Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. august 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/154/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818010809
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3818010809.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Michala Antalu, v trestnej veci proti obžalovanému S. M., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale
bytom H., K. XXX/X, pre prečin podvodu podľa § 221 ods.1, ods.2 Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu v Prievidzi zo dňa 12. augusta 2019, sp.zn. 2T/159/2018, na verejnom
zasadnutí konanom dňa 31. augusta 2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného S. M. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

R. T. a prokurátora
_______________________________________________________________________________________________
Okresného súdu v Prievidzi zo dňa 12. augusta 2019, sp.zn. 2T/159/2018 bol obžalovaný S. M. uznaný
vinným pre prečin podvodu podľa § 221 ods.1, ods.2 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že po

predchádzajúcej ústnej dohode, ktorá bola uzatvorená medzi obžalovaným a poškodenou E. P. v
bližšie nezistenom dni mesiaca marec až apríl roku 2017, v nezistenom čase a na bližšie nezistenom
mieste v meste Prievidza, na základe ktorej následne obžalovaný od poškodenej E. P. pod zámienkou,
že jej a jej priateľovi za finančnú čiastku vybaví prenájom bytu na dobu neurčitú, taktiež poškodenej a jej
priateľovi vybaví zamestnanie v meste H., prípadne v okolí mesta H., vylákal finančnú hotovosť vo výške
4.400,- EUR, ktoré mu poškodená odovzdala dňa 25.04.2017 pred budovou VÚB banky, na ulici

T. cesta v H., prenájom bytu ani zamestnanie nevybavil, pričom obžalovaný už pri uzatváraní dohody
vopred vedel, že nemá možnosť pre poškodenú a jej priateľa vybaviť zamestnanie ani prenájom bytu,
čím obžalovaný spôsobil poškodenej E. P. škodu vo výške 4.400,- EUR.
Za to bol odsúdený podľa § 221 ods. 2, § 38 ods. 3, § 36 písm. j) Tr. zák. na trest odňatia slobody
vo výmere 14 (štrnásť) mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1
Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu 20 (dvadsať) mesiacov. Podľa § 277 ods. 1 Tr. por.

bola obžalovanému uložená povinnosť uhradiť poškodenej E. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., A. XXX/
X, škodu 4 400 eur.
Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu ihneď po jeho vyhlásení podal
odvolanie obžalovaný, ktoré písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. V písomnom
odôvodnení odvolania uviedol, že jeho odvolanie smeruje čo do výroku o vine a tým aj o treste. Okresný
súd v Prievidzi k uvedenému záveru dospel na základe výpovede poškodenej E. P. a jej vtedajšieho

priateľa, svedka H. J. ml.. Uveril tvrdeniam poškodenej, pričom žiadnym spôsobom nebolo preukázané,
že by on vybavoval pre poškodenú úver vo VÚB banke, resp., že by jej, prípadne svedkovi J. mal sľúbiť
vybavenie prenájmu bytu, prípadne zamestnanie v meste H.. Od samého začiatku tvrdí, že osobu H. J.
ml. poznal a poznal aj E. P.. Popísal za akých okolností sa s nimi spoznal, aj to, že títo od neho žiadali
poskytnutie drobných pôžičiek v sumách od 20,00 € do 30,00 €. Dokonca v jednom prípade aj viac s
tým, že mu tieto krátkodobé pôžičky vždy vrátili a je pravda, že mu vrátili vždy viac ako im požičal, čo

mu vyhovovalo a nevidel na tom nič zlé, že si takto privyrobí. Ak by sa dostal do situácie, že mu pôžičku
nevrátia, určite by im žiadne ďalšie peniaze nepožičal. To, že v období, kedy menovaným poskytovalpôžičky, nemal stále zamestnanie, nie je dôvod na to, aby súd dospel k záveru, že nemal finančné
prostriedky. Ako uviedol vo svojej výpovedi, býval u svojich rodičov. V uvedenom období brigádoval u
svojho strýka a dokonca mal aj príjem z futbalu, nakoľko hrával za H.. Tieto finančné prostriedky boli

len jeho, nakoľko doma nemusel nič platiť. Existenciu drobných pôžičiek v rámci svedeckej výpovede
potvrdil na súde aj vypočutý svedok, jeho brat H. M.. Výpoveď poškodenej, ktorou popísala priebeh
udalostí, nie je podporená žiadnym dôkazom, okrem čiastočnej výpovede svedka H. J. ml.. Nie je nikde
preukázané, že by nejakým spôsobom mal pomáhať poškodenej pri vybavovaní jej úveru vo VÚB banke
alebo, že by zariaďoval otázku bývania v meste Handlová. Vypočutí svedkovia, t.j. otec H. J. ml., J.

starší a svedkyňa G. vypovedali len o skutočnostiach, ktoré sa dozvedeli od poškodenej a ani tieto
dôkazy ničím nepotvrdzujú jeho účasť na skutkovom deji, ktorý popísala poškodená. Práve naopak, v
rámci dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, ako aj v prípravnom konaní, je preukázaný rozpor
medzi tvrdením poškodenej a tvrdením svedka H. J. ml., ktorý v rámci konfrontácie dňa 28.05.2018
jednoznačne uviedol, že on nebol pri odovzdávaní peňazí a že pokiaľ to predtým tvrdil, tvrdil to preto,
lebo mu takto nakázala poškodená P.. Tento závažný rozpor nebol zo strany súdu vyhodnotený ako

dôkaz, ktorý by spochybňoval výpoveď poškodenej. Z ďalšieho dokazovania na súde vyplynulo, a to aj
na základe svedeckej výpovede ním navrhnutého svedka U., že pred budovou VÚB banky na T. ceste
mu P. vrátila peniaze vo výške 400,00 €, žiadnych 4.400,00 € ani 4.500,00 €. Odovzdanie peňazí vnímal
svojimi vlastnými zmyslami práve svedok U.. Či poškodená P. si vybavila nejaký úver v banke alebo
nie, to pre neho nebolo dôležité a o existencii tohto úveru sa dozvedel až počas trestného konania.

V tomto smere, pokiaľ ide o priebeh udalostí pred VÚB bankou, sú vo výpovedi poškodenej P. veľké
rozpory aj v tom, kto bol prítomný pri odovzdávaní údajných 4.400 € do jeho rúk a ako to malo prebehnúť.
Keďže výpoveď poškodenej, ktorou ho usvedčuje z konania, ktoré je popísané v skutkovej vete, nie je
ničím podložená a preukázaná a dokonca táto výpoveď vykazuje značné rozpory s poukazom na ďalšie
dôkazy, ktoré boli vo veci vykonané, je toho názoru, že okresný súd pri rozhodovaní v uvedenej veci

zásadným spôsobom porušil základnú trestno-procesnú zásadu in dubio pro reo, t.j. v pochybnostiach v
prospechobžalovaného.Navrholpreto,abyKrajskýsúdvTrenčínerozsudokOkresnéhosúduvPrievidzi
v zmysle § 321 ods. 1 písm. d) Tr. poriadku zrušil v celom rozsahu a vo veci vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti sám rozhodol podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku tak, že ho spod obžaloby oslobodí podľa §
285 písm. a) Tr. poriadku, t.j. že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného, ktoré sa konalo za splnenia zákonných
podmienok v jeho neprítomnosti, prokurátorka navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa
§ 319 Tr.por. zamietnuť.

Obhajca obžalovaného uviedol, že sa v plnej miere pridržiava dôvodov podaného odvolania a navrhol,
aby krajský súd po zrušení napadnutého rozsudku obžalovaného spod obžaloby oslobodil podľa § 285
písm.a) Tr.por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo

nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Odvolací súd preskúmal z podnetu podaného odvolania napadnutý rozsudok v intenciách § 317 Tr.por.,
pričom zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim
podstatu súdeného trestného činu je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo
podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie
skutkového stavu veci. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a

vyvodil z neho správne skutkové, ale i právne závery, pričom pri hodnotení dôkazov postupoval dôsledne
podľa § 2 ods. 12 Tr.
por.,tedahodnotilichnazákladevnútornéhopresvedčeniazaloženéhonastarostlivomuváženívšetkých
okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam,
ktoré v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. aj podrobne a vecne správne v napadnutom

rozsudku odôvodnil. Skutočnosť, že sa obžalovaný nestotožňuje so skutkovými, či právnymi závermi
súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, resp. že obžalovaný hodnotí dôkazy inak ako súd prvého
stupňa, nemôže sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
záverov vyslovených súdom prvého stupňa. Naopak je potrebné poukázať na to, že súd prvého stupňa vrozhodnutí podrobne rozviedol dôkazy, ktoré usvedčujú obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku,
precíznym spôsobom vyhodnotil i prípravné konanie, ktoré predchádzalo podaniu obžaloby a jeho
správne skutkové a právne závery vo vzťahu k uznanej vine majú dostatočný skutkový základ v riadne

vykonanom dokazovaní, vrátane záveru o naplnení subjektívnej, ako aj objektívnej stránky prečinu
podvodu podľa § 221 ods.1, ods.2 Tr. zákona. Obžalovaný je usvedčovaný výpoveďami poškodenej
E. P. a svedka H. J. ml., tiež nepriamo výpoveďami svedkov H. J. st. a L. G., ako i listinnými
dôkazmi tak, ako na ne podrobne poukazuje súd prvého stupňa. Odvolacie námietky sú v podstate len
opakovaním obhajobných námietok obžalovaného pred okresným súdom, ktorý sa v rámci odôvodnenia

svojho rozhodnutia vysporiadal i s rozpormi vo výpovediach svedkov, na ktoré poukazuje obžalovaný
v dôvodoch odvolania. Ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti skutkových zistení okresného
súdu a v plnej miere sa plne stotožnil s hodnotením vykonaných dôkazov i právnych záverov tak, ako to
vyjadril okresný súd v písomnom vyhotovení svojho rozsudku, ktorý postupoval v súlade so zákonom,
keď konanie obžalovaného kvalifikoval ako prečin podvodu podľa § 221 ods.1, ods.2 Tr. zákona, pretože
obžalovaný na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil

tak na cudzom majetku väčšiu škodu. S podrobnejším odôvodnením odvolací súd plne odkazuje na
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.

Pri ukladaní trestu okresný súd taktiež správne prihliadol na všetky skutočnosti a zásady podľa § 34 ods.
1 až 4 Tr. zák. dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,

zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti
nápravy. O osobe obžalovaného bolo zistené, že doposiaľ nebol súdne trestaný, ani postihnutý za
priestupok. S ohľadom na uvedené súd ukladal trest za použitia ustanovenia § 38 ods. 3 Trestného
zákona, pri existencii jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Trestného zákona (viedol pred
spáchaním trestného činu riadny život) a nezistení priťažujúcej okolnosti, uložil obžalovanému trest

odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 14 mesiacov, pričom výkon tohto trestu tomuto
podmienečne odložil na skúšobnú dobu 20 mesiacov. Po zvážení všetkých rozhodných skutočností
dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a osobu
páchateľa, dospel aj odvolací súd k záveru, že takto uložený trest odňatia slobody, je trestom zákonným,
primeraným, zohľadňujúcim tak okolnosti prípadu, ako aj osobu obžalovaného a bude ním splnený účel

v zmysle § 34 ods.1 Tr. zák. Napokon i výrok o náhrade škody, ktorým bola podľa § 277 ods.1 Tr.por.
obžalovanému uložená povinnosť uhradiť poškodenej E. P. škodu vo výške 4400 eur, má oporu vo
vykonaných dôkazoch a je správny a zákonný.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolanie obžalovaného odvolací súd nepovažoval za dôvodné a preto

ho podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.