Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. máj 2019

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 0T/165/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1618010743
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Tomus

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2019:1618010743.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudcom JUDr. Erikom Tomusom, v trestnej veci obžalovaného J. S., pre

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 psím. b) Trestného zákona v znení účinnom
do 31. decembra 2018 s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona v znení účinnom do 31.
decembra 2018, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29. mája 2019 v Malackách, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

J. S., narodený XX. R. XXXX v H., trvale bydliskom č. d. XXX, XXX XX J., ženatý, podnikateľ,

sa uznáva vinným, že

dňa 28.12.2018 v čase okolo 09:00 h na adrese J. č. XXX pred rodinným domom po hádke s manželkou
E. S. túto chytil za hlavu a silno jej ju tlačil o kapotu motorového vozidla, následne na to manželka E. S.
obvineného J. S. na obranu kopla a stúpla mu na nohu, na čo ju obvinený J. S. chytil za zápästie a hodil
ju do blata na zem, kde jej strhol bundu a chytil ju spredu za krk a povedal jej, že jej odsekne hlavu na
ponku pri dome sekerou, následne na to v rodinnom dome na adrese J. č. XXX manželku E. S. začal

tlačiť k oknu, chytil ju pod krk a kričal na ňu, potom jej pri skrini dal do oblasti tváre na ľavú stranu dve
facky, následne po vzájomnej hádke dal manželke E. S. 6 faciek do oblasti tváre a potom ju v chodbe
udrel hliníkovou metlou do oblasti ľavého stehna, čím týmto konaním vyvolal u poškodenej E. S., nar.
XX.XX.XXXX, trv. bytom J. č. XXX dôvodnú obavu o jej život a zdravie a spôsobil jej zranenia podľa
lekárskeho potvrdenia: pomliaždenie hlavy, krku, chrbta, ľavého ramenného kĺbu a hematom ľavého
stehna, odreninu pravého zápästia a malíčka vpravo s dobou liečenia kratšou ako 7 dní,

teda

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na
chránenej osobe - blízkej osobe,

čím spáchal

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 psím. b) Trestného zákona v znení účinnom

do 31. decembra 2018 s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona v znení účinnom do
31. decembra 2018.

Za to sa mu
ukladá

podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom do 31. decembra 2018, s poukazom na § 38

ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom do 31. decembra 2018, trest odňatia slobody vo výmere 8
(osem) mesiacov.Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v znení účinnom do 31. decembra 2018 sa obžalovanému
výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom do 31. decembra 2018 sa obžalovanému určuje
skúšobná doba vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom do 31. decembra 2018, v spojení s § 51 ods. 4

písm. a) Trestného zákona v znení účinnom do 31. decembra 2018, sa obžalovanému ukladá povinnosť
spočívajúca v príkaze počas skúšobnej doby nepriblížiť sa k poškodenej E. S., narodenej XX. E. XXXX
v H., na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia, alebo v mieste, kde
sa takáto osoba zdržuje, alebo ktoré navštevuje.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 30. decembra 2018 bola prokurátorom Okresnej prokuratúry Malacky pod č. 2Pv 465/18/1106-9

na Okresnom súde Malacky podaná obžaloba na J. S., nar. XX. R. XXXX, pre prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm.
c) Trestného zákona.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie v rámci ktorého vypočul obžalovaného J. S.,

svedkyňu poškodenú E. S. a svedkyňu X. L., súd ďalej oboznámil podstatné listinné dôkazy,
predovšetkým lekárske potvrdenie č. l. 40, ambulantnú správu č. l. 41 - 42, odborné vyjadrenie č. l. 44 -
45, fotodokumentáciu zranení poškodenej č. l. 60 - 67, aktualizovaný odpis registra trestov, a centrálnu
evidenciu správnych deliktov a priestupkov z 29. mája 2019.

Obžalovaný J. S. uviedol, že je nevinný. Vypovedal, že to, čo tvrdí jeho manželka, nie je pravda. Ani v
ten deň, ani počas predchádzajúcich hádok sa manželke nevyhrážal, ani ju nenapadol. Hádka začala
27. decembra 2018, kedy manželka po požití alkoholu a nejakých tabletiek na uvoľnenie na neho začala
útočiť - vyvolala hádku, začala ho obviňovať, že má milenku, že sa nestará o domácnosť, že jej nedáva
peniaze, resp. málo peňazí. On v tom nevidel žiadny zmysel, snažil sa na to nereagovať, stiahol sa,

zvykol na čas odísť z domu. V deň skutku sa bol ráno medzi siedmou a ôsmou hodinou prejsť, po vrátení
z prechádzky šiel k telefónu, ktorý doma nenašiel a zistil, že mu v peňaženke chýbajú peniaze. Pýtal
sa manželky, kde sú tieto veci, na čo odvetila, že nevie. Následne sa šiel osprchovať a potom sa chcel
dostať do chodby, kde by mal mať telefón, kam sa nevedel dostať, nakoľko dvere boli zamknuté. Cez
okno vonku videl manželku so synom. On išiel cez terasu k nim k autu a vytiahol zo zapaľovača kľúče,

na ktorých sú aj kľúče od domu. Na to ho manželka fyzicky napadla, začala ho biť, hodila sa na zem a
po ležiačky do neho kopala. On vzal syna dnu, snažil sa ho ukľudniť, nakoľko plakal. Súčasne manželke
povedal, že patrí na psychiatriu. Potom si išiel umyť nohy, pričom manželka vzala syna a odniesla ho k
susedom. Po chvíli sa vrátila a chcela vziať kočík, on jej ho nedal s tým, že syn potrebuje kočík doma.
Manželka ho opäť začala biť päsťami, kopať do neho, udierala ho aj metlou. On jej chytil ruky a stiahol

jej ich dole, pričom jej opäť povedal, že patrí na psychiatriu, a že ju nechce viac vidieť. Na to manželka
odišla k susedom a zavolala na neho políciu. Počas tejto hádky, ako aj počas minulých, to bola práve
ona, kto sa mu vyhrážal, že ho dá zbiť, že mu dá vykradnúť a podpáliť dom, na čo mu dom následne aj
vykradli. Sama manželka sa mu priznala už skôr, že v minulosti mala psychické problémy a jej vtedajší
priateľ ju mal poslať na vyšetrenie.

Na otázky prokurátorky obžalovaný uviedol, že od momentu zistenia, že nemá veci na mieste, až po
vybehnutie vonku k autu, on na manželku v podstate nijako nereagoval, iba sa jej pýtal na chýbajúce
veci, či nevie, kde sú, a keď povedala, že nevie, on sa šiel osprchovať, skrátka nič jej k tomu nepovedal,
iba aby mu dala pokoj. Následne von k autu išiel preto, lebo boli dnu dvere do chodby zamknuté a aj

aby nepoškodila zaparkované autá. Keď sa cez spolujazdcove dvere nahol, vzal kľúče a v tej chvíli
ho manželka napadla, o čom podľa neho existuje aj fotodokumentácia. On sa medzitým presunul k
zadným dverám auta, vybral syna, na to sa manželka hodila na chrbát na zem a začala ho kopať a ďalej
kričala. On sa k nej iba otočil chrbtom, šiel dnu a povedal jej, že patrí na psychiatriu. On jej bitku nevrátil.
Maximálne sa bránil, keď ho bila do hlavy, čo ho bolelo. On si na nej žiadne zranenia nevšimol, tieto

mohli vzniknúť, keď sa manželka hodila na zem, alebo tiež, keď ju chytil za ruky, aby ho nebila do tváre.Keď sa vrátila od susedov dnu, on jej nedovolil vziať kočík, na čo ho opäť začala biť do tváre a kopať,
na čo jej znovu povedal, že patrí na psychiatriu.

Svedkyňa - poškodená E. S. vypovedala, že incident medzi nimi už začal 27. decembra 2018, kedy sa
pohádali. Syn vtedy nechcel, alebo nevedel zaspať, ona z toho bola rozrušená, chcela sa upokojiť a
nechala ho otcovi. Keď sa obliekala von, chytil ju za kapucňu, začal ju škrtiť, hodil ju na posteľ s tým, že
ona syna uspí. Ona sa z toho dostala, šla k susede. Obžalovaný jej medzitým zabuchol dvere a vymkol
ju, čo susede aj povedala. Šla späť, začala búchať na okná, na čo jej cez vetračku povedal, že nech ona

nebúcha. Potom otvoril dvere a pýtal sa jej, že čo chce, na čo mu povedala, že chce ísť dnu. Manžel,
keď videl susedu, tak ju dnu pustil. Medzi nimi boli problémy už dlhšie, odmietal s ňou komunikovať.
Dňa 28. decembra 2018 šiel ráno behať, ona v ten deň chcela isť k rodičom, nech sa situácia ukľudní.
Syn sa medzitým zobudil, obžalovaný sa vrátil domov, na čo mu povedala, že ide k rodičom a on sa
išiel osprchovať. Ona vzala syna, šla ním von, naložila ho do auta a zistila, že nemôže s autom vyjsť
kvôli zaparkovaným autám. Ešte predtým zamkla dvere, aby sa k nim obžalovaný nedostal, avšak on

vyšiel von cez balkónové dvere a začal kričať. Dobehol k autu, vzal kľúče, avšak ona ich chcela späť,
na čo ju pohrýzol do ruky. Keď sa bránila, začal jej jej hlavu trieskať o kapotu auta. Snažila sa brániť
tým, že ho kopla a stúpila mu na nohu. Následne ju obžalovaný hodil na zem, pričom jej povedal, že
keď sa ho ešte raz dotkne, odsekne jej hlavu sekerou. Ona sa ho bála, hovorila si ale, že nemôže na
neho ďalej útočiť, lebo nevie, čoho by bol ešte schopný. Následne jej vzal syna dnu. Keď si umýval nohy,

vzala syna k susedom, aby to nevidel. Ona ale bola mokrá a špinavá a vrátila sa dnu, aby sa prezliekla.
Začal na ňu kričať, že kde má kľúče, telefón, peniaze. Ona len chcela odísť. Obžalovaný ale stále kričal
a tlačil ju telom do okna. Ona mu hovorila, že sa ho bojí, na čo jej dal facky - na ľavé líce. Hádka medzi
nimi pokračovala, nadávali si. Keď sa presunula na chodbu a začala sa obúvať, spomenula si, že ešte
potrebuje fľašku pre malého a chcela ísť po ňu do kuchyne. Na čo na ňu začal znova kričať, že nech

nechodí po parketách, že boli drahé. Počas incidentu ju obžalovaný viackrát udrel do tváre. V chodbe ju
schytil, hodil na zem a chcel ju vyzuť, ona ho kopla s tým, aby ju nechal. Obžalovaný mal veľké nervy,
začal ju biť metlou, až ju na nej zlámal. Následne ju vyhodil von, stále zúril, nadával jej, aby so svojou
rodinou vypadla z jeho života. Povedala mu, že zavolá políciu, na čo jej odvetil, že nech zavolá, koho
chce. Políciu zavolala od susedov, nakoľko nemala svoj mobil, suseda videla, ako vyzerá. Ona susede

nehovorila, čo sa deje, iba že ju manžel zbil, na čo jej povedala, že načo tam šla druhý krát sa prezliecť.
Ona jej viac toho nehovorila preto, lebo z toho celého bola rozrušená, v šoku a plakal jej tam jej syn.
Konflikty medzi nimi boli aj pred decembrom 2018, keď ju fyzicky napadol, dal jej dve facky, urážal ju,
strčil ju do steny, strčenie mu opätovala, na čo jej dal spomenuté dve facky. Po tomto od neho odišla
asi na jeden a pol mesiaca k rodičom. Neskôr manžel za ňou prišiel, oľutoval to, čo spravil a ona mu

to odpustila a vrátila sa späť.

Na otázky prokurátorky svedkyňa uviedla, že pokiaľ ide o zranenia, ktoré jej spôsobil obžalovaný, tak
po jeho útoku mala pomliaždeniny hlavy, krku, hematóm na ľavom ramene, hematóm na ľavom stehne,
mala aj modrinu na zápästiach a taktiež rozbité pery zvnútra úst od strojčeka.

Nanávrhprokurátoraboliprečítanáčastizápisniceoskoršejvýpovedipoškodenej,vrámciktorejuviedla,
že vestibulové dvere zamkla, lebo sa obžalovaného bála, zobrala kočík malému a išla k autu. V ďalšej
časti výpovede uviedla, že keď ju obžalovaný vonku pri aute držal za vlasy, kričal, že ešte raz sa jej
dotkne, tak jej usekne hlavu na ponku sekerou a kričal, či vidí tú sekeru, ona sa ani raz nepozrela, bola

v šoku, kričal, že ju zabije, či rozumie, že ešte raz a zabije ju, ona to už nechala tak, obžalovaný vzal
malého z auta a išiel cez balkónové dvere s ním. Neskôr pri konflikte dnu sa bránila, dala mu facku, už
sa neudržala, on ju udrel 6-krát do tváre s tým, že sa jej smial, že ona ho iba provokuje, či vidí, že ju takto
dobije, ona bola v šoku že čo obžalovaný dokáže. Ďalej ako zametal piesok, kričal po nej, že nebude
chodiť obutá, že tie parkety stáli 3.000,- eur, že ani ona nevie, čo to je, že koľko to je, že v živote si toľko

nezarobila, že ona si nič neváži, no a začal ju tam tĺcť metlou, ktorú na nej zlomil, búchal jej hlavu o zem,
kopal do nej, no a on a zostala ležať na zemi a nechápala, čo toto spravil, keď odchádzala, povedala
mu škaredé slovo, hádali sa a šla zavolať políciu.

Poškodená sa k čítanej časti výpovede vyjadrila, že čítané časti výpovede sú správne. Bolo to tak, ako

vtedy vypovedala, že ju 6-krát udrel do tváre, aj že sa jej smial, že provokuje, toto jej zvykol hovoriť a
tiež to, že si zaslúži ešte viac. Počas incidentu, keď jej hovoril, že ju zabije, tak ona sa ho bála, bála
sa, že to urobí.Na otázky obhajcu poškodená uviedla, že v daný deň sa druhý krát vrátila do domu, hoci sa
obžalovaného bála, kvôli tomu, že sa šla prezliecť, ona tam predsa bývala, a bola z toho celého v
šoku, mokrá a špinavá. Obžalovaný jej tvrdil počas incidentu, že jej hlavu odsekne na pníku. Tento pník

obžalovaný mal vonku pri aute, pri plote. Minulé incidenty na polícii nenahlasovala, ale u lekára bola a
má aj lekárske správy, avšak do spisu ich nepredkladala. Ona sa obžalovanému v minulosti nevyhrážala.
Dňa 27. decembra 2018 susede, ktorú stretla, nehovorila, že ju mal obžalovaný škrtiť. Počas incidentu
pri aute syn bol v aute, v autosedačke na pravej strane. Ona na obžalovaného počas incidentu 28.
decembra 2018 neútočila.

Svedkyňa X. L. vypovedala, že vie, o čo ide. V daný deň prišla poškodená so synom na rukách ku nej,
že či môže zavolať svojej maminke, ktorej sa ale nedovolala. Svedkyni povedala, že ju zbil J.. Následne
poškodená zavolala políciu aj sanitku, ona sa starala o jej syna. Vidieť a počuť ona nevidela a ani
nepočula nič, nakoľko majú okná z druhej strany.

Na otázky prokurátorky svedkyňa uviedla, že keď k nim prišla poškodená, bola uplakaná, zronená, zdá
sa jej, že mala na ruke modrinu, nepamätá sa. Najprv k nej prišla bez bundy, druhý krát prišla s bundou,
asi na zadku mala špinu. Poškodená hovorila svedkyni, že nemá telefón, chcela zavolať maminke, ktorej
keď sa nedovolala, zavolala políciu, ktorej povedala do telefónu, že ju zbil muž, a policajti sa jej pýtal,
či treba aj sanitku. Keď prišla sanitka a polícia, poškodená šla von a syn zostal u nej. O manželskom

živote sa svedkyni veľmi nezdôverovala, občas niečo bolo, ale na dvore sa zvykli k sebe správať pekne.

Na návrh obhajcu bola prečítaná časť zápisnice o skoršej výpovedi svedkyne, v rámci ktorej uviedla,
že keď dala poškodenej k dispozícii jej telefón, vzala si na ruky jej malého synčeka, aby sa ukľudnil.
Nevšimla si, že by mala nejaké viditeľné zranenia, venovala sa tomu malému.

Svedkyňa sa k čítanej časti výpovede vyjadrila, že pokiaľ ide o to, či si všimla na poškodenej nejaké
viditeľné zranenia, tak je možné, že vtedy v rámci výsluchu si na to nespomenula, je to už dlhá doba.

Z lekárskeho potvrdenia z 28. decembra 2018, kedy bola poškodená ošetrená v nemocnici Malacky

ošetrujúcin lekárom MUDr. R. O., vyplýva u poškodenej pohmoždenie hlavy, krku, ľavého stehna, ľavého
ramenného kĺbu, odrenina malíčka, zranenia boli podľa lekára spôsobené tupými údermi, a zároveň išlo
o zhodnosť vo vyjadrení poškodenej a zistení, išlo o stredný úraz, predpokladaná doba liečenia bola
stanovená na dobu 14 dní, kedy sa predpokladalo ukončenie liečby, s tým, že ošetrujúci lekár sa nevedel
vyjadriť k možnosti zanechania následkov, ani do akej miery budú mať následky vplyv na pracovnú

činnosť.

Z ambulantnej správy Nemocnice Malacky z 28. decembra 2018 vyplýva vyšetrenie poškodenej o
10:37 hod., s diagnostickým záverom: pomliaždenie krčnej chrbtice, pomliaždenie pleca a ramena,
pomliaždenie bedra, pomliaždenie driekovokrížovej oblasti a panvy, viaceré otvorené rany zápästia a

ruky. V rámci terapie sú uvedené analgetiká, šetrenie, Paralen tablety, poúrazový gél a Schantzov golier.

V odbornom vyjadrení z 29. decembra 2018 prof. MUDr. E. Z., CSc., na položené otázky odpovedal
nasledovne:
1. Na otázku, aby zistil rozsah spôsobených zranení u pošk. E. S., profesor uviedol, že pri prvotnom

ošetrení pani E. S. chirurg MUDr. O. na chirurgickej ambulancii NsP Malacky dňa 28. decembra 2018
o 10.37 hod. uviedol že sa jedná o (z lat.): Pomliaždenie krčnej chrbtice, Pomliaždenie ľavého ramena,
Pomliaždenie hlavy, Pomliaždenie ľavého stehna a Pomliaždenie pravého zápästia a malička pravej
ruky. Okrem toho zaznamenal údajne Povrchové hryzné poranenie ukazováka pravej ruky. Uvedené
zraneniasaanivovzájomnejkombináciiavzťahunepovažujúzaťažkúujmunazdravítakakojudefinuje

§ 123 ods. 3 Trestného zákona. Ide o zranenie jednoduché.
2. Na otázku, aby posúdil, akým spôsobom došlo k zraneniu poškodenej E. S. (či zranenia vznikli
napadnutíminouosobou),profesorodpovedal,žebezfotodokumentáciealenzmimoriadnepovrchného
prakticky žiadneho opisu zranení MUDr. O. nie je možné relevantne posúdiť mechanizmus zranení a
teda ani potvrdiť poškodenou uvádzaný spôsob vzniku jednotlivých zranení (mimochodom ani ten nebol

zaznamenaný). Zistené a dokumentované zranenie však zásadným spôsobom neodporuje takému
mechanizmu vzniku, ako to pri lekárskom vyšetrení uviedla poškodená pani S. - bola napadnutá
manželom. Absolútne napr. chýba údaj o pôvodcovi hryznej rany - aspoň či bola spôsobená páchateľom
(či bol zdravý) alebo zvieraťom (prípadne či išlo zviera imunizované veterinárnym lekárom).3. Na otázku, či si spôsobené zranenie vyžadovalo PN alebo nie, profesor uviedol, že pre uvedené
preukázané poranenie je priemerná a primeraná doba liečenia pacienta vo veku poškodenej kratšia
ako 7 dní. Práceneschopnosť závisí od pracovného zaradenia. Do väčšiny zamestnaní je potrebná

maximálne počas akútnych bolestí a potreby udržiavať odreniny, resp. hryznú ranu v suchu a čistote.
4. Na otázku, či dĺžka PN bola adekvátna vzhľadom k preukázaným zraneniam, resp. akú PN si uvedené
zranenia vyžadujú, profesor odpovedal, že poškodenej pravdepodobne nebolo vystavené Potvrdenie o
dočasnej pracovnej neschopnosti (materská dovolenka).
5. Na otázku, či spôsobené zranenie obmedzuje poškodenú v bežnom spôsobe života a akým

spôsobom, profesor uviedol, že po prepustení z vyšetrenia - bez ošetrenia, bola poškodená pani
S. obmedzená v obvyklom spôsobe života tým, že mala mať krčnú chrbticu fixovanú snímateľnou
molitanovou ortézou. Jej celkový zdravotný stav nebol vážny a nevyžadovala sama o sebe opatrovanie
inou osobou (nebola ani bezvládna a ani pripútaná na lôžko bez možnosti samostatného pohybu) a
nevyžadovala pomoc pri obliekaní, osobnej hygiene, toalete a ani pri obstarávaní a príprave prostriedkov
dennej obživy. Obvykle sa po dobu cca 5 - 6 dni odporúča fyzický pokoj.

6. Na otázku, či spôsobené zranenie zanechá trvalé následky, profesor odpovedal, že zranenie
nezanechá žiadne trvalé následky v tom zmysle, ako ich definuje zákon č.437/2004 Z. z.

Súd podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku odmietol vykonať dôkaz navrhovaný obhajobou návrhom
z 13. mája 2019, potvrdený na hlavnom pojednávaní, týkajúci sa predvolania a vypočutia svedka Y. F.,

ktorý v minulosti mal byť svedkom hádky medzi obžalovaným a poškodenou, nakoľko išlo o okolnosť
nepodstatnú pre rozhodnutie. Navrhnutý svedok by totiž k okolnostiam skutku, ktorý je predmetom
konania, nevedel nič uviesť, pretože nebol prítomný pri prejednávanom incidente.

K právnej kvalifikácii a k výroku o vine obžalovaného

Pokiaľ ide o výrok o vine a právnej kvalifikácii, súd v prvom rade konštatuje, a to ani nebolo medzi
stranami sporné, že dňa 28.12.2018 v čase okolo 09:00 h na adrese J. č. XXX pred rodinným domom
ako i v dome došlo k hádke medzi obžalovaným J. S. a poškodenou E. S., ktorú ukončil príchod polície
a sanitky.

Sporným medzi stranami bolo najmä to, či v rámci uvedenej hádky obžalovaný chytil poškodnú za hlavu
a silno jej ju tlačil o kapotu motorového vozidla, následne po tom, čo obžalovaného na obranu kopla a
stúpla mu na nohu, ju obžalovaný chytil za zápästie a hodil ju do blata na zem, kde jej strhol bundu a
chytil ju spredu za krk a povedal jej, že jej odsekne hlavu na ponku pri dome sekerou, následne na to

v dome poškodenú začal tlačiť k oknu, chytil ju pod krk a kričal na ňu, potom jej pri skrini dal do oblasti
tváre na ľavú stranu dve facky, následne po vzájomnej hádke dal poškodenej 6 faciek do oblasti tváre
a potom ju v chodbe udrel hliníkovou metlou do oblasti ľavého stehna, čím týmto konaním vyvolal u
poškodenej dôvodnú obavu o jej život a zdravie a spôsobil jej zranenia podľa lekárskeho potvrdenia:
pomliaždenie hlavy, krku, chrbta, ľavého ramenného kĺbu a hematom ľavého stehna, odreninu pravého

zápästia a malíčka vpravo s dobou liečenia kratšou ako 7 dní.

Podstatou dokazovania na hlavnom pojednávaní bolo teda hlavne posudzovanie danosti všetkých
znakov skutkovej podstaty trestného činu, ktorý sa obžalovanému v podanej obžalobe kládol za vinu.

Súd vyhodnotením vykonaných dôkazov dospel, bez rozumných pochybností, k záveru, že skutok sa
odohral tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku s tým, že zo strany obžalovaného šlo o
konanie, ktorým sa poškodenej vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu
a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe (manželke, resp. matke ich spoločného dieťaťa). V
tejto súvislosti súd poukazuje na nižšie uvedené konkrétne skutočnosti a argumenty.

Súd predovšetkým poukazuje na výpoveď poškodenej, ktorá v podstatných okolnostiach vypovedala
konzistentne tak v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom, čo sa prejavilo tým, že nebolo nutné
rozsiahlejšie čítať jej skoršiu výpoveď, iba pokiaľ ide o presné znenie vyhrážok, ktoré mal poškodenej
adresovať obžalovaný, pretože poškodená si vzhľadom na odstup času už doslovnú interpretáciu

nepamätala. Poškodená celkom logickým a vierohodným spôsobom o. i. vypovedala, že v dané ráno
chcela so synom odísť, predtým zamkla dvere, lebo sa obžalovaného bála a aby sa k nim obžalovaný
nedostal, avšak on vyšiel von cez balkónové dvere a začal kričať. Počas zápasu o kľúče ju pohrýzol
do ruky. Keď sa bránila, začal jej hlavu búchať o kapotu auta. Ona sa bránila, kopla ho a stúpila mu nanohu. Následne ju obžalovaný hodil na zem, pričom jej povedal, že keď sa ho ešte raz dotkne, odsekne
jej hlavu sekerou, bola v šoku, kričal, že ju zabije, či rozumie, že ešte raz a zabije ju. Ona sa ho bála.
Aj v dome na ňu obžalovaný kričal, tlačil ju telom do okna, ona mu hovorila, že sa ho bojí, na čo jej

dal facky. Hádka pokračovala, nadávali si. Obžalovaný kričal, aby nechodila obutá po parketách, počas
incidentu ju obžalovaný viackrát udrel do tváre, hovoril jej, či vidí, že ju takto dobije, ona bola z toho v
šoku. V chodbe ju schytil, hodil na zem a chcel ju vyzuť, ona ho kopla, obžalovaný ju začal biť metlou.
Následne ju vyhodil von, stále zúril, nadával jej. Počas incidentu, keď jej hovoril, že ju zabije, tak ona
sa ho bála, bála sa, že to urobí.

Naproti tomu obhajoba obžalovaného, pokiaľ ide o samotné konanie obžalovaného, vrátane vyhrážania
sa, je založená v podstate na tom, že nič z toho, čo tvrdí jeho manželka, nie je pravda. Ani v ten deň, ani
počas predchádzajúcich hádok sa manželke nevyhrážal, ani ju nenapadol. V dané ráno ho pred domom
naopak fyzicky napadla poškodená, začala ho biť, hodila sa na zem a po ležiačky do neho kopala. On
vzal syna dnu. Keď sa do domu od svedkyne vrátila poškodená, po tom, či jej obžalovaný nechcel dať

kočík, ho poškodená opäť začala biť päsťami, kopať do neho, udierala ho aj metlou, on jej chytil ruky.
Hovoril jej, že patrí na psychiatriu. Bitku jej nevrátil, maximálne sa bránil, keď ho bila do hlavy. On si na
poškodenej žiadne zranenia nevšimol, tieto mohli vzniknúť, keď sa hodila na zem, alebo keď ju chytil za
ruky. Napokon poškodená odišla k susedom a zavolala políciu.

Aj vzhľadom na uvedené je jediným priamym usvedčujúcim dôkazom, ohľadom spáchania skutku
uvedeného vo výroku rozsudku obžalovaným, ktorý bol na hlavnom pojednávaní vykonaný, výpoveď
poškodenej. K uvedenému súd dodáva, že ak má slúžiť výpoveď svedka ako jediný dôkaz preukazujúci
vinu obžalovaného, bez ďalších podporných dôkazov, musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický,
zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný, či dokonca

vyvrátený.

Obdobná situácia nastala aj v prejednávanom prípade, kedy navyše k výpovedi poškodenej E.
S. na hlavnom pojednávaní, jednoznačne usvedčujúcej obžalovaného J. S., možno v neprospech
obžalovaného podporne priradiť aj výpoveď svedkyne X. L., fotodokumentáciu zranení poškodenej, a

tiež aj lekárske správy týkajúce sa poškodenej v spojení s odporným vyjadrením prof. MUDr. E. Z., CSc.
Aj bez týchto podporných dôkazov súd považuje výpoveď poškodenej ako dôkazný prostriedok za jasný,
logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a zároveň platí, že nebol inými dôkazmi spochybniteľný,
či dokonca vyvrátený.

Súd teda nezistil nič, čo by spochybňovalo výpoveď poškodenej. Nebol zistený tak závažný objektívny
dôvod, prečo by si mala poškodená vymýšľať, respektíve krivo obviňovať obžalovaného z takéhoto
konania. Isté spory medzi obžalovaným a poškodenou, nakoľko ide o manželov, síce vylúčené neboli,
avšak súd nezaznamenal žiadny taký intenzívny spor, resp. takú úroveň konfliktu, ktorý by bol dôvodom,
pre ktorý by poškodená chcela obžalovanému vedome nepravdivo uškodiť krivým obvinením a riskovať

tak nebezpečenstvo privodenia si trestného stíhania pre krivé obvinenie, resp. krivú prísahu a krivú
výpoveď.

V ďalšom súd považuje za nevyhnutné poukázať na výpoveď svedkyne, podľa ktorej v daný deň prišla
poškodená so synom na rukách k nej, že či môže zavolať svojej mame, ktorej sa ale nedovolala.

Poškodená svedkyni povedala, že ju zbil obžalovaný. Keď poškodená prišla, bola uplakaná, zronená,
zdá sa jej, že mala na ruke modrinu. Najprv k nej prišla bez bundy, druhý krát prišla s bundou, asi na
zadku mala špinu. Napokon poškodená zavolala sanitku aj políciu, ktorej do telefónu povedala, že ju
zbil muž.

Dôležitým okamihom v prejednávanom prípade, ktorý zvýrazňuje aspekt presvedčivosti a vierohodnosti
tvrdení poškodenej, je podľa názoru súdu to, že pokiaľ ide o množinu okolností týkajúcich sa príchodu
a pobytu poškodenej u svedkyni, poškodená spolu so svedkyňou vypovedali ohľadom nich zhodne.
Hoci svedkyňa samotné vyhrážanie sa obžalovaným poškodenej (ani fyzické ataky) nepočula ani
nevidela,nakoľkomáoknádomudoinejstrany,vovšetkýchostatnýchdôležitýchaspektochsúvýpovede

poškodenej so svedkyňou jednotné, a v porovnaní s prípravným konaním v podstate nemenné. Navyše
to, že ku konfliktnej situácii medzi obžalovaným a poškodenou došlo, potvrdzuje vyjadrenie svedkyne,
že hoci sa na dvore zvykli k sebe správať pekne, občas sa medzi nimi niečo vyskytlo.Minimálne rovnako tak významnou je okolnosť tvrdená svedkyňou, že keď k nej prišla poškodená, tak
táto bola uplakaná, zronená, zdá sa jej, že mala na ruke modrinu, asi na zadku mala špinu, pričom
svedkyni povedala, že ju zbil obžalovaný, a že chce zavolať svojej mame. Takáto reakcia poškodenej

podľa názoru súdu celkom presvedčivo a uveriteľne zodpovedá reakcii niekoho, komu sa páchateľ
tesne predtým vyhrážal fyzickou likvidáciou. Za pozornosť v zmysle uvedeného stojí skutočnosť, že
poškodená chcela najskôr telefonovať svojej mame, a až potom, ako sa jej nedovolala, zavolala na
políciu. Poškodená teda nechcela túto záležitosť riešiť hneď prostredníctvom polície, ale chcela využiť
iný spôsob vyriešenia konfliktu a to telefonátom a poradou s jej mamou. To zároveň znamená, že

poškodená o jej zbití obžalovaným povedala svedkyni bez toho, že by táto osoba v budúcnosti mala
vypovedať v trestnom konaní; preto aj sprostredkované informácie uvedené poškodenou svedkyni
(zbitie, ale aj uplakanosť a zronenosť) možno hodnotiť ako relevantné, pretože svedkyňa sa o nich
dozvedela spontánne a bezprostredne po prežitej udalosti, a z takéhoto uvedeného konania nemožno
vyvodiť záver, že by tieto informácie boli poškodenou poskytované účelovo.

Ako vyplýva z vyššie uvedeného, svedkyňa nebola priamym svedkom incidentu, a poškodená jej
povedala v zásade „len“ o zbití obžalovaným, avšak to, že poškodená jej neuviedla, že by sa jej
obžalovaný vyhrážal, je podľa názoru súdu celkom pochopiteľne jednak dôsledkom rozrušenia a
šoku poškodenej, v ktorom sa nachádzala na základe bezprostredne predchádzajúceho konania
obžalovaného (nechápala, prečo a takým spôsobom konal obžalovaný) a navyše jej tam plakal syn, a

jednak tým, že svedkyňa sama sa viac nevypytovala a musela sa starať o syna, ktorého tam priniesla
poškodená.

To, že k spáchaniu v skutkovej vete rozsudku uvedeného skutku došlo a že sa ho dopustil obžalovaný,
podporuje, najmä pokiaľ ide o vierohodnosť poškodenej, aj vykonané dokazovanie týkajúce sa

vyšetrenia poškodenej v nemocnici v podstate ihneď po incidente medzi ňou a obžalovaným, pretože
lekárske správy potvrdzujú verziu konfliktu prezentovanú poškodenou, a to pokiaľ ide o zistené zranenia,
ktoré boli následkom fyzického napadnutia obžalovaným. Ošetrujúci lekár zistil, že poškodená utrpela
pomliaždenie hlavy, krčnej chrbtice, pleca a ramena, bedra, driekovokrížovej oblasti a panvy, ľavého
stehna,aviaceréotvorenéranyzápästiaaruky.Niektorézozranenísúzachytenéajnafotodokumentácii

poškodenej, ktorá je súčasťou spisového materiálu. Ošetrujúci lekár súčasne skonštatoval, že zranenia
boli spôsobené tupými údermi, a zároveň išlo o zhodnosť vo vyjadrení poškodenej a zistení. V tejto
súvislosti je potrebné poukázať na to, že ošetrujúcemu lekárovi sama poškodená uviedla, že jej zranenia
sú pôsobené v dôsledku napadnutia obžalovaným.

Navyše je potrebné si uvedomiť, že po incidente s obžalovaným poškodená od susedy (svedkyne)
zavolala políciu so sanitkou a do ich príchodu zotrvala u svedkyni. Následne poškodená absolvovala
vyššie uvedené vyšetrenia, v rámci ktorých boli diagnostikované spomenuté zranenia. To znamená,
že zistené zranenia musia pochádzať len z incidentu s obžalovaným vrátane fyzických atakov od
obžalovaného, nijako inak a nikde inde vzniknúť nemohli. V nadväznosti na uvedené súd tvrdeniam

obžalovaného - že on poškodenú nebil, maximálne sa bránil, keď ho bila ona, a jej zranenia mohli
vzniknúť, keď sa hodila na zem, alebo keď ju chytil za ruky - neuveril, takúto obranu považuje za
účelovú, nezodpovedajúcu realite. Je nemožné si predstaviť, aby vyššie popísané zranenia poškodená
- s akcentom na ich kvantitu a lokalizáciu - utrpela len v dôsledku jej úmyselného hodenia sa na zem
na chrbát, resp. chytenia jej rúk obžalovaným.

Napokon tomu, že zranenia poškodenej spôsobil obžalovaný, významne nasvedčuje aj záver prof. Z.,
ktorý vo svojom odbornom vyjadrení o. i. vyslovil záver, že (hoci na základe nie najdostatočnejších
podkladov, avšak vychádzajúc zo zistených a zadokumentovaných zranení ošetrujúcim lekárom) zistené
a dokumentované zranenie zásadným spôsobom neodporuje takému mechanizmu vzniku, ako to pri

lekárskom vyšetrení uviedla poškodená - teda že bola napadnutá obžalovaným.

Existenciu sklonu dopustiť sa obdobného ako prejednávaného konania obžalovaného možno vyvodiť
aj z toho, že už v minulosti bol trestne stíhaný pre trestný čin výtržníctva, ktoré trestné stíhanie bolo
podmienečne zastavené a nakoniec došlo k osvedčeniu sa obžalovaného v skúšobnej dobe v uvedenej

trestnej veci.

Čo sa týka obhajobnej námietky, že poškodená sa od susedy vrátila späť do ich domu, a tým pádom
údajné vyhrážky voči jej osobe nemohli vzbudiť v danom čase reálnu obavu o život či zdravie, súddodáva, že poškodená sa šla domov prezliecť, lebo tam bývala a nakoľko bola mokrá a špinavá (to,
že počas incidentu vonku poškodená ležala na zemi tvrdili zhodne tak obžalovaný ako i poškodená,
hoci každý uvádzal inú príčinu), to znamená, že tam nešla za obžalovaným, tento sa v tom čase tiež

umýval, o čom vedela, preto tam šla práve vtedy, obžalovanému sa chcela vyhnúť, žiadny spor teda
už nevyhľadávala, chcela sa len prezliecť a znovu odísť z domu preč. Okrem toho, obžalovaný sa
poškodenej vyhrážal a fyzicky ju napádal tak vonku, ako aj potom dnu v dome, keď sa tam šla poškodená
prezliecť, teda počas celého konfliktu, a skutok je ako nebezpečné vyhrážanie právne posúdený ako
celok (celé konanie obžalovaného vzbudilo u poškodenej dôvodnú obavu), a nie len čiastkový útok

obžalovaného,ktorýsaodohralvonku.Tomuzodpovedáajkonaniepoškodenej,uktorejobavazkonania
obžalovaného vyvrcholila záverom konfliktu - v dome, kedy sama poškodená po posledných útokoch
obžalovanému oznámila, že zavolá políciu, čo aj skutočne urobila, keď ku svedkyni prišla druhýkrát, a
odvtedy už poškodená na políciu čakala u svedkyni, teda do blízkosti obžalovaného už nešla.

Zo všetkých vyššie uvedených dôkazov a úvah možno, bez rozumných pochybností, vyvodiť záver,

že obžalovaný sa práve uvedeným spôsobom - spôsobom opísaným v skutkovej vete rozsudku
- poškodenej vyhrážal smrťou a ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť
dôvodnú obavu. Vina obžalovaného je v podstate založená len na jednom priamom dôkaze -
výpovedi poškodenej, avšak táto výpoveď nevzbudzuje žiadne relevantné pochybnosti, je vierohodná a
presvedčivá a dopĺňa ju aj výpoveď svedkyne ako ďalšie listinné dôkazy, predovšetkým lekárske správy,

fotodokumentácia a závery odborného vyjadrenia. Obžalovaný mal možnosť ako aj príležitosť spáchať
skutok uvedený v obžalobe, nakoľko dokazovaním nebolo zistené nič, čo by objektívne bránilo tomu,
aby obžalovaný konal tak, ako sa mu kladie za vinu. Reťaz dôkazov je teda v tomto smere ucelená a
nevzbudzuje žiadne relevantné pochybnosti. Obhajobu obžalovaného, spočívajúcu v stručnom tvrdení,
že sa poškodenej nevyhrážal, ani ju nezbil, považuje súd za dokazovaním vyvrátenú. Len pre úplnosť

súd dodáva, že súdu sa ako veľmi vysoko pravdepodobná príčina konania obžalovaného javí averzia
obžalovaného voči poškodenej, prítomná a prejavovaná u neho už pred prejednávaným incidentom,
prameniaca o. i. z povyšovania sa nad poškodenú z dôvodu ich domnelého nerovného postavenia.

Súd k uvedenému dodáva, že v prípade, ak obžalovaný uvádza iný priebeh skutkového deja, než

je uvedený orgánmi činnými v trestnom konaní v obžalobe, respektíve ak vysloví domnienku, že
poškodenej sa nevyhrážal a ani ju nezbil, neznamená to, a priori, že súd má rozhodnúť podľa zásady
„in dubio pro reo“, pretože je tu pochybnosť vyvolaná tvrdením obžalovaného. Trestný poriadok totiž
nepozná zásadu, že obžalovaného treba vždy oslobodiť, ak tvrdí, že sa nedopustil žalovaného trestného
činu. Súd musí použiť zásadu „in dubio pro reo“ len vtedy, ak aj po riadnom vyhodnotení dôkazov

(§ 2 ods. 12 Trestného poriadku) zostanú o okolnosti, či sa stal žalovaný skutok alebo či ho spáchal
obžalovaný, rozumné pochybnosti. O takýto prípad však v posudzovanej veci nejde. Nie je správne ani
poukazovanie obhajoby na to, že súd svoje rozhodnutie oprie len o pravdepodobnosť, pretože je tu
celkom jednoznačná, jasná a konkrétna výpoveď poškodenej, podopretá ďalšími vykonanými dôkazmi,
tak ako je uvedené vyššie.

Z predmetného dokazovania vyplýva, že skutok uvedený v obžalobe [v tom smere, že obžalovaný
na poškodenú kričal, že jej odsekne hlavu, že ju dobije, pričom tieto tvrdenia o bití zároveň už aj
napĺňal, čím jej spôsobil zadokumentované zranenia] sa nielen stal, ale aj napĺňa znaky objektívnej
stránky prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona v

znení účinnom do 31. decembra 2018 s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona v
znení účinnom do 31. decembra 2018 v spojení s § 127 ods. 4 Trestného zákona v znení účinnom
do 31. decembra 2018 (podľa takto účinného Trestného zákona súd rozhodoval z dôvodu času
spáchania skutku s tým, že za predchádzajúcej právnej úpravy bolo potrebné s čiastočne odlišnou
právnou úpravou uložiť povinnosť obžalovanému v skúšobnej dobe). Čo sa týka znaku „vzbudenia

dôvodnej obavy“, súd vzal do úvahy všetky okolnosti prípadu (najmä povaha vyhrážok, porovnanie
fyzických a povahových vlastností obžalovaného s fyzickými a povahovými vlastnosťami poškodenej,
intenzitu a dobu útoku, sprevádzaného skutočným fyzickým napadnutím, spôsobené zranenia, konanie
poškodenej, atď.) a prihliadol aj na to, ako subjektívne pociťovala ujmu poškodená, voči ktorej vyhrážky
smerovali. V tejto súvislosti sa sama poškodená vyjadrila, že na základe prejednávaných vyhrážok má

z obžalovaného strach, ktorý pociťovala (s prihliadnutím na pnutie medzi obžalovaným a poškodenou v
deň predchádzajúci prejednávanému skutku) už na začiatku incidentu - pri zamknutí dverí, vo výpovedi
ku skutku opakovane zdôrazňovala, že sa obžalovaného bála, počas incidentu, keď jej hovoril, že ju
zabije, tak ona sa ho bála, bála sa, že to urobí; nakoniec kvôli konaniu obžalovaného zavolala políciu, naktorú počkala v dome svedkyne. Navyše sa žiada doplniť, že dôvodnú obavu poškodenej z uskutočnenia
vyhrážok potvrdila aj svedkyňa, keď uviedla, že po vyhrážaní sa obžalovaným bola poškodená uplakaná,
zronená, pričom poškodená nakoniec aj zavolala políciu.

Dôvodné je aj podriadenie skutku pod kvalifikovanú skutkovú podstatu podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm.
b) Trestného zákona, pretože čin bol spáchaný na chránenej osobe, ktorou chránenou osobou sa v
zmysle § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona rozumie blízka osoba, a ktorou blízkou osobou je v
zmysle § 127 ods. 4 Trestného zákona aj manželka.

Pokiaľ ide o posúdenie zavinenia obžalovaného tak súd konštatuje, že obžalovaný konal v priamom
úmysle v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, nakoľko zo spáchania skutku, keď vedome a cielene
priamo poškodenej adresoval vyhrážky najmä smrťou, teda s jednoznačným významom, je evidentné,
že chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený Trestným zákonom.

K výroku o treste:

V súvislosti s výrokom o treste je primárne nevyhnutné uviesť, že Trestný zákon vo svojich
ustanoveniach, najmä v ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu
spoločnosti pred trestnými činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti

pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny života súčasne iných odradiť od páchania trestných činov za
súčasného vyjadrenia morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie
v ďalšom páchaní trestnej činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu
trestu a jeho výmery túto skutočnosť vždy na zreteli.

Všetky okolnosti prípadu však treba nielen zisťovať, ale aj objektívne, t. j. bez preceňovania alebo
podceňovania niektorých z nich komplexne hodnotiť a mať pritom na zreteli, že bližšie sú konkretizované
v ďalších ustanoveniach Trestného zákona, najmä v ustanoveniach o poľahčujúcich a priťažujúcich
okolnostiach (§ 36 Trestného zákona a § 37 Trestného zákona) a v ustanoveniach upravujúcich zásady

ukladania trestov (§ 34 Trestného zákona).

Súdpriukladanítrestuobžalovanémuvychádzalzozávažnostiprečinu,zktoréhobolobžalovanýuznaný
vinným a ktorú určuje primárne zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom
prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom (§ 360 ods. 2 Trestného zákona) v rozpätí 6

mesiacov až 3 roky. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na spôsob spáchania činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Priurčovanídruhuavýmerytrestuuobžalovanéhosúdnáslednepovinne(§38ods.2Trestnéhozákona)

prihliadolnapomerpoľahčujúcichapriťažujúcichokolnostístým,žepomerpoľahčujúcichapriťažujúcich
okolností je v rovnováhe (0:0), preto k úprave trestnej sadzby nedošlo.

Pokiaľ ide o osobu obžalovaného, súd konštatuje, že z odpisu z registra trestov vyplýva jeden
záznam, v rámci ktorého bol obžalovaný trestne stíhaný pre trestný čin výtržníctva podľa § 202 ods.

1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., pričom rozhodnutím Okresného súdu Malacky z 27. mája 1999,
sp. zn. 1T/81/1999, právoplatným dňa 27. mája 1999, bolo trestné stíhanie obžalovaného podmienečné
zastavené so skúšobnou dobou vo výmere 10 mesiacov a napokon došlo k osvedčeniu sa obžalovaného
v skúšobnej dobe v uvedenej trestnej veci. Avšak aj takýto záznam dáva obraz o osobe obžalovaného,
o spôsobe jeho života, o jeho sklonoch páchať trestnú činnosť, pričom § 34 Trestného zákona oprávňuje

súd pri posudzovaní osobného profilu obžalovaného prihliadať aj na takýto záznam. Z centrálnej
evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplývajú 4 priestupky spáchané od 14. júla 2014 do 24. mája
2015, všetky na úseku cestnej premávky, pričom vo všetkých prípadoch bol obžalovaný sankcionovaný
pokutami od 10,- eur do 100,- eur.

V tejto súvislosti súd uvádza, že pre nápravu obžalovaného a ochranu spoločnosti nebude stačiť len
uloženie alternatívneho trestu, nespojeného s trestom odňatia slobody. Súd toto konštatovanie vyvodil
z toho, že - ako je vyššie uvedené - nešlo o prvé (jedno z prvých) protiprávne konanie obžalovaného;
hoci sa na neho hľadí ako na trestnoprávne neodsúdenú osobu, minulé trestné stíhanie, v rámci ktoréhosa osvedčil, však nemožno prehliadnuť a tiež 4 spáchané priestupky. Súd preto dospel k záveru, že na
obžalovaného je potrebné pôsobiť trestom spojeným s odňatím slobody, pričom postačí uloženie trestu
pri dolnej hranici trestnej sadzby, t. j. vo výmere 8 mesiacov a nie je potrebné uložiť trest napríklad v

polovici alebo pri hornej hranici trestnej sadzby.

Následne súd skúmal (v súlade s princípom ultima rátio ukladania nepodmienečného trestu odňatia
slobody), či je možné ukladaný trest odňatia slobody na jeden rok podmienečne odložiť na primeranú
skúšobnú dobu, teda či sú splnené podmienky uvedené v ustanovení § 49 ods. 1 písm. a) Trestného

zákona.

Súd je toho názoru, že v posudzovanom prípade je dôvodné podmienečne odložiť výkon trestu
odňatia slobody, pretože vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život
a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie
ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, preto

výkon trestu odňatia slobody súd u obžalovaného podmienečne odložil s určením skúšobnej doby vo
výmere 18 mesiacov. Ohľadom osoby páchateľa, ani okolností prípadu nebola zistená žiadna taká
výrazná okolnosť, ktorá by odôvodňovala uloženie trestu odňatia slobody v nepodmienečnej forme. V
prejednávanom prípade išlo o to, že jedna z hádok medzi obžalovaným a poškodenou eskalovala do
takej miery, že popri fyzickom napadnutí poškodenej zo strany obžalovaného došlo k nebezpečnému

vyhrážaniu voči poškodenej a to takým spôsobom, že to u poškodenej mohlo vzbudiť dôvodnú obavu.

V rámci uloženého trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom súd rozhodol aj o uložení
povinnosti obžalovanému spočívajúcej v príkaze počas skúšobnej doby nepriblížiť sa k poškodenej na
vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia, alebo v mieste, kde sa takáto

osoba zdržuje, alebo ktoré navštevuje, pretože také rozhodnutie je podľa názoru súdu odôvodnené
práve okolnosťami skutku a povahou, resp. druhom trestného činu.

Súd dodáva, že takto uložený trest je aj v súlade so zásadou, že trest je právnym následkom trestného
činu o teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu), že je

jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona a tým je určená aj jeho funkcia v tých
smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu,
voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie
(výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom,
voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov

spoločnosti). Takto uložený trest súčasne vyjadruje aj morálne odsúdenie obžalovaného (retribúcia)
a zahŕňa tak individuálnu ako aj generálnu prevenciu a zároveň vyjadruje jeho morálne odsúdenie
spoločnosťou.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309

ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní je potrebné
uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo.