Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Cdo/70/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612202742
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Machyniak
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:5612202742.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ Y. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. H., J. XXX, 2a/
L. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XXX, 2b/ A.. Y. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. P., L. XXX/XX, 2c/ L..
H. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., V. XXXXX/XX, 2d/ A.. B. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., Š. XXXX/
XX, 2e/ E.. X. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. L., J. E. XXXX/X, 3/ H. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. H.,
X. X. C. XXXX/XX, 4/ H.. E. Š., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. H., K. XXX/X, 5/ A.. A. F., nar. XX. XX. XXXX,

bytom Z. H., J. XXXX/X, v dovolacom konaní všetci zastúpení JUDr. Annou Járošovou, advokátkou so
sídlom v Liptovskom Mikuláši, Štúrova 1968, proti žalovaným 1/ Mesto Liptovský Mikuláš, so sídlom
Liptovský Mikuláš, Štúrova 1989/41, IČO: 00 315 524, zastúpenému HADBÁBNA & spol., advokátska
kancelária s. r. o., so sídlom Žilina, Prielohy 1012/1C, IČO: 47 249 722, 2/ TATRA DEVELOPMENT, s. r.
o., so sídlom Liptovský Mikuláš, 1. mája 1960/54, IČO: 36 426 679, zastúpenému advokátska kancelária
Geško, s. r. o., so sídlom Bratislava, Velehradská 33, IČO: 36 740 101, 3/ B. D., nar. XX. XX. XXXX,

bytom Z. S. XX, o určenie, že vec patrí do dedičstva, vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod
sp. zn. 4C/52/2012, o dovolaní žalovaného 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 22. septembra
2016 sp. zn. 9Co/239/2016, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.
Žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobcom náhradu trov dovolacieho konania, o výške ktorej bude

rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom z 11. apríla 2016 sp. zn. 4C/52/2012 určil, že v
jednotlivých výrokoch špecifikované nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb. C. F., nar. XX. XX. XXXX,
zomr. XX. X. XXXX, ktorá bola ku dňu svojej smrti ich výlučnou vlastníčkou. Žalobu smerujúcu voči
žalovaným 1/, 2/ a 3/ v rozsahu, kde neboli zapísaní v katastri nehnuteľností ako vlastníci jednotlivých
nehnuteľností špecifikovaných v žalobe, zamietol. Rozhodnutie o trovách prvoinštančného konania a

štátu si vyhradil na samostatné rozhodnutie do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Z
výsledkov vykonaného dokazovania, najmä zo záverov znaleckých posudkov jednoznačne vyplynulo,
že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy trpela neb. C. F. pokročilou aterosklerózou mozgu, teda duševnou
poruchou stredne ťažkou zmiešanou demenciou. Takýto zdravotný stav zásadným spôsobom ovplyvnil
jej rozpoznávaciu a vnímaciu schopnosť, schopnosť uskutočniť vlastnú vôľu a zvážiť možné následky
svojho konania. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy neb. C. F. ako predávajúca nemohla posúdiť význam

právneho úkonu kúpnej zmluvy so všetkými jej dôsledkami, keďže konala v takej duševnej poruche,
ktorá ju robila na tento právny úkon nespôsobilou. Dospel preto k záveru, že kúpnopredajná zmluva
z 29. 9. 1989 uzatvorená medzi C. F. ako predávajúcou a Československým štátom v zastúpení
Stavoinvestou Banská Bystrica ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod pozemku nachádzajúceho
sa v katastrálnom území J., zapísanom vo vložke č. XXX. parcela č. XXXX/X o výmere 5569 m2, je
absolútne neplatná. Následne aj všetky ďalšie nadväzujúce právne úkony týkajúce sa zmeny vlastníctva

nehnuteľnosti sú neplatné s poukazom na zásadu, podľa ktorej nikto nemôže na druhého previesť viac
práv ako má sám. K tvrdeniu žalovaných, že došlo k vydržaniu vlastníckeho práva kupujúcim, keďže vecužíval v dobrej viere uviedol, že dobromyseľná držba bola prerušená v roku 1996, kedy boli žalovaní
žalobcamiupozornenínaskutočnosť,žekúpnuzmluvuuzatvorilaosobakonajúcapodvplyvomduševnej
choroby. Neb. C. F. bola preto v čase smrti vlastníčkou predmetných nehnuteľností a teda nehnuteľnosti

patria do dedičstva po nej. Právne vec posúdil podľa § 80 O. s. p., § 38, § 132, § 134 Občianskeho
zákonníka.
2. Krajský súd v Žiline rozsudkom z 22. septembra 2016 sp. zn. 9Co/239/2016 na odvolanie žalovaných
1/ a 2/ rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch 1., 3., a 4., ktorými bolo žalobe vyhovené potvrdil
a rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania. V odôvodnení rozsudku uviedol, že po zrušení v

poradí prvého rozsudku vydaného súdom prvej inštancie odvolacím súdom, súd prvej inštancie nariadil
znalecké dokazovania za účelom posúdenia zdravotného stavu C. F. v čase uzavretia kúpnopredajnej
zmluvy. Znalci jednoznačne dospeli k záveru, že menovaná trpela demenciou, a teda takou duševnou
chorobou, ktorá jej objektívne bránila posúdiť následky jej konania. Súd prvej inštancie dospel preto
k správnemu právnemu názoru, že tento právny úkon je absolútne neplatný a že aj ďalšie následne
uzavreté právne úkony sú postihnuté absolútnou neplatnosťou. Správne žalobe vyhovel a určil,

že jednotlivé nehnuteľnosti špecifikované v rozsudku patria do dedičstva po nebohej C. F.. Podľa
odvolacieho súdu súd prvej inštancie zistil náležite skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil.
Primeraným a dostatočným spôsobom rozsudok aj odôvodnil. Žalovaní v odvolaní neuviedli žiadne
také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé zmeniť skutkový a právny stav zistený súdom prvej inštancie.
Ním vydaný rozsudok v napadnutej časti preto ako vecne správny potvrdil. Rozhodnutie o trovách

odvolacieho konania odôvodnil poukazom na § 396 a § 255 ods. 1 C. s. p.
3. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie žalovaný 1/ (dovolacie konanie
žalovaného 2/ bolo pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavené). V dovolaní uviedol, že uplatňuje
dôvod prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) C. s. p. a že dovolanie podáva aj pre nesprávne
právne posúdenie veci, pričom prípustnosť dovolania vyvodzuje z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) C.

s. p. Porušenie práva na spravodlivý proces videl v tom, že odvolací súd sa v dôvodoch rozhodnutia
nevyporiadalsjehoargumentácioutýkajúcousanedostatočnéhovyhodnoteniaznaleckéhodokazovania
súdom prvej inštancie. Poukazoval na to, že závery znaleckých posudkov H.. G. Š. a H.. L. F. nie
sú úplne totožné, keďže H.. F. sa vyjadrila, že nemôže s istotou potvrdiť, či nebohá v čase uzavretia
kúpnej zmluvy trpela duševnou poruchou alebo nie. Týmito závermi sa vôbec nezaoberal ani odvolací

súd, hoci mu to z ustanovenia § 387 ods. 3 C. s. p. vyplýva. K právnemu posúdeniu veci uviedol, že
podľa judikovaného rozhodnutia R 4/1971 neplatnosť právneho úkonu podľa ustanovenia § 38 ods.
2 OZ vyžaduje bezpečné zistenie o tom, že účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky
svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť. Namietal, že znalecké dokazovanie bolo vykonávané
takmer 20 rokov od smrti nebohej C. F., nezachovala sa jej zdravotná dokumentácia a znalkyne tak

vychádzali výlučne z obsahu spisu. Pre právny záver o nespôsobilosti vykonať konkrétny právny úkon
nepostačuje iba pravdepodobnosť, že táto osoba trpí v čase urobenia právneho úkonu duševnou
poruchou. Zo záveru znaleckého posudku znalkyne H.. L. F. vyplýva, že nemôže s istotou potvrdiť,
či v čase vykonania právneho úkonu nebohá bola alebo nebola spôsobilá pre právny úkon. S týmito
závermi sa konajúce súdy nezaoberali, nevyhodnotili ich a ani neuviedli, prečo ich nevzali do úvahy.

Pokiaľideoošetrujúculekárkuuviedol,žetátonikdyneodporučilanebohúnaodbornévyšetrenie,stratila
je zdravotnú dokumentáciu z čoho vyvodil, že možno minimálne pochybovať o jej odbornej zdatnosti
a hodnovernosti ako svedka. Podľa dovolateľa, ak sa odvolací súd stotožnil so závermi súdu prvej
inštancie ohľadne posúdenia duševného stavu C. F. na základe znaleckého dokazovania, je daný dôvod
prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) C. s. p., keďže rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo

od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu. Žiadal preto, aby dovolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil odvolaciemu
súdu na ďalšie konanie.
4. Žalobcovia vo vyjadrení k dovolaniu uviedli, že sa nestotožňujú s názorom žalovaného 1/ o odklone
odvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu pri riešení otázky zdravotného

stavu nebohej C. F.. Mali za to, že v súdnom konaní bol bezpečne zistený zdravotný stav nebohej
v čase uzavretia kúpnej zmluvy. Poukazovali na to, že v konaní súd mal k dispozícii tri znalecké
posudky, že znalci boli osobne vypočutí, a že pred súdom vypovedala aj ošetrujúca lekárka nebohej
H.. E. F.. Pokiaľ ide o posudok znalkyne H.. F. z jeho záveru vyplýva, že sa priklonila k názoru H.. Š.,
ktorý záver nemožno považovať len za domnienku. Všetky tri znalecké posudky dospeli k rovnakému

záveru, podľa ktorého nebohá C. F. v čase uzavretia kúpnej zmluvy trpela stredne ťažkou zmiešanou
demenciou, v dôsledku ktorej nebola schopná plne pochopiť význam a posúdiť následky právneho
úkonu. Odôvodnenie rozsudkov konajúcich súdov považovali za presvedčivé. Navrhli preto dovolanie
žalovaného 1/ zamietnuť ako bezdôvodné.5. Najvyšší súd po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 C. s. p., zaoberal sa bez
nariadenia pojednávania jeho prípustnosťou a dospel k záveru, že dovolanie žalovaného 1/ je potrebné

ako neprípustné odmietnuť. Dovolací súd na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 C. s. p.) uvádza
nasledovné:
6. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie treba preto považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných
prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a

dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami, ani samotným dovolacím súdom) ako tretia
inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (v
tejto súv. por. napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 113/2012, 2 Cdo 132/2013, 3 Cdo
18/2013, 4 Cdo 280/2013, 5 Cdo 275/2013, 6 Cdo 107/2012 a 7 Cdo 92/2012).
7. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v ustanoveniach §
420 a § 421 C. s. p. V preskúmavanej veci dovolateľ odôvodňoval prípustnosť dovolania podľa § 420

písm. f) C. s. p. a § 421 ods. 1 písm. a) C. s. p.
8. Podľa § 420 písm. f) C. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces je treba rozumieť taký nesprávny postup súdu,

ktorý sa prejavuje v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, vymykajúcich sa nielen zo
zákonného,aleajzústavnoprávnehorámca.Podstatoutohtoprávajezabezpečiťfyzickýmaprávnickým
osobám možnosť domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky
právne inštitúty, ktoré im právny poriadok priznáva. Nesprávnym procesným postupom sa rozumie iba
faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu. V zmysle §

420 písm. f) C. s. p. je teda relevantný taký nesprávny procesný postup, ktorý vylučuje stranu sporu z
realizácie jej procesných oprávnení a ktorý marí možnosť jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj 1 Cdo
6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Pre procesnú stranu z práva na spravodlivý
súdny proces nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a
predstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväznýchpredpisov,rozhodol

v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých
dôkazov súdom (I. ÚS 50/04, II. ÚS 251/03, IV. ÚS 252/04).
9. Pokiaľ dovolateľ namietal, že odvolací súd sa nevyporiadal s jeho argumentáciou, ktorá sa týkala
nedostatočného vyhodnotenia znaleckého dokazovania súdom prvej inštancie a preto je napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu nedostatočne odôvodnené, najvyšší súd predovšetkým pripomína, že

právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo strany sporu na dostatočné
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na
spravodlivésúdnekonanievyplývatotižajpovinnosťvšeobecnéhosúduzaoberaťsaúčinnenámietkami,
argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I.
ÚS 46/05). Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody,

na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak
skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v
opravnomkonanínemusíodpovedaťnakaždúnámietkualeboargumentvopravnomprostriedku,aleiba
na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné
na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Treba

zdôrazniť, že len výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje žiadne dôvody alebo
neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť,
ktorá zakladá prípustnosť a súčasne aj dôvodnosť dovolania podľa § 420 písm. f) C. s. p.
10. Najvyšší súd po preskúmaní veci nezistil, že by v danej veci išlo o takýto extrémny prípad vybočenia z
medzí ustanovenia § 393 ods. 2 C. s. p., ktorým by došlo k porušeniu práva žalovaného 1/ na spravodlivý

proces.
11. Dovolaním napádaný rozsudok totiž uvádza ako vo veci rozhodol súd prvej inštancie, obsah
odvolania žalovaného 1/, zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie a za týmto účelom
aj doplnenie ďalších dôvodov. Treba mať na pamäti, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred
odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným

rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v takomto prípade postačí, ak odvolací súd v
rozsudkuibapoukáženarelevantnéskutkovézisteniaaprávneposúdenieveci;rozhodnutieodvolacieho
súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie a musí byťpreto posudzované v kontexte s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie, s
ktorým, ako už bolo uvedené, vytvára organickú jednotu. Konajúce súdy dali jasnú odpoveď na otázku, či
nebohá C. F. trpela v čase uzavretia kúpnej zmluvy (v tom čase mala vek 84 rokov) duševnou chorobou

vychádzajúc pritom predovšetkým zo záverov znaleckých posudkov. Pokiaľ dovolateľ namietal, že
odvolací súd sa nevyporiadal s jeho vyjadreniami týkajúcimi sa záverov znaleckého posudku H.. F. treba
uviesť, že znalkyňa síce uviedla, že s úplnou (100 percentnou) istotou nemôže potvrdiť, či nebohá bola
alebo nebola spôsobilá pre právny úkon, no v závere svojho posudku sa priklonila k názoru znalkyne
H.. Š., podľa ktorého u C. F. už v období pred právnym úkonom prebiehal plynulo progredientne proces

demencie, a to stredne ťažkej zmiešanej demencie, ktorý mal rozhodujúci vplyv na jej postoje, úsudok,
chápavosť, jej rozpoznávacie, intelektové a vôľové schopnosti boli defektné v takej miere, že nebola
schopná plne pochopiť význam a posúdiť následky právneho úkonu. Tento pre vec podstatný záver
nebol teda v priamom rozpore so záverom znalkyne H.. Š., ale práve naopak, bol s ním totožný.
Pokiaľ preto odvolací súd nedal vo vzťahu k znaleckému posudku H.. L. F. osobitnú odpoveď, nejde
o tak závažné pochybenie, ktoré by samo osebe malo za následok porušenie práva žalovaného 1/ na

spravodlivýproces.Žalovaný1/pretonedôvodneargumentoval,žerozsudokodvolaciehosúduvspojení
s rozsudkom súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnený a nepresvedčivý.
12. So zreteľom na uvedené možno uzavrieť, že zo strany žalovaného 1/ nebol preukázaný nesprávny
procesný postup súdu, ktorým by bol vylúčený z uskutočňovania jemu patriacich procesných práv v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) C. s. p.

13. Dovolací súd následne pristúpil k preskúmaniu dovolania dovolateľa, pokiaľ uplatnil ako dovolací
dôvod nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
14. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,
ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432

ods. 1 a ods. 2 C. s. p.).
15. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
16. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že na to, aby sa dovolací súd mohol
zaoberať dôvodnosťou dovolania, v ktorom sa namieta nesprávne právne posúdenie veci, musí byť
splnená jednak podmienka vymedzenia tohto dovolacieho dôvodu spôsobom uvedeným v § 432 C. s.
p., a musia byť splnené aj predpoklady prípustnosti dovolania vyplývajúce z ustanovenia § 421 C. s. p.

17. Právnym posúdením veci treba považovať činnosť súdu spočívajúcu v podradení zisteného
skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach
účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio juris). Ich riešeniu
predchádzariešenieskutkovýchotázok(qustiofakty),tedazistenieskutkovéhostavu.Právneposúdenie
je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej

normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil,
prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávne právne posúdenie veci nemožno
preto vymedziť nesprávnym či nedostatočným zistením skutkového stavu, prípadne nesprávnym
hodnotením vykonaného dokazovania. Ani sama polemika s rozhodnutím odvolacieho súdu alebo
jednoduché spochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, či kritika jeho prístupu zvoleného

pri právnom posudzovaní veci, významovo nezodpovedajú kritériám uvedeným v § 432 ods. 2 C. s. p.
18. V preskúmavanej veci žalovaný 1/ v dovolaní síce uviedol, že uplatňuje dovolací dôvod nesprávneho
právneho posúdenia veci v zmysle § 432 ods. 1 C. s. p., ale v dovolaní sa neuvádza právne posúdenie
veci, ktoré pokladá za nesprávne a najmä chýba právna argumentácia spochybňujúca správnosť
právneho posúdenia veci, na ktorom odvolací súd založil svoje rozhodnutie. Žalovaný 1/ v dovolaní

uvádza, že súdom ustanovené znalkyne vychádzali výlučne z obsahu spisu, najmä z výpovede príbuznej
nebohej, ktorá už z podstaty veci má právny záujem na výsledku sporu a z údajov poskytnutých
všeobecnou ošetrujúcou lekárkou H.. F., ktorá nikdy nebohú neodporučila na odborné vyšetrenie a v
dôsledku straty zdravotnej dokumentácie nemôže preukázať, aké výkony robila, resp. aké lieky nebohej
predpisovala,žekonajúcesúdysaopieraliodôkazy-znalecképosudky,ktorénevedúkistote,ženebohá

trpela duševnou poruchou, že znalecké dokazovanie vyhodnotili len stroho a vôbec nevzali do úvahy,
že znalkyňa H.. F. sa vyjadrila k zdravotnému stavu nebohej len prostredníctvom domnienok, dohadov
a predpokladov a že súdy si len „mechanicky“ osvojili záver, podľa ktorého nebohá trpela stredne
ťažkou demenciou. Z uvedeného je zrejmé, že dovolateľ v dovolaní v podstate namieta nesprávnehodnotenie dôkazov konajúcimi súdmi, ktoré viedlo k nesprávnemu skutkovému zisteniu, že nebohá
trpela v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy stredne ťažkou zmiešanou demenciou. Okrem tohto tvrdenie
žalovaného 1/, že znalecké posudky neviedli k istote, či nebohá v čase uzavretia kúpnej zmluvy skutočne

trpela duševnou poruchou, treba považovať len za polemiku so závermi, ktoré znalkyne vyslovili v
znaleckých posudkoch. Dovolanie žalovaného 1/ tak nezodpovedá požiadavkám z hľadiska vymedzenia
dovolacieho dôvodu v zmysle § 432 ods. 1 a ods. 2 C. s. p. Napokon, neobstojí ani tvrdenie žalovaného
1/, že odvolací súd sa napadnutým rozsudkom odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu.

19. Najvyšší súd Slovenskej republiky so zreteľom na vyššie uvedené dôvody, dovolanie žalovaného 1/
odmietol podľa § 447 písm. c) a písm. f) C. s. p.
20. Dovolací súd na záver ešte poznamenáva, že pokiaľ ide o podanie žalovaného 1/ z 29. 5. 2018
označené ako prípis k doplneniu dovolania, na toto podanie dovolací súd neprihliadol, keďže dovolacie
dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.), čo v
danom prípade zjavne nebolo splnené, resp. keďže v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky

procesného útoku a prostriedky procesnej obrany (§ 435 C. s. p.), ako sa to stalo v tomto prípade.
21. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255
ods. 1 C. s. p. tak, že úspešným žalobcom v dovolacom konaní priznal ich plnú náhradu, a to uložením
povinnosti žalovanému 1/ zaplatiť náhradu týchto trov s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 1 a 2 C. s. p.).

22. Toto uznesenie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.