Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. december 2018

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 8C/339/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615214046
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Balážová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2018:6615214046.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Magdalénou Balážovou v spore žalobcu F.. I. K., J. XX.XX.XXXX,
G. L. G.J. XXX/XX, XXX XX N., štátny občan SR, zastúpený: JUDr. Jozef Polák, advokát, so sídlom
Radlinského 1718, 026 01 Dolný Kubín proti žalovaným: 1/ X. N., V. N., J. XX.XX.XXXX, G. V. XX, XXX
XX P., štátna občianka SR a 2/ F.. S. N., J. XX.XX.XXXX, G. V. XX, XXX XX P., štátny občan SR, obaja
zastúpení: JUDr. Stanislav Pisár, advokát, so sídlom P. Rádayho č. 8, 984 01 Lučenec, IČO: 42 310 164

o neúčinnosť právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

I. súd u r č u j e , že Kúpna zmluva zo dňa 14.12.2012 v znení jej DODATKU č. 1 zo dňa 23.12.2012
a DODATKU č. 2 zo dňa 25.01.2013, uzavretá medzi F.. S. N., V.. N., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. V.M.Y. Č..
XX, XXX XX P., občanom SR ako predávajúcim a žalovanou 1/X. N., V.. N., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. V.
Č.. XX, XXX XX P., občiankou SR ako kupujúcou, predmetom ktorej bol odplatný prevod nehnuteľností a
spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach v k.ú. V., obci V., okrese Lučenec zapísaných v katastri
nehnuteľností:

na liste vlastníctva č. XX ako pozemok registra „E“ parcelné číslo 1326/17, zastavané plochy a nádvoria
o výmere 823 m2 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 k celku,
na liste vlastníctva č. XX ako pozemok registra „C“ parcelné číslo 241, zastavané plochy a nádvoria o
výmere 346 m2 a na tomto pozemku postavená stavba rodinného domu, súpisné číslo XXX o veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 1/3 k celku,
na liste vlastníctva č. XXX ako pozemok registra „C“ parcelné číslo 220/2, orná pôda o výmere 12721

m2 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/3 k celku,
na liste vlastníctva č. XXX ako pozemok registra „E“ parcelné číslo 1096/36, trvalé trávne porasty o
výmere 1072 m2 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 8/64 k celku,
na liste vlastníctva č. XXX ako pozemok registra „E“ parcelné číslo 1096/57, orná pôda o výmere 40115
m2 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 8/64 k celku,
na liste vlastníctva č. XXX ako pozemok registra „E“ parcelné číslo 1096/71, orná pôda o výmere 38433
m2 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 8/64 k celku,

na liste vlastníctva č. XXX ako pozemok registra „E“ parcelné číslo 1096/3, orná pôda o výmere 780 m2
o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 180/ 10080 k celku,
na liste vlastníctva č. XXX ako pozemky registra „E“ parcelné číslo 1096/68, orná pôda o výmere 37513
m2 a parcelné číslo 1096/81, orná pôda o výmere 85866 m2, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu
54/1008 k celku,
na liste vlastníctva č. XXX ako pozemok registra „E“ parcelné číslo 1280/57, lesné pozemky o výmere

74947 m2 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 k celku,
nalistevlastníctvač.XXXakopozemokregistra„E“parcelnéčíslo1282/1,trvalétrávneporastyovýmere
397952 m2 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 3/84 k celku,
na liste vlastníctva č. XXX ako pozemky registra „C“ parcelné číslo 245/1, zastavané plochy a nádvoria
o výmere 1032 m2, parcelné číslo 245/3, zastavané plochy a nádvoria o výmere 130 m2 a parcelné
číslo 247, záhrady o výmere 394 m2 a na pozemku registra „C“ parcela číslo 245/3, zastavané
plochy a nádvoria o výmere 130 m2 postavená stavba rodinného domu súpisné číslo XX o veľkosti

spoluvlastníckeho podielu 1/1 k celku,na liste vlastníctva č. XXX ako pozemky registra „C“ parcelné číslo 246, vinice o výmere 821 m2 a
parcelné číslo 248/1, záhrady o výmere 365 m2 a parcelné číslo 248/2, záhrady o výmere 29 m2 o
veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 k celku,

na liste vlastníctva č. XXX ako pozemok registra „E“ parcelné číslo 1096/109, orná pôda o výmere 18345
m2 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/4 k celku,
na liste vlastníctva č. XXX ako pozemok registra „E“ parcelné číslo 1096/4, orná pôda o výmere 13408
m2 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 8/64 k celku,
na liste vlastníctva č. XXX ako pozemok registra „E“ parcelné číslo 1096/59, trvalé trávne porasty o

výmere 10196 m2 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 8/64 k celku,
na liste vlastníctva č. XXX ako pozemok registra „E“ parcelné číslo 1096/108, orná pôda o výmere 10968
m2 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 8/64 k celku,
na liste vlastníctva č. XXX ako pozemok registra „E“ parcelné číslo 1096/95, trvalé trávne porasty o
výmere 21723 m2 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 8/64 k celku,
na liste vlastníctva č. XXX ako pozemok registra „E“ parcelné číslo 1280/42, trvalé trávne porasty o

výmere 15125 m2 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 k celku,
na liste vlastníctva č. XXX ako pozemok registra „E“ parcelné číslo 1280/72 trvalé trávne porasty o
výmere 6494 m2, parcelné číslo 1281/21, orná pôda o výmere 8948 m2 a parcelné číslo 1281/22, orná
pôda o výmere 11826 m2 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 4/12 k celku,
na liste vlastníctva XXX ako pozemok registra „E“ parcelné číslo 1096/73 orná pôda o výmere 3852 m2

o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 180/10080 k celku,
na liste vlastníctva č. XXX ako pozemok registra „E“ parcelné číslo 1096/38, ostatné plochy o výmere
2715 m2 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 180/10080 k celku,
na liste vlastníctva č. XXX ako pozemok registra „E“ parcelné číslo 1096/49 ostatné plochy o výmere
234 m2 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 180/10080 k celku,

na liste vlastníctva č. XXX ako pozemok registra „E“ parcelné číslo 1283/42, orná pôda o výmere 224
m2 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 k celku,
na liste vlastníctva č. XXX ako pozemky registra „C“ parcelné číslo 71, záhrady o výmere 162 m2 a
pozemky registra „E“ parcelné číslo 1281/46, trvalé trávne porasty o výmere 1368 m2, parcelné číslo
1281/47, trvalé trávne porasty o výmere 4593 m2, parcelné číslo 1281/50, trvalé trávne porasty o výmere

77750 m2 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 6/24 k celku a
na liste vlastníctva č. XXX ako pozemky registra „E“ parcelné číslo 1280/40, trvalé trávne porasty o
výmere 10550 m2, parcelné číslo 1281/16, trvalé trávne porasty o výmere 5378 m2, parcelné číslo
1281/17, orná pôda o výmere 7456 m2, parcelné číslo 1281/25, orná pôda o výmere 50391 m2, parcelné
číslo 1281/26, orná pôda o výmere 21963 m2, parcelné číslo 1281/27, trvalé trávne porasty o výmere

65228 m2, parcelné číslo 1281/30, orná pôda o výmere 44132 m2, parcelné číslo 1281/530, orná pôda o
výmere 861 m2, všetko o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 6/24 k celku, ktorej vklad povolil Katastrálny
úrad Banská Bystrica, Správa katastra Lučenec rozhodnutím č. V 3053/12 zo dňa 19.02.2013, vklad
povolený dňa 06.02.2013 s právnymi účinkami 19.02.2013 je voči žalobcovi n e ú č i n n á.

II. Súd konanie sčasti určenia, že Kúpne zmluvy uzatvorené medzi X. N.M.H., V.. N., J.. XX.XX.XXXX,
Y. G. V. Č.. XX, XXX XX P., občiankou SR ako kupujúcou a F.. S. N., V.. N., J.. XX.XX.XXXX, Y. G.
V. Č.. XX, XXX XX P., občanom SR ako predávajúcim, ktorých predmetom bol prevod nehnuteľností a
spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach ku dňu 28.09.2010 zapísaných na meno žalovaného v
rade 2/ na LV č. XXX k. ú. a obec V. pod B I ako stavba rodinný dom súp. č. XX postavený na parc. č.

245/3, pozemky KN - „C“ parc. č. 245/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1032 m2, KN - „C“ parc.
č. 245/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 130 m2, KN - „C“ parc. č. 247, záhrady o výmere 284
m2 všetko o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 k celku, na LV č. XXX k. ú. a obec: V. pod B 5 ako
pozemky KN - „E“ parc. č. 1280/72 - trvalé trávne porasty o výmere 6494 m2, KN - „E“ parc. č. 1281/21
- orná pôda o výmere 8948 m2 , KN - „E“ parc. č. 1281/22 - orná pôda o výmere 11826 m2 všetko o

veľkosti spoluvlastníckeho podielu 4/12 k celku, na LV č. XXX k.ú. a obec: V. pod B 2 ako pozemky KN
- „E“ parc. č. 1280/57 - lesné pozemky o výmere 74947 m2 všetko o veľkosti spoluvlastníckeho podielu
1/2 k celku, na LV č. XXX k. ú. a obec: V. pod B 2 ako pozemky KN - „E“ parc. č. 1280/42 - trvalé trávne
porasty o výmere 15125 m2 všetko o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 k celku, na LV č. XXX k. ú. a
obec: V. pod B 9 ako pozemky KN - „E“ prac. č. 1280/40 - trvalé trávne porasty o výmere 10550 m2, KN

- „E“ parc. č. 1281/16 - trvalé trávne porasty o výmere 5378 m2, KN - „E“ parc. č. 1281/17 - orná pôda o
výmere 7456 m2, KN - „E“ parc. č. 1281/25 - orná pôda o výmere 50391 m2, KN - „E“ parc. č. 1281/26
- orná pôda o výmere 21963 m2, KN - „E“ parc. č. 1281/27 - trvalé trávne porasty o výmere 65228 m2,
KN - „E“ parc. č. 1281/30 - orná pôda o výmere 44132 m2, KN - „E“ parc. č. 1281/530 - orná pôda ovýmere 861 m2, všetko o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 6/24 k celku, na LV č. XXX pre k. ú. a obec:
V. pod B 6 ako pozemky KN - „C“ parc. č. 71 - záhrady o výmere 162 m2 , KN „E“ parc. č. 1281/46 -
trvalé trávne porasty o výmere 1368 m2, KN - „E“ parc. č. 1281/47 - trvalé trávne porasty o výmere 4593

m2, KN - „E“ parc. č. 1281/50, trvalé trávne porasty o výmere 77750 m2 o veľkosti spoluvlastníckeho
podielu 6/24 k celku a na LV č. XXX k. ú. a obec: V. pod B 1 ako pozemok KN - „E“ prac. č. 1283/42,
orná pôda o výmere 224 m2 všetko o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 k celku, a ktorý vklad povolil
Katastrálny úrad Banská Bystrica, Správa katastra Lučenec rozhodnutím č. V 3053/12 dňa 19.02.2013,
č. V 2327/12 dňa 29.11.2012, č. V 122/13 dňa 01.02.2013 a č. V 3052/12 dňa 11.01.2013 sú absolútne

neplatné a voči žalovanému 2/ F.. S. N. z a s t a v u j e .

III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

IV. Žalobca má nárok voči žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške náhrady
rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.09.2015 domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu
alternatívne vyslovenia neúčinnosti právnych úkonov proti žalovaným 1/ a 2/ tvrdiac, že žalobca
na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 09.12.2012 uzatvorenej medzi žalobcom ako
postupníkom a Z.. Z. K., J. XX.XX.XXXX, G. H. J. XXXX/XA, G. - K. ako postupcom nadobudol

pohľadávku vo výške 20.000 Eur s príslušenstvom voči dlžníkovi 1/P. N., J. XX.XX.XXXX, G. Š. XX, XXX
XX I., štátnemu občanovi SR a dlžníčke 2/ A. N.Ý., J. XX.XX.XXXX, bytom tamtiež, štátnej občianke
SR, ktorá vznikla z titulu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a pôžičke s ručiteľským vyhlásením zo dňa
28.09.2010 (ďalej len „zmluva o pôžičke) uzatvorenej medzi Z.. Z. K., J. XX.XX.XXXX ako veriteľom a
budúcim kupujúcim a dlžníkmi 1/ a 2/ ako budúcimi predávajúcimi, na základe ktorej poskytol pôvodný

veriteľ dlžníkom pôžičku vo výške 20.000 Eur.
Príslušenstvom pohľadávky žalobcu v zmysle čl. 5 odseku 3 zmluvy o pôžičke bol dohodnutý zmluvný
úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 20.000 Eur odo dňa 29.09.2010 do 01.07.2014 (deň doručenia
rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/231/2013 zo dňa 25.06.2014) v sume 4412,05 Eur a
zákonný úrok z omeškania určený v zmysle § 517 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. (ďalej „Občiansky

zákonník“) vo výške 8,75 % ročne zo sumy 20.000 Eur odo dňa 02.07.2014 do zaplatenia.
Postupcapostúpeniepohľadávkyoznámildlžníkom1/a2/vzmysle§526ods.1Občianskehozákonníka
a tiež žalovanému 2/ - ručiteľovi.

2. Dňa 28.10.2010 bola medzi dlžníkom 1/ a dlžníčkou 2/ ako budúcimi predávajúcimi a Z.. Z. K., J.

XX.XX.XXXX, ako budúcim kupujúcim uzatvorená zmluva o budúcej kúpnej zmluve a pôžičke podľa §
50a, § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka s ručiteľským vyhlásením podľa § 546 a nasl. Občianskeho
zákonníka, ktorej bol ručiteľom žalovaný 2/, a jej predmetom bola dohoda zmluvných strán o uzatvorení
budúcejrealizačnejkúpnejzmluvy,predmetomktorejmalibyťnehnuteľnostizapísanénalistevlastníctva
č. XXXX pre katastrálne územie X. ako: parcela č. 2083, zastavaná plocha o výmere 207 m2, stavba

súpisné č. XXX na parcele č. 2083, parcela č. 2084, zastavaná plocha, o výmere 174 m2, stavba súpisné
č. XXXX na parcele č. 2084, parcela č. 2086, zastavaná plocha, o výmere 57 m2 a parcela č. 2087,
zastavaná plocha, o výmere 47 m2.
V zmysle čl. IV bod 2, prvý odsek zmluvy bola pôžička, ktorá by bola aj prvou časťou kúpnej ceny vo
výške 20.000 Eur na žiadosť budúcich predávajúcich uhradená budúcim kupujúcim dňa 29.09.2010 na

účet vedený vo VÚB a.s. na číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX.
Vzhľadom na skutočnosť, že konanie vedené na Okresnom súde Lučenec pod sp.zn. 5C/209/2007 bolo
právoplatne skončené inak, ako určením, že vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti sú budúci predávajúci
a to tak, že Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. 17Co/366/2011-486 zo dňa 28.11.2012
zmenil rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. 5C/209/2007-338 zo dňa 12.01.2010 tak, že rozsudok

okresného súdu vo výroku, ktorým určil, že vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, kat.
úz. X.D., rodinný dom súpisné č. XXX na KN parcele č. 2083 spolu s KN parcelou č. 2083 zastavaná
plocha o výmere 207 m2, rodinný dom súpisné č. XXXX postavený na KN parcele č. 2084 spolu s KN
parcelou č. 2084 zastavaná plocha o výmere 174 m2, KN parcela č. 2086 - zastavaná plocha o výmere
57 m2 a KN parcela č. 2087 - zastavaná plocha o výmere 47 m2, sú žalobcovia na 1/ a 2/ mieste (P.

N. M. A. N.) v podiele 1/1 tak, že žalobu zamietol. Proti právoplatnému rozsudku podali dlžníci 1/ a 2/(žalobcovia) dovolanie na Najvyšší súd SR. Najvyšší súd SR rozsudkom sp.zn. 4Cdo 231/2013 zo dňa
25.06.2014 zamietol dovolanie žalobcov, rozsudok bol žalobcom doručený dňa 01.07.2014. V zmysle
čl. VI odseku 1 písm. b) zmluvy o budúcej zmluve v spojení s čl. VI ods. 3 ) zmluvy o budúcej zmluve

zo dňa 28.09.2010 a v znení je Dodatku č. 1 zo dňa 05.11.2012 vznikla dlžníkom 1/ a 2/, z poskytnutej
pôžičky, povinnosť vrátiť prijatú časť kúpnej ceny vo výške 20.000 Eur spolu s príslušenstvom.

3. Záväzok dlžníkov 1/ a 2/ na vrátenie pôžičky bol podľa čl. VI zmluvy o budúcej zmluve zo dňa
28.09.2010 zabezpečený ručiteľským vyhlásením žalovaného 2/ zo dňa 28.09.2010, ktorým žalovaný

2/ prebral ručenie za záväzok dlžníkov 1/ a 2/ spočívajúci v povinnosti vrátiť pôžičku vo výške 20.000
Eur vrátane príslušenstva. Žalobca v žalobe tvrdil, že pri postúpení zabezpečenej pohľadávky práva
z ručenia nezanikajú, ale prechádzajú na postupníka. Ručiteľ je povinný plniť, ak dlžník nesplní svoj
splatný záväzok (§ 546 Občianskeho zákonníka). Napriek skutočnosti, že o povinnosti dlžníkov 1/ a 2/
vrátiť prijatú časť zaplatenej kúpnej ceny vo výške 20.000 Eur s príslušenstvom dňom 01.07.2014 ručiteľ
vedel a dlžníci 1/, 2/ svoju povinnosť nesplnili a ani žalovaný 2/ ako ručiteľ nezaplatil pôžičku dlžníkov

1/ a 2/. Preto žalobca uplatnil žalobou nárok v rovnakom rozsahu voči dlžníkom 1/ aj 2/ aj žalovanému
2/ ako ručiteľovi na Okresnom súde Lučenec pod sp.zn. 13C/211/2015.

4. Žalovaný 2/ v čase existencie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu voči dlžníkom 1/a 2/ ktorú
zabezpečoval ručením, previedol nehnuteľnosti a spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach na blízku

osobu - svoju dcéru t.j. žalovanú 1/. V čase vzniku pohľadávky dlžníkov 1/ a 2/ bol žalovaný 2/
vlastníkom nehnuteľností v katastrálnom území V., pričom žalobca zistil, že ručiteľ (žalovaný 2/) svoje
nehnuteľnosti previedol kúpnou zmluvou na žalovanú 1/ a to nehnuteľnosti zapísané Katastrálnym
úradom Banská Bystrica, Správa katastra Lučenec na liste vlastníctva č. XXX rodinný dom a pozemky,
LV č. XXX pozemky, LV č. XXX pozemky, LV č. XXX pozemky, LV č. XXX pozemky, LV č. XXX pozemky,

LV č. XXX pozemky. Vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam povolil Katastrálny úrad Banská
Bystrica, Správa katastra Lučenec pod č. V 3053/12 dňa 19.02.2013, č. V 2327/12 dňa 29.11.2012, č.
V 122/13 dňa 01.02.2013 a č. V 3052/12 dňa 11.01.2013. Prevodom vlastníckeho práva k citovaným
nehnuteľnostiam (ktorého výška záväzku ako ručiteľa predstavovala sumu 20.000 Eur bez úrokov)
sa nielenže zbavil svojho majetku, ale žalovaný 2/ zrealizoval tento prevod za cenu, ktorá nie je

ekvivalentnou k hodnote predmetu prevodu. Žalobca sa preto dôvodne domnieval, že prevod z roku
2013 medzi žalovanou 1/ a žalovaným 2/ bol účelový, v snahe zbaviť sa takej formy aktív ručiteľa/
žalovaného 2/ ktoré by mohli byť potenciálnym zdrojom uspokojenia pohľadávky žalobcu. Nie bez
významu je aj skutočnosť, že žalovaná 1/ a žalovaný 2/ sú blízkymi osobami (dcéra a otec). Žalobca
v žalobe tvrdil, že právne úkony - kúpne zmluvy, ktoré uzavrel ručiteľ so žalovanou 1/, sú úkonmi

uskutočnenými infrauden creditoris, t.j. úkonmi, ktorými bol veriteľ dlžníkov ukrátený v zmysle § 42a
ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobca tvrdil, že odporovateľným právnym úkonom je každý
právny úkon dlžníka, ktorý vedie k ukráteniu pohľadávky veriteľa. O ukrátenie pohľadávky veriteľa ide
najmä vtedy, ak právny úkon vedie k zmenšeniu majetku dlžníka a ak vzniknuté zmenšenie majetku
má za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť (čo i len čiastočne) uspokojenie svojej pohľadávky z

majetku dlžníka, hoci nebyť týchto úkonov - veriteľ by sa z majetku dlžníka uspokojil. Žalobca poukázal
aj na rozsudok NS ČR sp.zn. 30Cdo 461/2006 tvrdiac, že „Veriteľ je za podmienok uvedených v
ustanovení § 42a Občianskeho zákonníka oprávnený odporovať nielen právnym úkonom, ktoré urobil
dlžník, ale aj právnym úkonom ručiteľa a ďalších osôb, ktoré sú z dôvodu akcesorickej a subsidiárnej
povinnosti zákonom zviazané (najmä titulom zabezpečenia záväzkov) uspokojiť pohľadávku veriteľa.

Nie je rozhodujúce, či išlo o pohľadávku splatnú či nesplatnú, prípadne budúcu, alebo či bola pohľadávka
vymáhateľná.“ Žalobca dôvodil, že zabezpečenie pohľadávky ručením je nepochybne v prospech
veriteľa, lebo mu poskytuje popri pôvodnom práve domáhať sa plnenia od dlžníka, dodatočné právo
žiadať plnenie aj od ručiteľa, ak svoju povinnosť dlžník nesplnil. Ručenie je subsidiárny a akcesorický
právny vzťah medzi ručiteľom ako osobou odlišnou od dlžníka a veriteľom, ktorý slúži na zabezpečenie

veriteľovej pohľadávky z hlavného právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom a ktorého obsahom
je záväzok ručiteľa uspokojiť konkrétnu pohľadávku veriteľa, pokiaľ ju neuspokojí dlžník. Preto sa po
ručiteľskom vyhlásení nemôže nekontrolovane a svojvoľne zbavovať svojho majetku. Inak by sa z
ručenia stal obsolentný zabezpečovací inštitút bez reálneho vecného obsahu. Pohľadávka žalobcu
voči dlžníkom 1/ a 2/ je nezabezpečenou pohľadávkou veriteľa voči jeho ručiteľovi, voči ručiteľovi je

samostatne žalovateľná a vymáhateľná, nebola uspokojená, ručiteľ nemá žiaden iný majetok. Konaním
ručiteľa došlo k zásahu do práv žalobcu, ktorému objektívne právo umožňuje vymáhať jeho pohľadávku
od ručiteľa a poskytuje mu aj ochranu pred ukracujúcimi právnymi úkonmi. Žalobca tvrdil, že sú naplnené
všetky zákonné podmienky pre určenie, že kúpne zmluvy uzavreté medzi žalovanými 1/ a 2/ sú vočižalobcovi právne neúčinné, právne úkony ukracujú uspokojenie pohľadávky žalobcu, nakoľko výška
pohľadávky žalobcu predstavuje len na istine sumu 20.000 Eur a aktíva žalovaného 2/ ako ručiteľa
po zbavení sa majetku touto kúpnou zmluvou nedosahujú hodnotu z ktorej by mohla byť pohľadávka

žalobcu uspokojená. Ručiteľ týmito právnymi úkonmi zmenšil svoj majetok do takej miery, že tým ukrátil
uspokojenie veriteľovej pohľadávky.

5. K otázke existencie pohľadávky žalobcu voči žalovanému 2/ ako jednému z predpokladov
odporovateľnosti právneho úkonu, žalobca uviedol, že pojem „vymáhateľná pohľadávka“ obsiahnutý v

ustanovení § 42a Občianskeho zákonníka je podľa viacerých súdnych rozhodnutí potrebné interpretovať
tak, že sa ňou rozumie pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať na súde v základnom konaní.
Najvyšší súd SR k tomu uviedol, že text zákona „vymáhateľná pohľadávka“ a v ňom uvedené prídavné
meno „vymáhateľné“ nie je možno interpretovať tak, že právo veriteľa uplatniť odporovaciu žalobu
sa spája len s pohľadávkou priznanou vykonateľným rozhodnutím (exekučným titulom) ale tak, že
ide o vymáhateľnú pohľadávku, teda takú, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom

konaní (R 44/2001 NS SR a sp.zn. 3Cdo 102/1991). Keďže žalovaná 1/ je dcérou ručiteľa (žalovaného
2/) možno predpokladať, že vedela o podnikateľských aktivitách svojho otca, vedela o existencii
ručiteľského vyhlásenia, preto si musela byť vedomá, že pokiaľ ručiteľ prevádza svoj majetok, môže
ukrátiť pohľadávku veriteľa vzhľadom na to, že žalovaný 2/ nemá už žiaden nehnuteľný majetok, musela
si byť vedomá, že v jeho prospech ide o ukracujúci právny úkon.

6. Žalobca v žalobe tiež tvrdil, že podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý
svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Súčasne poukázal na to, že ak dlžník resp. ručiteľ a aj tretia osoba uskutočnia právny úkon (uzatvorenie
zmluvy so zámerom/úmyslom zmariť uspokojenie pohľadávky veriteľa), potom by účel tohto právneho

úkonu (zmluvy) odporoval zákonu (a poškodzovanie veriteľa je trestným činom), takáto zmluva by
bola absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle citovaného zákonného ustanovenia. Poukázal na
rozsudok NS ČR sp.zn. 3Cdo 2684/2007 z 03.10.2007 v ktorom sa súd zaoberal odporovateľnosťou
darovacejzmluvyavrozhodnutícitovanýsúdkonštatovalnasledovné:„Akbyurčenýmúčelomdarovacej
zmluvy bolo poškodenie veriteľa oboma ich účastníkmi, bolo by to dôvodom neplatnosti zmluvy podľa

citovaného ustanovenia § 39 OZ a súčasne by nemohli byť splnené podmienky odporovateľnosti podľa
ustanovenia § 42a OZ, ktoré ak má byť právny úkon právne neúčinný len voči veriteľovi predpokladá,
že úmysel ukrátiť veriteľa má len dlžník a že druhá strana právneho úkonu vedela (bol jej známy) alebo
musela vedieť (musel je byť známy) o tomto úmysle.“ Žalobca tvrdil, že má za to, že žalovaná 1/ ani
nemôže vyvrátiť domnienku prezumovanú v § 42a ods. 4 posledná veta OZ, t.j. nemôže preukázať

nepoznanie úmyslu ručiteľa žalovaného 2/ pri zachovaní náležitej starostlivosti, vzhľadom na totožnosť
mien žalovanej 1/ a 2/ predpokladal, že ide o otca s dcérou a teda žalovaná 1/ nemohla nemať vedomosť
o existencii splatnej pohľadávky žalobcu voči dlžníkom 1/a 2/, ktorú zabezpečoval ručením žalovaný
2/ a nemohla nepoznať jeho úmysel. V prípade, ak sa potvrdia podozrenia aj o úmysle nadobúdateľa/
žalovanej 1/ je nesporné, že predmetné scudzovacie úkony sú úkonmi absolútne neplatnými pre rozpor

so zákonom v zmysle 39 Občianskeho zákonníka. Jedným z predpokladov pre vyslovenie neúčinnosti
právneho úkonu je platnosť odporovateľného právneho úkonu a ak je právny úkon, ktorému veriteľ
odporuje, absolútne neplatný, ukrátený veriteľ sa môže voči účastníkovi právneho úkonu dovolať
len jeho neplatnosti (rozsudok Ro NS ČR sp. zn. 31Cdo 417/1999). Pri právnom úkone, ktorý je
neplatný, nemožno vysloviť jeho odporovateľnosť; neplatnosť právneho úkonu má prednosť pred jeho

odporovateľnosťou a odporovať možno len platnému právnemu úkonu (napr. Ro NS ČR sp. zn. 30Cdo
2435/2006). Keďže skutkové a právne okolnosti týkajúce sa prevodu nehnuteľnosti nasvedčujú tomu,
že právny úkon je absolútne neplatný, žalobca žiadal, aby sa súd najskôr zaoberal otázkou platnosti
kúpnej zmluvy č. V 3053/12 a aby deklaratórnym rozsudkom určil jej neplatnosť. Keďže žaloba o určenie
neplatnosti právneho úkonu je žalobou podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, žalobca

preukazoval naliehavý právny záujem na podanej žalobe skutočnosťou, že vyslovením neplatnosti
právneho úkonu sa zmení jeho postavenie ako veriteľa. V prípade určenia neplatnosti kúpnej zmluvy,
ktorej vklad bol povolený pod č. V 3053/12 sa dosiahne stav zápisov v príslušnom katastri nehnuteľností
ako pred prevodom, t.j. zapísaným vlastníkom by sa stal ručiteľ - žalovaný 2/, čo umožní žalobcovi
domáhať sa uspokojenia jeho pohľadávky aj z tohto majetku. Pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej 1/

vo vzťahu k navrhovanému petitu o určenie neúčinnosti právneho úkonu kúpnej zmluvy odvodzoval z
ustanovenia § 42b ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Pasívnu vecnú legitimáciu oboch žalovaných (vo
vzťahu k petitu na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy) preukazoval tým, že obaja žalovaní sú zmluvnými
stranami právneho úkonu, ktorého neplatnosť navrhoval vysloviť. Miestna príslušnosť Okresného súduLučenec na konanie o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy je daná v zmysle § 88 ods. 1 písm. h)
Občianskehosúdnehoporiadku,nehnuteľnosti,ktorésúpredmetomprevodužalobounapadnutejkúpnej
zmluvy,sanachádzajúvobvodeOkresnéhosúduLučenec.Žalobcažiadalpriznaťnáhradutrovkonania.

7. Žalovaní 1/ a 2/ sa k žalobe písomne vyjadrili dňa 09.11.2015, vyjadrenie bolo súdu doručené
12.11.2015 a tvrdili v ňom, že pokiaľ ide o zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 09.12.2012 uzavretú
medzi postupcom Z.. Z. K. (v tomto konaní právnym zástupcom žalobcu) a postupníkom F.. I. K. (v
tomto konaní žalobcom) považovali za absolútne neplatnú preto, lebo zo zmluvy o budúcej zmluve zo

dňa 28.09.2010 jednoznačne vyplýva povinnosť budúcich predávajúcich vrátiť zaplatenú časť z kúpnej
ceny v zmysle článku VI. zmluvy, podľa ktorého sa budúci predávajúci zaviazali vrátiť prijatú časť kúpnej
ceny a) ak sa naplní rozväzovacia podmienka v zmysle čl. V. predmetnej zmluvy, b) ak sa konanie
vedené na OS Lučenec sp.zn. 5C/2009/2007 právoplatne skončí inak, ako určením, že vlastníkmi
predmetných nehnuteľností sú budúci predávajúci, c) do 2 mesiacov od uzatvorenia realizačnej kúpnej
zmluvy príslušná správa katastra z akýchkoľvek objektívnych či subjektívnych dôvodov nerozhodne o

povolenívkladuvlastníckehoprávakpredmetnýmnehnuteľnostiamvprospechkupujúceho.Akovyplýva
zo žaloby, Najvyšší súd SR rozhodol dňa 25.06.2014 o zamietnutí dovolania, rozhodnutie bolo doručené
účastníkom 01.07.2014. Žalobca so svojim právnym nástupcom uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávky
dňa 09.02.2012 z čoho jednoznačne vyplýva, že v tom čase v zmysle zmluvy o budúcej kúpnej zmluve
nemožno hovoriť o pohľadávke právneho zástupcu žalobcu, nakoľko v tom čase išlo o splatenie časti

kúpnej ceny. Pohľadávkou sa stala až nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia najvyššieho súdu,
čo nastalo až viac ako 2 roky po uzavretí zmluvy o postúpení pohľadávky. Podľa žalovaných je teda
zmluva o postúpení pohľadávky absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko v čase jej uzavretia
ešte právny zástupca žalobcu, ako postupca, nebol veriteľom ním tvrdenej pohľadávky, lebo jej vznik
bol jednoznačne viazaný na podmienky uvedené v čl. VI zmluvy o budúcej zmluve. V tom čase ešte

nemohol vedieť ako rozhodne najvyšší súd, preto žiadna pohľadávka nevznikla a plnenie v tom čase
zo strany budúcich predávajúcich bolo nemožné. Žalovaní poukázali na ustanovenie § 37 ods. 2
Občianskehozákonníka atiež nato,žerovnakoručiteľskévyhlásenievzmluveobudúcejkúpnejzmluve
je absolútne neplatné v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, keďže pri ručení ide o akcesorický
právny vzťah medzi ručiteľom a veriteľom a z akcesorickej povahy ručenia vyplýva, že prevziať ručenie

možno len za existujúci a platný dlh. Žalovaní 1/ a 2/ tvrdili, že ručenie nevzniklo, ručiteľské vyhlásenie
bolo absolútne neplatné, v čase uzavretia zmluvy o budúcej zmluve nešlo o pohľadávku budúceho
kupujúceho-právnehozástupcužalobcu,aleozaplateniečastikúpnejceny,ktorejpodmienkyzaplatenia
boli v zmluve riadne dohodnuté.
Pokiaľ ide o Dodatok č. 1 k zmluve o pôžičke a budúcej kúpnej zmluve zo dňa 05.11.2011, už jeho

názov je zavádzajúci a v rozpore so zrejmým úmyslom, ktorý bol sledovaný v pôvodnej zmluve o budúcej
kúpnej zmluve. Už názov dodatku nie je presný a mal by znieť podľa názoru žalovaných 1/ a 2/ takto:
„Dodatok k zmluve o budúcej kúpnej zmluve“, avšak už znel „Dodatok k č. 1 k Zmluve o pôžičke a
budúcej kúpnej zmluve“. Tu videli zrejmé účelové konanie právneho zástupcu žalobcu, kedy zmenou
samotného názvu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve chcel docieliť, aby sa táto javila ako zmluva o

pôžičke, čo je však v rozpore so zrejmým úmyslom sledovaným v pôvodnej zmluve o budúcej kúpnej
zmluve, predmetom ktorej bolo uzavretie kúpnej zmluvy v budúcnosti s predmetom predaja a kúpy
nehnuteľnosti v nej špecifikovaných za v nej dohodnutú kúpnu cenu. Žalovaní 1/ a 2/ tvrdili, že zo
zmluvy o budúcej kúpnej zmluve jednoznačne vyplýval úmysel uzavrieť v budúcnosti kúpnu zmluvu
za stanovených podmienok, súčasťou ktorej dohody bolo aj zaplatenie kúpnej ceny, ako aj úhrada jej

časti vopred. Dodatok považovali za absolútne neplatný právny úkon, ktorý sa prieči dobrým mravom s
poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka. Žalovaní poukazovali na jednoznačný zámer
budúceho kupujúceho vyvolať iné právne účinky na základe predmetného dodatku, ako boli zjavne
sledované v budúcej kúpnej zmluve, pričom konal v rozpore s dobrými mravmi, v úmysle zaviazať
týmto budúcich predávajúcich, ako právne neskúsených, na plnenie z titulu pôžičky, na rozdiel z plnenia

z titulu zániku zmluvy o budúcej kúpnej zmluve v prípade splnenia podmienok v nej uvedených. Na
základe uvedených skutočností, podľa žalovaných 1/a 2/ v tomto prípade ide jednoznačne o absolútne
neplatný právny úkon, ktorého neplatnosť nastala automaticky, bez potreby akéhokoľvek rozhodnutia
súdu. Žalovaní 1/ a 2/ spochybnili aj aktívnu legitimáciu žalobcu, ktorý sa podľa nich nikdy právoplatne
nestal postupníkom predmetnej tvrdenej pohľadávky a to z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy o

postúpení pohľadávky a poukázali na rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo 192/2004. Z citovaného rozsudku
jednoznačne vyplýva, že aktívne legitimovaný je práve právny zástupca žalobcu, ktorého záujem na
predmetnej právnej veci je evidentný z celej písomnej dokumentácie v čom videli ďalšiu účelovosť a
to počnúc uzatváraním absolútne neplatných dodatkov, zmlúv, ako aj podaním žaloby. Pokiaľ išlo opasívnu legitimáciu žalovaných aj tá nie je správna z dôvodu, že žalovaný 2/ sa nikdy nestal a nebol
dlžníkom právneho zástupcu žalobcu. Pasívne legitimovanými by mali byť budúci predávajúci zo zmluvy
o budúcej kúpnej zmluve. Žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení zdôraznili, že žalovaný 2/ previedol predmetné

nehnuteľnosti uvedené v žalobe zo svojho vlastníctva do vlastníctva žalovanej 1/ (svojej dcéry) platne,
v rokoch 2012 a 2013, čo je stále o rok skôr, ako vôbec rozhodol najvyšší súd o dovolaní, ktoré zamietol,
čím sa zmluva o budúcej kúpnej zmluve zrušila. Nevideli žiadnu účelovosť a už vôbec nie úmysel
žalovaného 2/ ukrátiť pohľadávku veriteľa (právneho zástupcu žalobcu), ktorá vznikla až právoplatným
rozhodnutím najvyššieho súdu v roku 2014, čiže rok po prevode nehnuteľností žalovaného, navyše,

žalovaný bol v tom čase v rozvodovom konaní a preto jediný jeho úmysel bol poskytnúť svojej dcére
pomoc a zabezpečenie do budúcna, nakoľko nemalo význam vyporiadať tieto nehnuteľnosti v rámci
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Jediným úmyslom bolo dobro jeho dcéry - žalovanej 1/.
Za absolútny výmysel právneho zástupcu žalobcu považovali ich úmysel ukrátiť pohľadávku veriteľa,
nakoľko táto vznikla práve priamo právnemu zástupcovi žalobcu z titulu zániku zmluvu o budúcej
kúpnej zmluve na základe zamietajúceho rozhodnutia najvyššieho súdu v roku 2014, keď k prevodu

nehnuteľností došlo už v roku 2012 a 2013. Súčasne tvrdili, že pokiaľ žalobca uplatnil svoju pohľadávku
v konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 13C/211/2015, toto nie je právoplatne
skončené a tvrdená pohľadávka nie je žalobcovi priznaná vykonateľným rozsudkom (R 2/1998 NS ČR v
zmysle ustanovení § 42a možno odporovať právnym úkonom len toho, voči komu má veriteľ pohľadávku
priznanú vykonateľným rozhodnutím. Odporovateľnosť právneho úkonu nemožno riešiť ako predbežnú

otázku - R 5/2008). Žalovaní 1/ a 2/ žiadali žalobu zamietnuť.

8. Súd na pojednávaní dňa 04.04.2016 zistil, že na Okresnom súde Lučenec je vedené konanie sp.
zn. 13C/2011/2015, išlo o žalobu o plnenie a v nej súd prejudiciálne musel riešiť otázku, či uplatnený
nárok na plnenie vznikol alebo nevznikol. Súd uznesením č.k. 8C/339/2015-77 zo dňa 11.05.2016, ktoré

nadobudlo právoplatnosť dňa 10.05.2016 konanie prerušil do právoplatného skončenia veci vedenej na
Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 13C/211/2015.

9. Rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 13C/211/2015-229 zo dňa 12.05.2016 (žalobca: Ing. I. K.,
J. XX.XX.XXXX K. Ž.S. X/ P. N., X/Gabriela N., X/ F.. S. N. o zaplatenie 24.412,05 Eur s príslušenstvom)

v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 15Co/383/2016-273 zo dňa 21.03.2018,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.05.2018 vo vzťahu k prvému a tretiemu výroku a dňa 19.07.2016
vo vzťahu k druhému výroku a ktorým súd rozhodol o povinnosti žalovaných 1/, 2/ a 3/ spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcovi 24.412,05 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo
sumy 24.412,05 Eur od 02.07.2014 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku

s tým, že plnením žalovaných 1/ a 2/ zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť žalovaného 3/ a plnením
žalovaného3/zanikávrozsahutohtoplneniapovinnosťžalovaných1/a2/bolorozhodnutéopohľadávke
žalobcu voči žalovaným. Súd žalobu žalobcu v „prevyšujúcej časti úroku z omeškania vo výške 3,60
% ročne zo sumy 24.412,05 Eur od 02.07.2014 do zaplatenia zamietol a žalovaným 1/, 2/ a 3/ bola
uložená povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť trovy konania žalobcovi.

10. Súd uznesením č.k. 8C/339/2015-108 dňa 17.05.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
23.05.2018 rozhodol o pokračovaní v konaní.

11. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok, ďalej

„C.s.p.“), ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov a zmien. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods.
1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti.
Podľa ustanovenia § 470 ods. 2 prvá veta C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo

dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

12. Na pojednávaní dňa 17.10.2018 vzal žalobca žalobu sčasti určenia neplatnosti kúpnych zmlúv
uvedených vo výroku II tohto rozsudku a vo vzťahu k žalovanému 2/ späť v dôsledku zmeny zákona a
s poukazom na ustanovenie § 137 C.s.p. podľa ktorého je žaloba o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv

neprípustná. Spor bol o určenie neúčinnosti kúpnych zmlúv. Žalovaní 1/ a 2/ podaním zo dňa 21.11.2018
súhlasili so späťvzatím žaloby sčasti.13. Súd vykonal dokazovanie na základe skutkových tvrdení žalobcu, popretí skutkových tvrdení
žalovanými 1/ a 2/, prečítaním žaloby, špecifikácie žaloby, písomného vyjadrenia žalovaných 1/ a 2/ k
žalobe, prečítaním rozsudkov Okresného súdu Lučenec č.k. 13C/211/2015-229 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 15Co/383/2018-279 zo dňa 21.03.2018, prečítaním správy
Okresného úradu Lučenec katastrálneho odboru zo 06.10.2018, pripojených spisov Katastrálneho úradu
Banská Bystrica, Správa katastra Lučenec č. V 3053/12, V 122/13, V 2327/12, V 3052/12, ako aj
listinných dôkazov tvoriacich súdny spis a zistil tento skutkový stav:

14. Miestna príslušnosť súdu prvej inštancie na prejednanie tohto sporu vyplýva z § 20 C.s.p., v čase
podania žaloby § 88 písm. h) Občianskeho súdneho poriadku.

15.ZrozsudkuOkresnéhosúduLučenecč.k.13C/211/2015-229 zodňa12.05.2016vyplýva,že„Právny
predchodca žalobcu, Z.. Z. K., ako budúci kupujúci, a žalovaný v 1. rade P. N. a žalovaná v 2. rade A. N.,
ako budúci predávajúci, uzatvorili dňa 28.09.2010 Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve podľa § 50a a § 588

a nasl. Občianskeho zákonníka s ručiteľským vyhlásením podľa § 546 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Žalovaný v 3. rade F.. S. N. podpísal zmluvu ako ručiteľ.
V čl. II. Predmet kúpy - predmet kúpnej zmluvy, zmluvné strany dojednali, že predmetom realizačnej
kúpnej zmluvy bude prevod vlastníckeho práva z budúcich predávajúcich na budúceho kupujúceho k
nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre k.ú. X.:

i. parc. č. 2083, zastavená plocha o výmere 207 m2,
ii. stavba súp. č. 306 na parc. č. 2083,
iii. parc. č. 2084, zastavená plocha o výmere 174 m2,
iv. stavba súp. č. 2472 na parc. č. 2084,
v. parc. č. 2086, zastavená plocha o výmere 57 m2,

vi. parc. č. 2087, zastavená plocha o výmere 47 m2.

V čl. IV. Kúpna cena, zmluvné strany dojednali:
1) Zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene za predmet kúpy špecifikovaný v čl. II tejto zmluvy vo výške
100 000 Eur vrátane DPH.

2) Kúpna cena je splatná nasledovne:
1) časť kúpnej ceny vo výške 20 000 Eur uhradí budúci kupujúci bezodkladne po podpise
zmluvy o budúcej zmluve;
V čl. VI. Povinnosť vrátiť prijatú časť kúpnej ceny, zmluvné strany dojednali:
- v bode 1) budúci predávajúci sa zaväzujú spoločne a nerozdielne vrátiť prijatú časť kúpnej ceny podľa

čl. IV odsek 2 písm. a) tejto zmluvy,
a) ak sa naplní rozväzovacia podmienka podľa článku V. tejto zmluvy alebo
b) ak sa konanie vedené na Okresnom súde Lučenec sp. zn. 5C/209/2007 právoplatne skončí inak ako
určením, že vlastníkmi predmetných nehnuteľností sú budúci predávajúci alebo
c) do dvoch mesiacov od uzatvorenia realizačnej Kúpnej zmluvy príslušná správa katastra z akýkoľvek

objektívnych či subjektívnych dôvodov nerozhodne o povolení vkladu vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam v prospech budúceho kupujúceho;
- v bode 2) budúci predávajúci sa zaväzujú vrátiť prijatú časť kúpnej ceny najneskôr do 15 dní od vzniku
povinnosti na jej vrátenie podľa odseku 1 písm. a) až c), a to na účet určený budúcim kupujúcim;
- v bode 3) ak budúcim predávajúcim vznikne povinnosť vrátiť prijatú časť kúpnej ceny podľa odseku 1 a

2, zaväzujú sa budúci predávajúci vrátiť prijatú časť kúpnej ceny spolu s príslušenstvom, pozostávajúcim
z dohodnutého úroku vo výške 6 % p.a. za dobu od prijatia časti kúpnej ceny až do jej vrátenia budúcemu
kupujúcemu.
V čl. VIII. Ručiteľské vyhlásenie, v bode 1) dolu podpísaný ručiteľ týmto podľa § 546 a nasl. Občianskeho
zákonníka vyhlasuje budúcemu kupujúcemu ako veriteľovi nasledovné: Ak pohľadávku veriteľa na

vrátenie prijatej časti kúpnej ceny podľa čl. VI tejto zmluvy neuspokojí dlžník (t.j. niektorí z budúcich
predávajúcich) vo výške a v termínoch uvedených v čl. VI, uspokojím tieto pohľadávky v plnej výške
vrátane príslušenstva voči veriteľovi - budúcemu kupujúcemu ja ako ručiteľ.
Právny predchodca žalobcu JUDr. Z. K. uzatvoril so žalovaným 1) P. N. a žalovanou 2) A. N. dňa
05.11.2012 Dodatok č. 1 k Zmluve o pôžičke a budúcej kúpnej zmluve s ručiteľským vyhlásením zo

dňa 28.09.2010 (č.l. 8), v zmysle ktorej v bode II. Predmet dodatku v bode 1) týmto dodatkom účastníci
dopĺňajú ustanovenie článku VI zmluvy o pôžičke a budúcej kúpnej zmluvy s ručiteľským vyhlásením
zo dňa 28.09.2010 o ďalší odsek (4) a odsek (5) v nasledovnom znení:(4) Zmluvné strany sa dohodli, a výslovne súhlasia s tým, že suma 20 000 Eur podľa čl. IV odsek 2
písm. a) tejto zmluvy v období od jej prijatia až do právoplatného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR o
prípadnom dovolaní budúcich predávajúcich ako žalobcov proti právoplatnému rozhodnutiu v konaní

vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 5C/209/2007 predstavuje pôžičku, ktorá nadobudne
splatnosť až v prípade, ak Najvyšší súd SR o prípadnom ďalšom dovolaní budúcich predávajúcich ako
žalobcov proti právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu v konaní vedenom na Okresnom súde
Lučenec pod sp. zn. 5C/209/2007 rozhodne v neprospech budúcich predávajúcich, t.j. ak dovolanie
budúcich predávajúcich odmietne, alebo zamietne.

(5) V prípade, ak konanie vedené na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 5C/209/2007 právoplatne
skončí v prospech budúcich predávajúcich t.j. určením, že vlastníkmi predmetných nehnuteľností sú
budúci predávajúci, suma 20 000 Eur podľa čl. IV odsek 2 písm. a) tejto zmluvy sa započíta na splátku
kúpnej ceny.
Písomným podaním zo dňa 17.06.2013 (č.l. 9) označenom ako „Výzva na zaplatenie“ vyzval právny
predchodca žalobcu JUDr. Z. K. žalovaných 1) a 2) vrátiť prijatú časť zaplatenej kúpnej ceny vo výške

20 000 Eur s príslušenstvom, ktoré tvorí zmluvne dohodnutý úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 20 000
Eur odo dňa 29.09.2010 do 03.01.2013 v sume 2 718,90 Eur a zákonný úrok z omeškania vo výške 8,75
% ročne zo sumy 20 000 Eur odo dňa 04.01.2013 až do zaplatenia v lehote do 3 dní odo dňa doručenia
tejto výzvy. Žalovaný 1) prevzal výzvu dňa 29.06.2013, žalovaný 2) prevzal výzvu dňa 24.06.2013.“

16. Žalobca v priebehu konania vzal žalobu voči žalovanému 2/ a o neplatnosť kúpnych zmlúv späť a tak
súd v súlade s § 145 ods. 2 C.s.p. konanie zastavil. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že ak
je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne
súd v rozhodnutí vo veci samej.

17. Medzi stranami bol naďalej spor o neúčinnosť právneho úkonu špecifikovaného zástupcom žalobcu
na pojednávaní dňa 21.11.2018 a to kúpnej zmluvy zo dňa 14.12.2012 v znení jej DODATKU č. 1 zo dňa
23.12.2012 a DODATKU č. 2 zo dňa 25.01.2013 uzatvorenej medzi žalovaným 2/ ako predávajúcim a
žalovanou 1/ ako kupujúcou, predmetom ktorej bol odplatný prevod nehnuteľností a spoluvlastníckych
podielov na nehnuteľnostiach v katastrálnom území V., obci V., okres Lučenec zapísaných na listoch

vlastníctva č. XX, XX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX,
XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX ktorej vklad povolil Katastrálny úrad Banská Bystrica,
Správa katastra Lučenec rozhodnutím č. V 3053/12 dňa 19.02.2013, vklad bol povolený dňa 06.02.2013
s právnymi účinkami dňa 19.02.2013.

18. Podľa § 42a Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 19.02.2013 veriteľ sa môže domáhať,
aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho
vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok
proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
Odporovaťmožnoprávnemuúkonu,ktorýdlžníkurobilvposlednýchtrochrokochvúmysleukrátiťsvojho

veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka
ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116
a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá
strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v

posledných troch rokoch medzi dlžníkom a
a) osobou jemu blízkou (§ 116 a 117),
b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň
10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo

členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34% v čase,
keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo
d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel

dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v
posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a
a) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom,b) osobou blízkou ( § 116 a 117) osobe uvedenej v písmene a),
c) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť
aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,

d) právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom
štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
e) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34% v čase,
keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c), d) alebo

e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel
dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch, na ktorého
základe prevzal záväzok bez primeraného protiplnenia, a to najmenej vo výške určenej znaleckým
posudkom 2b) alebo odborným odhadom, a ktorý
a) spôsobil, že dlžník sa stal vo vzťahu k ďalším veriteľom platobne neschopným, 2c) alebo

b) bol uskutočnený s úmyslom neodôvodnene odložiť alebo zmariť platbu veriteľovi, alebo
c) bol uskutočnený s úmyslom prevziať dlh, ktorý dlžník nebude schopný splniť v čase jeho splatnosti.

19. Podľa § 42b) ods. 1 a 2 citovaného zákona návrh, aj keď je neodvolateľný, zaniká
a) uplynutím lehoty, ktorá v ňom bola určená na prijatie,

b) uplynutím primeranej doby s prihliadnutím na povahu navrhovanej zmluvy a na rýchlosť prostriedkov,
ktoré navrhovateľ použil pre zaslanie návrhu, alebo
c) dôjdením prejavu o odmietnutí návrhu navrhovateľovi.
Ústny návrh zaniká, ak sa neprijal ihneď, ibaže z jeho obsahu vyplýva niečo iné.

20. Zmyslom odporovateľnosti je možnosť veriteľa domáhať sa žalobou na súde, aby súd určil, že
dlžníkove úkony, ktorými dlžník ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne
neúčinné, čo mu následne umožňuje dosiahnuť relatívnu neúčinnosť týchto úkonov voči konkrétnej
osobe a možnosť požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym
úkonom ušlo z dlžníkovho majetku. Uvedený postup vo svojej podstate procesným spôsobom umožňuje

zasiahnuť do hmotnoprávnych vecných vzťahov. Dosiahnuť neúčinnosť právneho úkonu vo vzťahu ku
konkrétnej osobe je však možné iba autoritatívnym výrokom súdu. Uplatniť toto právo je možné iba
žalobou na súde. Určenie aktívnej a pasívnej legitimácie odporovateľnosti legitimovaného subjektu
musí byť založené na existencii a) záväzkového vzťahu žalobcu alebo dlžníka a b) vo vzťahu dlžníka
a tretej osoby, ktorá sa má stať nástupcom majetkových hodnôt dlžníka (alebo právnym nástupcom

tretej osoby), prípadne je dlžník v inom vzťahu s takouto treťou osobou. Z ustanovení zákona vyplýva,
že pasívne legitimovanou osobou sú blízka osoba (§ 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka), u ktorej
sa predpokladá vedomosť o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa, blízka osoba (§ 42a ods. 3 Občianskeho
zákonníka), u ktorej sa predpokladá vedomosť platí vyvrátiteľná domnienka vedomosti o úmysle ukrátiť
veriteľa dlžníka. Všeobecne platným predpokladom pasívnej legitimácie však je, že je to osoba, ktorá

mala z odporovateľného úkonu prospech (§ 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka). Pre určenie toho, voči
akýmúkonomjemožnéodporovaťbuderozhodujúceto,čitýmtoúkonomdochádzakzmenám(prevodu)
majetkových hodnôt na tretiu osobu. Dôvody odporovateľnosti právneho úkonu: a) pohľadávka veriteľa
je vymáhateľná, b) právny úkon dlžníka bol uskutočnený v posledných troch rokoch, c) právny úkon bol
uskutočnený v úmysle ukrátiť veriteľa, d) právnym úkonom došlo k ukráteniu vymáhateľnej pohľadávky

(infrauden creditoris).

21. a) pohľadávka veriteľa je vymáhateľná (zákonné ustanovenie § 42a ods. 1 Občianskeho
zákonníka) - predpokladá sa, že ten, kto hodlá podať žalobu, má voči dlžníkovi, ktorý uskutočnil úkon,
ktorého účinnosť je napadnutá, „vymáhateľnú pohľadávku“. Podľa aplikačnej praxe, pod vymáhateľnou

pohľadávkou je treba rozumieť nielen pohľadávku na vymoženie ktorej má žalobca voči dlžníkovi
exekučný titul, ale za vymáhateľnú pohľadávku je teda treba považovať pohľadávku, ktorá:
- bola vymáhateľná v dobe, keď dlžník úkon uskutočnil, alebo
- v dobe, keď dlžník uskutočnil úkon, ešte nebola vymáhateľná, ale takou bola v čase rozhodnutia
súdu (NS ČR sp. zn. 28Cdo 3538/2011). Vychádzajúc z citovaných ustanovení súd konštatuje, že

dňom právoplatnosti rozsudku súdu prvej inštancie č.k. 13C/211/2015-229 zo dňa 12.05.2016 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 15Cp/383/2016-273 zo dňa 21.03.2018 sa stala
pohľadávka žalobcu na zaplatenie sumy 24.412,05 Eur spolu s úrokom z omeškania 5,15 % ročne z
dlžnej sumy od 02.07.2014 do zaplatenia vymáhateľnou od dlžníkov P. N., A. N. a ručiteľa žalovaného2/, lebo sa nepostaral o to, aby dlžníci pohľadávku uspokojili a neuspokojil ju ani on (§ 546 Občianskeho
zákonníka). Preto sa súd v konaní o odporovateľnosť právneho úkonu už nezaoberal tvrdeniami
žalovaných o absolútnej neplatnosti zmluvy o budúcej zmluve a zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže

ich platnosť prejudiciálne skúmal súd prevej inštancie vo vyššie citovanom rozsudku.

22. b) druhou podmienkou je podanie žaloby v prekluzívnej lehote troch rokov, ktorá začína plynúť
odo dňa, keď bol právny úkon uskutočnený. Ak k daným úkonom dochádza k prevodu nehnuteľnosti,
nadobudnutie vlastníctva nastane až právoplatným rozhodnutím o vklade vlastníctva v katastri

nehnuteľnosti, v aplikačnej praxi prevláda názor, že v takomto prípade treba lehotu troch rokov počítať
až týmto vkladom. V súdenom spore nastali právne účinky vkladu vlastníckeho práva dňa 19.02.2013
(Katastrálny úrad Banská Bystrica Správa katastra Lučenec povolila vklad rozhodnutím č. V 3053/112
zo dňa 19.12.2013 dňa 06.02.2013). Žalobca doručil súdu žalobu dňa 24.09.2015, čiže včas (§ 42a ods.
2 Občianskeho zákonníka).

23. c) právny úkon bol uskutočnený v úmysle ukrátiť veriteľa - ide o tretiu podmienku vyplývajúcu
z ustanovenia § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nie je rozhodujúce, či tento úmysel ukrátiť
veriteľa bol adresný vo vzťahu k žalobcovi, teda v prípade, ak má dlžník viac veriteľov, stačí, ak je
všeobecnedanýúmyselukrátiťktoréhokoľvekveriteľa.Vúmysleidetedaosubjektívnustránkunastrane
dlžníka. Z toho dôvodu je osobitne významná otázka dôkazného bremena spočívajúceho v povinnosti

preukázať zavinenie vo forme úmyslu. Toto dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu. Úmysel žalobcu však
nebude daný vtedy, ak dlžník nemá preukázateľne iný majetok, z ktorého je možné pohľadávku žalobcu
uhradiť. Predpokladom úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu je existencia úmyslu dlžníka ukrátiť
svojho veriteľa. Hoci v zásade platí, že dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať úmysel
zaťažuje žalobcu, v prípade, ak došlo k úkonu medzi dlžníkmi a jemu blízkymi osobami, úmysel dlžníka

skrátiť veriteľa zákon predpokladá, že je na osobách dlžníkovi blízkych, aby preukázali, že úmysel
dlžníka skrátiť veriteľa v čase právneho úkonu nemohli aj pri náležitej starostlivosti poznať. Stačí, ak
je preukázané, ak vedel, že právnym úkonom môže ukrátiť svojho veriteľa, a pre prípad, že dôjde ku
skráteniu, s tým je uzrozumený. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v
priamom rade, súrodenec a manžel, iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za

osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako
vlastnú ujmu. Príbuznými v priamom rade sú bez obmedzenia všetci predkovia a potomkovia.

24. d) právnym úkonom došlo k ukráteniu vymáhateľnej pohľadávky (infrauden creditoris). Jednou
zo základných podmienok odporovateľnosti a predpokladom pre možnosť uplatnenia tohto práva je

to, že došlo skutočne k ukráteniu veriteľa (§ 42a ods. 1 v spojení aj s § 42b ods. 2 Občianskeho
zákonníka). Pod ukrátením veriteľa je treba rozumieť také zmenšenie majetku dlžníka, ktoré neumožní
uspokojenie pohľadávky veriteľa celkom alebo aj sčasti. Dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti
preukázať, že došlo k ukráteniu zaťažuje žalobcu. K ukráteniu veriteľa môže dôjsť aj bezodplatným
úkonom dlžníka. Ustanovenie § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka vychádza z predpokladu, že osoby

blízke dlžníkovi o úmysle dlžníka daným úkonom ukrátiť veriteľa vedeli. Preto ich zaťažuje dôkazné
bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že ani pri náležitej starostlivosti nemohli poznať úmysel
dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Pre úspešnosť žalovanej v konaní bolo jej povinnosťou preukázať, že
nemohla poznať úmysel dlžníka (ručiteľa - svojho otca) ukrátiť svojho veriteľa t.j. svojho žalobcu aj pri
vyvinutí náležitej starostlivosti.

25. Z vykonaného dokazovania po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej
súvislosti mal súd preukázané, že žaloba žalobcu je dôvodná. V prejednávanom spore právny úkon,
ktorému žalobca odporoval predstavuje kúpnu zmluvu, ktorú na strane kupujúcej uzavrela žalovaná a
na strane predávajúceho žalovaný 2/ - ručiteľ dlžníkov p. P. N. M. A. N., pričom predávajúci je otcom

žalovanej, teda ide o právny úkon medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou podľa § 116 Občianskeho
zákonníka. Ako konštatoval Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 4Cdo/163/2007 zo dňa 17.12.2008:
„pre splnenie podmienok odporovateľnosti právnych úkonov v zmysle § 42a Občianskeho zákonníka, ak
išlo o právne úkony medzi dlžníkmi a osobou blízkou, je postačujúce preukázať ich urobenie v určenej
dobe a ukrátenie veriteľa. V týchto prípadoch totiž zákon úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa aj vedomosť

blízkej osoby o tomto úmysle predpokladá (prezumuje). Blízka osoba musí naopak preukázať, že úmysel
dlžníka ukrátiť veriteľa nemohla v dobe urobenia odporovaného právneho úkonu aj pri vyvinutí náležitej
starostlivosti rozpoznať.“ Súd skúmal, či kúpna zmluva ukracuje veriteľa alebo nie, pričom dospel k
záveru,že veriteľaukracuje,pretožekúpnouzmluvousamajetokručiteľadlžníkovjednoznačnezmenšil,nakoľko týmto úkonom predávajúci - ručiteľ síce nadobudol dohodnutú kúpnu cenu vo výške 80.000
Eur, uhradenú kupujúcou, bezodkladne, najneskôr do troch kalendárnych dní po podpise zmluvy, ale
na účet záložného veriteľa a súčasne nebolo preukázané, že by ručiteľ vlastnil, napriek odporovanému

právnemu úkonu, taký majetok, ktorý sám o sebe stačí na to, aby sa z neho veriteľ uspokojil. Práve
naopak, citovanou kúpnou zmluvou s DODATKAMI 1 a 2 sa ručiteľ zbavil celého svojho majetku. Súd
dospel k záveru, že žalobca preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu, lebo je veriteľom vymáhateľnej
pohľadávky a že akcesorický záväzok z ručiteľského vyhlásenia žalovaným 2/ v čase odporovaného
právneho úkonu existoval, čo bolo preukázané právoplatným rozsudkom súdu prvej inštancie č.k.

13C/211/2015-229 zo dňa 12.05.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č.k.
15Co/383/2016-273 zo dňa 21.03.2018. Následkom tohto úkonu - kúpnej zmluvy bol veriteľ ukrátený a
pre neúspešnosť žaloby bolo potrebné, aby žalovaná (na ktorej bolo dôkazné bremeno) preukázala, že
úmysel svojho otca (ktorý sa v danom prípade predpokladá) nemohla rozpoznať ani pri vyvinutí náležitej
starostlivosti.Žalovaná-osobablízkadlžníkovi(dcéraručiteľa)musípreukázať,čiaakúčinnosť(aktivitu)
vyvinula v dobe uzavretia odporovaného právneho úkonu, aby úmysel dlžníka ukrátiť týmto úkonom

veriteľa poznala (mohla poznať) a, že táto činnosť (aktivita) predstavovala s ohľadom na okolnosti
prípadnú náležitú starostlivosť. Ak by žiadnu takú činnosť (aktivitu) v dobe úkonu nevyvinula alebo
ak vyvinutá činnosť nepredstavovala náležitú starostlivosť, nemôže sa už z tohto dôvodu odporovacej
žalobe ubrániť. Žalovaná v spore nepreukázala žiadnu činnosť (aktivitu) smerujúcu k tomu, že
úmysel dlžníka (ručiteľa - svojho otca) ukrátiť veriteľa nemohla v dobe uskutočnenia odporovaného

právneho úkonu, aj pri vyvinutí náležitej starostlivosti rozpoznať. Obrana žalovanej spočívala v jej
tvrdení, že zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 09.12.2012 je absolútne neplatná, že ručiteľské
vyhlásenie nevzniklo, je absolútne neplatné, lebo v čase uzavretia zmluvy o budúcej zmluve nešlo o
pohľadávku budúceho kupujúceho - právneho zástupcu žalobcu, ale o zaplatenie časti kúpnej ceny,
ktorej podmienky zaplatenia boli v zmluve riadne dohodnuté. Touto obranou chcela spochybniť platnosť

právnych úkonov, ktorých zákonnosť už bola vyriešená právoplatným rozsudkom súdu prvej inštancie
č.k.13C/211/2015-229,čímpodľanázorusúduneudržaladôkaznébremeno,ktorýmbyvyvrátilatvrdenie
žalobcu o jeho ukrátení v dôsledku neúčinného právneho úkonu uvedeného vo výroku tohto rozsudku.
Z týchto dôvodov súd žalobe žalobcu vyhovel.

26. O náhrade trov konania podľa ustanovenia § 256 ods. 1 C.s.p., keď zastavenie konania procesne
zavinil žalobca, súd konštatuje, že v súvislosti so správnou interpretáciou zákonného ustanovenia §
255 ods. 1, 2, C.s.p. súd poznamenáva, že dvojfázové rozhodovanie o trovách konania v zmysle tohto
ustanovenia, predpokladajúce 1. rozhodnutie v rámci rozhodnutia končiaceho konanie len o nároku
na náhradu trov konania a 2. až následné rozhodnutie prvoinštančného súdu o výške náhrady trov

má zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu a naopak, taký zmysel stráca, ak
výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán
sporu (u jednej preto, že ju na to nedisponuje výsledok konania a u druhej preto, že sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady). Dôvodmi hodnými osobitného zreteľa je zmena
procesného predpisu, ktorá nastala v priebehu tohto konania a v jej dôsledku žalobca vzal žalobu sčasti

neplatnosti právnych úkonov vo vzťahu k žalovanému 2/ späť.

27. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd vychádzal z § 262 ods. 1 C.s.p. z ktorého
vyplýva, „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie

končí.“ Súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu)
vyplývajúcu z § 255 ods. 1 C.s.p. z ktorého vyplýva, „Súd prizná strane náhrade trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.“ V tomto prípade bol žalobca v konaní úspešný v plnom rozsahu,
zásadne má nárok na náhradu trov konania od žalovanej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku na Okresný súd Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,
nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné

spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré
subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od
rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá

ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej
splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.
Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od

právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení
odvolacieho konania.
Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa

ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.