Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. február 2020

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 1T/139/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818010704
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vojtech Chmelan
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2020:3818010704.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi pred samosudcom Mgr. Vojtechom Chmelanom na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 12. februára 2020 takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n á : W. P. , nar. XX.XX.XXXX v A.,
okres Prievidza, trvale bytom Mesto W.,
t.č. bytom W., P.. S.. X. č. X/X,

s a

podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Prievidzi, sp.
zn. 1Pv 522/17/3307-23 zo dňa 06. novembra 2018, pre prečin sprenevery podľa § 213 ods.1 Trestného
zákona číslo 300/2005 Z.z. v znení Zákona číslo 1/2014 Z.z., na tom skutkovom základe, že

ako zamestnankyňa spoločnosti P. s.r.o. si v čase približne od 13.30 hodiny dňa 31. mája 2017 do
približne 10.00 hodiny dňa 01. júna 2017 z prevádzky - S. A. V. v W. na ulici J.. A. číslo XX bez súhlasu
oprávnenej osoby prisvojila finančnú hotovosť vo výške 500 eur z tržby, ktorá jej bola zverená, čím
spoločnosti P. s.r.o. so sídlom B., Č. číslo XX, IČO: XXXXXXXX spôsobila škodu vo výške 500 eur,
o s l o b o d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej W. A., vypočul

splnomocnenca poškodenej strany W. H., svedkyňu M. B., oboznámil sa s listinnými dôkazmi, so
správami o povesti a s odpisom registra trestov.

Obžalovaná W. A. tak, ako v prípravnom konaní, ak i na hlavnom pojednávaní poprela spáchanie trestnej
činnosti. Uviedla, že pracovala ako K. v S. A. V. v W. pre spoločnosť P. s.r.o., pričom ona nemala so
zamestnávateľom uzatvorenú zmluvu o hmotnej zodpovednosti. Uviedla, že ona mala vlastný kľúč do
prevádzky a takisto M. B. mala vlastný kľúč a každá z nich mala aj pridelený osobitný kód na vstup do

prevádzky. Ďalej uviedla, že dňa 31. mája 2017 prišla do práce a asi o 10.00 hodine prišla do práce aj M.
B. s tým, že ju W. H. požiadal, aby vybrali všetky S. P. a urobili revíziu. Obžalovaná uviedla, že s M.
B. si pri preberaní smien robili inventúru a takto si služby preberali. Z horeuvedeného dôvodu preto s
M. B. vybrali všetky S. P. a peňažné prostriedky spočítali, pričom zistili, že im chýba cca 1.300 eur,
čo oznámila aj W. H.. Všetky vybraté prostriedky z S. P. potom v sáčkoch s označením sumy dala
do trezoru a hotovostný kapitál zostal v A., t.j. na zamenenie finančných prostriedkov na S. v S., potom sa

S. otvorila a do prevádzky chodili zákazníci až do 24.00 hodiny, následne potom pri odchode prevádzku
riadne uzamkla. Ďalej uviedla, že na druhý deň 01. júna 2017 prišla do práce, prevádzku otvorila, prišla
tam potom aj M. B. a znovu prepočítali finančné prostriedky z trezoru, pričom zistili, že tam všetko sedí,potom však vybrali peniaze z S. P., pričom bolo zistené, že chýba ďalších 500 eur, čo oznámila aj W.
H., ktorý následne prišiel do prevádzky a celú vec riešil, pričom chcel, aby zaplatila sumu 900 eur ako
škodu, ktorú spôsobila jeho organizácii, čo odmietla a s organizáciou skončila pracovný pomer. Na záver

uviedla, že v S. sa nachádzal kamerový systém tak v A., ako aj pri S. P. a teda W. H. si mohol
tento kamerový systém prezrieť a videl by, či nejaké finančné prostriedky zobrala z S. alebo z S. P..

Splnomocnenec poškodenej strany W. H. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že ich
spoločnosťmáprevádzkuajvMesteW.,kdepracovaliakozamestnankyneobžalovanáW.A.asvedkyňa

M. B., ktoré nemali uzatvorené zmluvy o hmotnej zodpovednosti. Uviedol, že na začiatku sumu 3.000
eur prebrala proti podpisu M. B.. Ďalej uviedol, že v mesiaci máj 2017 ho kontaktovala M. B., ktorá
uviedla, že v pokladni je menej peňazí, preto nariadil urobiť revíziu na deň 31. mája 2017. V predmetní
deň bol za technikom a oznámil obžalovanej a svedkyni, aká suma mala byť na prevádzke, t.j. tržba
z P. a suma 3.000 eur ako S. kapitál, pričom mu obžalovaná so svedkyňou oznámili, že im chýba
suma cca 1.350 eur. Z horeuvedených dôvodov ich preto požiadal, aby urobili opätovnú kontrolu, avšak

aj po opätovnej kontrole mu bolo oznámené, že chýba suma 1.350 eur. Z horeuvedených dôvodov
preto oznámil obžalovanej, ktorá mala služby dňa 31. mája 2017 a dňa 01. júna 2017, že dňa 01. júna
2017 príde na prevádzku osobne, pričom obžalovaná mu dňa 01. júna 2017 oznámila SMS správou,
že po prepočítaní peňazí zistila, že oproti dňu 31. mája 2017 jej chýba ďalších 500 eur. Po príchode
na prevádzku a po prepočítaní finančných prostriedkov zistil, že tam chýba ďalších 500 eur tak, ako

mu to oznámila obžalovaná SMS správou. Vzhľadom na zistené skutočnosti preto požiadal obidve
zamestnankyne, aby tieto finančné prostriedky zaplatili spoločnosti, čo zamestnankyne odmietli. Na
záver splnomocnenec poškodenej strany popísal spôsob, akým sa prepočítava schodok finančných
prostriedkov, t.j. z čoho sa vychádza. Škodu voči obžalovanej neuplatnil. Uviedol, že kamerový systém
ich spoločnosť nemala, zamestnankyne mohli kontrolovať len v A. a to cez mobilný telefón, kľúče od

prevádzky mali obe zamestnankyne, ako aj prístup ku kódom a mali jeden kľúč na otvorenie P.. Uviedol,
že sa pýtal ich technika, či možno zistiť, či niekto vyberal P. po tom, čo bola urobená revízia, pričom
technik mu povedal, že v súčasnej dobe sa to nedá zistiť a nedá sa zistiť, či niekto po revíznej kontrole
vypol S. P. a že z P. vyberal nejaké peniaze, pretože táto prevádzka bola hneď potom
zavretá. Na záver splnomocnenec poškodenej strany uviedol, že on nevie uviesť, či 500 eur chýbalo

z trezoru alebo z P., ktoré boli vybraté na druhý deň. Uviedol, že už aj pred nástupom obžalovanej bol
v prevádzke zistený schodok, vtedy tam pracovala M. B., kto však schodok spôsobil si už nepamätal.
Uviedol, že M. B. uhradila v tejto veci sumu 900 eur.

Svedkyňa M. B. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní potvrdila výpoveď obžalovanej, popísala

celý priebeh udalostí v dňoch 31. mája 2017 a 01. júna 2017. Uviedla, že v máji 2017 si všimla, že z
S. kapitálu herne chýba finančná hotovosť, čo oznámila W. H., pričom jej W. H. dňa 31. mája 2017
telefonoval, aby išla do S. a spolu s obžalovanou urobili revíziu, t.j. aký je reálny stav. Išla do S. za
obžalovanou a spoločne prepočítali finančný stav, t.j. S. kapitál a financie z S. P., pričom zistili, že chýba
cca 1.350 eur, čo oznámila W. H.. Tento ich požiadal o opätovné prepočítanie, pričom znova zistili ten

istý stav. Následne sa potom finančné prostriedky dali do sáčkov s vyznačením sumy, tieto obžalovaná
dala do trezoru a ona potom odišla domov, potom obžalovaná otvorila prevádzku, pretože mala
službu, ktorá mala kľúče od trezoru a aj od prevádzky a táto aj prevádzku zakódovala pri odchode
dňa 31. mája 2017. Na druhý deň znova išla do prevádzky, kde už bola obžalovaná, znova prepočítali
finančný stav, pričom bolo zistené, že v trezore sa nachádzajú tie isté finančné prostriedky, ktoré tam

dali deň predtým, avšak po vybratí peňazí z P. bolo zistené, že tam chýba ďalších 500 eur, čo následne
obžalovaná oznámila SMS správou W. H., ktorý následne aj prišiel do prevádzky a celú vec potom riešil.
Svedkyňa uviedla, že kľúče od prevádzky mala ona, obžalovaná a technik, pričom kódy na otvorenie
prevádzky si ona a obžalovaná určovali samé. Na záver svojej výpovede uviedla, že v prevádzke bol aj
kamerový systém, avšak tento podľa nej riadne nefungoval. Svedkyňa si nevedela vysvetliť, ako tam na

druhý deň, čo vybrali S. P. mohlo chýbať 500 eur.

V spise sa nachádzajú aj listinné dôkazy a to pracovné zmluvy obžalovanej W. A. a svedkyne M. B.,
príjmový doklad, koncesionárske uzávierky, výstup z bezpečnostného systému S., doklady o pridelení
kódov, prehľad vkladov a výberov z P., kópia pokladničnej knihy, výberové lístky z P., zápisy výberov

hotovosti zo zariadení.

Obžalovaná W. A. bola rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 1T 139/2018-131 zo
dňa 04. marca 2019 uznaná vinnou pre prečin sprenevery podľa § 213 ods.1 Trestného zákona a boljej uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) mesiace, výkon ktorého jej bol podmienečne odložený
na skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov, pričom voči rozsudku podala
odvolanie obžalovaná W.E. A.. Krajský súd v Trenčíne uznesením pod sp. zn. 3To 48/2019- zo dňa 17.

septembra 2019 predmetný rozsudok zrušil a nariadil súdu, aby vec znovu prejednal a rozhodol.

Súd po zhodnotení dôkazov tak jednotlivo, ako i súhrnne, výpoveďami obžalovanej, splnomocnenca
poškodenej strany W. H., svedkyne M. B. a nepriamo aj listinnými dôkazmi mal preukázané, že
obžalovaná uzatvorila pracovnú zmluvu dňa 22. decembra 2016 so spoločnosťou P.

s.r.o. so sídlom B. s tým, že jej pracovisko je v S. v W.. Ďalej mal súd výpoveďou obžalovanej W. A.,
výpoveďami splnomocnenca poškodenej strany W. H. a svedkyne M. B. preukázané, že dňa 31. mája
2017 bola vykonaná revízia stavu v S., pričom bolo zistené, že chýba suma cca 1.350 eur, ktoré následne
obžalovaná vložila do trezoru, ktorý uzamkla a z pracoviska odišla, pričom pracovisko riadne uzamkla
a zakódovala. Následne dňa 01. júna 2017 po príchode do práce obžalovaná pracovisko
otvorila a znova po príchode M. B. bol prepočítaný finančný stav v S., pričom bolo zistené, že oproti

dňu 31. mája 2017 chýba ďalšia finančná hotovosť vo výške 500 eur a to po vybratí peňazí z S. P.. Súd
poukazuje na to, že znaky prečinu sprenevery podľa § 213 ods.1 Trestného zákona sú naplnené vtedy,
ak si páchateľ prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobila tak na cudzom majetku malú škodu.
Súd poukazuje na tú skutočnosť, že na naplnenie skutkovej podstaty trestného činu sprenevery nie
je podstatná existencia dohody o hmotnej zodpovednosti, avšak súd vzhľadom na vykonané dôkazy na

hlavnom pojednávaní nemal preukázané, že by obžalovaná konala tak, ako je to kladené obžalovanej
za vinu, súd nemohol jednoznačne konštatovať, že práve obžalovaná spreneverila finančné prostriedky
z prevádzky. Súd mal zistené, že po vykonaní revízie obžalovanej a svedkyne M. B. dňa 31. mája 2017
bol zistený schodok 1.350 eur, čo bolo nahlásené splnomocnencovi poškodenej strany W. H., ktorý bol
dohodnutý, že na druhý deň všetko príde skontrolovať, pričom na druhý deň po vybratí peňazí z P. bolo

zistené, že z P. chýba suma 500 eur. Pre súd je však nelogické, že po zistení schodku dňa 31.
mája 2017 by práve obžalovaná, ktorá mala v ten deň službu v prevádzke, ako aj na druhý deň, keď
zistila, že chýba ďalšia suma 500 eur, toto nahlasovala splnomocnencovi poškodenej strany W. H., t.j.
keby sama finančné prostriedky spreneverila. Súd prevedeným dokazovaním zistil, že neexistuje žiaden
priamy dôkaz, resp. ucelená reťaz nepriamych dôkazov, že by sa práve obžalovaná skutku dopustila

tak, ako jej to je v obžalobe kladené za vinu. Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti, ako i vykonané
dokazovanie, súd zistil, že nebolo dokázané, že sa obžalovaná dopustila skutku, ktorý jej je kladený za
vinu a súd sledujúc zásadu in dubio pro reo, preto súd obžalovanú W. A. v zmysle § 285 písm. c)
Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho vyhlásenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.