Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. marec 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6Csp/3/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118279344
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:6118279344.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v spore pred sudcom Mgr. Andrejom Kekelym v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpená TOMÁŠ KUŠNÍR,
s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: H. B., P..
XX.XX.XXXX, X. Y. U. P. D., Š. A. H., o zaplatenie 257,85 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 121,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 %
ročne:
- zo sumy 25,38 eur od 19.05.2015 do zaplatenia,
- zo sumy 16,50 eur od 19.06.2015 do zaplatenia,

- zo sumy 26,16 eur od 21.07.2015 do zaplatenia,
- zo sumy 26,48 eur od 19.08.2015 do zaplatenia a
- zo sumy 26,48 eur od 19.09.2015 do zaplatenia,
a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti o zaplatenie sumy 136,85 eur žalobu zamieta.

Žalovanému proti žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

Určuje, že zmluvná podmienka obsiahnutá v ust. časti s označením „Zmluvná pokuta (ZP)“ Zmluvy
o poskytovaní verejných služieb - balík služieb č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi obchodnou
spoločnosťou Slovak Telekom, a. s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469 ako
Podnikom a žalovaným ako Účastníkom dňa 23.03.2015 v znení: „Podnik a Účastník sa dohodli,
že porušením záväzku viazanosti vznikne Podniku voči Účastníkovi právo na zaplatenie vyúčtovanej
zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú

náhradu škody spôsobenej Podniku v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity,
ktoré Podnik poskytol Účastníkovi na základe tejto Zmluvy o balíku. Benefitmi sa rozumie súčet všetkých
zliav zo štandardných poplatkov za zriadenie a poskytovanie Služby (vrátane Doplnkových služieb)
podľa Cenníka (rozhodujúce sú ceny bez viazanosti), zľava z ceny KZ, ktorá predstavuje rozdiel medzi
neakciovou a akciovou kúpnou cenou, ak bolo Účastníkovi na základe tejto Zmluvy o balíku poskytnuté.
Benefity poskytnuté Účastníkovi na základe tejto Zmluvy o balíku sú uvedené v tabuľke č. 1. a v
časti „podmienky akcie pre poskytovanie služby“, prípadne v Akciovom cenníku. Základom pre výpočet

zmluvnej pokuty za porušenie záväzku viazanosti každej jednotlivej Služby, ktorá zohľadňuje Benefity
poskytnuté Účastníkovi podľa tejto Zmluvy o balíku, je súčet základu pre výpočet zmluvnej pokuty vo
vzťahu k Službe a tých KZ, ktoré boli Účastníkovi poskytnuté výlučne vo vzťahu k tejto Službe a to
vo výške uvedenej v tabuľke č. 1 (ďalej len „Základ pre výpočet“). Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty
bude vypočítaná podľa nižšie uvedeného vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo Základu pre výpočet
počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia Zmluvy alebo prerušenia poskytovania Služieb v
dôsledku porušenia záväzku viazanosti: Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty = Základ pre výpočet ZP -

(celé dni uplynuté z doby viazanosti/celkový počet dní doby viazanosti * Základ pre výpočet zmluvnej
pokuty).“ je neplatná z dôvodu jej neprijateľnosti. o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 25.05.2018 sa žalobca proti žalovanému
domáhal vydania platobného rozkazu podľa ust. § 7 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom

konaní (ďalej len „ZoUK“), ktorým by žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 121,- eur
spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne: zo sumy 25,38 eur od 19.05.2015 do zaplatenia, zo
sumy 16,50 eur od 19.06.2015 do zaplatenia, zo sumy 26,16 eur od 21.07.2015 do zaplatenia, zo sumy
26,48 eur od 19.08.2015 do zaplatenia a zo sumy 26,48 eur od 19.09.2015 do zaplatenia, zmluvnou
pokutou v sume 136,85 eur a zmluvnou pokutou v sume 150,- eur a nahradiť mu trovy konania.
2. Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa

ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka zo dňa 21.06.2017 medzi postupcom Slovak Telekom, a. s.,
so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469 (ďalej len „Postupca“ alebo „ST“) a ním
postúpil ST na neho pohľadávku proti žalovanému. ST uzavrel so žalovaným dňa 25.03.2015 zmluvu č.
XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“). Predmetom Zmluvy bolo poskytovanie telekomunikačných služieb
v zmysle zákona č. 351/2011 Z. z. Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovanému telekomunikačné

služby špecifikované v Zmluve za podmienok stanovených v Zmluve a Všeobecných obchodných
podmienkach. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v
Zmluve v Cenníku. ST vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s
platnými cenovými podmienkami ST. ST vystavil žalovanému vyúčtovacie faktúry, pričom neuhradený
zostatok z týchto faktúr postúpil na žalobcu nasledovne: VS faktúry XXXXXXXXXX na sumu 25,38

eur so splatnosťou dňa 18.05.2015, VS faktúry XXXXXXXXXX na sumu 21,49 eur so splatnosťou
18.06.2015, VS faktúry XXXXXXXXXX na sumu 50,95 eur so splatnosťou 20.07.2015, VS faktúry
XXXXXXXXXX na sumu 31,47 eur so splatnosťou 18.08.2015, VS faktúry XXXXXXXXXX na sumu
31,47 eur so splatnosťou 18.09.2015, VS faktúry XXXXXXXXXX na sumu 136,85 eur so splatnosťou
18.03.2016 a VS faktúry XXXXXXXXXX na sumu 150,- eur so splatnosťou 18.04.2016. ST a žalovaný

sa dohodli, že porušením záväzku viazanosti vznikne ST právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej
pokuty. Zmluvná pokuta okrem sankčnej a preventívnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu
škody spôsobenej ST v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré ST poskytol
žalovanému na základe Zmluvy. Benefitmi sa rozumie súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov
za poskytnuté telekomunikačné služby, ako aj zľava z ceny mobilného telefónu, ktorá predstavuje

rozdiel medzi neakciovou a akciovou kúpnou cenou, ak bol žalovanému na základe Zmluvy mobilný
telefón poskytnutý. Benefity poskytnuté žalovanému sú uvedené v Zmluve alebo Cenníku. Vyúčtovaná
suma zmluvnej pokuty bola vypočítaná podľa vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo základu pre
výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa skončenia Zmluvy v dôsledku porušenia záväzku
viazanosti alebo do dňa prerušenia poskytovania telekomunikačných služieb v dôsledku porušenia

záväzku viazanosti: vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty = základ pre výpočet - [(počet dní uplynutých z
doby viazanosti) / celkový počet dní doby viazanosti) x základ pre výpočet]. Žalobca ďalej uviedol, že si
zo zostatku uvedených postúpených faktúr uplatňuje len úhradu vyúčtovaných položiek nasledovne: VS
faktúry XXXXXXXXXX na sumu 25,38 eur so splatnosťou dňa 18.05.2015, VS faktúry XXXXXXXXXX na
sumu16,50eursosplatnosťou18.06.2015,VSfaktúryXXXXXXXXXXnasumu26,16eursosplatnosťou

20.07.2015, VS faktúry XXXXXXXXXX na sumu 26,48 eur so splatnosťou 18.08.2015, VS faktúry
XXXXXXXXXX na sumu 26,48 eur so splatnosťou 18.09.2015, VS faktúry XXXXXXXXXX na sumu
136,85 eur so splatnosťou 18.03.2016 a VS faktúry XXXXXXXXXX na sumu 150,- eur so splatnosťou
18.04.2016. Ostatné postúpené položky si neuplatňuje. Žalovaný po postúpení pohľadávky nevykonal
žiadne úhrady. Zároveň si uplatňuje úrok z omeškania podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

3. Žalobca na výzvu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 08.06.2018, aby predložil dokument,
ktorým by verifikoval zmluvnú pokutu vo výške 150,- eur, zobral podanú žalobu v časti o zaplatenie
zmluvnej pokuty vo výške 150,- eur späť. Keďže k doručeniu žaloby žalovanému do tohto času nedošlo,
Okresný súd Banská Bystrica konal v zmysle ust. § 145 ods. 3 CSP v spojení s ust. § 15 ods. 1 zákona
č. 307/2016 Z. z. o zvyšku žalobou uplatnených nárokov bez rozhodovania o zastavení konania v časti

o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 150,- eur.
4. Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní platobný rozkaz spis. zn. 31Up/330/2018
zo dňa 30.07.2018, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 121,- eur spolu s úrokmi z
omeškania vo výške 5,05 % ročne: zo sumy 25,38 eur od 19.05.2015 do zaplatenia, zo sumy 16,50
eur od 19.06.2015 do zaplatenia, zo sumy 26,16 eur od 21.07.2015 do zaplatenia, zo sumy 26,48 eur

od 19.08.2015 do zaplatenia a zo sumy 26,48 eur od 19.09.2015 do zaplatenia, zmluvnou pokutou vsume 136,85 eur a náhradu trov konania vo výške 110,32 eur. Keďže sa žalovanému nepodarilo doručiť
platobný rozkaz do vlastných rúk a keďže žalobca na výzvu Okresného súdu Banská Bystrica podľa ust.
§ 10 ods. 1 ZoUK zo dňa 26.11.2018 navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie

veci podľa CSP, Okresný súd Banská Bystrica postúpil podľa ust. § 10 ods. 3 ZoUK vec listom zo dňa
04.12.2018 Okresnému súdu Žilina (ďalej len ako „súd“) ako súdu príslušnému podľa CSP.
5. Žalovaný sa k žalobe a jej prílohám, ktoré mu boli doručené podľa ust. § 116 ods. 2 CSP na výzvu
súdu v určenej lehote 10 dní od doručenia písomne nevyjadril.
6. Podľa ust. § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia

pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd
jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
7. Podľa ust. § 297 písm. b) CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je
potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán
nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

8. Vzhľadom k tomu, že v danej veci išlo o spotrebiteľský spor s hodnotou do 1.000,- eur (vrátane),
ako aj vzhľadom k tomu, že v danom prípade išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a
skutkové tvrdenia žalobcu žalovaný nenamietal, súd v zmysle ust. § 297 písm. b) CSP vo veci rozhodol
bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil tento rozsudok dňa 12.03.2019, pričom miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 06.03.2019.

9. Súd tak na základe žalobcom produkovaných dôkazov, ako aj vychádzajúc z nesporných skutkových
tvrdení žalobcu (§ 151 ods. 1 CSP), dospel k nasledovným skutkovým zisteniam postačujúcim pre
rozhodnutia v sporovej veci, pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov
a dospel k nasledovným záverom.
10. ST ako podnik a žalovaný ako účastník uzavreli dňa 23.03.2015 zmluvu o poskytovaní verejných

služieb - balík služieb č. 9911786014 (ďalej aj ako len „Zmluva“), ktorou sa ST zaviazala žalovanému
poskytovať verejné služby v rozsahu programu služieb „Magio Televízia L - Sat“ za akciovú cenu 15,-
eur mesačne pod dobu 30 mesiacov spolu s prémiovým balíčkom HBO + Cinemax a dať do nájmu
koncové zariadenie Magio Sat Box bez HDD - prvý Magio, a to súčasne na základe Všeobecných
podmienok poskytovania verejných služieb (ďalej len „VP“). V zmysle zmluvy o poskytovaní verejných

služieb sa žalovaný zaviazal dodržiavať VP ako neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Zároveň sa žalovaný
zaviazal platiť cenu za zriadenie a poskytovanie dohodnutých služieb podľa Cenníka pre poskytovanie
služieb ST (ďalej len „Cenník“) a Cenníka koncových zariadení (ďalej len „Cenník KZ“). Ďalej sa žalovaný
v bode Zmluvy s označením „Záväzok viazanosti“ zaviazal, že počas doby viazanosti 24 mesiacov
odo dňa začatia poskytovania služby (i) zotrvá v zmluvnom vzťahu s ST a bude vo vzťahu ku každej

službe poskytovanej podľa Zmluvy o balíku, teda nevykoná žiadny úkon, ktorý by viedol k ukončeniu
jednotlivej Zmluvy a (ii) bude riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby (ďalej len „záväzok
viazanosti“), pričom porušením záväzku viazanosti podľa bodu (iii) je nezaplatenie ceny za poskytnuté
služby žalovaným do 45 dní po jej splatnosti, na základe ktorého vznikne ST právo na odstúpenie od
zmluvy. Doba viazanosti plynie iba počas doby využívania služieb v zmysle Zmluvy o balíku a v prípade

prerušenia poskytovania služieb na základe využitia práva ST prerušiť žalovanému poskytovanie služieb
vyplývajúceho z príslušných právnych predpisov alebo VP sa doba viazanosti automaticky predĺži o
obdobie zodpovedajúce skutočnému trvaniu prerušenia poskytovania služieb, kedy doba viazanosti
neplynie.
11. V bode Zmluvy s označením „Zmluvná pokuta“ sa jej účastníci ďalej dohodli, že porušením záväzku

viazanosti vznikne ST voči žalovanému právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Zmluvná
pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej
ST v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré ST poskytol žalovanému na
základe tejto Zmluvy o balíku. Benefitmi sa rozumie súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za
služby (vrátane doplnkových) podľa Cenníka (rozhodujúce sú ceny bez viazanosti), zľava z ceny KZ

(koncového zariadenia), ktorá predstavuje rozdiel medzi neakciovou a akciovou kúpnou cenou, ak bol
žalovanému na základe tejto Zmluvy o balíku poskytnuté. Benefity poskytnuté žalovanému na základe
tejto Zmluvy o balíku sú uvedené v tabuľke č. 1. a v časti „podmienky akcie pre poskytovanie služby“,
prípadne v Akciovom cenníku. Základom pre výpočet zmluvnej pokuty za porušenie záväzku viazanosti
každej jednotlivej Služby, ktorá zohľadňuje Benefity poskytnuté žalovanému podľa tejto Zmluvy o balíku,

je súčet základu pre výpočet zmluvnej pokuty vo vzťahu k Službe a tých KZ, ktoré boli žalovanému
poskytnuté výlučne vo vzťahu k tejto Službe, a to vo výške uvedenej v tabuľke č. 1 (ďalej len „Základ pre
výpočet“; vo vzťahu k Službe vo výške 180,- eur a vo vzťahu ku KZ vo výške 48,- eur). Vyúčtovaná suma
zmluvnej pokuty bude vypočítaná podľa vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo Základu pre výpočetpočas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia Zmluvy alebo prerušenia poskytovania Služieb v
dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa: Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty = Základ pre výpočet
ZP - (celé dni uplynuté z doby viazanosti / celkový počet dní doby viazanosti x Základ pre výpočet ZP).

12. Podľa bodu 4 Záverečných ustanovení Zmluvy Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú a nadobúda
platnosť a účinnosť dňom jej podpísania zmluvnými stranami.
13. Platobné podmienky - čas a spôsob úhrady ceny za poskytované služby boli upravené v časti. IV
VP. Podľa bodu 2 tohto článku všetky ceny za služby sú vyúčtované faktúrou po skončení zúčtovacieho
obdobia (zúčtovacím obdobím žalovaného bolo podľa Zmluvy obdobie od prvého do posledného dňa

kalendárneho mesiaca). Podľa bodu 5 tejto časti bol žalovaný povinný uhrádzať svoje záväzky riadne
a včas, pričom za včasnú úhradu sa považuje úhrada pripísaná na účet ST najneskôr v deň splatnosti
uvedený na príslušnej faktúre, ktorý je vždy 14. kalendárny deň nasledujúci po skončení obdobia, za
ktoré sa faktúra vystavuje, ak faktúra neurčuje neskorší deň splatnosti.
14. Podľa časti III. čl. 4 bod 3 písm. b) VP je ST oprávnená dočasne prerušiť alebo obmedziť
poskytovanie služieb, alebo niektorej služby z dôvodu nezaplatenia splatnej ceny za službu alebo

spoločnejfaktúryzaslužbyvcelomrozsahu,atonapriekpredchádzajúcemuupozorneniuSTauplynutiu
dodatočnej lehoty 5 dní odo dňa upozornenia, a to až do zaplatenia alebo zániku zmluvy.
15. ST v zmysle vyššie uvedených platobných podmienok vyúčtovala žalovanému faktúrou č.
XXXXXXXXXX v sume 25,38 eur so splatnosťou dňa 18.05.2015, faktúrou č. XXXXXXXXXX v sume
16,50 eur so splatnosťou dňa 18.06.2015, faktúrou č. XXXXXXXXXX v sume 26,16 eur so splatnosťou

dňa 20.07.2015, faktúrou č. XXXXXXXXXX v sume 26,48 eur so splatnosťou dňa 18.08.2015 a faktúrou
č. XXXXXXXXXX v sume 26,48 eur so splatnosťou dňa 18.09.2015, cenu služieb poskytnutých podľa
Zmluvy a Cenníka a nájom podľa Zmluvy a Cenníka KZ, a to za zúčtovacie obdobia od 01.04.2015 do
31.08.2015. ST ďalej faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.03.2016 splatnou dňa 18.03.2016 vyúčtovala
žalovanému zmluvnú pokutu v sume 136,85 eur (zmluvná pokuta XEXXSXSPX).

16. V období od 06.01.2015 do 30.06.2015 došlo zo strany ST k prerušeniu poskytovania služieb podľa
Zmluvy pre neplatenie, čo vyplýva z faktúry č. XXXXXXXXXX.
17. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi ST ako postupcom a žalobcom ako postupníkom
dňa 21.06.2017 došlo medzi iným aj k postúpeniu pohľadávok postupcu voči žalovanému, vyplývajúcich
z vyššie uvedených faktúr v celkovej sume 257,85 eur (v špecifikácii uvedenej žalobcom v žalobe) na

žalobcu. Túto skutočnosť oznámil ST žalovanému listom zo dňa 02.10.2017.
18. Podľa ust. § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik má
právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
19. Podľa ust. § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2015, zmluvou o
poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej

sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú
súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho

zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
20. Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona č.
568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
21. Podľa ust. § 52 ods. 3 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, dodávateľ

je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti.
22. Podľa ust. § 52 ods. 4 OZ v znení zákona č. 379/2008 Z. z. účinnom od 01.11.2008, spotrebiteľ
je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ v znení zákona č. 575/2009 Z. z. účinnom od 01.03.2010, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne

dojednané.
24. Podľa ust. § 53 ods. 2 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.25. Podľa ust. § 53 ods. 3 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané.

26. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k) OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008,
za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
požadujúodspotrebiteľa,ktorýnesplnilsvojzáväzok,abyzaplatilneprimeranevysokúsumuakosankciu
spojenú s nesplnením jeho záväzku
27. Podľa ust. § 53 ods. 5 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, neprijateľné

podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
28. Podľa ust. § 53 ods. 11 OZ v znení zákona č. 106/2014 Z. z. účinnom od 01.06.2014 do 22.12.2015),
neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré
bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia
zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
29. Podľa ust. § 54 ods. 2 OZ v znení zákona č. 150/2004 Z. z. účinnom od 01.04.2004, v pochybnostiach

o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
30. Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, dlžník, ktorý svoj
dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej
mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie
veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

31. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak ide o
omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
32. Podľa ust. § 524 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, veriteľ môže

svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
33. Podľa ust. § 524 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, s postúpenou
pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
34. Podľa ust. § 526 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, postúpenie
pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie

pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi
nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
35. Podľa ust. § 544 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak strany
dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť
poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne

škoda.
36. Podľa ust. § 663 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, nájomnou zmluvou
prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo
z nej bral aj úžitky.
37. Podľa ust. § 671 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, nájomca je

povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na
hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
38. Podľa ust. § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 30/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, výška
úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.
39. Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 (Úradný vestník Európskych
spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá

sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
40. Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,

že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.41. Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
42. Podľa ust. čl. 4 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, bez ujmy na článok 7, nekalosť

zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva
uzavretáanavšetkyokolnostisúvisiacesuzavretímzmluvy,vdobeuzavretiazmluvyanavšetkyostatné
podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, na ktorej je závislá.
43. Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchtopodmienoknaďalejzáväznáprestrany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.
44. Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili
súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany
predajcov alebo dodávateľov.

45. Podľa prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, bodu 1 písm. e), podmienkou uvedenou
v čl. 3 smernice je požiadavka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako kompenzáciu.
46. Podľa ust. § 298 ods.2 CSP, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu

neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej
podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez
návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

39. Žalobca si tak žalobou uplatňoval nárok na zaplatenie ceny neuhradených telekomunikačných
služieb, ktoré žalovanému poskytol jeho právny predchodca ST na základe Zmluvy, nájomného za
prenechanie koncového zariadenia na dočasné užívanie na základe Zmluvy a súčasne zmluvnej pokuty
účtovanej zo strany jeho právneho predchodcu ST žalovanému tiež na základe Zmluvy.
40. Súd tak na základe vykonaných dôkazov vychádzal z toho, že medzi ST a žalovaným vznikol

záväzkovo-právny vzťah vyplývajúci zo Zmluvy uzavretej v zmysle ust. § 44 ods. 1 až 3 zákona č.
351/2011 Z. z. Právu žalovaného na poskytovanie služieb podľa tejto Zmluvy zo strany ST zodpovedala
povinnosť žalovaného uhradiť cenu týchto služieb podľa Cenníka, resp. cenu zo zľavou. Zároveň medzi
účastníkmi vznikol aj záväzkovo-právny vzťah podľa cit. ust. § 663 OZ - nájomná zmluva, v zmysle
ktorej sa zaviazala ST prenechať do dočasného užívania žalovanému koncové zariadenie a žalovaný

sa zaviazal zaplatiť nájomné v dojednanej výške (§ 671 ods. 1 OZ).
41. Súd mal tak za nesporne preukázané, že právnemu predchodcovi žalobcu ST vznikol voči
žalovanému nárok na zaplatenie poskytnutých služieb a nájomného v súlade s dotknutou Zmluvou,
VP, Cenníkom a Cenníkom KZ a spomenutými faktúrami č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č.
XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX, v súhrnnej výške uplatnenej žalobou 121,- eur. Žalovaný svoj

záväzok uhradiť cenu týchto služieb doposiaľ v žalovanej sume 121,- eur v lehote jeho splatnosti (v
rozsahu sumy 25,38 eur do 18.05.2015, v rozsahu sumy 16,50 eur do 18.06.2015, v rozsahu sumy 26,16
eur do 20.07.2015, v rozsahu sumy 26,48 eur do 18.08.2015 a v rozsahu sumy 26,48 eur do 18.09.2014)
nesplnil, pričom sa tak dostal v zmysle cit. ust. § 517 ods. 1 OZ do omeškania s jeho splnením. Súd tak
z tohto dôvodu a s poukazom na už uvedené postúpenie pohľadávky podľa cit. ust. § 524 a nasl. OZ

zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi ST ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa
21.06.2017 žalobe ako dôvodnej v časti o zaplatenie ceny poskytnutých služieb a nájomného v sume
121,- eur ako dôvodnej vyhovel a žalovaného zaviazal uhradiť túto sumu žalobcovi.
42. Právnemu predchodcovi žalobcu ST vzniklo zároveň z dôvodu omeškania žalovaného s plnením
jeho peňažného záväzku uhradiť cenu za poskytnuté služby a nájomné v sume 121,- eur právo podľa

cit. ust. § 517 ods. 2 OZ na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške ustanovenej cit. ust. § 3 nariadenia
Vlády SR č. 87/1995 Z. z., t. j. vo výške 5,05 % ročne (v období od 10.09.2014 do 15.03.2016 bola
základná úroková sadzba ECB vo výške 0,05 % ročne, o čom má súd vedomosť zo svojej činnosti, §
186 ods. 1 CSP): zo sumy 25,38 eur od 19.05.2015 do zaplatenia, zo sumy 16,50 eur od 19.06.2015
do zaplatenia, zo sumy 26,16 eur od 21.07.2015 do zaplatenia, zo sumy 26,48 eur od 19.08.2015 do

zaplatenia a zo sumy 26,48 eur od 19.09.2015 do zaplatenia. So samotnou pohľadávkou tak postúpením
prešlo na žalobcu aj právo na jej príslušenstvo, t. j. úroky z omeškania (§ 524 ods. 2 v spojení s § 121
ods. 3 OZ), a preto súd žalobe aj v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne: zo sumy
25,38 eur od 19.05.2015 do zaplatenia, zo sumy 16,50 eur od 19.06.2015 do zaplatenia, zo sumy 26,16eur od 21.07.2015 do zaplatenia, zo sumy 26,48 eur od 19.08.2015 do zaplatenia a zo sumy 26,48 eur
od 19.09.2015 do zaplatenia, ako dôvodnej vyhovel a zaviazal na ich zaplatenie žalovaného vo výroku
tohto rozsudku.

43. Žalobca si tak v ďalšom v konaní uplatňoval nárok na zaplatenie sumy vo výške 136,85 eur, ako
bola táto suma ako zmluvná pokuta vyúčtovaná jeho právnym predchodcom ST žalovanému faktúrou
č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.03.2016, pričom tento nárok súd posúdil ako vyplývajúci z práva ST na
zaplatenie zmluvnej pokuty podľa ust. časti Zmluvy s názvom „Zmluvná pokuta (ZP)“.
44. V kontexte so žalobcom uplatneným nárokom na zaplatenie zmluvnej pokuty súd považuje na

tomto mieste zdôrazniť, že na záväzkovo-právne vzťahy medzi ST a žalovaným založené Zmluvou sa
bez akýchkoľvek pochybností vzťahovala právna úprava spotrebiteľských zmlúv zakotvená v právnom
poriadku SR v ust. § 52 a nasl. OZ. Právna úprava spotrebiteľských zmlúv bola do OZ (ust. § 52 a
nasl.) zaradená novelou zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS
zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych
spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať

ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských
zmlúv.TotostanoviskojepodporenéajrozsudkomEurópskehosúdnehodvoraz27.06.2000vspojených
prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti
Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis
Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana

spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané
podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka
nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6
Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer
čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným

zmluvným podmienkam.
45. Ust. § 53 OZ sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky,
ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa, a preto ich použitie zákon sankcionuje
absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v
spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Spotrebiteľ z

povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby ako aj zmluvných
podmienok má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo
strany dodávateľa predložené, pričom často, vzhľadom na ich právnický jazyk a ich rozsiahlosť nemá
možnosť či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. V praxi je totiž zmluva predkladaná
dodávateľom vo formulárovej podobe s vopred určenými podrobnými podmienkami a nemožnosťou

ich akejkoľvek zmeny, čo vedie spotrebiteľa k vyvodeniu záveru o nemožnosti ovplyvniť znenie
zmluvy, ak chce s dodávateľom vstúpiť do zmluvného vzťahu. Tento fakt je ešte viac umocnený
skutočnosťou nedostatočného časového priestoru pri samotnom akte uzatvárania takejto zmluvy a
použitia nevýrazného malého písma hraničiaceho s čitateľnosťou, ktorým sú zobrazené významovo
závažné ustanovenia zmluvy. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv (v aplikačnej praxi

súdov sa používa aj pojem typová, štandardná, adhézna zmluva), ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
46. Ako vyplýva z ust. § 544 OZ, účastníci zmluvných vzťahov si môžu pre prípad porušenia povinnosti
dojednaťzmluvnúpokutu,ktorújepovinnýzaplatiťúčastníkpreprípadporušeniapovinnostíplynúcichzo

zmluvy. Zmluvná pokuta je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je
dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Dojednanie výšky zmluvnej pokuty,
či spôsobu jej určenia je vecou účastníkov. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná, nemôže
však byť v rozpore so zásadou zakotvenou v ust. § 3 OZ, a teda nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi,
ako aj zásadou zakotvenou v cit. ust. § 53 ods. 4 písm. k) OZ, t. j. nemôže byť neprimerane vysoká vo

vzťahu k výške, príp. povahe záväzku spotrebiteľa, na ktorého nesplnenie sa viaže.
47. Súd tak v ďalšom podrobil kontrole dotknutú zmluvnú podmienku, z ktorej žalobca vyvodzoval vznik
ním uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 136,85 eur. Súd sa tak zaoberal otázkou,
či túto zmluvnú podmienku možno považovať za prijateľnú, resp. neprijateľnú v zmysle cit. ust. § 53 ods.
1 OZ. Aby mohla byť zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve považovaná za neprijateľnú, musia

byť kumulatívne splnené dve podmienky, a to jednak, že za neprijateľnú zmluvnú podmienku možno
považovať len takú zmluvnú podmienku, ktorá vyplýva z vopred dodávateľom pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy a jej obsah spotrebiteľ (v danom prípade žalovaný) nemohol individuálne ovplyvniť asúčasne (kumulatívne) za neprijateľnú zmluvnú podmienku možno považovať takú podmienku, ktorá
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
48. Pokiaľ ide o prvý zmienený predpoklad neprijateľnosti zmluvnej podmienky, súd považuje za

potrebné uviesť, že za individuálne so spotrebiteľom zo strany dodávateľa dohodnutú zmluvnú
podmienku možno považovať len takú, ktorej obsah bol predmetom rokovaní medzi účastníkmi zmluvy
v procese jej kontraktácie a jej znenie bolo napokon spoločným konsenzom oboch zmluvných strán
vyplývajúcim z týchto rokovaní. Inými slovami povedané, na to, aby mohla byť zmluvná podmienka
považovaná za individuálne dojednanú medzi účastníkmi spotrebiteľskej zmluvy, nestačí len to, aby

spotrebiteľ mal možnosť s vopred dodávateľom pripravenou a formulovanou podmienkou, či už vyjadriť
svoj súhlas, alebo svoj nesúhlas, a to či už začiarknutím takejto možnosti vo vopred pripravenom
formulárovom texte zmluvy, alebo svojím podpisom pod takýmto textom, ale aby ešte v samotnom
procese kontraktácie bol schopný pochopiť jej význam a následne bez akýchkoľvek ďalších podmienok
sa mohol rozhodnúť, či takúto podmienku prijíma alebo nie. Len takýto výklad podľa názoru súdu
korešponduje so znením, zmyslom a napokon aj cieľom právnej úpravy zakotvenej v cit. ust § 53 ods.

2 OZ, ako aj v ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993. Žalobca však takýto
spôsob kontraktácie zmluvnej klauzuly o zmluvnej pokute v dotknutom prípade nepreukázal, a aj preto
súd vychádzajúc zo znenia cit. ust. § 53 ods. 3 OZ (ktoré prezumuje vyvrátiteľnú právnu domnienku o
tom, že zmluvné dojednanie v spotrebiteľskej zmluve sa nepovažuje so spotrebiteľom za individuálne
dojednané, ktorú právnu domnienku môže dodávateľ vyvrátiť, ak preukáže opak) mal za to, že dotknutá

zmluvná podmienka o zmluvnej pokute nebola medzi dodávateľom ST a žalovaným ako spotrebiteľom
individuálne dojednaná. Uvedenému nasvedčuje aj to, že v danom prípade išlo o formulárový návrh
Zmluvy s určitosťou bez možnosti vylúčenia tejto zmluvnej podmienky, ak chcel žalovaný vstúpiť s ST
do zmluvného vzťahu upraveného Zmluvou za daných podmienok poskytovania služieb.
49. Pokiaľ ide o naplnenie druhého vyššie zmeneného predpokladu neprijateľnosti zmluvnej podmienky,

súd poukazuje na to, že ST zmluvnou pokutou vo výške 180,- eur s poukazom na ich zakotvenie v
Zmluve, ktorej kauzálnym (ekonomickým) zmyslom bolo pre žalovaného na jednej strane nadobudnúť
isté zvýhodnenie na cene jemu poskytovaných služieb - zľavy po dobu 30-tich mesiacov a na druhej
strane pre ST získať na určitú dobu 24 mesiacov odberateľa svojich služieb, s určitosťou zabezpečoval
poskytnutie už zmieneného „benefitu“ uvedeného v Zmluve (teda akúsi stratu v podobe ušlého zisku

zodpovedajúceho rozdielu medzi štandardnou cenou mesačných poplatkov za zvolený program služieb
a zľavenou cenou poplatkov za zvolený program služieb), a to v prípade trvania zmluvného vzťahu
medzi zmluvnými účastníkmi bez prerušenia alebo obmedzenia poskytovania služby z dôvodu na strane
žalovaného počas celej doby viazanosti (24 mesiacov).
50. Žalovaný tak porušil svoje zmluvné povinnosť po uplynutí cca 2 mesiace doby viazanosti, pričom k

prerušeniuposkytovaniadojednanýchslužiebzostranySTdošlovobdobíod06.01.2015do30.06.2015.
51. Súd považuje ďalej za potrebné uviesť, že neprijateľnosť zmluvnej podmienky treba hodnotiť v
zmysle výkladového pravidla obsiahnutého v znení cit. ust. § 53 ods. 11 OZ účinného v čase uzavretia
predmetného Dodatku. Z tohto vyplýva, že hodnotenie prijateľnosti zmluvnej podmienky sa vykonáva
pri zohľadňovaní okolností, ktoré existovali v čase dojednania takejto zmluvnej podmienky, nie podľa

okolností, ktoré boli v čase, kedy došlo k naplneniu hypotézy predmetnej zmluvnej podmienky, t.
j. v čase po uzavretí zmluvy. Testom prijateľnosti tak musí prejsť uvedená zmluvná podmienka za
akýchkoľvekokolností,ktorémôžuvbudúcnostinastaťazaktorýchdôjdeknaplneniuhypotézyzmluvnej
podmienky. Len tento spôsob výkladu cit. ust. § 53 ods. 11 OZ účinného v čase uzavretia dotknutého
Dodatku podľa názoru súdu plne korešponduje so znením cit. ust. čl. 4 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/

EHS z 5. apríla 1993. Ak teda súd hodnotí prijateľnosť zmluvnej podmienky v čase jej kontraktácie,
nemôže mať následné spávanie sa (plnenie alebo neplnenie si povinností) účastníkov akýkoľvek vplyv
na (ne)prijateľnosť zmluvnej podmienky a tým v konečnom dôsledku na jej platnosť. Uvedený záver
podporuje aj to, že neplatnosť zmluvnej podmienky podľa cit. ust. § 53 ods. 5 OZ je absolútnou
neplatnosťou. Absolútna neplatnosť právneho úkonu totiž nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí

sa naň, ako keby nebol urobený. Táto neplatnosť nemôže byť ani zhojená dodatočným schválením
a nemôže sa ani konvalidovať dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. (k tomu napr. rozsudok
Najvyššieho súdu SR spis. zn. 5Cdo 208/2010 zo dňa 30.07.2012)
52. Zásadným kritériom pri posudzovaní prijateľnosti dotknutej zmluvnej podmienky podľa ust. ust. časti
Zmluvy s názvom „Zmluvná pokuta (ZP)“ tak podľa názoru súdu bolo to, že takto dojednaná zmluvná

podmienka zaväzovala žalovaného (ako aj ostatných spotrebiteľov v zmluvnom vzťahu s ST založenom
na obsahovo totožnom zmluvnom základe) k zaplateniu zmluvnej pokuty v prípade porušenia povinnosti
uhradiť cenu za poskytnuté služby do 45 dní po jej splatnosti, na základe ktorého dôjde k vzniku práva ST
na odstúpenie od Zmluvy. Žalovaný ako spotrebiteľ tak bol povinný zaplatiť zmluvnú pokutu aj v prípadeneuhradenia ceny služieb (napr. v dobe tesne po uzavretí Dodatku) v rozsahu oveľa nižšom ako bola
výška zmluvnej pokuty (v rozsahu ceny zvoleného programu služieb za jeden mesiac vo výške 15,- eur),
pričomSTbysvojeprávonaodstúpenieodzmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebvôbecpovinnývyužiť

nebol a od zmluvy by neodstúpil, s čím by bol naďalej spojený záväzok žalovaného ako spotrebiteľa
platiť paušálny poplatok (cenu) za ním zvolený program služieb aj po zvyšnú časť doby viazanosti.
Navyše počas skutočného prerušenia poskytovania služieb z dôvodov na strane žalovaného v zmysle
ust. časti s názvom „Záväzok viazanosti“ Zmluvy doba viazanosti počas tohto prerušenia neplynie.
Ak teda žalovaný ako spotrebiteľ následne uhradí dlhovanú sumu vyúčtovanú mu faktúrou a dôjde k

opätovnému poskytovaniu služieb a ďalej bude riadne a včas plniť si svoje zmluvné povinnosti po celý
zvyšok doby viazanosti, aj napriek tomu ho to nezbaví povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu. Rovnako bol
žalovaný ako spotrebiteľ zaviazaný zaplatiť zmluvnú pokutu napr. v prípade porušenia svojho záväzku
zaplatiť cenu služieb napr. za prvé fakturačné obdobie do 45 dní po splatnosti faktúry, ktorou by mu
bola vyúčtovaná cena poskytnutých služieb, t. j. cca 90 dní po uzavretí Zmluvy [po uplynutí jedného
mesiaca fakturačného obdobia 31 dní s pripočítaním doby medzi vystavením faktúry a jej splatnosťou

14 dní (vychádzajúc z VP) a doby 45 dní, t. j. po 90 dňoch] vo výške cca 157,81 eur [180,- eur - (90 dní /
730 dní x 180,- eur) = 157,81 eur] a takto určená výška zmluvnej pokuty by bola zjavne vo vyššej sume,
ako bola suma vyčerpaných benefitov (je možné sa domnievať, že zľava z ceny zvoleného programu
za obdobie troch mesiacov uplynutého obdobia viazanosti by bola zrejme v rozsahu 3/30-tín zo sumy
zmluvnej pokuty uvedenej v tabuľke č. 1, t. j. zo sumy 180,- eur, teda 18,- eur, keďže benefit zľavy zo

štandardnej ceny zvoleného programu bol poskytnutý na obdobie 30 mesiacov; 18,- eur = suma zrejme
vyčerpaných benefitov). Na prijateľnosti takejto zmluvnej podmienky nemôže nič zmeniť ani prípadná
argumentácia žalobcu, že v takomto prípade štandardne k uplatneniu práva na zmluvnú pokutu zo strany
ST (ktoré jej však už vzniklo) nedochádza/nedošlo. Rovnako na záveroch súdu nemôže nič zmeniť ani
to, že v danom prípade mala výška zmluvnej pokuty degresívny charakter, teda sa postupne znižovala

v závislosti od momentu behu doby viazanosti, v ktorom došlo k porušeniu záväzku viazanosti zo strany
žalovaného.
53.Súdtakdospelkzáveru,ževdanomprípadeideoneprijateľnúzmluvnúpodmienku[§53ods.4písm.
k) OZ] spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 veta prvá OZ), ktorá je tak absolútne neplatná podľa cit. ust. § 53 ods. 5 OZ. Na

základe neplatného zmluvného dojednania tak nebolo možné žalobcovi ako právnemu nástupcovi ST
priznať plnenie z tejto zmluvnej pokuty podľa ust. časti Zmluvy s názvom „Zmluvná pokuta (ZP)“ Zmluvy.
54. S ohľadom na uvedené tak súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 136,85 eur zamietol. V dôsledku
tohto tak potom súd v zmysle ust. § 298 ods. 2 CSP uviedol vo výroku tohto rozsudku znenie tejto
zmluvnej podmienky.

55. Podľa ust. čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a
rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného
zaťažovania strán sporu a iných osôb.
56. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

57. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
58. Žalovaný bol v prejednávanej veci bez pochybností úspešný v pomerne väčšej časti (úspech žalobcu
v sume 121,- eur, úspech žalovaného v sume 136,85 eur), preto by bolo namieste priznanie mu nároku
na pomernú náhradu trov konania (§ 255 ods. 2 CSP). V prejednávanej veci však možnosť priznania

tejto náhrady žalovanému vylučovalo to, že žalovanému v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne
vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, a preto súd o nároku na náhradu trov konania podľa
ust. § 262 ods. 1 CSP s prihliadnutím na zásadu procesnej ekonómie podľa ust. čl. 17 CSP rozhodol
tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku (k tomu uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn.
6Cdo/544/2015 zo dňa 26. októbra 2016, uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 7Cdo/14/2018 zo

dňa 28.02.2018).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie

možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd

na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať

len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).