Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. august 2020

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 15Pc/15/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2519200785
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Ivan

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2020:2519200785.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudcom JUDr. Jaroslavom Ivanom v právnej veci navrhovateľa: maloletý D. V.Č.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny Piešťany, dieťa matky: U. S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX a otca: V. V., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom P., o zapretia otcovstva, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že V. V.Á., nar. XX.XX.XXXX n i e j e otcom maloletého D. V., nar. XX.XX.XXXX,
narodeného z matky U. S. G., nar. XX.XX.XXXX.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ - maloletý D. V., nar. XX.XX.XXXX zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny

Piešťany sa návrhom na zapretie otcovstva podaným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany
na Okresnom súde Piešťany dňa 26.04.2019 domáhal určenia, že V. V., nar. XX.XX.XXXX nie je jeho
otcom. Návrh bol odôvodnený tým, že otcovstvo evidované k mal. D. je v rozpore so skutočným stavom,
ďalej tým, že Okresný súd Piešťany rozsudkom č.k. 7C/156/2014-50 zo dňa 4.4.2017 (právoplatným
dňa 16.5.2017) rozhodol, že zapretie otcovstva k maloletému D. je prípustné, pričom v danom konaní
S. Ž., nar. XX.XX.XXXX uviedol, že po zapretí otcovstva dobrovoľne prizná otcovstvo k maloletému D..
Podľa matky mal. D. je S. Ž. s maloletým v kontakte, dobrovoľne prispieva na jeho výživu.

2. Matka ani otec mal. D. sa k návrhu písomne nevyjadrili.

3.Podľa§33ods.1zákonač.161/2005Z.z.Civilnýmimosporovýporiadok(ďalejlen„CMP“),súdnariadi
na prejednanie veci samej pojednávanie, ak tento zákon neustanovuje, že vec sa môže prejednať bez
pojednávania.

4. Súd v zmysle § 33 ods. 1 CMP nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktoré sa dostavila matka
mal. dieťaťa.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, listinami: rodným listom, zápisnicou o výsluchu,
sobášnym listom a zistil tento stav veci:

6. Z rodného listu maloletého D.K. V., nar. XX.XX.XXXX vyplýva, že ako matka je uvedená: U. G., nar.

XX.XX.XXXX a ako otec: V. V., nar. XX.XX.XXXX. Zo sobášneho listu matky mal. D. vyplýva, že matka
po uzatvorení manželstva dňa 14.10.2017 používa priezvisko: S. G.. Otcovstvo bolo určené súhlasným
vyhlásením rodičov (rozsudok OS Piešťany s. zn. 7C/156/2014 zo dňa 4.4.2017).7. Rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. 7C/156/2014 - 50 zo dňa 4.4.2017 súd rozhodol tak, že
pripustilzapretieotcovstva,ktorésvedčíV.V.,nar.XX.XX.XXXXvočimaloletémuD.V.,nar.XX.XX.XXXX
a určil, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty na zapretie rodičom dieťaťa je v záujme

maloletého dieťaťa. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.05.2017.

8. Zo zápisnice z výsluchu z konania sp. zn. 7C/156/2014 spísanej na Okresnom súde Piešťany dňa
12.11.2015 vyplýva, že osoba S. Ž. bola vypočutá v procesnom postavení svedka a uviedol súdu, že ešte
pred narodením mal. D. sa dozvedel, že by mohol byť jeho biologickým otcom, s matkou sa dohodne

na zapísaní otcovstva a bude platiť výživné.

9. Z výsluchu matky vyplýva, že intímny styk s S. Ž. mala v septembri 2004 tak, ako to už uviedla v rámci
konania o prípustnosť zapretia otcovstva. S V. V. sa zoznámila v októbri 2004, pričom intímny styk s ním
mala 11.11.2004, kedy ešte nemala vedomosť o tom, že je tehotná. O tehotenstve sa dozvedela až v
mesiaci december 2004, kedy bola už v 12. týždni tehotenstva. Čo sa týka vzťahu S. Ž. s maloletým D.,

uviedla, že títo sú v kontakte od narodenia. D. ho oslovuje tato, S. Ž. aj platí výživné na D., stretávajú
sa, majú dobrý vzťah. S. Ž. jej aj v súčasnosti uviedol, že otcovstvo formálne na matrike uzná. V. V. sa
o maloletého od roku 2006 vôbec nezaujíma.

10. Podľa § 108 ods. 3 zákona č. 161/2005 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“),

účastníkom konania o zapretie otcovstva je dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté.

11. Podľa § 96 ods. l Zák. č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v
znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“), ak je to potrebné v záujme dieťaťa a
ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa

rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym
opatrovníkom. plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do
času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

12. Podľa § 96 ods. 2 Zákona o rodine, ak súd rozhodne tak, že návrhu podanému podľa odseku 1

vyhovie, a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po
právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva.

13. Podľa Čl. 7 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, každé dieťa je ihneď po narodení zaregistrované
a má od narodenia právo na meno, štátnu príslušnosť, a podľa možností právo poznať svojich rodičov

a právo na ich starostlivosť.

14. Na rozdiel od úpravy zapieracieho práva pri jednotlivých domnienkach, v ustanovení § 96 ods.
2 Zákona o rodine nie je výslovne upravené, aké skutočnosti má dieťa preukazovať, aby v konaní o
zapretie otcovstva bolo úspešné. Napriek tomu nemožno dospieť k inému záveru, než že to musia byť

len okolnosti jednoznačne vylučujúce otcovstvo muža, ktorému doteraz svedčí domnienka otcovstva.
Kategória výlučnosti znamená nesporný, nezvratný, určitý, jednoznačný záver o tom, že muž, ktorému
svedčí domnienka otcovstva manžela matky, nemôže byť biologickým otcom dieťaťa. Z výsledkov
vykonaného dokazovania a zisteného skutočného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh
maloletého dieťaťa na zapretia otcovstva voči jeho (matričnému) otcovi V. V. je dôvodný. Ako vyplýva

z výsluchu matky, s S. Ž. (tvrdeným biologickým otcom) mala intímny styk v septembri 2004, s V.
V. (matričným otcom) sa zoznámila v októbri 2004, pričom intímny styk s ním mala 11.11.2004. O
tehotenstve sa matka dozvedela až v mesiaci december 2004, kedy bola už v 12. týždni tehotenstva.
Zohľadňujúc tieto skutočnosti, ako i dátum narodenia mal. D., t.j. 14.06.2005 je podľa súdu vylúčené, aby
V. V. bol biologickým otcom mal. D., keďže matka s ním mala intímny styk v polovici mesiaca november

2004. Ako už bolo súdom vedené, v mesiaci december 2004 bola matka už v 12.-tom týždni tehotenstva,
čomu zodpovedá intímny styk s S. Ž. v septembri 2004. Súd preto bez potreby znaleckého dokazovania
dospel k vyššie uvedeným záverom a návrhu preto vyhovel. Navyše osoba S. Ž. sa v procesnom
postavení svedka v konaní na tunajšom súde sp. zn. 7C/156/2014 uviedla, že s matkou sa dohodne na
zapísaní otcovstva, čo bolo potvrdené aj výsluchom matky mal. dieťaťa.

15. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.16. Súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania v zmysle § 52 CMP.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Piešťany, písomne, v troch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním

sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania
je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.