Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. november 2018

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 1T/12/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515010025
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Uhlár

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2018:8515010025.28

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, samosudca JUDr. Erik Uhlár, na hlavnom pojednávaní dňa 30. novembra

2019 v Starej Ľubovni, v trestnej veci proti obžalovaným 1. X. A., 2. D.. F. O., 3. D.. B. P. a 4. F. A. pre
prečin všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona, takto

r o z h o d o l :

Súd podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku oslobodzuje obžalovaných:

1. X. A., nar. XX.X.XXXX v X., trvale bytom G. XXXX/XX, X.,
2. D.. F. O., nar. X.X.XXXX v X., trvale bytom V. XX/X, E.,
3. D.. B. P., nar. X.X.XXXX v I., trvale bytom I. X. XXXX/X, I.,

4. F. A., nar. XX.X.XXXX v I., trvale bytom J. XXX, okres I.,

spod obžaloby zo dňa 28.1.2015, podanej súdu dňa 28.1.2015 prokurátorom Okresnej prokuratúry Stará
Ľubovňa pod sp. zn. Pv 96/13/7710 pre prečin všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods. 1, ods. 3 písm.
a/ Trestného zákona, ktorého sa v zmysle podanej obžaloby jednotliví obžalovaní mali dopustiť tak, že:

Obžalovaný X. A.

„1./ Ako konateľ spoločnosti AGROSTAV SK, s.r.o. dňa 19.11.2010 uzatvoril zmluvu o dielo s
objednávateľom, spoločnosťou Pienstav, a.s. v reštrukturalizácii, ktorej predmetom bola realizácia
stavby „Dostavba zimného štadióna Stará Ľubovňa - tréningová hala“, ktorou na seba prevzal
nebezpečenstvo škody na diele až do času protokolárneho prevzatia diela objednávateľom / v čl. 2.6
zmluvy/, pričom ako zhotoviteľ bol povinný vykonať práce tak, aby na predmetnej stavbe nedošlo ku
škode, či už z nedbanlivosti, príp. ako dôsledok nesprávneho postupu realizácie a zároveň bol povinný
zdržať sa činností, ktoré môžu mať za následok vznik škody / čl. 5.4 zmluvy/. Aj napriek tomu, že
zmluvou prešlo nebezpečenstvo škody na diele až do času protokolárneho prevzatia diela na zhotoviteľa

- spoločnosť STRATEG Building s.r.o., v presne nezistený deň bol podpísaný odovzdávací a preberací
protokol, čím nebezpečenstvo škody na diele prešlo späť na objednávateľa spoločnosť Agrostav SK,
s.r.o.. Obvinený X. A., ako konateľ spoločnosti Agrostav SK, s.r.o. bol v zmysle čl. 5.4. zmluvy o dielo
povinný vykonať práce tak, aby na predmetnej stavbe nedošlo ku škode a zároveň bol povinný zdržať
sa činností, ktoré môžu mať za následok vznik škody. Napriek tomu, ako povinná osoba nezaistil
bezpečnosť staveniska a taktiež si nesplnil povinnosť odvrátiť hroziace nebezpečenstvo z nadmernej
snehovej pokrývky na streche haly jej odprataním, čo bol povinný vykonať, keďže na zrútenej halovej

časti stavby, sa minimálne od 18.1.2013 nachádzalo viditeľne veľké a nadmerné množstvo snehu.
Obvinený X. A., ako osoba zodpovedná za stavenisko, nebol v tom čase preveriť stav konštrukcie pri
tejto záťaži a nezabezpečil preventívne odstránenie snehu zo strechy.“

Obžalovaný D.. F. O.
„2./ Ako osoba, ktorú spoločnosť STRATEG Building s.r.o. zmluvou o dielo zo dňa 20.10.2010
poverila výkonom funkcie stavbyvedúceho za spoločnosť STRATEG Building, s.r.o., vykonával funkciu

stavbyvedúceho v rozpore s ustanovením § 46a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku, nakoľko potom, čo mu dňa 13.10.2010, na stretnutí zástupcov všetkýchzúčastnených strán, na ktorom sa prejednávala stavebná pripravenosť základových konštrukcií pred
montážou haly HUPRO, bola okrem iného daná úloha odstrániť výškové nerovnosti na základových
konštrukciách s toleranciou 1cm na dĺžke 5m a zhotoviť nadbetonávku na hornej hrane základovej

steny v sklone 5%. Táto nadbetonávka bola na základovom páse na západnej strane zhotovená
25.10.2011 bez aplikácie spojovacieho mostíka na kontaktnú betónovú plochu starú len 33 dní, pričom
nová betónová vrstva sa z tohto dôvodu nemohla dostatočne spojiť so staršou vrstvou betónu, pretože
kontaktná plocha nebola dostatočne pripravená na aplikáciu ďalšej vrstvy, s ktorou mala tvoriť jednotný
celok. Týmto svojim konaním spôsobil, že počas výstavby neboli dodržané technické požiadavky

na zhotovovanie betónových konštrukcií a technické postupy a podmienky na použitie chemického
kotvenia, čoho dôsledkom bolo nedodržanie základných požiadaviek na mechanickú odolnosť a stabilitu
stavby tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 14 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., ako aj § 43d, ods. 1,
časť a) zákona č. 50/1976 Zb., stavebného poriadku. Pričom podľa čl. 5.5. zmluvy o dielo medzi
zhotoviteľom: STRATEG Building s.r.o. a objednávateľom: Agrostav SK s.r.o., zo dňa 20.10.2010,
zhotoviteľ (STRATEG Building s.r.o.) zodpovedal za dodržiavanie všeobecných technických požiadaviek

na výstavbu.“

Obžalovaní D.. B. P. a F. A.
„3./AkokonateliaspoločnostiHUPRO,s.r.o.sosídlomŠtrková971/10E,Žilina,vrozporesustanovením
§ 13 zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov, (technická dokumentácia stavieb musí obsahovať požiadavky
na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na prípravu, výstavbu, prestavbu a ich budúcu
prevádzku, v zmysle ktorého technická dokumentácia stavieb musí obsahovať požiadavky na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na prípravu, výstavbu, prestavbu a ich budúcu prevádzku),
ako aj v rozpore s bodom 4.2.4 STN EN 1090 - 2, ktorá stanovuje, že počas zhotovenia oceľových

konštrukcií musí byť spracovaná dostatočná dokumentácia, ako záznam o zabudovanej konštrukcii,
slúžiaca ako dôkaz, že konštrukcia bola vyhotovená podľa technických špecifikácií zhotovenia, tzv.
výrobná dokumentácia. Obvinení však pred samotnou realizáciou samonosnej oblúkovej konštrukcie
nezabezpečili vyhotovenie projektu kotvenia oblúkovej haly, výrobnú a montážnu dokumentáciu stavby,
ktoré by riešili z konštrukčného hľadiska tvar jednotlivých segmentov, spoje týchto segmentov haly a

kotvenie oblúkovej haly do základových pásov. V dôsledku toho oceľová oblúková konštrukcia haly
vzhľadom na rozmerové disproporcie základov a najmä skladby jednotlivých nosných oblúkových
segmentov, nemala projektom predpísaný tvar, čo sa výrazne negatívnym spôsobom prejavilo
predovšetkým v nesprávnej realizácií konštrukcie kotvenia na vyššom základovom páse. Tým konatelia
spoločnosti HUPRO, s.r.o. spôsobili, že osoby realizujúce montáž oblúkovej konštrukcie haly nevykonali

jej montáž na základe projektovej dokumentácie, ktorou by bol určený presný tvar oblúka, jeho delenie
a hrúbka jednotlivých segmentov, spoje týchto segmentov, ako aj použitie a správna montáž kotvenia
haly.“

„Pričom v dôsledku konaní obvinených uvedených v bodoch 1./ až 3./ došlo dňa 09.02.2013 v čase

okolo 06.00 hod. v Starej Ľubovni na ul. Tehelnej k zrúteniu oceľovej oblúkovej konštrukcie na stavbe
„Dostavba zimného štadióna Stará Ľubovňa“, čím Mestu Stará Ľubovňa vznikla majetková škoda v
hodnote 235 585,69 €.“,

pretože skutky nie sú trestným činom.

Podľa§ 288 ods. 3 Trestného poriadku súd poškodeného Mesto Stará Ľubovňa, IČO: 00330167, sídlom
Obchodná 1, 064 01 Stará Ľubovňa, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 28.1.2015 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa súdu obžalobu na obžalovaných

X. A., D.. F. O., D.. B. P. a F. A. pre prečin všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods. 1, ods. 3 písm.
a/ Trestného zákona, ktorého sa v zmysle obžaloby obžalovaní mali dopustiť tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných, výsluchom svedkov,

čítaním zápisníc o výpovediach svedkov, ktorých výsluch na hlavnom pojednávaní nebol navrhovanýžiadnou zo strán, čítaním listinných dôkazov, výsluchom znalcov, čítaním znaleckých posudkov, ako je
podrobne poznamenané v príslušných zápisniciach o hlavnom pojednávaní.

Na základe vykonaného dokazovania, vyhodnotením dôkazov jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti,
dospel súd k záveru, že žiadnemu z tu obžalovaných nemožno pričítať, že by svojou nedbanlivosťou
spôsobil, resp. zvýšil všeobecné nebezpečenstvo, sťažil jeho odvrátenie alebo zmiernenie, a v
konečnom dôsledku, že by zavinil zrútenie oceľovej oblúkovej konštrukcie na stavbe „Dostavba zimného
štadióna Stará Ľubovňa“, ku ktorému došlo dňa 9.2.2013 a už vôbec sa nemožno stotožniť so záverom

v obžalobe, že k danej udalosti došlo (v zmysle obžaloby v zásade výlučne) práve v dôsledku konania
tu obžalovaných osôb.

V prvom rade treba poukázať na to, že celá realizácia vyššie uvedenej stavby „Dostavba zimného
štadióna Stará Ľubovňa - tréningová hala, zmena stavby pred dokončením“, so všetkými s tým
spojenými primárnymi úkonmi, obchádzaním povinností a opomenutiami samotného stavebníka, teda

poškodeného Mesta Stará Ľubovňa (ďalej tiež iba „Mesto“), vo vzťahu k príslušným povinnostiam,
vytvárala krok po kroku podmienky k tomu, že k danej situácii v konečnom dôsledku došlo.

Dňa 18.10.1988 bolo vydané stavebné povolenie č.j. 1006/1988 výst., právoplatné 4.11.1988, na
výstavbu „Soc. prevádzková budova pre UĽP Stará Ľubovňa“, kde investorom (t.j. stavebníkom) bol

vtedajší Mestský národný výbor Stará Ľubovňa a dodávateľom, teda zhotoviteľom stavby Okresný
stavebný podnik Stará Ľubovňa. V zmysle uvedeného stavebného povolenia „projektová dokumentácia
je podstatnou a nedeliteľnou súčasťou tohto povolenia“. Zároveň boli dané uvedeným stavebným
povolením v zmysle príslušnej zákonnej úpravy (zákon č. 50/1976 Zb.) tzv. záväzné podmienky pre
uskutočneniestavby,celkomvpočte10,pričomužprvédveznichvylučovaliakýkoľveksvojvoľnýpostup

stavebníka v priebehu výstavby odlišný od pôvodne (t.j. v stavebnom konaní v roku 1988) schválenej
projektovej dokumentácie bez súhlasu stavebného úradu, viď konkrétne:
„1. Stavba bude uskutočnená podľa dokumentácie overenej v stavebnom konaní pri dodržaní platných
stavebných predpisov, ČSN a zák. č. 50/1976 Zb. a vyhl. FMTIR č. 83-89/76 Zb.
2. Zmeny a odchýlky od schválenej projektovej dokumentácie je možné vykonávať len so súhlasom

stavebného úradu a podmienok daných bodom 1.“

Vykonaným dokazovaným bolo preukázané, že projekt „Dostavba zimného štadióna Stará Ľubovňa -
tréningová hala, zmena stavby pred dokončením“ predstavoval zrejme podstatné zmeny oproti pôvodne
stavebným úradom schválenej projektovej dokumentácii (i keď v celom konaní nebola zabezpečená) a

vydanému stavebnému povoleniu stavby „Soc. prevádzková budova pre UĽP Stará Ľubovňa“ - i keď
pôvodná a stavebným úradom schválená projektová dokumentácia nebola v celom prípravnom konaní
zabezpečená, a to napriek tomu, že na podstatnú, v roku 2010 iniciovanú, zmenu stavby oproti nej -
doslova, že ide o celkom nový objekt, poukazoval v ním podanom znaleckom posudku už D.. F. J. - str.
26 príslušného posudku.

Zároveň navyše i z dokladov predložených v prípravnom konaní prostredníctvom F.. A. spoločnosťou
HUPRO, spol. s r.o. vyplýva (konkrétne č.l. 1059 spisu), že 17.12.1988, bolo tiež vydané stavebné
povolenie č.j. 1064/88 výst. na výstavbu „Otvorená umelá ľadová plocha Stará Ľubovňa“ (č.l. 1059)
- investor bola Východoslovenská správa účelových zariadení Košice, dodávateľ Okresný stavebný

podnik Stará Ľubovňa, pričom v stavebnom povolení boli určené, okrem iného, záväzné podmienky
totožne ako je uvedené vyššie pri povolení zo 4.11.1988. Teda už samotné vymedzenie stavieb v oboch
vyššie uvedených povoleniach a obsah tu predloženej projektovej dokumentácie z roku 2010 svedčí
o tom, že v roku 2010 išlo v konečnom dôsledku o realizovanie stavby novej, nepomerne odlišnej od
stavieb v zmysle pôvodne vydaných stavebných povolení (hoci v istých otázkach nadväzujúcej na určité

čiastkové diela zhotovené, ako vyplýva zo spisu, v zmysle pôvodných stavebných povolení pre pôvodne
projektované stavby naposledy ešte v priebehu roku 1992).

Podľa § 55 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. (znenie účinné od 1.10.1976), stavebné povolenie sa vyžaduje,
pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri

stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné
povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.Podľa § 58a ods. 1 písm. a/ zákona č. 50/1976 Zb. (účinné od 1.8.2000), žiadosť o stavebné povolenie
sa podáva pre samostatnú stavbu alebo jej zmenu.

Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. (účinné od 1.10.1976), stavebný úrad môže v odôvodnených
prípadoch na žiadosť stavebníka povoliť zmenu stavby ešte pred jej dokončením.

Podľa § 68 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. (účinné od 1.11.2005), v rozsahu, v akom sa zmena dotýka
práv, právom chránených záujmov alebo povinností účastníkov stavebného konania, ako aj záujmov

chránených dotknutými orgánmi, prerokuje stavebný úrad žiadosť a vydá rozhodnutie, ktorým buď
zmenu stavby povolí, pričom rozhodne aj o prípadných námietkach účastníkov a určí podľa potreby
ďalšie záväzné podmienky, alebo žiadosť zamietne. Na konanie o zmene sa primerane vzťahujú
ustanovenia o stavebnom konaní.

Podľa § 62 ods. 1 písm. b/ zákona č. 50/1976 Zb. (znenie účinné od 1.8.2000), v stavebnom konaní

stavebný úrad preskúma najmä, či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov,
predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným
technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi.

Podľa § 66 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. (znenie účinné od 1.11.2005), v stavebnom povolení určí

stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov
konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri
výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na
výstavbu, prípadne iných predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými
orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na

životné prostredie.

Podľa§66ods.2písm.b/,písm.g/ zákonač.50/1976Zb.(vzneníúčinnomod1.8.2000do31.12.2014),
záväznými podmienkami uskutočňovania stavby sa zabezpečí, prípadne určí
b/ aj ochrana verejných záujmov, predovšetkým zdravia ľudí a životného prostredia, dodržanie

príslušných technických predpisov,
g/ použitie vhodných stavebných výrobkov.

Podľa § 66 ods. 3 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. g/ zákona č. 50/1976 Zb. (v znení účinnom od
1.8.2000 do 31.12.2014), v záväzných podmienkach uskutočňovania stavby sa podľa potreby ďalej určí:

a/ predloženie podrobnejšej dokumentácie ešte pred začatím stavby, ktorá je potrebná na kontrolu
dodržania podmienok určených na vyhotovenie stavby,
b/ oznámenie určitého štádia stavby na účel výkonu štátneho stavebného dohľadu,
c/ predloženie dokladov, odborných expertíz, meraní a posudkov,
g/ spodrobnenie statických výpočtov na vyhotovenie stavby.

Napriek vyššie uvedenému stavebník - v tomto konaní poškodený, Mesto Stará Ľubovňa, nesplnilo ani
záväzné podmienky v roku 1988 vydaných stavebných povolení, ani v ich kontexte mu vyplývajúce
povinnosti podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení. V danom prípade (osobitne k cit. zneniu § 68
ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.) treba zdôrazniť, že súhlas stavebného úradu k zmenám a odchýlkam od

schválenej projektovej dokumentácie bol navyše v zmysle stavebných povolení z r. 1988 (pričom najmä
na povolenie zo 4.11.1988 sa odvolávali svedkovia, osobitne i svedkovia, ktorí boli projektantmi, v tejto
veci) záväznou podmienkou pre uskutočnenie stavby ako takej. Pritom to, že stavebník nezabezpečil
povolenie zmeny stavby stavebným úradom preukazuje i tá skutočnosť, že v tomto konaní žiadna časť
celkovejprojektovejdokumentácie„DostavbazimnéhoštadiónaStaráĽubovňa-tréningováhala,zmena

stavby pred dokončením“ (vrátane časti pojednávajúcej o statike OK HUPRO, čo tvorí neoddeliteľnú
súčasť celkovej projektovej dokumentácie ako takej) nebola predložená, resp. vydaná s tým, aby
jednotlivé výkresy, technická správa a ďalšie náležitosti boli opatrené príslušnou overovacou doložkou
stavebného úradu.

Nesplnením riadneho postupu (jednak v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, jednak v
zmysle ešte v roku 1988 vydaných stavebných povolení) v súvislosti s realizáciou zmeny stavby ešte
pred jej dokončením tak stavebník absolútne obišiel riadne preskúmanie k zmene stavby vypracovanej
dokumentácie stavebným úradom, kde primárne v príslušnom stavebnom konaní mohli byť odstránenénedostatky už samotnej projektovej dokumentácie, ktoré vo vzťahu k jednotlivým jej častiam boli
deklarované v konaní príslušnými znalcami, resp. vyplynuli z obsahu tu podaných znaleckých posudkov
vo vzťahu jej nedostatočnej podrobnosti (napr. vo vzťahu k neuvedeným rozmerom a spôsobu skladby

dielcov oceľovej konštrukcie, absentujúcim rozmerom kotevných prostriedkov oceľovej haly, výpočtu
statiky základových konštrukcií, atď.), ale aj možnosť stavebného úradu vyžiadať si oznámenie určitého
štádia stavby na výkon štátneho stavebného dohľadu. Pritom v zmysle Záznamu z pracovného stretnutia
konaného 30.9.2010 (č.l. 919 a nasl. spisu) - konkrétne jeho bodu 5. : „Mesto Stará Ľubovňa oznámi
stavebnému úradu pokračovanie v rozostavanej stavbe „Sociálno-prevádzková budova a otvorená

umelá ľadová plocha Stará Ľubovňa na základe platného stavebného povolenia“ s tým, že následne
„požiadastavebnýúradokonaniezmenystavbypreddokončenímvzmyslespracovanejnovejPD“-teda
išlo tu zo strany Mesta o vedome schválenie pokračovania „v stavbe pôvodnej“, a to napriek vedomosti
o podstatnej zmene stavby v zmysle novej projektovej dokumentácie; maximálne, ak to vôbec bolo
zrealizované (nakoľko doklady o tom v spise nie sú) bolo jednané iba o čiastkových otázkach s vtedajším
obvodným úradom životného prostredia (napr. v zmysle záznamu z kontrolného dňa z 21.12.2010 ako

je na č.l. 835 spisu). To že realizovaná stavba nemala zodpovedať stavbe podľa pôvodného stavebného
povolenia, ako aj, že rozhodnutie o zmene stavby ani počas realizácie nebolo vydané, pritom výslovne
na hlavnom pojednávaní potvrdil i svedok F. Q..

Nič na tom nemôže zmeniť ani prípadná argumentácia v tom smere, že konanie o zmene stavby

možno spojiť s kolaudačným konaním, pretože toto je v zmysle § 81 ods. 4 (znenie účinné už od
1.10.1976) možné iba nasledovne: „S kolaudačným konaním sa môže spojiť konanie o zmene stavby
(§68), pokiaľ sa skutočné realizovanie podstatne neodchyľuje od dokumentácie overenej stavebným
úradom v stavebnom konaní.“ - čo však preukázateľne v danom prípade nebolo naplnené.

Ďalej z pohľadu súdu neboli riadne preukázané náležité podmienky výberu zhotoviteľa stavby, kde treba
uviesť, že medzi Mestským národným výborom Stará Ľubovňa ako objednávateľom a spoločnosťou
Okresný stavebný podnik Stará Ľubovňa ako dodávateľom bola uzavretá dňa 10.11.1988 Hospodárska
zmluva o stavebných prácach č. 8/88, predmetom ktorej bola Sociálno prevádzková budova UĽP. Dňa
11.12.1992 bol k tejto zmluve uzavretý dodatok č. 1, kde ako odberateľ figuruje Mesto Stará Ľubovňa a

dodávateľ spoločnosť PIENSTAV a.s.. Následne uvedené subjekty dňa 17.11.2010 uzavreli dodatok č.
2 k vyššie uvedenej hospodárskej zmluve, predmetom ktorého bolo ďalšie realizovanie stavby, už podľa
spracovanej Zmeny stavby pred dokončením I. etapa, ktorú spracoval generálny projektant ARDEX
A.I.D. s.r.o., zo septembra 2010.

Viacerí svedkovia v konaní poukazovali na údajnú „transformáciu“ menovaného dodávateľa Okresný
stavebný podnik Stará Ľubovňa na spoločnosť PIENSTAV a.s. (obchodné meno v čase uzavretia
dodatku č. 2 k hospodárskej zmluve č. 8/88 PIENSTAV a.s. v reštrukturalizácii) kde však z pohľadu
súdu treba poukázať na to, že sú viac než dôvodné pochybnosti o tom, že by táto spoločnosť bola
priamo v konkrétnych zmluvných vzťahoch právnym nástupcom spoločnosti Okresný stavebný podnik,

š.p. (pozn.: ktorý svojho času sídlil na ul. Červenej armády 37, Stará Ľubovňa). Nešlo tu totiž o žiadnu
transformáciu pôvodného subjektu, ale o vznik úplne nového právneho subjektu. V tomto smere totiž
treba poukázať na samotný čas a spôsob vzniku uvedenej spoločnosti PIENSTAV a.s. podľa výpisu z
obchodného registra, kde je zrejmé, že táto akciová spoločnosť vznikla až 24.4.1992, a založená bola
jednorázovo Fondom národného majetku SR v zmysle ustanovení zákona č. 92/1991 Zb. o prevode

majetku štátu na iné osoby a ustanovení § 154 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník)
- zákon č. 92/1991 Zb. pritom riešil v súvislosti s privatizačnými projektmi otázky majetkové, avšak
nie otázky prechodu či prevodu konkrétnych práv a povinností z konkrétnych zmluvných obchodných
vzťahov štátnych podnikov v rámci ich podnikateľskej činnosti (uvedený zákon riešil čo do záväzkov iba
napr. otázky prechodu v rámci privatizačných projektov splatných záväzkov peňažných, majetkových,

nie prechod povinností spojených so samotným výkonom činnosti podľa zmluvných vzťahov pôvodných
privatizáciou podľa neho dotknutých podnikov). Z uvedeného vyplýva (osobitne za stavu, že sú známe
iba samotné vyššie uvedené dva dodatky k hospodárskej zmluve č. 8/88), že je viac než otázne či
vôbec PIENSTAV a.s. vstúpil (a na základe akej právnej skutočnosti) priamo do zmluvného vzťahu podľa
hospodárskej zmluvy č. 8/88 - taká skutočnosť totiž nevyplýva zo žiadneho v konaní predloženého a

vykonaného dôkazu.

Z uvedeného vyplýva, že zo strany stavebníka s veľkou pravdepodobnosťou došlo k ďalšiemu a viac
než závažnému porušeniu všeobecne záväznými právnymi predpismi mu uložených povinností, a to čodo výberu subjektu s najlepšími predpokladmi na realizáciu stavby, nakoľko je zrejmé, že Mesto Stará
Ľubovňa v súvislosti s realizáciou projektu „Dostavba zimného štadióna Stará Ľubovňa - tréningová hala,
zmena stavby pred dokončením“ absolútne nevykonalo vo vzťahu k zhotoviteľovi stavby žiadne riadne

verejné obstarávanie v súvislosti s príslušnými zákazkami na uskutočnenie súvisiacich stavebných prác,
ako mu to v rozhodnej dobe ukladal zákon č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní, v ktorom konaní by
po všetkých stránkach mohol byť vybratý najviac spôsobilý zhotoviteľ stavby. Mesto, zrejme v prostej
snahe vyčerpať v určenom časovom rámci pridelené verejné peňažné prostriedky na dostavbu zimného
štadióna, teda priamo uzavrelo zmluvný vzťah v zmysle predloženého „Dodatku č. 2“ k hospodárskej

zmluve č. 8/88 so spoločnosťou PIENSTAV a.s., ktorá následne uzavrela zmluvu o dielo so spoločnosťou
Agrostav SK s.r.o. a táto so spoločnosťou STRATEG Building s.r.o. (a to dňa 20.10.2010, teda ešte
pred samotným uzavretím „zmluvy“ zvanej dodatok č. 2 medzi Mestom a PIENSTAV-om a samotnej
poddodávateľskej zmluvy o dielo medzi Agrostav SK a PIENSTAV a.s.). Uvedené spoločnosti Agrostav
SK s.r.o. a STRATEG Building s.r.o., teda boli zrejme ako „poddodávatelia“ taktiež v podstate vopred
určení Mestom Stará Ľubovňa - čo nakoniec vyplýva i z obsahu podania spoločnosti PIENSTAV a.s. z

č.l. 753 spisu. Účelové obchádzanie výberu riadneho zhotoviteľa a vopred zvolené subjekty na reálne
zhotovovanie stavby preukazuje i absolútne totožný obsah dodatku č. 2 k hospodárskej zmluve č. 8/88
v časti „2. cena plnenia“ a obsah zmluvy o dielo č. Gla-1611/2010-AGR z 19.11.2010 uzavretej medzi
PIENSTAV a.s. ako objednávateľom a Agrostav SK s.r.o. ako zhotoviteľom, a to v obsahovo absolútne
totožnom bode 4.1 upravujúcom cenu diela a jej špecifikáciu.

Teda celý komplex týchto zmluvných vzťahov, ako výsledok toho, že opäť stavebník - poškodený obišiel,
resp. sa vyhol riadnemu konaniu, v ktorom by bolo možné vybrať najlepšiu a najkvalitnejšiu ponuku,
taktiež v zásadnom smere má význam pre posudzovanie samotnej trestnej zodpovednosti tu stíhaných
osôb, pretože, ako bude ďalej uvedené, okrem iného zlyhal v danom prípade absolútne vyššie uvedenou

zmluvnou reťazou celý založený kontrolný systém vo vzťahu k riadnemu vykonávaniu stavby.

Súčasne na základe vykonaného dokazovania taktiež nemožno prijať tiež iný záver, ako ten, že samotný
stavebník, teda poškodený, nesplnil náležite ani príslušné povinnosti v otázkach bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci, a to osobitne vo vzťahu kontroly správnosti pracovných postupov, podľa osobitného

predpisu.

Čo sa týka samotného obžalovaného X. A., treba poukázať na to, že obžalobou mu bolo kladené
za vinu, že v dôsledku podpisu odovzdávacieho a preberacieho protokolu v presne nezistený deň so
STRATEG Building prešlo na Agrostav SK s.r.o. späť nebezpečenstvo škody na diele pričom ako konateľ

danej spoločnosti nezaistil bezpečnosť staveniska a neodvrátil nebezpečenstvo z nadmernej snehovej
pokrývky na streche haly jej odprataním, napriek nadmernému množstvu snehu od 18.1.2013, kde
nebol preveriť stav konštrukcie a nezabezpečil preventívne odstránenie snehu zo strechy, pričom sa
odkazuje na povinnosť podľa bodu 5.4 poddodávateľskej zmluvy o dielo uzavretej medzi Agrostav SK a
PIENSTAV, a týmto jeho konaním malo dôjsť k tomu, že došlo k zrúteniu oceľovej konštrukcie.

Tu treba uviesť, že obžaloba z pohľadu súdu podstatne opomína komplexný reálny zmluvný stav a
zodpovednostný stav založený vyššie uvedeným komplexom zmlúv a v tomto smere v rozhodnom
čase i prevenčnú povinnosť iného subjektu ako samotného X. A.. Totiž pre riadne ustálenie povinností
menovanéhoobžalovaného,vdanomprípade,nemožnosabeználežitéhovyhodnoteniainýchsúvislostí

obmedzovať iba na znenie príslušnej poddodávateľskej zmluvy Agrostavu SK s PIENSTAVom, ale
jej obsah (a tomu v rozhodnom čase zodpovedajúce povinnosti menovaného obžalovaného) v
otázkach výslovne zmluvne neupravených treba posudzovať i podľa príslušnej úpravy danej všeobecne
záväznými právnymi predpismi a i podľa nich vyhodnocovať či vôbec to-ktoré ustanovenie zmluvy (a z
neho možno na prvý pohľad dané povinnosti) je v súlade s príslušnou všeobecne záväznou právnou

úpravou, resp. či sa od nej síce odchyľuje (čo v mnohom v rámci obchodnoprávnych vzťahov je možné),
ale spôsobom nevzbudzujúcim žiadne pochybnosti a takým, že toto odchýlenie vyslovene neobchádza
zákon či neporušuje právne princípy, na ktorých zachovaní i pri zmluvnej voľnosti treba stále trvať.

Podľa § 542 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej tiež iba „OBZ“), ak zhotoviteľ zhotovuje vec u

objednávateľa, na jeho pozemku alebo na pozemku, ktorý objednávateľ obstaral, objednávateľ znáša
nebezpečenstvo škody na zhotovovanej veci a je jej vlastníkom, ak zmluva neurčuje niečo iné.V danom prípade je zrejmé, že stavba bola zhotovovaná u Mesta Stará Ľubovňa ako objednávateľa
samotnej stavby, resp. na jeho či ním zabezpečených pozemkoch. Dodatok č. 2 k hospodárskej zmluve
č. 8/88 uzavretý medzi Mestom a spoločnosťou PIENSTAV, a.s. v reštrukturalizácii pritom neobsahuje

žiadnu odchýlku od vyššie uvedeného zákonného ustanovenia, a to ani v prípadnom spojení s obsahom
samotnej hospodárskej zmluvy č. 8/88, čo sa týka znášania nebezpečenstva škody na zhotovovanej veci
- stavbe a jej vlastníctva (teda jej vlastníctva už počas samotnej výstavby, počas jej zhotovovania). Teda
už počas celej doby zhotovovania stavby podľa zákona znášalo nebezpečenstvo škody na stavbe a bolo
jej vlastníkom Mesto Stará Ľubovňa. Objednávateľom samotnej stavby, teda zhotovovanej veci, bolo

Mesto, ktoré uzavrelo zmluvný vzťah (hoci napriek nezrealizovaniu riadneho verejného obstarávania)
minimálne v rozsahu dodatku č. 2 k hospodárskej zmluve č. 8/88 so spoločnosťou PIENSTAV. Teda
PIENSTAV je primárny zhotoviteľ a jeho postavenie ako zhotoviteľa nijako nemení jeho označenie v
poddodávateľskej zmluve s Agrostav SK ako „objednávateľ“. Nič na tom nemení ani zľahčovanie jeho
postavenia svedkom D.. J. tvrdeniami, že sa domnieva, že Mesto ich neakceptovalo ako dodávateľa,
že boli iba administratívny zhotoviteľ a pod., nakoľko napriek tomu, že reálne zhotovovanie malo byť

realizované prostredníctvom iných subjektov, nemožno sa takto zbavovať zodpovednosti za samotnú
realizáciu diela, prípadný vznik škody na ňom a pod., vyplývajúce ipso facto z uzavretia samotného
zmluvného vzťahu s objednávateľom stavby - poškodeným. Nimi uzavretú zmluvu (dodatok č. 2)
nemožno brať iba za nejaký dekoračný prvok, ale či už mal PIENSTAV aj sám niečo konkrétne
realizovať alebo nie, uzavretý zmluvný vzťah zakladá na jeho strane povinnosti minimálne vo vzťahu

k náležitému dohliadaniu na realizáciu stavby ako takej (tu viď i § 538 OBZ), nie iba na formálne
opisovanie stavebného denníka, či formálne posúvanie odovzdania jednotlivých častí diela na prebratie
stavebníkovi a pod.. Primárny je v tomto prípade totiž práve vzťah medzi samotným Mestom a ním v
zmysle uvedeného Dodatku č. 2 zvoleným zhotoviteľom, teda spoločnosťou PIENSTAV, a to bez ohľadu
na skutočnosť koho ďalej menovaný zhotoviteľ na realizáciu „použil“ ak nevykonával dielo sám, nakoľko

ani uzavretím poddodávateľskej zmluvy nemožno obísť ustanovenie § 538 OBZ (ktoré treba ponímať
ako jedno zo základných ustanovení zmluvy o dielo podľa OBZ - v kontexte § 263 ods. 2 OBZ sa od neho
teda ani nemožno odchýliť), v zmysle ktorého „zhotoviteľ diela môže poveriť jeho vykonaním inú osobu,
ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva nič iné. Pri vykonávaní diela inou osobou má zhotoviteľ
zodpovednosť, akoby dielo vykonával sám“.

Bod 16. Dodatku č. 2 pritom rieši iba otázky záruky za vady diela (nie za všeobecné nebezpečenstvo
škody na zhotovovanej veci ako takej). Od zmluvného vzťahu medzi Mestom a PIENSTAV-om sú pritom
následne odvodzované zmluvné vzťahy ako zmluva o dielo z 19.11.2010 uzavretá medzi PIENSTAV a.s.
a Agrostav SK s.r.o., pričom nik nemôže na iného previesť viac práv ako sám má (a v tejto súvislosti

ani viac povinností na príslušné práva sa neoddeliteľne viažuce). To znamená, že pokiaľ zmluva medzi
Mestom, ako objednávateľom samotnej stavby, samotného diela, a PIENSTAV-om, neodchyľujúc sa
od výslovného znenia § 542 ods. 1 OBZ, nepreniesla nebezpečenstvo škody na zhotovovanej stavbe
a tým ani jej vlastníctvo (počas doby jej samotnej výstavby) na samotný PIENSTAV, ako primárneho
zhotoviteľa tohto diela, nijako nebol PIENSTAV oprávnený založiť zmenu daného stavu vo vzťahu k

Agrostav SK, pretože v opačnom prípade by tak mal byť Agrostav SK vlastníkom diela počas jeho
zhotovovania napriek tomu, že v zmysle primárneho zmluvného vzťahu („dodatok č. 2“ uzavretý medzi
PIENSTAV a Mestom) na základe ktorého vlastne mohol PIENSTAV s uvedenou spoločnosťou založiť
zmluvný vzťah z 19.11.2010, ním preukázateľne bolo už počas samotnej doby zhotovovania samotné
Mesto Stará Ľubovňa. PIENSTAV nemohol k zhotovovanej stavbe delegovať znášanie nebezpečenstva

škody na zhotovovanej veci v zmysle § 542 ods. 1 OBZ a s tým tak neoddeliteľne spojené vlastnícke
právo k zhotovovanej veci v čase jej samotného zhotovovania, pretože toto Dodatkom č. 2 neučinilo
oproti všeobecnej zákonnej úprave ani samotné Mesto vo vzťahu k PIENSTAV-u. V zmysle uvedeného
potom dojednanie v bode 2.6 uzavretej zmluvy o dielo z 19.11.2010 je neplatné čo do znášania
nebezpečenstva škody na stavbe vo všeobecnosti a v tejto súvislosti upravenú povinnosť v zmysle

bodu 5.4 príslušnej poddodávateľskej zmluvy o dielo uzavretej medzi PIENSTAV a Agrostav SK
možno vykladať len v zmysle prevenčnej povinnosti pri samotných konkrétnych prácach tak, že pri ich
realizácii, alebo v súvislosti s nimi nesmie dôjsť ku škodám na v čase vykonávania konkrétnych prác už
stavebnotechnicky dokončených iných častiach diela. Znášanie nebezpečenstva škody na zhotovovanej
veci vo všeobecnosti, osobitne v čase kedy preukázateľne žiadne práce, v dôsledku samotnej realizácie

ktorých by mohla vzniknúť škoda na už realizačne dokončených častiach stavby, neprebiehali (ako tomu
bolo najneskôr od leta 2012 do času zrútenia stavby) a tomu zodpovedajúce preventívne povinnosti, tak
boli z pohľadu súdu za vyššie uvedenej situácie plne na pleciach poškodeného.Z uvedeného vyplýva, že X. A. nebol nijako povinný v čase preukázateľne pozastavených stavebných
prác na diele zaisťovať bezpečnosť staveniska (i keď obžaloba ani nijako konkrétne neuvádza ako túto
nezaistil), kontrolovať stavbu v zimných mesiacoch a odvracať prípadne hroziace nebezpečenstvo z

nadmernej snehovej pokrývky na streche haly jej odprataním. V danej dobe znášalo nebezpečenstvo
škody na stavbe a bolo povinné plniť vo vzťahu k tomu všetky príslušné preventívne povinnosti (§ 415
a nasl. Občianskeho zákonníka), v zmysle vyššie uvedeného, ako vlastník zhotovovanej veci (hoci len
rozostavanej stavby), samotné Mesto Stará Ľubovňa. Navyše treba taktiež poukázať na to, že ani z
podanej obžaloby nevyplýva, ani vykonaným dokazovaním nebolo nijako preukázané, že by obžalovaný

X. A. v rozhodnej dobe bol nesplnil a akú z povinností uložených vo vzťahu k stavenisku a jeho
bezpečnosti ustanovením § 43i ods. 3 písm. a/ až h/ zákona č. 50/1976 Zb., resp. ustanovením § 13
ods. 1 až 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., prípadne ustanovením § 7 nariadenia vlády č. 396/2006 Z.z., čím
by, ako sa uvádza v obžalobe, nezaistil bezpečnosť staveniska.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je potom irelevantné zaoberať sa otázkou, či podpísaním

nedatovaného odovzdávacieho a preberacieho protokolu uvádzaného v obžalobe, medzi STRATEG
Building a Agrostav SK, prechádzalo alebo neprechádzalo na niektorý z týchto subjektov
„nebezpečenstvo škody na diele“, resp. tým, že protokolárne v čase po zrealizovaní oceľovej
konštrukcie haly nebolo dielo prevzaté od Agrostavu SK spoločnosťou PIENSTAV a následne samotným
objednávateľom - poškodeným. Za stavu, ktorý sa, ako z vyššie uvedeného vyplýva, zmluvne

neodchyľoval od znenia § 542 ods. 1 OBZ (kde v tomto smere je rozhodujúci primárny zmluvný vzťah,
a to medzi poškodeným a PIENSTAV-om, pretože iba v jeho medziach môžu sa pohybovať ostatné
„poddodávateľské“ vzťahy) nemožno potom protokolárne odovzdávanie diela medzi poddodávateľmi
spájať s nebezpečenstvom škody na diele ako takým - takéto odovzdávania diela mali v zásade za takej
zmluvnej základne význam iba vo vzťahu k určeniu zodpovednosti za prípadné vady diela a povinnosti

ich odstránenia ešte v zásade pred začatím plynutia záručnej doby (bod 16.2. dodatku č. 2) a určenie
lehoty začiatku plynutia záručnej doby (bod 16.3 dodatku č. 2) vo vzťahu k vadám diela, ktoré by sa
objavili až po prevzatí jednotlivých prác.

Navyše pokiaľ sa obžalovanému P. A. kladie za vinu v bode 1./ obžaloby popísané konkrétne konanie

či nekonanie, treba poukázať i na výpoveď znalca prof. K., resp. na posudok a vyjadrenia Technickej
univerzity (ďalej tiež iba „TU“) Košice, ako aj na výpoveď a posudok D.. J., a to konkrétne v tom smere,
že v zmysle príslušných posudkov a výpovedí uvedených znalcov príčinou havárie oceľovej konštrukcie
bolo zlyhanie kotvenia haly z dôvodov, ako ich podrobne popísali, osobitne s ohľadom na nedostatočnú
kotevnú dĺžku spôsobenú v dôsledku nadbetonávky základových pásov. V tomto smere z pohľadu

súdu nič na uvedenom nemení ani obsah znaleckého posudku a jeho dodatku podaných znalcom D..
A. (ktorý na rozdiel od TU Košice, podľa ktorej najprv zlyhalo kotvenie až tak došlo k strate stability
haly, poukazuje primárne na stratu stability oceľovej konštrukcie a len urýchlenie jej pádu následným
zlyhaním kotvenia). Osobitne prof. K. i na hlavnom pojednávaní, tak ako je uvedené i v posudku
14/2014 podanom TU Košice, poukázal na to, že i pokiaľ výška oblúka samotnej oceľovej konštrukcie

bola nižšia ako pôvodne v projektovej dokumentácii uvedená, aj tak pri modelovaných zaťaženiach
snehom (výpočty robili pri oboch oblúkoch) nepresiahli napätia v oblúku maximálnu možnú hodnotu
320 MPa, teda reálne hala na zistenú záťaž snehom vyhovovala (tu z pohľadu súdu napriek zisteniam
ostatných znalcov a v zásade totožným zisteniam o množstve snehu sa iba D.. A. značne odchyľuje
v záveroch tvrdeniami o hodnote prevýšenia zaťaženia haly snehom). Výslovne prof. K. uviedol, že

výpočty robili i pri zníženom oblúku, kde nie je radikálny skok a zistené závery platia pre oba prípady
veľkosti oblúka haly. Tiež prof. K. popisoval spôsob merania snehu a určenia jeho hmotnosti s tým, že
súčasne uviedol, že to nie je stanovené žiadnou normou ale skúsenosťami pri veľkých stavbách, kde v
tejto súvislosti nemožno opomenúť ani jeho vyjadrenie v tom smere, že ak navrhuje TU veľké rozponové
konštrukcie, tak v posudkoch či výpočtoch odporúčajú sledovať stav a v určitých prípadoch pristúpiť aj

k odpratávaniu snehu - tu potom vyvstáva otázka, prečo toto v danom prípade neriešila tu vypracovaná
samotnáprojektovádokumentácia,osobitnevčastistatikyhalyHupro,akojejneoddeliteľnejsúčasti,kde
celkovú projektovú dokumentáciu ako takú zabezpečovala na základe zmluvy s poškodeným spoločnosť
ARDEX A.I.D. s.r.o., a hlavný projektant, teda osoba, ktorá podľa súdu nemala iba nekriticky prebrať
jednotlivé jej časti, ale náležite odkonzultovať s projektantmi jednotlivých jej častí i všetky podrobnosti

bol D.. arch. O.. Navyše v súvislosti s touto časťou projektovej dokumentácie treba poukázať na to, že
D.. A., ktorý vypracovával časť projektovej dokumentácie týkajúcej sa statiky OK HUPRO, z pohľadu
súdu nepoužil vo vzťahu k zaťaženiu snehom správnu normu, pretože použitá STN 730035 bola v
danej dobe neplatná a pokiaľ by sa neobmedzil len na ním uvádzané tvrdenie D.. O., že na stavbuje vydané stavebné povolenie, ale si aj overil kedy bolo vydané, pre akú stavbu a na základe akej
projektovej dokumentácie, tak by musel použiť v rozhodnom čase už platnú príslušnú STN EN (nič na
tom nemení ani obsah D.. A. predloženého usmernenia MVRR SR - č.l. 1811 spisu, pretože D.. A. už

z odborného hľadiska muselo byť podľa súdu aspoň divné to, že je vydané stavebné povolenie ale
on až v danom čase má riešiť statiku oceľovej konštrukcie, teda mal sa pýtať, mal si to overiť, mal
navrhovať konštrukciu podľa platnej normy, atď.). V zásade je to však irelevantné, pretože konkrétne
dôvody zlyhania kotvenia ako popísali prof. K. a D.. J., v zásade i D.. A., spočívali v iných pracovne-
realizačných nedostatkoch a nepochybne v reálnych pochybeniach iných konkrétnych osôb, pričom prof.

K.súčasneuviedolvovzťahuktomu,čiišloonadmernúvrstvusnehupodľanormySTNEN(„eurokódu“),
že snehová vrstva mohla byť ešte oveľa viac. V tejto súvislosti, i keď nepochybne podľa všetkého si dal
D.. A. zrejme najviac záležať na príprave podkladov a samotnom spracovaní ním podaného posudku,
nie je možné sa stotožniť s tým, že by tvrdenia TU, resp. samotného prof. K. o tom, že zistenú záťaž
snehu oceľová konštrukcia ako taká mohla zniesť boli v smere vyvrátené, osobitne ak prof. K., ako aj
samotný D.. A. či D.. J. poukázali na nevhodnú realizáciu nadbetonávky, jej hrúbku a v zásade nesprávny

postup pred jej realizáciou spočívajúci v opomenutí vyjadrenia statika a z toho dôvodu nedostatočné
kotvenie, čo však z pohľadu súdu X. A. vzhľadom na spôsob zadania úlohy zhotoviteľovi základových
pásov na mimoriadnom kontrolnom dni 13.10.2011, a to za prítomnosti hlavného projektanta D.. arch.
O., vo vzťahu k nadbetonávke základových pásov a v dôsledku toho nedostatočného kotvenia a s
tým spojeného nebezpečenstva zrútenia haly pri snehovej záťaži, ktorú by inak ako vyplýva z vyššie

uvedeného hala bola zniesla, nemal ani ako predpokladať.

Všetky vyššie uvedené skutočnosti tak z pohľadu súdu čo sa týka X. A. vylučujú v danom prípade
jeho trestnú zodpovednosť a preto bol spod obžaloby oslobodený, pretože skutok kladený mu podanou
obžalobou za vinu, nie je trestným činom.

Vo vzťahu k obžalovanému D.. F. O. dospel súd na základe vykonaného dokazovania k záveru, že
voči nemu je podaná obžaloba taktiež nedôvodná. Za vinu mu bolo kladené, že vykonával funkciu
stavbyvedúceho v rozpore s ustanovením § 46a zákona č. 50/1976 Zb, nakoľko potom, čo mu dňa
13.10.2010, na stretnutí zástupcov všetkých zúčastnených strán, na ktorom sa prejednávala stavebná

pripravenosť základových konštrukcií pred montážou haly HUPRO, bola okrem iného daná úloha
odstrániť výškové nerovnosti na základových konštrukciách s toleranciou 1 cm na dĺžke 5 m a zhotoviť
nadbetonávku na hornej hrane základovej steny v sklone 5 % táto nadbetonávka bola na základovom
páse na západnej strane zhotovená 25.10.2011 bez aplikácie spojovacieho mostíka na kontaktnú
betónovú plochu starú len 33 dní, pričom nová betónová vrstva sa z tohto dôvodu nemohla dostatočne

spojiť so staršou vrstvou betónu, pretože kontaktná plocha nebola dostatočne pripravená na aplikáciu
ďalšej vrstvy, s ktorou mala tvoriť jednotný celok, čím mal spôsobiť, že neboli dodržané technické
požiadavky na zhotovovanie betónových konštrukcií a technické postupy a podmienky na použitie
chemického kotvenia, čoho dôsledkom bolo nedodržanie základných požiadaviek na mechanickú
odolnosť a stabilitu stavby.

Stavbyvedúci organizuje, riadi a koordinuje stavebné práce a iné činnosti na stavenisku a na stavbe a
vedie o nich evidenciu v stavebnom denníku (§ 46a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.). Konkrétne oprávnenia
stavbyvedúceho sú uvedené v § 46a ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb.

VzmyslepoddodávateľskejzmluvymedziAgrostavSKaSTRATEGBuildingbolD..O.určenýakoosoba
zastupujúca spoločnosť STRATEG Building vo veciach technických - „stavbyvedúci“. Takýto postup je
z pohľadu súdu viac než zarážajúci, nakoľko nijako nebolo preukázané, že by menovaný obžalovaný
v rozhodnom čase bol zamestnancom STRATEG Building, alebo že by bola v tomto smere uzavretá
nejaká iná dohoda medzi ním a menovanou spoločnosťou vo vzťahu k výkonu funkcie stavbyvedúceho

na dotknutej stavbe. Navyše v konaní bolo preukázané, že D.. O. príslušné oprávnenia pre výkon
činnosti stavbyvedúceho získal až 9.9.2011, teda pred realizáciou nadbetonávky (viď potvrdenie č.l.
75 spisu), avšak v čase uzatvárania vyššie uvedenej zmluvy ním nedisponoval. Nespochybniteľným
napriekvšetkémujealefakt,ževskutočnostiikeďvrozhodnomobdobínebolzamestnancomSTRATEG
Building, ani v tomto smere nebol preukázaný iný vzťah medzi ním a touto spoločnosťou, preukázateľne

vykonávalnadotknutejstavbečinnostivprospechavmeneuvedenejspoločnosti(viďobsahstavebného
denníka, záznamov z kontrolných dní s prezenčnými listinami, kde je zrejmé v mene koho sa ich
zúčastňoval, viď podpísaný odovzdávací a preberací protokol uvádzaný v skutkovej vete vo vzťahu k
P. A., atď.). Či však išlo skutočne o reálny výkon funkcie stavbyvedúceho, s príslušnými povinnosťami,alebo len o činnosti ako ich popisoval menovaný obžalovaný pri výsluchu, s ohľadom na to, že
preukázateľne nedisponoval oprávnením na výkon funkcie stavbyvedúceho v začiatku stavby a počas
podstatnej doby jej realizácie, je stále otázne.

Tak či onak je s ohľadom na podanú obžalobu potrebné uviesť, že nie dňa 13.10.2010 ako sa
uvádza v obžalobe, ale vzhľadom na čas realizácie samotných základových pásov, obsah záznamu
z mimoriadneho kontrolného dňa ako je na č.l. 861 a celý obsah stavebného denníka v skutočnosti
dňa 13.10.2011 došlo k mimoriadnemu kontrolnému dňu, kde boli prítomní P. F., D.. O., P. A., D.. O.

a M. Q.. Podľa záznamu z neho, ako je na č.l. 861 spisu, vtedy investor (teda s ohľadom na všetky
skutočnosti zrejme prítomný p. Q. ako zamestnanec Mesta) prítomných informoval, že 11.10.2011
boli na stavbe zástupcovia HUPRO (nie je uvedené kto konkrétne, ani nie je osobitný záznam z
11.10.2011), kde okrem iného zástupca investora predniesol prítomným, podľa záznamu, požiadavku
na „úpravu základu do 5 % spádu podľa výkresovej dokumentácie - statika Hupro“, pričom súčasne
túto úpravu bolo vzhľadom na bod 2. záznamu z 13.10.2011 nepochybne na danom kontrolnom

dni uložené zhotoviteľovi základových pásov (v mene ktorého na stavbe vystupoval D.. O.) vykonať
nadbetónovaním. Napriek prítomnosti hlavného projektanta, D.. arch. O., v tejto súvislosti neodznela
podľa uvedeného záznamu, a tiež to nebolo preukázané ani výpoveďami na hlavnom pojednávaní,
žiadna požiadavka, žiaden pokyn na konkrétny spôsob prevedenia nadbetónovania, a už vôbec nie
upozornenie, že nadbetónovaná vrstva má plniť nosnú funkciu pre kotvenie oceľovej haly a vyžaduje

náležité oceľové prepojenie so samotnou železobetónovou konštrukciou základových pásov. Dokonca
podľa bodu 2. príslušného záznamu malo ísť o „naviac práce“ (čo len potvrdzuje z pohľadu súdu v
tomto smere nedostatky projektovej dokumentácie ako takej, čo je podrobnejšie popísané v ďalej).
Rovnako tak nie je preukázané, že by D.. arch. O., ako príslušný zástupca ARDEX A.I.D., ktorá podľa
zmluvy s poškodeným mala vykonávať i autorský dozor, bol ohliadnuť základové pásy, vyhodnotil možné

následky prostej nadbetonávky a čo i len uvažoval o oslovení príslušného statika za účelom vyjadrenia
ku konkrétnemu spôsobu jej vykonania s ohľadom na možné následky pre samotné kotvenie.

Okremtohopodľazáznamuz13.10.2011absolútnenijakonevyplýva(viďosobitnesamotnézneniebodu
2. uvedeného záznamu), že by, vychádzajúc zo znenia obžaloby, bol D.. O. podľa nejakého výslovného

pokynu povinný zrejme najprv (bližšie nedefinovaným spôsobom) odstrániť výškové nerovnosti na
základových konštrukciách s toleranciou 1 cm na dĺžke 5 m a ,v zmysle znenia obžaloby zrejme
následne, zhotoviť nadbetonávku na hornej hrane základovej steny v sklone 5 % - v zmysle bodu 2.
uvedeného záznamu totiž „úprava základu do 5 % spádu podľa výkresovej dokumentácie - statika Hupro
zabezpečí zhotoviteľ nadbetónovaním ako naviac práce...“.

Z pohľadu súdu D.. O. nielen v zmysle vyššie uvedených pokynov, ale ani v zmysle príslušných častí
projektovej dokumentácie (vychádzajúc teda aspoň z toho čo bolo príslušnými osobami vydané v tejto
veci) nemohol dôvodne predpokladať potrebu prepojenia takej nadbetonávky železným armovaním so
základovým pásom, pretože takéto riešenie nebolo obsiahnuté ani v časti projektovej dokumentácie SO

201 - Statika, vypracovanej D.. U. (ktorú dňa 11.2.2013 vydal M. Q.- viď č.l. 1086 - pozn.: konkrétne
sadu 1), ani v časti projektovej dokumentácie statika Hupro (záznam z 13.10.2011 odkazuje na tam
obsiahnutú výkresovú dokumentáciu, ktorú dňa 11.2.2013 vydal taktiež M. Q. - viď č.l. 1086 - pozn.:
konkrétne sadu 1; dokumentácia SO 201 Statika OK HUPRO - skutkové vyhotovenie bola podľa obsahu
spracovaná až v decembri 2011 po zhotovení oceľovej konštrukcie haly), nakoľko nikde v príslušných

výkresoch nie je zaznačené žiadne prepojenie železobetónových základov so zošikmenou plochou nad
nimi, nikde nie je zakreslená nie že náležitá, ale žiadna výstuž a prepojenie medzi nimi, nikde nie
je určená maximálna výška nadbetonávky v projektovej dokumentácii. Rovnako tak nie sú samotné
základové pásy a zošikmená plocha nad nimi vykresľované v žiadnej časti projektovej dokumentácie
ani ako homogénny celok, a to ani na výkresoch obsiahnutých v dokumentácii SO 201 - UĽP - Hala

diel: ASR (pozn.: vydaná sada 4) a dokumentácii SO 201 - statika OK HUPRO - skutkové vyhotovenie,
vydaných M. Q. v tomto konaní dňa 12.2.2013 (č.l. 1088).

Navyše je vôbec otázne v akom stave bola projektová dokumentácia na samotnom stavenisku. Je
zrejmé, že bola tam nepochybne dokumentácia bez overenia stavebným úradom (k tomu viď § 43i

ods. 5 zákona č. 50/1976 Zb. a už vyššie uvedené skutočnosti preukazujúce odignorovanie príslušného
stavebného konania poškodeným), no k uvedenému treba uviesť, že v predmetnom konaní vydal P. A.
(č.l. 1087), okrem iného, taktiež dokumentáciu SO 201 - UĽP - Hala diel: ASR (pozn.: označenú sada 1),
kde však uvedená dokumentácia neobsahuje všetky listiny uvedené na jej obale, technická správa v nejrozsahom nekorešponduje tej, ktorá je v sade 4 vydanej M. Q., taktiež nie je opatrená úradnou pečiatkou
a podpisom, ako ani žiaden zo v sade 1 založených výkresov zodpovedného projektanta (D.. A.). V
sade 1 obsiahnuté výkresy sa v zásade neodlišujú od výkresov v predloženej sade 4, no neobsahujú

poznámky, popisy, legendy a pod. ako výkresy predložené M. Q. v sade 4. Navyše samotný D.. O. už
v prípravnom konaní pri výsluchu pred vyšetrovateľom medzi dokumentáciou, ktorú mal k dispozícii pri
realizácii prác, neuvádzal jej časť S201-Statika OK HUPRO a toto v zásade nik nevyvrátil a opak nie
je relevantne preukázaný ani svedkom F., ktorý síce na hlavnom pojednávaní uviedol, že mal mať k
dispozícii D.. O. aj uvedenú časť dokumentácie, avšak v celkovom kontexte súd výpoveď svedka F.

nepovažuje za vierohodnú z viacerých dôvodov. Menovaný svedok totiž tiež udával, že požiadavkou zo
strany HUPRO bolo „vyrovnať“ povrch základov lebo je lepšie ak sa hala kladie na „úplnú rovinu“ - okrem
tohto svedka každý iný zúčastnený si dodnes pamätá, že malo ísť o spád 5 %; rovnako dotknutému
svedkovi sa už na pohľad zdala hala plytká, videl, že kotvy nedosahovali dostatočnú hĺbku, že neboli
používané pri kotvení mrazuvzdorné tmely, doslova uvádzal „mrzlo mu to okolo rúk, celé sa mu to krušilo“
- potom ale ostáva nepochopiteľné prečo na to nikoho neupozornil, osobitne ak sa v zmysle svojej

výpovede sám považuje za odborníka vo vzťahu k realizácii oceľových konštrukcií. Teda v podstate s
rezervou s akou treba brať vyjadrenia svedka F. o realizácii kotvenia, s takou treba brať aj jeho vyjadrenia
o tom čo všetko mal D.. O. z projektovej dokumentácie k dispozícii.

D.. O. vo výpovedi uviedol, že pred požiadavkou na 5 % spád boli základové steny zrealizované podľa

výkresov statiky základových stien, kde ich horná časť bola upravená vodorovne. Toto jeho tvrdenie je
podporené obsahom dokumentácií SO 201 - UĽP - Hala diel: ASR, SO 201 - Statika, ale aj dokumentácie
(bez ohľadu na to či ňou D.. O. reálne aj disponoval alebo nie) týkajúcej sa statiky OK HUPRO, vydaných
v tomto konaní M. Q., kde
v dokumentácii SO 201 - UĽP - Hala diel: ASR (sada 4):

- na výkrese E.2 jedna z poznámok v dolnej časti ukladá „základové konštrukcie pozdĺžnych stien pre
kotvenie haly Hupro previesť podľa výkresov statiky z vodostavebného betónu“,
- na výkrese E.5 - kde ide o priečny rez haly, je vrchná časť pozdĺžnych základových konštrukcií, na ktoré
mala byť kotvená hala Hupro, vyznačená vodorovne, obdobne i na výkrese E.6 a taktiež vodorovne je
vyznačenývrchzákladovýchpásovinasevernompohľadestavbynavýkreseE.7;výkresE.12.4,ktorého

obsahom je zateplenie haly, naznačuje vrch samotných základov taktiež vodorovne, a až tento výkres
tesne nad vrchom samotných základov naznačuje 5 % spád smerom od budovy, avšak nezaznamenáva
to ako kompaktný jednoliaty celok celej základovej konštrukcie (jednak je to odlišne vyšrafované, jednak
ukazovateľ základovej dosky - č. 6 - poukazuje na vodorovný vrch základového pásu na príslušnom
priereze obvodovej steny).

v dokumentácii SO 201 - Statika, na ktorú odkazuje vyššie uvedený výkres E.2 (v konaní bola sada 1
opatrená pečiatkami D.. P. U.):
- v technickej správe tvar vrchnej časti základových pásov sa nekonkretizuje,
- v rozmerových detailoch tvaru základov na výkrese č. 2 je vrchná časť základu vyznačená vodorovne,
- na výkrese č. 3 (ide o výkres výstuže základových pásov Z1 a Z2) je vrch základových pásov vyznačený

taktiež vodorovne a výkres neobsahuje žiadne vykreslenie spádovanej plochy 5 % nad základovými
pásmi a ani vykreslenie prípadnej výstuže a prepojenia vodorovného vrchu základových pásov s takouto
spádovanou plochou.
v dokumentácii SO 201 - Statika OK HUPRO (sada 1; vyhotovené 15.9.2010, obsahujúca technickú
správu a statický výpočet datovaný 15.9.2010, výkres S.1, S.2 a S.3 datované 08/2010 a výkaz OK

datovaný 15.9.2010):
- na výkrese S.2 pohľady na čelo haly P1 a P2 znázorňujú vrch základových pásov vodorovne,
- na výkrese S.3 už pri detailoch kotvenia je znázornená 5 % spádovaná plocha nad rovným vrchom
základových pásov (označeným v legendách pod č. 6 ako základová doska, kde na prierezových
detailoch ukazovateľ bodu 6 končí pri rovnom vrchu znázorneného základového pásu) - taktiež

bez znázornenia akéhokoľvek previazania tejto plochy so základovým pásom; o žiadnom previazaní
uvedenej plochy nepojednáva ani obsah zväzkov označených ako technická správa a statický výpočet
a výkaz OK.

D.. O. teda na podklade príslušnej dokumentácie nemohol predpokladať potrebu náležitého previazania

nadbetonávky a základových pásov stavebnou výstužou aby aj samotná nadbetonávka plnila nosnú
funkciu, ani mu taký pokyn preukázateľne nebol daný dňa 13.10.2011 na kontrolnom dni prítomným
hlavným projektantom D.. arch. O., rovnako nebolo nijak preukázané, že by mu niekto vzhľadom
na potrebu kotvenia do železobetónového pásu zadal konkrétne pokyny na maximálnu hrúbkunadbetonávky a takýto údaj neobsahuje ani žiadna časť projektovej dokumentácie. Vo vzťahu k obsahu
podanej obžaloby treba zároveň poukázať i na znalecký posudok TU v Košiciach č. 14/2014, kde sa
konštatuje, že „realizovaná dobetonávka neplní nosnú funkciu, len vytvára zarovnanie a spád“, ako aj,

že nebola zrealizovaná správne - tu však treba vychádzať zo všetkých okolností, a to práve s ohľadom
na tú skutočnosť, že nebola zrealizovaná správne práve preto, že pri nariadení jej vykonania nebolo
riadne stanovené akým spôsobom to má byť zrealizované a tým v jej dôsledku došlo k zníženiu dĺžky
kotvenia. Totiž prof. K. už vo výpovedi dňa 18.11.2014 poukázal na to, že by musel prepočítať, kde
by dobetonávka musela mať zrealizovaný prechodový mostík, ale aj dodatočné kotvy na prepojenie s

betónom, pričom na hlavnom pojednávaní uviedol, že táto bola zapracovaná v nosnom systéme ale
neplní správne nosnú funkciu, kde poukazoval na jej hrúbku, ale taktiež ešte predtým uviedol, že ak by
bolo prepojenie nadbetonávky pri rovnakej hrúbke, tak by aj tak došlo k pádu konštrukcie, pretože ani
tak to nie je vystužený betón, ale dodatočný, pričom veľká dobetonávka a nevyarmovaná, aj keby bola
dobre prepojená, tak to už nie je železobetón ale v určitej časti len prostý betón, pretože dĺžka šikmej
(pozn. t.j. hornej) kotvy by nebola dostatočná. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že na kolaps a únosnosť

mala zásadný vplyv hrúbka nadbetonávky, pričom z jeho vyjadrenia ďalej vyplýva, že nepostačoval by
iba prechodový mostík, ale potrebné by bolo ju previazať (so železobetónovou konštrukciou) oceľovými
tŕňmi.

V tomto smere prof. K. ďalej potvrdzuje názor súdu o nedostatočnej projektovej dokumentácii vo vzťahu

k uvedenému, kde uvádza, že stavebník, resp. stavbyvedúci má vychádzať z výkresovej dokumentácie,
ktorá musí byť dôkladne urobená, má z nej byť jasné čo má vlastne robiť, so všetkým by sa mal
obrátiť na projektanta, ktorý by to schválil. V tejto súvislosti opäť treba zdôrazniť čo je uvedené už
vyššie, teda aký pokyn bol daný D.. O. 13.10.2011, pričom toto mu bolo bez bližšieho uložené práve za
prítomnosti hlavného projektanta. Za takej situácie, kedy ani z tejto strany (čo je preukázané i samotnou

výpoveďou svedka D.. arch. O.) nepadlo upozornenie a pokyn na potrebu armovania nadbetonávky so
železobetónovým základom a zhotovenie prechodového mostíka, tak potom nemožno D.. O. dávať za
vinu, že by sám niečo zanedbal, teda že by práve on bol spôsobil nedodržanie základných požiadaviek
na mechanickú odolnosť a stabilitu stavby, nehovoriac už o tom, že by v dôsledku práve jeho konania
bola realizovaná nadbetonávka spôsobom odporujúcim v zmysle obžaloby nejakej údajne známej

skutočnosti, že mala tvoriť údajne jednotný celok so základovým pásom (v tejto súvislosti príslušní
svedkovia, osobitne osoby zúčastnené na mimoriadnom kontrolnom dni 13.10.2011, vypovedali vždy o
tom, že nadbetonávka mala v zásade vytvoriť podmienky na odtok dažďovej vody). V tejto súvislosti z
pohľadu súdu bola projektová dokumentácia nedostatočne spracovaná čo do precíznosti a podrobnosti.

Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov súd obžalovaného D.. O. spod podanej obžaloby
oslobodil, pretože skutok kladený mu podanou obžalobou za vinu, nie je trestným činom.

Obžalovaným D.. B. P. a F. A. bolo obžalobou kladené za vinu, že ako konatelia spoločnosti HUPRO,
s.r.o. v rozpore s ustanovením § 13 zákona č. 124/2006 Z.z., podľa ktorého technická dokumentácia

stavieb musí obsahovať požiadavky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na prípravu,
výstavbu, prestavbu a ich budúcu prevádzku, a v rozpore s bodom 4.2.4 STN EN 1090 - 2, podľa
ktorého počas zhotovenia oceľových konštrukcií musí byť spracovaná dostatočná dokumentácia,
ako záznam o zabudovanej konštrukcii, slúžiaca ako dôkaz, že konštrukcia bola vyhotovená podľa
technickýchšpecifikáciízhotovenia,tzv.výrobnádokumentácia-predsamotnourealizáciousamonosnej

oblúkovej konštrukcie nezabezpečili vyhotovenie projektu kotvenia oblúkovej haly, výrobnú a montážnu
dokumentáciu stavby, ktoré by riešili z konštrukčného hľadiska tvar jednotlivých segmentov, spoje týchto
segmentov haly a kotvenie oblúkovej haly do základových pásov a v dôsledku toho oceľová oblúková
konštrukcia haly vzhľadom na rozmerové disproporcie základov a najmä skladby jednotlivých nosných
oblúkových segmentov nemala projektom predpísaný tvar, čo sa výrazne negatívnym spôsobom

prejavilo predovšetkým v nesprávnej realizácií konštrukcie kotvenia na vyššom základovom páse a tým
spôsobili, že osoby realizujúce montáž oblúkovej konštrukcie haly nevykonali jej montáž na základe
projektovej dokumentácie, ktorou by bol určený presný tvar oblúka, jeho delenie a hrúbka jednotlivých
segmentov, spoje týchto segmentov, ako aj použitie a správna montáž kotvenia haly, pričom v dôsledku
uvedeného konania došlo k zrúteniu oceľovej oblúkovej konštrukcie na vyššie uvedenej stavbe.

V zmysle § 47 zákona č. 50/1976 Zb. stavby sa musia navrhovať tak, aby boli po celý čas životnosti v
súlade so základnými požiadavkami na stavby, so zastavovacími podmienkami a aby boli zhotovené z
vhodných stavebných výrobkov.Podľa § 48 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., stavby sa musia uskutočňovať v súlade s overeným projektom
a stavebným povolením a musia spĺňať základné požiadavky na stavby.

Podľa § 48 ods. 5 zákona č. 50/1976 Zb., nosné konštrukcie musia trvale a bezpečne odolávať zaťaženiu
vyvolanému stavbou, užívaním stavby a vonkajšími vplyvmi a toto zaťaženie prenášať do základov
stavby. Nosné konštrukcie musia trvale a bezpečne odolávať aj požiarnemu zaťaženiu.

Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., projektant vykonáva projektovú činnosť a zodpovedá za
správnosť a úplnosť vypracovania dokumentácie podľa § 45 ods. 2. Projektant vypracovaného projektu
stavby zodpovedá aj za jeho realizovateľnosť. Statický výpočet musí byť vypracovaný v takej forme, aby
bol kontrolovateľný. Projektant je povinný prizvať na vypracovanie častí územnoplánovacích podkladov,
návrhu územnoplánovacej dokumentácie alebo projektu stavby ďalších oprávnených projektantov, ak
nie je oprávnený niektorú časť vypracovať sám.

Podľa § 43f zákona č. 50/1976 Zb., na uskutočnenie stavby možno navrhnúť a použiť iba stavebný
výrobok, ktorý je podľa osobitných predpisov vhodný na použitie v stavbe na zamýšľaný účel (ďalej len
„vhodný stavebný výrobok“).

Podľa § 2 ods. 1 písm. c/ zákona č. 90/1998 Z.z., stavebným výrobkom je každý výrobok vyrobený na
účel trvalého a pevného zabudovania do stavby vrátane súborov stavebných látok a dielcov uvádzaných
na trh ako ucelené systémy, z ktorých sa zhotovuje stavba alebo jej časť.

Podľa § 2a ods. 1, ods. 2 zákona č. 90/1998 Z.z., na trh možno uvádzať len stavebný výrobok, ktorý je

vhodný na použitie v stavbe na deklarovaný účel (ďalej len „vhodný na použitie v stavbe“).
Stavebný výrobok je vhodný na použitie v stavbe, ak svojimi vlastnosťami umožní, že stavba, v ktorej
má byť použitý, bude po celý čas svojej ekonomicky odôvodnenej životnosti vyhovovať základným
požiadavkám na stavby.

Podľa § 4 ods. 1, ods. 3 zákona č. 90/1998 Z.z., technické osvedčovanie je postup vydávania
technického osvedčenia podľa § 26 ods. 6, ktorý sa vykonáva vtedy, keď pre stavebný výrobok, ktorý
má byť uvedený na trh, neexistuje nijaká z technických špecifikácií podľa § 3 ods. 1 písm. a/ až c/ alebo
postup vydávania technického osvedčenia podľa § 26 ods. 7, ktorý sa vykonáva vtedy, keď pre stavebný
výrobok existuje predpis na technické osvedčovanie vydaný Európskou organizáciou pre technické

osvedčovaniealebozvláštnypostuptechnickéhoosvedčovaniastavebnéhovýrobkuvydanýaschválený
podľa pravidiel tejto organizácie.
Technické osvedčenie je doklad o pozitívnom hodnotení vhodnosti stavebného výrobku, založené na
splnení základných požiadaviek na stavby, v ktorých sa stavebný výrobok použije.

Podľa § 5 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 90/1998 Z.z., obsahom preukazovania zhody je overovanie
vlastností stavebného výrobku, ktoré ovplyvňujú jeho vhodnosť na použitie v stavbe, a posúdenie výroby
stavebného výrobku metódami kontroly zhody.
Ak stavebný výrobok musí spĺňať aj technické požiadavky podľa osobitného predpisu, výrobca
zabezpečí posúdenie zhody podľa osobitného predpisu a preukázanie zhody podľa tohto zákona.

Preukazovanie zhody vykonávajú výrobcovia a autorizované osoby.

Podľa § 43g ods. 1 písm. a/ zákona č. 50/1976 Zb., stavebné práce sú odborné činnosti, ktorými sa
uskutočňujestavbazostavebnýchvýrobkov.Stavebnýmiprácamisúajmontážnepráce,aksanimitrvale
a pevne zabudovávajú do stavby alebo sa zo stavby vynímajú stavebné výrobky, najmä prevádzkové

zariadenia a zariadenia technického, energetického a technologického vybavenia stavby.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., stavebné konštrukcie a stavebné prvky sa musia
navrhnúť a zhotoviť tak, aby vyhovovali požadovanému účelu a odolali každému zaťaženiu a vplyvu,
ktoré sa môžu bežne a predvídateľne vyskytovať pri uskutočňovaní a užívaní stavby, a škodlivému

pôsobeniu prostredia, atmosférickému a chemickému vplyvu, korózii, žiareniu, otrasu a bludnému prúdu
z jednosmernej elektrickej trakcie.Podľa § 14 ods. 2 písm. a/ vyhlášky č. 532/2002 Z.z., stavba a jej zmena musia byť navrhnuté a
zhotovené tak, aby zaťaženie a iné vplyvy, ktorým je vystavená počas výstavby a počas užívania pri
riadne uskutočňovanej bežnej údržbe, nemohli spôsobiť okamžité alebo postupné zrútenie, prípadne

iné poškodenie ktorejkoľvek jej časti alebo priľahlej stavby.

Podľa § 11 ods. 9 písm. b/ zákona č. 264/1999 Z.z. (v znení platnom a účinnom od 1.1.2010
do 30.6.2013), autorizovaná osoba zabezpečuje činnosti súvisiace s posudzovaním zhody výrobkov
s požiadavkami technických predpisov. Je povinná najmä vydávať na základe technických zistení

certifikáty alebo iné dokumenty.

Podľa § 14 zákona č. 264/1999 Z.z. (v znení platnom a účinnom do 30.6.2013), certifikácia je podľa tohto
zákona činnosť autorizovanej osoby, ktorá vydaním certifikátu osvedčí, že vlastnosti určeného výrobku
a činnosti súvisiace s výrobou alebo vlastnosti určeného výrobku alebo činnosti súvisiace s výrobou sú
v súlade s technickými požiadavkami na určené výrobky v technických predpisoch.

S poukazom na vyššie citované ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov, v prvom rade
súd poukazuje na nedostatky projektovej dokumentácie, tu konkrétne jej časti SO 201 - Statika OK
Hupro, a to čo do jej úplnosti vzhľadom na absenciu konkrétneho určenia skladby, tvaru a veľkosti
jednotlivých dielcov. Tu sa nemožno stotožniť s bodom 1.5 technickej správy danej časti projektovej

dokumentácie „za konečné výrobné rozmery jednotlivých dielcov zodpovedá dodávateľ“. Ten môže za
ne zodpovedať v smere ich súladu s projektovou dokumentáciou, avšak za podmienky, že samotná
dokumentácia ich uvádza a určuje, v konečnom dôsledku za účelom dosiahnutia v danom prípade
veľkosti a výšky oblúka haly tak, ako bol určený na výkrese S.2 uvedenej dokumentácie, resp. výkresoch
E.5, E.6, E.7 časti projektovej dokumentácie (ďalej tiež iba „PD“) SO 201 - UĽP Hala Diel: ASR.

V danom konaní pritom nebolo nijako preukázané, že by v dôsledku konania menovaných obžalovaných
jednotlivé segmenty oceľovej konštrukcie haly, vrátane v PD navrhnutého kotvenia, použité na
konštrukciu haly akokoľvek nezodpovedali, osobitne rozmermi a možnej kombinácii ich skladby,
podmienkam príslušného technického osvedčenia a príslušných certifikátov, ktoré vo vzťahu k oceľovej

konštrukcii ako stavebnému výrobku spoločnosť HUPRO mala vydané.

Technické osvedčenie bolo v tomto konaní predložené príslušnou osobou, a to Technickým a skúšobným
ústavom stavebným, n.o. (č.l. 1342 - 1422 spisu), pričom toto bolo v zmysle zmeny 2/11 (č.l. 1347) platné
do 30.6.2012 - teda i v čase realizácie oceľovej konštrukcie v danom prípade. Išlo v danom prípade síce

o tzv. halu atypickú, nakoľko jej spodné časti neboli uložené v jednej rovine ale na základovom páse Z2
boli vyššie, avšak pre takýto prípad samotné predložené technické osvedčenie stanovovalo povinnosť
statického výpočtu, ktorý predsa vykonal D.. A. v rámci časti PD SO201-Statika OK Hupro. Svedok D.. F.
A. pritom vo výpovedi uviedol, že skladbu oblúka určil on, pričom po súčte dielov táto mala 40,6 m, teda
rozdiel oproti podkladom poskytnutým mu od D.. arch. O. (kde oblúk mal dĺžku 41,2 m) bol 1,5 %, čo

statik, svedok D.. A., nepovažoval za podstatné pri riešení statiky. Rovnako poukázal na to, že skladbu
oblúka určil z 13 dlhých dielov, jedného polovičného, jedného krátkeho a jedného stredného (dodanie
príslušného počtu takýchto dielov v príslušných rozmeroch vyplýva i z dodacieho listu - č.l. 1063, ktorý
je potvrdený za PIENSTAV M. G. a za stavebníka M. Q.), ako aj, že práve takto ním určenú skladbu
plechov, hrúbku a tetivu oznámil spoločnosti HUPRO - opak preukázaný nebol, nebolo ani preukázané,

že by jednotlivé oblúky haly neboli zložené z príslušného počtu takto určených oceľových dielov. Treba
poukázať na to, že zmena oblúka haly vyvolaná určením jeho skladby D.. A. bola nepochybne každému
zúčastnenému zrejmá z D.. A. v decembri 2011 vyhotovenej dokumentácie SO201 - Statika OK Hupro
Skutkové vyhotovenie, kde na výkrese S.1 je výška oblúka haly v najvyššom bode 9600 mm (6000
+ 3600). V tejto súvislosti súd opätovne poukazuje na to, že i prof. K. výslovne uviedol, že výpočty

TU Košice boli robené na jeden i druhý oblúk (teda na oblúk s pôvodne uvádzanou výškou, i na
oblúk nižší) a v oboch prípadoch hala vyhovovala. Teda nemožno sa stotožniť s obsahom obžaloby,
že v dôsledku konania menovaných obžalovaných „oceľová oblúková konštrukcia haly vzhľadom na
rozmerové disproporcie najmä skladby jednotlivých nosných oblúkových segmentov nemala projektom
predpísaný tvar, čo sa výrazne negatívnym spôsobom prejavilo predovšetkým v nesprávnej realizácií

konštrukcie kotvenia na vyššom základovom páse“. Osobitnou je otázka „konštrukcie kotvenia“, kde
pokiaľ má ísť o tvar kotvy, nebolo v konaní nijako preukázané, že by kotvy nezodpovedali ich detailom v
PD, pokiaľ sa tým myslí samotné ich použitie a kotvenie ako také (osadenie, vŕtanie, použitie chemickejkotvy, založenie kotevných šrúb a pod.), tak potom je tu daná zodpovednosť konkrétnych osôb tieto
úkony priamo vykonávajúcich, nie menovaných obžalovaných.

Rovnako sa nemožno v zmysle vyššie uvedeného stotožniť s obžalobou v tom, že „tým menovaní
obžalovaní spôsobili, že osoby realizujúce montáž oblúkovej konštrukcie haly nevykonali jej montáž
na základe projektovej dokumentácie, ktorou by bol určený presný tvar oblúka, jeho delenie a hrúbka
jednotlivých segmentov, spoje týchto segmentov, ako aj použitie a správna montáž kotvenia haly“ - opäť
tu treba zdôrazniť, že projektovú dokumentáciu predsa nevyhotovuje dodávateľ stavebného výrobku, ale

príslušný projektant a pokiaľ projektová dokumentácia uvedené náležitosti (presný tvar, delenie, hrúbka,
spoje...) neobsahuje tak to nemožno pričítať na zodpovednosť menovaným obžalovaným (k správnosti
samotnej montáže kotvenia viď odôvodnenie nižšie).

S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti teda nijako nemožno prijať záver, a vykonaným
dokazovaním nebolo preukázané, že by v dôsledku konania menovaných obžalovaných boli dodané

k príslušnej stavbe segmenty, stavebné výrobky, z ktorých bola zhotovená oceľová konštrukcia haly,
také, ktoré by nezodpovedali príslušným požiadavkám jednak podľa vyššie citovaných ustanovení
uvedených predpisov, jednak samotnému technickému osvedčeniu a certifikátom udeleným príslušnou
autorizovanou osobou spoločnosti HUPRO, resp. s tým, čo vo vzťahu k použitým výrobkom bolo
oznámené menovanej spoločnosti D.. A.. Nebolo tiež nijako preukázané, že by na základe konania

menovaných obžalovaných došlo k použitiu nevhodných stavebných výrobkov, nijako nebolo v konaní
preukázané, že by v dôsledku konania obžalovaných neboli jednotlivé segmenty haly spájané správne
a v súlade s podmienkami a technologickým postupom podľa príslušného technického osvedčenia.
Nebolo nijako preukázané, že by samotní menovaní obžalovaní svojim konaním spôsobili nesprávnu
montáž kotvenia - kotvenie bolo totiž navrhnuté v PD, pričom sa poukazuje na to, že ide o typový detail

výrobcu a že by bolo dodané na stavbu kotvenie tomuto typovému detailu nezodpovedajúce nebolo
nijako preukázané, ako ani, že by boli dodané nevhodné spojovacie materiály na realizáciu kotvenia.
Čo sa týka obžaloby vo vzťahu k tomu, že menovaní obžalovaní „nezabezpečili vyhotovenie projektu
kotvenia oblúkovej haly“ - opäť treba poukázať na to, že detail kotvenia je v samotnej súčasti PD (SO201
- Statika OK HUPRO) a ako uviedol D.. A., kotvenie vybral z technického osvedčenia, použiť sa dal

iba daný jeden typ v tomto prípade. Aký teda iný projekt kotvenia mal byť vyhotovovaný samotnými
menovanými obžalovanými teda nie je zrejmé, ako ani to, že by niečo preukazovalo, že použité kotvenie
na samotnej stavbe nezodpovedalo detailu kotvenia uvedenému v samotnej PD.

Z predložených dokladov v tomto konaní a vykonaného dokazovania, napriek absencii „výrobnej

dokumentácie“ uvádzanej v obžalobe, nič nepreukazuje, že by na príslušnej stavbe bola zabudovaná
konštrukcia, ktorá by v skutočnosti nebola vyhotovená podľa technických špecifikácií zhotovenia ako
vyplývajú z vyššie uvedených skutočností. Čo sa týka v obžalobe uvádzaného nevyhotovenia montážnej
dokumentácie stavby, taktiež nie je nijako preukázané, že by samotná montáž segmentov oceľovej
oblúkovej konštrukcie nezodpovedala príslušnému technologickému postupu danému v predloženom

technickom osvedčení (teda čo sa týka tvaru segmentov a ich spojov). Teda pokiaľ obžaloba kladie
menovaným obžalovaným za vinu nezabezpečenie výrobnej a montážnej dokumentácie stavby - ako
je uvedené vyššie, nič v konaní nepreukazuje, že by napriek tomu boli vyrobené a na stavbu dodané
segmentyaostatnýmateriál,ktorýbynezodpovedalpríslušnémutechnickémuosvedčenieacertifikátom
udeleným spoločnosti Hupro k celkovému ňou dodávanému stavebnému výrobku ako takému. Nijako

nebolo preukázané, že by v rámci realizácie oceľovej konštrukcie na samotnej stavbe boli použité
iné segmenty a materiály nezodpovedajúce samotným vyššie uvedeným technickým osvedčením
stanoveným špecifikáciám zhotovenia. Čo sa týka obžalobou uvádzanej montážnej dokumentácie, tu
treba poukázať na to, že súčasťou v konaní vyššie uvedeným ústavom predloženého technického
osvedčenia je aj technologický postup montáže hál Hupro - teda nie je zrejmé čo iné okrem neho bolo

treba v tomto smere vyhotovovať ako montážnu dokumentáciu.

Osobitne sa treba vyjadriť k obžalobe podanej vo vzťahu k menovaným obžalovaným ohľadne
„nesprávnejrealizáciekonštrukciekotvenia“akspôsobeniutoho,žeosobyrealizujúcemontážoblúkovej
konštrukcie haly nevykonali jej montáž na základe projektovej dokumentácie ktorou by bolo určené „aj

použitie a správna montáž kotvenia haly“.

Či samotné realizovanie kotvenia bolo vykonané riadne (a v konečnom dôsledku to platí i pre
samotné realizovanie spájania segmentov oblúkovej konštrukcie na stavbe samotnej), nie je otázka vinyobžalovaných,alenepochybneosôb,ktorétomalireálnenastavbesamejrealizovať.Jepotrebnéuviesť,
že menovaní obžalovaní, ako aj svedok L., poukazovali na to, že členovia príslušných montážnych
skupín sú školení a preškoľovaní v týchto otázkach, kde obžaloba opak v celom konaní nepreukázala;

navyše samotný obžalovaný X. A. v tomto konaní poukazoval na to, že malo dochádzať k nejakým
„sabotážam“ zo strany osôb reálne halu montujúcich. Možno poukazovať na to, že neboli zistené údaje
osôb, ktoré montáž haly reálne vykonávali, a teda neboli vypočuté, avšak v tejto súvislosti z pohľadu
súdu zo strany OČTK v tomto smere neboli vykonané úkony náležite podľa príslušných ustanovení
Tr. por. za účelom ich riadneho zistenia. Počnúc 13.6.2014 vyšetrovateľ síce žiadal o poskytnutie

menného zoznamu týchto osôb, avšak napriek jeho nepredloženiu nevyužil žiadne prostriedky na
jeho zabezpečenie iným spôsobom (spoločnosti HUPRO nebola za nepredloženie zoznamu uložená
poriadková pokuta, neboli využité príslušné inštitúty v zmysle štvrtej hlavy prvej časti Tr. por. - napr.
prehliadka iných priestorov a pozemkov, pri ktorej by mohli byť zaistené ak nie priamo takéto zoznamy,
tak faktúry vystavené, keďže malo ísť o živnostníkov, spoločnosti HUPRO, kde by bolo zrejmé kto
faktúroval menovanej spoločnosti za práce v Starej Ľubovni na príslušnej stavbe - takýto úkon z pohľadu

súdu bol vhodný i vzhľadom na tú skutočnosť, že nie je vylúčený nejaký blízky vzťah, ako má na mysli
napr. ustanovenie § 130 Tr. por., medzi tu menovanými obžalovanými alebo niektorým z nich a reálnymi
vykonávateľmi prác, v dôsledku ktorého by tu obžalovaní konatelia spoločnosti HUPRO tieto osoby
zámerne mohli zatajovať, a pod.; rovnako tak takáto povinnosť mohla byť daná priamo F. V. ako tretiemu
konateľovi danej spoločnosti, ktorý v tejto veci nebol obvinený a teda nehrozilo by to, že by týmto

prípadne mohol byť porušený zákaz tzv. sebaobviňovania). Navyše Agrostav SK bola povinná podľa
bodu5.5poslednejvetyzmluvyuzavretejsPIENSTAV-ompredložiťpredzahájenímprácmennýzoznam
osôb realizujúcich predmet plnenia a v prípade zmeny ho ihneď aktualizovať - napriek tomu nebol
zoznam osôb realizujúcich konštrukciu haly vyžiadaný od spoločnosti Agrostav SK, resp. PIENSTAV
a.s., ktorá ním teda tiež mala disponovať.

Primárne zistenia D.. J. o korózii kotevných šrúb, o nedostatočnom vyplnení kotevných otvorov resp.
obalení kotevných šrúb chemickou kotvou, o prevŕtaní v niektorých prípadoch základového pásu pri
kotvení skrz a pod. nasvedčujú tomu, že práve pri samotnej realizácii kotvenia dochádzalo buď k
nedbanlivosti alebo vedomému ignorovaniu správneho postupu, možno aj k účelovému používaniu

menšieho množstva chemickej kotvy (malty Fischer) osobami reálne vykonávajúcimi danú činnosť. V
tejto súvislosti treba poukázať na to, že základové pásy za účelom realizácie samotnej oceľovej haly
neprebral podľa dokazovania nik z menovaných obžalovaných, ale bol to svedok L. (viď výpoveď D..
O.), ktorý navyše v zmysle správy podanej v konaní dňa 10.4.2013 bol na uvedenej stavbe vedúci
(teda nielen logistik, ako to na hlavnom pojednávaní prezentovali tak on, ako aj menovaní obžalovaní).

Tento navyše podľa pracovnej zmluvy ako je na č.l. 281 spisu mal vykonávať, okrem iného, práce druhu
„kontrola na výstavbe“.

Potom vyvstáva viac než dôvodná otázka či je za samotnú nesprávnu realizáciu konštrukcie kotvenia,
resp. za samotnú nesprávnu montáž kotvenia na mieste samom daná trestnoprávna zodpovednosť

samotných obžalovaných D.. P. a M. A. - z pohľadu súdu zrejme nie.

Odhliadnuc od uvedeného sa treba vrátiť k už v úvode spomenutému zlyhaniu celého systému kontroly,
osobami, ktoré ňou boli povinné, na stavbe ako takej.

Dodávku a montáž haly HUPRO objednala Agrostav SK priamo od spoločnosti HUPRO, kde sa
dostávame opäť k ustanoveniu § 538 OBZ a teda vyvstáva otázka kde, kedy a ako kontroloval riadne
vykonávanie montáže napr. D.. P. U., ktorý v zmysle zmluvy uzavretej s PIENSTAV a.s. bol určený ako
zástupca Agrostav SK s.r.o. vo veciach technických, resp. napr. D.. X. C., ktorý mal obdobné postavenie
za PIENSTAV a.s., dokonca s dodatkom, že je stavbyvedúci (a to aj podľa Dodatku č. 2 uzavretého s

poškodeným).

V tejto súvislosti treba poukázať na to, že z jednotlivých vykonaných dôkazov vyplýva, akoby bola snaha
určitých osôb prenášať zodpovednosť za dohľad nad vykonávaním prác na F. Q., a to poukazujúc vo
vzťahu k nemu na to, že bol stavebný dozor investora, teda poškodeného. U menovaného však treba

upriamiťpozornosťnajednupodstatnúvec,atoujetáskutočnosť,žeMestoStaráĽubovňanerealizovalo
stavbu svojpomocne a teda M. Q. nemožno považovať, napriek označeniu pri jeho osobe v Dodatku č. 2,
za „stavený dozor“ v zmysle ustanovenia § 46b zákona č. 50/1976 Zb. Totiž podľa § 44 ods. 2 uvedeného
zákona iba v prípade tam uvedenom by bol M. Q. povinný bezvýhradne vykonávať činnosti uvedené v §46b písm. a/ až c/ zákona č. 50/1976 Zb. ako „stavebný dozor“, teda v prípade spadajúcom pod § 44 ods.
2 zákona č. 50/1976 Zb., podľa ktorého „jednoduché stavby a ich zmeny môže uskutočňovať stavebník
sám pre seba svojpomocou, ak vedenie ich uskutočňovania vykonáva stavebný dozor“. Tu však stavba

celá, ako aj montáž samotnej oblúkovej konštrukcie, nebola uskutočňovaná Mestom svojpomocou a
teda platilo, že „stavbu a jej zmenu môže uskutočňovať len právnická osoba alebo fyzická osoba
oprávnená na vykonávanie stavebných prác podľa osobitných predpisov a vedenie uskutočňovania
stavby vykonáva stavbyvedúci“ (§ 44 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.), a teda príslušné právnické osoby,
ktoré v danom prípade uskutočňovali stavbu (nepochybne na základe splnenia podmienok § 44

ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.) vybranú činnosť vo výstavbe spočívajúcu vo vedení uskutočňovania
stavby (čo sa ním rozumie upravuje ustanovenie § 45 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb.) - tu v súvislosti
konkrétne s montážou oblúkovej konštrukcie haly mali vykonávať za podmienky zabezpečenia vedenia
jej uskutočňovania oprávnenými osobami (§ 45 ods. 4, ods. 5 zákona č. 50/1976 Zb.) a teda na základe
vyššie uvedeného vyplýva, že v súvislosti s montážou samotnej oceľovej konštrukcie malo byť vedenie
uskutočňovania stavby, teda „organizovanie, riadenie a koordinovanie stavebných prác a iných činností

na stavenisku a na stavbe, sledovanie spôsobu a postupu uskutočňovania stavby, zodpovednosť za
súlad priestorovej polohy s dokumentáciou stavby a za dodržanie všeobecných technických požiadaviek
na výstavbu“ zrejme pod dohľadom D.. C. (PIENSTAV a.s.), D.. U. (Agrostav SK s.r.o.) a A. L. (HUPRO
spol. s r.o.), resp. ním už pri výsluchu 8.4.2014 uvádzaným, samozrejme presne nekonkretizovaným,
pracovníkom určeným „počas vykonávaných prác, ktorý dohliadal na výkonné práce“. Pre doplnenie

v tomto smere treba uviesť, že A. L. preukázateľne preberal dňa 2.11.2011 stavenisko za účelom
montáže haly (viď príslušný záznam v stavebnom denníku na č.l. 981 spisu, ako aj zápis zo stavebného
denníka haly Hupro č.l. 999 spisu) pričom vo vzťahu k samotnej montáži treba poznamenať, že podľa
predložených dokladov (záznam z kontrolného dňa 8.11.2011 a súvisiaca prezenčná listina - č.l. 863,
864) za spoločnosť HUPRO sa ho zúčastňoval práve A. L. (čo spochybňuje tvrdenia o tom, že plnil iba

logistické úlohy).

V súvislosti s vyššie uvedeným treba s ohľadom na poukaz v podanej obžalobe vo vzťahu k menovaným
obžalovaným na § 13 zákona č 124/2006 Z.z. (konkrétne druhú vetu daného ustanovenia) poukázať na
to, že v celom konaní nebolo preukázané náležité splnenie povinností samotného stavebníka vo vzťahu

k bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.

Podľa § 13 ods. 1 vety druhej zákona č. 124/2006 Z.z., technická dokumentácia stavieb musí obsahovať
požiadavky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na prípravu, výstavbu, prestavbu a ich
budúcu prevádzku. Súčasťou technickej dokumentácie je aj návod na bezpečné používanie a údržbu a

podmienky vykonávania kontrol a prehliadok.

Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 396/2006 Z.z., toto nariadenie vlády ustanovuje minimálne
bezpečnostné a zdravotné požiadavky na stavenisko.

Podľa § 2 ods. 2 nariadenia vlády č. 396/2006 Z.z., na účely tohto nariadenia vlády stavebníkom je
fyzická osoba alebo právnická osoba, z ktorej podnetu sa uskutočňuje stavba.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 nariadenia vlády č. 396/2006 Z.z., stavebník poverí jedného koordinátora
dokumentácie alebo viacerých koordinátorov dokumentácie podľa § 5 a jedného koordinátora

bezpečnosti alebo viacerých koordinátorov bezpečnosti podľa § 6 pre každé stavenisko, na ktorom
bude vykonávať práce viac ako jeden zamestnávateľ alebo viac ako jedna fyzická osoba, ktorá je
podnikateľom a nie je zamestnávateľom.
Stavebník zabezpečí pred zriadením staveniska vypracovanie plánu bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci podľa § 5 ods. 2 písm. b/.

V zmysle § 4 ods. 1 nariadenia vlády č. 396/2006 Z.z., v projektovej dokumentácii a jej zmenách sa
musia zohľadniť všeobecné zásady prevencie týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Podľa § 4 ods. 2 nariadenia vlády č. 396/2006 Z.z., v projektovej dokumentácii a jej zmenách sa musí

zohľadniť plán bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a podklad vypracované podľa § 5 ods. 2 písm.
b/ a c/ a § 6 ods. 2 písm. c/.Podľa § 5 ods. 1 nariadenia vlády č. 396/2006 Z.z., koordináciu projektovej dokumentácie a jej zmien
z hľadiska zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zabezpečuje koordinátor dokumentácie
poverený podľa § 3 ods. 1, ktorý je projektantom.

Podľa § 6 ods. 1 nariadenia vlády č. 396/2006 Z.z., koordináciu plnenia úloh pri realizácii prác na
stavenisku z hľadiska zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zabezpečuje koordinátor
bezpečnosti poverený podľa § 3 ods. 1, ktorým môže byť fyzická osoba oprávnená na výkon
činnosti stavbyvedúceho, fyzická osoba oprávnená na výkon stavebného dozoru alebo autorizovaný

bezpečnostný technik. Fyzická osoba oprávnená na výkon činnosti stavbyvedúceho nesmie byť
koordinátorom bezpečnosti na stavenisku, na ktorom vykonáva činnosť stavbyvedúceho.

Podľa§6ods.2písm.e/nariadeniavládyč.396/2006Z.z.,koordináciapodľaodseku1zahŕňaopatrenia
na kontrolu správneho uplatňovania pracovných postupov.

Vo vzťahu k bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, a to nielen vo vzťahu k obžalovaným D..
P. a M. A. (s ohľadom na poukaz v obžalobe na § 13 zákona č. 124/2006 Z.z. a tam uvádzanú
technickú dokumentáciu stavieb - pozn.: nie jednotlivých stavebných činností ale stavieb ako celku),
ale navyše od hore už uvedeného aj vo vzťahu k obžalovanému P. A. (pokiaľ mu obžaloba kladie
za vinu nezaistenie bezpečnosti staveniska), ako aj vo vzťahu k D.. O. (vo vzťahu ku kladeniu mu

za vinu spôsobenia nedodržania technických požiadaviek na zhotovovanie betónových konštrukcií
a technických postupov a podmienok na použitie chemického kotvenia čoho dôsledkom malo byť
nedodržanie základných požiadaviek na mechanickú odolnosť a stabilitu stavby) nebolo v celom konaní
preukázané, a obžalobou ani preukazované, či, koho, kedy, akým spôsobom samotný stavebník, čiže
poškodený, poveril koordináciou dokumentácie a bezpečnosti pre dotknuté stavenisko; ako zabezpečil

vypracovanie plánu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci; aké konkrétne opatrenia boli z jeho strany
v smere správneho uplatňovania pracovných postupov. V tomto smere treba pre úplnosť dodať ešte k
osobe M. Q. a jeho pracovnej náplni, pokiaľ by niekoho napadlo označovať opäť práve jeho ako takéhoto
koordinátora (obdobne ako bol v konaní napriek hore uvedeným skutočnostiam a príslušnej právnej
úprave niektorými, dokonca i znalcom B., ktorý v tomto neprípustne riešil právne otázky, na čo ako

znalec oprávnený nie je, označovaný za stavebný dozor podľa § 46b zákona č. 50/1976 Zb.) vzhľadom
na to, že v jeho pracovnej náplni predloženej v konaní, č.l. 901-902, sa opakuje formulácia „vykonáva
technický dozor objednávateľa a koordináciu prác zhotoviteľa počas realizácie“, že uvedené úlohy v
danom prípade v zmysle nariadenia 396/2006 Z.z. nepochybne nemal a priori plniť ani on, pričom navyše
tu predložená jeho pracovná náplň mala podľa jej obsahu byť ním samým prevzatá 2.1.2013, teda nie

je relevantná vo vzťahu k dobe samotnej realizácie či nadbetonávky, či kotvenia oceľovej oblúkovej
konštrukcie.

Len pre úplnosť k tomu možno dodať (i keď možno mať dôvodné výhrady k neúplnosti príloh
znaleckého posudku D.. J. pokiaľ ide o počet prípadov prevŕtania celých základov hornými, teda šikmými

kotvami, resp. počet nedostatočne chemicky vyplnených otvorov a pod., ako aj k skutočnosti v zásade
prostého prevzatia jeho zistení znaleckým ústavom a napriek odstráneniu samotnej konštrukcie z miesta
havárie k tomu, že za znalecký ústav TU Košice nik nevykonal ohliadku na mieste samom pre účely
podania posudku; nakoniec je absolútne nepochopiteľné prečo vôbec bolo dovolené pred skončením
vyšetrovania, doslova v jeho začiatkoch, v takomto prípade odstrániť zrútenú konštrukciu z miesta činu),

že na základe celého vykonaného dokazovania podľa súdu logicky najprijateľnejším a jednoznačným
dôvodom zrútenia oceľovej oblúkovej konštrukcie na stavbe dňa 9.2.2013 bolo zlyhanie kotvenia haly na
základovom páse Z2 (t.j. na vyššom) a to v dôsledku nedostatočnej reálnej kotevnej dĺžky spôsobenej
nadbetonávkou a zrejme aj v dôsledku nedostatočnej chemickej výplne pred zakladaním kotiev a
prípadných jednotlivých nesprávnych postupov pri samotnej realizácii kotvenia na stavbe, za čo však (i

vzhľadom na rozhodnutie o vykonaní nadbetonávky a neurčenie riadneho postupu jej zhotovenia ako
je popísané v časti týkajúcej sa D.. O.) na základe všetkých uvedených skutočností nemožno brať na
zodpovednosť D.. P. a M. A., ktorí boli taktiež na základe všetkých vyššie uvedených skutočností spod
podanej obžaloby oslobodení, pretože skutok kladený im za vinu nie je trestným činom.

V krátkosti na záver treba uviesť, že na základe všetkých skutočností, ktoré v tomto konaní vyšli najavo,
zrejme mali byť v súvislosti so zrútením oceľovej oblúkovej konštrukcie na príslušnej stavbe, k čomu
došlo 9.2.2013, stíhané pre riadne nesplnenie svojich povinností (ako to vyplýva z textu odôvodnenia
tohto rozsudku) iné osoby, osobitne tie, ktoré sú priamo zodpovedné za samotnú realizáciu stavbyako takej bez príslušného povolenia a overenia projektovej dokumentácie v stavebnom konaní, teda
za realizáciu stavby v jednoznačnom rozpore s § 48 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. („stavby sa musia
uskutočňovať v súlade s overeným projektom a stavebným povolením“).

Vzhľadom na oslobodenie obžalovaných spod podanej obžaloby bol poškodený v zmysle § 288 ods. 3
Tr. por. odkázaný s nárokom na náhradu škody na civilný proces. V prípade vyhlásenia oslobodzujúceho
rozsudku nie je ani iný postup vo vzťahu k poškodenému možný. V tejto veci navyše tento výrok bol
vyhlásený v zásade preto, aby v tomto smere nevznikali žiadne pochybnosti, pretože treba poukázať

na tú skutočnosť, že v predmetnom konaní do skončenia vyšetrovania bolo síce zo strany vtedajšieho
štatutárneho zástupcu poškodeného uvedené, že mesto Stará Ľubovňa si nárokuje spôsobenú škodu,
ktorá bola spôsobená pádom haly (č.l. 148 spisu), avšak v rozpore s ustanovením § 46 ods. 3 Tr. por.
ani z tohto návrhu, ani v ďalšom priebehu až do skončenia vyšetrovania nebolo uvedené v akej výške
sa tento nárok uplatňuje.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Stará Ľubovňa
do 15 dní od oznámenia tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku. Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a zákonnému
zástupcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Odvolanie má odkladný

účinok.
Ak Trestný poriadok neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť
a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v

obžalobe,
c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na
náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Podľa § 308 ods. 2 Tr. por., prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem
obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,

osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný
pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo
jeho obhajca.
Iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2 Tr. por. okrem prokurátora sa končí lehota tým istým dňom ako

obžalovanému.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním aj len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.