Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. august 2020

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14C/357/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115219442
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2020:2115219442.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, v právnej veci

žalobcu: Quantum Credit a.s., IČO: 47 248 980, so sídlom Ružová dolina 25, Bratislava, právne
zastúpený: PERSPECTA Legal, s.r.o., IČO: 36 668 745, so sídlom Ružová dolina 25, Bratislava, proti
žalovanému: H. R., X.. XX.X.XXXX, L. V., o zaplatenie 1.587,07 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 568,27 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %
ročne zo sumy 49,20 eur od 7.8.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo
sumy 49,20 eur od 7.8.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy
183,65 eur od 18.8.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 120

eur od 23.8.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 152,10 eur
od 19.9.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 63,62 eur od
18.10.2012 do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.

III. Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 29.7.2015, doručenou tunajšiemu súdu dňa 3.8.2015, domáhal voči

žalovanému zaplatenia sumy 1.587,07 eur spolu s úrokom z omeškania, ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. uzavrela so žalovaným dňa
4.7.2012 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb. Na základe tejto zmluvy bol poskytovateľ služby
spoločnosť Slovak Telekom povinný poskytnúť žalovanému hlasovú službu prostredníctvom pevnej
telefónnej prípojky, konkrétne program služieb Uni 20, tento aktivovať a predať žalovanému koncové
zariadenie Gigaset A120 v akciovej cene za podmienky dodržania lehoty viazanosti 24 mesiacov.

Ďalej spoločnosť Slovak Telekom, a.s. uzavrela so žalovaným dňa 17.7.2012 Zmluvu o poskytovaní
verejných služieb, na základe ktorej zmluvy bol poskytovateľ služby povinný poskytnúť žalovanému
služby satelitnej alebo káblovej televízie MAGIO - Program služby MAGIO TV Komplet spolu s
LCD televízorom Samsung UE40EH5000 s podmienkou dodržania lehoty viazanosti 24 mesiacov.
Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ďalej uzavrela so žalovaným dňa 25.6.2012 Zmluvu o poskytovaní
verejných služieb, na základe ktorej zmluvy bol poskytovateľ služby povinný poskytnúť žalovanému
služby satelitnej alebo káblovej televízie MAGIO - Program služby MAGIO Sat Komplet spolu s Magiou

príslušenstvom s podmienkou dodržania lehoty viazanosti 24 mesiacov. Spoločnosť Slovak Telekom,
a.s. tiež uzavrela so žalovaným dňa 6.6.2012 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe
ktorej zmluvy bol poskytovateľ služby povinný poskytnúť žalovanému služby satelitnej alebo káblovej
televízie MAGIO - Program služby MAGIO Sat Komplet spolu s Magiou príslušenstvom s podmienkoudodržania lehoty viazanosti 24 mesiacov. Na základe zmlúv poskytovateľ službu riadne aktivoval a dodal
príslušenstvo. Za poskytnuté služby vystavoval žalobca žalovanému faktúry za jednotlivé zúčtovacie
obdobia, a to faktúru č. XXXXXXXXXX so splatnosťou dňa 6.8.2012 na sumu 49,20 eur, faktúru

č. XXXXXXXXXX so splatnosťou dňa 17.8.2012 na sumu 183,65 eur, faktúru č. XXXXXXXXXX so
splatnosťou dňa 22.8.2012 na sumu 120 eur, faktúru č. XXXXXXXXXX so splatnosťou dňa 18.9.2012 na
sumu 152,10 eur, faktúru č. XXXXXXXXXX so splatnosťou dňa 17.10.2012 na sumu 63,32 eur a faktúru
č. XXXXXXXXX so splatnosťou dňa 18.11.2012 na sumu 1.413,70 eur. Žalovaný však porušil zmluvy
tým, že vystavené faktúry nezaplatil, v dôsledku čoho bol deaktivovaný a následne došlo k odstúpeniu

od zmluvy. Predčasným zánikom zmluvy nedošlo k naplneniu podmienky dodržania lehoty viazanosti, na
ktorú sa žalovaný zaviazal a od ktorej sa odvíjala zľava na poskytnutú službu a na odovzdané koncové
zariadenie. Z toho dôvodu vznikol poskytovateľovi nárok na zmluvnú pokutu, ktorá bola žalovanému
vyfakturovaná.Vzhľadomnaskutočnosť,žeSlovakTelekoma.s.ažalobcauzavrelimedzisebouZmluvu
o postúpení pohľadávok dňa 9.6.2014, predmetné pohľadávky sa stali vlastníctvom žalobcu. Na základe
uvedeného došlo zo strany Slovak Telekomu k oznámeniu o postúpení pohľadávky voči žalovanému.

Podnik svoju zmluvnú povinnosť plnil riadne a včas a riadne službu fakturoval, preto mu vznikol nárok
na úhradu faktúr. Okrem týchto nárokov si žalobca uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania.

3. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená dňa 27.1.2016, k tejto sa nevyjadril a ani žiadne dôkazy
nenavrhol.

4. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

6. Podľa § 297 veta prvá CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi označenými a predloženými
žalobcom, a to Zmluvami o poskytovaní verejných služieb, jednotlivými faktúrami, Zmluvou o postúpení
pohľadávok a zistil nasledovný skutkový stav veci, na základe ktorého rozhodol v súlade s ustanovením
§ 180 Civilného sporového poriadku na pojednávaní v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý
mal predvolanie na pojednávanie riadne doručené, na pojednávanie sa nedostavil, pričom svoju neúčasť

riadne a včas ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti, ako aj v neprítomnosti
žalovaného, ktorý mal taktiež predvolanie riadne doručené, svoju neúčasť však neospravedlnil.

8. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. a žalovaný uzavreli celkovo štyri Zmluvy o poskytovaní verejných
služieb, predmetom ktorých bolo poskytovanie služieb pevného telefónneho pripojenia a poskytovanie

služieb satelitnej alebo káblovej televízie MAGIO - Program služby MAGIO Sat Komplet spolu s
dodaním Magio príslušenstva. Žalovaný nezaplatil cenu za poskytnuté služby vyúčtované faktúrou
č. XXXXXXXXXX so splatnosťou dňa 6.8.2012 na sumu 49,20 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX so
splatnosťou dňa 17.8.2012 na sumu 183,65 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX so splatnosťou dňa
22.8.2012 na sumu 120 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX so splatnosťou dňa 18.9.2012 na sumu 152,10

eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX so splatnosťou dňa 17.10.2012 na sumu 63,32 eur a faktúrou č.
XXXXXXXXX so splatnosťou dňa 18.11.2012 na sumu 1.413,70 eur. Dňa 9.6.2014 uzavreli Slovak
Telekom a.s. a žalobca Zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorá skutočnosť bola oznámená žalovanému.
Žalovaný na faktúry nič neplnil. Súd skúmaním týchto faktúr zistil, že cenu za poskytnuté služby žalobca
vyfakturoval žalovanému len faktúrami č. XXXXXXXXXX znejúcou na sumu 49,20 eur, č. XXXXXXXXXX

znejúcou na sumu 183,65 eur, č. XXXXXXXXXX znejúcou na sumu 120 eur, č. XXXXXXXXXX znejúcou
na sumu 152,10 eur a č. XXXXXXXXXX znejúcou na sumu 63,32 eur, v celkovej výške 568,27 eur.
Ďalšou faktúrou č. XXXXXXXXX, si predchodca žalobcu vyúčtoval len pokuty v celkovej výške 1.413,70
eur.

9. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.10. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako
aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

11. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových

bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

12. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, účastník
je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to

povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

13. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

14. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania), výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

15. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

17. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

18. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

19. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

20. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len

písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

21. Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za

neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiťškodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa.

22. Z vykonaného dokazovania vyvodil súd ten právny záver, že žaloba je dôvodná len z časti. Právny
predchodca žalobcu a žalovaný platne uzavreli zmluvy o poskytovaní verejných služieb, z ktorých
právnemu predchodcovi žalobcu vyplývala povinnosť poskytovať žalovanému služby pevnej siete a
služby satelitnej alebo káblovej televízie, ktorú povinnosť si v rozhodnom období splnil, pričom žalovaný
si svoju povinnosť, a síce uhrádzať právnemu predchodcovi žalobcu cenu za poskytnuté služby, nesplnil

v lehote splatnosti. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam považoval súd nárok žalobcu (ktorý je aktívne
legitimovaným z dôvodu postúpenia pohľadávky) na zaplatenie ceny za poskytnuté služby vyúčtované
faktúramič.XXXXXXXXXX,č.1XXXXXXXXX,č.XXXXXXXXXX,č.XXXXXXXXXXač.XXXXXXXXXXv
celkovej výške 568,27 eur za dôvodný v celom rozsahu a preto mu v uvedenej časti vo výroku I. vyhovel.

23. Zároveň súd žalobcovi priznal aj úrok z omeškania z jednotlivých faktúr odo dňa nasledujúceho po

splatnosti tej ktorej faktúry, a to v žalobcom uplatnenej výške úroku z omeškania 8,75 % ročne, nakoľko
bol uplatnený v súlade s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom ku dňu vzniku
omeškania), keď základná úroková sadzba ECB bola vo výške 0,75 % (t.j. 0,75 % + 8 = 8,75 %). Keďže
záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úroku z omeškania podľa citovaného ustanovenia § 10c
nariadenia vlády SR, je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako je základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania.

24. Žalobca si žalobou uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v celkovej výške 1.413,70 eur
vyúčtovanej faktúrou č. XXXXXXXXX so splatnosťou dňa 18.11.2012. Z ustanovenia § 544 Občianskeho
zákonníka vyplýva, že účastníci si môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dojednať zmluvnú

pokutu. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník
povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou dohody o
zmluvnej pokute je určenie výšky zmluvnej pokuty alebo spôsobu jej určenia.

25. Podľa článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Smernica
zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča

transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj „neprimeraná kompenzácia za
porušenie záväzku spotrebiteľa“ a s účinnosťou od 01.01.2008 bola neprimeraná sankcia explicitne
zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka, konkrétne do jeho § 53 ods.
4 písm. k).

26. Niet pochybností o tom, že právny predchodca žalobcu v danej veci vystupuje ako dodávateľ,
ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý nemal
postavenie podnikateľa, a ktorý nemohol ovplyvniť podstatný obsah zmluvy a dodatku. Súd dospel k
záveru, že zmluvy o poskytovaní verejných služieb majú charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52
Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedený charakter postavenia účastníkov záväzkového vzťahu

a charakter zmluvy a dodatku bol teda právny predchodca žalobcu povinný rešpektovať a riadiť sa
ustanoveniami o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách upravenými v
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník v § 53 ods. 4 obsahuje príkladný výpočet
neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, pričom ich uvedenie v zmluve spája (§ 53 ods.
5 OZ) s právnym následkom ich neplatnosti. Žalobca nepreukázal súdu, že právny predchodca žalobcu

so žalovaným individuálne prerokovali a dohodli obsah jednotlivých zmluvných podmienok zmluvy, a to
najmä samotnú výšku zmluvných pokút za porušenie povinností.

27. Pokiaľ ide o zmluvné pokuty, súd dojednania o zmluvných pokutách, tak ako sú vyjadrené v zmluve
považujezanedostatočneurčité,nakoľkovrozporesustanovením§544ods.1Občianskehozákonníka,

z toho-ktorého dojednania presne nevyplýva, porušenie ktorej konkrétnej zmluvnej povinnosti znamená
nárok dodávateľa na zmluvnú pokutu. Dojednanie v znení, že má ísť o porušenie záväzku využívať
tú-ktorú službu počas doby viazanosti, je nekonkrétne, neurčité a neumožňuje identifikovať, porušenie
akej povinnosti spotrebiteľa je sankcionované zmluvnou pokutou. Neurčitosť zmluvných pokút vyplývanavyše aj z toho, že všetky vyššie uvedené zmluvné pokuty sú v rámci textu zmluvy a dodatku uvedené
spôsobom, ktorý ani neumožnil spotrebiteľovi uvedomiť si, že podpisom zmluvy a dodatku bude zároveň
viazaný uvedenými dojednaniami. Tieto dojednania sú totiž písané veľmi malým písmom, nie sú v texte

nijako zvýraznené a zanikajú v rámci iných ustanovení. Súčasne s nimi sa v texte zmluvy a dodatku
nachádzajú aj ustanovenia o iných zmluvných pokutách (nevzťahujúcich sa na daný program), čo pôsobí
mätúco. Aj z tohto dôvodu súd nemôže považovať dojednania o zmluvných pokutách za určité. Zo
všetkých uvedených dôvodov má súd za to, že uvedené dojednania o zmluvných pokutách sú v zmysle
§ 544 ods. 1 a § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre ich neurčitosť neplatné.

28. Zároveň však súd poukazuje na neprijateľnosť všetkých zmluvných pokút v tom, že v danom
prípade boli dohodnuté len zmluvné pokuty v prípade nesplnenia povinnosti žalovaného, pričom pre
prípadporušeniapovinnostiprávnehopredchodcužalobcuneboladohodnutážiadnasankciavprospech
spotrebiteľa. Takáto nerovnováha v právach a povinnostiach jednoznačne vedie súd k názoru o
neprijateľnosti zmluvných podmienok, v ktorých bola určená žalovanému povinnosť zaplatiť zmluvnú

pokutu.

29. Súd ďalej poukazuje na to, že právny predchodca žalobcu ponúka svoje služby spotrebiteľom
prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené, a v ktorých spotrebitelia zmluvné
podmienky nemôžu ovplyvniť. Vopred pripravenými sú aj ustanovenia o dojednaní zmluvných pokút,

pričom právny predchodca žalobcu žiada od spotrebiteľov zaplatiť zmluvnú pokutu vždy v nezmenenej
výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. To znamená, že nie je vylúčená
situácia, keď spotrebiteľ zaplatí 23 paušálnych mesačných poplatkov, pričom pri nezaplatení posledného
poplatku si voči nemu poskytovateľ uplatní rovnakú zmluvnú pokutu, ako v prípade omeškania
spotrebiteľa v začiatku 24-mesačnej viazanosti, čo možno zhodnotiť ako neprijateľné.

30. V nadväznosti na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že uvedené zmluvné pokuty jednostranne
zaťažujú spotrebiteľa a sú neprimerane vysokou sankciou spôsobilou poškodiť spotrebiteľa, a teda
neprijateľnými podmienkami v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, ktoré sú podľa § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné. Neprijateľnú zmluvnú podmienku nie je možné ani

zmoderovať, pretože moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty možno využiť
len pri platne dohodnutej zmluvnej pokute, avšak v prejednávanom prípade sú dojednania o zmluvnej
pokute absolútne neplatné.

31. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov potom súd žalobu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty vo

výroku II. rozsudku zamietol. Nakoľko žalobca nemá právo na plnenie zmluvných pokút, nemohol sa
žalovanýanidostaťdoomeškaniastýmtoplnením,atedažalobcanemáprávoaninaúrokyzomeškania
zo zmluvnej pokuty, a preto súd zamietol návrh aj v časti príslušenstva k zmluvnej pokute.

32.Spoukazomnavyššieuvedené,súdpovažovalnárokžalobcuzaodôvodnenýlenvčastiozaplatenie

sumy 568,27 eur spolu s úrokom z omeškania a to z titulu fakturovanej ceny za poskytnuté služby, preto
žalobe v tejto časti vo výroku I. vyhovel, a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú vo výroku II. zamietol.

33. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

34. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

35. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

36. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 2 CSP, keď žalobcovi bola zo sumy 1.587,07 eur s príslušenstvom priznaná suma 568,27
eur s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 35,81 % a hrubý úspech žalovaného 64,19
%, a teda konečný čistý úspech žalovaného je 28,38 % (64,19 % - 35,81%). To v konečnom dôsledkuznamená nárok žalovaného voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v
rozsahu 28,38 % trov konania, nakoľko však žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu právo
na ich náhradu nepriznal, o čom rozhodol vo výroku III. rozsudku.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).