Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. október 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/122/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2619010266
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2619010266.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
Mgr. Kristíny Ferencziovej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovanému G. N. a spol.,
pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písm. a/ Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. e/ Trestného zákona, prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písm. a/
Trestného zákona, spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, na verejnom zasadnutí konanom

dňa 06.10.2020 v Trnave, prejednal odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Senica zo
dňa 06.07.2020 sp. zn. 2T/64/2019 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného G. N., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

RozsudkomOkresnéhosúdu Senicazodňa06.07.2020sp.zn.2T/64/2019bolobžalovanýG.N.uznaný
za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 písm. b/ Trestného zákona, spolupáchateľstvom

podľa § 20 Trestného zákona a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2
písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu
s prečinom krádeže podľa § 212 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona, spolupáchateľstvom podľa § 20
Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

1/obžalovaní C. X. a G. N. po predchádzajúcej dohode v presne neustálenom čase v nočných hodinách

z dňa 3.9.2018 na 4.9.2018 v obci T. na ulici Y. vykonali krádež vlámaním do rodinného domu č XXX/XX,
ktorého sú vlastníci G. G. a C. D. G., a to tak, že obž. C. X. roztiahol drevené dosky tvoriace výplň na
vstupnej bráne a cez tento otvor vošli do dvora rodinného domu č. XXX/XX, pričom podišli k vstupným
vchodovým dverám, na ktorých obž. G. N. skrutkovačom vypáčil zámkový mechanizmus, pričom obž. C.
X. dával pozor či niekto nejde, nakoľko po vypáčení zámkového mechanizmu na vstupných dverách sa
na volanie obž. G. N. obv. C. X. neozýval, obž. G. N. z miesta utiekol, čo si následne všimol aj obž. C. X.

a utekal za obž. G. N. do bočnej uličky, následne sa asi po 20 minútach vrátili do predmetného rodinného
domu č. p. XXX/XX, kde obž. G. N. vo vstupnej chodbe vylomil uzamknuté vstupné dvere do obytnej
časti rodinného domu, kadiaľ následne vnikli dnu a postupne prehľadali skrinky a zásuvky, pričom z
obývacej miestnosti odcudzili retiazku s príveskom zo žltého kovu a zo vstupnej chodby gitarové combo
zn. VOX a airsoftovú pušku a po tomto z domu odišli preč, čím G. G., nar. XX.X.XXXX trvale bytom T., Y.
XXX/XX odcudzením vecí spôsobili škodu vo výške 845,- € a poškodením dverí škodu vo výške 195,- €,

3/ obžalovaní C. X. a G. N. sa po predchádzajúcej vzájomnej dohode v nočných hodinách presne
nezisteného dňa v poslednom týždni mesiaca august roku 2018, presunuli motorovým vozidlom zn.
Mazda 323, modrej farby, bez EČV z obce Kúty do obce Moravský Svätý Ján k uzamknutému a
oplotenému objektu obchodnej spoločnosti MINARIK s.r.o., na adrese Moravský Svätý Ján 782, s
úmyslom odcudziť motorovú naftu, kde po príchode najprv obž. G. N. cez betónový panelový plot o výške

180 cm prehodil umelohmotnú nádobu, potom tento plot G. N. preliezol a následne uvedený plot preliezol
aj C. X., po čom sa obaja presunuli k zaparkovaným stavebným strojom, kde za pomoci hadice G. N. zpracovného stroja DH 112, výrobné číslo 2575-KK, odčerpal do prinesenej nádoby 20 litrov motorovej
nafty, čím poškodenej spoločnosti MINARIK s.r.o., so sídlom Moravský Svätý Ján 782, IČO: 45987211,
spôsobili škodu vo výške 25,80 € podľa odborného vyjadrenia.

Za tento trestný čin okresný súd uložil obžalovanému podľa § 194 odsek 2 Trestného zákona, § 38
odsek 2 Trestného zákona, § 36 písm. l/, písm. n/ Trestného zákona, § 37 písm. h/, § 37 písm.
m/ Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18
(osemnásť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písm. b/ Trestného zákona obžalovaný G. N. na výkon uloženého trestu odňatia
slobody bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku obžalovaným C. X. a G. N. bola uložená povinnosť spoločne a
nerozdielne nahradiť poškodenému G. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom T., Y. XXX/XX, škodu vo výške

1.040 Eur a poškodenej spoločnosti MINARIK s.r.o., IČO: 45 987 211, so sídlom Moravský Svätý Ján
782, škodu vo výške 25,80 Eur.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č.l. 410-413 spisu.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa
06.07.2020 urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písm. b/ Trestného poriadku teda, že je vinný zo
spáchania skutkov uvedených v obžalobe Okresnej prokuratúry Senica zo dňa 29.05.2019, sp. zn. Pv
533/18/2205-29. Okresný súd vyhlásenie uznesenia v zmysle § 257 odsek 7 Trestného poriadku prijal
a uznesením poľa § 257 odsek 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom sa

obžalovaný priznal sa nevykoná, vykoná sa dokazovanie súvisiace s výrokom o treste.

K výroku o treste okresný súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov postupom podľa
§ 269 Trestného poriadku a to registra trestu, výpisu z ústrednej evidencie priestupkov a zistil, že
obžalovanýboldoposiaľ11-krátsúdnetrestaný,1-krátpriestupkovoprejednávaný.Uobžalovanéhozistil

pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom prihliadol na dve poľahčujúce okolnosti podľa §
36 písm. l/, písm. n/ Trestného zákona, nakoľko sa obžalovaný priznal k spáchaniu trestnej činnosti a
svoje konanie oľutoval a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti, a dve priťažujúce okolnosti podľa
§ 37 písm. h/, písm. m/ Trestného zákona, nakoľko obžalovaný spáchal viac trestných činov a bol už
za trestný čin odsúdený.

S poukazom na rovnováhu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností ukladal obžalovanému úhrnný trest
podľa § 194 odsek 2 Trestného zákona v trestnej sadzbe 1 - 5 rokov s poukazom na § 41 odsek 1
Trestného zákona.

Okresný súd so zreteľom na výsledky dokazovania považoval, vzhľadom na osobu obžalovaného,
ktorý je recidivistom, za adekvátne uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov. Takýto trest
považuje za dostatočný a dostatočne reflektujúci požiadavku tak generálnej ako i individuálnej prevencie
zohľadňujúci represívnu, výchovnú a ochrannú funkciu trestu. Podľa § 48 odsek 2 písm. b/ Trestného
zákona, obžalovaného na výkon uloženého trestu zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia v

zmysle § 48 odsek 2 písm. b/ Trestného zákona, nakoľko v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním
trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovej lehote, ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní,
zahlásil odvolanie obžalovaný G. N. č.l. 408 spisu.

Prokurátor prítomný na hlavnom pojednávaní sa vzdal práva na podanie odvolania č.l. 408 spisu.

Obžalovaný písomne odôvodnil zahlásené odvolanie v rozsahu č.l. 410 v ktorom uviedol, že odvolanie
podáva voči výške trestu, pretože okresný súd rozhodol nesprávne. Za dva trestné činy dostal 18

mesiacov a obžalovaný C. X. dostal za 5 trestných činov 24 mesiacov, ktoré spáchal všetky v podmienke,
ktorémutiežzrušilzatovšetkodostalsúhrnnýtrest24mesiacov.Týmsimyslí,žejeOkresnáprokuratúra
Senica ako aj okresný súd voči jeho osobe zaujatý. Taktiež poukázal, že sudca mu na záver povedal,
že mu môže dať 3 roky z toho dôvodu žiada aj o odňatie spisu.Konanie na odvolacom súde

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie za prítomnosti prokurátora krajskej prokuratúry a v
neprítomnosti obžalovaného a poškodených.

Obžalovaný sa dňa 16.09.2020 ospravedlnil, že sa dňa 17.09.2020 nemôže dostaviť na verejné
zasadnutie, nakoľko sa vrátil zo zahraničia a je v domácej karanténe. Uvedené ospravedlnenie krajský

súd akceptoval a zároveň určil nový termín verejného zasadnutia. Obžalovaný bol vyzvaný, aby oznámil
meno ošetrujúceho lekára, čo však neurobil, nakoľko je bez lekára.
K verejnému zasadnutiu konanému dňa 06.10.2020 uviedol, že sa nemôže dostaviť na základe toho,
že na škole v D. sa naskytol Covid 19 a on musí zostať v karanténe a ešte nemohol isť dať zdravotnú
kartu k lekárovi, tak je bez lekára.

Krajský súd vykonal šetrenie a zistil, že obžalovanému nie sú vyplácané žiadne sociálne dávky ( č.l.472),
na úrade práce nie je evidovaný a podľa vyjadrenia pracovníčky Základnej školy D. nebolo zistené, že
by deti menom N. navštevovali ich základnú školu. Zo zápisnice z výsluchu obžalovaného bolo zistené,
že je slobodný a nemá deti.

Vzhľadom k uvedenému šetreniu ako i s poukazom na podanie obžalovaného, v ktorom výslovne
nežiadaloodročenieverejnéhozasadnutia,vykonalkrajskýsúdverejnézasadnutievjehoneprítomnosti.

Prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné .

Podľa § 317 odsek l Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek
l alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 odsek l.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, nezistil dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného
podľa § 316 Trestného poriadku ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 odsek
3 Trestného poriadku. Postupom podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť
a dôvodnosť napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo.

Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že :

· prokurátor Okresnej prokuratúry Senica podal dňa 30.05.2019 pod číslom Pv 533/18/2205-29 podľa

§ 234 odsek 1 Trestného poriadku obžalobu na C. X. a G. N. pre prečin porušovania domovej slobody
podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e/ Trestného
zákona v jednočinnom súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona,
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písm. b/
Trestnéhozákonaspolupáchateľstvompodľa§20TrestnéhozákonaauobžalovanéhoC.X.samostatne

pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písm. a/ Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. e/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom krádeže podľa §
212 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona, pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348
odsek 1 písm. a/, písm. d/ Trestného zákona.

· okresný súd vydal dňa 11.09.2019 pod sp. zn. 2T/64/2019 trestný rozkaz, ktorým uznal obvinených
C. X. a G. N. za vinných a uložil C. X. podľa § 194 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek
2, odsek 4 Trestného zákona, § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 37 písm. h/, písm. m/ Trestného
zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov. Podľa § 48
odsek 2 písm. a/ Trestného zákona obvineného C. X. na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil

do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Poľa § 60 odsek 1 písm. a/ Trestného
zákona obvinenému C. X. uložil trest prepadnutia veci a to 1 ks šrobovák s drevenou rúčkou. Zároveň
rozhodol o náhrade škody. U obvineného G. N. podľa § 194 odsek 2 Trestného zákona, § 38 odsek
2, odsek 4 Trestného zákona, § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 37 písm. h/, písm. m/ Trestnéhozákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 4
mesiace a zároveň obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu so stredným
stupňom stráženia. Zároveň poľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku obžalovanému C. X. a a G. N. uložil

povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenému G. G. škodu vo výške 1.040 Eur a poškodenej
spoločnosti MINARIK s.r.o., IČO: 45 987 211, škodu vo výške 25,80 Eur, proti tomuto trestnému rozkazu
v zákonom stanovenej lehote podali obžalovaní odpor.

· okresný súd vo veci určil termín hlavného pojednávania na 06.07.2020, kde obžalovaní urobili

vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písm. b/ Trestného poriadku, že sú vinní zo spáchania skutkov
uvedených v obžalobe Okresnej prokuratúry Senica zo dňa 29.05.2019 sp. zn. Pv 533/18/2205-29
doručené okresnému súdi 30.05.2019, okresný súd po vyjadrení prokurátora, ktorý navrhol vyhlásenie
obžalovaných prijať, urobil dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a následne čítal správy a posudky
na obžalovaných.

· Rozsudok u obžalovaného C. X. nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.07.2020

K napadnutému rozsudku všeobecne

Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že okresný súd postupoval správne, keď poučil obžalovaného G.

N. o jeho práve urobiť vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 Trestného poriadku. Obžalovaný urobil vyhlásenie
podľa § 257 odsek 1 písm. b/ Trestného poriadku. Okresný súd následne položil obžalovanému otázky
v zmysle § 333 odsek 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Trestného poriadku v spojení
s § 257 odsek 5 Trestného poriadku, pričom obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal áno.
Odvolací súd zároveň ustálil, že postup okresného súdu po vyjadrení prokurátora, ktorý navrhol prijať

vyhlásenie obžalovaného, že je vinný bol správny, keď prijal vyhlásenie obžalovaného v zmysle § 257
odsek 7 Trestného poriadku a vykonal dokazovanie súvisiace s výrokom o treste v zmysle § 257 odsek
8 Trestného poriadku.

Podľa § 168 odsek 1 Trestného poriadku ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie,

ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí
byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov
a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto

výroky.

Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je presvedčivé, vychádza zo
skutkového stavu ako bol tento zistený na hlavnom pojednávaní, preto krajský súd nemá proti nemu
podstatné výhrady a preto si závery napadnutého rozsudku ohľadom uloženia trestu obžalovanému v

značnej miere osvojil a v podrobnostiach na ne odkazuje.

K trestu

Podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že

mu zabráni v páchaní trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 odsek 2 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť a len v takej výmere, ako je to

ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu
odňatia slobody.

Podľa § 34 odsek 3 Trestného zákona, trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo
najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 odsek 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob páchania činu a jeho následok, na zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, na jeho pomery a možnosť jeho nápravy.Trestnýzákonvoviacerýchustanoveniachupravujeotázkuukladaniatrestovzákladnýmiustanoveniami,
ktoré súd musí pri ukladaní trestu zohľadniť účel trestu (§ 34 odsek 1 Trestného zákona) a vymedzenie

okolností, na ktoré musí súd prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery (§ 34 odsek 4 Trestného
zákona).

Účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti (represívny prvok) a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život

(prvok individuálnej prevencie) a súčasne iných odradí od páchania trestných činov (prvok generálnej
prevencie), pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (§34 odsek 1
Trestného zákona).

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu,
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu

páchateľa a jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby
bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby (§ 34 odsek 3, odsek 4 Trestného
zákona).

Odvolací súd konštatuje, že okresný súd nepochybil pri postupe v konaní, ktorým dokazoval skutočnosti

potrebné pre ukladanie sankcie. V tomto smere vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočne rozsiahle
dokazovanie, správne vyhodnotil osobu obžalovaného, jeho povesť a ďalšie skutočnosti potrebné pre
uloženie spravodlivého trestu.

Rovnako v dôvodoch rozsudku dostatočne vyhodnotil, na základe akých myšlienkových postupov

dospel k rozsahu poľahčujúcich a priťažujúcich okolnosti. Správne v tomto smere aplikoval poľahčujúce
okolnostipodľa§36písm.l/,písm.n/Trestnéhozákona,priznalsakspáchaniutrestnéhočinu,trestnýčin
oľutoval a napomáhal orgánom činným v trestnom konaní a dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm.
h/, písm. m/ Trestného zákona, spáchal viac trestných činov a bol už v minulosti za trestný čin odsúdený.
Správne vyhodnotil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle § 38 odsek 2Trestného

zákona.

Podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 212 odsek 2 písm. a/, Trestného zákona odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa
páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1/ a spôsobí ním väčšiu škodu,

b/ hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený

Podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona, kto neoprávnene vnikli do obydlia iného alebo tam neoprávnene
zotrvá, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky

Podľa § 194 odsek 2 písm. a/ Trestného zákona, odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ
potrestá ak spácha čin uvedený v odseku 1/ závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov,
uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich
najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci
úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich

sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou
hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.

Trestná sadzba vyplývajúca z ustanovenia § 194 odsek 2 Trestného zákona je 1 až 3 rokov.

Nakoľko okresný súd ukladal úhrnný trest, pri jeho ukladaní vychádzal z citovaného ustanovenia § 41
odsek 1 Trestného zákona .Okresný súd postupoval správne, keď obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody v
trvaní 18 mesiacov. Trest odňatia slobody bol obžalovanému uložený na dolnej hranici trestnej sadzby.
Uvedený trest spĺňa kritériá tak individuálnej prevencie (výchova obžalovaného), ako aj generálnej

prevencie (odradenie ostatných potencionálnych páchateľov a utvrdenie pocitu právnej istoty), pričom
vyjadrenie vyjadruje morálne odsúdenie obžalovaného celou spoločnosťou. Uloženie uvedeného trestu
je odôvodnené osobou obžalovaného, ktorý bol 11-krát súdne trestaný, 1-krát priestupkovo riešený.
Doposiaľ uložené podmienečné tresty ako aj 2-krát tresty povinnej práce, si nesplnili svoj výchovný a
preventívny účel.

Podľa § 48 odsek 2 písm. b/ Trestného zákona, súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody
spravidla do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch
pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný
trestný čin; na predchádzajúce odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby
nebol odsúdený.

Okresný súd nepochybil ani postupom, ktorým podľa § 48 odsek 2 písm. b/ Trestného zákona
obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia, pretože v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu
odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Naposledy bol vo výkone trestu odňatia

slobody, na základe rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 17.09.2015, sp. zn. 2T/80/2015 v spojení
s uznesením okresného súdu dňa 28.11.2016, trest vykonal 07.12.2017.

K odvolacej námietke obžalovaného k uloženiu trestu

Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie trestu, pričom obe tieto zložky sa
navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu

odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie
ostatných potencionálnych páchateľov od spáchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu
právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi
prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného
činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácia tak

núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému
postupu súdu pri rozhodovaní o treste (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 13. mája 2014, sp. zn. 4 To
7/2013).

Odvolací súd uvádza, že pri ukladaní trestu obžalovanému súd vychádza z požiadavky primeranosti

trestu a jeho individualizácii, preto u každého obžalovaného osobitne pri určovaní druhu trestu a jeho
výmery prihliada najmä na spôsob páchania činu a jeho následok, na zavinenie, pohnútku, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, na jeho pomery a možnosť jeho nápravy, čo
okresný súd pri ukladaní trestu tak u obžalovaného Mareka Záslavu ako aj obžalovaného Petra Gozoru
urobil.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného

poriadku zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.