Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. september 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 59Ek/2020/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119427832
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marko Hudák
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6119427832.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného BARTOSEK Projektbetruung GmbH,
so sídlom Vorlaufstrasse 5/1, 1010 Viedeň, Rakúska republika, IČ FN 209919 f, právne zastúpený JUDr.
Dr. Michaela Stessl, advokátka, s. r. o., so sídlom Suché mýto 1, 811 03 Bratislava - Staré Mesto, IČO 36
857 076, proti povinnému iClinic plus s. r. o., so sídlom Dlhé Diely I/6A, 841 01 Bratislava - Karlova Ves,
IČO 36 835 528, právne zastúpený BOHUNICKÝ & Co. s.r.o., so sídlom Lermontovova 16, Bratislava

- mestská časť Staré Mesto, IČO 47 876 034, o vymoženie 35.000,- eur s prísl., vedenom súdnym
exekútorom JUDr. Ivanou Kapronczai, Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Koceľova 17, 821 08
Bratislava pod sp. zn. 352EX 77/20, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručenom súdu dňa 06.11.2019 domáhal od

povinného vymoženia sumy vo výške 35.000,- eur s prísl. na základe exekučného titulu, cudzieho
exekučného titulu vykonateľného v Slovenskej republike - európskeho platobného rozkazu vydaného
Okresným súdom pre obchodné veci Viedeň, sp. zn. 008011 EuM 975/19p zo dňa 20.03.2019.
Okresný súd Banská Bystrica dňa 28.02.2020 vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod sp. zn.
59Ek/2020/2019, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených
účastníkov.

2. Dňa 26.03.2020 súdny exekútor postúpil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa
ustanovenia § 61k zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Povinný
prostredníctvom právneho zástupcu návrh vecne odôvodnil tým, že jedným z podkladov na začatie
exekučného konania je exekučný titul, ktorým je európsky platobný rozkaz vydaný Okresným súdom

pre obchodné veci Viedeň pod číslom 008011 EuM 975/19p zo dňa 20.03.2019 (ďalej aj ako „Európsky
platobný rozkaz“). Z Európskeho platobného rozkazu nie je možno jednoznačne identifikovať z akých
dôvodov si oprávnený uplatňuje zaplatenie pohľadávky vo výške 35.000,- eur s príslušenstvom. Povinný
nerozporuje skutočnosť, že mal s oprávneným obchodno-záväzkový vzťah. Povinný však nesúhlasí s
výškou pohľadávky a teda aj príslušenstva, ktorý si oprávnený uplatňuje v predmetnom exekučnom
konaní. V tejto súvislosti by povinný rád poukázal na skutočnosť, že mu od oprávneného boli doručené

dve faktúry, ktoré povinný eviduje vo svojom účtovníctve. Ide konkrétne o faktúry: Faktúra č. 17-066
vystavená dňa 01.02.2018 na sumu vo výške 11.850,- eur (ďalej aj ako „Faktúra č. 1“) a Faktúra č.
17-080 vystavená dňa 29.03.2018 na sumu vo výške 11.850,- (ďalej aj ako „Faktúra č. 2“), pričom
povinný ako dôkaz predmetné faktúry predložil spolu s návrhom na zastavenie exekúcie. Iné faktúry
vystavené oprávneným povinný vo svojom účtovníctve neeviduje. Povinný Faktúru č. 1 dňa 27.04.2018
preukázateľne v plnej výške uhradil bezhotovostným prevodom na bankový účet oprávneného uvedený

vo Faktúre č. 1. Povinný uvedenú skutočnosť preukazuje dokladom o úhrade, ktorý priložil ako dôkaz k
tomuto návrhu. Vzhľadom na vyššie uvedené preto rozporuje výšku pohľadávky oprávneného vrátanejej príslušenstva, ako aj ďalších nákladov, najmä v podobe trov súdneho konania uplatňovaných
oprávneným. Citujúc ustanovenia § 61k ods. 1 a 61k ods. 2 Exekučného poriadku a poukazujúc na
vyššie uvedené vecné, skutkové a právne dôvody povinný navrhuje, aby konajúci súd vydal uznesenie,

ktorým exekúciu vedenú exekútorským úradom Bratislava JUDr. Ivana Kapronczai, súdny exekútor, so
sídlom Koceľova 17, 821 08 Bratislava, sp. zn. 352 EX 77/20 v prospech oprávneného a v neprospech
povinného na vymoženie pohľadávky vo výške 35.000,- eur s prísl. v časti pohľadávky vo výške 23.150,-
eur a prislúchajúceho príslušenstva zastavuje.

3. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie podanom prostredníctvom
právneho zástupcu uviedol, že v danom prípade bola dňa 19.12.2017 medzi oprávneným a povinným
uzatvorenázmluvaodielo,pričompreoprávnenéhoboladohodnutápaušálnaodmenavovýške47.400,-
eur (39.500,- eur netto). Oprávnený splnil všetky svoje záväzky zo zmluvy o dielo a vystavil povinnému
tri faktúry a to č. 17-066 zo dňa 01.02.2018 na sumu 11.850,- eur, faktúru č. 17-080 zo dňa 29.03.2018
na sumu vo výške 11.850,- eur a faktúru č. 18-023 zo dňa 05.07.2018 na sumu 23.700,- eur. Povinný

zaplatil oprávnenému len sumu 11.850,- eur na základe faktúry č. 17-066 zo dňa 01.02.2018. Zvyšná
časť odmeny vo výške 35.550,- eur nebola povinným zaplatená, preto oprávnený podal súdnu žalobu
na zaplatenie sumy 35.000,- eur (dlžná suma bola v žalobe krátená o 550,- eur z poplatkových dôvodov)
a Okresný súd pre obchodné veci Viedeň uložil povinnému túto sumu zaplatiť. Pred podaním žaloby
oprávnenýzaslalpovinnémuvšetkyfaktúryaupomínalpovinnéhonazaplateniedlžnejsumy.Oprávnený

odpovinnéhotedanajskôrsúdnoucestou,terazexekučne,vymáhanezaplatenúčasťodmenyzozmluvy
o dielo, ktorá bola dohodnutá vo výške 47.400,- eur a z ktorej povinný zaplatil len časť 11.850,- eur
(47.400,- eur - 11.850,- eur = 35.550,- eur). Exekučným titulom v predmetnej exekučnej veci je Európsky
platobný rozkaz Okresného súdu pre obchodné veci Viedeň, číslo spisu 008011 EuM 975/19p zo dňa
20.03.2019, ktorý je právoplatný a vykonateľný v zmysle článku 18 Nariadenia Európskeho parlamentu

a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom
rozkaze, ktorý povinnému ukladá povinnosť zaplatiť oprávnenému 35.000,- eur s 9,2 % úrokmi ročne
od 20.07.2018 do zaplatenia a trovy konania 1.734,20 eur (súdny poplatok 743,- eur, trovy právneho
zastúpenia 991,20 eur.)

4. Oprávnený ďalej zdôrazňuje predovšetkým to, že v exekučnom konaní nie je možné uplatňovať
námietky, týkajúce sa veci samej, patriace do základného súdneho konania. Nemožno v rámci exekúcie
ani preskúmavať obsah exekučného titulu ani výšku judikovanej pohľadávky. Predpokladom exekúcie
je právoplatný a vykonateľný exekučný titul. V danom prípade je Európsky platobný rozkaz právoplatný
a vykonateľný, teda je záväzný, nezmeniteľný (v rámci riadneho opravného konania) a vynútiteľný.

Rozhodnutie súdu je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti
alebo postihuje majetok, a je vykonateľné (§ 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. v platnom znení (ďalej
Exekučný poriadok). Vykonateľnosť (ako základný predpoklad pre existenciu spôsobilého exekučného
titulu) je takou vlastnosťou rozhodnutia, ktorá mu dáva punc vynútiteľnosti a umožňuje núteným
spôsobom (výkonom) aj proti vôli povinného subjektu realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku

rozhodnutia, ak táto nebola splnená dobrovoľne (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku), pričom výkon
rozhodnutia je zabezpečovaný prostredníctvom súdneho exekútora ako osoby určenej a splnomocnenej
štátom na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (§ 2 ods. 1 Exekučného
poriadku). Vykonateľnosť má svoju materiálnu a formálnu stránku. Formálna stránka vykonateľnosti je
naplnená vtedy, ak rozhodnutie spĺňa predpoklady vykonateľnosti stanovené procesným predpisom,

podľa ktorého bolo vydané. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu oproti tomu predstavuje vlastnú
realizovateľnosť rozhodnutia, ktorá predpokladá reálnu existenciu oprávneného a povinného a ich
presnú a jednoznačnú identifikáciu, a tiež presné vymedzenie obsahu vymáhaného nároku (ktorým
podľa už citovaného § 41 ods. 1 Exekučného poriadku môže byť len priznanie práva, záväzok k
povinnosti alebo postihnutie majetku a jeho rozsahu. Výsledkom splnenia uvedených požiadaviek

formálne a hlavne materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia je exekučný titul, ktorý presne stanovuje práva
a povinnosti tak, aby z neho bolo zrejmé, čo sa má nútene uskutočniť, preto exekučný titul nemôže byť
zdrojom sporov o správnej výške plnenia zo strany povinného.

5. Citujúc ust. § 61k ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený ďalej uvádza, že povinný môže v návrhu

na zastavenie exekúcie uvádzať len skutočnosti, ktoré odvodňujú: a) zánik vymáhaného nároku, b)
okolnosti brániace vymáhateľnosti nároku, c) okolnosti svedčiace o tom, že oprávnený alebo povinný
nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule, d) iné okolnosti, pre ktoré je exekúcia
neprípustná. Povinný môže v návrhu na zastavenie exekúcie namietať iba skutočnosti (nie je pritomrozhodujúce, či ide o skutočnosti procesného, alebo hmotného práva), ktoré nastali alebo vznikli po
vydaní exekučného titulu. Povinný nemôže v návrhu na zastavenie exekúcie namietať skutočnosti, ktoré
vznikli pred vydaním exekučného titulu, čo vyplýva zo systematického výkladu Exekučného poriadku a

charakteru civilného súdneho konania. Povinný skutočnosti namietané v návrhu na zastavenie exekúcie
malnamietaťvkonanízákladnomaaktakopomenul,niejemuposkytnutáochranavexekučnomkonaní.
Zánik vymáhaného nároku môže povinný namietať, len ak zanikol po vydaní exekučného titulu. O takýto
prípad sa v predmetnej exekučnej veci nejedná. Teoreticky vymáhaný nárok môže zaniknúť všetkými
spôsobmi zániku záväzkov, ktoré upravujú všeobecné predpisy súkromného práva hmotného. Pôjde

najmä o splnenie dlhu, započítanie, pokonávku a podobne. Ak vymáhaný nárok zanikol len v určitej časti,
kvázi suspenzívny účinok bude vzťahovať iba na tú časť nároku, ktorá podľa tvrdení povinného zanikla
v dôsledku hmotnoprávneho úkonu. Vo zvyšku je exekúcia naďalej prípustná. Okolnosťami, ktoré bránia
vymáhateľnosti nároku, sú spravidla skutočnosti, pre ktoré môže byť exekúcia zastavená. V prípade
námietok povinného uvádzaných v návrhu na zastavenie exekúcie sa nejedná o ani jednu zo skutočností
predpokladaných ustanovením § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, teda nie sú splnené predpoklady

pre zastavenie exekúcie. Skutočnosť, že povinný zaplatil pred vydaním exekučného titulu časť dlhu
zo zmluvy o dielo vo výške 11.850,- eur z celkovej dohodnutej sumy 47.400,- eur nie je dôvodom na
zastavenie exekúcie celkom ani sčasti. Predmetom exekučného titulu a exekúcie nie je zaplatená časť
dlhu povinného ale iba nezaplatená časť dlhu. Vymáhaný nárok po vydaní exekučného titulu nezanikol.
Nie sú dané ani iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Dôkaz o zániku dlhu

podľa príslušných hmotnoprávnych ustanovení (§ 559 až § 587 Občianskeho zákonníka) zaťažuje v
konaní o výkon rozhodnutia povinného (rovnako v exekučnom konaní) (rozhodnutie Najvyššieho súdu
4 Cdo 83/2002). Námietka povinného, že zaplatil časť pohľadávky zo zmluvy o dielo je preto výlučne
účelová so snahou vyhnúť sa exekúcii alebo exekúciu oddialiť. Povinným predložené dôkazy sú pre
vymáhanie nároku na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu irelevantné. Námietky

povinného nie sú schopné spôsobiť zastavenie exekúcie.

6. Oprávnený citujúc ust. § 61l ods. 3 Exekučného poriadku a s poukazom na vyššie uvedené citované
zákonné ustanovenia s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nesúhlasí a navrhuje, aby súd návrh
povinného zamietol.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a)
po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný
titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho
exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods. 2), d) sú tu iné

skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

9. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu
zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

10. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie
exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

11. Podľa § 48 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína na návrh.

12. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený
požadovaťsplnenienárokuzexekučnéhotitulupreto,žepovinnýdobrovoľnenesplnilto,čomuexekučný
titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.

13. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak

priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

14. Podľa § 45 ods. 2 písm. b) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj
cudzí exekučný titul vykonateľný v Slovenskej republike.15. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie
exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Ide predovšetkým o tie skutočnosti, ktoré nastali

až po vzniku exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, má
smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu, čo znamená, že dôvodom podania návrhu na
zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by
existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich
relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Pre pochopenie

účelu exekučného konania je potrebné uviesť, že civilné konanie sa delí na základné (vyhľadávacie),
v ktorom sa poskytuje procesná ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu alebo
právom chránenému záujmu, a na vykonávacie (exekučné), v ktorom dochádza k uskutočneniu
núteného výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, ak nebolo povinnou stranou
splnené dobrovoľne. Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je predmetom rozhodovania nútené
uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor

na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní a teda o tých, ktoré
nastali pred vznikom exekučného titulu.

16. Z listinných dôkazov založených v súdnom spise mal súd za preukázané, že oprávnený vystavil
povinnému tri faktúry, faktúru č. 17-066 zo dňa 01.02.2018 na sumu 11.850,- eur, faktúru č. 17-080 zo

dňa 29.03.2018 na sumu 11.850,- eur a faktúru č. 18-023 zo dňa 05.07.2018 na sumu 23.700,- eur.
Súd mal ďalej za preukázané, že povinný uhradil oprávnenému sumu 11.850,- eur bezhotovostným
prevodom dňa 27.04.2018, pričom z variabilného symbolu je možné usúdiť, že ide o záväzok vyplývajúci
z povinnosti uhradiť faktúru č. 17-066, keď na doklade o úhrade je uvedená referencia platiteľa pod VS
0000017066. Z uvedeného vyplýva, že povinný mal povinnosť uhradiť oprávnenému sumu v celkovej

výške 47.400,- eur, avšak povinný preukázateľne uhradil oprávnenému čiastku vo výške 11.800,- eur,
a preto si oprávnený zvyšok svojho nároku riadne uplatnil v rámci konania o vydanie európskeho
platobného rozkazu. Súd však s poukazom na to, že v rámci exekučného konania sa na skutočnosti,
ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu neprihliada zdôrazňuje, že v prípade, ak povinný mal
pochybnosť o výške vymáhaného nároku priznaného exekučným titulom, túto skutočnosť mal namietať

v konaní, ktoré vydaniu exekučného titulu predchádzalo.

17. V súvislosti s vyššie uvedeným súd konštatuje, že tvrdenia povinného uvádzané v návrhu na
zastavenie exekúcie nezakladajú žiadnu relevanciu vo vzťahu k exekučnému konaniu, nakoľko tieto mali
byť uplatnené už v základnom konaní. Preto ak povinný namieta a nesúhlasí s výškou pohľadávky a

teda aj príslušenstva, ktorý si oprávnený uplatňuje v predmetnom exekučnom konaní, ide o skutočnosť,
ktorá vznikla ešte pred vydaním exekučného titulu a preto táto mala byť zo strany povinného namietaná
v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu. Exekučné konanie sa začína na návrh toho, kto je oprávnený
požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný nesplnil to, čo mu exekučný titul
ukladá.Oprávnenýpodalnávrhnavykonanieexekúcienazákladeexekučnéhotitulu,ktorýmjeEurópsky

platobnýrozkazvydanýOkresnýmsúdompreobchodnéveciViedeňsp.zn.008011EuM975/19pzodňa
20.03.2019. Keďže povinný si povinnosť nim uloženú nesplnil, oprávnený inicioval začatie exekučného
konania podaním návrhu na vykonanie exekúcie oprávnene, nakoľko splnil zákonom požadované
požiadavky pre začatie exekučného konania a svojho nároku sa domáha na základe spôsobilého
exekučného titulu. Nakoľko v čase začatia exekučného konania existoval nárok oprávneného voči

povinnému vyplývajúci z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia a povinný dobrovoľne nesplnil
to, čo mu ukladá, oprávnený nemal inú možnosť, ako podať návrh na vykonanie exekúcie, ktorého
preskúmaním súd nezistil žiadne dôvody vedúce k jeho zamietnutiu a preto v predmetnej veci poveril
súdneho exekútora vykonaním exekúcie.

18. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie
neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení
exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje
ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd rozhodol tak, že návrh povinného na
zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.