Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. august 2013

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 1C/76/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513201489
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Uhlár
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2013:8513201489.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, samosudcom JUDr. Erikom Uhlárom, v právnej veci navrhovateľa CD
Consulting s.r.o., IČO: 26429705, Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3,
Česká republika, právne zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36864421, Grösslingova
4, 811 09 Bratislava, proti odporcovi U. M., nar. XX.X.XXXX, D. XXX, okr. F. Z., za účasti vedľajšieho
účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42176778,
Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, právne zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so
sídlom v Stropkove, Nám. SNP 7, o zaplatenie 607,13 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 28.3.2013 domáhal voči odporcovi zaplatenia zmenkovej
sumy 607,13 eur, úroku vo výške 0,25 % denne: zo sumy 1.107,13 eur od 17.5.2010 do 7.10.2010, zo
sumy 957,13 eur od 8.10.2010 do 4.11.2010, zo sumy 807,13 eur od 5.11.2010 do 21.7.2011, zo sumy
707,13 eur od 22.7.2011 do 5.9.2011 a zo sumy 607,13 eur od 6.9.2011 do zaplatenia, 6 % ročného
úroku: zo sumy 1.107,13 eur od 12.8.2010 do 7.10.2010, zo sumy 957,13 eur od 8.10.2010 do 4.11.2010,
zo sumy 807,13 eur od 5.11.2010 do 21.7.2011, zo sumy 707,13 eur od 22.7.2011 do 5.9.2011 a zo sumy
607,13 eur od 6.9.2011 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 3,69 eur a náhrady trov konania.
Nároky uplatnil podľa článku 4. ods. 1. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007,
ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

Navrhovateľ uplatnené nároky odôvodnil tým, že je indosatárom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil
odporca 23.11.2009 na zmenkovú sumu 1.107,13 eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku
0,25 % denne od 17.5.2010; uviedol, že indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ a ako miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného
zmenkového veriteľa - t.j. spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, Pribinova 25, 811 09
Bratislava (ďalej tiež aj ako „indosant“). Ďalej uviedol, že indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom
odporca doposiaľ na zmenkovú sumu zaplatil 500,00 eur a na úroky 0,00 eur, pričom keďže zmenková
listina je opatrená doložkou bez protestu, indosant nenechal uvedené skutočnosti zistiť verejnou
listinou. Ako písomné dôkazy na podporu svojej pohľadávky navrhovateľ
-X- XC/XX/XXXX

označil a predložil originál zmenky, plnomocenstvo udelené jeho právnemu zástupcovi, kópiu výpisu
navrhovateľa z príslušného registra, v ktorom je navrhovateľ zapísaný a kópiu osvedčenia jeho právneho
zástupcu pre daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 121 O.s.p., netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti,
ako aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne
záväzné akty, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom
vestníku Európskej únie.

Podľa čl. 19. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, pokiaľ toto nariadenie
neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom
členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa čl. 4 ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ak sa pohľadávka
zdá zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný alebo ak navrhovateľ tlačivo návrhu na uplatnenie
pohľadávky nedoplnil alebo neopravil v rámci určenej lehoty, návrh sa zamietne.

Podľa bodu (13) „preambuly“ Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, pojmy
"zjavne neopodstatnené" v kontexte zamietnutia pohľadávky a "neprípustné" v kontexte
zamietnutia návrhu by sa mali určiť v súlade s vnútroštátnym právom.

Z predloženej zmenky vyplýva, že zmenka bola dňa 23.11.2009 vystavená tak, ako je uvedené v
podanom návrhu, pričom však všetky údaje (vrátane zmenkovej sumy, zmenkového úroku a obdobia,
od ktorého mala byť zmenková suma úročená) okrem údajov o vystaviteľovi, mieste vystavenia, dátumu
vystavenia a č. zmenky boli vopred predtlačené; išlo pritom o vystavenie vlastnej zmenky. Z predloženej
zmenky tiež vyplýva, že došlo k jej indosovaniu. Zmenka je opatrená doložkou „bez protestu“, čo v
zmysle § 77 ods. 1 v spojení s § 46 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zbavovalo v danom prípade
spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako prvého zmenkového veriteľa a osobu, ktorá zmenku indosovala
(je teda indosant), povinnosti na zachovanie postihových práv dať urobiť protest - toto právo (urobiť
protest) však menovaná spoločnosť napriek tomu mohla využiť. Vo vzťahu k tomu, vychádzajúc zo
skutočností uvádzaných samotným navrhovateľom v bode 8.1. návrhu na začatie konania je zrejmé, že k
indosovaniu zmenky došlo po uplynutí lehoty na protest („indosant predložil zmenku k zaplateniu“, keďže
zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“ indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti
zistiť verejnou listinou“) - navrhovateľ /indosatár/ teda nijako nespomína svoj postup ohľadne /napriek
doložky v zmenke „bez protestu“/ stále daného práva protestu pre neplatenie, z čoho možno vyvodiť, a
súd to považuje vyššie uvedeným za preukázané, s poukazom na hore uvedené formulácie v návrhu,
jedine to, že k indosovaniu zmenky došlo až po uplynutí lehoty na protest, v dôsledku čoho indosament
dotknutej zmenky má v zmysle § 77 ods. 1 v spojení s § 20 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. len účinky
obyčajného postúpenia.

Súdu je zároveň z jeho činnosti, osobitne z činnosti v exekučných konaniach (ale aj zo skutočností
zistených súdom v súvislosti s konaním o obdobných návrhoch navrhovateľa v iných veciach, podaných
súdu tiež dňa 28.3.2013), ako aj z verejne sprístupneného výpisu spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
ktorá bola prvým zmenkovým veriteľom, z obchodného
-X- XC/XX/XXXX

registra známe, že činnosť menovanej spoločnosti v značnej miere predstavuje poskytovanie úverov z
vlastných zdrojov, ktoré boli zabezpečované zmenkami, pričom v činnosti súdu neboli zriedkavé prípady,
naopak v zásade to bolo pravidlom, že pri uplatňovaní práv spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. bolo
zistené, že osoby konajúce v mene uvedenej spoločnosti vypisovali zmluvy tak, aby aj v prípade, že
úver nebol poskytovaný na účel podnikania či obchodnej činnosti alebo výkon zamestnania dlžníka, boli
v zmluvách zaznačené práve takéto účely poskytovania úveru, resp. ak bolo zistené, že dlžník podniká
na základe živnostenského alebo aj iného oprávnenia, boli jeho údaje v zmluve uvedené iba s uvedením
príslušného identifikačného čísla za účelom navodenia dojmu, že ide výlučne o obchodnoprávny vzťah.
Rovnako je súdu z jeho činnosti známe, že po preukázaní v príslušných konaniach skutočnej povahy
právneho vzťahu (zabezpečeného zmenkou) ako spotrebiteľského, spadajúceho pod úpravu zákona
č. 258/2001 Z.z., medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. a tým-ktorým dlžníkom, bolo zrejmé, že
menovaná spoločnosť (v období kedy vystavil zmenku aj odporca, v ktorej je tiež bližšie identifikovaný
iba údajom IČO) prijala od dlžníkov na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru zmenky
vyplnené v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. ((v znení účinnom od 1.1.2008 /
t.j. aj v čase vystavenia v tomto konaní predloženej zmenky/ - „V súvislosti s poskytovaním úveru
od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od

dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o
zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať
a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade
zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.“)).

Z vyššie uvedených dôvodov, s poukazom na v danom prípade zrejmé účinky indosamentu ako len
obyčajného postúpenia tak, ako je uvedené vyššie (za súčasného priamo zo zmenky zrejmého rozporu
výšky úroku požadovaného zo zmenkovej sumy /0,25 % denne, t.j. 91,25 % ročne tak s dobrými mravmi,
ako aj s ich užším vymedzením - so zásadami poctivého obchodného styku), ako aj vzhľadom na to, že
v zmysle smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 je súd z úradnej povinnosti povinný skúmať v každom
konaní, či sa nejedná o spotrebiteľský právny vzťah, a to za účelom zabezpečenia právnej ochrany
spotrebiteľa, vyzval súd v zmysle článku 4. bod 4. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 861/2007 navrhovateľa na uvedenie konkrétneho právneho titulu, na základe ktorého bola zmenka
vystavená a vyplnená (zmluvy alebo iného právneho aktu) s uvedením prvotného právneho vzťahu
medzi pôvodnými zmluvnými stranami, ako aj na samotné
zaslanie právneho titulu, na základe ktorého bola zmenka vystavená a vyplnená. Zároveň v príslušnom
tlačive súd navrhovateľa poučil, že ak návrh nedoplní, resp. neopraví v uvedenej lehote (do 31.5.2013)
súd návrh zamietne v súlade s podmienkami ustanovenými v nariadení (ES) č. 861/2007.

Navrhovateľ požadované skutočnosti neoznámil a listiny nepredložil; prostredníctvom svojho právneho
zástupcu podaním doručeným súdu 28.5.2013 uviedol, že poskytol súdu dostatočne jasné a primerané
informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových nárokoch vyplývajúcich z platnej
zmenky, predložil súdu originál zmenky, zmenkové informácie preniesol presne do návrhu a preto
neostáva z jeho strany čo doplniť
-X- XC/XX/XXXX

alebo opraviť, ďalej že si uplatňuje majetkové práva zo zmenky a nie z pohľadávky, že disponuje len
indosovanou zmenkou a nemá k dispozícii iné primerané a presné údaje alebo listiny, ktoré súd vyžaduje
a ktoré by mohol nad rámce už v návrhu uvedeného súdu oznámiť alebo predložiť, že vzhľadom na
uvedené nemá dostatočne presné a primerané údaje na to, aby mohol zodpovedne zhodnotiť typ zmenky
a titul jej vzniku. Ďalej uviedol, že správne vyplneným tlačivom uplatnil pohľadávku, ktorá vyjadruje
zmenkové nároky, na preukázanie vzniku zmenkových nárokov predložil súdu originál platnej zmenky,
zmenka obsahuje všetky dostatočne jasné a primerané informácie o vyčíslenej pohľadávke, ktorú
uplatňuje, ako aj že prípustnosť uplatneného nároku je daná platnosťou zmenky, a tiež, že doplnenie
alebo oprava tlačiva na uplatnenie pohľadávky preto nesúvisí s prípustnosťou uplatneného nároku.

Súd si je vedomý prísnej formálnosti zmenkového práva, avšak s poukazom na vyššie uvedené
skutočnosti nemôže neprihliadať na to, že, konkrétne v prípade spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
ktorá bola pôvodným zmenkovým veriteľom, podľa názoru súdu (vychádzajúc zo skutočností známych
mu z celej jeho činnosti) vznikla určitá „prax“ (v rámci zmluvných vzťahov a následne v súvislosti s
uplatňovaním nárokov z nich), v dôsledku ktorej dochádza podľa názoru súdu k využívaniu zmenkových
inštitútov (v súvislosti s úverovými vzťahmi) de facto v neprospech druhej strany, ktorá vstupuje do
týchto zmluvných vzťahov s uvedenou spoločnosťou. Samotná formálnosť zmenkového práva nemôže
byť preto ani v danom prípade základným a jediným argumentačným podkladom, z ktorého by súd
pri posudzovaní tohto prípadu vychádzal. Práve preto v záujme zabránenia prípadného zneužitia
zmenkového práva len s ohľadom na jeho formálnosť (napr. v kontexte § 17 zákona č. 191/1950 Zb.) a
v záujme plného splnenia povinnosti súdu v zmysle smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 skúmať v
každom konaní, či sa nejedná o spotrebiteľský právny vzťah (pričom treba poznamenať, že pochybnosť
o skutočnom účele úveru v tomto konkrétnom prípade bola dôvodne vyvodzovaná tunajším súdom už v
konaní sp. zn. 3Er/57/2011), a to za účelom zabezpečenia právnej ochrany spotrebiteľa - k čomu je súd v
danom prípade napriek formálnosti zmenkového práva povinný o to viac nielen vzhľadom na skutočnosti
známe mu z jeho činnosti v iných konaniach týkajúcich sa spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. (osobitne /
vzhľadom na čas vystavenia zmenky predloženej v tomto konaní/ prijímania z jej strany zmeniek, ktoré
neboli vyplnené v súlade s § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom po 1.1.2008) ale
aj vzhľadom na z obsahu samotného návrhu vyvodený čas indosovania zmenky a účinky takéhoto

indosamentu ako obyčajného postúpenia, vyzval súd navrhovateľa v zmysle článku 4. bod 4. Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 na uvedenie konkrétneho právneho titulu, na základe
ktorého bola zmenka vystavená a vyplnená (zmluvy alebo iného právneho aktu) s uvedením prvotného
právneho vzťahu medzi pôvodnými zmluvnými stranami, ako aj na samotné zaslanie právneho titulu, na
základe ktorého bola zmenka vystavená a vyplnená, pričom navrhovateľa zároveň v príslušnom
tlačive súd poučil, že ak návrh nedoplní, resp. neopraví v uvedenej lehote (do 31.5.2013) súd návrh
zamietne v súlade s podmienkami ustanovenými v nariadení (ES) č. 861/2007.

Na to navrhovateľ reagoval ako je uvedené vyššie - a tu je zarážajúce to, že navrhovateľ podľa vlastných
tvrdení v podaní doručenom súdu 28.5.2013 disponuje len indosovanou zmenkou a nemá k dispozícii
iné primerané a presné údaje alebo listiny, ktoré súd vyžaduje a ktoré by mohol nad rámce už v
návrhu uvedeného súdu oznámiť alebo predložiť, že vzhľadom na uvedené nemá dostatočne presné a
primerané údaje na to, aby mohol zodpovedne zhodnotiť typ zmenky a titul jej vzniku - potom vyvstáva
otázka, odkiaľ mu je známy presný dátum narodenia odporcu, uvedený ním v plnej moci, ktorú
navrhovateľ
-X- XC/XX/XXXX

udelil svojmu právnemu zástupcovi pre toto konanie (v zmenke, ktorou jedinou údajne navrhovateľ
disponuje, totiž dátum narodenia, ani rodné číslo, odporcu uvedené nie sú).

Súd je toho názoru, že ak vyzval navrhovateľa na doplnenie návrhu (ako je uvedené vyššie), uvedúc
mu výslovne, že je povinnosťou súdu v zmysle smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 skúmať v
každom konaní, či sa nejedná o spotrebiteľský právny vzťah, a to za účelom zabezpečenia právnej
ochrany spotrebiteľa, pričom zmenka bola navrhovateľovi indosovaná spoločnosťou POHOTOVOSŤ,
s.r.o., kde jestvujú zrejmé indície, že zmenka zabezpečovala úver alebo pôžičku a druhou zmluvnou
stranou minimálne mohol byť spotrebiteľ, ktoré skutočnosti navrhovateľovi nielen môžu, ale vzhľadom na
osobu jeho právneho zástupcu (ktorý práve aj spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. zastupuje aj v mnohých
exekučných konaniach, kde exekučným titulom boli rozhodcovské rozsudky vychádzajúce zo zmeniek,
kde súdy žiadosti o udelenie poverení zamietali a aj zastavovali exekučné konania aj s ohľadom na
neprijateľnosť samotných zmluvných podmienok) nepochybne sú taktiež zrejmé, nie je možné poskytnúť
ochranu navrhovateľovi pri takomto spôsobe uplatňovania jeho práv (ako v tomto konaní) a akceptovať
jeho tvrdenia, že nemá iné údaje alebo listiny k dispozícii aby mohol zhodnotiť typ zmenky a titul jej
vzniku (totiž osobitne s poukazom na poslednú vetu vo vyššie uvedenom texte citovaného ustanovenia
§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. navrhovateľ bol povinný preskúmať, s ohľadom na samotný predmet
činnosti subjektu, zo strany ktorého mu zmenka bola indosovaná, či je zmenka v súlade s ustanoveniami
právnych predpisov upravujúcimi spotrebiteľské právne vzťahy).

V zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase vystavenia zmenky spotrebiteľom je
fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania - účel poskytnutého úveru pritom možno zistiť iba z príslušných zmluvných dokumentov
(napr. či je v nich povolanie, podnikanie či zamestnanie náležite špecifikované alebo iba uvedené
všeobecne za účelom obídenia prísnejšej - spotrebiteľskej - právnej úpravy), ktorými bol založený
právny vzťah, ktorý v tomto konaní predložená zmenka mala zabezpečiť; zároveň treba poukázať aj
na ustanovenie § 2 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom v čase vystavenia zmenky (na
účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba alebo /pozn.: dokonca/ právnická osoba,
ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej
domácnosti), v zmysle ktorého taktiež možno vyvodiť to, že len podrobným preskúmaním zmluvných
dokumentov zakladajúcich právny vzťah, v súvislosti s ktorým bola zmenka vystavená možno vyvodiť
záver, či išlo alebo nešlo v danom prípade o spotrebiteľský právny vzťah, čo však navrhovateľ súdu
svojim postupom v zmysle podania doručeného súdu 28.5.2013 neumožnil.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti (a znenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. a §
2 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. účinným v čase vystavenia zmenky) má súd za to, že, osobitne
v dôsledku postupu navrhovateľa, ktorý po výzve súdu danej mu podľa článku 4. ods. 4. Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 návrh nedoplnil a nepredložil požadované listiny,
v dôsledku čoho nie je možné náležite preskúmať dôvodnosť a oprávnenosť návrhom uplatnených
nárokov z hľadiska potreby prípadnej ochrany spotrebiteľa (čo práve kvôli formálnosti zmenkového
práva, na ktorej navrhovateľ napriek ustanoveniam § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. a § 2 písm. a/

zákona č. 250/2007 Z.z. účinným v čase vystavenia zmenky zotrváva, za takého stavu znemožňuje
súdu už v tomto štádiu konania //aj s poukazom na účinky indosamentu zmenky podľa § 20 ods. 1
-X- XC/XX/XXXX

zákona č. 191/1950 Zb., vzhľadom na jeho vyššie zistený čas vyplývajúci priamo z podaného návrhu,
podľa názoru súdu pritom za súčasného stavu bez potreby osobitných námietok zo strany odporcu - i keď
samotná zmenka je stále platná// riadnym posúdením a preskúmaním samotného zmluvného vzťahu a
jeho podmienok zabezpečiť spravodlivú ochranu prípadných odôvodnených práv navrhovateľa tak, aby
súčasne s tým nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov odporcu), že v danom
prípade ide zo strany navrhovateľa o uplatňovanie práva takým spôsobom, ktorý je v rozpore s dobrými
mravmi, v dôsledku čoho súd podaný návrh hodnotí ako neprípustný, pričom v zásade takýto výkon
práva, takéto uplatňovanie práva, ani nemôže požívať právnu ochranu.

Preto súd podľa čl. 4. ods. 4. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007
navrhovateľom podaný návrh zamietol.

V Nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 nie je uvedené akou konkrétnou formou
rozhodnutia (rozsudok, uznesenie) rozhodne súd, ak zamieta návrh podľa čl. 4. ods. 4. uvedeného
nariadenia. Najbližšia úprava v O.s.p. je pritom obsiahnutá v § 43 O.s.p. upravujúcom odmietnutie návrhu
na začatie konania v prípade, ak navrhovateľ ani v lehote určenej mu súdom neodstráni vady návrhu
na začatie konania. Vzhľadom na znenie slovenskej verzie vyššie uvedeného nariadenia a v poslednej
vete jeho čl. 4. ods. 4 výslovne vyjadrené „zamietnutie“ návrhu, súd napriek tomu, že v danom prípade v
podstate nejde o meritórne rozhodnutie, zvolil ako formu rozhodnutia, vzhľadom na výrok o „zamietnutí“,
rozsudok.

Podaním doručeným súdu dňa 10.7.2013 oznámilo svoj vstup do tohto konania v pozícii vedľajšieho
účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktoré uvedeným
podaním súčasne uplatnilo nárok na náhradu trov konania.

O náhrade trov konania účastníkov, ako aj vedľajšieho účastníka, však súd nerozhodoval, a to z
dôvodu, že v tomto štádiu konania súd rozhodol o zamietnutí návrhu z dôvodu jeho nedoplnenia a jeho
neprípustnosti ako je uvedené vyššie, teda iba z procesných dôvodov, z čoho je podľa súdu zrejmé,
že v tomto štádiu rozhodovania odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi účelne vynaložené trovy ešte ani
nemohli vzniknúť; u navrhovateľa vzhľadom na výsledok tohto konania niet dôvodu na priznanie náhrady
trov. Obdobne aj podľa § 43 O.s.p. ak súd odmietne návrh na začatie konania, taktiež v rozhodnutí o
odmietnutí nerozhoduje o trovách účastníkov.

Podľa bodu (26) „preambuly“ Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007,
akýkoľvek odkaz v tomto nariadení na opravný prostriedok by mal zahŕňať všetky možné opravné
prostriedky v rámci vnútroštátneho práva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde do 15 dní odo dňa
jeho doručenia.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
-X- XC/XX/XXXX

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

f) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
g) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Podľa § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 251 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.