Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. august 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/88/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4419201539
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4419201539.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň
JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobkyne: O. C., nar. XX. XX. XXXX,
bytom W. XXX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Timoranská & Štofková s.r.o., so sídlom Nové
Zámky, Podzámska 32, IČO: 36 813 401, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom
Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zastúpenému Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ

GABRIELA s.r.o., so sídlom Trenčín, Ul. 1. mája 173/11, pracovisko Piešťany, Teplická 147, IČO: 47 234
679, o určenie úveru za bezúročný a bez poplatkov, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného
súdu Nové Zámky zo dňa 30. apríla 2020, č. k. 13Csp/33/2019-114, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej zastavujúcej časti p o t v r d z u
j e a v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania z r u š u j e a vec mu v tejto časti vracia
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a žalovanému priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %. Právne vec odôvodnil s poukazom na ust. § 230 zák. č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a dôvodil, že žalobkyňa sa žalobou domáhala
určenia, že úverová zmluva č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa 08. 12. 2011 uzavretá medzi žalobkyňou
ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom je bezúročná a bez poplatkov z dôvodu, že v uvedenej

zmluve absentovali údaje o finančnom agentovi v rozsahu ako u údajov veriteľa, absentoval termín
konečnejsplatnostiúveru,resp.boloproblematickéhourčiť,keďurčeniesplatnostisplátokbolouvedené
neprimerane malým písmom a nedostatočne zrozumiteľne, teda neboli splnené náležitosti úverovej
zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, keď v zmluve neboli podmienky,
ktoréupravovaliuplatňovanieúverovejsadzby,indexaleboreferenčnúúrokovúsadzbuatiežtamnebola
uvedená konkrétna výška RPMN (ktorú obligatórne ustanovuje § 9 ods. 2 písm. j/ uvedeného zákona).

Vo veci rozhodol prvýkrát rozsudkom 13Csp/33/2019-61 zo dňa 29. 05. 2019 tak, že žalobe v plnom
rozsahu vyhovel. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 6Co/134/2019-101 zo dňa 28. 02. 2020 zrušil
vyššie uvedený rozsudok súdu prvej inštancie, v ktorom poukázal na vzťah medzi určovacím výrokom a
výrokom na plnenie z pohľadu právoplatnosti rozhodnutia. Odvolací sud uviedol, že ak bolo právoplatne
rozhodnuté o povinnosti plniť, či už kladne alebo záporne (či sa žalobe vyhovelo alebo bola zamietnutá),
tvorí výrok takéhoto rozsudku prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k určovacej žalobe

medzi tými istými stranami sporu vo vzťahu k tomu istému skutku, ktorý už bol predbežne právne
kvalifikovaný v rozsudku na plnenie. Naopak to však neplatí. Teda právoplatný rozsudok o určovacej
žalobe netvorí automaticky prekážku právoplatne rozhodnutej veci voči žalobe na plnenie. Zistil, že v
prejednávanej veci žalovaný ako veriteľ uzavrel dňa 08. 12. 2011 so žalobkyňou ako spotrebiteľom
úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXXXXX, pričom žalovaného pri uzatváraní zmluvy zastupoval finančný
agent Tesco finančné služby, HÚ TESCO ITH211 a na základe tejto zmluvy bol žalobkyni poskytnutý

úver 2.600 eur, ktorý sa zaviazala splatiť v 84 mesačných splátkach po 71,32 eura, celkovo sa zaviazala
zaplatiť sumu 5.990,88 eura. Z obsahu spisu Okresného súdu Nové Zámky 7RO/533/2014 zistil, že vtomto konaní sa Home Credit Slovakia, a.s., Piešťany, Teplická7434/147, IČO: 36234176 voči O. C.,
nar. XX. XX. XXXX domáhal zaplatenia sumy 2.750,32 eura s príslušenstvom. V tejto veci bol vydaný
platobný rozkaz a ten nadobudol právoplatnosť dňa 12. 04. 2017. Išlo o nárok na zaplatenie peňažnej

sumyzaloženýnatvrdení,žežalovanávplnejmierenesplatilasvojúverzozmluvyč.XXXXXXXXXXXXX
zo dňa 08. 12. 2011. S poukazom na právny názor odvolacieho súdu konanie zastavil z dôvodu prekážky
veci rozhodnutej (res iudicata), ktorá spôsobila, že neboli splnené podmienky konania (pričom ide
o neodstrániteľnú vadu) a konanie bolo nutné zastaviť. Mal za preukázané, že v tomto prípade s
poukazom na konanie Okresného súdu Nové Zámky 7RO/533/2014 výrok takéhoto platobného rozkazu

č. k. 7Ro/533/2014- 41 zo dňa 20. 03. 2017 tvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k
určovacej žalobe medzi tými istými stranami sporu vo vzťahu k tomu istému skutku.

2. Uznesenie súdu prvej inštancie napadla v zákonnej lehote odvolaním žalobkyňa a žiadala, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci. Zvýraznila, že prekážkou konania je právoplatné rozhodnutie aj

vtedy, ak ide o nárok na základe rovnakých skutkových okolností alebo ak sa uplatňuje ochrana toho
istého nároku. Vyzdvihla, že v danom prípade sa skutkové tvrdenia v žalobe o zaplatenie v konaní
7Ro/533/2014 týkali len samotnej skutočnosti, že žalobkyňa nesplácala úver a predmetom konania
bola len ochrana veriteľa, ktorý sa domáhal zaplatenia. Naopak v tomto konaní žalobkyňa vo svojich
skutkovýchtvrdeniachpoukazovalanasvojepostaveniespotrebiteľaakoslabšejstrany,vdôsledkučoho

sazaviazalanasplácanieúveru,ktorýbolpredraženýpoplatkamiaúrokmiavtomtokonanísadomáhala
ochrany práva spotrebiteľa poukazujúc na zákon o spotrebiteľských úveroch podľa zákona 129/2010 Z.
z., ktorý odkazuje vo svojich ustanoveniach na zákon o ochrane spotrebiteľa. Zastala názor, že súd prvej
inštancie mal na základe záverov odvolacieho súdu v konaní zistiť, či v ňom bola vyriešená aj otázka
ochrany spotrebiteľa a či sa ňou súd vôbec zaoberal, prípadne či túto otázku riešil žalovaný vo svojej

žalobe o zaplatenie. Vzhľadom na skutočnosť, že išlo len o konanie v ktorom bol vydaný platobný rozkaz
sa domnievala, že táto otázka riešená nebola, a preto žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala ochrany
spotrebiteľa a v rámci toho vyslovenia, že úver je bez poplatkov a bez úrokov je žalobou o celkom
iných skutkových a právnych tvrdeniach, ako bola žaloba o zaplatenie. Zároveň namietala aj výrok o
trovách konania a uviedla, že na jej strane ako spotrebiteľky je dôvod hodný osobitného zreteľa, pre

ktorý môže súd rozhodnúť tak, že výnimočne náhradu trov konania úspešnej strane neprizná. Dodala,
že o tom, že na strane spotrebiteľa ide o prípad, kedy túto výnimočnosť situácie je možné vidieť práve
v jeho postavení, svedčí aj skutočnosť, že spotrebiteľ je oslobodený od súdnych poplatkov. Mala za to,
že samotná úvaha súdu o tom, či využije pri rozhodnutí o náhrade trov konania ust. § 257 CSP nie je
ničím limitovaná, pretože zákon žiadne kritéria pre nepriznanie trov neuvádza. Dodala, že je stranou

sporu, ktorá sa domáha ochrany svojich práv ako slabšej strany v zmluvnom vzťahu, navyše jej finančná
situácia je značne nepriaznivá, keď poberá len starobný dôchodok a vzhľadom na ochranu, ktorá je
uzavrela, že je daný dôvod hodný osobitného zreteľa.

3. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril písomným podaním žalovaný, v ktorom zastal názor, že napadnuté

rozhodnutie je správne a navrhol ho potvrdiť ako vecne správne. Tvrdil, že prekážka res iudicata bola v
tomto konaní naplnená. Na podporu svojich tvrdení citoval z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.
10.2009,sp.zn.5Cdo/120/2009,zrozsudkuOkresnéhosúduNitrazodňa05.12.2019sp.9Csp/5/2019.

4.KrajskýsúdvNitre,akosúdodvolací(§34CSP),pozistení,žeodvolaniepodalavstanovenejlehote(§

362 ods. 1 CSP) strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) a že spĺňa náležitosti
§ 365 a nasl. CSP, preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru,
že uznesenie je potrebné v napadnutej zastavujúcej časti podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdiť a v
napadnutej časti týkajúcej sa trov konania zrušiť podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.7. Podľa § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami
strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení
rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými

tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako

aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

9. Pokiaľ ide o vec samú, je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v
potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil
správny právny záver. Odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto

skutkových a právnych zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho
konania. Odvolací súd sa preto stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v plnom
rozsahu odkazuje, a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobkyne a na zvýraznenie správnosti
napadnutého uznesenia dodáva nasledovné.

10. V prejednávanej veci sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala určenia, že úverová zmluva č.
XXXXXXXXXXXXX zo dňa 08. 12. 2011 uzavretá medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako
veriteľom je bezúročná a bez poplatkov z dôvodu, že v uvedenej zmluve absentovali údaje o finančnom
agentovi v rozsahu ako u údajov veriteľa, absentoval termín konečnej splatnosti úveru, resp. bolo
problematické ho určiť, keď určenie splatnosti splátok bolo uvedené neprimerane malým písmom a

nezrozumiteľne. Tvrdila, že neboli splnené náležitosti úverovej zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ,
keď v zmluve neboli podmienky, ktoré upravujú uplatňovanie úverovej sadzby, index alebo referenčnú
úrokovú sadzbu a tiež nebola uvedená konkrétna výška RPMN (ktorú obligatórne ustanovuje § 9 ods. 2
písm. j/ ZoSÚ). Súd prvej inštancie vo veci rozhodol prvýkrát rozsudkom 13Csp/33/2019-61 zo dňa 29.
05. 2019 tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Odvolací súd uznesením č. k. 6Co/134/2019-101

zo dňa 28. 02. 2020 zrušil tento prvý rozsudok súdu prvej inštancie, v ktorom poukázal na vzťah medzi
určovacím výrokom a výrokom na plnenie z pohľadu právoplatnosti rozhodnutia. Následne súd prvej
inštancie rozhodol napadnutým uznesením tak, že konanie z dôvodu existencie prekážky rozhodnutej
veci zastavil. V konaní bolo zistené, že v prejednávanej veci žalovaný ako veriteľ uzavrel dňa 08. 12.
2011 so žalobkyňou ako spotrebiteľom úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXXXXX a na základe tejto zmluvy

bol žalobkyni poskytnutý úver 2.600 eur, ktorý sa zaviazala splatiť v 84 mesačných splátkach po 71,32
eura,celkovosazaviazalazaplatiťsumu5.990,88eura.Žalobkyňasadomáhalaurčenia,žetátoúverová
zmluva je bezúročná a bez poplatkov. Z obsahu spisu Okresného súdu Nové Zámky 7RO/533/2014 bolo
zistené, že v tomto konaní sa Home Credit Slovakia, a.s., Piešťany, Teplická7434/147, IČO: 36234176
voči O. C., nar. XX. XX. XXXX domáhal zaplatenia sumy 2.750,32 eura s príslušenstvom. V tejto

veci bol vydaný platobný rozkaz a ten nadobudol právoplatnosť dňa 12. 04. 2017. Išlo o nárok na
zaplatenie peňažnej sumy založený na tvrdení, že žalovaná v plnej miere nesplatila svoj úver zo zmluvy
č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa 08. 12. 2011.

11. V danej veci preskúmavané uznesenie súdu prvej inštancie je v poradí už druhým meritórnym

rozhodnutím, keď jeho prvší rozsudok zo dňa 29. 05. 2019 č. k. 13Csp/33/2019-61, ktorým žalobe
žalobkyne vyhovel, Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd, uznesením zo dňa 28. 02. 2020 sp. zn.
6Co/134/2019-101zrušilavecmuvrátilnaďalšiekonanie.Odvolacísúdvosvojomzrušujúcomuznesení
už poskytol teoreticko-právny výklad vo vzťahu k prekážke právoplatne rozhodnutej veci, tzv. res
iudicata, ktorá je predmetom právnej úpravy v ustanovení § 230 CSP, od ktorého nie je naďalej dôvod

sa odkloniť, preto ho odvolací súd duplicitne opakovať nebude a naň len v ďalšom poukazuje, ako na
stále platný.12. Podľa § 161 ods. 1 zákona CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky").

13. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

14. Aby súd mohol autoritatívne rozhodnúť vo veci samej, musia byť splnené základné procesné

predpoklady, ktoré predstavujú procesné podmienky. Pokiaľ nie sú tieto splnené, nemôže dôjsť k
poskytnutiu súdnej ochrany ohrozeným alebo poškodeným subjektívnym právam v rozsahu článku 1
CSP. Súd je tak povinný skúmať procesné podmienky v ktoromkoľvek štádiu konania ex officio, a ak zistí
nedostatok procesnej podmienky, postupuje v konaní v závislosti od toho, či ide o odstrániteľný alebo
neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Ak zistí, že ide o neodstrániteľnú vadu konania, musí
uznesením konanie zastaviť.

15. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

16. Prekážka veci rozhodnutej (res iudicata) upravená v ustanovení § 230 CSP vychádza zo zásady
ne bi sin idem (nie dvakrát o tej istej veci), ktorá má zabrániť dvojitému prejednávaniu a rozhodovaniu

o tej istej veci, či stavu, t. j. veci s rovnakým predmetom konania a medzi tými istými účastníkmi, čo
vedie k zachovaniu právnej istoty. V ustálenej súdnej praxi je definované, že prekážka rozsúdenej veci
nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom
konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a súčasne ak sa týka
rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v

novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom,
je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného a naopak). Ten istý predmet konania
je daný, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových
tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. vyplýva z rovnakého skutku). Konanie sa týka tých istých osôb
v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov (či už z dôvodu

univerzálnej alebo singulárnej sukcesie). Odvolací súd už vo svojom prvšom rozhodnutí zvýraznil, že
ak bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti plniť, či už kladne alebo záporne (či sa žalobe vyhovelo
alebo bola zamietnutá), tvorí výrok takéhoto rozsudku prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu
k určovacej žalobe medzi tými istými účastníkmi konania vo vzťahu k tomu istému skutku, ktorý už bol
predbežne právne kvalifikovaný v rozsudku na plnenie. Ak bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti

plniť, tvorí výrok takéhoto rozsudku prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k určovacej
žalobe aj podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 100/2001, ktoré bolo
publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R
110/2003, podľa ktorého právoplatný rozsudok o žalobe na plnenie vytvára z hľadiska identity predmetu
konania prekážku veci rozsúdenej pre konanie o žalobe na určenie, či tu právo alebo právny vzťah je

alebo nie je, vychádzajúc z rovnakého skutkového základu.

17. Z pripojeného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 7RO/533/2014 je zrejmé, že v tomto
konaní Home Credit Slovakia, a.s., Piešťany, Teplická7434/147, IČO: 36234176 voči O. C., nar. XX.
XX. XXXX domáhal zaplatenia sumy 2.750,32 eura s príslušenstvom a vo veci bol vydaný platobný

rozkaz, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12. 04. 2017. V tejto veci si žalobca uplatňoval nárok
na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúci z nesplateného úveru zo zmluvy č. XXXXXXXXXXXXX zo
dňa 08. 12. 2011 žalovanou. Platobným rozkazom bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 2.750,32 eura spolu s vyčísleným zmluvným úrokom z omeškania vo výške 568,21 eura, s
úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 8.750,32 eura od 09. 12. 2014 do zaplatenia,

alebo v tej istej lehote podať odpor s vecným odôvodnením. Žalovaná bola zaviazaná do 15 dní odo
dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 451,20 eura.
Vzhľadom na to, že už bolo vyššie uvedeným platobným rozkazom právoplatne rozhodnuté o žalobe
na plnenie, pričom táto žaloba mala skutkový základ v zmluve o úvere č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa
08. 12. 2011, toto rozhodnutie tvorí prekážku rozsúdenej veci (res iudicata) pre konanie o určenie

bezúročnosti a bezpoplatkovosti tejto úverovej zmluvy. Vychádzajúc z princípu právnej istoty a princípu
predvídateľnosti súdneho rozhodovania, ako aj z ustálenej rozhodovacej súdnej praxe, nemožno sa po
tom, ako bolo právoplatne v súdnom konaní rozhodnuté o žalobe na plnenie, v rámci ktorého konania
bola ako predbežná otázka posúdená platnosť zmluvy, bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, z ktoréhonárok na plnenie vychádzal, domáhať v novom samostatnom súdnom konaní určenia bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru z tej istej zmluvy, pretože by sa jednalo o rozhodovanie o tej istej veci. Odvolací
súdpoznamenáva,žežalobkyňaaksachcelabrániťvočirozhodnutiuožalobenaplnenie,mohlavyužitie

riadne či mimoriadne opravné prostriedky, čo žalovaná vo veci vedenej pod sp. zn. 7RO/533/2014/
neurobila, žalobkyňa proti platobnému rozkazu nepodala odpor, platobný rozkaz obsahoval poučenie
o možnosti podania odporu v lehote 15 dní od jeho doručenia ako aj poučenie o následkoch jeho
nepodania.

18. Keďže prekážka právoplatne rozhodnutej veci je považovaná za neodstrániteľný nedostatok
podmienky konania, súd prvej inštancie správne predmetné konanie zastavil.

19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne v napadnutej zastavujúcej časti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

20. Predmetom odvolacieho konania je i závislý výrok o trovách konania.

21. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.

22. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojím procesným postupom v
rozpore so zákonom, spravidla vždy strane v konaní spôsobujú porušenie jej práva na spravodlivý
proces, odnímajú jej možnosť konať pred súdom, pretože jej bránia v realizácii tých procesných práv,

ktoré Civilný sporový poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane
v spore. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie, a preto je
vždy nevyhnuté takéto rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska ústavou garantovaného práva na súdnu
ochranu a spravodlivé súdne konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť
taký závadný procesný postup súdu, ktorým strane v konaní znemožní realizáciu jej procesných práv,

priznanýchjejvcivilnomsporovomkonaní.Onaplnenietohtoodvolaciehodôvoduidevždyajvtedy,akje
rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo má za následok jeho nepresvedčivosť.
Riadneodôvodneniesúdnehorozhodnutia,akosúčasťzákladnéhoprávanasúdnuainúprávnuochranu
vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými
skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne

významné (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 236/06). Odôvodnenie má obsahovať dostatok
dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý
zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické,
lexikálne a štylistické hľadiská.

23. Rozsah preskúmavaného práva aj povinnosti odvolacieho súdu je určený rozsahom a dôvodmi
odvolania, ktorým sa rozumie napadnutý výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 379 a § 380
CSP). Rozhodujúc o odvolaní žalobkyne v tejto veci smerujúceho proti jeho výroku o trovách konania
a preskúmaním napadnutého rozhodnutia prvoinštančného súdu v tejto časti odvolací súd dospel k
záveru, že predmetné rozhodnutie nezodpovedá vyššie uvedeným zákonným predpokladom na obsah a

vyhotovenie rozhodnutia. Odvolací súd po dôslednom preštudovaní spisu a v ňom doložených listinných
dôkazov konštatuje, že uznesenie súdu prvej inštancie je v napadnutej časti nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov.

24. V napadnutom uznesení súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania tak, že žalovanému priznal

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, avšak v odôvodnení rozhodnutia absentuje akékoľvek
ďalšie zdôvodnenie tohto výroku. Odvolací súd nemohol v odvolacom konaní pre uvedené pochybenie
preskúmať odôvodnenie rozhodnutia v časti týkajúcej sa trov konania.

25. Vzhľadom na absenciu dôvodov a nepreskúmateľnosť rozhodnutia v napadnutom výroku o trovách

konania nebolo možné vôbec posúdiť správnosť záverov prvoinštančného súdu ohľadom trov konania,
v dôsledku čoho bolo potrebné rozhodnutie v napadnutom výroku týkajúceho sa nároku na náhradu trov
konania zrušiť a vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1
písm. b) CSP. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní postupovať v zmysle zákonnýchustanovení § 251 a nasl. CSP a následne rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania, rozhodnutie
riadne odôvodniť v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP tak, aby v prípade podaného odvolania bolo
odvolacím súdom preskúmateľné. V novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania

(396 ods. 3 OSP).

26. V závere pre úplnosť odvolací súd dáva súdu prvej inštancie do pozornosti, vychádzajúc z obsahu
listín obsiahnutých v spise, ako i z odpovede na lustráciu v Registri obyvateľov, že v písomnom
vyhotovení napadnutého uznesenia došlo k zrejmej nesprávnosti, keď súd prvej inštancie v písomnom

vyhotovení uznesenia neprávne označil žalobkyňu jej priezviskom, keď namiesto „C. uviedol „C.“, čo
odvolací súd napravil postupom podľa § 224 CSP.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§

427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).