Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. september 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/155/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814010401
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3814010401.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra Tótha

a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanej T. D., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Tr.
zákona, prejednal na verejnom zasadnutí dňa 08. septembra 2020 odvolanie obžalovanej a prokurátora
Krajskej prokuratúry v Trenčíne v neprospech obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo
dňa 12. augusta 2019, sp. zn. 2T/120/2014 a takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods.1 písm. e), ods. 3 Tr. por. napadnutý rozsudok s a z r u š u j e vo výrokoch

o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Na podklade § 322 ods. 3 Tr. por. sa

obžalovaná T. D. - nar. XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom U., E. V. č. XXX/XX

o d s u d z u j e

podľa § 172 ods. 2 Tr. zákona, § 38 ods. 3, § 36 písm. j), § 39 ods. 1 Tr. zákona na trest odňatia
slobody vo výmere 8 (osem) rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona sa obžalovaná na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

II. Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovanej T. D. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 12. augusta 2019, sp. zn. 2T/120/2014, bola obžalovaná
T. D. uznaná za vinnú z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d),
ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

od presne nezisteného času, minimálne od mesiaca jún 2010 si na neznámom mieste zadovážila a v

mieste svojho trvalého bydliska v byte na Ul. V. č. XXX/XX v U. prechovávala presne nezistené množstvo
marihuany a túto následne predávala minimálne T. F., T. K. aj T. Y. a to až do dňa 25.06.2013, kedy
na základe výzvy pred vykonaním domovej prehliadky v mieste svojho trvalého bydliska dobrovoľne
vydala 76 kusov uzatvárateľných igelitových vrecúšok s obsahom sušenej látky rastlinného pôvodu,rozdelenýchdotrochkusovumelohmotnýchuzatvárateľnýchdózuložených vigelitovejtaške,ocelkovej
hmotnosti 41,77 gramu, pričom na základe znaleckého skúmania Kriminalistickým a expertíznym
ústavom PZ Slovenská Ľupča bolo zistené, že ide o marihuanu - Cannabis a uvedené množstvo

zodpovedá najmenej 213 obvykle jednorazovým dávkam na použitie, pričom rastlina rodu Cannabis
je v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v
znení neskorších predpisov a jeho príloh zaradená do I. skupiny omamných látok a hlavná aktívna
zložka konopy tetrahydrokanabinol (THC) je v zmysle zákona č. 139 /1998 Z.z. o omamných látkach,
psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov a jeho príloh zaradená do I. skupiny

psychotropných látok.

Za tento trestný čin bola obžalovaná T. D. odsúdená podľa 172 ods. 2, § 38 ods. 3, § 36 písm. j), § 39
ods. 1 Tr. zák. k nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov so zaradením podľa
§ 48 ods. 2 písm. a), ods. 4 Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa
§ 78 ods. 1 Tr. zák. okresný súd uložil obžalovanej aj ochranný dohľad v trvaní 1 (jeden) rok.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení teda v zákonnej
pätnásťdňovejlehotenapadlaodvolanímobžalovanáT.D.dovýrokovovineatresteacitovanýrozsudok
napadol odvolaním aj prokurátor, a to v neprospech obžalovanej pre nesprávnosť výroku a treste.

V písomnom odôvodnení podaného odvolania prokurátor uviedol, že napadnutý rozsudok v časti
týkajúcej sa výroku o vine obžalovanej T. D. považuje za zákonný a dôvodný, avšak so závermi súdu
prvého stupňa vo vzťahu k uloženému trestu sa v podstatnom rozsahu nestotožňuje, nakoľko má za
to, že obžalovanej bol uložený trest v rozpore s § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., pričom súd nesprávne
aplikoval postup podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona. Prokurátor v tejto súvislosti poukázal na zákonnú trestnú

sadzbu pri obzvlášť závažnom zločine nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm.
c) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b), j) Tr. zákona, pričom stanovenou trestnou sadzbou
zákonodarca v súlade so zásadou nulla poena sine lege stanovuje isté „mantinely“ pri rozhodovaní
súdu, no zároveň mu aj ponecháva dostatočný priestor pre individualizáciu trestu podľa okolností

konkrétneho prípadu v rámci zákonom relatívnej určenej trestnej sadzby. A práve tým, že zákonodarca
určil vysokú trestnú sadzbu za spáchaný trestný čin obžalovanou, vyjadril tak typovú závažnosť tohto
trestnéhočinuakotrestnéhočinuprespoločnosťvysokoškodlivého.Ďalejvosvojomodvolaníprokurátor
poukázal na podmienku primeranosti trestu, pričom druh a výmera trestu musí byť súdom v každom
konkrétnom prípade stanovená tak, aby zodpovedala všetkým zvláštnostiam daného prípadu, pričom

je však nesporné, že v rámci sudcovskej individualizácie trestu môže dôjsť aj k aplikácii ust. § 39 Tr.
zákona, dovoľujúceho mimoriadne zníženie trestu. V tejto súvislosti poukázal na záver Ústavného súdu
Slovenskej republiky, ktorý v otázke ukladania trestov „považoval za potrebné pripomenúť, že v praxi
sa oveľa častejšie vyskytujú bežné (nemimoriadne) okolnosti než mimoriadne okolnosti“ (Nález ÚS SR
sp. zn. 106/2011 zo dňa 28.11.2012). Podľa prokurátora súd prvého stupňa neuviedol, prečo a z akých

dôvodov nebolo možné uložiť obžalovanej trest v zákonnej trestnej sadzbe a z jeho rozhodnutia ani
nie je zrejmé, prečo by práve obžalovaná mala pociťovať uloženie takého trestu podstatne citeľnejšie.
Pritom z napadnutého rozsudku vyplýva, že súd výrazné mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody
odôvodnil len bežnými okolnosťami. S poukazom na generálnu prevenciu vyjadrenú v § 34 ods.
1 Tr. zákona tak mimoriadne znížený trest uložený obžalovanej podľa prokurátora nie je spôsobilý

odradiť potencionálnych páchateľov od páchania závažnej a spoločensky nebezpečnej trestnej činnosti
spočívajúcej v dlhodobom predaji omamných a psychotropných látok viacerým osobám, práve naopak.
Aj vzhľadom na nekritický postoj obžalovanej k dlhodobému páchaniu trestnej činnosti a jej závažnosti
prespoločnosťmáprokurátorzato,žesúdmaluložiťtrestnadolnejhranicitrestnejsadzbyazároveňmal
obžalovanú zaradiť do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia podľa §

48ods.3písm.b)Tr.zák.,napriekskutočnosti,žeideoprvotrestanúosobu.Nazákladeuvedenéhopreto
navrhol odvolaciemu súdu, aby podľa § 321 ods. 1 písm. d), e) Tr. por. zrušil výrok o treste napadnutého
rozsudku a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. aby sám uložil obžalovanej T. D. nepodmienečný trest odňatia
slobody na dolnej hranici trestnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu s maximálnym
stupňom stráženia a zároveň uložil obžalovanej ochranný dohľad podľa § 78 ods. 1 Tr. zák. v trvaní 1

(jeden) rok.

Obžalovaná v písomnom odôvodnení odvolania podaného prostredníctvom svojho obhajcu uviedla, že
na hlavnom pojednávaní využila svoje právo a odmietla vypovedať, pričom súd podľa § 258 ods. 4 Tr.por. prečítal jej výpoveď z prípravného konania. Na hlavných pojednávaniach v danej trestnej veci boli
vypočutí viacerí svedkovia, pričom väčšina svedkov vypovedala, že u nej nenakupovali žiadne množstvo
marihuany a takto vypovedali len svedkovia, ktorí na hlavnom pojednávaní uviedli, že sú dlhoroční

užívatelia marihuany. Ďalej vo svojom odvolaní poukázala na svoju výpoveď v prípravnom konaní o tom,
že nikdy nepredávala marihuanu, pričom v prílohe písomného odôvodnenia odvolania predložila čestné
prehlásenie U. K., bytom Q. 6, XXXX R., F., ktorý vo svojom prehlásení zo dňa 02.10.2019 uviedol, že
marihuana, ktorá bola nájdená OČTK v jej byte, bola v jeho výlučnom vlastníctve a túto užíval len pre
svoju vlastnú potrebu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto obžalovaná žiadala krajský súd, aby ju

podľa § 285 Tr. por. v celom rozsahu spod obžaloby oslobodil.

K odvolaniu obžalovanej sa písomne vyjadril prokurátor s tým, že argumentáciu obžalovanej uvedenú
v jej písomnom odôvodnení odvolania považuje za nepravdivú, nezmyselnú a odporujúcu vykonanému
dokazovaniu,zktoréhojednoznačneabezakýchkoľvekpochýbvyplynulopreukázanievinyobžalovanej.
Jej obranu, že marihuana nájdená v byte obžalovanej mala byť vlastníctvom U. K. však v minulosti

nikdy neuvádzala a to ani počas prípravného konania, ani počas súdneho konania, pričom túto obranu,
ktorá je už niekoľkou verziou obžalovanej o pôvode marihuany v jej byte, považuje za jednoznačne
vyvrátenú vykonaným dokazovaním, najmä výsluchom samotnej obžalovanej v prípravnom konaní,
ako aj výsluchmi jednotlivých svedkov, a to vrátane svedkýň - dcér obžalovanej. Ďalej vo svojom
písomnom vyjadrení prokurátor poukázal na predošlé výpovede obžalovanej a na ich vzájomné rozpory.

Svedkovia F. a K. vo svojich výpovediach v prípravnom konaní presne popísali spôsob, akým kupovali
od obžalovanej marihuanu, pričom nezávisle od seba zhodne uvádzali, že túto obžalovaná predávala
z priesvitnej plastovej misky, v ktorej boli nabalené plastové uzatvárateľné sáčky s marihuanou.
Všetci vypočutí svedkovia, ktorí od obžalovanej T. D. kupovali marihuanu, vypovedali bez akýchkoľvek
pochybností, popisovali konanie obžalovanej, ako aj miesto predaja, vrátane detailov týkajúcich sa

bytu obžalovanej a preto nemožno akceptovať argumentáciu, že ako užívatelia marihuany nemohli ani
vedieť u koho si takúto látku kupovali. S poukazom na uvedené preto považuje aj čestné vyhlásenie
U. K., podpísané dňa 02.10.2019, t.j. až po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku, za nepravdivé. Podľa
prokurátora na základe súdom vykonaných dôkazov možno jednoznačne konštatovať, že obžalovaná si
neoprávnene zadovážila, prechovávala po akúkoľvek dobu a predávala omamnú a psychotropnú látku,

a tento čin spáchala závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a na viacerých osobách. Na základe
uvedených skutočností preto navrhol odvolaciemu súdu, aby podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovanej
ako nedôvodné zamietol.

K vyjadreniu prokurátora sa písomne vyjadrila obžalovaná T. D. s tým, že vyjadrenie prokurátora

považuje za zaujaté, nepravdivé a nezmyselné. Uviedla, že už 25.06.2013 pred troma policajtami
uviedla, že marihuana nie je jej. Pod hrozbou vyhrážok jedného z policajtov ako neskúsená vypovedala
tak, ako vypovedala, navyše bez poučenia o jej právach. Pod hrozbou väzby vypovedala tak, ako
to chceli počuť. Dňa 03.09.2013 neodmietla vypovedať z vlastnej vôle, avšak v ten deň ju vyzdvihol
vyšetrovateľ L. S. a bola na výsluchu na Prezídiu NAKA, Protikorupčnej jednotke v Nitre u mjr. JUDr. D.

F.. Čo sa týka svedkov T. F. - dílera pervitínu a T. K. - dílera marihuany, ich výpovede sa nezakladajú
na pravde, konali z pomsty, nakoľko ona uviedla ich mená, na čo sa jej potom aj vyhrážali fyzickým
útokom voči jej osobe a aj voči jej dcére U.. Ďalším dôvodom ich klamnej výpovede bol strach, aby
nevyšla na povrch ich nelegálna činnosť. Menovaných pozná len ako kamarátov svojej dcéry a bývalého
manžela. Celá jej výpoveď zo dňa 08.10.2013 u vyšetrovateľa L. bola monitorovaná NAKA Trenčín -

vyš. L. S. cez sms správy, o čom mal vedomosť aj jej vtedajší právnik JUDr. T.. Práve na príkaz
uvedenýchpolicajtovnemalauviesťmenorodinnéhopríslušníkaU.K.,bytomF.,ktorémupatrilazaistená
marihuana, pritom NAKA Trenčín a Nitra od začiatku jej spolupráce s nimi, mala túto vedomosť.

Na verejné zasadnutie odvolacieho súdu sa obžalovaná nedostavila a prostredníctvom svojho obhajcu

požiadala o jeho vykonanie v jej neprítomnosti. Obhajca obžalovanej na verejnom zasadnutí krajského
súdu v konečnom návrhu poukázal na svoje písomné odôvodnenie odvolania predsedom senátu
doslovne prečítané a s poukazom na rozdielne výpovede svedkov v prípravnom konaní s ich
výpoveďami, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní, s poukazom na potrebu aplikovania zásady
„in dubio pro reo“ v spojení aj čestným prehlásením U. K., navrhol napadnutý rozsudok v celom rozsahu

zrušiť, obžalovanú T. D. spod obžaloby oslobodiť a odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí krajského súdu v konečnom návrhu poukázal na
písomné dôvody svojho odvolania a zotrval na svojom odvolacom návrhu a súčasne navrhol odvolanie
obžalovanej ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietnuť.

Krajský súd na podklade podaných odvolaní, ktoré mu spolu so spisom boli predložené 14. novembra
2019, na verejnom zasadnutí dňa 08. septembra 2020 preskúmal postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
zákonnosť a odôvodnenosť výrokov o vine a treste napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátora do výroku o

uloženom treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu je dôvodné. Čo sa týka odvolania obžalovanej,
krajský súd uvedeným postupom zistil, že nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal na hlavných
pojednávaniach všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci

a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods.
10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Okresný súd svoje
skutkové zistenia správne oprel predovšetkým o výpoveď obžalovanej T. D. z prípravného konania zo
dňa 08.10.2013 v procesnom postavení obvinenej aj v prítomnosti obhajcu (podľa § 258 ods. 4 Tr. por.),
ale tiež o výpovede svedkov T. F., T. Y. a T. K., ako aj o ďalšie dôkazy - zápisnicu o konfrontácii svedkov

T. K. a T. Y., zápisnicu o domovej prehliadke a znalecký posudok KEÚ Slovenská Ľupča, ako aj ostatné
dôkazy, na ktoré poukázal v napadnutom rozsudku a o vierohodnosti ktorých nie sú žiadne pochybnosti
a rovnako ani o zákonnom spôsobe ich vykonania. Svoje skutkové zistenia v súlade s ustanovením §
168 ods. 1 Tr. por. podrobne a vecne správne odôvodnil v napadnutom rozsudku a pritom presvedčivo
vysvetlil,oktoréskutočnostioprelsvojezáveryouznaníobžalovanejT.D.zavinnúzobzvlášťzávažného

zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138
písm. b), písm. j) Tr. zák., pretože obžalovaná si neoprávnene zadovážila, prechovávala po akúkoľvek
dobu a predávala omamnú a psychotropnú látku a tento čin spáchala závažnejším spôsobom konania -
po dlhší čas a na viacerých osobách. Jeho rozhodnutie je založené na starostlivom vyhodnotení celého

dokazovania, a to spôsobom, ako prikazuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Úvahy a závery okresného
súdu založené na zásadách logického konania a uvažovania sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi
stotožnil a v podrobnostiach na ne len odkazuje.

Pokiaľ ide o odvolanie obžalovanej, tak toto smeruje najmä do iného hodnotenia dôkazov, než ako

ich vyhodnotil okresný súd. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého
rozsudku, v ktorom okresný súd správne vyhodnotil dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a svoj
záver o uznaní viny obžalovanej dostatočne a vecne správne zdôvodnil. Odvolací súd sa so zisteniami
a závermi okresného súdu stotožnil, preto v uvedených smeroch v celom rozsahu odkazuje na písomné
odôvodnenie napadnutého rozsudku, pričom hodnotenie jednotlivých dôkazov by bolo len opakovaním

záverov okresného súdu. Okresný súd správne a náležite zistil skutkový stav veci, pričom sa správne
vysporiadal i s obhajobnými tvrdeniami obžalovanej.

Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu okresný súd nepochybil preto pri právnom
posúdení konania obžalovanej T. D. zhodne s obžalobným návrhom ako obzvlášť závažného zločinu

nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138
písm. b), písm. j) Tr. zák., pričom svoje závery aj v tomto smere v napadnutom rozsudku tiež podrobne
a zákonu zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil. Odvolací súd dospel nielen k rovnakým skutkovým
zisteniam, ale aj k rovnakým právnym záverom ako okresný súd, preto ani v tomto smere nezistil

dôvody na zmenu napadnutého rozsudku. Odvolacie námietky obžalovanej uvedené v jej odvolaní,
ktoré vo svojej podstate sú len opakovaním jej obhajobných námietok prednesených už pred okresným
súdom a s ktorými sa ten dostatočne a vecne správne vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku,
neboli spôsobilé odôvodniť zmenu vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnemu posúdeniu konania
obžalovanej okresným súdom, preto ich odvolací súd nepovažoval za dôvodné a neakceptoval ich. V

podrobnostiachpritomlenpoukazujenapodrobnéavecnesprávneodôvodnenienapadnutéhorozsudku
tak vo vzťahu ku skutkovým zisteniam, ako aj k právnemu posúdeniu konania obžalovanej, s ktorými
sa stotožnil v celom rozsahu.Odvolací súd však zistil, že súd prvého stupňa nepostupoval vecne správne pri ukladaní trestu odňatia
slobody a pri určení výmery trestu obžalovanej T. D.. Nepodmienečný trest odňatia slobody uložený
obžalovanej podľa § 172 ods. 2, § 38 ods. 3, § 36 písm. j), § 39 ods. 1 Tr. zákona vo výmere 6

(šesť) rokov je totiž neprimerane mierny a nezodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre
jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1 až 4 Tr. zák. a to aj za situácie, keď aj podľa odvolacieho súdu
boli splnené podmienky pre mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., resp. aplikácia tohto
ustanovenia bola v danom prípade zákonná. Podľa tohto zákonného ustanovenia síce môže súd uložiť
trestajpoddolnúhranicutrestuzákonomustanovenejtrestnejsadzby,akvzhľadomnaokolnostiprípadu

alebo na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom bolo
pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho
trvania. Avšak aj mimoriadne znížený trest odňatia slobody musí zodpovedať aj zákonným požiadavkám
proporcionality trestu - jeho primeranosti a spravodlivosti, dostatočne odrádzať ostatných potenciálnych
páchateľovodpáchaniatrestnýchčinovauostatnýchčlenovspoločnostiposilňovaťpocitprávnejistotya
spravodlivosti a teda v dostatočnej miere by mal plniť funkcie generálnej a individuálnej prevencie trestu.

Okolnosťami prípadu z hľadiska použitia § 39 ods. 1 Tr. zák. sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv
na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možností nápravy páchateľa.
V posudzovanej veci u obžalovanej nebolo možné ako mimoriadnu okolnosť prípadu, umožňujúcu
zníženie trestu pod zákonom stanovenú hranicu, zohľadniť dĺžku trestného konania približne 7 rokov

z dôvodu, že dĺžka konania bola ovplyvnená prevažne postojom obžalovanej k trestnému stíhaniu,
konkrétne jej úmyselným vyhýbaním sa úkonom trestného konania najmä rôznymi obštrukciami. Na
druhej strane u obžalovanej súd prvého stupňa správne zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr.
zákona (vedenie riadneho života pred spáchaním trestného činu), pričom táto okolnosť spolu s ďalším
hodnotením jej osoby a osobných pomerov, konkrétne že ide o osobu staršieho veku, starú matku,

ktorá aktívne napomáha pri starostlivosti o deti svojej chorej dcéry (táto je v dôsledku svojej choroby
poberateľkou invalidného dôchodku), keď pomoc so starostlivosťou o svoje vnúčatá (žijú vo Švajčiarsku)
zabezpečujemimoúzemiaSlovenskejrepubliky,odôvodňujepoužitieustanovenia§39ods.1Tr.zákona
a jeho aplikácia je tak v danom prípade náležitá, akceptovateľná a v súlade so zákonom, avšak nie až
v takom značnom rozsahu, ako vo vzťahu k výmere trestu neprimerane mierne rozhodol okresný súd.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a na podklade dôvodne podaného odvolania prokurátorom v
neprospech obžalovanej, preto odvolací súd v napadnutom rozsudku zrušil výrok o uloženom treste
odňatia slobody, ako aj výrok o spôsobe jeho výkonu a sám rozhodol tak, že podľa § 172 ods. 2, §
38 ods. 3, § 36 písm. j), § 39 ods. 1 Tr. zákona uložil obžalovanej trest odňatia slobody vo výmere

8 (osem) rokov, na výkon ktorého obžalovanú v zmysle § 48 ods. 4 Tr. zákona zaradil do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Obžalovaná doposiaľ nebola vo výkone trestu odňatia
slobody a možno u nej teda konštatovať, že nie je závažnejšie kriminálne narušená, avšak vzhľadom na
výmeru uloženého trestu, ktorá predstavuje dlhodobé obmedzenie osobnej slobody obžalovanej, bude
podľa odvolacieho súdu mať aj uvedený miernejší stupeň stráženia dostatočný vplyv, aby si obžalovaná

uvedomila závažnosť svojho protiprávneho konania a zároveň bude tak splnený účel trestu v zmysle §
34 Tr. zákona, t.j. chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť obžalovanej v ďalšom
páchaní trestnej činnosti a vychovávať ju k tomu, aby viedla riadny život a v neposlednom rade výchovne
pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti.

Na podklade uvedených dôvodov krajský súd o odvolaniach obžalovanej a prokurátora podaného v
neprospech obžalovanej, rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku. Výrok o
uloženom ochrannom dohľade obžalovanej v zmysle § 78 ods.1 Tr.zák. vo výmere 1 rok - keďže je
správny a v súlade so zákonom - zostal týmto rozsudkom nedotknutý.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é.