Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. júl 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5CoCsp/38/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0020201008
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:0020201008.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členov
JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v spore žalobcu P. F.O., A.. XX.X.XXXX, W. M. XX,
štátny občan SR, zastúpený FALIS & Partners s.r.o. so sídlom v Bratislave, Lermontovova 14, IČO: 51
769 654, proti žalovanému EOS KSI Slovensko s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 72
48 03, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu

Michalovce zo dňa 4. marca 2020 č.k. 52Csp/9/2020 - 18 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia.

Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením rozhodol,

že:

I/ žalovaný je povinný zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu vyplývajúceho z Dohody
o zrážkach zo mzdy k Zmluve o úvere č. 002266911140313 uzavretej dňa 19.3.2013, II/ súd poučuje
strany, že žalovaný je oprávnený podať v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o. , IČO: 35 72 48 03,
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava proti žalovanému P. F.O., A.. XX.X.XXXX, W. M. XX, štátny občan SR,

žalobu o zaplatenie pohľadávky z úverovej zmluvy na Okresný súd Michalovce,
III/ Žalovaný je povinný zaplatiť Slovenskej republike na účet Slovenskej pošty a.s. súdny poplatok za
podaný návrh vo výške 33 eur a to do 3 dní od právoplatnosti uznesenia,
IV/ Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o
výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia.

2. Vyhovel tak návrhu žalobcu, ktorý pred začatím konania vo veci samej žiadal neodkladným opatrením
uložiť žalovanému zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu vyplývajúceho z Dohody o
zrážkach zo mzdy k zmluve o úvere č. 002266911140313 uzavretej dňa 19.3.2003, s tvrdením, že
žalobcovi ako dlžníkovi boli poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 25.000 eur na základe zmluvy
o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 002266911140313 uzatvorenej dňa 19.3.2013 medzi žalobcom
a pôvodným veriteľom VÚB banka, a.s., ktorý predmetnú pohľadávku postúpil na základe zmluvy o

postúpení pohľadávky na žalovaného, domáhajúceho sa výkonu zrážok zo mzdy žalobcu, na základe
žiadosti o zrážky zo mzdy u zamestnávateľa žalobcu - spoločnosť Stawi s.r.o. so sídlom v Bidovciach
352, IČO: 36 216 470 (ďalej aj „zamestnávateľ žalobcu“), ktorú žalovaný odôvodnil existenciou údajného
dlhu žalobcu voči žalovanému zo zmluvy o úvere č. 002266911140313 s tým, že ku dňu 15.1.2020 dlh
mal činiť 48.735,61 eur s príslušenstvom a naďalej sa úročí.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie z tvrdenia žalobcu (navrhovateľa neodkladného
opatrenia), že spolu so žiadosťou o výkon zrážok z jeho mzdy žalovaný predložil zamestnávateľovižalobcu aj zmluvu o úvere, ktorej súčasťou je aj dohoda o zrážkach zo mzdy k predmetnej zmluve, ktorú
žalobca považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, lebo nebola individuálne dojednaná, a preto je
neplatná v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v spojení s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a

spôsobuje značný nepomer v právach medzi spotrebiteľom a dodávateľom, nakoľko umožňuje veriteľovi
od žalujúceho dlžníka kedykoľvek v budúcnosti vymáhať dlh, ktorý reálne neexistuje, resp. plnenie, na
ktoré nemá veriteľ žiaden nárok, a bez akéhokoľvek obmedzenia stavia žalobcu do pozície, kedy tento
bez právneho základu stráca právo disponovať so svojim príjmom. Súd vychádzal takisto z tvrdenia
žalobcu v návrhu, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je neurčitým právnym úkonom, lebo

neuvádzavýškupohľadávky,ktorúdohodaozrážkachzomzdyzabezpečuje,žalobcaakodlžníknemôže
zrážky priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť kvôli neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré
by judikovalo sporný právny vzťah, a preto na základe takejto neplatnej zmluvnej podmienky nemôže
dochádzať k realizácii zrážok zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného, a to i s odkazom na § 5a
zák. č. 250/2007 Z.z. ochrane spotrebiteľa, lebo dohody o zrážkach zo mzdy bola malým prakticky
nečitateľným písmom vopred predformulovaná v zmluve o úvere, žalobcovi bola predložená na podpis

bez možnosti jej zmeny alebo odmietnutia, žalobca o následkoch jej uzatvorenia poučený nebol, pričom
ak žalobca chcel uzatvoriť samotnú úverovú zmluvu, musel pristúpiť aj k dohode o zrážkach zo mzdy.
Súdpoukázalajnatvrdeniežalobcu,ktorýpotrebubezodkladnejúpravypomerovodôvodňovaltvrdením,
že prostredníctvom takto vykonávaných zrážok zo mzdy dochádza k závažným zásahom do jeho práv,
k sťažovaniu až znemožňovaniu zabezpečovania základných potrieb žalobcu a jeho rodiny a k vzniku

bezdôvodného obohacovania sa na strane žalovaného na úkor žalobcu, pričom jedine navrhovaným
neodkladným opatrením môže zabrániť ďalšiemu výkonu zrážok z jeho mzdy na základe neplatnej
dohody o zrážkach zo mzdy, nakoľko právna úprava neumožňuje ani žalobcovi ako spotrebiteľovi a
ani jeho zamestnávateľovi namietať povahu a výšku dlhu a zastaviť mimosúdne zásah do majetku
spotrebiteľa spôsobenú zrážkami zo mzdy, aj keď je veriteľ súkromnou osobou.

4. Súd prvej inštancie mal z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia za osvedčené, že
na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru Flexi pôžička uzavretej dňa 19.3.2013 medzi
žalobcom ako dlžníkom a právnym predchodcom žalovaného ako veriteľom, bol žalobcovi poskytnutý
úver 25.000 eur, ktorý sa žalobca zaviazal vrátiť v 119-tich pravidelných mesačných splátkach, že v

článku 1 bod 8 zmluvy ako typ zabezpečenia pohľadávky banky vzniknutej z označenej zmluvy o úvere
boli dohodnuté zrážky zo mzdy v prípade príjmu zo závislej činnosti. Zistil, že podľa článku 2 bod 6
zmluvy o úvere podpisom tejto zmluvy dlžník výslovne súhlasí v prípade, ak nesplní svoj záväzok splácať
úver v stanovených termínoch mesačných splátok, resp. v stanovenej lehote splatnosti úveru podľa tejto
úverovej zmluvy, aby banka bola oprávnená požadovať od zamestnávateľa dlžníka vykonávať zrážky

zo mzdy až do doby úplného splatenia všetkých pohľadávok banky voči dlžníkovi. Výška zrážok zo
mzdy bude zodpovedať výške mesačných splátok úveru podľa tejto úverovej zmluvy, pričom zrážky zo
mzdy nemôžu byť vyššie ako zrážky pri výkone rozhodnutia stanovené osobitným predpisom. Pre účely
uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy je táto úverová zmluva súčasne aj Dohodou o zrážkach zo mzdy
podľa § 551 Občianskeho zákonníka.

5. Po právnom posúdení veci podľa § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d) CSP, § 326 ods.
1 a 2, § 327, § 328 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1 CSP, prvoinštančný súd uzavrel, že žalobca v dostatočnej
miere osvedčil svoj nárok a tvrdenie, že zamestnávateľ žalobcu realizuje zrážky zo mzdy na základe
dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola uzatvorená v ten istý deň ako zmluva o úvere, pričom pre účely

uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy má byť úverová zmluva súčasne aj dohodou o zrážkach zo mzdy,
ktorú žalobca považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd prvej inštancie usúdil, že je žiaduce
dočasne upraviť pomery strán a zamedziť vykonávaniu zrážok na základe dohody, ktorej prijateľnosť
je medzi stranami sporu sporná, pričom zrážky zo mzdy žalobcu zamestnávateľ musí vykonávať na
základe nejudikovaného titulu a do právoplatného rozhodnutia súdu žalobca nemá iné prostriedky ako

tento proces zastaviť, než žiadať súd o nariadenie neodkladného opatrenia. Konštatoval, že dohoda
o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov podľa § 551 Občianskeho zákonníka umožňuje obísť dôležitý
prvok unijného práva, a to súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, neprijateľné zmluvné podmienky. Žalobca ako
slabšia strana v označenom zmluvnom vzťahu mohol zmluvu o úvere buď podpísať alebo odmietnuť ako

celok,keďžezmluvaoúverejezároveňajdohodouozrážkachzomzdy,pričomnemoholnijakoovplyvniť
jej obsah a spôsob zabezpečenia pohľadávky, lebo inštitút zabezpečenia úveru si zvolil žalovaný, resp.
jeho právny predchodca, navyše v dohode o zrážkach zo mzdy nie je uvedený platiteľ mzdy žalobcu.
Dodal, že nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa zakáže žalovanému zdržať sa použitia dohodyo zrážkach zo mzdy žalobcu je dočasné opatrenie proti postihu majetku žalobcu, bez ktorého by mohol
nastať ťažko zvrátiteľný alebo nenapraviteľný stav, že by sa na základe neprijateľnej dohody o zrážkach
zo mzdy poukázali žalovanému finančné prostriedky bezdôvodne, resp. vo vyššom rozsahu než zákon

dovoľuje, pričom v prípade odpadnutia dôvodov, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené, sa
možno domáhať jeho zrušenia v súlade s § 334 CSP.

6. Podľa § 337 ods. 1 CSP súd poučil stranu, ktorej uložil neodkladným opatrením povinnosť o možnosti
podať žalobu o zaplatenie pohľadávky z úverovej zmluvy na Okresný súd Michalovce.

7. Výrok o súdnom poplatku prvoinštančný súd odôvodnil aplikáciou § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. O trovách konania rozhodol prvoinštančný
súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že priznal úspešnému žalobcovi voči
neúspešnému žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania s tým, že po právoplatnosti rozhodnutia
o výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník v zmysle § 256

ods. 1 CSP.

8. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné
ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené
a napokon, že neboli splnené procesné podmienky. Žalovaný nesúhlasil s podaným návrhom na
nariadenie neodkladného opatrenia, označil ho ako celok za nedôvodný a navrhol, aby odvolací súd

uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalovaný označil
nariadenie neodkladného opatrenia za nie nevyhnutný právny prostriedok tvrdiac, že súd nariadením
neodkladného opatrenia uviedol žalovaného veriteľa do stavu právnej neistoty ohľadom vzájomného
právneho vzťahu, ktorý bol medzi zmluvnými stranami zmluvy platne dojednaný, vrátane zabezpečenia
záväzku dohodou o zrážkach zo mzdy. Uviedol, že v danom prípade sa nejedná o proporčne vyvážené

rozhodnutie, nakoľko nárok žalovaného môže byť uplynutím času oslabený, naviac, ak žalobca ani len
nenavrhol rozhodnutie vo veci samej. Žalovaný v odvolaní citoval znenie § 551 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka, poukázal na viaceré súdne rozhodnutia, najmä rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp.zn. IV. ÚS 257/2010, I. ÚS 46/00, III. ÚS 406/2013 a podčiarkol, že v zmysle dohody o
zrážkach zo mzdy ide o dobrovoľné vykonávanie zrážok na základe písomnej dohody medzi veriteľom

a dlžníkom o zrážkach zo mzdy, ktorou dlžník dáva súhlas k tomu, aby sa pohľadávka postupne
uspokojovala zrážkami zo mzdy, ktorá je účinná potom, ako sa pohľadávka veriteľa stala zročnou
a veriteľ ju predloží platiteľovi mzdy dlžníka, ktorý je následne povinný zrážať a vyplácať veriteľovi
zrážky z dlžníkovej mzdy pravidelne do uspokojenia veriteľovej pohľadávky. Podľa žalovaného v zmysle
§ 551 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka nie je obligatórnou náležitosťou dohody o zrážkach zo

mzdy a iných príjmov samostatnosť na osobitnej listine a pretože platnosť dohody o zrážkach zo
mzdy a iných príjmoch z hľadiska jej náležitostí sa posudzuje podľa práva platného v čase jej vzniku,
nárok žalobcu nemožno vyvodzovať z § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa, ktorý nadobudol účinnosť až dňa 1.5.2014, naviac v čase podpisu zmluvy nebola ani
zákonomupravenáveľkosťpísma,keďžeprávnaúpravabolaprijatáažnariadenímvládySRč.141/2014

Z.z., účinným od 1.1.2015, majúc pritom za to, že zmluva je písaná dostatočne veľkým písmom.
Žalovaný v odvolaní pripomenul, že právny predchodca žalovaného -Všeobecná úverová banka, a.s.,
v čase uzatvorenia zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru Flexi pôžička zo dňa 19.3.2013, ktorej
neoddeliteľnou podmienkou boli všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s., splnil všetky zákonné
náležitosti a aj dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 19.3.2013 má všetky zákonné náležitosti potrebné

pre svoju platnosť, neobsahovala žiadne neprijateľné zmluvné podmienky a vyčerpávajúcim spôsobom
vysvetlila podstatu dohody o zrážkach zo mzdy a dala žalobcovi možnosť výberu zmluvu podpísať,
resp. nepodpísať. Podpísaním zmluvy žalobca prejavil súhlas prípadným zrážaním zo mzdy, pričom
uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy nevylučoval samotný zákon. Akcentoval, že žalobca v zmluve,
ktorú vlastnoručne podpísal, výslovne súhlasil, aby v prípade, ak nesplní svoj záväzok splácať úver v

stanovených termínoch mesačných splátok, resp. v stanovenej lehote splatnosti úveru podľa zmluvy,
veriteľ je oprávnený požadovať od zamestnávateľa dlžníka výkon zrážok zo mzdy až do úplného
splatenia všetkých pohľadávok veriteľa voči dlžníkovi, čo plynie z článku 2 bod 6 a článku 3 bod 5 zmluvy.
Žalovaný v odvolaní ďalej zdôraznil, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, že ustanovenia o dohodeo zrážkach zo mzdy neboli individuálne dojednané a nemal možnosť ich odmietnuť, čo plynie i z článku
1 bod 8 zmluvy, kde je typ zabezpečenia výslovne označený „X“, a tak len na základe tvrdenia žalobcu
nemožno uzavrieť, že dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná.

9. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

10. Na základe podaného odvolania žalovaného odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a
konanie mu predchádzajúce bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 CSP a

v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP v spojení s § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné.

11. Z obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého uznesenia odvolací súd konštatuje, že súd prvej
inštancie sa správne vysporiadal so zákonnými podmienkami pre nariadenie neodkladného opatrenia,
náležite v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany pred svojím rozhodnutím o nariadení

neodkladného opatrenia predovšetkým posúdil, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi
sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej
úpravy pomerov, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným
spôsobom. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil
skutkový stav veci vo vzťahu k splneniu podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý

následne správne právne posúdil, ak usúdil, že v posudzovanej veci žalobca osvedčil splnenie
zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to potrebu bezodkladnej úpravy
pomerov sporových strán v navrhovanom znení, a správne rozhodol, ak návrhu žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky
zo mzdy žalobcu vyplývajúcej z dohody o zrážkach zo mzdy k zmluve o úvere č. 002266911140313,

uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosť Všeobecná úverová banka a.s. a žalobcom
dňa 19.3.2013.

12. Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody prvoinštančného rozhodnutia, preto
sa v súlade s ustanovením § 387 ods. 2 CSP obmedzuje na konštatovanie správnosti týchto dôvodov,

a s poukazom na obsah odvolacích námietok žalovaného len uvádza, že žalovaný vo svojom odvolaní
v podstate neuviedol žiadne také skutočnosti ani námietky, ktoré by spochybnili vecnú správnosť
napadnutého uznesenia a odôvodnili iné rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

13. Vo vzťahu k odvolaniu žalovaného je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak

vychádza z názoru, že neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia.

14. Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, súd môže na návrh nariadiť neodkladné
opatrenie (§ 324 ods. 1 CSP) len vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava,
že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP). Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä,

aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala (§ 325 ods. 2 písm. d/ CSP).

15. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu,
že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie

nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia
sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (§ 326 ods.
1 a 2 CSP).

16. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329

ods. 2 CSP).

17. Civilný sporový poriadok na rozdiel od Občianskeho súdneho poriadku upustil od pôvodnej
koncepcie bezpodmienečnej väzby neodkladného opatrenia na konanie vo veci samej. Neodkladné
opatrenie podľa Civilného sporového poriadku môže súd podľa okolností nariadiť pred začatím konania,

počas konania alebo po jeho skončení. Zákon predpokladá iba dva dôvody na uplatnenie tejto formy
procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že
exekúcia bude ohrozená; ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená (por. m.m. uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky zo 16. mája 2018, sp. zn. I. ÚS 160/2018). Pre nariadenie neodkladnéhoopatrenia je pritom postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na
neodkladné opatrenie, aspoň osvedčené. Relevantné skutkové tvrdenia je povinný osvedčiť navrhovateľ
neodkladného opatrenia.

18. Z dôvodov napadnutého prvoinštančného uznesenia jasne vyplýva, že s prihliadnutím na tvrdenie
žalobcu, že žalovaný od žalobcu vymáha plnenie na základe označenej dohody o zrážkach zo mzdy,
slúžiacej ako zabezpečovací prostriedok v rámci spotrebiteľskej úverovej zmluvy, ktorej zmluvné
podmienkynebolipredmetomposúdeniasúduasúdnejkontrolemôžubyťpodrobenéažvkonanívoveci

samej, dospel prvoinštančný súd k záveru, že je potrebná bezodkladná úprava pomerov sporových strán
uložením povinnosti žalovanému zdržať sa použitia označenej dohody o zrážkach zo mzdy k Zmluve
o úvere č. 002266911140313 uzavretej dňa 19.3.2013, majúc za nepochybné, že ďalšie vykonávanie
zrážok zo mzdy žalobcu na základe označenej dohody o zrážkach zo mzdy by mohlo spôsobiť žalobcovi
ujmu v situácii, ak žalobca nemá iné právne, ani faktické možnosti zabrániť vykonávaniu ďalších zrážok
zo mzdy, keďže výkon zrážok zo mzdy podľa dohody zmluvných strán o zrážkach zo mzdy môže

pozastaviť iba súd.

19. Neopodstatnene podľa názoru odvolacieho súdu spochybňuje žalovaný vo svojom odvolaní
správnosť záveru súdu prvej inštancie o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán v
navrhovanom znení.

20. V danom prípade súd prvej inštancie pomocou žalobcom ponúknutých dôkazných prostriedkov
správne zistil najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu žalobcu na neodkladné
opatrenie, náležite sa pritom riadiac skutkovými okolnosťami opísanými v návrhu žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia, najmä naliehavosťou úpravy vzťahu medzi žalovaným veriteľom a žalujúcim

spotrebiteľom. Adekvátne pritom súd vychádzal z premisy, že postačuje, aby osvedčené skutočnosti sa
súdu so zreteľom na všetky okolnosti javili ako nanajvýš pravdepodobné (por. m.m. napr. rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 102/2005, sp.zn. III. ÚS 298/2008), a správne
zohľadnil aj ústavný aspekt materiálnej rovnosti medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktorý sa prejavuje
ako ochrana spotrebiteľa vychádzajúca z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo

dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň
informovanosti, ktorá situácia často vedie spotrebiteľa k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred
predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (por. napr. rozsudok Súdneho
dvoraEurópskejúnievoveciC-240/98ažC-244/58OceanoGroupo),atiežsohľadomnato,žemožnosť
súduskúmaťexoffonekalúpovahupodmienkypredstavujeprostriedokvhodnýnazabránenietomu,aby

spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou alebo praktikou, pretože takéto preskúmanie môže mať
odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so
spotrebiteľmi a nekalých praktík zo strany predajcov alebo dodávateľov (por. m.m. rozsudok Súdneho
dvora EÚ vo veci C-473/00 Cofidis), v snahe dosiahnuť vyvážené pozície, t.j. spravodlivosť, ekvitu
a rovnováhu zúčastnených záujmov. Procesný postup, ktorý prípadne vedie k pozitívnemu záveru o

nevyhnutnosti (potrebe) úpravy „pomerov“, sa zakladá (len) na osvedčení (spravdepodobnení) určitých
skutočností. To samo osebe signalizuje, že ide o postup osobitný, a teda odlišný od toho, ktorý sa spája
s rozhodovaním vo veci samej i s rozhodnutím, ktorým by sa toto konanie mohlo skončiť. V kontexte
možností, že neodkladné opatrenie sa môže, ale i nemusí bezprostredne viazať na konanie vo veci
samej,jepotompodľanázoruodvolaciehosúdunenáležitánámietkažalovaného,ženiejeopodstatnená

dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia v prípade, ak žalobca nenavrhol rozhodnutie vo veci
samej.

21. V posudzovanom prípade z obsahu spisu i dôvodov napadnutého uznesenia vyplýva, že žalobca sa
neodkladným opatrením domáha ochrany pred neoprávneným zásahom do svojho majetku, ku ktorému

by malo dôjsť zrážkami z jeho mzdy na základe použitia označenej Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá
je súčasťou zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru Flexi pôžička uzavretej dňa 19.3.2013 medzi
žalobcom ako dlžníkom a právnym predchodcom žalovaného ako veriteľom, pretože na zabránenie
vykonávania zrážok zo mzdy nemá iné právne ani faktické možnosti.

22. Súd prvej inštancie správne usúdil, že označená dohoda o zrážkach zo mzdy slúži ako
zabezpečovací prostriedok v rámci zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorej podmienky neboli predmetom
súdneho prieskumu vo veci samej. Súd rovnako náležite v dôvodoch uznesenia konštatoval, že dohoda
o zrážkach zo mzdy je voči platiteľovi mzdy účinná, keď mu bola predložená a zaniká, ak pohľadávkaveriteľa je splnená, alebo keď dlžník prestane poberať mzdu. Výkon zrážok zo mzdy podľa dohody
zmluvných strán o zrážkach zo mzdy môže pozastaviť len súd, ktorý platiteľovi mzdy neodkladným
opatrením môže uložiť povinnosť nevykonávať zrážky podľa účastníkmi uzavretej dohody o zrážkach

zo mzdy (por. m.m. napr. R 47/1974). Za stavu, ak z obsahu spisu i dôvodov napadnutého uznesenia (§
329 ods. 2 CSP) plynie, že realizácia zrážok zo mzdy žalobcu na základe označenej dohody o zrážkach
by mohla byť v rozpore s verejným poriadkom, keďže je značná pravdepodobnosť, že táto vychádza
z neprijateľných zmluvných podmienok zmluvy o úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, práve
tieto skutočnosti podľa názoru odvolacieho súdu osvedčujú právo žalobcu a dôvodnosť nariadenia

neodkladného opatrenia v žalobcom navrhovanom znení, napriek tomu, že toto právo žalobcu (a
žalovaného veriteľa) ešte nebolo predmetom súdneho dokazovania vo veci samej.

23. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, je úzko prepojený s porušením práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.

1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a s porušením práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a k
jeho naplneniu dochádza, ak súd zasiahol do ústavou, resp. dohovorom garantovaných práv strany
sporu, čím mu bolo znemožnené domáhať sa práva na súdnu ochranu prostriedkami, ktoré mu zákon
(Civilný sporový poriadok) priznáva. Odvolací súd pripomína, že Ústavný súd Slovenskej republiky

vo viacerých rozhodnutiach prezentoval svoj názor, že právo na súdnu ochranu nie je právom na
úspech v súdnom konaní, lebo jeho obsahom je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom
tomuto základnému právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť (por. m.m. rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 88/01). Toto základné právo nezahŕňa ani právo
na to, aby všeobecné súdy v civilných konaniach v celom rozsahu rešpektovali a uznávali procesné

úkony každého z účastníkov bez zreteľa na ich povahu, dôsledky a vzťah k predmetu konania (napr.
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 37/01). Všeobecné súdy postupom,
ktorým rešpektujú platný Civilný sporový poriadok, nemôžu porušiť základné právo oprávneného na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy (por. m.m. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. II. ÚS 811/00). Na druhej strane postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých

procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jeho práv a záujmov v tom - ktorom konkrétnom
konaní, pričom miera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý súdny proces, je nesprávny
procesný postup.

24.Odvolacísúdnezistilžalovanýmvytýkanévadyspočívajúcevnesprávnomprocesnompostupesúdu,

ktoré naviac žalovaný vo svojom odvolaní bližšie nekonkretizoval.

25. Odvolací súd preto na tomto mieste len pripomína, že uznesenie o nariadení neodkladného
opatrenia predstavuje v zásade dočasné rozhodnutie, ktorého účelom je dočasná úprava pomerov
strán a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy

právnych pomerov, by bolo právo strany ohrozené. Ako už bolo vyššie uvedené, neodkladné opatrenie
má charakter preventívneho riešenia vzťahu medzi stranami a má miesto vtedy, ak je dôvodná obava,
že jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia žalobcu, alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný
právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. Na konanie a rozhodovanie o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia nie je možné aplikovať všetky zásady kontradiktórneho konania, ktoré sú

typické pre sporové konanie (konanie vo veci samej), čo je dané tým, že uvedeným inštitútom sa má
poskytnúť rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia a súd je preto povinný o návrhu rozhodnúť v zákonom stanovenej lehote (§
328 ods. 2 CSP), pričom pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva
dokazovanie charakteristické pre sporové konanie podľa ustanovení § 186 a nasl. CSP, ale vychádza

iba z listín predložených žalobcom, ktorými dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
osvedčuje. Vzhľadom na dočasnosť a zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia neuplatňuje ani zásada rovnosti strán (ktorú treba vnímať aj v
spojení so zásadou kontradiktórnosti a zásadou ústnosti) tak striktne, ako v konaní vo veci samej.

26. Ochrana žalovaného je daná (o.i.) zodpovednosťou žalobcu za prípadnú vzniknutú ujmu (por. m.m.
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/31/2012).27. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že predpokladom na záver o porušení práva na spravodlivý
proces je také jeho porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné v činnosti súdu pred začatím
konania alebo v konaní o veci samej, resp. ktoré nemožno napraviť procesnými prostriedkami, ktoré

sú obsiahnuté v zákone v spojitosti s neodkladnými opatreniami a na tomto mieste pripomína názor
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v uznesení z 9. februára 2017, sp. zn. 3Obdo/1/2017,
podľa ktorého: „Zdanlivo znevýhodňujúce postavenie subjektu, proti ktorému nariadené predbežné
opatrenie (neodkladné opatrenie) smeruje, vrátane konaní, kedy bolo predbežné opatrenie (neodkladné
opatrenie) nariadené až rozhodnutím odvolacieho súdu, proti ktorému nie je prípustné odvolanie ako

riadny opravný prostriedok, nie je možné považovať za porušenie práva na spravodlivý proces. Uvedené
postavenie subjektu, proti ktorému nariadené predbežné opatrenie (neodkladné opatrenie) smeruje, je
vyvažované právom podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, ak odpadnú dôvody, pre ktoré
bolo nariadené (§ 334 CSP), prípadne nárokom na náhradu škody a inej ujmy spôsobenej neodkladným
opatrením,aksažalobežalobcuvovecisamejnevyhovie,aleboaknedôjdekuspokojeniuprávažalobcu
(§ 340 ods. 1 CSP)“.

28. V okolnostiach posudzovanej veci dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru o splnení
podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v žalobcom navrhovanom znení, najmä ak v zmysle
vyjadrenia žalobcu žalovaný má záujem jednostranne diktovať výšku dlhu a neobmedzene disponovať
so mzdou žalobcu na základe uzatvorenej dohody o zrážkach zo mzdy až do doby, kým sa on sám

svojvoľne rozhodne, že zrážky zastaví.

29. S poukazom na uvedené dôvody, ako i dôvody uvedené súdom prvej inštancie, s ktorými sa odvolací
súd stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP), odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie
ako vecne správne potvrdil.

30. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP
vzhľadom na fakt, že neodkladné opatrenie bolo nariadené pred začatím konania vo veci samej, a
teda ide o konečné rozhodnutie, v ktorom je potrebné rozhodnúť aj o trovách konania. Žalovaný bol
v odvolacom konaní neúspešný, a preto mu náhrada trov konania nepatrí. Žalobca bol v odvolacom

konaní úspešný, avšak v odvolacom konaní mu žiadne trovy nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol,
že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

31.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2poslednej
vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,

osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).