Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. september 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/318/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814209081
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7814209081.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň
JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcov : 1. J. Y., narodenej XX. I. XXXX,
bývajúcej v M.Ž., H.Ľ. X, 2. I. Z., narodenej XX. Z. XXXX, bývajúcej v Y., R.Ú. XXXX/XX, 3. I. Q.,
narodenéhoXX.G.XXXX,bývajúcehovY.,F.XXX/X,zastúpenýchAdvokátskoukanceláriouJUDr.Erika
Simanová, s.r.o., so sídlom Rožňava, Edelényska 2027/3, proti žalovaným 1. C. R., narodenému XX. B.

XXXX, bývajúcemu M. X, 2. J. R., narodenej X. Z. XXXX, bývajúcej M. X, zastúpených JUDr. Ladislavom
Törökom, advokátom, so sídlom v Rožňave, Šafárikova 8, o vypratanie nehnuteľností, o odvolaní
žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 18. augusta 2017 č.k. 9C/274/2014-128
takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 18.
augusta 2017 č.k. 9C/274/2014-128 uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť vypratať nehnuteľnosti
zapísané na liste vlastníctva č. 212, k. ú. M. a to rodinný dom súpisné číslo 7, na parcele KNC 99,
pozemky parcelné číslo KNC 99, zastavané plochy a nádvoria s výmerou 963 m2, parcelné číslo KNC
100, záhrady s výmerou 1507 m2, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Priznal žalobcom náhradu
trov konania v rozsahu 100 % zo strany žalovaných.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že z výpisu z listu vlastníctva č. XXX k. ú. M. vyplýva, že spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti zapísaných na tomto liste vlastníctva, rodinného domu súpisné č. 7 na parc. CKN 99,
pozemkov parc. č. CKN 99 zastavané plochy a nádvoria s výmerou 963 m2, CKN 100 záhrady s výmerou
1507 m2, sú žalobcovia v 1. až 3. rade.

3.Zkúpnejzmluvyoprevodevlastníctvaknehnuteľnostiuzavretejdňa08.10.1996medzipredávajúcimi
žalobkyňou v 1. rade a I. Q. - právnou predchodkyňou žalobcov v 2. a 3. rade a kupujúcimi - žalovanými
v 1. a 2. rade vyplýva, že predmetom zmluvy boli nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX k.ú. M.. Kúpna
cena bola dohodnutá v sume 230.000,- Sk. V zmysle čl. III zmluvy, kúpnu cenu sa zaviazali kupujúci
zaplatiť tak, že 170.000,- Sk zaplatia pred spísaním kúpnej zmluvy a 60.000,- Sk zaplatia do dvoch
rokov od spísania kúpnej zmluvy, t. j. do 08. 10. 1998 v mesačných splátkach po 2.500,- Sk, počnúc

mesiacom apríl 1997 s tým, že až po splatení celej dohodnutej sumy bude možné zapísať vklad do
katastra na základe kúpnej zmluvy. V zmysle čl. V kúpnej zmluvy, kupujúci nadobudnú vlastníctvo k
nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom zmluvy, vkladom do katastra na Katastrálnom úrade v Rožňave.

4. Z výzvy žalobcov zo dňa 20. septembra 2013 zaslanej žalovanými v 1. a 2. rade vyplýva, že vyzvali
žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 1.676,29 € v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Z

podacieho lístka vyplýva, že zásielka bola podaná na Pošte v Rožňave dňa 26. septembra 2013.5. Z oznámenia o zrušení trvalého pobytu vyplýva, že Obec Rozložná zrušila dňom 18. novembra 2013
trvalý pobyt žalovaných v 1. a 2. rade a ich príbuzných a ich miestom nového trvalého pobytu je Obec
Rozložná.

6. Z predložených ústrižkov poštových poukážok žalovanými vyplýva, že na úhradu kúpnej ceny v
splátkach uhradili celkom 9.500,- Sk. Zhodnými tvrdeniami strán sporu bolo preukázané, že sumu
170.000,- Sk žalovaní uhradili predávajúcim pri podpise kúpnej zmluvy.

7. Po citácii § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 47 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj
„OZ“), § 28 ods. 1,2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych práv k
nehnuteľnostiam (ďalej len „zákon č. 162/1995 Z.z.“), súd konštatoval, že vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že strany sporu v čl. III. kúpnej zmluvy dohodli podmienky zaplatenia kúpnej ceny tak, že
sumu 170.000,- Sk žalovaní zaplatia pred spísaním tejto kúpnej zmluvy a 60.000,- Sk zaplatia do dvoch
rokov od spísania kúpnej zmluvy, do 08. 10. 1998 v splátkach, a že až po zaplatení celej dohodnutej

kúpnejcenybudemožné podaťnávrhnavkladvlastníckehoprávadokatastranehnuteľností kpredmetu
zmluvy v prospech žalovaných.

8. Zhodnými tvrdeniami strán sporu bolo preukázané, že sumu 170.000,- Sk žalovaní zaplatili právnej
predchodkyni žalobcov v 2. a 3. rade I.É. Q. pri spísaní kúpnej zmluvy, avšak zvyšok dohodnutej kúpnej

ceny zaplatili v splátkach iba čiastočne, v sume 9.500,- Sk, čo bolo preukázané ústrižkami poštových
poukážok predloženými žalovanými. Žalovaní do 8. októbra 1998 nezaplatili celú dohodnutú kúpnu cenu
tak, ako to bolo v zmluve dohodnuté, a preto návrh na vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaných
do katastra nehnuteľností na základe vyššie uvedenej kúpnej zmluvy nebol podaný. Vychádzajúc z
obsahu čl. V kúpnej zmluvy žalovaní si boli vedomí toho, že nenadobudli vlastnícke právo k predmetným

nehnuteľnostiam.

9. Nakoľko k podaniu návrhu na vklad do katastra nehnuteľností v lehote 3 rokov od uzavretia zmluvy
nedošlo,vzmysle§47ods.2Občianskehozákonníkaplatízákonnáfikciaodstúpeniaodzmluvyatakýto
záver by odôvodňoval nárok žalovaných na vrátenie kúpnej ceny titulom bezdôvodného obohatenia v

zmysle § 457 v spojení s § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

10. Vydania bezdôvodného obohatenia vo výške zaplatenej kúpnej ceny, ako aj zaplatenia peňažnej
sumy z titulu vynaložených investícií, sa žalovaní domáhali vzájomnými žalobami podanými ústne do
zápisnice na pojednávaniach 11. júla 2017 a 18. augusta 2017. V zmysle § 123 ods. 2 protinávrh (-

vzájomnú žalobu) je potrebné považovať za podanie vo veci samej. Vzájomná žaloba podaná ústne
do zápisnice na pojednávaní dňa 11. júla 2017 nebola doplnená tak, ako to predpokladá ust. § 125
ods. 2 a 3 CSP. Vzájomná žaloba vznesená na pojednávaní dňa 18. augusta 2017 bola prednesená
v rámci obrany žalovaných, tiež ústne do zápisnice, bez bližšej konkretizácie a odôvodnenia aké
investície si žalovaní mienili uplatniť v sume 6.000 €. Na pojednávaní dňa 18. augusta 2017 však už boli

podmienky pre rozhodnutie o žalobe, a preto súd na vzájomné žaloby žalovaných dňa 11. júla 2017 a
18. augusta 2017 neprihliadal, pretože neboli splnené podmienky uvedené v ust. § 125 ods. 2, 3 CSP.
Nárok žalovaných uplatnený ústne do zápisnice dňa 18. augusta 2017 z titulu investícií do rodinného
domu bližšie nekonkretizovaných, žalovaní si môžu uplatniť samostatnou žalobou.

11.Zvyššieuvedenýchdôvodovsúdvyvodil,žepredmetomkonaniaboloibavypratanienehnuteľností,o
ktorom nároku súd rozhodoval. Žalobcami uplatnený nárok súd nepovažoval za synalagmatický právny
vzťah, o ktorom v dôsledku fikcie odstúpenia od zmluvy by mal rozhodovať o vyprataní nehnuteľností
oproti vráteniu kúpnej ceny, v zmysle § 457 OZ, v zmysle ktorého ak je zmluva neplatná, alebo bola
zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Po vykonaní

dokazovania súd dospel k záveru, že podmienkou použitia ustanovenia § 457 OZ pre posúdenie
prejednávanej veci je okolnosť, že každá zo strán dostala plnenie podľa zmluvy, čo nie je daný prípad.
Žalovaní na základe kúpnej zmluvy nedostali žiadne protiplnenie, nakoľko k prevodu vlastníckeho práva
na nich, na základe kúpnej zmluvy nedošlo. Pokiaľ predmetné nehnuteľnosti užívali aj po uplynutí
trojročnej lehoty od uzavretia kúpnej zmluvy, kedy nastala zákonná fikcia odstúpenia od zmluvy,

nehnuteľnosti užívajú bez právneho dôvodu, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by nehnuteľnosti
užívali na základe nájomnej zmluvy, resp. že by nadobudli vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam
z iného titulu, ako na základe kúpnej zmluvy.12. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaných, že by vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam
nadobudli vydržaním z dôvodu chýbajúceho titulu pre začiatok plynutia vydržacej lehoty, nakoľko platí
zákonná fikcia odstúpenia od zmluvy, a z dôvodu chýbajúcej dobromyseľnej nepretržitej oprávnenej

držby nehnuteľností žalovanými po dobu predpokladanej zákonom, teda po dobu 10 rokov.

13. Po citácii § 126 ods. 1 OZ súd konštatoval, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že
žalobcovia sú spoluvlastníkmi nehnuteľností vedených na LV č. XXX, katastrálne územie M., a že
žalovaní tieto nehnuteľnosti neoprávnene užívajú, odmietajú ich vypratať, a preto súd žalobe žalobcov

vyhovel.

14. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil súd aplikáciou § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.
2 CSP.

15. Proti tomuto rozsudku podali žalovaní v 1. a 2. rade v zákonnej lehote odvolanie. Navrhli zrušiť

napadnutý rozsudok a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie
podali z dôvodov § 365 ods. 1 písm. b/,e/,f/,h/ CSP. Poukázali na to, že konanie žalobcov je v hrubom
rozpore s dobrými mravmi, lebo žalovaní uzavreli so žalobcami, resp. ich právnymi predchodcami kúpnu
zmluvu v roku 1996 o prevode práv k sporným nehnuteľnostiam, na základe čoho zaplatili kúpnu cenu
vo výške 170.000,- Sk a 27.000,- Sk zaplatili v splátkach. Zvyšok kúpnej ceny im bol predávajúcimi

odpustený vzhľadom na početné vady nehnuteľnosti. Do nehnuteľnosti žalovaní neustále investovali
„nemalé“ finančné prostriedky a sporné nehnuteľnosti výrazne zveľadili. V roku 2014 potencionálni
kupcovia mali záujem kúpiť nehnuteľnosti za sumu 16.500 €. Pri tejto príležitosti „prišli“ žalovaní na to,
že v katastri nehnuteľnosti nie sú vedení ako vlastníci sporných nehnuteľností. Chceli sa so žalobcami
dohodnúť na vyriešení tejto záležitosti. Žalobcovia najprv súhlasili, ale po zistení aký je právny stav,

podali žalobu o vypratanie nehnuteľnosti. Takéto konanie žalobcov považujú žalovaní za nekorektné a v
rozpore s dobrými mravmi. Žalovaní v rámci procesnej obrany vzniesli na pojednávaní vzájomnú žalobu,
v ktorej žiadali vrátiť kúpnu cenu od žalobcov vo výške 6.539,20 € a zaplatiť 5.000 € z titulu zhodnotenia
nehnuteľnosti. Právna zástupkyňa žalobcov nesúhlasila s protižalobou a navyše tento nárok považovala
za premlčaný. Dané konštatovanie právnej zástupkyne nemožno považovať za kvalifikované vznesenie

námietky premlčania. Vyčítali súdu, že sa nezaoberal vzájomnou žalobou žalovaných, len s poukazom
na § 125 ods. 2 CSP konštatoval, že vzájomná žaloba žalovaných v 1. a 2. rade učinená ústne na
pojednávanie dňa 11. júla 2017 nebola v lehote 10 dní doručená súdu písomne, a tak na vzájomnú
žalobu sa neprihliada. Tento postup súdu nepovažovali za správny, lebo vzájomnú žalobu urobili ústne
priamo na súdnom pojednávaní za prítomnosti všetkých strán, a nie elektronicky. Na pojednávaní dňa

18. augusta 2017 predložili žalobcovia nové písomné dôkazy a žalovaným nebola daná možnosť riadne
a včas sa s týmito listinnými dôkazmi oboznámiť, a v dôsledku toho bolo porušené ich právo podľa
§ 153 CSP. Poznamenali, že dôkazy žalobcov predložené na pojednávaní súd akceptoval, hoci tieto
mohli predložiť už oveľa skôr, no návrh žalovaných na vykonanie dokazovania zamietol. Nevykonanie
dôkazov, ktoré strany navrhli, je súd povinný náležite odôvodniť v rozsudku.

16. Žalobcovia v písomnom vyjadrení na odvolanie žalovaných navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť
ako vecne správny. Námietky žalovaných týkajúce sa výkonu vlastníckeho práva v rozpore s dobrými
mravmi, nekvalifikovane vznesenou námietkou premlčania na pojednávaní, na ktorú súd nemal
prihliadať, chybný postup súdu pri hodnotení vzájomného návrhu a pri vykonávaní a hodnotení dôkazov,

považujú žalobcovia v konkrétnom prípade z hľadiska rozhodnutia vo veci za bezvýznamné. Realizáciu
vlastníckeho práva smerujúcu k ochrane proti tomu, kto do vlastníctva neoprávnene zasahuje, totiž nie
je možné považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Je možné tiež konštatovať, že aj keby
nároknazaplateniezvyšnejčastikúpnejcenynebolpremlčaný,resp.ajkebynenastalafikciaodstúpenia
od kúpnej zmluvy, žalobcovia ako vlastníci mali právo odoprieť súhlas na užívanie nehnuteľností za

daného skutkového stavu kedykoľvek. Zároveň poznamenali, že súd prvej inštancie postupujúc v konaní
v súlade so zásadami civilného procesu a príslušnými hmotnoprávnymi ustanoveniami správne prijal
záver, že žalobcami uplatnený nárok na vypratanie nevyplýva zo synalagmatického právneho vzťahu,
keďže vklad na základe kúpnej zmluvy nebol povolený, teda k vecnému plneniu vo vzťahu k žalovaným
nedošlo a tento právny záver je pre rozhodnutie podstatný.

17. Uvedené vyjadrenie k odvolaniu bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaných dňa 12. novembra
2017.18. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaných ako podané
včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a §

380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/,e/,f/,h/ CSP a dospel
k záveru, že odvolanie žalovaných je dôvodné.

19. Žalovaní v odvolaní uplatnili odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, t.j., že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že

došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, písm. e/, t.j., že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, písm. f/, t.j., že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, písm. h/, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

20. Odvolací súd dospel k záveru, že je opodstatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP,

že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Totiž právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne záver a aplikuje konkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii
práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal použiť, alebo použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval

na daný prípad.

21. Súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval ust. § 47 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka
(ďalej len „OZ“), ale toto ustanovenie nesprávne interpretoval.

22. Podľa § 47 ods. 1 OZ ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu,
je zmluva účinná týmto rozhodnutím.

23. Podľa § 47 ods. 2 OZ ak sa do troch rokov od uzavretia zmluvy nepodal návrh na rozhodnutie podľa
odseku 1, platí, že účastníci od zmluvy odstúpili.

24.Právnateóriaasúdnapraxsúvovzácnejzhodevnázore,žeustanovenie§47OZsastalovdôsledku
novelizácie Občianskeho zákonníka zákonom č. 509/1991 Zb. a účinnosťou zákona č. 265/1992 Zb.
o zápisoch vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, obsolentným. Je zrejmé, že prípady, kedy k
nadobudnutiu vlastníckeho práva (v prípade iných vecných práv) k nehnuteľnostiam je treba rozhodnutie

katastrálneho úradu o vklade, nespadajú svojou povahou pod právny režim ustanovenia § 47 OZ. V
prípadoch, keď sa rozhoduje o vklade vlastníckeho práva, či iného vecného práva k nehnuteľnostiam
do katastra nehnuteľností, ide o založenie vecno-právnych (translačných) účinkov zmluvy, a nie o
jej záväzkovoprávne (obligačnoprávne) účinky. Samotnou zmluvou (prvá fáza - právny dôvod alebo
titulus) vlastnícke, či iné vecné právo ešte nevzniká. Zmluvou vzniká nadobúdateľovi záväzkový

(obligačnoprávny) nárok požadovať na predávajúcom, predovšetkým prevedenie vlastníckeho práva k
veci. Vlastnícke právo, či iné vecné právo k nehnuteľnosti vznikne (konštituuje sa) pretože vecnoprávne
(translačné) účinky nastanú až vkladom do katastra nehnuteľnosti, a to na základe rozhodnutia
katastrálneho úradu (druhá fáza - právny dôvod prevodu alebo módus).

25.Z uvedených dôvodov nemožno v súvislosti s návrhom na vklad (intabuláciu) vlastníckeho, či iného
vecného práva do katastra nehnuteľnosti použiť ani ust. § 47 ods. 2 OZ, čo znamená, že sa v tomto
smere neuplatňuje ani trojročná lehota od vzniku zmluvy k podaniu návrhu, ani žiadne ďalšie právne
dôsledky uvedené v § 47 ods. 2OZ.

26. S ohľadom na ustanovenie § 133 ods. 2 OZ je totiž treba nutne oddeliť záväzkovo-právne (obligačné)
účinky predaja vyvolaného kúpnou zmluvou od vecnoprávnych (vecných) účinkov vkladu vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností, ktorým sa konštituuje vlastníctvo k nehnuteľnej veci; k účinkom vkladu,
ktoré sú s ním bezprostredne spojené, môže dôjsť iba následne po účinkoch vyvolaných zmluvou,
pretože ku vkladu dochádza práve na základe zmluvy.

27. Podľa názoru Ústavného súdu Českej republiky uvedeného v Náleze I. ÚS 331/98 z 12.6.2000 je
preto zrejmé, že zmluvné strany prevodu nemôžu sa od tejto zásady odchýliť a časovú následnosť
záväzkovoprávnych a vecnoprávnych účinkov fakticky zameniť. Vzhľadom na to, že kúpna zmluvazakladá synalagmatický právny vzťah obsahujúci vzájomné plnenia, t.j. konkrétne vzájomné práva
a povinnosti oboch strán s následkami zániku práv jedného z účastníkov pri vzniku práv druhého
účastníka, či zániku povinnosti ich splnením, je preto ich zánik práv a povinností zo záväzkového vzťahu

účastníkov kúpnej zmluvy viazaný na podmienku, ktorej splnenie je nemožné, teda na podmienku, že
účinnosť zmluvy nastala vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Podľa § 36 ods. 1 OZ
sa k takejto podmienke neprihliada.

28. Pokiaľ ide o návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností či iného vecného práva,

je možno tento návrh podľa názoru Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 7. októbra 1996 sp.zn.
IV. ÚS 201/96 podať v časovo neobmedzenej lehote, pretože ani uplynutie času nemôže nič zmeniť
na viazanosti účastníkov zmluvy prejavmi ich vôle. Vzhľadom k uvedenému vznikol teda predmetnou
zmluvounajednejstranepredávajúcimobligačnýnároknaprevedenievlastníckehoprávakpredávaným
nehnuteľnostiam, na druhej strane žalovaným rovnako obligačný nárok na zaplatenie dohodnutej kúpnej
ceny. Keď žalovaní zaplatili kúpnu cenu, splnili tým svoju záväzkovú povinnosť z uzavretej zmluvy, a je

ľahostajné, v akom štádiu sa nachádza vecne právny aspekt veci, pretože v prejednávanej veci nejde o
záväzky zo synalagmatickej zmluvy, pre ktorú je typická vzájomná viazanosť plnenia.

29. Odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2 Cdo 184/2005, ktoré bolo
publikované pod R 59/2007, podľa ktorého rozhodnutie Správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho

práva k nehnuteľnosti nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal vznik účinnosti zmluvy o prevode
vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci (§ 47 OZ). Účinky vkladu podľa § 133 ods. 2 OZ spočívajú v
nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t.j. vo vecno-právnych následkoch, a nie v obligačno-
právnych následkoch (v účinnosti) zmluvy, ktoré nastali platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy (§
44 ods. 1 OZ).

30. Viazanosť účastníkov ich prejavmi vôle, smerujúcimi k prevodu vlastníckeho práva sa vzťahuje aj
na dedičov zomrelého účastníka.

31. Na základe vyššie uvedeného neobstojí právny názor súdu prvej inštancie uvedený v bode 30

rozsudku 9C 274/2014, podľa ktorého ak k podaniu návrhu na vklad do katastra nehnuteľností v lehote
troch rokov od uzavretia zmluvy nedošlo, v zmysle § 47 ods. 2 OZ platí zákonná fikcia odstúpenia od
zmluvy.

32. Podľa názoru odvolacieho súdu od uzavretia zmluvy o prevode nehnuteľností, až do rozhodnutia

katastrálneho úradu o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností sú účastníci zmluvy svojimi
prejavmi viazaní. Ako už bolo konštatované, viazanosť účastníkov prejavmi vôle, smerujúcimi k prevodu
vlastníckeho práva sa vzťahuje aj na dedičov zomrelého účastníka zmluvy.

33. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri nehnuteľnostiach sa vlastnícke právo nadobúda vkladom

(intabuláciou) vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Z dôvodov vyššie uvedených nemožno v
súvislosti s návrhom na vklad (intabuláciu) vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností použiť ani §
47 ods. 2 OZ.

34. To znamená, že v tomto smere sa neuplatňuje ani trojročná lehota od vzniku zmluvy k podaniu

návrhu, ani žiadne ďalšie právne následky uvedené v § 47 ods. 2 OZ.

35. Ako už bolo uvedené návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností môže byť preto
podaný ktoroukoľvek zo zmluvných strán v časovo neobmedzenej lehote (viď Nález Ústavného súdu
Českej republiky zo dňa 7.4.1996 IV. ÚS 201/96, uznesenie Ústavného súdu Českej republiky zo dňa

8.10.2013 sp.zn. I. ÚS 3040/13 etc).

36. Odvolaciemu súdu sa žiada poznamenať, že ani uplynutie dlhšieho časového obdobia nemôže nič
zmeniť na viazanosti účastníkov zmluvy ich prejavmi vôle.

37. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal
navrhnuté dôkazy, neostala odvolaciemu súdu iná možnosť, len zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie a
vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 od. 1 písm. c/ CSP
v spojení s § 391 ods. 2 CSP.38. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude postupovať vo veci podľa právneho názoru
vysloveného odvolacím súdom v tomto uznesení a vykonať dokazovanie na zistenie skutkového stavu

v danej veci.

39. V spisovom elaboráte odvolací súd zistil, že sa nachádza kópia rozsudku Okresného súdu Rožňava
zo dňa 10.11.1998 sp.zn. 9C 1345/98, ktorý nasvedčuje tomu, že žalovaným bola uložená povinnosť
zaplatiť sumu 46.000,-Sk (pôvodným) žalobkyniam v 1. a 2. rade z titulu doplatku kúpnej zmluvy, ktorá

bola uzavretá dňa 8.10.1996.

40. Súd prvej inštancie uvedený listinný dôkaz ponechal bez povšimnutia.

41. K odvolacej námietke žalovaných ohľadom vzájomného návrhu žalovaných, ktorý bol prednesený
na pojednávaní pred súdom prvej inštancie odvolací súd uvádza, že názor súdu prvej inštancie, podľa

ktorého neprihliadol na tieto vzájomné návrhy, je v súlade s § 125 ods. 2, 3 CSP.

42. Odvolaciemu súdu sa žiada povedať, že novo pritom platí, že v sporovom konaní možno podanie
urobiť len písomne. Doposiaľ ustanovoval § 47 ods. 2 O.s.p. možnosť urobiť podanie aj ústne do
zápisnice. V novej úprave je prípustné ústne podanie do zápisnice vo veciach upravených Civilným

mimosporovým poriadkom. Žalobu, ani iné podanie (t.j. protižalobu) v sporovom konaní ústne do
zápisnice zákon už nepripúšťa (viď § 125 a nasl. CSP).

43. S prihliadnutím na vyslovený právny názor odvolacieho súdu bude povinnosťou strán sporu predložiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

44. Po doplnení dokazovania s prihliadnutím na vyslovený právny názor bude možno vo veci zákonne
a spravodlivo rozhodnúť.

45. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov odvolacieho konania.

46. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).