Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. august 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/530/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415209391
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6415209391.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a

sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobkyne Z. D., nar. XX. XX.
XXXX, bytom F. č. XX, právne zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o. so sídlom
Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 466 proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o. so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, v konaní o zaplatenie 1.941,03
EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k.
18C/275/2015 zo dňa 12. 02. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.941,03
EUR spolu s 8,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.941,03 EUR od 07. 08. 2015 až do
zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, a to titulom vydania bezdôvodného
obohatenia aplikujúc ustanovenie § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd poukázal na to, že návrh žalobkyne na uzavretie
zmluvy o úvere nebol akceptovaný žalovaným v celom rozsahu, pretože prejav vôle žalovaného
obsiahnutý v časti 6 zmluvy neobsahoval zhodu prejavu vôle s návrhom žalobkyne (neboli zhodné
údaje o RPMN a predpokladanej RPMN) a súčasne akceptácia žalovaného obsahovala aj ročnú
úrokovú sadzbu úrokov z omeškania, čo však návrh žalobkyne v časti 5 vôbec neobsahoval. Z
uvedených dôvodov tak podľa okresného súdu išlo o prijatie návrhu s dodatkami, zmenami, z čoho
vyvodil, že zo strany žalovaného bol žalobkyni predložený nový návrh na uzavretie zmluvy a nebolo

preukázané, že by žalobkyňa takýto návrh žalovaného akceptovala. Naviac z výpovede žalobkyne
mal za preukázané, že finančné prostriedky jej boli poskytnuté v hotovosti, tieto mala splácať podľa
splátkového kalendára, ktorý jej bol zaslaný a nedostala žiadnu kartu, prostredníctvom ktorej by mohla
čerpať finančné prostriedky. Žalobkyni bol poskytnutý spotrebiteľský úver, súčasťou ktorého mala byť aj
možnosť čerpania revolvingového úveru, ku ktorému čerpaniu však nedošlo.

3. Okresný súd, napriek vyššie uvedenému konštatoval, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu

zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej v texte „zákon č. 129/2010 Z.z.“), zmluva mala obsahovať
všetky zákonné náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 tohto zákona vrátane údaja o RPMN, ktorý bol uvedený
nesprávne, ako aj termín konečnej splatnosti, pretože z údajov uvedených v zmluve ho bežný spotrebiteľnevie zistiť, v dôsledku čoho je nutné takto poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov
v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z..

4. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel okresný súd k záveru, že žalovaný sa prijatím finančných
prostriedkov od žalobkyne bezdôvodne obohatil, nakoľko táto vykonala úhrady v jeho prospech, a to
nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov, ktoré jej boli poskytnuté vo výške 1.284,25 EUR.
Žalobkyňa žalovanému vzhľadom na predložený prehľad platieb úveru č. 8200043562 ku dňu 06.
07. 2015 v období od 22. 02. 2012 do 13. 05. 2015 vykonala úhrady vo výške 3.225,28 EUR, ktoré

skutočnosti v konaní neboli spochybnené. V rozsahu rozdielu medzi sumou, ktorá bola žalobkyni
žalovaným poskytnutá titulom spotrebiteľského úveru, tak žalovanému uhradila o 1.941,03 EUR viac, v
ktorom rozsahu sa žalovaný bezdôvodne obohatil na jej úkor. V tejto súvislosti okresný súd poukázala
na ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.

5. Okresný súd zároveň v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobkyni aj úroky z omeškania od 07. 08. 2015 t. j. dňom nasledujúcim po dni (06. 08. 2015), dokedy
jej mal vydať v zmysle výzvy žalobkyne bezdôvodné obohatenie.

6. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku platného
a účinného do 30. 06. 2016, nakoľko žalobkyňa bola úspešná v konaní v celom rozsahu.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, keď namietal, že z rozsudku nie
je zrejmé, ako mal súd za preukázanú výšku bezdôvodného obohatenia a skutočnosť, že k tomuto
bezdôvodnému obohateniu došlo na úkor žalobkyne. Vzhľadom k uvedenému považoval rozsudok
okresného súdu za predčasný a nepreskúmateľný. Nestotožnil sa s právnym záverom okresného súdu

o tom, že zmluva nevznikla z dôvodu absencie dohody zmluvných strán o RPMN. Náležitosti zmluvy
podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nie sú podmienkou vzniku samotnej zmluvy a jej platnosti, čo vyplýva
aj z ustanovenia § 11 ods. 1 tohto zákona, podľa ktorého sa úver pri absencii týchto náležitostí podľa
§ 9 ods. 2 písm. a/ až l/, s/, z/ a aa/ považuje (len) za bezúročný a bez poplatkov, teda nie neuzavretý
alebo neplatný. Na vznik zmluvy teda nie je potrebná dohoda o RPMN. Poukázal na to, že pri podaní

žiadosti o úver údaj o dátume vyplatenia úveru nie je známy a stáva sa známym až pri schválení úveru,
z ktorého dôvodu sa aj údaj o RPMN môže odchyľovať. Uvedené však nemožno považovať za zmenu
návrhu, keď žiadateľ o úver nenavrhuje žiadny konkrétny dátum, kedy má byť úver vyplatený.

8. Žalovaný sa nestotožnil ani s právnym záverom okresného súdu, že poskytnutý úver je potrebné

považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že zmluva neobsahuje údaj o konečnej splatnosti.
Zdôraznil, že obsah zmluvy s poukazom na článok 7 odsek 7.1 tvoria aj prílohy, ktoré sú neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy a v zmysle uvedeného oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje toto
potvrdenie nielen akceptáciu predloženého návrhu na uzavretie zmluvy, ale je aj súčasťou zmluvy ako
takej. Predmetné oznámenie teda údaj o konečnej splatnosti úveru obsahuje, rovnaký údaj vyplýva aj

zo splátkového kalendára.

9. Na záver žalovaný napadol aj časť výroku o povinnosti zaplatiť úroky z omeškania s odôvodnením, že
do prípadného omeškania sa dosiaľ nedostal. K tejto situácii by došlo len v prípade, ak by dobrovoľne
neplnil povinnosť v lehote stanovenej súdom.

10. Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie,
prípadne ho zmeniť tak, že odvolací súd žalobu zamietne.

11. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že rozhodnutie okresného súdu

považuje za správne, dostatočne odôvodnené. Stotožnila sa s názorom okresného súdu o tom, že v
predmetnej veci nedošlo vôbec k uzatvoreniu zmluvy o úvere, keď ňou navrhovaná výška RPMN nebola
žalovaným akceptovaná a navyše o konečnej výške RPMN nebola upovedomená dostatočne skoro
predtým, ako zmluvu uzatvorila. Rovnako považovala za správny i právny záver okresného súdu o tom,
že zmluva o úvere je zmluvou bezúročnou a bez poplatkov, keď neobsahuje údaj o konečnej splatnosti

spotrebiteľského úveru. Na záver zdôraznila, že RPMN ako údaj je tak dôležitou náležitosťou zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, ktorú je nevyhnutné uviesť do samotného textu zmluvy a nie je prípustné, aby
tento údaj obsahovalo len oznámenie veriteľa o schválení spotrebiteľského úveru, ako bolo tomu v ichprejednávanom prípade. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil v celom rozsahu ako
vecne správny.

12. Okresný súd vo veci samej rozhodol dňa 12. 02. 2016. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť
zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte aj „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1
stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Podľa prvej vety odseku 2 §-u 470 CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Zohľadňujúc

vzájomnú koreláciu ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje, že nová
právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesno-právnych noriem, rešpektuje ale
procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30. 06. 2016, a ktorý účinok zostal zachovaný aj po
30. 06. 2016 (viď § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej účinnej právnej úpravy
o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od
uvedeného dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením právnej istoty

a legitímnych očakávaní strán, lebo ten kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže
byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp.
zn. PL ÚS 36/1995).

13. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného viazaný rozsahom a

dôvodmi odvolania v zmysle § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP
(a contrario) rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

14. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v
dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie

ajnáležiteodôvodnilpodľa§220ods.2CSP.Okresnýsúdsasprávnevodôvodnenírozhodnutiazameral
len na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce,
pretože všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.
Okresný súd stručne a jasne objasnil skutkový, ako aj právny základ rozhodnutia, ktorý postačuje pre

záver o tom, že nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia je dôvodný.

15. Úvodom odvolací súd poukazuje na zodpovednosť žalovaného za obsahové vymedzenie svojho
odvolania v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími
dôvodmi. Jedným z odvolacích dôvodov bola nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť rozhodnutia

okresného súdu, nakoľko podľa žalovaného z rozsudku nie je zrejmé, ako mal súd za preukázanú
výšku bezdôvodného obohatenia a skutočnosť, že k tomuto bezdôvodnému obohateniu došlo na úkor
žalobkyne, a to napriek tomu, že žalovaný túto námietku vzniesol už v písomnom vyjadrení k veci. K
uvedenej námietke odvolací súd poukazuje na to, že žalobkyňa už v žalobe tvrdila, že uhradila sumu
3.225,28 EUR a na jej preukázanie predložila potvrdenie žalovaného označeného ako prehľad platieb

úveru č. 8200043562 ku dňu 06. 07. 2015, z ktorého po sčítaní všetkých položiek vyplýva, že z účtu
označeného ako D. N. bola celkovo poukázaná na úhradu dlhu voči žalovanému práve uvedená suma.
Na pojednávaní žalobkyňa k tejto otázke uviedla, že finančné prostriedky uhrádzala zo spoločného
účtu, ktorý má so svojim manželom N. D.. Tieto skutočnosti vyplývajú aj z rozsudku okresného súdu
a jeho odôvodnenia na strane 3, 4 a 9, na ktoré dôvody odvolací súd odkazuje a v dôsledku čoho

uvedenú námietku nepovažuje za dôvodnú. Nemožno konštatovať, že by rozhodnutie okresného súdu
bolo nepreskúmateľné, resp. predčasné, a to vo vzťahu k výške bezdôvodného obohatenia na strane
žalobkyne. To, že žalobkyňa žalovanému zaplatila sumu 3.225,28 EUR doposiaľ nespochybňoval ani
žalovaný a nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by dosiaľ zistený skutkový stav vo veci spochybnil.

16. Právny záver okresného súdu o tom, že zmluva podlieha režimu zákona č. 129/2010 Z. z. a musí
obsahovať obligatórne náležitosti dané uvedeným zákonom, je vecne správny.

17. Významom § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. je, aby spotrebiteľ bol už pri podpise
zmluvy informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si

povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Konečná splatnosť spotrebiteľského úveru musí byť určená konkrétnym časovým okamihom zreteľne
tak, aby spotrebiteľ mohol už pred vstupom do úverového vzťahu zohľadniť aj dĺžku jeho riadneho
trvania, a tým uskutočniť najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi, resp. dodávateľmi.Informáciu o konečnej splatnosti úveru teda musí mať spotrebiteľ k dispozícii pred podpisom zmluvy
o úvere, čo vyplýva aj zo skutočnosti, že podľa § 4 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom
ku dňu podpísania zmluvy platí, že veriteľ alebo finančný agent je povinný v dostatočnom časovom

predstihu pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred prijatím ponuky o spotrebiteľskom
úvere, poskytnúť spotrebiteľovi v súlade so zmluvnými podmienkami ponúkanými veriteľom alebo
požiadavkami spotrebiteľa informácie, okrem iného aj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a
termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Pokiaľ sa teda uvedený údaj v žiadosti o poskytnutí
revolvingového úveru nenachádza, tento sa nenachádza ani v zmluvných dojednaniach, ktoré boli

súčasťou tejto žiadosti, ale tento údaj obsahuje až oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi (č.l.
8), ktoré je však už podľa dátumu svojho vyhotovenia zo dňa 30. 12. 2011, zatiaľ čo žalobkyňa žiadosť
o úver podpísala už 29. 12. 2011, je zrejmé, že žalobkyňa tento údaj včas k dispozícii nemala, naopak
tento jej bol doručený až následne.

18. Zmluva o úvere údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru neobsahuje a v čase uzatvárania

zmluvy so spotrebiteľom tomuto nebolo známe, aký termín konečnej splatnosti a doba trvania zmluvy
bude uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré bolo žalobkyni doručené až
dodatočne. Nemožno sa stotožniť ani s tvrdením žalovaného, že termín konečnej splatnosti je možné
uviesť až dodatočne v oznámení veriteľa o schválení úveru, ak zmluva o revolvingovom úvere uzavretá
medzi stranami sporu dňa 30. 12. 2011 na rubovej strane pod bodom 13 obsahuje len to, že riadnym

doplnením a následným podpisom tejto žiadosti/zmluvy všetkými zúčastnenými stranami uzatvoril veriteľ
s dlžníkom zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania (na
zadnej strane tejto žiadosti/zmluvy), ktoré sa však na zadnej strane zmluvy nenachádzali.

19. V článku 7 bod 2 zmluvných dojednaní žalovaného, ktoré neboli na zadnej strane zmluvy, je výslovne

uvedené, že s prílohou uvedenou v článku 7 ods. 7.1 písm. g) , teda s Oznámením veriteľa o schválení
úveru dlžníkovi bude spotrebiteľ oboznámený po jej odoslaní. Uvedené oznámenie a ani údaje v ňom
obsiahnuté nemohli byť spotrebiteľovi, teda žalobkynu, známe v čase uzavretia zmluvy o úvere.

20. Nie je možné pristúpiť na výklad žalovaného, že termín konečnej splatnosti bol žalobkyni známy,

ak v zmluvných dojednaniach, ktoré sú súčasťou zmluvy, je dojednané, že súčasťou zmluvy sú i
ďalšie prílohy, s ktorými nebola žalobkyňa v čase uzavretia zmluvy ako spotrebiteľ oboznámená. Ani
zmluvné dojednania, ktoré tvoria súčasť zmluvy, termín konečnej splatnosti úveru totiž neobsahujú.
Konštatovanie, že deň splatnosti poslednej splátky úveru podľa posledného splátkového kalendára je
dňom konečnej splatnosti úveru je neurčitý a nezrozumiteľný, ak splátkový kalendár nie je súčasťou

zmluvy, zmluvných dojednaní a ani oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Bez ohľadu na
to, opakovane odvolací súd zdôrazňuje, že určenie dňa splatnosti poslednej splátky bez toho, aby bol
tento deň špecifikovaný, možno k jeho určeniu dospieť len komplikovaným výpočtom, ktorý nemusí byť
bežnému spotrebiteľovi zrejmý, ak aj podľa žalovaného, je tento termín možné vypočítať na základe
viacerých pre spotrebiteľa neznámych údajov (v čase uzavretia zmluvy), naviac, len z parametrov

schváleného úveru, a to z počtu splátok, periodicity ich splatnosti, dátumu splatnosti v priebehu periódy
ich splácania a podobne a súčasne splátkový kalendár nie je súčasťou zmluvy. V konaní ani žiadny
splátkový kalendár nebol predložený, nie je obsahom spisu.

21. Ak žalovaný na záver napadol rozhodnutie okresného súdu aj v časti výroku o povinnosti zaplatiť

úroky z omeškania s odôvodnením, že do prípadného omeškania sa dosiaľ nedostal, k uvedenému
odvolací súd konštatuje, že rozsudok o povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie nemá konštitutívne
účinky. Naopak ide o rozsudok deklaratórny, ktorý v prípade úspechu žalobcu deklaruje, že niekedy v
minulosti k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobkyne došlo. Žalovaný sa teda v žiadnom prípade
nedostal do omeškania až potom, čo neplní v paričnej lehote na základe rozhodnutia súdu. Pri určení

okamihu omeškania je potrebné vychádzať z ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, v zmysle
ktorého, ak čas plnenia nie je dohodnutý ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je
dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Žalobkyňa výzvou na č.l.
5 spisu požiadala žalovaného o vydanie bezdôvodného obohatenia s tým, že lehotu na plnenie určila
dňom 06. 08. 2015 a do omeškania sa žalovaný dostal tak, ako rozhodol okresný súd, teda dňom 07.

08. 2015.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolanie žalovaného nepovažuje odvolací súd za dôvodné, odvolacie
dôvody neobstoja a okresný súd stručne, jasne a zrozumiteľne vysvetlil, na základe akých právnychúvah dospel, vzhľadom na ním vykonané dokazovanie, k právnemu záveru o tom, že zmluva neobsahuje
údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ktorý právny záver okresného súdu postačuje k tomu,
aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne. Pokiaľ teda zákon ako výslovnú

náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvádza konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, tak
jednoznačne tento údaj musí byť uvedený v zmluve a nie je prípustné, aby účastník zmluvy sa k tomuto
údaju dopracovával výkladom, výpočtom, prípadne následne s ním bol oboznámený až doručením
oznámenia o schválení úveru. Na základe uvedeného preto okresný súd následne dospel k správnemu
právnemu záveru, v zmysle ktorého je nutné úver poskytnutý žalovaným žalobkyni považovať za úver

bez poplatkov a bez úrokov tak, ako to okresný súd konštatoval aplikujúc ustanovenie § 11 zákona č.
129/2010 Z.z.. Pokiaľ ide o vznik bezdôvodného obohatenia, okresný súd aplikujúc ustanovenie § 451
ods. 1,2 Občianskeho zákonníka vyhodnotil, že zo strany žalobkyne došlo k zaplateniu sumy 1. 941,03
EUR ide o plnenie bez právneho dôvodu, ktoré je žalovaný povinný vydať žalobkyni, ak sa v uvedenom
rozsahu obohatil na jej úkor. Odvolací súd pre úplnosť dopĺňa, že posúdenie, či medzi stranami išlo
o vzťah z bezdôvodného obohatenia, závisí od naplnenia znakov skutkovej podstaty, hmotnoprávnej

normy (§ 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka). Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku
konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho
došlo k bezdôvodnému obohateniu. Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Inštitút bezdôvodného obohatenia
vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a

pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3
Cdo 124/2002). Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom
jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného, ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav
obohatenia vznikol (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33 Odo 882/2006).

23. Odvolací súd rozhodnutie okresného súdu potvrdil, a to vrátane výroku o náhrade trov konania,
ktorú skutočnosť odvolací súd uvádza napriek tomu, že konkrétnymi dôvodmi rozhodnutie o náhrade
trov konania nebolo žalovaným napadnuté, avšak ide o výrok závislý. Okresný súd rozhodol o náhrade
trov konania v súlade so zákonom v zmysle § 142 ods. 1 OSP, ako aj v súlade s Vyhláškou Ministerstva
spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z..

24. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP, teda podľa pomeru úspechu v odvolacom konaní. Žalovaný nebol v odvolacom konaní
úspešný, preto nemá nárok na náhradu odvolacieho konania, naopak úspešnou stranou bola žalobkyňa,
ktorej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu. O výške

týchto trov rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).