Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. marec 2020

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 4C/6/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5619200486
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., LL.M. Zuzana Bajlová

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2020:5619200486.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Zuzanou Bajlovou v právnej veci žalobcu: Z. U., nar. XX.

XX. XXXX, bytom R. XXXX/XX, G. U., zastúpený JUDr. Zuzanou Medveckou, advokátkou Advokátskej
kancelárie so sídlom Garbiarska 695, Liptovský Mikuláš, IČO: 51 838 745, proti žalovanému:
KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, IČO:
31 595 545, zastúpený JUDr. Felixom Neupauerom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom
Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, IČO: 37 928 422, v spore o zaplatenie 30.000 eur s príslušenstvom,
t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť sumu 25.000 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy

25.000 eur od 16. 12. 2019 do zaplatenia, a teda splniť dlh žalobcu v uvedenej sume pozostávajúci
zo sumy náhrady nemajetkovej ujmy priznanej C.. L. X. v sume 10.000 eur, K. X. v sume 10.000 eur
a V. X. v sume 5.000 eur v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp.
zn. 4C/46/2017, poskytnutím plnenia C.. L. X. v sume 10.000 eur, K. X. v sume 10.000 eur a V. X.
v sume 5.000 eur, z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla ŠPZ: LM 230 AZ, uzatvoreného medzi žalobcom a žalovaným, číslo poistnej zmluvy:
6815294908/1079072251, na ktoré je žalobca zaviazaný rozsudkom v konaní vedenom na Okresnom

súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 4C/46/2017.

Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .

Žalobcovi sa voči žalovanému p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 2/3-iny.

O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 18. 02. 2019 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného zaplatiť 30.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 30.000 eur
od 14. 02. 2019 do zaplatenia a teda splniť dlh žalobcu v uvedenej sume pozostávajúcej zo sumy
náhrady nemajetkovej ujmy priznanej C.. L. X. v sume 10.000 eur, K. X. v sume 10.000 eur a V. X.
v sume 10.000 eur, v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn.
4C/46/2017 poskytnutím plnenia C.. L. X. v sume 10.000 eur, K. X. v sume 10.000 eur a V. X. v
sume 10.000 eur, z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla ŠPZ: LM 230 AZ, uzatvoreného medzi žalobcom a žalovaným, číslo poistnej
zmluvy 6815294908/1079072251, na ktoré je žalobca zaviazaný rozsudkom v konaní vedenom na
OkresnomsúdeLiptovskýMikulášpodsp.zn.4C/46/2017.Žalobuodôvodnilitým,žetrestnýmrozkazom
Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/100/2015 zo dňa 31. 03. 2016 bol žalobca uznanývinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa dopustil
tým, že dňa 24. 02. 2015 o 21.00 hod. ako vodič viedol osobné motorové vozidlo zn. Kia Cerato
EVČ: LM 230 AZ v meste Liptovský Mikuláš po Poľnohospodárskej ulici v smere od mestskej časti

Demänová vyššou rýchlosťou, ako je povolená v obci a pri prejazde pravotočivej zákruty v dôsledku
neprimeranej rýchlosti 115/km/hod tolerancie +/- 5 % nezvládol vedenie vozidla a prešiel mimo cestu
vľavo, kde ľavou stranou vozidla narazil do stĺpov verejného osvetlenia, pričom nepripútaný spolujazdec
vo vozidle I. X. bol vymrštený mimo vozidla cez pravé predné okno a utrpel tak viaceré zlomeniny lebky
s pomliaždením mozgu a prerušením predĺženej miechy, ktoré zranenia viedli k zlyhaniu riadiacej a

regulačnej centrálnej nervovej sústavy a k smrti poškodeného, čím inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a
čin spáchal závažnejším spôsobom konanie - porušenie dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,
čím spáchal prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a) (§ 138 písm. h)) Trestného zákona. Uvedený
trestný rozkaz je právoplatný a vykonateľný. Bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere dva roky
s podmienečným odkladom, pričom mu bola určená skúšobná doba vo výmere 4 roky a šesť mesiacov.
Zároveň mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov. So

žalovaným mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla ŠPZ: LM 230 AZ, číslo poistnej zmluvy 6815294908/1079072251. Náhrada škody
z titulu nemajetkovej ujmy spadá do rozsahu krytia povinným zmluvným poistením zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pričom dáva do pozornosti rozsudok Súdneho
dvora Európskej únie vo veci C-22/12 zo dňa 24. 10. 2013, rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.

zn. III. ÚS 646/2015 zo dňa 16. 12. 2015, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 474/2016
zo dňa 17. 08. 2016, rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 206/2015 zo dňa 29. 04. 2015,
keď ústavný súd prihliadol na samotný účel povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a súčasne zohľadňujúc zodpovednosť za neoprávnený
zásah do osobnosti fyzickej osoby vyvolaný prevádzkou motorového vozidla. Keďže jeho motorové

vozidlo, ktorého prevádzkou bola spôsobená nemajetková ujma bola v čase nehody povinne zmluvne
poistené, náhrada nemajetkovej ujmy je krytá predmetným poistením a je plne opodstatnené požadovať
jej splnenie zo strany žalovaného. Za stavu, že žalovaný odmieta poskytnúť plnenie, poskytnutia
poistného plnenia sa domáha súdnou cestou.

2. Na výzvu súdu uznesením č. k. 4C/6/2019-41 zo dňa 27. 11. 2019 podaním doručeným súdu
prvej inštancie dňa 10. 12. 2019 právny zástupca žalovaného uviedol, že uplatnený nárok žalobcu
voči žalovanému neuznávajú v celom rozsahu a považujú ho za premlčaný, preto vznášajú námietku
premlčania. Uviedol, že pokiaľ kategoricky pripustíme, že nároky na náhradu nemajetkovej ujmy
pozostalých sa na účely Zákona o PZP považujú za užšiu kategóriu škody a to v dôsledku výlučne

vývoja judikatúry, nie je žiadny legitímny dôvod na to, aby sa aj tento nárok ako škoda nepremlčiaval
v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe ako koniec koncov predpokladá aj sám Zákon o PZP v § 15
ods. 2. V tej súvislosti podporne poukázali na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa
29. 06. 2018 sp. zn. 8Co/106/2018, v ktorom sa odvolací súd v súvislosti s posudzovaním premlčania
sa stotožňuje s okresným súdom v aplikácii § 106 ods. 1 OZ a potom posúdením začiatku subjektívnej

dvojročnej premlčacej doby od 21. 07. 2012 a jej uplynutím dňa 21. 07. 2014 a podľa odvolacieho súdu
sa právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch premlčí vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote
podľa § 101 Občianskeho zákonníka, ale v tejto veci ako už bolo konštatované okresným súdom a
zhodne i odvolacím súdom ide o nárok na náhradu škody. Odvolací súd uvádza, že nevidel právny
dôvod posudzovať námietku premlčania a teda aj premlčacej doby vo vzťahu k žalovanému 1./ a

žalovanému 2./ rozdielne, keď ide o nárok považovaný za náhradu škody. Stotožnil sa s vyjadrením
žalovaného 2./ k odvolaniu žalobcov, že nie je možné na jednej strane konštatovať, že nemajetková
ujma je škodou na účely zákona č. 381/2001 Z. z. a na druhej strane aplikovať premlčanie vo vzťahu
k náhrade nemajetkovej ujmy. Pokiaľ sám žalobca svoj nárok požaduje z titulu poistného plnenia, má
potomžalovanýzato,žetakýtonárokjepremlčaný.Vzmysle§104OZpriprávachnaplneniezpoistenia

začína plynúť premlčacia doba rok po poistnej udalosti. V danom prípade podľa názoru žalovaného
nie je sporné, že s poistnou udalosťou s ktorou je spojená teoretická povinnosť žalovaného plniť (či
už priamo poškodeným, ale v prípade dobrovoľnej úhrady zo strany žalobcu ako zodpovednostného
subjektu, žalobcovi) je výlučne dopravná nehoda. Keďže k dopravnej nehode došlo dňa 24. 02. 2015,
prípadného plnenia z poistnej zmluvy sa žalobca mohol domáhať podaním žaloby najneskôr dňa 25.

02. 2018, pričom tak urobil až dňa 18. 02. 2019. Keďže primárnu zodpovednosť za vzniknutú škodu
má ten, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, a len tento bol povinný ju nahradiť a až následne si môže
uplatniť nárok na poistné plnenie voči poisťovateľovi - žalovanému. Vzhľadom na § 100 a 104 OZ však
k uplatneniu nároku musí dôjsť v rámci objektívne plynúcej premlčacej doby. Žalobca mohol uplynutiupremlčacej doby zabrániť, či už dobrovoľným plnením tretej osobe, ktorej vznikla škoda a následne
pred uplynutím premlčacej doby si mohol nárok voči žalovanému uplatniť súdnou cestou, alebo mohol
podať žalobu na súd pred uplynutím premlčacej doby s tým, že v konaní by bolo potrebné vyčkať na

právoplatné skončenie konania, v ktorom tretia osoba - poškodený uplatnil svoj nárok na náhradu škody
voči žalobcovi. O tom, že voči žalobcovi uplatňovaný nárok a v akej (maximálnej) výške tento vedel už
v decembri roku 2017, nič mu nebránilo postupovať v zmysle vyššie uvedeného.

3. Na výzvu súdu uznesením č. k. 4C/6/2019-54 zo dňa 16. 12. 2019 žalobca prostredníctvom

svojho právneho zástupcu podaním doručeným súdu 13. 01. 2020 v replike uviedol, že argumentáciu
žalovaného týkajúcu sa premlčania uplatneného nároku popierajú. Povinnosťou žalovaného je
poskytnúť poistné plnenie z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, pričom s uvedeným poistením je krytý aj nárok, na ktorého zaplatenia
bol zaviazaný rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 4C/46/2017 zo dňa 20. 09. 2018
v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/23/2019-221 zo dňa 26. 09. 2019. Pokaľ ide

o poistné plnenie, platí osobitná úprava týkajúca sa premlčania. Žaloba bola podaná na súd dňa 15.
02. 2019, čiže riadne a včas. Keďže jeho motorové vozidlo bolo v čase nehody riadne povinne zmluvne
poistené, náhrada nemajetkovej ujmy je krytá predmetným poistením a je plne opodstatnené požadovať
plnenie z plnenia zo strany príslušnej poisťovne. Touto žalobou si uplatňuje nárok na poskytnutie
poistného plnenia a nesúhlasia s tvrdením žalovaného, že sa mohol domáhať prípadného plnenia z

poistnejzmluvynajneskôrdňa25.02.2018.Premlčaciadobatak,akojuuvádzažalovaný,sanevzťahuje
na daný prípad, pretože v danom prípade sa premlčanie spravuje osobitnými ustanoveniami OZ a to §
104. Celková dĺžka pri právach na plnenie z poistenia je stanovená na štyri roky po poistnej udalosti. Pre
určenie začiatku plynutia premlčacej doby je rozhodujúca skutočnosť okamih vzniku poistnej udalosti.
Námietku premlčania vznesenú žalovaným považuje za nedôvodnú a účelovú už aj s poukazom na jeho

tvrdenie a existenciu jeho pochybností o tom, či je ním uplatnený nárok premlčaný alebo nie. Odhliadnuť
nemožno od skutočnosti, že svojím písomným podaním zo dňa 07. 02. 2019 žiadal žalovaného o
vyplatenie poistného plnenia podľa vyššie uvedeného rozsudku, na ktorý reagoval emailovou správou
zo dňa 26. 03. 2019 právny zástupca žalovaného nasledovne „v nadväznosti na Vašu požiadavku nižšie,
ako aj Vašu písomnú žiadosť zo dňa 07. 02. 2019 si Vám ako právny zástupca spoločnosti KOMUNÁLNA

poisťovňa, a. s. v konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš sp. zn. 4C/46/2017 dovoľuje
uviesť, že vzhľadom na skutočnosť, že proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 20. 09.
2019 sp. zn. 4C/46/2017 bolo podané odvolanie zo strany ich klienta, tento nenadobudol právoplatnosť
a až do rozhodnutia Krajského súdu v Žiline o podanom odvolaní nie je dôvod pristupovať k plneniu.“ Z
uvedeného vyplýva, že žalovaný si bol a je si vedomý jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie, ktoré

doteraz neodmietol. Navyše vznesenie námietky premlčania je v rozpore s dobrými mravmi. Svojím
písomnýmpodanímzodňa07.02.2019žiadalžalovanéhoajovyplateniepoistnéhoplneniavzniknutých
trvalých následkoch, pričom táto žiadosť bola podaná v rovnaký deň, ako žiadosť o úhradu poistného
plnenia na plnenie priznanej náhrady nemajetkovej ujmy, kde žalovaný nenamietal premlčania, ani
nevzniesol námietku premlčania, poskytol mu plnenie vo výške 2.490 eur, ktoré bolo pripísané na jeho

účet dňa 12. 06. 2019.

4. Na výzvu súdu uznesením č. k. 4C/6/2019-67 zo dňa 13. 01. 2020 sa právny zástupca žalovaného
nevyjadril, preto vo veci bolo nariadené pojednávanie.

5. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní trvala na podanej žalobe. Uviedla, že pokiaľ sa týka sumy
5.000 eur, žalobu podávali v čase, keď ešte nebolo právoplatne rozhodnuté vo veci sp. zn. 4C/46/2017.
Žalovaného vyzvali na úhradu dlžnej sumy v lehote do 15. 12. 2019. Upriamujú pozornosť na to, že
žalobcasavočižalovanémudomáhavyplatenianárokuzatrvalénásledkyatentomubolvyplatený,preto
nechápu, prečo jeden nárok je platený a vyplateniu druhého nároku sa žalovaný vyhýba. Majú za to, že

námietku premlčania vznesenú zo strany žalovaného je potrebné považovať za nedôvodnú a účelovú.
Pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti, teda
premlčacia doba je štvorročná. Ak je vozidlo, ktorého prevádzkou bola spôsobená nemajetková ujma v
čase nehody povinne zmluvne poistené, náhrada nemajetkovej ujmy je krytá predmetným poistením a
je opodstatnené požadovať jej splnenie zo strany príslušnej poisťovne.

6. Právny zástupca žalovaného žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Majú za to, že žalobca sa
nedôsledne vysporiadal s nimi vznesenou námietkou premlčania a prehadzuje dôkazné bremeno na
žalovaného. Majú za to, že náhrada nemajetkovej ujmy spadá pod náhradu škody a táto sa premlčujetak, ako uviedli v ich písomnom vyjadrení. Pokiaľ sa týka argumentácie, že žalovaný plnil žalobcovi
iné plnenie, toto nemá absolútne žiadny súvis s vecným prejednaním veci. Nakoľko náhrada škody má
subjektívnu lehotu dva roky spolu s jedným rokom, v špeciálnych prípadoch pri poistných plneniach

vyplýva, že žalobca si uplatnil nároky oneskorene.

7. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom pripojených spisov Okresného súdu Liptovský
Mikuláš sp. zn. 2T/100/2015, 4C/46/2017, s Poistnou zmluvou na poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (založená v prílohovej obálke spisu), s výzvou na úhradu

plnenia zo dňa 28. 11. 2019 doručenú žalovanému dňa 03. 12. 2019 (č. l. 60, 61 spisu).

8. Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo v konaní
vyšlo najavo, súd zistil tento skutkový a právny stav:

9. Trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 2T/100/2015-233 zo dňa 31. 03. 2016 bol

žalobca uznaný vinným, že dňa 24. 02. 2015 o 21.00 hod. ako vodič viedol osobné motorové vozidlo zn.
Kia Cerato, ev. č. LM 230 AZ v meste Liptovský Mikuláš po Poľnohospodárskej ulici v smere od mestskej
časti Demänová vyššou rýchlosťou, ako je povolená v obci v zmysle § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z.
o cestnej premávke v znení neskorších zmien a doplnkov a pri prejazde pravotočivej zákruty v dôsledku
neprimeranej rýchlosti 115/ km/hod. v tolerancii +/- 5 % nezvládol vedenie vozidla a prešiel mimo cestu

vľavo, kde ľavou stranou vozidla narazil do stĺpu verejného osvetlenia, pričom nepripútaný spolujazdec
vo vozidle I. X., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom G. U., O. Y.. R.. F. XXXX/X, bol vymrštený mimo
vozidla cez pravé predné okno a utrpel tak viaceré zlomeniny lebky s pomliaždením mozgu a prerušením
predĺženej miechy, ktoré zranenia viedli k zlyhaniu riadiacej a regulačnej centrálnej nervovej sústavy a
k smrti poškodeného, teda inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a čin spáchal závažnejším spôsobom

konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, čím spáchal prečin usmrtenia podľa
§ 149 ods. 1, 2 písm. a/ (§ 138 písm. h/) Trestného zákona. Za to bol odsúdený na trest odňatia slobody,
ktorýbolvovýmere2roky,ktorýbolpodmienečneodloženýaurčenáskúšobnádoba4rokya6mesiacov
a zároveň mu bol uložený trest zákazu činnosti viest motorové vozidlá o výmere 5 rokov a 6 mesiacov.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd odkázal poškodeného - C.. L. X. s nárokom na náhradu

škodu na občianske súdne konanie.

10. Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4C/46/2017-148 zo dňa 20. 09. 2018 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu Žilina č. k. 9Co/23/2019-221 zo dňa 26. 09. 2019 súd zaviazal žalovaného
1./ (v tomto konaní žalobcu) zaplatiť pozostalým po neb. poškodenom I. X. - C.. L. X. sumu 10.000 eur, K.

X. sumu 10.000 eur a V. X. sumu 5.000 eur a žalobu voči žalovanému 2./ (v tomto konaní žalovanému)
zamietol, nakoľko žaloba voči žalovanému 2./ bola podaná po uplynutí premlčacej doby.
11. Súd mal preukázané a medzi stranami sporu nebolo sporné, že motorové vozidlo zn. Kia Cerato,
ev. č. LM 230 AZ, ktorým došlo k vzniku poistnej udalosti bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného
na základe Poistnej zmluvy pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla zo dňa 16. 06. 2014.

12. Podľa § 104 Občianskeho zákonníka pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia
doba za rok po poistnej udalosti.

13. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,

c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,
d) ušlého zisku.

14. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol
poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škodavznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon
neustanovuje inak.

15. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

16. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba W. N. V. 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

17. Podanou žalobou sa žalobca ako poistený domáhal voči poisťovateľovi vyplatenia poistného plnenia
poškodeným za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pretože ku škodovej udalosti, pri
ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia, na ktoré plnenie
bol poistený zaviazaný rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4C/46/2017-148 zo dňa 20.
09. 2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 9Co/23/2019-221 zo dňa 26. 09. 2019

spolu vo výške 25. 000 eur. V tejto súvislosti je potrebné poukázať, že vo vyššie uvedenom konaní
sa poškodení (pozostalí po neb. I. X.) domáhali náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, a to voči
škodcovi a zároveň si podľa § 15 Zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej ZoPZP) uplatnili nárok na náhradu škody priamo voči
poisťovateľovi škodcu. Pretože sa jednalo o nároky z titulu náhrady škody, samotný ZoPZP v súvislosti s

premlčaním nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi uvádza, že na premlčanie nároku na náhradu
škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu
spôsobila. Z tohto dôvodu preto súd vzhľadom na poisťovateľom vznesenú námietku premlčania nárok
poškodených na náhradu škody proti poisťovateľovi škodcu pre uplynutie premlčacej doby zamietol.

18. V tomto súdnom konaní ide o uplatnenie si nároku na náhradu poistného plnenia titulom
zodpovednosti za škodu, nie nárok na náhradu škody, ako sa mylne domnieva žalovaný. V konaní ostala
spornou otázka premlčania nároku poisteného (žalobcu) na vyplatenie poistného plnenia poškodeným
v zmysle § 4 ods. 2 a 4 ZoPZP, keď zo strany žalovaného neboli tvrdené ani preukázané žiadne dôvody
uvádzané v § 5 ods. 1 ZoPZP, ktoré by zbavovali poisťovateľa hradiť za poisteného škodu.

19. Podľa názoru súdu je v súdenom prípade potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka
ako všeobecného právneho predpisu pokiaľ sa týka ne/premlčania uplatneného nároku. Podľa § 104
Občianskeho zákonníka pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po
poistnej udalosti; celková dĺžka premlčacej doby tak predstavuje štyri roky po poistnej udalosti. Pod

poistnou udalosťou treba rozumieť právnu skutočnosť, ktorá nastala počas trvania poistného vzťahu a
s ktorou zákonné alebo zmluvné dojednanie viaže vznik povinnosti poisťovateľa platiť. Poistnú udalosť
nemožno bez ďalšieho stotožňovať so škodovou udalosťou. V prípade, že vozidlo, ktorého prevádzkou
bola spôsobená nemajetková ujma, bolo v čase nehody povinne zmluvne poistené v zmysle zákona
č. 381/2001 Z. z., náhrada nemajetkovej ujmy je krytá predmetným poistením a je plne opodstatnené

požadovať jej splnenie zo strany príslušnej poisťovne. Pokiaľ bola v súdnom konaní osoba zodpovedná
za spôsobenú nemajetkovú ujmu právoplatne zaviazaná na jej náhradu, momentom právoplatnosti
súdneho rozhodnutia jej vzniká nárok požadovať splnenie jej dlhu poisťovňou. Za stavu, že poisťovňa
odmieta poskytnúť plnenie, poskytnutia poistného plnenia sa osoba zodpovedná za vznik ujmy môže
domáhať súdnou cestou (z rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6Co/262/2016 zo dňa 19. 12.

2017).

20. Predmetom tohto súdneho sporu bolo uplatnenie si nároku na vyplatenie poistného plnenia
poisťovňou za poisteného, nie nárok na náhradu škody (pričom pojem škoda pri extenzívnom výklade
zahŕňa aj náhradu nemajetkovej ujmy pozostalým osobám), ktorú si voči škodcovi v konaní vedenom na

Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 4C/46/2017 uplatnili poškodení. Súd sa preto nestotožnil
s obranou žalovaného ohľadom počítania premlčacej doby ako pri náhrade škody (kombinovaná
subjektívna a objektívna lehota). Súd dospel k záveru, že v danom prípade je potrebné aplikovať
ustanovenie § 104 Občianskeho zákonníka, pričom začiatok plynutia premlčacej doby začína plynúťod právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým bol poistený zaviazaný zaplatiť pozostalým náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žaloba na súd bola podaná dňa 18. 02. 2019, konanie vo veci vedenej
na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 4C/46/2017 bolo právoplatne skončené dňa 26. 11.

2019, nárok žalobcu tak premlčaný nie je a žaloba bola podaná včas. Ak by aj súd pripustil výklad, že
začiatok plynutia premlčacej doby začína plynúť do škodovej udalosti (v súdenom prípade ku dňu, kedy
došlo k usmrteniu neb. I. X.), žaloba poisteného voči poisťovateľovi bola podaná v zákonom stanovenej
štvorročnej lehote (tri roky plus jeden rok).

21. Výška poistného plnenia medzi stranami sporu nebola sporná a súd ju mal za preukázanú z vyššie
uvedeného konania, v ktorom súd právoplatne zaviazal poisteného zaplatiť poškodeným spolu 25.000
eur. Preto pokiaľ sa podanou žalobou žalobca domáhal zaplatenia vyššej sumy (30.000 eur), súd v tejto
časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

22. Z dokladov založených v spise mal súd preukázané, že žalobca prostredníctvom svojho právneho

zástupcu vyzval žalovaného na úhradu poistného plnenia listom zo dňa 28. 11. 2019, doručenému
poisťovateľovi dňa 03. 12. 2019, ktorým ho vyzval na úhradu dlžnej sumy 25.000 eur v lehote do 15.
12. 2019. Súd preto dospel k záveru, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením svojho peňažného
záväzku odo dňa nasledujúceho, t. j. od 16. 12. 2019. Pokiaľ sa teda podanou žalobou žalobca domáhal
zaplatenia úroku z omeškania od skoršieho dátumu (odo dňa 14. 02. 2019), súd aj v tejto časti žalobu

ako nedôvodnú zamietol.

23. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že priznal žalobcovi, ktorý mal
prevažný úspech vo veci (5/6-ín), náhradu trov konania v časti, v ktorej jeho úspech prevyšoval úspech
žalovaného (1/6-ina), rozdiel predstavuje 2/3-iny. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník

po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP. Súd dáva do
pozornosti, že konanie vo veci sp. zn. 4C/46/2017 bolo právoplatne skončené dňa 21. 11. 2019 (právna
zástupkyňa žalobcu si rozhodnutie odvolacieho súdu prevzala dňa 12. 11. 2019) a preto žalobcovi nič
nebránilo uskutočniť procesný úkon (čiastočné späťvzatie žaloby) v tomto spore ešte pred doručením
žaloby žalovanému.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej

obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.