Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/82/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115232614
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4115232614.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.

Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcov: 1. T. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. č. XXX, 2. H. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. T., V. XXXX/XX, 3. V. T., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. č. XX, zastúpené JUDr. Ružena Gráffová, advokátka so sídlom Topoľčianky, Hlavná č. 118,
proti žalovanému: U. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. č. XXX, zastúpený: Mgr. Jana Hoksová, advokátka
so sídlom Volkovce, J. Kalinčiaka 13, o zdržanie sa zásahov do práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Nitre zo dňa 18.02.2019, č. k.
17C/586/2015-147, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 18. marca 2019,

č. k. 17C/586/2015-169, a v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 25. marca
2020, č. k. 17C/586/2015-185, takto

r o z h o d o l :

Odvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutejvyhovujúcejčastiavčastináhradytrovkonania
p o t v r d z u j e .

Žalobkyniam v 1. až 3. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť strpieť vecné bremeno
spočívajúce v práve voľného priechodu vozma i peši viaznúce sa na nehnuteľnosť parc. č. XXX zapísanú

na LV č. XXXX a parc. č. XX zapísanú na LV č. XXXX v prospech vlastníkov parcely č. XX, XX,
XX zapísané na LV č. XXX a parc. č. XX zapísaná na LV č. XXXX pre kat. úz. C., okres Z. T.. Vo
zvyšku žalobu zamietol a žalobkyniam priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. Svoje rozhodnutie
odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že na základe rozhodnutia o oprave
chyby v katastrálnom operáte Okresného úradu Z. T., katastrálny odbor č. X. XXX/XXXX-
XX zo dňa 26.01.2015 došlo k zapísaniu vecného bremena do LV č. XXXX a XXXX, pričom vecné
bremeno bolo zapísané ešte v pozemkovoknižnej vložke č. XXX kat. úz. C. a to v prospech vlastníkov

nehnuteľností parc. č. XX, XX, XX a XX. Do LV č. XXX pre kat. úz. C. nebol prevzatý zápis vecného
bremena zapísaného ešte v pozemkovoknižnej vložke č. X v prospech vlastníkov nehnuteľnosti parc.
č. XX, XX (LV č. XXXX) v znení: prislúcha mu služobnosť voľného priechodu vozma i peši, viaznúca
sa na nehnuteľnosti parc. č. XX, XX. Túto skutočnosť ani jedna zo strán nerozporovala. Spornou bola
len skutočnosť zo strany žalovaného a akým spôsobom dochádza k obmedzeniu vecného bremena v
neprospech žalobkýň. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 150n ods. 1, 2 OZ ako aj
ust. § 151o ods. 1 OZ. Žalobkyne v konaní tvrdili, že si uplatňujú len svoje nároky vyplývajúce z vecného

bremena a taktiež tvrdili, že im je bránené voľného prechodu vozmi i pešo k svojej nehnuteľnosti, ktorú
majú v podielovom spoluvlastníctve. Skutočnosť, že zo strany žalovaného došlo k obmedzeniu vecného
bremena potvrdila aj právna zástupkyňa žalovaného, ktorá na jeho obranu argumentovala odborným
vyjadrením vypracovaným N.. Y. Z., v ktorom bolo konštatované, že existujú trhliny na jestvujúcomdokončenom obvodovom murive rodinného domu a to hlavne z dôvodov otrasov základného podložia a
následne aj nosných konštrukcií. Žalobkyne ako oprávnené z vecného bremena sa majú právo domáhať
právnymi prostriedkami nerušeného výkonu práv a zodpovedajúceho dojednanému vecnému bremenu

tak, aby im povinný z vecného bremena umožnil konkrétny výkon práv, resp. aby sa zdržal rušenia
výkonu ich práva odstránením prekážky brániacej im v riadnom výkone práva a prípadných následkov
tým vzniknutých. V konaní bolo preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne, nakoľko žalobkyniam je
bránené vo výkone ich práva vyplývajúceho z existujúceho vecného bremena a to vstupu a prechodu
motorovým vozidlom cez nehnuteľnosť. Ako bolo konštatované, túto skutočnosť potvrdila aj právna

zástupkyňa žalovaného, keď uviedla, že žalovaný si dal upraviť dvor a vychádzajúc z odborného
vyjadrenia neumožňuje žalobkyniam vstupu a prechodu motorovým vozidlom cez nehnuteľnosť, ktoré
podľa súdu nie je zaväzujúce pre strany sporu a hlavne nemôže zabrániť žalobkyniam vo výkone
zriadeného vecného bremena, ktoré mu prislúcha služobnosť z voľného priechodu vozmo i peši a teda
hlavne vstupu a prechodu motorovým vozidlom cez nehnuteľnosť. Poukázal na skutočnosť, že existuje
právoplatne zriadené vecné bremeno v prospech žalobkýň a status oprávnených majú žalobkyne až do

zániku alebo zrušenia vecného bremena, čo musí žalovaný rešpektovať. Z uvedených dôvodov preto
žalobe vyhovel a uložil povinnosť žalovanému strpieť vecné bremeno spočívajúce v práve voľného
priechodu vozmi i peši na uvedenej nehnuteľnosti. Žalobkyne sa tiež domáhali, aby žalovaný sa zdržal
konania,ktorýmbyrodinnýmpríslušníkomžalobkýňanávštevámuložilpovinnosťstrpieťvecnébremeno
a to vstupu a prechodu motorovým vozidlom cez nehnuteľnosť. Tieto osoby však nie sú oprávnenými

osobami z práva vecného bremena majú iba odvodené právo od žalobcov právo prechádzania pešo
alebo motorovým vozidlom cez tento pozemok a preto žalobu v tejto časti ako nadbytočnú zamietol. O
náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a súd priznal žalobkyniam vzhľadom na úspech
v konaní nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný a to voči výroku I. a
III. rozsudku a domáhal sa jeho zmeny tak, že žaloba bude v plnom rozsahu zamietnutá. V dôvodoch
svojho odvolania uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Ďalej uviedol, že odôvodnenie

súdu prvej inštancie je nezrozumiteľné a neurčité a teda ho možno považovať za zmätočné, keď súd
nekonkretizuje, o aké listinné dôkazy svoje tvrdenie oprel, keď žalobkyne nepredložili žiaden listinný
dôkaz o tom, že by im žalovaný úmyselne zabraňoval výkonu ich právo. Nesprávnosť rozhodnutia súdu
prvej inštancie vidí v tom, že súd rozhodol len na základe konštatovania žalobkýň. Naopak, on preukázal
zabezpečeniu spisu Okresného úradu B., detašované pracovisko Z. T. č. k. OÚ-NR-C že sa nedopúšťal

žiadneho protiprávneho konania, ktoré by odôvodňovalo nutnosť podania žaloby. S týmto rozhodnutím
sa súd vo svojom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal. Síce uviedol prostredníctvom svojej
právnej zástupkyne, že neumožňuje vstup cez svoj pozemok ťažkými mechanizmami cestou tretích
osôb, ktorým toto právo ani nevyplýva, avšak preukázal, že toto nie je úmyselné konanie z jeho strany,
nakoľko sa snaží chrániť svoj majetok a to konkrétne rodinný dom, ktorý obýva a ktorý je poškodený

viacerými prasklinami práve v dôsledku otrasov ťažkými mechanizmami. Snažil sa len eliminovať
nekontrolovateľné prejazdy rodinných príslušníkov žalobkýň, prejazdy ťažkými mechanizmami, ktoré
spôsobovali v minulosti otrasy a poškodzovali jeho majetok. V tejto súvislosti poukázal na iné ust. § 3
ods. 1 OZ.

3. K odvolaniu sa vyjadrili žalobkyne, ktoré navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Vo svojom
vyjadrení uviedli, že nesúhlasia s dôvodmi odvolania, pretože do spisu bolo doložené dostatočné
množstvo fotodokumentácie z času podania žaloby, ktorá preukazovala, že žalovaný svojim konaním
- umiestňovaním rôznych predmetov pred a za vstupnú bránu zamedzoval žalobkyniam užívať právo
zodpovedajúce vecnému bremenu. Taktiež ich napádal hrubými slovnými urážkami, prípadne bránil

vstupu RZP tým, že sanitár odmietol vstúpiť na pozemok, keď bol pustený pes. To, že žalobkyňa v
1. rade sa nezúčastnila na pojednávaní, bolo len vzhľadom na jej vek ako i zdravotný stav. Čo sa
týka prejazdov ťažkými mechanizmami do roku 1996 do zavedenia plynofikácie boli jedenkrát za rok
a to prejazd nákladným autom, ktoré priviezlo kurivo na zimu. Žiadne iné ťažké mechanizmy tam
nechodili ani nechodia od roku 1996, odkedy je zavedený plyn, chodia iba osobné autá, prípadne s

vozíkom. Listinný dôkaz, na ktorý sa žalovaný odvoláva nie je dôkazom, nakoľko aj samotný statik
- blízky príbuzný žalovaného sa v posudku vyjadril, že trhliny vznikajú a vznikli aj v súčasnosti, keď
tadiaľ žalobkyne nechodia. Statik potvrdil účinok na vznik trhlín, málo kvalitným materiálom pri stavbe,
podcenením predvýrobnej prípravy. Otrasmi označil aj prejazd ťažkotonážnou dopravou na S., a tiežodstrely v kameňolome, teda tento posudok nie je žiadnym dôkazom o tom, prečo žalovaný bráni
žalobkyniam využívať právo vyplývajúce z vecného bremena. Tvrdenie, že by bezdôvodne zasahovali
do práva právom chránených záujmov žalovaného je nepravdivé, nakoľko iba využívajú im dané právo

zodpovedajúce vecnému bremenu.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§
379 a § 380 CSP), po zistení, že odvolanie podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana,
v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia

odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne
správny v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

5. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce
sa žalovaným v odvolaní namietajúcich skutočností je vyčerpávajúce, správne skutkovo a právne
zdôvodnené a zodpovedá požiadavkám ust. § 220 CSP kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.
Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným

spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného
dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, z ktorých vyvodil svoje právne
závery. Svoje prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva
jednostrannosť ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,
ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalovaný sa z dôvodmi

uvedenýmivrozhodnutísúduprvejinštancienestotožnilneznamená,žejehozdôvodnenienezodpovedá
požiadavkám, ktoré na túto časť rozhodnutia kladie citované ust. § 220 CSP. Súd prvej inštancie totiž
zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré v časti žaloby vyhovel.

7. Pokiaľ ide o odvolací dôvod, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam, v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 385 CSP, podľa
ktorého je odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, okrem prípadov,
ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v danom
prípade nie je potrebné zopakovať, prípadne dopĺňať dokazovanie, pretože súd prvej inštancie náležite
zistil skutkový stav. V konaní nebolo sporným, že v prospech žalobkýň ako vlastníkov nehnuteľností

parc. č. XX, XX, XX, XX je zapísané vecné bremeno a to služobnosť voľného priechodu vozma i peši,
viazúce sa na nehnuteľnosti parc. č. XX zapísanú na LV č. XXXX a parc. č. XX zapísanú na LV č.
XXXX pre kat. úz. C., okres Z. T.. Žalovaný vo svojom odvolaní namietal, že žalobkyne nepreukázali,
že by im bránil a nerešpektoval vecné bremeno, ktoré je na nehnuteľnosti zriadené a konštatoval, že
súd rozhodol len na základe výpovede žalobkýň. V tejto súvislosti odvolací súd podotýka, že žalobkyne

v priebehu celého konania tak žalobe, ako aj na pojednávaní (okrem žalobkyne v 1. rade, ktorá sa z
dôvodu zdravotného stavu pojednávania nezúčastňovala) sa vyjadrovali k veci v tom smere, že od roku
2013,odkedydošlokrekonštrukciidvoruimžalovanýbránivprechodeatohlavneosobnýmimotorovými
vozidlami do ich nehnuteľnosti. Žalovaný v priebehu celého konania pred súdom prvej inštancie sa
pojednávania nezúčastnil a ani jeho právna zástupkyňa nemala návrhy na doplnenie dokazovania. Z

uvedeného je možné konštatovať, že v prípade, ak by sa zúčastňoval pojednávania, mohol reagovať
na námietky žalobkýň a nie tieto spochybňovať až v samotnom odvolaní. Je predsa nelogické, aby
žalobkyne spolu so žalobou podávali fotodokumentáciu, ktorá by nezodpovedala aktuálnemu stavu,
z ktorej jednoznačne vyplýva, že pred bránkou sú umiestnené prekážky tak, aby sa dalo prejsť cez
uvedenú nehnuteľnosť i osobným motorovým vozidlom. Preto neobstojí jeho námietka, že súd prvej

inštancie nedostatočne zistil skutkový stav.

8. Žalovaný ďalej vo svojom odvolaní ako odvolací dôvod uviedol ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t. j. že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, to znamená, že vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú
účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením je jeho omyl pri
aplikáciiprávanazistenýskutkovýstav(skutkovézistenie),pričomomylnúaplikáciuprávnychpredpisovide, ak použil iný právny predpis, než ktorý má správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale
nesprávne ho vyložil, prípadne ho na skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového
stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov

konania) a použitie správneho ustanovenia neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne
priradenie k zistenému skutkovému stavu, alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke
treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal
(prečo pod tieto ustanovenia podradil skutkový stav) a ako ho prípadne vyložil a výklad o tom, aké majú
účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ustanovení vo vzťahu k predmetu konania

a práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.

10. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného, že by zo strany súdu prvej inštancie došlo k
nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Súd prvej inštancie správne poukázal na charakter vecných
bremien, ktoré sú upravené v ust. § 151n OZ. Vecné bremená v zmysle vyššie citovaného zákonného
ustanovenia totiž predstavujú obmedzenie vlastníckych práv vlastníka nehnuteľnosti a to tak, že je

povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Vecné bremená, ako vecné práva k cudzej
veci, majú absolútnu povahu; to znamená, že tretie osoby sa voči osobe oprávnenej z vecného bremena
(v našom prípade žalobkýň v 1. až 3. rade) musia správať tak, aby bol výkon ich práva k cudzej
veci nerušený. Hovorí sa tu o práve zodpovedajúcemu vecnému bremenu. Takéto vecné bremená
predstavujú obmedzenia konkrétne, to znamená, že tak ako je vecné bremeno zapísané na liste

vlastníctva, je povinný vlastník toto vecné bremeno strpieť a umožniť jeho realizáciu osobe oprávnenej z
vecného bremena. Keďže odvolací súd vyššie konštatoval, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav,ztaktozistenéhoskutkovéhostavuvyvodilisprávnyprávnyzáver,keďuložilžalovanémupovinnosť
strpieť vecné bremeno, ktoré je zriadené na jeho nehnuteľnosti v prospech žalobkýň v 1. až 3. rade a
preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP

potvrdil.

11.Onáhradetrovodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdvzmysleust.§396ods.1CSPvspojenís
ust. § 255 ods. 1 CSP a úspešným žalobkyniam v 1. až 3. rade priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia vo veci

samej.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§

427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).