnené a tým pádom dostal tvar
škrupiny padnutej na stavbe. Uvedené je dôkazom toho, že kolaps škrupiny nastal následkom straty
stability a jej následkom dochádzalo aj k vyťahovaniu horných kotiev na stene Z2 a tým k väčšiemu
zvýšeniu straty stability. Na stavbe bolo vidno, že nadbetonávka steny nie je riešená ako súčasť steny,

čiže vrch nebol prikotvený k pôvodnej stene, čím v spoji nedochádza k prenosu šmykového napätia,
čo stena má mať po celej výške. Tým, že dobetonávka nebola súčasťou steny, došlo k jej potrhaniu
a to spôsobilo skrátenie kotevnej dĺžky horných kotiev, takže pri zmene namáhania došlo ľahko k
ich vytiahnutiu, pretože únosnosť kotvy záleží na dĺžke jej vlepenia do betónu. Taktiež konštatuje, ženadbetonávka nemala funkciu steny, pričom podľa stavebného denníku o nej rozhodli investor, architekt
a stavebný dozor bez účasti statika. Takúto úpravu nosnej steny bez statika nie je možné navrhovať,
lebo je to jeho zodpovednosť. Túto skutočnosť o nevhodnom nadbetónovaní mal nahlásiť stavebný

dozor projektantovi a ten na základe nového výpočtu by upravil kotvenie. V horných kotvách na stene
Z2 boli tlakové sily. Ku zrúteniu škrupiny došlo následkom straty stability a po jej strate došlo k zmene
namáhania v kotvách v strednej časti steny Z2 a ich vyťahovaniu. Pretože vplyvom nadbetonávky bola
znížená ťahová únosnosť kotiev, uvedená skutočnosť, že došlo k zrýchleniu pádu, tak to sa dialo už
počas samotného pádu konštrukcie. Teda zrýchlil sa len samotný proces pádu po jeho začatí, kedy

pri kotvení bez nadbetonávky bola strata stability 0,73 a po vytiahnutí bola 0,64.

Znalec Ing. A. vo svojom posudku č. 6/2015 taktiež konštatoval, že príčinou kolapsu bolo to, že na
streche bolo 155% až 393% snehu v porovnaní ku 100% snehu, ktorý je určený normou STN 73 0035.
Pod tak veľkou tiažou snehu sa škrupina stala nestabilnou s kritickým koeficientom zaťaženia 0,73. V súvislosti s uvedeným je preto potrebné uviesť, že orgány činné
v trestnom konaní nekonali v súlade so zásadou náležitého zistenia skutkového stavu vyjadrenú v § 2

ods. 10 Tr. poriadku, pretože nevykonali a nezabezpečili potrebné a podstatné dôkazy ihneď po skutku a
to či už podrobnú fotodokumentáciu zrútenej haly, bezodkladným pribratím do konania či už príslušného
znalca alebo znaleckého ústavu, za účelom čo najpresnejšieho, najobjektívnejšieho a najvernejšieho
popísania a zdokumentovania miesta zrútenia haly, na podklade ktorého by bolo možné neskôr ustáliťmožné príčiny jej kolapsu, nezabezpečenia identifikácie živnostníkov realizujúcich samotnú montáž
oceľovej konštrukcie haly Hupro a podobne.

Aj z vykonaného znaleckého dokazovanie je zrejmé, že znalci ako aj znalecký ústav za príčinu pádu
haly uvádzali rozdielne dôvody. Ing. J. za príčinou zrútenia oceľových oblúkových konštrukcií strechy
na zimnom štadióne označil zlyhanie kotvenia v hornej časti základu na západnej strane objektu pod
nadmernou tiažou snehu. Prof. B. zase uviedol, že príčinou každej havárie konštrukcie je kombinácia
viacerých príčin. Usudzuje, že 60 % predstavuje zlé zakladanie, asi 20 % organizácia výstavby, pretože

nebol tam kvalitný stavebný ani autorizačný dozor, nakoniec základy robili viaceré firmy a dlhodobo
boli vystavené poveternostným nepriaznivým účinkom, a zvyšných 20 % predstavuje preťaženie haly
od snehu. Pri uvažovaných rozmeroch základu a jeho zaťažení, realizovaný spôsob založenia bol
nevhodný a iste umožnil tiež pohyby základových pásov. Naproti tomu znalecký ústav Technickej
univerzity v Košiciach konštatoval, že základové konštrukcie v mieste tribún nevykazovali deformácie
ani trhliny v miestach tribúnových schodíc, čiže skutočné deformácie v horizontálnom a vertikálnom

smere museli byť minimálne. Príčinou zrútenia haly bolo nedostatočné zrealizovanie nosnej oceľovej
konštrukcie haly do železobetónovej základovej konštrukcie, teda nedodržanie technológie kotvenia
(nedostatočná hĺbka zapustenia oceľových tyčí - kotiev a nedostatočné lepenie kotiev). Následkom
vytiahnutia kotiev zo železobetónového základu stratila nosná oceľová oblúková konštrukcia oporu
v železobetónovej základovej konštrukcii, teda nastalo nedostatočné prenášanie horizontálnych a

vertikálnych síl (reakcií) do železobetónového základu. A napokon podľa výsledkov zistených znalcom
Ing. A. bola hala preťažená snehom oproti zaťaženiu, ktoré požaduje norma STN 73 0035 - zaťaženie
stavebných konštrukcií, čoho výsledkom bolo, že škrupina haly stratila stabilitu a pri štvrtom stabilitnom
stave došlo k vytiahnutiu horných kotiev na stene Z2 a tým k zrúteniu škrupiny. Dňa 09.02.2013 v lokalite
mesta Stará Ľubovňa fúkal severný vietor s rýchlosťou do 20km/h, v nárazoch do 45 km/h, ktoré bolo

zaznamenané v ranných hodinách okolo 6.00 SEČ. Nárazový vietor s rýchlosťou 45 km/h spôsobil
„ kopnutie“ do nestabilnej konštrukcie a tak inicioval skolabovanie konštrukcie.

Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že znalecký posudok a výpoveď znalca je len jedným z dôkazov, na
ktoré prihliada súd pri svojom rozhodovaní. Znalec predsa nemôže so stopercentnou istotou uviesť, ako

došlo ku samotnému skutkovému deju a kto je jeho páchateľom, pretože nebol priamym pozorovateľom
posudzovanej udalosti. Znalec na základe svojich odborných vedomostí a skúseností vyslovuje svoj
názor, akým spôsobom a za akých okolností mohlo dôjsť ku skutkovému deju, prípadne príčinám
a vzniku následku, berúc do úvahy jednotlivé subjektívne výpovede obžalovaného, poškodeného,
svedkov a objektívne dôkazy, ako sú napr. vyhotovená fotodokumentácia, ohliadka miesta činu, vlastné

vyšetrenie, stopy na mieste činu, správy od kompetentných úradov -napr. meteorologické a podobne.
Keďže v prípravnom konaní ale neboli dôsledne zaistené, resp. zabezpečené aj ďalšie dôkazy potrebné
pre zákonné a spravodlivé rozhodnutie a tieto toho času už ani nie je možné vykonať a doplniť, nie je
preto možné už v tomto štádiu trestného konania ani vyhodnotiť vykonané dôkazy tak, aby bolo možné
jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybnosti skonštatovať, že predmetný skutok je trestným činom.

K jednotlivým odvolacím námietkam prokurátora krajský súd poukazuje na vyššie rozvedené právne
úvahy, ktorými sa riadil pri preskúmavaní jednotlivých výrokov napadnutého rozsudku. Pokiaľ ide
o samotné hodnotenie dôkazov, odvolací súd na základe preskúmania odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia súdu prvého stupňa a na základe štúdia predloženého spisového materiálu dospel k

záveru, že súd prvého stupňa sa správne, logicky a presvedčivo vysporiadal so všetkými okolnosťami
významnýmiprejehorozhodnutie.Žiadnymzvykonanýchdôkazovnebolobezakýchkoľvekpochybností
preukázané, aby obžalovaní konali takým spôsobom, ako im to kládla obžaloba za vinu. Podstatou
podaného odvolania je taktiež snaha prokurátora dosiahnuť, aby krajský súd prehodnotil vykonané
dôkazy a na základe iného hodnotenia v intenciách požiadavky strany obžaloby dospel k odlišným

skutkovým záverom, než aké urobil prvostupňový súd. Je ale potrebné konštatovať, že skutkový stav
bol okresným súdom na podklade vykonaného dokazovania zistený správne a následne bolo vo veci
aj zákonne rozhodnuté.

Vo vzťahu k jednotlivým obžalovaným krajský súd dodáva ešte nasledovné. Okrem skutočností

uvedených už v odôvodnení napadnutého rozsudku, obž. X. A. bol povinný v zmysle uzatvoreného
zmluvného vzťahu znášať nebezpečenstvo vzniku škody až do protokolárneho prevzatia diela a
vykonávaťprácenastavbe,abynedošlokuškode,pričomnezabezpečilbezpečnosťstaveniskaataktiež
neodpratalnadmernúsnehovúprikrývkunastrechehaly.Vprvomradevôbecniejezrejmé,aobžalovanýto aj popiera, či vôbec došlo k protokolárnemu prevzatiu časti diela od jednotlivých subdodávateľov.
Obž. A. vypovedal, že ak od neho nebolo prevzaté dielo Pienstavom a.s., on taktiež dielo neprevzal
od svojho dodávateľa. Existencia síce podpísaného protokolu so spoločnosťou Strateg Building s.r.o.

ale bez uvedenia dátumu prevzatia časti diela o tejto skutočnosti ešte nesvedčí, čo bolo napokon aj
preukázanénakontrolnomdni18.04.2012,kedysimaldovtedyuskutočnenéčastidielaprevziaťinvestor
- mesto Stará Ľubovňa, k čomu ale nedošlo pre zistenia viacerých vád a nedorobkov, na odstránenie
ktorých obžalovaný následne vyzýval svojich dodávateľov - spoločnosti Strateg Building s.r.o. a Hupro
s.r.o., čo svedčí skôr o tom, že ani obžalovaný jemu odovzdávané časti diela neprevzal, lebo by inak

nemohol žiadať svojich dodávateľov o odstránenie zistených závad, ale musel by ich vykonať on na
vlastné náklady. Okrem iného, konštatácia prokurátora, že k podpisu preberacieho a odovzdávacieho
protokolu malo dôjsť v presne nezistený deň, je vágna a dovoľujúca viacero interpretácií, napr., že k
tomu mohlo dôjsť aj po zrútení sa haly. Vo vzťahu k povinnosti odpratávať sneh zo strechy obžalovaným
krajský súd upriamuje pozornosť odvolateľa na to, že v danom prípade išlo o neprístupnú strechu a
aj podľa vyjadrenia znalcov, nebolo možné na nej sneh odpratávať bez ohrozenia života (Ing. A. -

odpratanie snehu zo škrupiny haly by bolo životu nebezpečné pre pracovníkov, ktorý by tento sneh
odpratávali a to pre to, že by sa pohybovali po nestabilnej konštrukcii a svojou tiažou by spôsobovali
lokálne ohybové momenty, ktoré na škrupine nie sú žiaduce a mohli by spôsobiť kolaps konštrukcie),
prípadne bez použitia lán a horskej techniky špeciálne na to zaškolených pracovníkov (prof. K.). V
spise sa zároveň nenachádza žiaden prevádzkový manuál, s ktorým by bol obžalovaný preukázateľne

oboznámený a to akým spôsobom by sa ma starať o halu, najmä pri je zaťažení snehom. Vyjadrenia
obžalovaných konateľov firmy Hupro, že ústne upozorňovali na potrebu odpratávania snehu, nie sú vo
vyšetrovacom spise ničím podložené. Teda, ak by aj obžalovaný A. mal uloženú povinnosť odpratávať
zo strechy sneh, nevedel by to uskutočniť bez vážneho ohrozenia či už svojho života alebo iných osôb,
ktorých by na to najal.

Ohľadne obž. F. O. vznikla v prvom rade pochybnosť o tom, či tento reálne vykonával funkciu
stavbyvedúceho od samotného počiatku realizácie stavby (príslušné oprávnenie získal až 09.09.2011),
z čoho vyplýva, že dovtedy nemohol byť ani odborne spôsobilou osobou na výkon takejto funkcie, čo
možno pripísať na vrub zlyhania kontrolného mechanizmu pri uskutočňovaní stavby. Ohľadne vykonania

nadbetonávky ako aj zadania takejto požiadavky a jej špecifikáciu krajský súd v tomto smere odkazuje
na vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého rozsudku.

Odvolací súd v tejto časti zároveň odkazuje na detailne a precízne spracované dôvody, pre ktoré
prvostupňový súd oslobodil spod obžaloby aj obžalovaných Ing. B. P. a F. A., pretože v konaní nebolo

nijako preukázané, aby v dôsledku konania obžalovaných boli použité jednotlivé segmenty oceľovej
konštrukcie haly, vrátane v projektovej dokumentácii navrhnutého kotvenia konštrukcie haly, ktoré
akokoľveknezodpovedali,osobitnerozmermiamožnejkombináciiichskladby,podmienkampríslušného
technického osvedčenia a príslušných certifikátov, ktoré k oceľovej konštrukcii ako stavebnému výrobku
mala spoločnosť HUPRO vydané, ako aj samotného spôsobu výkonu montáže a správnosti kotvenia

haly do základových pásov montážnikmi, ktorí ale neboli zamestnancami spoločnosti, kde sú obžalovaní
konatelia, a teda títo by mali nielen právo, ale povinnosť kontrolovať kvalitu nimi odvedenej práce, za
ktorú by aj patrične zodpovedali, ale túto činnosť vykonávali pre ňu na základe živnosti samostatne
zárobkovo činné osoby, pričom sa možno domnievať (neboli zabezpečené OČTK v tomto smere žiadne
listinné dôkazy), buď na základe nejakej objednávky alebo zmluvy o dielo, kde sa prenáša zodpovednosť

za kvalitu a odbornosť vykonania montáže haly práve na tieto osoby.

Vtejtosúvislostijepotompotrebnétiežzdôrazniť,žekaždýjepovinnýchrániťsisvojmajetokprimeraným
spôsobom, musí mať určitý stupeň ostražitosti, obozretnosti a osobnej zodpovednosti, v zmysle zásady
vigilantibus iura scripta sunt (práva patria bdelým - zákony sú písané pre bdelých), teda tým, ktorí sa

aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv, a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a
s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou
nositeľom práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu stratiť
svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a podobne.

Bez povšimnutia preto nemôžu ostať ani pochybenia na strane investora mesta Stará Ľubovňa, čo
taktiež nie bezvýznamnou mierou mohlo prispieť k vzniku predmetnej udalosti. Mesto totiž investičnú
akciu dostavby zimného štadióna Stará Ľubovňa- tréningová hala, zmena stavy pred dokončení, stavala
bez platného stavebného povolenia, išlo teda o čiernu stavbu. Stavebné povolenie zo dňa 18.10.1988sa vzťahovalo len na výstavbu Sociálno-prevádzkovej budovy pre umelú ľadovú plochu Stará Ľubovňa
a stavebné povolenie zo dňa 17.12.1988 zasa bolo vydané len na výstavu otvorenej ľadovej plochy.
Obidve tieto povolenia zhodne v bode 2, kde sú určené záväzné podmienky pre uskutočnenie stavby,

určujú, že zmeny a odchýlky od schválenej projektovej dokumentácie je možné vykonať len so súhlasom
stavebného úradu a podmienok daných pod bodom 1. Taktiež je zrejmé, že k pristúpeniu k takémuto
urýchlenémuspôsobuvýstavbyhalybolopodmienenéajkrátkosťoučasuurčenejnavyčerpanieúčelovej
dotácie zo strany štátu v celkovej výške 1 milión eur do konca roku 2010 (neskôr predlženej do
konca roku 2011), čo malo nezanedbateľným spôsobom aj vplyv na dodržiavanie riadneho stavebného

konania. Na základe takto vzniknutého stavu došlo aj k viacerým nedostatkom (pochybeniam) v
odberateľsko-dodávateľských vzťahoch medzi investorom, generálnym dodávateľom, administratívnym
dodávateľom a subdodávateľmi jednotlivých časti diela (základov, haly, mraziacej techniky a pod.)
V takomto prípade, keď by bolo možné časť spoluzodpovednosti za vzniknutú škodu preniesť aj na
poškodeného, sa preto javí za opodstatnené okrem hore uvedených dôvodov pri rozhodovaní v tejto
trestnej veci vziať do úvahy aj zásadu ultima ratio, keďže za prečin všeobecného ohrozenia podľa §

285 ods. 1, 3 písm. a/ Tr. zákona je možné uložiť trest odňatia slobody na dva až päť rokov.

Podľa názoru odvolacieho súdu, úlohou orgánov činných v trestnom konaní a súdov v takýchto
prípadoch je uplatňovať prostriedky trestného práva zdržanlivo, len ako krajný prostriedok v prípadoch,
v ktorých iné, najmä súkromnoprávne prostriedky zlyhávajú, resp. nie sú efektívne, inak by v takýchto

prípadoch došlo zo strany súdov konajúcich v trestných veciach k neúmernému nahradzovaniu konania
v občianskoprávnych, resp. obchodnoprávnych veciach. Sporné otázky, ktoré vyplynú zo vzájomného
súkromnoprávneho vzťahu, a ktoré sa týkajú porušenia tohto vzťahu, majú byť riešené súdmi v civil-
nom konaní, nakoľko orgány činné v trestnom konaní a ani súd v trestnom konaní nie sú oprávnené
nahrádzať ich činnosť. Práve súdy v civilnom konaní zákonodarca povoláva k tomu, aby rozhodova-

li všetky sporné otázky, ktoré vyplynú zo súkromnoprávnych vzťahov a ktoré sa nevymykajú bežne sa
vyskytujúcim obdobným prípadom. Trestné právo je možné použiť len v prípadoch, ktoré možno ozna-
čiť za závažné excesy zo súkromnoprávnych vzťahov, ktoré už zjavne presahujú ich rámec. Len také-
muto striktnému prístupu totiž zodpovedá to, že trestné právo má byť uplatňované len ako najkrajnejší
prostriedok k postihu typovo najvážnejších prípadov porušenia práva a tam, kde prostriedky iných práv-

nych odvetví už nie sú účinné (zásada subsidiarity trestnej represie, tzv. princíp ultima ratio). Prostried-
ky trestného práva nie je možné využiť len preto, že subjekt, ktorý sa cíti v práve, celkom rezignoval na
ochranu, ktorú mu majú poskytnúť súdy v civilnom konaní. Princíp ultima ratio tak umožňuje orgánom
činným v trestnom konaní a súdu odlíšiť prípady, ktoré spadajú výhradne do sféry občianskoprávnych či
obchodných vzťahov a ktoré len zdanlivo vykazujú znaky skutkovej podstaty trestného činu od trestnej

činnosti (princíp ultima ratio aplikuje a využíva vo svojich rozhodnutiach aj Ústavný súd SR, napríklad
nález I. ÚS 402/2008, uznesenie IV. ÚS 55/2009 a akceptuje ho aj Najvyšší súd SR, napríklad uznesenie
z 13. augusta 2013, sp. zn. 2 Tdo 35/2013).

Záver o tom, či v tomto prípade existuje aj zavinenie v zmysle Trestného zákona a v akej forme, je

záverom právnym. Tento právny záver o subjektívnych znakoch trestného činu sa však musí zakladať na
skutkových zisteniach súdu vyplývajúcich z vykonaného dokazovania, rovnako ako záver o objektívnych
znakoch trestného činu. Skutočnosti duševného (psychického) života významné pre právny záver o
tom, či je tu zavinenie a v akej forme, sú predmetom dokazovania práve tak, ako všetky ostatné
okolnosti napĺňajúce znaky trestného činu. Pri zisťovaní okolností, ktoré majú význam pre záver o

zavinení, nemožno vopred prikladať osobitný význam žiadnemu dôkaznému prostriedku, ale zavinenie
a jeho formu treba usudzovať zo všetkých konkrétnych okolností, za ktorých bol trestný čin spáchaný
a zo všetkých dôkazov významných z tohto hľadiska. So zreteľom na zásadu voľného hodnotenia
dôkazov (ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por.) zákon neprikladá a priori žiadnemu dôkazu osobitný význam.
Zásada náležitého zistenia skutkového stavu v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por. tiež vyžaduje, aby súd

oprel svoje rozhodnutie o vine a treste o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty, nie
iba o pravdepodobnosť. Za zistenie skutočného stavu veci preto nemožno považovať iba zistenie
o pravdepodobnosti dokazovanej skutočnosti, hoci výsledky dokazovania pripúšťajú možnosť urobiť
záver, že existuje, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť iného alebo opačného záveru.

Nie je ani dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku skutočnosť, že prokurátor na základe svojho
presvedčenia poukazuje na možnosť hodnotenia tých istých dôkazov s iným do úvahy prichádzajúcim
výsledkom. Aj keby prichádzali do úvahy dva či viac výkladov na základe vykonaných dôkazov, nie je
možné urobiť záver, ktorý najviac zaťažuje obžalovaného, a to práve s ohľadom na princíp prezumpcieneviny, ktorý vyžaduje, aby to bol štát, ktorý nesie konkrétne dôkazné bremeno a tam, kde sú akékoľvek
pochybnosti, musia byť vyložené v prospech obžalovaného. V uvedenom smere je nutné stotožniť sa
s postupom súdu prvého stupňa, nakoľko výrok o vine môže byť založený len na takých dôkazoch,

ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania a pokiaľ
neexistuje ucelená reťaz dôkazov, tak priamych ako aj nepriamych pre vyslovenie bezpečného záveru,
že skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania, je trestným činom a ak zostanú po vyčerpaní
všetkých dôkazných prostriedkov pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti dôležitej pre zavinenie, je
nevyhnutné obžalovaného oslobodiť spod obžaloby, pri rešpektovaní zásady in dubio pro reo.

Sumarizujúc uvedené preto krajský súd už len záverom dodáva, že na základe vykonaného dokazovania
a vyhodnotenia dôkazov v súlade so zásadou uvedenou v § 2 ods. 12 Tr. poriadku dospel okresný
súd k správnemu záveru o tom, že vykonanými dôkazmi nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek
pochybností preukázané, že skutky popísané v obžalobe prokurátora, sú trestným činom. Aj podľa
názoru odvolacieho súdu, výsledky vykonaného dokazovania odôvodňujú postup podľa § 285 písm.

b) Trestného poriadku. V danej trestnej veci sa nevyžaduje, aby bolo bez pochybností preukázané, že
skutok je trestným činom, naopak, pre oslobodenie spod obžaloby stačí len pochybnosť o tom, či sú
naplnené všetky obligatórne náležitosti súdeného trestného činu.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd riadny opravný prostriedok okresného prokurátora

vyhodnotil ako nedôvodný a jeho odvolanie zamietol postupom podľa § 319 Tr. poriadku.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.