Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. máj 2019

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 6Er/836/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2210212145
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Lengyelová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2019:2210212145.2

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: INKASO Pohľadávok, spol. s.r.o., IČO:
36039039, so sídlom Hronského 2712, Vranov nad Topľou, proti povinnému: G. B., K.. XX.XX.XXXX,
vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Štefan Šviderský, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Hronského
1811, Vranov nad Topľou, o vymoženie uloženej povinnosti 35,05 € s príslušenstvom a trov exekúcie
takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu zastavuje.

II. Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekúcie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na tunajšom súde je vedené konanie ktorého predmetom je exekúcia na vymoženie pohľadávky
oprávneného priznanej vykonateľným rozhodnutím. Samotné exekučné konanie sa začalo návrhom

oprávneného na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi dňa 01.07.2010. Keďže tunajší
súd po preskúmaní návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, exekučného titulu a žiadosti súdneho
exekútora v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nezistil rozpor so zákonom, poveril súdneho
exekútora vykonaním exekúcie v prospech oprávneného.

2. V priebehu konania súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods.

1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že povinný zomrel a dedičské konanie po poručiteľovi bolo
zastavené pre nemajetnosť. Súdny exekútor zároveň oznámil, že trovy doterajšej exekúcie si uplatňuje
v celkovej výške 39,83 €.

3. Podľa ust. § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 01.04.2017 ak tento zákon v § 243i až
243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov

účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú
len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

4. Podľa ust. § 57 ods. 2 exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo
osobitného zákona.

5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku .

7. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len
ten, komu ju zákon priznáva.8. Podľa ust.§ 63 ods. 1 CSP ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí,
súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

9.Podľaust.§63ods.2CSPvkonanísúdpokračujenajmävtedy,akideomajetkovýspor.Súdrozhodne,
že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania
prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

10. Podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého
dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho
prešli poručiteľovou smrťou.

11. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

12. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,
súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

13. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného

nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na
vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na
náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

14. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného

bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na
návrh exekútora rozhodne o ich výške.

15. Pretože v danom prípade povinný zomrel a jeho procesná spôsobilosť zanikla dňom smrti, pričom
vymáhaná povinnosť s poukazom na ust. § 470 OZ neprešla na dedičov, súd postupoval podľa

citovaných zákonných ustanovení a exekúciu zastavil s poukazom na ust. § 63 ods. 1 CSP a nie podľa
ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, ako to navrhol súdny exekútor.

16. Pokiaľ sa týka trov exekúcie, súd v tomto smere rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi ich náhradu
nepriznal. Súdny exekútor v zmysle ust. 197 ods. 1 Exekučného poriadku má právo na odmenu, náhradu

hotových výdavkov a náhradu za stratu času, teda na trovy exekúcie. V zásade platí, že trovy exekúcie
znáša povinný. V danej veci však súd nemôže na zaplatenie trov exekúcie zaviazať povinného, pretože
tento stratil procesnú spôsobilosť a povinnosť z exekučného titulu neprešla na právnych nástupcov. Na
druhej strane, súd môže oprávneného zaviazať na zaplatenie trov exekúcie len v zmysle ustanovenia
§ 203 ods. 1, 2, 3 Exekučného poriadku, čo predstavuje výnimku zo všeobecnej zásady o úhrade trov

exekúcie povinným a je možné len v prípadoch, keď to zákonná úprava výslovne umožňuje.

17. Súd s poukazom na uvedené skúmal, či je tu daný dôvod na zaviazanie náhrady trov exekúcie
oprávneným podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, pričom jeho použitie prichádza do úvahy, iba
ak sú splnené zákonné predpoklady, t.j. ak exekučné konanie bolo zastavené, ak existuje zavinenie

oprávneného a ak je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie.
Súd teda skúmal, či oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie a
či sú splnené podmienky pre úhradu trov exekúcie oprávneným. Vychádzajúc zo zákonnej dikcie ust.
§ 203 Exekučného poriadku, podľa ktorého má súd možnosť, nie povinnosť zaviazať na úhradu trov
exekúcie oprávneného riadiac sa úvahou o miere jeho procesného zavinenia na zastavení exekúcie,

dospel súd k záveru, že oprávnený nenesie procesné zavinenie na zastavení exekúcie, keď ani pri
náležitej opatrnosti nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Zavinenie oprávneného, následkom
ktorého je zastavenie exekučného konania tak ako to vyžaduje zákon, teda súd nekonštatoval.

18. Ďalej súd skúmal, či je daný dôvod na zaviazanie náhrady trov exekúcie oprávneným podľa § 203

ods. 2 Exekučného poriadku, pričom musel konštatovať, že pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie
v danej veci súd nemôže použiť ani ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko tento sa viaže
na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného, čo nie je však tento prípad, pretože exekúciabola zastavená z dôvodu, že procesná spôsobilosť povinného zanikla dňom smrti, pričom povinnosť z
exekučného titulu na dedičov neprešla.

19. Použitie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku taktiež neprichádza do úvahy, keďže exekúcia nebola
zastavená z dôvodu že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Teda aplikácia ustanovenia § 203
ods. 3 Exekučného poriadku je v tomto prípade vylúčená.

20. Uvedenej problematike sa vo svojej rozhodovacej činnosti venoval i Ústavný súd Slovenskej

republiky, ktorý v uznesení sp. zn III. ÚS 351//07-11, IV. ÚS 236//08-12, I. ÚS 148/2010-11, kde okrem
iného Ústavný súd konštatoval, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav,
keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným
dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v
podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Riziko spojené s výkonom profesie je vyvážené
výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Ústavný súd súčasne konštatuje, že § 203 Exekučného

poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov zastavenej
exekúcie. Vyplýva to z toho, že citované ustanovenie obsahuje možnosť uváženia súdu pri priznaní
náhrady trov exekúcie opierajúc sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, miery jeho zavinenia a
napokon aj to, že aj keby tu bolo zavinenie, rozhoduje jeho intenzita. Zákon neukladá povinnosť súdu
uložiť oprávnenému nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi v každom prípade, ale iba vtedy,

ak oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Túto podmienku je
potrebné aplikovať vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu. Preto § 203 ods. 1 Exekučného
poriadku hovorí o opatrnosti náležitej. Súdny exekútor nemá nárok na zaplatenie odmeny v každom
prípade s poukazom na to, že zákon ustanovuje výnimku z pravidla zaplatenia odmeny exekútorovi za
výkon exekučnej činnosti. Takouto výnimkou je totiž práve prípad predpokladaný v § 203 Exekučného

poriadku. Legitímna nádej súdneho exekútora nadobudnúť náhradu trov exekúcie takto vzniká až
momentomnadobudnutiaprávoplatnostirozhodnutiaexekučnéhosúduopriznanínáhradytrovexekúcie
súdnemu exekútorovi. Súdny exekútor nevie a nemôže vopred predpokladať vznik situácie, že bez
zavinenia oprávneného dôjde k zániku povinného. Napriek tomu nie je možné výkladom rozširovať
prípady, kedy súd môže uložiť oprávnenému náhradu trov exekúcie, respektíve kedy trovy exekúcie

znášaoprávnený.Pretovprípade,akpovinnýzanikolbezprávnehonástupcuazároveňtuniejeniektorý
z dôvodov pre uloženie povinnosti nahradiť exekučné trovy oprávnenému, neexistuje iné zákonné
rozhodnutie, ako nepriznať súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti
poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok
z 23. november 1983, séria A č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie

(v citovanom prípade advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na
druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Európsky súd pre ľudské práva
ďalej akceptoval argument, že súdny exekútor mohol od oprávneného v exekučnom konaní žiadať
preddavok na trovy exekúcie a zastaviť exekučné konanie v prípade jeho nezaplatenia. Exekučný súd
k tomu dodáva, že súdny exekútor mal taktiež možnosť pri náležitom výkone exekúcie včas postrehnúť

ekonomickú a majetkovú situácia povinného a včas podať podnet súdu na zastavenie exekúcie pre
nemajetnosť povinného. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia,
taktiež s poukazom na ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre
ľudsképráva,rozhodoltak,žeexekútorovináhradutrovexekúciezvyššieuvedenýchdôvodovnepriznal.

21. S poukazom na vyššie uvedené argumenty a vzhľadom k osobitným okolnostiam prípadu, súd má
za to, že v danej veci nepriznanie náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi je dôvodné.

Poučenie:

Proti výroku o zastavení exekúcie môže podať strana v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dunajská Streda, písomne, v troch

vyhotoveniach.

Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a
to až po vyhlásení rozhodnutia. Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ
vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ust. § 365 ods. 1 C.s.p.,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do