Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. júl 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/95/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418203957
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1418203957.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a sudcov

JUDr. Dariny Kuchtovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: V. G., T.. X.X.XXXX, H.
M. XX, C., zastúpený JUDr. Janou Polakovičovou, advokátkou, so sídlom Studenohorská 42, Bratislava
proti žalovanej: N. W., T.. XX.X.XXXX, H. G. D. XX, H., zastúpená Advokátska kancelária Jakubčová
a partneri, s.r.o., Mickiewiczova 2, Bratislava, o ukončenie účasti v dedičskom konaní, o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
IV č. k. 9C/44/2018-141 zo dňa 26.7.2019 a na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu
Bratislava IV sp. zn. 9C/44/2018 zo dňa 23.3.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 9C/44/2018-141 zo dňa 26.7.2019 sa
p o t v r d z u j e .

II. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie sp. zn. 9C/44/2018 zo dňa 23.3.2020 sa
p o t v r d z u j e .

III. Žalovanej sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým rozsudkom č.k. 9C/44/2018 zo dňa 26.7.2019 súd prvej inštancie zamietol žalobu,
ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej vydania rozhodnutia, ktorým by súd ukončil účasť žalovanej v
konaní o dedičstve nehnuteľností zapísaných na W. Č.. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava,
katastrálne odbor, nachádzajúce sa v okrese H. V., B. H. - I..Č.. F. H., katastrálne územie F. H. po
poručiteľke Ž. G., F. S. XX.X.XXXX a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2/ Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie skutkovo zistil, že dedičské konanie po poručiteľke
N. G., T.. XX.X.XXXX a zomrelej 11.4.2012 bolo Uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k.
65D/350/2012-20, Dnot 39/2012 zo dňa 28.6.2012 zastavené, nakoľko poručiteľka zomrela bez
zanechania akéhokoľvek majetku. Ďalej zistil, že kúpnou zmluvou zo dňa 4.4.2012 poručiteľka Ž. G.
previedla na žalobcu nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese H. V., B. H.- I..Č.. F. H. F. na W. Č..
XXXX, a to byt Č.. X, číslo vchodu G. D. XX, 1. poschodie, G.. Č.. XXXX na pozemku registra „C“ Č..

XXXX/XXX a spoluvlastnícky podiel o veľkosti XXXXX/XXXXXX na spoločných častiach a spoločných
zriadeniach domu a na pozemku registra „C“ s parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 593 m2, nebytový priestor K. Č.. XX, číslo vchodu G. D. XX, 1. poschodie, súp. č. XXXX na
pozemku registra „C“ č. XXXX/XXX a spoluvlastnícky podiel o veľkosti XXXX/XXXXXX na spoločnýchčastiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku registra „C“ s parcelným číslom XXXX/XXX
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 593m2 za kúpnu cenu 270.000 eur. Rozsudkom Okresného
súdu Bratislava IV, č.k. 22C/391/2013-231 zo dňa 6.2.2017, právoplatným 11.4.2017, bolo určené, že

nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese H. V., B. H.- I..Č.. F. H. zapísané na W. Č.. XXXX, a to byt
Č.. X, číslo vchodu Strmý vŕšok 24, 1. poschodie, súp. č. XXXX na pozemku registra „C“ č. XXXX/XXX
a spoluvlastnícky podiel o veľkosti XXXXX/XXXXXX na spoločných častiach a spoločných zriadeniach
domu a na pozemku registra „C“ s parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 593
m2, nebytový priestor garáž č. XX, číslo vchodu G. D. XX, 1. poschodie, súp. č. XXXX na pozemku

registra „C“ č. XXXX/XXX a spoluvlastnícky podiel o veľkosti XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu a na pozemku registra „C“ s parcelným číslom XXXX/XXX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 593m2, patria do dedičstva po poručiteľke neb. Ž. G., nar. XX.X.XXXX,
zomrelej dňa XX.X.XXXX. Súd prvej inštancie zo zápisnice spísanej súdnym komisárom v dedičskom
konaní sp. zn. 65D/359/2017 dňa 17.4.2018 tiež zistil, že zákonnými dedičmi po poručiteľke Ž. G. v prvej
dedičskej skupine sú deti poručiteľky V. G. (žalobca) a N. W. (žalovaná), každý v podiele 1. Okresný

súd Bratislava IV uznesením sp. zn. 65D/359/2017, Dnot 69/2017 zo dňa 22.6.2018 konanie o dedičstve
prerušil a V.. V. G.Á. odkázal na podanie žaloby o ukončení účasti N. W. v konaní o dedičstve.

3/ Z tohto skutkového stavu, právne odkazujúc na § 460, § 461 ods. 1, § 463 ods. 1, § 489, § 469a
ods. 1, § 473 ods. 1 a § 476 ods. 1 Obč. zák. dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba nie

je dôvodná. Skonštatoval, že posúdenie otázky okruhu dedičov a účastníkov dedičského konania nie
je možné považovať za spornú skutkovú otázku v zmysle § 175k ods. 2 O.s.p. v dedičskom konaní,
ktorá by zakladala povinnosť súdu v nesporovom dedičskom konaní odkázať niektorého z účastníkov
na uplatnenie si svojho dedičského práva žalobou, posúdenie okruhu dedičov je otázkou právneho
posúdenia, ktoré prináleží súdu v dedičskom konaní, resp. notárovi, ktorý priamo v dedičskom konaní

posúdi okruh dedičov po poručiteľovi a určí, s ktorým dedičom naďalej konať bude, a ktorého dediča
účasť v konaní končí. V posudzovanej veci v dedičskom konaní po poručiteľke Ž. G. súdny komisára
ustálil okruhu dedičov tak, že dedičmi novoobjaveného majetku po poručiteľke je V. G. (syn poručiteľky)
v zákonnom podiele 1-ici k predmetu dedičstva a N. W., dcéra poručiteľky v zákonnom podiele 1 k
predmetu dedičstva. Súdny komisára podľa § 189 C.m.p. a podľa § 463 až 467, § 469 a § 484 Obč.

zák. ich upovedomil o dedičskom práve a možnosti dedičstvo odmietnuť a o náležitostiach a účinkoch
odmietnutia dedičstva, o dedičskej nespôsobilosti a o započítaní na dedičský podiel. V konaní nebolo
preukázané, že by žalovaná dedičstvo po poručiteľke odmietla, a rovnako tak nebola preukázaná jej
dedičská nespôsobilosť, ani jej vydedenie poručiteľkou. Žalobca aj žalovaná, ktorí sú deťmi poručiteľky
sú preto povolaní dediť po svojej matke rovný dielom v 1. dedičskej skupine. V konaní nebo preukázané,

a podľa súdu prvej inštancie ani neexistuje žiadny zákonný dôvod, pre ktorý by bolo možné účasť
žalovanej v konaní o prejednanie dedičstva po Ž. G. ukončiť. Naviac, rozsudkom č.k. 22C 391/2013-231
súd právoplatne určil, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke, keď boli v čase
jej smrti v jej vlastníctve. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie žalobu zamietol.

4/ O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a plne procesne úspešnej
žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, s tým, že o výške trov si vyhradil
rozhodnúť po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

5/ Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a navrhol odvolaciemu súdu napadnutý

rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť. Argumentoval tým, že na ukončenie účasti žalovanej v dedičskom
konaní po poručiteľke Ž. G. sú dôvody, a to kúpna zmluva zo dňa 4.4.2012, ktorou poručiteľka počas
svojho života previedla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom dedičstva na žalobcu
a prevzala kúpnu cenu. Z predmetnej kúpnej zmluvy vyplýva vôľa poručiteľky, aby žalobca bol
vlastníkompredmetnejnehnuteľnosti,keďžezaňuvyplatilkúpnucenu,toutovôľouporučiteľkysúdedičia

viazaní a posúdenie okruhu dedičov je v kompetencii súdneho komisára. V danom prípade medzi
sporovými stranami nie je sporné, či existuje kúpna zmluva o prevode vlastníckeho práva k predmetnej
nehnuteľnosti ani skutočnosť, že z nej nastali obligačno-právne účinky, keďže platnosť zmluvy nikto
nenapadol; sporné ostalo právne posúdenie skutočnosti, kto bude dedičom predmetných nehnuteľností
s poukazom na existenciu kúpnej zmluvy. S ohľadom na viazanosť dedičov vôľou poručiteľa z kúpnej

zmluvy a tiež vzhľadom na literatúru a judikatúru má odvolateľ za to, že by mal byť dedičom predmetnej
nehnuteľnosti, ktorú od poručiteľky kúpil. Keďže vôľou poručiteľky bolo, aby jej dcéra N. W. vlastníčkou
nehnuteľnosti nebola, mala by byť jej účasť v konaní o dedičstve tejto nehnuteľnosti ukončená s
poukazom na § 193 ods. 1 C.m.p.6/ Žalovaná vo vyjadreniu k odvolaniu uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a
navrhuje ho potvrdiť. Argumentovala tým, že ukončenie jej účasti ako oprávnenej dedičke v dedičskom

konaní po zomrelej matke by bolo nielen v rozpore so zákonom, ale neexistuje ani závet, listina o
vydedení,tedataképrávneskutočnosti,nazákladektorýchbybolomožnéjupodľazákonazprejednania
dedičstva vylúčiť. Dodala, že s ohľadom na právoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k.
22C/391/2013-231, ktorý rozhodol, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, sa jedná o prekážku res
iudicata.

7/ Žalobca v odvolacej replike zotrval na svojej odvolacej argumentácii.

8/ Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru,
že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Odvolací súd konštatuje správnosť jeho nosných

dôvodov.

9/ Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že dedičský súd (zastúpený
notárom - súdnym komisárom) nepostupoval správne, keď Uznesením č.k. 65D 359/2017, Dnot 69/2017
zo dňa 22.6.2018, právoplatným dňa 10.8.2018, odkázal žalobcu na podanie žaloby na Okresný súd

Bratislava IV o ukončenie účasti N. W. (žalovanej) v konaní o dedičstve po poručiteľke Ž. G., právne
odkazujúc na § 194 ods. 1, 2 C.m.p. Takáto žaloba je totiž procesne neprípustná. Podľa § 193 ods. 1
C.s.p. ak rozhodnutie sporu o dedičskom práve závisí iba na právnom posúdení skutočností, ktoré medzi
účastníkmi nie sú sporné, súd uznesením rozhodne, s ktorým účastníkom bude ďalej konať a ktorému
účastníkovi účasť v konaní o dedičstvo ukončuje. Spor o dedičské právo, ak skutkové okolnosti nie

sú medzi účastníkmi sporné, rozhodne dedičský súd (notár ako súdny komisár) uznesením, pričom vo
výroku uvedie s ktorým účastníkom bude ďalej konať a ktorému sa účasť v konaní o dedičstve ukončuje
(bez ohľadu na nesúhlasný názor účastníkov dedičského konania). Procesný postup podľa § 193 C.m.p.
(spor o dedičské právo závislý na právnom posúdení veci) sa aplikuje za predpokladu, že vyhodnotenie
spornej právnej otázky dedičským súdom má za následok, že účastník sporu o dedičské právo nie je

dedičom vôbec. Ak má vyriešenie spornej právnej otázky vplyv iba na rozsah dedičského práva (na
určenie výšky dedičských podielov), pričom všetci účastníci konania sú dedičia poručiteľa, dedičský
súd uznesenie podľa § 193 C.m.p. nevydá a spor o dedičské právo posúdi ako predbežnú otázku pred
vydaním uznesenia o dedičstve podľa § 203 C.m.p. (Civilný mimosporový poriadok, Komentár, C. H.
Beck, 2017). Z uvedeného je teda zrejmé, že právnu otázku účastníctva žalovanej (pokiaľ je sporná)

si musí dedičský súd vyriešiť sám. Podanie žaloby je totiž procesne prípustné len v prípade, ktorý
predpokladá ust. § 194 C.m.p. (spor o dedičské právo závislý na skutkovom posúdení veci), teda vtedy,
ak sú v dedičskom konaní sporné skutkové otázky. Odvolaciemu súdu však nie je zrejmé, aké sporné
skutkové otázky (ide napr. o otázku platnosti závetu, listiny o vydedení a pod.), sa objavili v dedičskom
konaní po neb. Ž. G.X., nakoľko ani dedičský súd v predmetnom uznesení, ktorým prerušil dedičské

konanie a odkázal žalobcu na podanie predmetnej žaloby, spornú skutkovú otázku neidentifikoval
(otázka účastníctva žalovanej v dedičskom konaní nie je skutková otázka, ale otázka právna).

10/ Zohľadniac uvedené je odvolacia argumentácia žalobcu bezpredmetná. Odvolací súd dodáva,
že pokiaľ žalovaná, ako dcéra poručiteľky, nie je dedičsky nespôsobilá a vo vzťahu k nej poručiteľka

nezanechala platnú listinu o vydedení, popieranie jej právneho statusu dedičky po neb. matke nemá
oporu v hmotnom práve. Na tomto závere nemení nič ani okolnosť, že nebohá Ž. G. kúpnou zmluvou
zo dňa 4.4.2012 ešte za jej života previedla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom
dedičstva kúpnou zmluvou na žalobcu. Právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, č.k.
22C 391/2013-231 bolo totiž určené, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke Ž. G..

11/ Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

12/ Napadnutým uznesením sp. zn. 9C/44/2018 zo dňa 23.3.2020 (vydaným po meritórnom rozhodnutí

vo veci samej) súd prvej inštancie zamietol návrh žalovanej na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým sa domáhala voči žalobcovi povinnosti zdržať sa dispozície a nakladania s vyššie označenými
nehnuteľnosťami zapísaným na W. Č.. XXXX vedeným Okresným úradom Bratislava, obec Bratislava- I..Č.. F. H., katastrálne územie F. H. do právoplatného skončenia konania vo veci samej a žalobcovi
nepriznal náhradu trov konania.

13/ V dôvodoch napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná osvedčila existenciu
právneho vzťahu medzi stranami vyplývajúcu z predmetu sporu vo veci samej, avšak pokiaľ ide o obsah
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, nestotožnil sa
s jej názorom, že preukázala aj bezodkladnosť navrhovanej úpravy pomerov. Podľa súdu prvej inštancie
žalovaná totiž nepreukázala existenciu takého konkrétneho konania žalobcu, ktoré by smerovalo k

dispozícií s nehnuteľnosťou, ktorá by jednoznačne vyvolávala dôvodnú obavu o nebezpečenstve vzniku
bezprostredne hroziacej ujmy. Tvrdenie žalovanej, že žalobca má v úmysle predmetný byt prenajať
a možno ho už prenajal, s čím ona nesúhlasí bez ďalšieho neosvedčuje potrebu navrhovanej úpravy
pomerov medzi stranami. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie, právne odkazujúc na § 324
ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. c/ C.s.p., § 328 ods. 1 a § 329 ods. 2 C.s.p., návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že

žalobcovi ich náhradu nepriznal argumentujúc, že mu v súvislosti s návrhom žalovanej na nariadenie
navrhovaného neodkladného opatrenia trovy nevznikli.

14/ Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalovaná a navrhla odvolaciemu súdu,
aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu vyhovie. Dôvodila, že na vydanie navrhovaného

neodkladného opatrenia boli splnené zákonom stanovené podmienky, pretože má dôvodnú obavu, že
zo strany žalobcu príde k poškodzovaniu jej práv, ako aj skutočnosti, že by mohlo dôjsť k zníženiu
majetkovej hodnoty týchto nehnuteľností zapísaných na W. Č.. XXXX vedených Okresným úradom
Bratislava, katastrálnym odborom, nachádzajúcich sa v okrese Bratislava IV, obec Bratislava - m.č. F.
H., pretože jej žalobca už teraz svojim konaním znemožňuje nakladať s nehnuteľnosťou.

15/ Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1, 2 C.s.p.), preskúmal
napadnuté uznesenie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že je vecne správne.

16/ Odvolacísúdsastotožňujesozáveromsúduprvejinštancie,žežalobkyňavčasejehorozhodovania,

neosvedčila nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, t.j. že by konkrétnym konaním žalobcu
ohľadom predmetu dedičstva jej hrozila bezprostredná neodvrátiteľná ujma. S ohľadom na skutočnosť,
žeodvolacísúdprvýmvýrokomtohtorozhodnutiapotvrdilrozsudoksúduprvejinštancie,návrhžalovanej
na vydanie neodkladného opatrenia sa stal aj bezpredmetným.

17/ Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v druhom výroku
svojho rozhodnutia ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.).

18/ O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s
§ 396 ods. 1 C.s.p. tak, že vo veci samej plne procesne úspešnej žalovanej priznal voči žalobcovi nárok

na ich náhradu v rozsahu 100%.
O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

19/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť
samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný

opatrovník,c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).