Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia, Zastavujúce odvolacie… Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. január 2020

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 41C/9/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117205685
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kudlovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2020:7117205685.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Zuzanou Kudlovskou v sporovej veci žalobcu: M.. A. C., H.. X.X.XXXX,

trvale bytom K. XXXX/X, E., toho času bytom: C.. XX, M. XXXXX, Z., H., právne zastúpený JUDr.
Miroslavom Katunským, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach, Floriánska č. 16, proti
žalovaným: 1. Š. E., H.. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. E., Č. XXX/X, právne zastúpeného Advokátska
kancelária JUDr. Dušan Antol, advokát so sídlom v Košiciach, Krivá 23, IČO: 31 962 238, 2. Všeobecná
úverová banka, a.s. so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 1, IČO: 31 320 155, 3. Dražobná spoločnosť,
a.s. so sídlom v Bratislave, Zelinárska 6, IČO: 35 849 703, právne zastúpená STANĚK VETRÁK &
PARTNERI, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Vlčkova 18, IČO: 36 795 038 , 4. Z.. A. C., H.. XX.XX.XXXX,

trvale bytom N. E., K. XXX/X, toho času bytom C. K.. XX, M.-XX XXX, Z., H., v konaní určenie neplatnosti
dobrovoľnej dražby

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že dobrovoľná dražba nehnuteľnosti parc. registra „C“ XXXX o výmere XXX m2, druh
pozemku - záhrady a parc. reg. „C“ XXXX o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavané plochy a
nádvoria a stavby - rodinný dom, súp. č. XXXX, nachádzajúci sa na parc. č. XXXX, ktoré nehnuteľnosti
sú evidované Okresným úradom E., E. X. na LV č. XXXXX, katastrálne územie K. Z., obec E.-K. Z.,
okres E. P., vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/X k celku, zo dňa XX.XX.XXXX, osvedčená A.. Q.

M. v Notárskej zápisnici sp. zn. H. XXXX/XXXX, H. XXXXX/XXXX zo dňa 22.12.2016 je neplatná.

II. Žalovaný 1. až 3. sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške
vyčíslenej v samostatnom uznesení, ktoré súd vydá po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobcovi vo vzťahu k žalovanej 4. nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 8.3.2017 domáhal voči žalovaným 1. až 4., aby

súd určil, že dobrovoľná dražby nehnuteľnosti parc. registra „C“ XXXX o výmere XXX m2, druh pozemku
- záhrady a parc. reg. „C“ XXXX o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a
stavby - rodinný dom, súp. č. XXXX, nachádzajúci sa na parc. č. XXXX, ktoré nehnuteľnosti sú evidované
Okresným úradom E., katastrálny odbor na F. Č.. XXXXX, E. Ú. K. Z., X. E.-K. Z., X. E. I, vo veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 1/1 k celku, zo dňa 22.12.2016, osvedčená JUDr. Q. M. v Notárskej zápisnici
sp. zn. N XXXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, je neplatná, a zároveň sa domáhal aj
náhrady trov konania voči žalovaným 1. až 4. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 22.12.2016 sa konala v

priestoroch Notárskeho úradu JUDr. Z. Z. v Košiciach dobrovoľná dražba predmetných nehnuteľností,
ktoré boli pôvodne v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovanej 4. Vykonanie, priebeh a
výsledky dobrovoľnej dražby boli osvedčené JUDr. Q. M. v notárskej zápisnici sp. zn. N XXXX/XXXX,
Nz XXXXX/XXXX z XX.XX.XXXX. Predmetné nehnuteľnosti na základe príklepu licitátora nadobudolžalovaný 1. ako vydražiteľ za sumu 244.500,- €. Žalobca má za to, že konaním žalovaného 2., ako aj
žalovaného 3. v priebehu výkonu dobrovoľnej dražby boli porušené ustanovenia zák. č. 527/2002 Z. z..
Žalovaný 2., ako záložný veriteľ žalobcu, a žalovanej 4. na základe zmlúv o zriadení záložného práva

k nehnuteľnosti začal výkon záložného práva a podal návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby, avšak
žalobca má za to, že výška pohľadávky nebola totožná s reálnym stavom, čo má za následok neplatnosť
takto vykonanej dražby. V súlade so zmluvami o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti žalobcovi,
ani žalovanej 4. nebolo oznámené začatie výkonu záložného práva.

2. Žalobca má ďalej za to, že postupom žalovaného 3. boli porušené ustanovenia citovaného zákona,
nakoľko žalovaný 3. si nesplnil svoje zákonné povinností vyplývajúce mu z ust. § 11 ods. 4 a 5 citovaného
zákona, a v lehote najmenej 15 dní pred konaním opakovanej dražby oznámenie o opakovej dražbe
nezverejnil na úradnej tabuli obce, alebo na elektronickej úradnej tabuli v časti určenej pre obec, a
rovnako tak uvedené oznámenie nebolo zverejnené v periodickej tlači, s pôsobnosťou minimálne pre
obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza. Predmet dražby nebol 15 dní pred konaním

opakovanej dražby označený, a rovnako na predmete dražby nebolo umiestnené oznámenie o opakovej
dražbe. Ďalej má žalobca za to, že žalovaný 3. si nesplnil ani ďalšiu povinnosť, a to uverejniť oznámenie
o dražbe v registri dražieb, najmenej 30 dní pred otvorením dražby, a uvedené oznámenie nebolo
zverejnené v Obchodnom vestníku. Oznámenie o dražbe spolu s dodatkami žalovaný 3. pred začatím
dražby nevyvesil vo verejne prístupnej časti objektu, v ktorom sa dražba konala. Žalovaný 3. nezaslal

žalobcovi, ani žalovanej 4. Oznámenie o dražbe v súlade s ust. § 10 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z . z., t. j. do
vlastných rúk. Taktiež žalobca má za to, že žalovaný 3. porušil aj ust. § 12 citovaného zákona, a to najmä
ust. § 12 ods. 2 citovaného zákona, pretože žalovaný 3., ani raz žalobcu nevyzval na sprístupnenie
nehnuteľnosti za účelom vykonania ohodnotenia predmetu dražby. Žalobca nemá vedomosť o tom, že
by sa súdny znalec za účelom vyhodnotenia predmetu dražby niekedy dostavil na Svätoplukovu ulicu,

a znalec pri oceňovaní predmetu dražby bez všetkého vychádzal zo staršieho znaleckého posudku
č. XX/XXXX, vypracovaného znalcom Ing. A. Z.. S týmto postupom sa žalobca nestotožňuje, nakoľko
po vypracovaní tohto znaleckého posudku prešiel predmet dražby rozsiahlou rekonštrukciou, ktorá
predmet dražby výrazne zhodnotila, avšak znalecký posudok č. XXX/XXXX vypracovaný znalcom Ing.
S. Š. uvedené vôbec žiadnym spôsobom nevzal do úvahy. Žalobca v ďalších podaniach následne

argumentoval tým, že najzávažnejšími porušeniami v procese dražby považuje to, že v súlade s ust.
§ 12 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z. z., doba obhliadky musí byť vo výzve ustanovená s prihliadnutím na
charakter draženej veci, pri nehnuteľnosti spravidla 3 týždne po odoslaní výzvy. Aj, keď táto lehota nie
je striktne stanovená v zákone, spravidla znamená, že by táto lehota mala byť zachovaná, a dražiteľ si
túto lehotu nemôže svojvoľne skrátiť, a to dokonca o 1/3, ako sa stalo v danom prípade. Žalobca mal

za to, že výzva na umožnenie vykonania ohodnotenia nehnuteľnosti a obhliadky nehnuteľnosti zo dňa
30.6.2016, ktorej dátum odoslania žalobcovi v čase podania žaloby známy nebol, žalovaný 3. stanovil
termín ohodnotenia založenej nehnuteľnosti na deň 14.7.2016, t. j. nie o 3, ale o 2 týždne po odoslaní
výzvy,pričommubolozrejmé,žežalobcasanenachádzanaúzemíSlovenskejrepubliky,alevNemecku,
a výzvu na sprístupnenie nehnuteľnosti mu na adresu v Nemecku nezaslal. Žalobca tvrdil, že táto adresa

musela byť žalovanému 3., v tom čase už známa, preto navrhol, aby žalovaný 3. predložil celý dražobný
spis. Nezachovanie tejto lehoty, je preto jedným z dôvodov, aby súd vyhlásil dražbu za neplatnú. Ďalším
podstatným dôvodom na určenie neplatnosti dražby je doručovanie zásielok v rozpore s § 10 zák. č.
527/2002 Z. z., keď bolo povinnosťou žalovaného 3. zaslať žalobcovi oznámenie o opakovanej dražbe
zo dňa 30.11.2016 pod č. 852/2016, a to buď formou listovej zásielky do vlastných rúk, alebo iným

preukázateľnýmspôsobomdovlastnýchrúk.Podpis,ktorýsanachádzanadoručenkezodňa6.12.2016,
ktorým žalovaný 3. preukazuje prevzatie zásielky žalobcom, nie je žalobcov podpis. Tento podpis je
podobný podpisu žalovanej 4., a žalobca uvedenú zásielku nikdy neprevzal.

3. Žalobca k žalobe, ako aj k ďalším podaniam predkladal listinné dôkazy, a to Notársku zápisnicu z

2. kola dobrovoľnej dražby spísanej na Notárskom úrade JUDr. Z. Z. v E. z 22.12.2016, Oznámenie o
opakovanej dražbe č. 852/2016, Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti LV č. XXXXX, k.
ú. E. - K. Z. zo dňa 3.9.2009.

4. Žalovaný 3. sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 14.7.2017, a navrhol, aby súd žalobu

v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú, a priznal žalovanému 3. náhradu trov konania. Žalovaný 3.
sa v jednotlivých bodoch svojho vyjadrenia vyjadril k dôvodom žalobcu na určenie neplatnosti dražby.
Pokiaľ ide o námietku výšky pohľadávky poukázal na to, že vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti
sume a splatnosti pohľadávky, pre ktorú navrhuje výkon záložného práva, nie je dôvodom, pre ktorýsa dobrovoľná dražby vykonáva, ale iba jedným z jej predpokladov. Neplatnosť dobrovoľnej dražby
možno vysloviť iba v prípade takého porušenia Zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré malo súčasne
vplyv na vydraženie predmetu dražby, a zapríčinilo tak ujmu na právach žalobcu. Z toho vyplýva,

že výška, či okamih splatnosti zabezpečenej pohľadávky nemohli mať vplyv na výťažok vytiahnutý
dražbou, ktorý je determinovaný inými faktormi predchádzajúcimi dražbe. Nesprávne ustálená výška
zabezpečenej pohľadávky vo vyhlásení podľa § 7 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách, môže mať
dopad na rozvrh výťažku z dražby oprávneným subjektom, čo je ale skutočnosť, ktorá nasleduje až po
realizácií dražby, a po vydražení predmetu dražby. Teda nemôže mať vplyv na vydraženie predmetu

dražby, s čím je spätý zásah do práv bývalého vlastníka predmetu dražby-žalobcu. Preto, pokiaľ ide o
tento dôvod, nedošlo k žiadnemu porušeniu ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách. Pokiaľ ide o
námietkunedoručovaniapísomností žalobcovi,kporušeniuzmluvnýchpovinnostídlžníka,vyplývajúcich
zo Zmluvy o úvere, a k skutočnostiam oprávňujúcim záložného veriteľa k začatiu výkonu záložného
práva, došlo už v roku 2012 na základe poverenia záložného veriteľa. Žalovaný 3. dňa 10.12.2012
oznámil žalobcovi, ako aj a žalovanej 4., ktorí boli dlžníkmi a záložcami začatie výkonu záložného

práva, a to zaslaním Oznámenia o začatí výkonu záložného práva. Toto oznámenie bolo zasielané
žalovaným3.ajžalovaným2.,žalobcovi,akoajžalovanej4.naadresuSvätoplukova1557/5vKošiciach,
avšak napriek opakovaným pokusom o doručenie uvedených zásielok, a ich následnému uloženiu boli
tieto dňa 7.1.2013 vrátené odosielateľovi, ako neprevzaté v odbernej lehote. Pokiaľ žalobca namieta
nezaslanie Oznámenia o dražbe v súlade s ust. § 10 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách do

vlastných rúk, k tomu žalovaný 3. uviedol, že Oznámenie o opakovanej dražbe č. XXX/XXXX, ktorej
termín bol naplánovaný na 22.12.2016, bolo žalobcovi, ako aj žalovanej 4. zasielané žalovaným 3. dňa
1.12.2016,tedaviacako10dnípredotvorenímopakovanejdražby,atonaadresy,ktoréboližalovanému
3.známe.ZdoručovacejadresynaK.XvE.savrátilizásielkyzdôvoduichneprevzatiavodbernejlehote
dňa 30.12.2016. Žalobca a žalovaná 4. však prevzali zásielky adresované na adresu C. K.. XX, Z., H.,

a to dňa 6.12.2016. Dražobníkovi z ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách (ďalej ZoDD) vyplýva
povinnosť v stanovenej lehote zaslať Oznámenie o dražbe, resp. opakovanej dražbe, nie však povinnosť
totooznámeniedoručiť.Pretotuniejedanýdôvodneplatnostidražby.Pokiaľideonámietkunedodržania
ust. § 11 ods. 4., a ods. 5. ZoDD, táto námietka žalobcu nie je žiadnym spôsobom odôvodnená, pričom
žalovaný 3. si svoju povinnosť zverejniť Oznámenie o opakovanej dražbe na úradnej tabuli, ako aj v

periodickej tlači splnil, čo žalovaný 3. preukazoval listinnými dôkazmi predloženými k podaniu. Žalovaný
3. nad rámec zákona inzeroval pripravovanú dražbu nehnuteľnosti prostredníctvom dražobných listov
distribuovaných v značne väčšej oblasti, ako pre naplnenie podmienky tohto ustanovenia požaduje
ZoDD, v regionálne distribuovanom týždenníku Košicko, a nad rámec zákonom požadovaného inzerciu
publikoval aj prostredníctvom svojej internetovej stránky, ako aj internetových realitných portálov,

ktorými súd nehnuteľnosti.sk, reality.sk, top reality.sk., či bazos.sk, či nepochybne zabezpečil publicitu
pripravovanejdražbyvoveľaväčšejmiereakozákonoZoDDukladáapredpokladá.Taktiežbolasplnená
podmienka zverejnenia Oznámenia o dražbe na úradnej tabule obce, a to vyvesením Oznámenia o
opakovanej dražbe č. 852/2016 dňa 8.12.2016. Zverejnenie pripravovanej dražby Dražobník publikoval
aj prostredníctvom verejne prístupnej verejnej siete internet, v záujme preukázateľnosti dodržania

povinnosti Dražobníka, žalovaný 3. vyhotovil fotodokumentáciu označenia predmetu dražby, ktorú tiež
priložil k svojmu vyjadreniu.

5. Pokiaľ ide o ďalšiu námietku porušenia ust. § 17 ods. 3 a ods. 7 ZoDD, že malo dôjsť k nezverejneniu
pripravovanejdražbyvpríslušnýchregistroch,žalovaný3.tvrdil,žetátoskutočnosťjetaktiežnepravdivá,

nakoľko dražobník si svoju povinnosť splnil. Vyplýva to z Potvrdenia o registrácii údajov o uverejnení
listiny v Notárskom centrálnom registri dražieb, z ktorého je evidentné, že žalovaný 3. si splnil povinnosť
zverejnenia pripravovanej dražby dňa 2.12.2016, teda 20 dní pred konaním dražby, a tiež priloženej
fotokópiou výpisu z Obchodného vestníka 233/2016 zo dňa 6.12.2016 vyplýva, že lehota na zverejnenie
oznámenia o opakovanej dražbe bola zachovaná. Taktiež žalovaný 3. vyhotovil fotodokumentáciu o

vyvesení Oznámenia o dobrovoľnej dražbe v sídle notárskeho úradu, kde sa dražba dňa 22.12.2016
konala.

6. K námietke ohodnotenia predmetu dražby v rozpore s ustanoveniami ZoDD, žalovaný 3. uviedol, že
v záujme zabezpečenia ohodnotenia predmetu dražby písomne vyzval žalobcu, ako aj žalovanú 4. na

umožnenie vykonania ohodnotenia nehnuteľnosti a obhliadky nehnuteľnosti. Výzvu zo dňa 30.6.2016
zasielal žalovaný 3. obom vlastníkom nehnuteľnosti na jemu v tom čase známe adresy, a to na D. XX,
E. a K. XXXX/X, E.. Z prvej adresy sa zásielka vrátila, z dôvodu adresát neznámy, a z adresy K. X sa
zásielky vrátili ako neprevzaté v odbernej lehote, ako aj v ďalších predchádzajúcich prípadoch. Preto nieje pravdivé tvrdenie žalobcu, že žalovaný 3. nevyzval žalobcu a žalovanú 4. na umožnenie ohodnotenia
predmetu dražby. Keďže žalobca ani iná osoba v stanovený deň a čas nesprístupnila nehnuteľnosť za
účelom jej ohodnotenia, znalec Ing. S. Š. vykonal dňa 14.7.2016 fotodokumentáciu predmetu dražby z

ulice. O tomto úkone bol vyhotovený protokol o vykonaní ohodnotenia nehnuteľnosti zo dňa 14.7.2016.
V súlade s § 12 ods. 3 ZoDD bola teda stanovená cena nehnuteľnosti na základe dostupných údajov
v súlade s citovaným ustanovením. Úlohou ani právom dražobníka nie je preverovať údaje, alebo
závery znaleckého posudku, a v prípade, že všeobecná cena predmetu dražby bola určená na základe
znaleckéhoposudkuvypracovanéhoznalcomzapísanýmvZoznameznalcovMinisterstvaspravodlivosti

SR, dražobník si splnil všetky svoje povinnosti v súvislosti s ohodnotením predmetu dražby. Výsledky
znaleckého skúmania nie sú však relevantné z hľadiska posudzovania sporu o neplatnosť dražby, keďže
určenie výšky všeobecnej hodnoty predmetu dražby nemôže mať za následok neplatnosť dražby. K
týmto tvrdeniam žalovaný 3. poukázal aj skoršie právoplatné na rozhodnutia súdov v SR, ako aj ČR.

7. Žalovaný 2. vo svojom vyjadrení k žalobe poukázal na to, že žalovaný 2. si splnil svoju povinnosť

podľa § 7 ods. 2 ZoDD, a to písomným vyhlásením obsiahnutým v návrhu na vykonanie dražby, kde
písomne vyhlásil výšku, pravosť a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva.
Navyše ZoDD tento dôvod nepozná ako dôvod na vyslovenie neplatnosti dražby. Vo zvyšku odkázal
žalovaný 2. v celom rozsahu na argumentáciu žalovaného 3. k žalobe, pričom sa stotožnil s dôvodmi
žalovaného 3., pre ktoré navrhuje, aby súd žalobu zamietol.

8. Žalovaný 1. vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť, a v celom rozsahu sa
stotožnil s vyjadreniami žalovaného 2. a žalovaného 3.

9. Žalovaná 4. sa k žalobe nevyjadrila.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s vyjadreniami strán sporu, a oboznámením
sa s listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu do spisu, ďalej dražobným spisom predloženým
žalovaným 3., poštovým prepravným poriadkom Slovenskej pošty, a. s., informáciami verejne
prístupnými na internete, čestnými prehláseniami, ďalej výsluchom svedkov, a zistil tento skutkový stav:

11. Z Návrhu na vykonanie dražby zo dňa 30.10.2015 súd zistil, že navrhovateľ Všeobecná úverová
banka, a.s. podala dražobníkovi Dražobnej spoločnosti, a.s., ako záložný veriteľ Návrh na vykonanie
dražby v zmysle zák. č. 527/2002 Z. z. Predmetom dražby bola nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXXX
na Okresnom úrade katastrálnom odbore E., katastrálne územie K. Z., obec: E.-K. Z., pozemky parc. reg.

L., parc. č. XXXX a č. XXXX á stavby na parc. č. XXXX, súp. č. XXXX, popis stavby: dom. Vlastníkom
a spoluvlastníkom predmetu dražby boli A. C., nar. X.X.XXXX a A. C., nar. XX.XX.XXXX, obaja
bytom v E., K. XXXX/X. Veriteľ navrhol vykonanie dražby na základe rámcovej zmluvy o vykonávaní
dražieb zo dňa 24.4.2006 uzavretej s dražobníkom. Návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby predmetnej
nehnuteľnosti bol podaný na základe titulu, a to Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, Q.

Č.: XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX, na základe Zmluvy o financovaní bývania, REK č: XXX/XXXXXX/XX-
XXX/XXX v prospech Všeobecnej úverovej banky, a.s. - N. zo dňa 8.7.2009, pol. vz. XXX/XX, Zmluvy
o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti REK č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXXX na základe Zmluvy o
poskytnutíbezúčelovejflexihypotékyREKč.XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXXXzodňaX.X.XXXXvprospech
Všeobecná úverová banka, a.s. - N. zo dňa 28.8.2009, pol. vz. XXX/XX. V bode 1.5 tohto návrhu, banka

vyhlásila, že predmet dražby definovaný v návrhu je možné dražiť, a vyhlásila, že pohľadávka, pre
ktorú sa navrhuje výkon záložného práva jej predajom na dražbe je pravá v sume a so splatnosťou
nasledovne: pohľadávka č. 1 vypočítaná ku dňu 30.10.2015 v celkovej výške pohľadávky 366.778,12
€, z toho istina po lehote splatnosti 247.914,18 €, a nezaplatené úroky z úveru 118.863,94 €. Splatnosť
pohľadávky bola stanovená na 7.2.2012, a to na základe Zmluvy o financovaní bývania č. XXX/XXXXXX/

XX-XXX/XXX zo dňa 16.3.2009. Pohľadávka č. 2 vypočítaná ku dňu 30.10.2015 v celkovej výške
26.837,86 €, z toho istina po lehote splatnosti vo výške 18.354,78 €, nezaplatené úroky z úveru 8.483,08
€, splatnosť pohľadávky 7.2.2012 na základe Zmluvy o poskytnutí bezúčelovej flexihypotéky č. XXX/
XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 3.8.2009.

12. Dňa 30.10.2015 bola uzavretá medzi dražobnou spoločnosťou a medzi veriteľom Zmluva o vykonaní
dražby č. 25104 s tým, že suma najnižšieho podania na dražbe bola dohodnutá v Rámcovej zmluve
o vykonávaní dražieb zo dňa 24.4.2006, a je ňou suma určená znaleckým posudkom, ktorý pre účely
dražby zabezpečí dražobník, ak navrhovateľ dražby neurčí inak.13. Zo Žiadosti o úpravu výšky splácania dvoch úverov zo dňa 15.6.2016 súd zistil, že žalobca
komunikoval s Mgr. N. S., zamestnancom žalovaného 3., a požadoval zníženie svojich mesačných

splátok zo sumy 1.200,- € na sumu 700,- € z dôvodu vážnych rodinných dôvodov, keďže jeho finančné
pomery mu to nedovoľujú, aby platil vyššiu sumu.

14. Dňa 30.6.2016 si dražobník objednal znalecký posudok u Ing. S. Š.. Na základe výzvy zo dňa
30.6.2016 bol žalobca, ako aj žalovaná 4. vyzvaní k umožneniu vykonania ohodnotenia nehnuteľnosti

a obhliadky nehnuteľnosti dňa 14.7.2016 o 09:00 hod. Táto zásielka bola doručovaná žalobcovi, ako
aj žalovanej 4. na adresu D. XX, E.. Zásielka sa vrátila späť, ako adresát neznámy dňa 4.7.2016, a
tiež na adresu Svätoplukova 5, Košice, odkiaľ sa zásielka vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote
dňa 26.7.2016. Z doručeniek súd zistil, že zásielka doručovaná na adresu D. XX N. E., bola odoslaná
dňa 1.7.2016, rovnako tak aj zásielka na K. X v E., čo znamená, že do vykonania ohodnotenia dňa
14.7.2016 malo uplynúť 13 dní. Z Protokolu o vykonaní ohodnotenia nehnuteľnosti vyplýva, že aj

napriek predchádzajúcej výzve nebolo umožnené znalcovi ohodnotiť nehnuteľnosť aj zvnútra, nakoľko
nehnuteľnosti neboli sprístupnené, preto boli hodnotené nehnuteľnosti iba obhliadkou z ulice.

15. Zo Znaleckého posudku č. 160/2016 Ing. S. Š., znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné
stavby, odhad hodnoty nehnuteľnosti súd zistil, že tento bol vypracovaný dňa 26.7.2016, a nehnuteľnosť

bola ohodnotená na sumu 290.000,- €.

16. Z tabuľky vytvorenej v elektronickom spise Dražobnej spoločnosti, a.s. (č. l. 474) týkajúcej sa prípadu
dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti žalobcu a žalovanej 4., súd zistil, že tento prípad prejednával v
období od 16.12.2012 do 3.2.2017 A. K.. Z tejto listiny, ktorá bola predložená žalovaným 3. vyplýva,

že dňa 30.8.2016 bola poznačená Jánom Stuľákom adresa na doručovanie žalobcovi a žalovanej 4.
ako C. K.. XX, XXXXX Z., M., typ záznamu miestna obhliadka. Súd však z ďalších údajov uvedených v
tabuľke zistil, že predmetný zamestnanec Dražobnej spoločnosti už od 16.12.2012 vykonával miestne
obhliadky v nehnuteľnosti na K. Č.. X v E., ktorá bola predmetom dražby, a už dňa 16.12.2012 sa
nachádza nedokončený záznam v tejto tabuľke „z dôvodu, že aj opakovane som ...“ niekoľkokrát, a

to 30.10.2013, tiež 2.8.2015, 19.8.2015, 8.10.2015. A. K. bol na miestnej obhliadke, a z tejto tabuľky
vyplýva, že obhliadka bola nesprístupnená. V zázname z miestnej obhliadky zo dňa XX.X.XXXX sa
uvádza, že „Hľadačka - preložená“. Zo záznamu zo dňa 18.3.2013 zapísaného P. E. z miestnej obhliadky
je tiež zrejmé, že „OH nesprístupnená, v banke n...“. Z týchto skutočností súd mal za to, že Dražobnej
spoločnosti bolo zrejmé, že žalobca, ako aj žalovaná 4. sa v predmetnej nehnuteľnosti nezdržiavajú,

nakoľko opakovane od roku 2012 bola obhliadka predmetného domu nesprístupnená, resp. hľadačka
preložená. Dňa 12.11.2013 Ján Stuľák uviedol, ako poznámku po miestnej obhliadke, že „obhliadka -
v dome som zastihol..“. Z tohto zápisu však nie je zrejmé, koho v dome zastihol, a aké skutočnosti sa
dozvedel.

17. Z doručenky odoslanej žalovaným 3., žalobcovi, ako aj žalovanej 4. dňa 7.9.2016 na adresu už
zistenú v Nemecku, súd zistil, že táto zásielka bola doručovaná doporučene, nie však do vlastných
rúk, a táto bola prevzatá dňa 14.9.2016. Nakoľko zásielka bola doručovaná iba doporučene nie je
zrejmé z predmetnej doručenky, či túto zásielku skutočne prevzala žalovaná 4. Pokiaľ ide o žalobcu,
tomuto zásielka doručená nebola, vrátila sa ako „non reclame", späť. Z týchto doručeniek však nie je

zrejmé, čo v podstate bolo doručované žalobcovi, ako aj žalovanej 4. Z doručenky do vlastných rúk
doručovanej žalobcovi na adresu Svätoplukova 5, Košice vyplýva, že bol mu doručovaný Znalecký
posudok 160/2016, avšak zásielka sa vrátila späť žalovanému 3., ako neprevzatá v odbernej lehote dňa
5.10.2016, rovnako tak od žalovanej 4.

18. Z výzvy na poskytovanie súčinnosti zo dňa 8.9.2016 súd zistil, že Dražobná spoločnosť, a.s. vyzvala
žalobcu z adresy K. X, E., ako aj z adresy v H. v Z., aby v záujme maximálneho výťažku dražby poskytol
súčinnosť v zmysle § 151m ods. 4 Občianskeho zákonníka pri realizácii dražby, a to jednak flexibilné
sprístupňovanie predmetu dražby, a tiež oznámenie všetkých známych záujemcov v písomnej forme
dražobníkovi, aby ich mohol tento následne kontaktovať. Táto zásielka sa zo K. X v E. vrátila ako

neprevzatávodbernejlehotedňa4.10.2016,azadresyvH.,taktiežakononreclame-nevyžiadané,teda
nevyzdvihnutádňa19.10.2016.Tietozásielkyboliodoslané8.9.2016,atakistoboliodoslanéajžalovanej
4., ktoré sa však vrátili s rovnakým výsledkom žalovanému 3, pokiaľ ide o adresu na Svätoplukovej 5 v
Košiciach. Avšak z adresy v Nemecku, kde žalovaný 3. doručoval doporučene, sa vrátila zásielka akoprevzatá, avšak nie je zrejmé, či skutočne túto doručenku podpísala žalovaná 4., či ona prevzala túto
zásielku, alebo niekto iný za ňu, nakoľko nebola jej doručovaná do vlastných rúk.

19. Z Oznámenia o dražbe č. 743/2016 zo dňa 7.10.2016, súd zistil, že prvé kolo dražby bolo
stanovené na deň 29.11.2016 o 09:00 hod.. Toto oznámenie o dražbe bolo doručované Magistrátu Mesta
Košice, Mestskej časti Košice-Staré Mesto, Okresnému úradu Košice-Katastrálny odbor, Daňovému
úradu Košice, registrované v Notárskom centrálnom registri dražieb, Obchodnom vestníku 206/2016,
dátum vydania 26.10.2016, bolo odoslané 21.10.2016 žalobcovi na adresu v H., odkiaľ sa zásielka

žalovanému3.vrátilazásielkaakonevyžiadaná.Žalovanej4.bolazásielkataktieždoručovaná,odoslaná
dňa 21.10.2016 na adresu do H., odkiaľ sa zásielka taktiež vrátila žalovanému 3. ako nevyžiadaná,
neprevzatá z adresy K. X v E. sa zásielka vrátila od oboch žalovanému 3. ako neprevzatá v odbernej
lehote. Z Dražobných listov vyplýva, že predmetná nehnuteľnosť bola zverejnená aj na internete,
taktiež bazoš.sk, na portály www.reality.sk , a nehnuteľnosťnosti.sk. Ďalej v spise
sa nachádza dražobnom aj fotokópia označenia o dražbe predmetnej nehnuteľnosti, a to na okne

nehnuteľnosti, ako aj na plote.

20. Žalobca listom zo dňa 3.11.2016 s uvedením adresy v H. požiadal Dražobnú spoločnosť o odklad
súčinnosti vzhľadom na skutočnosť, že v najbližšom období z vážnych dôvodov je nútený sa zdržiavať
mimo územia SR, a to až do marca 2017. Listom zo dňa 14.11.2016 bolo žalobcovi oznámené na adresu

do H., že jeho žiadosti nie je možné vyhovieť, keďže je vytýčená dražba s termínom 29.11.2016.

21. Žalovaná 4. adresovala Dražobnej spoločnosti list zo dňa 25.11.2016, ktorým žiadala o zrušenie
dražby, a odvolala sa proti výške ocenenia znaleckého posudku zo dňa 26.7.2016, a poukázala na to,
že od roku 2013 sa vo vnútri budovy, ako aj na pozemku vykonali rekonštrukčné stavebné práce, a

preto daná nehnuteľnosť má oveľa vyššiu hodnotu, ako 290.000,- €. Žiadala zrušiť dražbu a prizvať
ju na nové znalecké dokazovanie, k tomuto vyjadreniu sa pripojil aj manžel žalovanej 4., M.. A. C.,
teda žalobca. Zároveň ďalším listom požiadala žalovaná 4. o ospravedlnenie neúčasti na dražbe dňa
29.11.2016, nakoľko ide o veľmi krátky čas na to, aby sa dostavila na Slovensko, rovnako tak urobil aj
žalobca, ktorý poukázal na to, že ide o krátku lehotu a z pracovných dôvodov sa nemôže dostaviť na

Slovensko. Žalovaný 3. listom zo dňa 28.11.2016 oznámil žalobcovi, ako aj žalovanej 4. svoje stanovisko
k námietkam, ktoré podali voči znaleckému posudku č. 160/2016, a poukázali na to, že reálna trhová
hodnota predmetu dražby bude určená cenou dosiahnutou vydražením, a nie cenou určenou podľa
znaleckého posudku, resp. cenou vstupov pri nadobúdaní nehnuteľnosti a prípadných rekonštrukcií.
Táto zásielka bola doručovaná na adresu v Nemecku žalovanej 4. doporučene, avšak táto sa vrátila

ako nevyžiadaná, a z adresy na K. X N. E., ako neprevzatá v odbernej lehote. Z Oznámenia o výsledku
dražby ZN XXX/XXXX s dátumom konania 29.11.2016 súd zistil, že dražba bola neúspešná, keďže sa jej
nezúčastnil žiaden účastník. Z Potvrdenia o registrácií údajov a uverejnením listiny v centrálnom registri
dražieb zo dňa 30.11.2016 vyplýva, že najnižšie podanie bolo stanovené na 261.000,- €, minimálne
prihodenie 3.000,- €, dražobná zábezpeka 20.000,- €, a priebeh dražby je zaznamenaná aj v notárskej

zápisnici notárky JUDr. Z. Z. v notárskej zápisnici zo dňa 29.11.2016 sp. zn. H., H. XXXXX/XXXX, H.
XXXXX/XXXX. Táto notárska zápisnica bola doručovaná aj žalobcovi a žalovanej 4. Z adresy K. X,
E., sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote, a z adresy v H. sa vrátila zásielka ako prevzatá dňom
30.11.2016, bola však doručovaná doporučene, a z predložených doručeniek nie je zrejmé, či skutočne
tieto zásielky prevzali adresáti, nakoľko podpisy na oboch týchto doručenkách, ktoré boli adresované

žalobcovi a žalovanej 4. sú takmer totožné (č. l. 561).

22. Dňa 30.11.2016 bola podpísaná Zmluva o vykonaní opakovej dražby č. XXXXX medzi veriteľom,
navrhovateľom dražby Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a dražobníkom Dražobná spoločnosť, a.s.
k predmetnej nehnuteľnosti s tým, že celková výška pohľadávky bola uvedená v tej istej sume, ako v 1.

kole dražby, a to na základe návrhu na vykonanie dražby predloženého Všeobecnou úverovou bankou,
a.s. Oznámenie o opakovanej dražbe zn. XXX/XXXX zo dňa 30.11.2016, z tohto súd zistil, že dátum
konania opakovanej dobrovoľnej dražby bol stanovený na 22.12.2016 o 15:30 hod. Toto Oznámenie
o opakovanej dražbe 2. kola bolo doručované žalobcovi, ako aj žalovanej 4. na adresu K. X N. E..
Zásielka bola odoslaná dňa 1.12.2016, zásielka sa vrátila dražobníkovi späť od oboch, ako neprevzatá

v odbernej lehote. Pokiaľ ide o adresu žalobcu a žalovanej 4. v H., bolo doručované toto Oznámenie
o opakovanej dražbe aj na túto adresu opätovne, doporučene žalobcovi, aj žalovanej 4. Zásielka bola
odoslaná dňa 1.12.2016, a bola prevzatá dňa 6.12.2016, avšak na oboch doručenkách sa nachádza
podpis osoby, ktorý vyzerá na oboch doručenkách ako totožný, a nie je teda zrejmé, kto skutočnetieto zásielky prevzal, nakoľko neboli doručované do vlastných rúk. Oznámenie o opakovanej dražbe
bolo doručované aj Mestskej časti Košice-Staré Mesto, Magistrátu mesta Košice, Okresnému úradu
Košice-Katastrálny odbor, Daňovému úradu Košice (viď č. l. 222 a nasledujúce v spise). Oznámenie

o opakovanej dražbe bolo zverejnené v Obchodnom vestníku 233/2016 dňa 6.12.2016. Taktiež bolo
zaregistrované v Notárskom centrálnom registri dražieb.

23. Z Notárskej zápisnice spísanej na Notárskom úrade JUDr. Z. Z. N. E. dňa 22.12.2016 sp. zn. H.
XXXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, NCRIs XXXXX/XXXX vyplýva, že v 2. kole dražby bola predmetná

nehnuteľnosť vydražená za sumu 244.500,- €, pričom najnižšie podanie bolo vo výške 217.500,- €
s minimálnym prihodením 3.000,- € a vydražiteľom sa stal na základe príklepu licitátora Š. E., nar.
XX.XX.XXXX, teda žalovaný 1. Táto notárska zápisnica bola doručovaná žalobcovi, ako aj žalovanej
4. na adresu K. X v E., odkiaľ sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote, a bola im doručovaná aj na
adresu do Nemecka, opätovne doporučene, kde zásielku prevzali dňa 30.12.2016 s tým, že opätovne
podpisy na oboch doručenkách žalobcu, ako aj žalovanej 4. sú na pohľad totožné, a keďže nešlo o

doručovanie do vlastných rúk, nie je zrejmé, kto tieto zásielky skutočne prevzal.

24. Z dražobného spisu však vyplýva, že žalobca, ako aj žalovaná 4. listom zo dňa 16.12.2016 požiadali
o ospravedlnenie neúčasti na dražbe, uviedli, že dražby sa chcú zúčastniť, ale termín, ktorý uvádza
dražobná spoločnosť v oznámení na deň 22.12.2016 je veľmi krátky, a časovo to nevedia zvládnuť, aby

sa na túto dražbu dostavili, a zároveň nesúhlasia so znaleckým posudkom, ktorý dražobná spoločnosť
podľa ich názoru svojvoľne prepracovala z roku 2013. Taktiež listom zo dňa 16.12.2016 reagovali
žalobca, ako aj žalovaná 4. na vyjadrenie k listom žalovaného 3. zo dňa 14.11.2016 a 28.11.2016. Na
tento list bola vypracovaná odpoveď Dražobnou spoločnosťou, a.s. dňa 4.1.2017.

25. Z Výpisu z VÚB banky vyplýva, že bola pripísaná na účet Dražobnej spoločnosti, a.s. od žalovaného
1. Š.R. E. suma 229.500,- €. Zároveň listom zo dňa 4.1.2017 vyzvala Dražobná spoločnosť, a.s. žalobcu,
ako aj žalovanú 4. na odovzdanie predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko došlo k vydraženiu predmetnej
nehnuteľnosti dňa 22.12.2016 s tým, že odovzdanie predmetu dražby sa uskutoční dňa 2.2.2017 o
10:00 hod. v mieste nehnuteľnosti. Táto zásielka bola doručovaná taktiež na adresu K. X N. E., ako aj

do H., na adresu v H., na adresu v H. bola doručovaná doporučene, a bola prevzatá dňa 10.1.2017.
Dňa 27.1.2017 oznámil právny zástupca žalobcu, že prevzal jeho zastupovanie vo veci o neplatnosť
dobrovoľnej dražby, a vzhľadom na to, že pri uskutočňovaní dobrovoľnej dražby došlo k porušeniu
ustanovení zákona ZODD, tak žalobca považuje výzvu na odovzdanie nehnuteľnosti za predmetnú. Zo
Zápisnice o odovzdaní predmetu dražby zn. XXX/XXXX zo dňa 2.2.2017 vyplýva, že bývalý vlastník sa

na odovzdaní nehnuteľnosti nedostavil.

26. Z Výpisu z LV č. XXXXX evidovanom Okresným úradom E., katastrálny odbor k. ú. K. Z., obec: E.-
K. Z., okr. E. P. vyplýva, že predmetné nehnuteľnosti sú toho času vo vlastníctve žalovaného 1., a to na
základe nadobudnutia dobrovoľnou dražbou P10/17 zo dňa 5.1.2017 - v. z. XX/XX, titul nadobudnutia

Osvedčenie o vykonaní dobrovoľnej dražby, Notárska zápisnica H. XXXX/XXXX, H. XXXXX/XXXX, H.
XXXXX/XXXX. Z XXX/XX zo dňa X.X.XXXX- v. z. XX/XX, pričom žalovaný 1. je výlučným vlastníkom
týchto nehnuteľností.

27. Súd z jeho vlastnej činnosti, ako aj z verejne dostupných zoznamov a informácií na internete zistil,

že Slovenská gréckokatolícka cirkev K.. L. B. Z. N. C. zverejnila na internete pozvánku na oslavu
slovanských vierozvestcov Sv. Cyrila a Metoda pri 1150. výročí ich príchodu do Nitry, a dňa Slovákov
žijúcich v zahraničí v nedeľu 7. júla 2013. Svätú liturgiu slávil ako hlavný celebrant o. Mons. Q. Z.,
rímskokatolícky farár v Mníchove, koncelebroval m. Dr. A. C., gréckokatolícky farár v Z.. Z uvedenej
skutočnosti mal súd za nesporné, že už v júli 2013 pôsobil M.. A. C. ako gréckokatolícky farár v Z.. Tú

skutočnosť, že tam v tejto istej pozícií pôsobí aj doposiaľ potvrdil jeho právny zástupca na pojednávaní
(č. l. 189, 196 v spise).

28. Súd z vlastnej činnosti, ako aj z verejných dostupných zoznamov a informácií zistil, že podľa
poštových podmienok a zasielacích podmienok Slovenskej pošty, a.s. - medzinárodný styk vyplýva, že

poštové zásielky do Nemecka, nie je možné doručovať do vlastných rúk, ale iba doporučene, a tak
tomu bolo aj v čase, kedy boli zásielky Dražobnou spoločnosťou doručované žalobcovi, ako aj žalovanej
4. na adresu do Mníchova v H. (č. l. 201 a nasledujúce). Z bodu 241. o doporučených zásielkach
pre medzinárodný styk vyplýva, že k doporučeným zásielkam zasielaným do cudziny môže odosielateľpožadovať doplnkové služby do vlastných rúk, doručenku, dobierku. Do vlastných rúk touto službou
odosielateľ žiada, aby bola v cudzine zásielka dodaná adresátovi, alebo oprávnenému prijímateľovi
podľa podmienok krajiny určenia. Túto službu je možné požadovať k zásielkam adresovaným do krajín,

pri ktorých je to uvedené v tarife. Z tarify (č. l. 209) vyplýva, že Nemecko je v tarife uvedené pod
číslom 139. a dovolenými službami sú iba doručovanie zásielok doporučene s odbernou lehotou pre
doporučené listy 7 dní. Z doručeniek, ktoré boli predložené žalovaným 3., a ktoré sú založené v
dražobnom spise jednoznačne vyplýva, že žalovaný 3. aj týmto spôsobom postupoval pri doručovaní
zásielok žalobcovi a žalovanej 4. do Nemecka, keď im zásielky doručoval doporučene, a nie do vlastných

rúk prostredníctvom pošty.

29. Žalovaný 1. poukazoval na tú skutočnosť, že žalobca, aj žalovaná 4. sa o predmetnú nehnuteľnosť
vôbec nestarajú odkedy prebehlo 2. kolo dobrovoľnej dražby, a teda licitátor schválil príklep, a
nehnuteľnosť nadobudol žalovaný 1., žalobca a žalovaná 4. mu predmetnú nehnuteľnosť nevydali,
neodovzdali, preto mu vzniká na tejto nehnuteľnosti škoda, nakoľko sa k tejto nehnuteľnosti nevie dostať,

a nemôže sa o ňu starať. Táto nehnuteľnosť vyzerá z ulice zanedbane, preto bolo iniciované konanie o
vypratanie predmetnej nehnuteľnosti, o čom aj Okresný súd Košice I rozhodol rozsudkom Košice I sp.
zn. 35C/10/2017 zo dňa 16.4.2019 tak, že uložil žalobcovi a žalovanej 4. povinnosť vypratať predmetnú
nehnuteľnosť.

30. Aj, keď žalovaný 3. v priebehu konania trval na tom, že nie je potrebné, aby si súd pripájal kompletný
spis dobrovoľnej dražby, teda aj 1. kola, a tvrdil, že tento dôkaz strany sporu ani nenavrhovali, táto
skutočnosť nie pravdivá, nakoľko právny zástupca žalobcu v podaní, ktoré doručil súdu dňa 5.10.2017,
ako repliku k vyjadreniu žalovaného 3. a žalovaného 2. navrhol, aby si súd vyzval žalovaného 3. na
predloženie celého dražobného spisu. Vzhľadom na to, že súd je toho názoru, že dražobný proces je

ucelený proces, a na zistenie všetkých podstatných skutočností dôležitých pre predmetné konanie, či
boli splnené všetky zákonné podmienky podľa Zákona o dobrovoľných dražbách a to v priebehu celého
konania dražby, bolo potrebné preštudovať a oboznámiť sa s kompletným spisom dobrovoľnej dražby,
preto súd tento dôkaz navrhnutý žalobcom vykonal a od žalovaného 3. vyžiadal, aby súdu predložil celý
dražobný spis, s ktorým boli účastníci oboznámení a boli z neho zistené už vyššie uvedené skutočnosti.

31.Žalovaný3.tvrdil,žezásielkyvpriebehuceléhoprocesudražbydoručovalžalobcovi,akoajžalovanej
4. na adresu mu známu, a to jednak adresu trvalého pobytu, ktorá vyplývala aj zo záznamu v Registri
obyvateľov SR, ako aj na adresu v D. V. N. E., ktorá mu bola známa, a až, keď sa v auguste 2016
žalovaný 3. dozvedel miesto pobytu žalovanej 4., ako aj žalobcu v H., ako je to uvedené v dražobnom

spise, tak od tohto okamihu im začal doručovať okrem adresy trvalého pobytu zásielky aj na adresu v
Z.. Postupoval teda v súlade s O.s.p. a od účinnosti CSP od 1.7.2016 v súlade s týmto poriadkom.

32. Z Čestného prehlásenia A. C., nar. X.XX.XXXX, ktorý je synom žalobcu a žalovanej 4. súd zistil,
že tento potvrdil a prehlásil na svoju česť, že dňa 6.12.2016 prevzal poštové listové zásielky č. Q. a č.

Q. (adresované žalobcovi a žalovanej 4. od žalovaného 3.) zo dňa 1.12.2016 a zároveň, že podpisy na
týchto doručenkách sú jeho vlastnými podpismi.

33. Z Čestného prehlásenia Q. C., rod. Č., nar. X.X.XXXX, bytom M. XXX (č. l. 565) súd zistil, že táto
je matkou žalovanej 4., ktorá je manželkou žalobcu. V období september, október v roku 2015 dotyčnú

v mieste jej bydliska vyhľadal pán, ktorý sa predstavil ako pán K. a uviedol, že je zástupcom Dražobnej
spoločnosti, ktorá má dražiť dom v Košiciach, ktorý patrí jej dcére a jej manželovi. Tvrdil jej, že ju vyhľadal
z dôvodu, že sa nevie spojiť so žalovanou 4. a žalobcom, nakoľko sa na svojej adrese nezdržiavajú, a
teda, či mu nevie pomôcť. Následne mu oznámila, že zať aj dcéra sú pracovne v zahraničí, a dala mu
ich mníchovskú adresu v Nemecku, a tiež telefónne číslo na žalobcu. Neskôr jej žalobca, zať potvrdil,

že sa s ním pán Stuľák spojil, a že veci už spolu riešia. Čestné prehlásenie bolo spísané dňa 1.3.2019.

34.Žalovaný3.poukazovalnatúskutočnosť,žežalobcakonalvprocesedražbyobštrukčneavyhýbalsa
svojimpovinnostiam,nekontaktovalDražobnúspoločnosť,neoznámilim,naakejadresesavskutočnosti
nachádza. Stále uvádzal iba adresu trvalého pobytu na K. X N. E. aj na listinách, ktoré adresoval

žalovanému3.Žalobcasinesplnilsvojupovinnosťpodľazák.č.500/2004Z.z.ohlásenípobytuobčanov,
a neoznámil žalovanému 3. adresu, na ktorej sa zdržiava, a na ktorej, by mu bolo možné riadne doručiť
všetky písomnosti týkajúce sa dobrovoľnej dražby, a mohol by tak robiť opatrenia na ochranu svojhomajetku. V tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7Co/127/2009
zo dňa 10.3.2010.

35. Žalobca na preukázanie tej skutočnosti, že od roku 2013 sa nepretržite zdržiava v Nemecku na
adrese C. K.. XX N. Z., a že na tejto adrese sa zdržiaval aj v mesiacoch máj až december 2016, predložil
potvrdenie o trvalom pobyte (B. C. M. Z.) zo dňa 25.4.2013, tiež predložil potvrdenie, že bol v hlavnom
zamestnaneckom pomere s B. v Z.e, od ktorého poberá pravidelnú mesačnú mzdu, a túto poberal aj
v mesiacoch máj až september 2016. Ďalej predložil potvrdenie o úradných duchovných cestovných a

služobných výkonoch pre slovenskú O. cirkev v Z. a okolí, ktoré svedčia o trvalom zdržiavaní sa a práci
v Z.Í. a okolí, tiež o čase a kilometroch vykonaných konkrétne napr. za obdobie od 1.4. do 31.12.2016,
a tiež potvrdenie, že od 27.6.2016 žalobca vykonával aj vedľajšiu sociálnu prácu, a to tkz. laboratórny
vodič v spoločnosti Login4you pre jednotlivé lekárske ambulancie v Z. (č. l. 617 a nasledujúce).

36. Na preukázanie svojich tvrdení, že v predmetnej nehnuteľnosti došlo k rekonštrukcii predložil

žalobca aj 25 ks fotografií (č. l. 672), avšak žalovaný 3. namietal, že z týchto fotografií nie je zrejmé,
kedy k predmetnej rekonštrukcii malo dôjsť, nakoľko na týchto fotografiách sa nenachádza dátum.
Na to právny zástupca žalobcu poukázal na tú skutočnosť, že v čase od nadobudnutia predmetnej
nehnuteľnosti žalobcom a žalovanou 4. do nadobudnutia nehnuteľnosti na základe 2. kola dobrovoľnej
dražby žalovaným 1., táto rekonštrukcia musela prebehnúť v tom čase, kedy boli vlastníkmi žalobca a

žalovaná 4 a je zrejmé, že sa tam prerábali podlahy, rozvody, okná, sanita a i., pričom žalovaní nikdy
doposiaľ nenamietali, že tam žalobca vykonal rekoštrukciu.

37. Z Čestného prehlásenia A. K. zo dňa 5.6.2019, ktorý bol od roku 2012 regionálnym zástupcom
spoločnosti Dražobná spoločnosť, a.s. pre oblasť N. K., a mal na starosti aj prípad dražby rodinného

domu na ulici K. X N. E., ktorého vlastníkom bol v tom čase žalobca so žalovanou 4. súd zistil, že
menovaný potom, čo sa oboznámil s čestným vyhlásením Q. C., kde uviedla, že ju v období september
až október 2015 vyhľadal v mieste jej bydliska, kedy mu oznámila adresu žalobcu, ako aj žalovanej
4. v H., tieto jej tvrdenia poprel, pretože sú nepravdivé. Túto skutočnosť si overil podľa knihy jázd
svojho služobného motorového vozidla, ktoré v tom čase používal. V mieste bydliska pani C. v období

septemberažoktóber2015nikdynebol.Boltamaž30.8.2016,atedapravdouje,žepaniC.muoznámila
adresu žalobcu a žalovanej 4. až dňa 30.8.2016, o čom ihneď urobil zápis do informačného systému
spoločnosti, a je možné sa oboznámiť aj so záznamami GPS služobného vozidla.

38. Z vyjadrenia spoločnosti Commander Services, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Žitná 23, IČO: 50

430 866 súd zistil, že táto spoločnosť potvrdila pravosť výpisu z knihy jázd osobného motorového
vozidla KIA Q. C. XXXDH za obdobie september až október 2015, a osobného motorového vozidla
KIA L. C. XXXXLG za obdobie august 2016, tak ako sú detailne popísané v listinných a obrazových
prílohách, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tohto potvrdenia. Všetky sú generované do aplikácie L. L. L.
prostredníctvom technológie GPS s presnosťou zodpovedajúcou štandardom tejto technológie v úrovni

štandardná polohová služba, pričom dátový prenos je realizovaný prostredníctvom mobilnej siete GSM.

39. Z knihy jázd za september až október 2015 k motorovému vozidlu Kia Rio C. XXXDH súd zistil, že
toto motorové vozidlo sa v uvedenom období nenachádzalo v bydlisku Q. C..

40. Z knihy jázd motorového vozidla KIA L. C. XXXKG za obdobie august 2016 vyplýva, že dňa
30.8.2016 sa Ján Stuľák nachádzal v obci M. XXX, dňa 30.8.2016 o 14:39 hod.

41. Právny zástupca žalobcu však namietal tieto skutočnosti preukazované zo strany žalovaného 3.
prostredníctvom GPS, ako aj knihy jázd, nakoľko tvrdil, že tieto nemusia byť úplné a zodpovedať

skutočnosti, a nevyvracajú tú skutočnosť, že by sa pán K. nemohol nachádzať v období október až
september 2015 v mieste bydliska Q. C..

42. Z výpovede svedka N. S. na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že tento svedok bol
zamestnancom Dražobnej spoločnosti, a.s., kde pracoval do roku 2017. Na starosti mal predmetnú

dražbu, avšak nie až do jej skončenia. So žalobcom sa stretol niekedy v roku 2015, alebo 2016 ako s
dlžníkom, s ktorým uzatvárali splátkový kalendár. Svedok uviedol, že dražil majetok právnických osôb,
takže vzhľadom na nižšiu hodnotu sporu, resp. predmetu dražby, následne presúval tieto prípady na
ostatných kolegov, takže z uvedených dôvodov nepracoval na tomto prípade až do konca. Svedokpotvrdil, že s M.. C. spolu komunikovali aj telefonicky, a všetky informácie, ktoré sa pracovníci dražobnej
spoločnosti dozvedia počas komunikácie, bolo potrebné zadať do informačného systému Dražobnej
spoločnosti, a.s., a to kvôli tomu, že keď sa tento prípad presúval na iného zamestnanca, aby mal

vedomosť o tom, čo predchádzajúci zamestnanec s týmto klientom odkomunikoval. Svedok tvrdil, že
splátkový kalendár sa uzatvára na viacerých stretnutiach, je na to potrebná dlhšia komunikácia, a
nevedel uviesť, či došlo k uzavretiu splátkového kalendára práve so žalobcom. V rámci procesu dražby
sa posielajú listiny aj poštou, a o tomto zase svedčia doručenky, ktoré sú založené v spise. Uviedol,
že na začiatku procesu dražby sa vyžiada adresa trvalého pobytu z Centrálneho registra obyvateľov,

a na túto adresu sa následne doručujú všetky listiny. So žalobcom sa určite stretol, keď dohadovali
spolu splátkový kalendár a to v Bratislave, nakoľko on nechodieval mimo Bratislavy, avšak bližšie
skutočnosti si už nepamätal. Potvrdil, že v tom čase bol regionálnym zástupcom pre Košický región
zamestnanec Ján Stuľák, avšak nevedel uviesť, či sa tento stretol so žalobcom, ak áno, musí to byť
zaznamenanévinformačnomsystéme.Svedokuviedol,ževšeobecnesazásielky,ktorébolidoručované
poštou a vrátili sa ako neprevzaté v odbernej lehote, založili do dražobného spisu, a považovali sa za

doručené. V prípade dražieb ide v podstate o bežnú vec, pretože väčšina týchto klientov si zásielky
nepreberá. Tú skutočnosť, či sa dotyčný klient na uvedenej adrese skutočne zdržiava, sa preverovala aj
cez Call centrum, ktoré s týmito klientmi komunikovalo a informovalo ich o termínoch, kedy sú znalecké
obhliadky, a o iných zákonných termínoch, avšak iba v prípade, že zdvihli telefón a komunikovali s
Dražobnou spoločnosťou. Ak by svedkovi žalobca oznámil tú skutočnosť, že žije v Nemecku, určite

by to zaznamenal do informačného systému. Svedok tiež uviedol, že aj, keď niektorý klient volá zo
zahraničného telefónneho čísla, neznamená to, že sa aj nachádza mimo územia Slovenskej republiky,
nakoľko takmer všetci klienti sa zdržiavajú mimo, resp. nemajú slovenské telefónne čísla, vzhľadom na
tú situáciu, v ktorej sa nachádzajú. Bližšie okolnosti k prípadu si však svedok nepamätal.

43. K tomu, či a akým spôsobom bol žalobca vykonaním predmetnej dražby dotknutý na svojich právach
žalobca uviedol, že sú porušenia ZoDD, ktoré majú tak zásadný dopad, že bez toho, aby ich niekto
musel tvrdiť, sú evidentné. To je napr. nedoručenie oznámenia o dražbe do vlastných rúk, pretože dražba
je ten posledný moment, kedy pôvodný vlastník ešte môže samotnú dražbu odvrátiť. Navyše neboli
dodržané zákonné postupy pri vyhotovení znaleckého posudku v procese dražby, znalec nedostal podľa

zákona tie informácie, ktoré podľa zákona dostať mal a mohol, a z toho dôvodu neocenil reálny stav
tej nehnuteľnosti. Potom sa vychádza z akýchsi predpokladov, zákon tam pozná aj takú alternatívu,
ale je to to zo situácie, keď ten vlastník nesprístupní, ocenenie neumožní, pričom boli dodržané všetky
zákonné postupy voči nemu. V danom prípade sa výzva na sprístupnenie nehnuteľnosti doručovala v
podstatne kratšej lehote, než s ňou počíta zákon, a doručovala sa na neúčelnú adresu. Žiadna judikatúra

nehovorí o tom, že, či vyvolávacia cena je nesprávna, alebo, či je dôvodom neplatnosti dražby, takto
to nie je nastavené. Judikatúra hovorí vyslovene o tom, že nie je oprávnenie preskúmavať závery toho
znaleckého posudku. Ten znalec tak ako ho robil, robil najlepšie ako vedel, ale robil ho z iných podkladov
než z reality. To znamená, že vychádzal zo starého znaleckého posudku, ktorý nezohľadňoval vlastne
tie investície na rekonštrukciu. Teda 70.000,- EUR investícií, ktoré medzitým investoval žalobca do tejto

nehnuteľnosti, vlastne v tom znaleckom posudku zohľadnené neboli. To má potom za následok, že tá
dosiahnutá cena je nižšia, a tým pádom sa jeho záväzok voči banke znížil o menšiu sumu. Žalovaný 1.
zaplatil na základe vyvolávacej ceny, lenže, pre žalobcu to znamenalo vlastne, že o to vlastnícke právo
prišiel, a jeho záväzok voči navrhovateľovi dražby sa neznížil o toľko, o koľko by sa po správnosti znížiť
mal. Zákon o dobrovoľných dražbách má nejakú myšlienku, nejakú ideu, a tá hovorí aj o tom, že ak už

vlastníka zbavíme vlastníckeho práva, tak aby sa zároveň na druhej strane on zbavil v najvyššej možnej
miere svojho záväzku voči veriteľovi. Takže je celkom jednoznačné, že žalobca na svojich právach
dotknutý bol.

44. Právny zástupca žalobcu vo svojej záverečnej reči zotrval na všetkých svojich doterajších

vyjadreniach, a poukázal na to, že dobrovoľná dražba je proces, ktorý je bez ingerencie a dozoru štátu,
preto je dôležité, aby pri následnom preskúmavaní tohto procesu súdom, bolo dôsledne zisťované, či
boli dodržané všetky ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách. Pripustenie odchýliek, a pripustenie
akýchsi viac, či menej závažných porušení, by znamenalo postupne ľubovôľu, a v tomto smere, je dnes
už bohatá judikatúra, ktorá na toto upozorňuje. V posudzovanom prípade sú vykonaným dokazovaním

preukázané minimálne dve porušenia Zákona o dobrovoľných dražbách, a to ustanovenia zákona, ktoré
stanovuje lehotu, v ktorej je potrebné vlastníka nehnuteľnosti informovať o tom, že bude uskutočnená
ohliadka nehnuteľnosti. Táto lehota bola v danom prípade zásadným spôsobom porušená, navyše to
bolo doručované na nesprávnu adresu, a následkom tohto nezákonného postupu vlastne bolo to, žeznalec nemal možnosť vykonať ohliadku, zistiť investície, ktoré medzitým boli žalobcom v nehnuteľnosti
vykonané, a tak vlastne tieto premietnuť do znaleckého posudku, ktorého záverom, by potom bola
vyššia hodnota oceňovanej nehnuteľnosti. Druhým, takisto dnes nesporným porušením zákona je to, že

oznámenie o opakovanej dražbe nebolo doručované žalobcovi zákonným spôsobom, teda nebolo mu
doručované do vlastných rúk, následkom toho túto zásielku prevzal syn, čo v konaní bolo preukázané.
Povinnosťou dražobnej spoločnosti, keď zistila a predpokladá sa, že vykonala aj nejakú osobnú ohliadku
tej nehnuteľnosti, že sa v nej žalobca nezdržiava, mohla vyvinúť aspoň minimálne úsilie o to, aby
zistila, kde sa žalobca zdržiava, pretože zákon hovorí o tom, že je potrebné, aby dražobná spoločnosť

následne doručovala všetky písomnosti na adresu, kde je to účelné, aby to doručené bolo. Je vysoko
nepravdepodobné, aby behom 3 rokov riešenia tohto prípadu, dražobná spoločnosť sa nedozvedela pri
komunikácii so žalobcom o tom, že tento sa zdržiava v zahraničí. Bežnou lustráciou na internete si hneď
sám súd vedel zistiť, že žalobca pôsobí v zahraničí, to znamená, že preveriť túto otázku pre dražobnú
spoločnosť nemohol byť žiaden problém, a nebolo potrebné vynaložiť nejaké špeciálne úsilie. Napriek
tomu, zásielky a komunikáciu nedoručoval žalovaný 3. účelne, ale iba formálne. Na preukázanie toho,

že naozaj sa to dražobná spoločnosť dozvedela nielen z komunikácie so žalobcom, ale priamo výkonom
v teréne, cestou svojho regionálneho zástupcu, pána K., svedčí čestné prehlásenie svedkyne Q. C.,
podľa ktorého regionálny zástupca ju navštívil v mieste jej bydliska a túto okolnosť mu i ona oznámila.
Keďže táto otázka ostala medzi stranami sporná, a žalovaný 3. sa snaží preukázať, že, ten termín bol
neskôr, tak práve z tohto dôvodu navrhol ešte vypočutie, svedkov, keďže považuje za rozhodujúce práve

svedecké výpovede o tejto otázke, a nie súkromný program, ktorým má byť preukazovaný, akýsi pohyb,
či ciest, pretože toto je súkromný program, súkromná spoločnosť, so súkromnými aktivitami, takže toto
nemôže nahradiť svedeckú výpoveď. Ak by súd vyslovil neplatnosť tejto dražby, tak žalovanému 2. nič
nebráni proces tejto dražby zopakovať, pokiaľ dlh trvá, a vykonať tento proces striktne so zákonom
tak, aby žalobca nebol porušený na svojich právach. Opačné rozhodnutie by znamenalo, že i dražba

vykonaná nie v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách, ktorá žalobcu poškodila, by zostala v
platnosti, a žalobca už nemá potom možnosť iným spôsobom sa nápravy domáhať, takže ten následok
je preňho vlastne fatálny.
45. Právny zástupca žalovaného 1. zotrval na svojich vyjadreniach písomných aj ústnych prednesených
v priebehu konania.

46. Právny zástupca žalovaného 3. vo svojom záverečnom zhrnutí poukázal na svoje predchádzajúce
písomné, ako aj ústne vyjadreniach, na ktorých zotrval a poukázal navyše na to, že čo sa týka porušenia
ust. § 12 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách, ten nestanovuje striktnú lehotu, či už minimálnu, alebo
maximálnu, ale zákonodarca vyslovene použil pojem spravidla. Bolo preukázané, že o adrese žalobcu

v Nemecku sa dozvedel žalovaný 3. až v lete 2016. Podľa žalobcu mala Dražobná spoločnosť vykonať
lustráciu,keďboloevidentné,žesanapobytedlžníknezdržiava,ktomužalovaný3.zaujalstanovisko,že
evidentné to nikdy nie je, či sa tam dlžník zdržiava, alebo nezdržiava, pretože v rámci realizácii núteného
výkonu záložného práva, ktorým je aj dražba, je typické to, že dlžníci sa zatajujú. Preto pre dražobníka
nie je nikdy evidentné, či sa tá osoba na predmete dražby zdržiava, alebo nezdržiava. Naopak, dom bol

udržiavaný a nejavil žiadne známky toho, že sa v tej nehnuteľnosti žalobca nezdržiaval, navyše žalobca
v listovej komunikácii uvádzal ako svoju korešpondenčnú adresu K. X, E., a to ešte tesne predtým, ako
došlo k doručovaniu spornej zásielky. Ak by žalobca chcel, oznámil by žalovanému 3. to, že sa zdržiava
v H. sám. Dražobná spoločnosť vykonala nad rámec odbornej starostlivosti, resp. v súlade s odbornou
starostlivosťou všetky šetrenia, čo sa týka pobytu, je to evidentné aj z potvrdenia registra obyvateľov

SR č. CEČP G. zo 7.12.2012. K namietanému skráteniu lehoty spravidla 3 týždne poukázal žalovaný 3.
na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre 7Co/181/2018 zo dňa 31.7.2018 a tiež rozhodnutie Okresného
súdu vo Zvolene 9C/116/2010. Nedodržanie tejto trojtýždňovej lehoty po odoslaní výzvy, však podľa
neho nemá za následok porušenie zákona, keďže táto lehota je určená nie ako lehota kogentná, je to
lehota, ktorá sa má spravidla dodržať. S ohľadom na dikciu § 21 ods. 2 však žalobca musí zároveň

preukázať, že došlo k vzniku ujmy na jeho práve, čo v tomto konaní sa žalobca ani nesnažil nejako
preukazovať. Poukázal na to, že žalobca a žalovaná č. 4 sú manželia, a boli spoluvlastníkmi draženej
nehnuteľnosti. Z listu žalobcu a žalovanej 4., ktorý bol žalovanému 3. doručeným 28.11.2016 vyplýva,
že obaja mali o znaleckom posudku vedomosť, ide o list zo dňa 25.11.2016, Žiadosť o zrušenie dražby
založený v súdnom spise. Žalobcovia mali všetky možnosti, aby využili svoje zákonné právo, a požiadali

o vyhotovenie revízneho posudku, k čomu nedošlo, preto sa má za to, že so znaleckým posudkom Ing.
Š. súhlasili. Žalobca bol v procese dražby nečinný a svoje právo v zákonnej lehote nevyužil. Dlžník
v rámci realizácie tohto záložného práva opomenul takmer všetky svoje povinnosti od poskytovania
súčinnosti umožňovania obhliadok. Ak by bolo naozaj úprimnou snahou pána C. a pani C. R.o, aby došlok dosiahnutiu najvyššej ceny na dražbe, umožnili by aspoň jednu obhliadku nehnuteľnosti. Zo súdneho
spisu je však zrejmé zo Zápisov z obhliadok nehnuteľnosti, že pán C. a pani C. porušili vo vzťahu k
tomuto všetky ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách, a neumožnili pre záujemcov ani jednu

obhliadku. Nemôžu sa preto čudovať, že trh reagoval tak, že na dražbe bolo urobené len podanie vo
výške, ktorá je evidentná zo súdneho spisu. Naopak, ak by mali záujem, aby prípadné rekonštrukčné
práce, ktoré neboli preukázané, boli premietnuté na dražbe, do ceny samotnej nehnuteľnosti, mohli
aspoň raz pre záujemcov obhliadku umožniť, čo však nikdy neurobili. Bez ohľadu na vyššie uvedené,
však prípadné nesprávne závery znaleckého posudku nie sú spôsobilé privodiť neplatnosť dražby. K

namietanému porušeniu vo vzťahu k doručovaniu oznámenia o dražbe do vlastných rúk, poukázal na
to, že predložili doručenky z nemeckej adresy, ktoré preukazujú, že žalobca a žalovaná 4. si zásielky
prevzali 6.12.2016. Je potrebné posúdiť vykonané dôkazy vo vzťahu k argumentácii žalobcu, ktorý
ju počas konania niekoľkokrát zmenil, že kto v skutočnosti túto zásielku prevzal, a tieto sa javia ako
rozporné a účelové vyjadrenia, a ktoré naozaj vykazujú znaky nižšej dôveryhodnosti, keďže malo byť od
začiatku žalobcovi zrejmé, že kto túto zásielku prevzal. Žalovanému 3. však napriek tomu bol doručený

list žalobcu a žalovanej 4. zo dňa 16.12.2016, ktorý je oboma podpísaný, ako ospravedlnenie z neúčasti
na dražbe, a je založený v súdnom spise. Z uvedeného je absolútne zrejmé, že doručovanie oznámenia
o opakovanej dražbe žalobcovi, ako aj žalovanej 4. bolo úspešné, pretože sa dostalo do ich sféry
ako adresátov. To znamená, že argumentácia, že nedošlo k doručeniu, alebo riadnemu doručeniu, je
absolútne v tejto súvislosti irelevantná. Okrem toho mal žalovaný 3. za to, že nie sú splnené podmienky

aktívnej legitimácie na strane žalobcu, pretože na strane žalobcu nevystupujú všetky osoby, ktoré
vystupovať majú, a výrok rozhodnutia súdu nemôže znieť v prospech jednej osoby, a v neprospech
druhého bezpodielového spoluvlastníka manželov.
47. Podľa ust. § 10 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z. z., o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb.

o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov ( ďalej len „ZoDD“),
písomnosti sa doručujú poštou formou listovej zásielky do vlastných rúk, a ak to nie je možné alebo
účelné, doručujú sa iným preukázateľným spôsobom do vlastných rúk osobe, ktorej sú určené. Na
doručovanie sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu

48. Podľa ust. § 11 ZoDD, miesto, dátum a čas začatia dražby musia byť určené dražobníkom po
dohode s navrhovateľom dražby tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe. Spôsob
úhrady ceny, podmienky predaja predmetu dražby vydražiteľovi a minimálne prihodenie musia byť
určené dražobníkom po dohode s navrhovateľom dražby s ohľadom na zvláštnosti a hodnotu predmetu
dražby; nesmú byť určené tak, aby nebol obmedzený záujem o účasť na dražbe. Ak je predmetom

dražby nehnuteľnosť, dražobník je povinný doplniť zasielané písomnosti o údaje a doklady ustanovené
osobitnými predpismi na základe výzvy okresného úradu, v ktorého obvode sa predmet dražby
nachádza. Ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, dražobník
je povinný najmenej 15 dní pred konaním dražby zverejniť oznámenie o dražbe alebo oznámenie o
opakovanej dražbe na úradnej tabuli obce alebo na elektronickej úradnej tabuli, v časti určenej pre

obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza. V rovnakej lehote zverejní oznámenie o dražbe aj
v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza,
základné údaje o čase, mieste, predmete a najnižšom podaní dražby alebo opakovanej dražby. Obec
je povinná bezodkladne a bezodplatne takéto oznámenie zverejniť. Dražobník umiestni na predmet
dražby podľa odseku 4 najmenej 15 dní pred konaním dražby označenie podľa prílohy. Zároveň v

tejto lehote na viditeľné miesto na predmet dražby umiestni oznámenie o dražbe alebo oznámenie
o opakovanej dražbe. Vlastník predmetu dražby je povinný strpieť umiestnenie takéhoto označenia.
Účastníci dražby a ostatní prítomní na dražbe sú v priebehu jej konania povinní nerušiť priebeh dražby
správaním odporujúcim dobrým mravom. Dražba je prístupná verejnosti. Na dražbe môže byť prítomná
každá osoba, ktorá zaplatila vstupné. Vstupné na jeden dražobný deň je najviac 3,32 eura na osobu a

deň. Vybrané vstupné je súčasťou výťažku dražby.

49. Podľa ust. § 12 ods. 1,2,3 ZoDD, dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej
hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu
pamiatku, alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej

správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov.
Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a
upraví príslušným spôsobom odhad ceny. Vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má predmetdražby v držbe, alebo nájomca sú povinní po predchádzajúcej výzve v čase určenom v tejto výzve
umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj obhliadku predmetu dražby. Doba obhliadky musí byť vo výzve
ustanovená s prihliadnutím na charakter draženej veci, pri nehnuteľnosti spravidla tri týždne po odoslaní

výzvy. Ak osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, neumožní vykonanie ohodnotenia predmetu dražby,
ohodnotenie možno vykonať z dostupných údajov, ktoré má dražobník k dispozícii.
50. Podľa § 17 ods. 5 písm a) ZoDD, v lehotách ustanovených v odsekoch 2 až 4 zašle dražobník
oznámenieodražbea)navrhovateľovidražby,dlžníkovizáložnéhoveriteľa,vlastníkovipredmetudražby,
ak nie je totožný s dlžníkom záložného veriteľa.

51. Podľa ust. § 21 ods. 2,4 ZoDD, V prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli
porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach,
požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa
neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia
so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci
vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, v tomto

prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby
bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23 ). Účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku
2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku
2.

52. Základným cieľom právnej úpravy zák. č. 527/2002 Z. z. je zabrániť zneužívaniu dobrovoľných
dražieb vydražením veci, v praxi veľmi často, výrazne pod cenu, a tým zároveň stransparentniť proces
dražieb vrátané právnych vzťahov medzi účastníkmi dražby. Tento zákon má zvýšiť právnu ochranu
vlastníka veci, ktorá má byť predmetom dražby, a v neposlednom rade s poukazom na zásadu právnej
istoty tiež zvýšiť právnu ochranu vydražiteľa. V tak závažnej veci, ako je dražba bytu alebo rodinného

domu, je otázka doručovania, najmä oznámenia o dražbe vlastníkovi veci otázkou, ktorú zákon rieši
maximálne jasným spôsobom. Dražba bytu, alebo rodinného domu sa dotýka ústavou garantovaného
práva na obydlie (čl. 21 Ústavy SR). V zákone o dobrovoľných dražbách je otázka doručovania do
vlastných rúk jasne a nezameniteľne riešená, čím sa zvýšila ochrana nielen vlastníkov dražených
vecí, ale aj samotného dražiteľa. Ak sa zistí neplatné doručenie oznámenia o dražbe vlastníkovi

draženej veci, dražba potom nebola vykonaná v súlade so zákonom, a v takom prípade pre rozpor so
zákonom je dražba neplatná. Z dôvodu hospodárnosti je upravené v ZoDD doručovanie prioritne poštou,
ako najzaužívanejším a najhospodárnejším spôsobom. Keďže však poštové podmienky doručovania
neposkytujú dostatočnú flexibilitu pri možných obštrukciách a iných komplikáciách pri doručovaní, napr.
pri doručovaní tkz. nežijúcim právnickým osobám, alebo pri obštrukciách adresáta zásielky, je v zákone

rozšírená možnosť doručovania, a to tak, že sa doručuje do vlastných rúk osobe, ktorej sú písomnosti
určené aj iným preukázateľným spôsobom. Ako najvhodnejšia osoba na doručovanie sa v tomto prípade
javí sám dražobník. Nie je však vylúčené doručovanie prostredníctvom podnikateľských subjektov, ktoré
majú v predmete podnikania „doručovanie zásielok“. Najčastejším prípadom, kedy by mal dražobník
pristúpiť k doručovaniu iným preukázateľným spôsobom, je práve poštou vrátená zásielka určená

pre vlastníka predmetu dražby z dôvodu, že adresát je neznámy, alebo adresát neprevzal zásielku v
odbernej lehote. Účelnosť doručovania iným preukázateľným spôsobom než poštou, bude vždy daná, ak
dražobník môže doručiť písomnosť účinne a menej nákladnejším spôsobom, ako poštou, napr. osobám
prítomným v priestoroch dražobníka. Účelnosť doručovania inak, ako poštou, prichádza rovnako do
úvahy v prípadoch, ak doručovanie poštou, by bolo už vopred zjavne neúspešné, napr. pri osobe, ktorá

zjavne nepreberá žiadnu poštu, či sa zjavne nezdržiava na mieste doručovania. Ak dražobník nevyužije
možnosť doručiť písomnosť najprv poštou, doručenie písomnosti iným preukázateľným spôsobom
nebude účinné. Doručenka o doručovaní písomnosti súvisiacich s dražbou, nie je verejnou listinou.
Ak vznikne súdny spor o neplatnosť dražby, v prípade žaloby podanej dlžníkom, odôvodňujúc, že
neprevzal oznámenie o dražbe, súd má povinnosť skúmať účinnosť doručenia, a je na žalovanej strane

sporu, aby preukázala, že doručenie bolo realizované do vlastných rúk a účelne. Neúčinné doručenie
oznámenia o dražbe, prípadne o opakovanej dražbe vlastníkovi draženej veci, je bez ďalšieho spojené
s neplatnosťou dražby. Je zrejmé, že vlastník draženej veci sa môže správať aj obštrukčne, a nevpustiť
dražobníka do nehnuteľnosti. Dražobník však musí pristúpiť k doručovaniu k správnemu adresátovi a za
tým účelom je pritom vhodné, aby si o tom zabezpečil nejaký dôkaz. Iným preukázateľným spôsobom

znamená využitie všetkých legálnych prostriedkov na preukázanie, že písomnosť bola odovzdaná
správnemu adresátovi, do vlastných rúk, nevylučujúc prípadne aj obrazový snímok alebo záznam. Ak by
došlo k bezdôvodnému odmietnutiu prevzatia zásielky dlžníkom, dražobník by po odmietnutí prevzatiamohol napríklad zanechať v blízkosti adresáta zásielku s oznámením o dražbe, a neporušil, by žiadny
všeobecne záväzný právny predpis.

53. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd dospel
k záveru, že žaloba je dôvodná.

54. Súd v prvom rade skúmal, či žalobca si uplatnil predmetnú žalobu o určenie neplatnosti dražby
v zákonnej trojmesačnej lehote podľa § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách. V danom

prípade dospel k záveru, že žalobca podal návrh v trojmesačnej lehote odo dňa príklepu, nakoľko 2.
kolo opakovanej dobrovoľnej dražby sa konalo dňa 22.12.2016, kedy došlo k vydraženiu predmetnej
nehnuteľnosti žalovaným 1., licitátorom bol udelený príklep. Žaloba bola podaná dňa 8.3.2017, teda v
trojmesačnej lehote.
55. Nakoľko žalovaný 3. vzniesol v priebehu konania námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie,
keď žalobu podal iba žalobca, pričom predmetná nehnuteľnosť pred dobrovoľnou dražbou bola v

bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovanej 4., súd sa musel vysporiadať s touto vznesenou
námietkou. Účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby sú navrhovateľ dražby, dražobník,
vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a osoba dotknutá na svojich právach porušením zákona o
dobrovoľných dražbách. Tieto osoby musia byť účastníkmi súdneho konania buď na strane žalobcov
alebo žalovaných a tvoria spolu nerozlučné, resp. podľa CSP účinného od 1.7.2016 tzv. nútené procesné

spoločenstvo podľa § 78 CSP buď aktívne (na strane žalobcov) alebo pasívne (na strane žalovaných).
V konaní o neplatnosti dražby vyplýva procesné spoločenstvo z povahy tohto konania, pretože účinok
rozhodnutia o neplatnosti dražby sa musí týkať všetkých osôb, ktorých práv a povinností sa výsledok
dražby týka. To, že ide v danom prípade o nútené spoločenstvo vyplýva zo ZoDD, ktoré presne určuje,
kto musí byť účastníkom konania o neplatnosť dražby. Predchádzajúcim vlastníkom predmetu dražby

a zároveň aj osobou dotknutou na svojich právach je žalobca a jeho manželka, ktorí mali spornú
nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, pričom ku dňu vykonania dražby nebolo ich
bezpodielové spoluvlastníctvo vyporiadané a ani nenastala zákonná fikcia o vyporiadaní v zmysle § 149
ods. 3 OZ. Manželka žalobcu mohla vstúpiť do konania na strane žalobcu, pričom by spolu tvorili aktívne
procesné spoločenstvo, alebo ju žalobca mohol v spore označiť ako ďalšieho žalovaného, a tvorila by

tak s ostatnými žalovanými pasívne spoločenstvo. Ako spoluvlastníčka vydraženej nehnuteľnosti musí
byť účastníkom konania buď aktívne alebo pasívne legitimovaným, pretože predmet konania sa dotýka
jej práv a povinností ako spoluvlastníčky draženej nehnuteľnosti. Z povahy konania o určenie neplatnosti
dražby vyplýva, že rozsudok sa musí vzťahovať na všetkých účastníkov právneho vzťahu a účastníkmi
konania či už na strane žalobcu alebo žalovaného musia byť všetci jeho účastníci, pretože účinky

rozsúdenej veci sa vzťahujú iba na nich. Keďže žalobca v spore označil svoju manželku ako žalovanú
4., pričom aj jej práva boli spornou dražbou dotknuté, táto osoba tvorila nútené procesné spoločenstvo s
ostatnými účastníkmi konania na strane žalovaných a teda v danom prípade nejde o nedostatok vecnej
legitimácie v spore. ( viď Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS XXX/XXXX-XX z 14.9.2011).

56. Súd sa teda ďalej zaoberal tým, či boli porušené zákonné podmienky Zákona o dobrovoľných
dražbách, a v súvislosti s tým, či žalobca bol dotknutý na svojich právach v takom rozsahu, aby súd
učil, že predmetná dražba je neplatná. Žalobca v žalobe uviedol viacero námietok a dôvodov, pre ktoré
by mal súd rozhodnúť o tom, že predmetná dražba nehnuteľnosti zapísanej na LV č. 10299 evidovanej
Okresným úradom E., E. X. k. ú. K. Z., obec: E.-K. Z., okr. E. P. konaná dňa 22.12.2016, osvedčená

JUDr. Q. M. v Notárskej zápisnici sp. zn. N XXXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX zo dňa 22.12.2016, ktorej
predmetom bola dražba nehnuteľnosti, ktoré boli vo vlastníctve žalobcu a žalovanej 4., a ktorí boli
zároveň dlžníkmi veriteľa Všeobecnej úverovej banky, a.s., je neplatná. Žalobca v žalobe vzniesol
námietky, ktoré by mali podľa jeho názoru spôsobiť neplatnosť dražby, a to námietku týkajúcu sa výšky
pohľadávky, námietku nedoručenia oznámenia o začatí výkonu záložného práva žalobcovi a žalovanej

4., námietku nezaslania oznámenia o dražbe v súlade s ust. § 10 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z. z. do
vlastných rúk, námietku nedodržania ustanovení v § 11 ods. 4 a ods. 5 ZoDD, námietku porušenia ust. §
17 ods. 3 a 7 ZoDD a námietku ohodnotenia predmetu dražby v rozpore s ustanoveniami ZoDD, najmä
§ 12 ods. 2 ZoDD. V priebehu konania však súd na základe predložených listinných dôkazov zo strany
žalovaného 3. dospel k záveru, že námietky žalobcu, ktoré sa týkajú výšky pohľadávky, taktiež pokiaľ

ide o námietku porušenia zákona podľa § 17 ZoDD, a § 11 ods. 4 a 5 ZoDD, žalobca nepreukázal a
žalobca už ani na týchto dôvodoch neplatnosti dražby ďalej netrval. Súd preto skúmal, či boli porušené
ďalšie ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré by boli dôvodom neplatnosti dražby, a to
pokiaľ ide o porušenia ust. § 10 ods. 1 ZoDD, a tiež § 12 ods. 2 ZoDD, pretože žalobca zotrval na týchtodvoch hlavných dôvodoch neplatnosti dražby, keď počas celého konania tvrdil, že zásielky mu neboli
doručené v súlade s ust. § 10 ods. 1 ZoDD, nakoľko mu neboli doručované do vlastných rúk. Ďalší dôvod
neplatnosti dražby, na ktorom žalobca zotrval bolo, že nebola dodržaná lehota spravidla 3 týždne po

odoslaní výzvy, kedy malo dôjsť k obhliadke draženej nehnuteľnosti, a to v súlade s § 12 ods. 2 ZoDD.

57. Súd v danom prípade dospel k záveru, že dobrovoľná dražba trpí vadami, ktoré spočívajú v
nedoručení do vlastných rúk viacerých písomností v celom procese dražby, najmä Oznámenia o konaní
opakovanej dražby, Znaleckého posudku a Notárskej zápisnice z 22.12.2016 vlastníkom predmetu

dražby, ktorí boli v danom prípade zároveň aj záložnými dlžníkmi, a to žalobcovi a žalovanej 4. Tým im
bolo preukázateľne odňaté právo zúčastniť sa procesu dražby v súlade so zákonom. Podľa názoru súdu
je potrebné zohľadniť celý priebeh dobrovoľnej dražby v celom kontexte všetkých okolností, súvislostí,
pretože proces dražby je jeden ucelený proces, ktorý treba skúmať ako celok s poukazom na potrebu
ochrany nielen majetkových práv veriteľa, či záložného veriteľa uplatňujúceho si nároky, ale aj ochranu
tých istých práv vlastníka nehnuteľností, t. j. práv, ktoré majú garantovaný rovnaký rozsah ochrany

ústavou. Vzájomné práva záložného veriteľa, či vlastníka nehnuteľnosti, alebo aj vydražiteľa, musia
byť v tomto smere posudzované proporcionálne. Pre rozhodnutie súdu, nemôže byť rozhodujúcou
ani dobromyseľnosť vydražiteľa. Práva vlastníka nehnuteľnosti sú v prípadoch dobrovoľných dražieb
realizované cez jednotlivé ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách, ktorými sa má dosiahnuť
to, aby dotknutý vlastník bol dostatočne informovaný o krokoch, ktoré dražobník realizuje. V rámci

realizácie inštitútu dobrovoľnej dražby, v ktorom sa vážnym spôsobom zasahuje do práva vlastniť
majetok podľa čl. 20 Ústavy SR s dosahom sa ústavné právo na obydlie podľa čl. 19 Ústavy, ako je tomu
aj v prejednávanej veci, je v podstate záložca počas celého trvania záložného práva vystavený jedine
konaniu a rozhodovaniu záložného veriteľa. Jeho písomné vyhlásenie o pravosti výške a splatnosti
pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva, a o tom, že predmet dražby je možné

dražiť, plní na účely výkonu záložného práva funkciu, akéhosi „exekučného titulu“ s priamym dosahom
na ústavné práva záložcu. Dôvodne sa natíska otázka, či takáto konštrukcia neodporuje základným
súkromnoprávnym zásadám, najmä zásade rovnosti účastníkov súkromnoprávnych vzťahov (§ 2 ods.
2 Občianskeho zákonníka) s dosahom na čl. 20 Ústavy SR, kedy je vlastníckemu právu nadradené iné
vecné právo vykonávané bez verifikácie oprávnenosti a dôvodnosti jeho výkonu zmocneným orgánom

štátnej moci (súdom). O to viac vstupuje teda do popredia línia ingerencie súdnej moci pri nútenom
výkone súkromného práva podporovaná aj ustálenou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva,
najmä v čl. 8 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd v znení jeho dodatkových protokolov
(napr. rozsudok vo veci Paulič V. Chorvátsko z 1.3.2010, rozsudok H. N.. V., Sťažnosť XXXXX/XX
- viď rozsudok Okresného súdu Čadca sp. zn. 8C/23/2012 z 17.6.2016 potvrdený rozsudkom KS

v Žiline 11Co/373/2016). Nemožno uprednostniť ani vydražiteľa pri strete dvoch vlastníckych práv.
Vyššie zdôraznené porušenie ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách v procese realizovanom
dražobníkom, nemožno pri poskytovaní ochrany oprávnených záujmov navrhovateľov pominúť, a to
ani pri argumentácii, že z nepráva „porušenia povinnosti“ vzniklo právo. Každé ustanovenie Zákona
o dobrovoľných dražbách je s ohľadom na ingerenciu súkromného dražobného procesu do práv a

oprávnených záujmov osôb povinných zo záložného práva, potrebné a nevyhnutné vykladať ústavne,
konforme, a teda aj z pohľadu účelu a zmyslu ochrany Ústavou SR garantovaných základných práv
a slobôd. Dražobník ako súkromná osoba, je preto ustanovenia citovaného zákona a súvisiacich
predpisov povinný vykladať a aplikovať tak, aby nielenže neboli porušené, ale ani len ohrozené práva
osôb výkonom záložného práva, negatívne dotknuté. Dražobník nie je v pozícií mandatára záložného

veriteľa, ktorý má sledovať iba jeho záujem na rýchlom výkone záložného práva za každých okolností.
Ak dražobník koná a organizuje a vykonáva dražbu spôsobom, pri ktorom nie sú rešpektované práva a
záujmy povinného zo záložného práva tak, ako je to uvedené vyššie, sú splnené podmienky uvedené v
§ 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby.

58. V danom prípade mal súd jednoznačne za preukázané, že dražobník nepostupoval v súlade s ust.
§ 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách, nakoľko dražobník, žalovaný 3. nedoručoval písomnosti
žalobcovi, a ani žalovanej 4. do vlastných rúk na adresu mu známu v Nemecku, pričom doručovanie
zásielok na adresu trvalého pobytu K. X E., bolo zjavne neúčelné. Z Prepravného a poštového poriadku
Slovenskejpošty,a.s.súdmalzapreukázané,žedoH.,kdesažalobcaajsožalovanou4.nachádzajúuž

dlhodobo, nie je možné doručovať zásielky do vlastných rúk, ale iba doporučene. To nakoniec vyplýva aj
zo samotných doručeniek, na ktorých absentuje možnosť doručenia zásielky do vlastných rúk. Žalobca
sa v období od júna do decembra 2016 v H. preukázateľne zdržiaval a býval, nakoľko žalobca tam
vykonáva svoju profesijnú činnosť, čo preukázal súdu listinnými dôkazmi a tiež si súd tieto skutočnostisúd overil aj na základe verejne prístupných informácii na internete ( žalobca v Nemecku pôsobil už aj
v roku 2013). To či mal žalovaný 3. vedomosť o presnej adrese žalobcu v H. už skôr ako od 30.8.2016,
odkedy ju zaznamenal zamestnanec K.Ľ. do informačného registra žalovaného 3., nebolo v konaní

preukázané, pretože Čestné prehlásenie Ruženy Bačíkovej, o tom, že mala oznámiť dražobníkovi
adresu žalobcu ešte v októbri 2015, kedy ju mal navštíviť A. K.R., bolo spochybnené výpoveďami
svedkov K. a S., vtedajšími zamestnancami žalovaného 3., a tiež výpisom z GPS v služobných osobných
automobiloch žalovaného 3., na ktorých v uvedených obdobiach jazdil A.. K.. Ak teda adresu žalobcu v
Nemecku vedel žalovaný 3. od 30. augusta 2016, potom mal žalobcovi doručovať všetky nasledujúce

zásielky na túto adresu v H. do vlastných rúk. Ak toto nebolo možné, mal žalovaný 3. postupovať
iným preukázateľným spôsobom, aby preukázal, že žalobcovi a aj žalovanej 4. tieto zásielky doručoval
skutočne do vlastných rúk. Zákon o DD neukladá, že zásielka musí byť adresátovi aj doručená, avšak
odoslaná musí byť zákonným spôsobom. Aj, keď žalovaný 3. argumentoval tým, že podľa nového
Civilného sporového poriadku sa zásielky považujú za doručené, ak boli doručované na adresu uvedenú
v Centrálnom registri obyvateľov, ktorou v danom prípade žalobcu a žalovanej 4. je adresa v E. na

K. XXXX/X, súd sa s touto argumentáciou nestotožnil. Vzhľadom na to, ako už bolo vyššie uvedené,
že dražba je uceleným procesom, súd skúmal postup dražobníka pri doručovaní aj pred účinnosťou
Civilného sporového poriadku, keďže dražba začala ešte v čase účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku, a Zákon o dobrovoľných dražbách v prípade doručovania odkazoval na tento poriadok. V
tom čase platilo ustanovenie § 47 O.s.p., podľa ktorého do vlastných rúk treba doručiť písomnosti,

pri ktorých tak ustanovuje zákon, a iné písomnosti, ak to nariadi súd. Ak nebol adresát písomnosti,
ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ
ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v
oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte
alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas

jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď
sa adresát o tom nedozvedel. Pokiaľ teda ide doručovanie do vlastných rúk počas účinnosti O.s.p.,
muselo byť dražobníkovi zrejmé, že žalobca, ako aj žalovaná 4. sa na adrese K. X N. E. dlhodobo
nezdržiavajú, ako to vyplýva aj zo záznamu Informačného systému Dražobnej spoločnosti, a.s., do
ktorého sa zaznamenávajú všetky skutočnosti. Zamestnanec Dražobnej spoločnosti, a.s. Ján Stuľák

už od roku 2012 opakovane do tohto systému zaznamenal, že pri obhliadke na mieste nebol nikto
zastihnutý. Námietky žalovaného 3., že mu nebolo zrejmé, že žalobca a žalovaná 4. sa nenachádzajú
na K. X v E., keďže stále aj v korešpondencii sami túto adresu uvádzali a tiež, že si mali splniť povinnosť
ohlásiť zmenu svojho pobytu podľa zák. o hlásení pobytu občanov SR, sú irelevantné, pretože bolo
povinnosťou dražobníka, aby zisťoval, či žalobca a žalovaná 4. sa v mieste doručovania zdržiavajú, a len

vtomprípade,bybolopovažovanédoručovaniezásielokzaúčelné.Tedasúdajzásielky,ktorédražobník
doručoval žalobcovi a žalovanej 4. ešte pred nadobudnutím CSP, nepovažoval za účelne doručované,
nakoľko bolo zrejmé, že sa tam nenachádzali. Nemožno teda striktne vychádzať iba z ustanovenia §
111 CSP, podľa ktorého do vlastných rúk sa doručuje tak, že adresát potvrdí prijatie písomnosti na
potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len "doručenka"); údaje v doručenke sa považujú za pravdivé,

ak nie je dokázaný opak. Doručenka je verejnou listinou. Do vlastných rúk sa doručujú písomnosti, pri
ktorých tak ustanovuje zákon, a písomnosti, pri ktorých to nariadi súd. Ak nemožno doručiť písomnosť
na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú,
a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Aj napriek tej skutočnosti, že žalovaný 3. mal najneskôr
od 30.8.2016 vedomosť o adrese pobytu žalobcu v H. nepostupoval následne žalovaný 3. v súlade

s ust. § 21 ods. 1 ZoDD, pretože nedoručoval zásielku žalobcovi iným preukázateľným spôsobom do
vlastných rúk. Súd sa nestotožnil ani s argumentáciou žalovaného 3., že žalobca a žalovaná 4. konali
obštrukčne a úmyselne nepreberali tieto zásielky, nakoľko žalobca a žalovaná 4. do Nemecka zásielky
nemali doručené zákonným spôsobom. V spise sa nachádza aj Čestné prehlásenie syna žalobcu a
žalovanej 4., že pokiaľ ide o Oznámenie o konaní 2. kola dobrovoľnej dražby, túto zásielku prevzal on za

oboch. Navyše žalobca aj so žalovanou 4., napriek tomu, že im zákonným spôsobom neboli doručené
zásielky, písomnými listinami komunikovali s dražobníkom (tieto listiny sa nachádzajú v dražobnom
spise) a žiadali o zmenu splátkového kalendára, resp. o zmenu termínu dražby, resp. namietali aj
vypracovaný znalecký posudok, jeho hodnotu, nakoľko tvrdili, že predmetná nehnuteľnosť má oveľa
vyššiu hodnotu, pretože v nej prebehli rekonštrukčné práce odkedy túto nehnuteľnosť nadobudli,

dražobník však tieto ich požiadavky neakceptoval. V tejto súvislosti sa javí, ako porušenie ZoDD aj
porušenie ust. § 12 ods. 2 ZoDD. Toto ust. síce striktne neustanovuje lehotu medzi dobou obhliadky
a odoslaním výzvy, avšak námietka žalobcu, ktorá sa týkala práve nedodržania tejto lehoty zo strany
dražobníka, ktorá je v tomto ustanovení uvedená ako spravidla 3 týždne, je opodstatnená. Keďžežalovanému 3. bolo zrejmé, že žalobca so žalovanou 4. sa na adrese trvalého pobytu K. X N. E.,
nezdržiavajú, a teda, že doručovanie výzvy na túto adresu bude neúčelné, doručoval žalovaný 3.
výzvu do Nemecka doporučene, s tým, že túto výzvu odoslal 1.7.2016 a obhliadka bola stanovená na

14.7.2016, t.j. o 13 dní, čím došlo k skráteniu lehoty „spravidla 3 týždne“ svojvoľne zo strany žalovaného
3. o jednu tretinu. Pritom predmetom dražby bolo obydlie žalobcu a keďže tento sa nachádzal v H.,
mala byť táto lehota prispôsobená práve týmto skutočnostiam. Zo strany žalovaného 3. teda došlo k
cielenému skráteniu tejto lehoty o jednu tretinu, pričom žalovanému 3. muselo byť zrejmé, že lehota
stanovená na obhliadku o 13 dní od odoslania výzvy do H. je neadekvátna, krátka a žalobca sa na túto

obhliadku nebude môcť dostaviť, čo sa napokon aj stalo. Navyše doručovanie tejto výzvy žalobcovi sa
súdu javí dokonca ako špekulatívne, keď výzva na obhliadku bola odoslaná dňa 1.7.2016, teda už za
účinnosti CSP, pričom bola vyhotovená ešte dňa 30.6.2016, za účinnosti O.s.p., a obhliadka sa mala
konať dňa 14.7.2016. Následne bol vyhotovený znalecký posudok, bez sprístupnenia nehnuteľnosti,
ktorý podľa názoru žalobcu nezodpovedá hodnote predmetnej nehnuteľnosti. Súd mal za to, že týmto
nezákonným postupom bol žalobca dotknutý na svojich právach, keďže sa nemohol zúčastniť tejto

obhliadky, nemohol sprístupniť predmetnú nehnuteľnosť, a tým vlastne preukázať skutočnosti, ktoré
tvrdil, že došlo k rekonštrukcii, čo by bolo následne zohľadnené aj v znaleckom posudku, čím by bola
nehnuteľnosť ohodnotená vyššou cenou, a tým pádom aj vyvolávacia cena na dražbe, by bola vyššia.
Navyše, mohla byť vo vyššej miere uspokojená pohľadávka veriteľa voči dlžníkovi- žalobcovi, ak by sa
predmetná nehnuteľnosť predala za vyššiu sumu, čím bol tiež žalobca dotknutý na svojich právach. Nie

je teda možné, aby Dražobná spoločnosť si túto lehotu svojvoľne skrátila takmer o 1/3. Súd preto dospel
k záveru, že spôsob doručovania, ktorý zvolil žalovaný 3. a neprevzatie daných zásielok, ktoré neboli
doručované do vlastných rúk v nadväznosti na príslušné ust. § 21 ods. 2 ZoDD, zakladá samo o sebe
neplatnosť dražby, nakoľko neboli splnené procesné podmienky podľa ZoDD. Súd preto rozhodol tak,
že opakovaná dobrovoľná dražba predmetných nehnuteľností z 22.12.2016 je neplatná.

59. Právny zástupca žalobcu navrhoval, aby súd vo veci vypočul svedka P. Š., ako aj svedkyňu Q. C., a
to k otázke návštevy pána K. v mieste jej bydliska, ak súd považuje za potrebné, aby tieto skutočnosti
boli potvrdené, že Dražobná spoločnosť, a.s. mala už skôr vedomosť o tom, že žalobca sa zdržiava
mimo miesta svojho bydliska, a je teda potrebné v konaní týchto dvoch svedkov vypočuť. Súd nepripustil

tieto návrhy na doplnenie dokazovania, pretože považoval skutkový stav za dostatočne zistený na to,
aby vo veci rozhodol, už na základe vyššie uvedených skutočností a vykonaných dôkazov, preto ďalšie
návrhy na doplnenie dokazovania už nepripustil.

60. Podľa ust. § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak

mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
61. Podľa ust. § 262 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd

rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách
konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch
alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.
62. Podľa ust. § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v
uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

63. Vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, súd mu priznal voči žalovaným
1. až 3. nárok na náhradu trov konania v celkom rozsahu, s tým, že tieto trovy sú povinní mu uhradiť
spoločne a nerozdielne, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po
nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

64. Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou 4. súd rozhodol podľa § 257 CSP, podľa ktorého súd
výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd v
danom prípade videl dôvody hodné osobitného zreteľa v tom, že žalovaná 4. bola taktiež predmetnou
dražbou, ktorú súd vyhlásil za neplatnú, dotknutá na svojich právach, keďže bola pred vykonaním
opakovanejdobrovoľnejdražbybezpodielovouspoluvlastníčkoupredmetnejnehnuteľnostisožalobcom.

So žalobcom sú naďalej v manželskom zväzku, žijú spolu v Nemecku, ich BSM nezaniklo, preto súd
nemohol žalobcovi priznať náhradu trov konania voči žalovanej 4., ktorá je jeho manželkou, aj keď v
konaní bola na strane žalovanej.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd
Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené

procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).