Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. marec 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/3/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111200452
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2111200452.30

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Šulekom v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom Z. cesta XX/X, XXX XX J., zastúpená: B. B., narodený XX.X.XXXX, bytom B. XX/XXXX, XXX XX
O., E. republika, proti žalovanému: Q. O., narodený X. XX. XXXX, bytom W. XX, XXX XX J., právne
zastúpeného: JUDr. Albína Vágóová, advokátka so sídlom Ružová č. 265, 929 01 Dunajská Streda, o
zaplatenie 45.000,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Žalovaný voči žalobkyni m á nárok na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v rozsahu

100 % trov konania a trov právneho zastúpenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 11. 1. 2011 v spojení s doplnením doručeným dňa 14. 4. 2011 a
v spojení s podaním doručeným dňa 12. 5. 2011 a dňa 7. 5. 2011 sa žalobkyňa domáhala pôvodne
len voči žalovanému 1 zaplatenia sumy 45 000 eur spolu s 9 % ročným úrokom od 23. 7. 2010 do
zaplatenia. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že dňa 08.01.2009 zadržala polícia jej syna, ktorý bol
vzatý do vyšetrovacej väzby. Uviedla, že chcela, aby bol prepustený z väzby. Dozvedela sa, že X. (ďalej
len „žalovaný 1) by jej vedel poskytnúť pomoc, a tak mu dňa 15.04.2009 odovzdala sumu 12.000,-
eur. Ďalej uviedla, že jej pri tom asistovala jedna osoba, pričom prostriedky odovzdala prostredníctvom

I. Potvrdenku nedostala. I. po čase uviedol, že pre závažnosť prípadu je potrebné dať ešte sumu
33.000,-eur. Žalobkyňa uviedla, že 09.06.2009 odovzdala I. F. sumu pre žalovaného 1. Syn prepustený
z väzby nebol. Stalo sa tak až na kauciu vo výške 17.000,- eur dňa 22.06.2010. Po prepustení syna
z väzby požiadala žalobkyňa I. aby vyzval žalovaného 1 na vrátenie peňazí. Žalobkyňa uviedla, že
nakoľkoneprišlasožalovanýmpriamodostykužiadalaI.ovystaveniepotvrdeniaoprevzatíprostriedkov
žalovaným 1. I. potvrdenie vystavil. Žalobkyňa uviedla, že žiadal vrátiť prostriedky ako bezdôvodné
obohatenie, nakoľko žalovaný 1 neurobil nič vo veci prepustenia syna na slobodu. K žalobe pripojila

kópiu potvrdenia I. zo dňa 22.07.2010 o skutočnostiach tvrdených v žalobe (č.l.5).

2. Žalovaný 1 sa vyjadril (č.l.87), že skutočnosti uvedené v žalobe nie sú pravdivé, žalobkyňu nepozná,
v živote s ňou nekomunikoval a nemá vedomosť o tom, že by mal vybavovať nejaké veci a brať za to
peniaze.

3. Žalobkyňa v podaní doručenom súdu dňa 29.11.2011 (č.l.95) uviedla, že vzhľadom na skutočnosti

zisteného z vyšetrovacieho spisu ČVS: PPZ-20/BPK-Z-2011 je účastníkom odovzdania peňazí aj Q.
čo plynie z vyšetrovacieho spisu. Pričom žalobkyňa požiadala o čas na podanie návrhu na rozšírenie
žaloby. Súčasne žalobkyňa splnomocnila zástupcu na zastupovanie v konaní. Rovnaké tvrdenia uviedla
žalobkyňa aj v podaní doručenom súdu dňa 01.12.2011.4. Dňa 09.12.2011 bol súdu doručený návrh na pristúpenie ďalšieho účastníka na strane žalovaného, a
to o Q. (ďalej len „žalovaný 2“), ktorý odôvodnila tým, že svedok I. (ďalej len „.) jej povedal, že prostriedky

odovzdal spolu so žalovaným 2 žalovanému 1. Ďalej uviedla, že I. potvrdil, že prevzal prostriedky,
ktoré odovzdal žalovanému 1 (č.l.103). Ďalej žalobkyňa uviedla, že pri odovzdaní prostriedkov v sume
33.000,- eur žalovanému 2 bol svedkom I. pričom žalobkyňa bola prítomná odovzdaniu prostriedkov
žalovanému 2(č.l.104), rovnaké tvrdenie (č.l. 150). Žalobkyňa doplnila, že syn mal byť prepustený po
jeho odsúdení, kedy mal byť následne zmanipulovaný trestný spis. Ďalej uviedla, že syna so svedkom

I. navštívili žalovaného priamo v jeho dome, kde tento povedal, že musí počkať na návrat ďalšej
osoby z dovolenky. Syn následne navštívil aj žalovaného 2, ktorého dovtedy na základe rodinných
väzieb nechceli do veci angažovať. Žalovaný 2 však prehlásil, že nepozná svedka I., ani žalovaného
1. Žalobkyňa uviedla, že na základe potvrdenia zo dňa 12.07.2010 má za preukázané, že došlo k
odovzdaniu peňazí. Žalobkyňa v podaní č.l.151 už tvrdila, že sumu 12.000,- eur dala I., a že opätovne
dňa 09.06.2009 dala prostriedky I. v sume 33.000,- eur na vybavenie veci pre syna.

5. Uznesením č. k.8C/3/2011-122 zo dňa 5. 1. 2012 bol do konania pripustení ako ďalší účastník na
strane odporcu Q., ako žalovaný 2. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.02.2012. Uznesením
č.k. 8C/3/2011-158 zo dňa 8. 6. 2012 vyplýva, že súd pripustil zmenu návrhu tak, že odporca v rade 1 a
odporca v rade 2 sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke sumu 45 000 eur s úrokom

z omeškania 9 % ročne od 10. 6. 2009 do zaplatenia.

6. Žalobkyňa predložila súdu na č.l. 153 kópiu potvrdenia zo dňa 12.07.2010, opätovne podpísanú
svedkom I., kde sa uvádza, že prostriedky zaniesol v oboch prípadoch žalovanému 2, ktorý žalovaný 2
vstúpil do domu žalovaného 1 za účelom odovzdania prostriedkov.

7. Žalovaný 2 poprel tvrdenia žalobkyne, uviedol, že uviedol, že všetko v celom návrhu je klamstvo a
nevie z akého dôvodu je vlastne tento návrh podaný.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedka I., svedka P., oboznámením
sa s obsahom spisového materiálu najmä podaním zo dňa 10.1.2011 na č.l. 2-4, vyjadrením odporcu

v rade 1 zo dňa 17. 8. 2011, potvrdením o prevzatí peňazí zo dňa 22.7.2010, Uznesením OS Trnava
č.k. Tp 2/2009, príkazom na prijatie do väzby zo dňa 10.1.2009, Uznesením OS Trnava č.k. 3T/51/2009,
Uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 6Tos/41/2010 zo dňa 15.4.2010, Uznesením OS Trnava č.k.
3T/51/2009 zo dňa 1.7.2009, Uznesením OS Trnava č.k. 3T/51/2009 zo dňa 22.6.2010, zápisnicou z
pojednávania OS Trnava vo veci 3T/51/2009 zo dňa 22.6.2010, opatrením OS Trnava zo dňa 22.6.2010,

príkazom na prepustenie zo dňa 22.6.2010 na č.l. 39, Uznesením KS v Trnave zo dňa 16.2.2011
č.k. 9NcC/6/2011-46, podaním navrhovateľky zo dňa 12.4.2011, vyjadrením odporcu v rade 1 zo dňa
17.8.2011, podaním navrhovateľky zo dňa 20.5.2012, potvrdením o prevzatí peňazí zo dňa 12. 7. 2010
na č.l. 153, Uznesením Prezídia PZ ČVS: PPZ-20/BPK-Z-2011 zo dňa 2.5.2012, Uznesením tunajšieho
súdu č.k. 8C/3/2011-158 zo dňa 8.6.2012, vyjadrením odporcu v rade 2 z 26. 6. 2012, oznámením

Prezídia PZ zo dňa 4.4.2013, Uznesením zo dňa 1.3.2011 na č.l. 200, Uznesením z 2.5.2012 na č.l.
201, zápisnicou o výsluchu svedka z 10.3.2011 na č.l. 204, zápisnicou o výsluchu svedka z 8.4.2011 na
č.l. 209, zápisnicou o výsluchu svedka zo dňa 17.6.2011 na č.l. 214, zápisnicou o výsluchu svedka zo
dňa 15.8.2011 na č.l. 219, zápisnicou o výsluchu svedka z 18.10.2011 na č.l. 224, zápisnicou o výsluchu
svedka z 23.11.2011 na č.l. 229, listom H. 9.2.2011 na č.l. 234, zápisnicou o výsluchu svedka zo dňa

23.2.2012 na č.l. 235, kópiou pasu na č.l. 240, s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný
skutkový a právny stav.

9. Zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 19.03.2013 uviedol, že od žalovaných sa domáha spoločne
a nerozdielne vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 OZ. Dňa 8.1.2009 bol jej syn H. J.“)

vzatý do väzby v súvislosti s trestným činom v zmysle § 172 ods. 1,3. Trestného zákona. I. chodieval za
IŠ do väzby spolu s žalobkyňou a snažil sa mu pomôcť, aby bol prepustený z väzby. I. povedal H., že vie
o prokurátorovi, ktorý v tejto veci vie pomôcť, ale že si to vyžaduje určité finančné náklady. Žalobkyňa
peniaze odovzdala I. najskôr v sume 12.000,- eur a následne v sume 33.000,- eur. Pri odovzdávaní sumy
33.000,- eur I. požiadal žalobkyňu, aby išla s ním tam, kde sa peniaze mali odovzdať. Sumu 12.000,- eur

odovzdala žalobkyňa I. dňa 15.4.2009 a sumu 33.000,- eur dňa 9.6.2009. Dňa 23.6.2009 bola podaná
obžaloba na H. na tunajší súd, ocitol sa v súdnej väzbe. Dňa 22.6.2010 bol H. prepustený na kauciu
z väzby. Voči rozhodnutiu o prepustení z väzby na kauciu, prokurátor nepodal sťažnosť. Potom, ako
bol H. prepustený z väzby spoločne s I. navštívili v dome B. žalovaného v rade 1, ktorý povedal, žepeniaze budú vrátené. Následne H. spolu s I. navštívili žalovaného v rade 1 na pracovisku na Okresnej
prokuratúry, ktorý sa vyjadril, že v tejto veci momentálne konať nemôže, pretože zákonný sudca X. V.,
je na dovolenke. Následne dňa 15. alebo 18. júla 2010 išiel tiež na dovolenku do Grécka a po návrate

dňa 10.8. 2010 bol I. zadržaný za taký istý trestný čin ako H. Vo väzbe sa nachádzal do 10.8.2011.
Návrh voči žalovanému v rade 2 bol podaný na základe informácie od vyšetrovateľa, keď žalobkyňa
vyšetrovateľovi vypovedala, že žalovaný bol prítomný pri odovzdávaní sumy 33.000,- eur, čo predtým
zatajila s ohľadom na príbuzenské väzby s ním.

10. Žalobkyňa uviedla, že keď sa ocitol syn v zložitej situácii I. jej povedal, že jeden jeho známy pozná
jedného právnika, ktorý by vedel pomôcť a poradiť v právnych veciach jej syna. Začiatkom apríla 2009
I. išiel do W. na stretnutie so žalovanými a po stretnutí I. povedal, že žalovaný 1 poskytne právne
poradenstvo a právnu pomoc a vypýtal si za to 12.000,- eur. V polovici apríla 2009 dala I. sumu 12.000,-
eur, ktorý ich následne zaniesol žalovanému 2 a následne túto čiastku zaniesli I. a žalovaný 2 do W.
žalovanému 1. Po nejakom čase jej povedal I., že mu volal žalovaný 2, že žalovaný 1 povedal, že pre

závažnosť trestného činu, bude treba veľa právnych úkonov, ešte treba 33.000,- eur. Dňa 9. júna 2009
došiel I. pre žalobkyňu a zaniesli sumu 33.000,- eur žalovanému 2. Žalobkyňa Navrhovateľka dala
sumu 33.000,- eur žalovanému 2, ktorý jej povedal, že veríme, že žalovaný 1 im pri tom pomôže. I. jej
potom povedal, že on spolu s žalovaným 2 pôjdu do Serede zaniesť peniaze žalovanému 1. I.ej osobne
povedal, že peniaze zaniesli. S žalovaným 1 sa osobne nikdy nestretla. Komunikovala len s I., ktorý

komunikoval s žalovaným 2 aj s žalovaným 1. S žalovaným 2 nikdy nekomunikovala, netelefonovala,
okrem jedného razu, keď odovzdala sumu 33.000,- eur, v jeho dome. Potom ako sa syn vrátil z väzby,
hneď s I. išiel za žalovaným 1, aby vrátil peniaze, ktorý im povedal, že peniaze im vráti. Uplynulo asi 6
dní, jej syn a I. si ho počkali v reštaurácii na obede tu v I.. Následne syn a I. išli do W. za žalovaným 1,
ktorý im povedal, že zatiaľ s X. sa nestretol, keďže bol na dovolenke. Ďalšie stretnutie bolo asi o týždeň,

kedy sa stretli syn, I., žalovaný 1 a žalovaný v Z., keď syn zostal v aute. I. povedal synovi, že žalovaný
1 odkazuje, že to čo sľúbil, právne poradenstvo, právnu pomoc splní, že peniaze zatiaľ nevráti. Peniaze
dala preto, že žalovaný 1 vybojuje nižší trest pre syna. Toho času trestné konanie voči synovi nie je
skončené. Finančné prostriedky, mala k dispozícii z predaja nehnuteľnosti.

11. Žalovaný 1 uviedol, že žalobu navrhuje zamietnuť. Žalobkyňu nepozná, nedozoroval vec jej
syna, žiadne peniaze mu nebolo odovzdané. Ohľadom tejto skutočnosti bol vypočutý orgánmi činnými
v trestnom konaní. Žalovaného 2 pozná, občasne sa stretli v meste, nie sú ani v priateľskom ani
kamarátskom vzťahu.

12. Žalovaný 2 uviedol, že žalobu navrhuje zamietnuť. Žalobkyňu pozná z videnia. Takisto vypovedal
pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Žalovaného v rade 1 pozná, ale nie sú v priateľskom
ani kamarátskom vzťahu. Jeho manželka je sesternicou manžela žalobkyne. Žiadne rodinné vzťahy
neudržiavajú. Svedka H. videl iba, keď išiel po ulici, nikdy sa s ním nerozprával, neprijal od neho žiadnu
finančnú čiastku a ani od I. Nesúhlasí s tým, že od žalobkyne prijal sumu 33 000 eur.

13. Svedok I. v prvej časti konania uviedol, že žalobkyňa ho nekontaktovala, ani mu neodovzdala žiadnu
finančnú hotovosť, ktorú by ďalej bol odovzdal žalovaným. Sám osobne ani spolu s H. nebol ani za
žalovanými so žiadosťou o vrátenie finančnej hotovosti pre žalobkyňu. Nevie o tom, že by žalobkyňa
poskytla finančnú hotovosť, ktorá bola odovzdaná žalovaným. Podpis na potvrdení o prevzatí peňazí

zo dňa 12.7.2010 nie je jeho, nič také nepodpisoval. Nepamätá si, čo bolo obsahom listiny zo dňa
22.7.2010,oktorej hovorilnavýsluchu,aleobsahomlistinybolaasiskutočnosť,žepeniazeodžalobkyne
dal cez žalovaného nejakej neznámej osobe, čo však nie je pravda. V čase, keď mal podpisovať listinu,
o ktorej hovoril vo svojej výpovedi na protikorupčnom, bol na dovolenke s priateľkou a písomnosť
podpisovala iná osoba, ktorá je zodpovedná za ten doklad. V apríli 2009 od žalobkyne neobdržal sumu

12.000,- eur. Žalovanému 2 nedával sumu 12.000,- eur. So žalovanými sa nikdy nestretol ohľadom
právneho poradenstva pre žalobkyňu. Nepamätám sa, že by mu žalovaný 2 volal kvôli tomu, že bude
treba 33.000,- eur pre závažnosť trestného činu pre žalovaného 1, je to hlúposť. Nebol pri tom, kedy
žalobkyňa odovzdala žalovanému 2 sumu 33.000,- eur. Nikdy nebol spolu so žalovaným 2 u žalovaného
1 s tým, že by mu odovzdali sumu 33.000,- eur. Nepamätá sa, že by s žalovaným 2 bol v I. za posledné

tri, štyri roky. Nepamätá si, že by bol v I. spolu s žalovaným 2 navštívil žalovaného 1, nikoho takého
nenavštevoval, ani si nič také nepamätá. Nepamätám sa, že by s H. sa v reštaurácii stretol a rozprával
s žalovaným, avšak so synom žalobkyne chodievali občas na obedy do Čínskej reštaurácie v I.. Nikdy
nebolsH.vW.zažalovaným2.Nepamätási,žebysazúčastnilstretnutiasH.,žalovaným2ažalovaným1 v Z., také niečo sa neudialo. H. nepovedal, že prokurátor odkazuje, že to čo sľúbil právne poradenstvo,
právnu pomoc splní, že peniaze zatiaľ nevráti.

14. Svedok P. uviedol, že účastníkov konania vypočúval ako vyšetrovateľ. I., vypočúval vo väzbe v K.
viackrát, obsah jeho výpovedí po zákonných poučeniach je zachytený v zápisniciach o výsluchu. Nevie
presne, čo hovoril pri výsluchom vo väzbe, ale má za to, že vtedy sa nevyjadroval k veci, vyjadroval
sa k veci až po prepustení z väzby. Aj v prípade vypočúvania by sa vyjadroval len k obsahu zápisníc o
výsluchoch, s odstupom času si nepamätá, čo bolo ich obsahom. V podstate spis 2 roky nerieši.

15. Svedok H. uviedol, že žalovaného 1 pozná tak, že párkrát sa s ním stretol spolu s I.. S I. sa pozná od
základnej školy a býval s ním v podnájme u žalovaného 2. I. nechce dosvedčiť ako to bolo a od vtedy nie
sú v kontakte. Keď bol prepustený z väzby išiel za I., aby išli za žalovaným 2, aby vrátil peniaze, že nič
nevybavil. Počas doby ako bol vo väzbe, vie od žalobkyne a od I. že žalovaný 1, resp. jemu nie priamo,
ale žalovanému 2 boli dané peniaze vo výške 45.000,- eur, ktoré mal následne odovzdať žalovanému

1. Žalovaný 1 mal dostať peniaze za právne poradenstvo. Najskôr spolu s I. išli za žalovaným 2. Pred
domom sa s ním rozprávali a žalovaný 2 povedal, že si to majú vybaviť s žalovaným 1. Nejaké dva, tri dni
odvtedy išli s I. na prokuratúru v I. hľadať žalovaného 1. Stretli ho v budove na schodoch, povedal mu,
že nič nevybavil, nech vráti peniaze. Žalovaný 1 mu na to povedal, že do dvoch týždňoch peniaze vráti.
Asi o dva týždne ho chodili čakať pred prokuratúru, stále v sprievode s I. Stretli ho v čínskej reštaurácii

S. vedľa prokuratúry, pýtal sa žalovaného 1, kedy budú peniaze, povedal, že potrebuje týždeň, dva.
Ubehol týždeň, dva, s I. išli do Serede, kde žalovaný 1 býva. Zazvonili, žalovaný 1 vyšiel von, povedal,
že peniaze nemá. Následné stretnutie bolo v Z. za prítomnosti svedka I., žalovaného 1 a žalovaného
2, keď predtým I. volal žalovanému 2, lebo nemali kontakt na žalovaného 1. To, že má svedok prísť
do Z. mu povedal I.. Svedok zostal sedieť v aute a I. vyšiel z auta. Žalovaní 1 a 2 tam prišli. Svedok

nepočul priamo o čom sa všetci traja rozprávali. I.a do auta vrátil sám. I. mu povedal, že žalovaný
peniaze nevráti, že oni boli dohodnutí, že keď bude svedok odsúdený, že žalovaný 1 ho z toho nejak
zázračne vyseká. Pripadalo mu to tak, vtedy ako mu to I. povedal, že tak boli dohodnutí I. a žalovaný 1.
So žalovanými následne už v kontakte nebol. I. potom navštevoval vo väzbe. Stále to len riešili medzi
sebou, povedal mu, že to dosvedčí bez problémov. Ale potom, ako sa dostal z väzby, už to neplatilo.

Vo väzbe bol svedok rok a pol od roku 2009 do roku 2010. Počas toho, ako bol vo väzbe, vedel iba to,
že sa rieši nejaký právnik, ale nevedel, že ide o nejaké peniaza a kto a čo mal urobiť. Pána H. spoznal
vo väzbe. Vo väzbe mu len povedal, že mu zháňajú nejakých právnikov, tak ako každému, ale nič viac
nevedel. Pán B. mu nepovedal vo väzbe, že túto vec pre neho vybaví. Počas doby ako bol vo výkone
väzby ho navštevoval I., bolo to asi desaťkrát. Neviem presne, ale I. zobrali do väzby asi pol roka potom

ako prepustili z väzby mňa.

16. Z potvrdenia o prevzatí peňazí zo dňa 22. 7. 2010 vyplýva, že I. potvrdil, že dňa 15. 4. 2009 prevzal
od žalobkyne sumu 12 000 eur, ktoré v ten istý deň meste W. odovzdal žalovanému 1 za účelom pomoci
v trestnom konaní H. a dňa 9. 6. 2009 tak isto prevzal od matky H. sumu 33 000 eur, ktoré opätovne

odovzdal žalovanému 1 za rovnakým účelom, keď predtým ho požiadal, aby na zabezpečenie právnej
pomoci pre H. o túto sumu požiadal jeho matku.

17. Z potvrdenia o prevzatí peňazí zo dňa 12. 7. 2010 vyplýva, že I. potvrdil, že dňa 15.4.2009 prevzal
od žalobkyne sumu 12 000 eur, ktoré v ten istý deň zaniesol žalovanému 2 a autom odišli do W., kde

žalovaný 2 ich zaniesol do domu a tam odovzdal žalovanému 1 za dohodnutým účelom - prepustenie
H. z vyšetrovacej väzby v J.. Dňa 9. 6. 2009 opätovne prevzal od žalobkyne sumu 33 000 eur, tak isto
v prítomnosti žalobkyne ich v ten deň zaniesol žalovanému 2 a potom v jeho prítomnosti odišiel s ním
opäť do Serede, kde žalovaný 2 vošiel do domu žalovaného 1, kde mu peniaze odovzdal.

18. Z Uznesenia Okresného súdu Trnava č. k. TP 2/09 zo dňa 10. 1. 2009 vyplýva, že obvinený H. sa
berie do väzby.

19. Z hlásenia zmien zo dňa 13. 1. 2009 vyplýva, že dňa 10. 1. 2009 bol H. dodaný do VV na príkaz
OS Trnava Tp 2/09.

20. Z Uznesenia Okresného súdu Trnava č. k. 3T/51/2009 zo dňa 22. 6. 2010 vyplýva, že H. sa prepúšťa
z väzby na slobodu za súčasného prijatia peňažnej záruky za jeho väzbu, ktorý zložila vo výške 17 000
eur na účet tunajšieho súdu matka obžalovaného žalobkyňa. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 22. 6.2010vovecisp.zn.3T/51/09vyplýva,žeprítomnýbolprokurátorJ..ZpríkazunaprepustenieOkresného
súdu Trnava zo dňa 22. 6. 2010 vyplýva, že bol daný príkaz na prepustenie z väzby H. Z Uznesenia
Prezídia policajného zboru, Úrad boja proti korupcii ČVS: PPZ-20/BPK-Z-2011 zo dňa 1. 3. 2011 vyplýva,

že začína trestné stíhanie za zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 a ods. 2 Trestného zákona
a zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a
prečinu podplácania podľa § 33 ods. 1 a ods. 2 Trestného zákona sa prerušuje, lebo nemožno pre
neprítomnosť svedka B. vec náležite objasniť. Zo zápisnice o výsluchu svedka I. zo dňa 17. 6. 2011 vo
veci ČVS: PPZ-20/BPK-Z-2011 okrem iného vyplýva, že na potvrdení o prevzatí peňazí zo dňa 22. 7.

2010 nie je jeho podpis, v tom čase bol na dovolenke. Zo zápisnice o výsluchu svedka I. zo dňa 15. 8.
2011 vo veci ČVS: PPZ-20/BPK-Z-2011 okrem iného vyplýva, že od pani žalobkyne neprevzal žiadnu
finančnú hotovosť za to, aby ju niekomu odovzdal s tým, aby sa jej syn H. dostal z väzby z J. Listinu
zo dňa 22. 7. 2010 nepodpisoval, pretože od žalobkyne neprevzal, jeho podpis na listine je sfalšovaný,
v daný deň bol na dovolenke v I. Zo zápisnice o výsluchu svedka I. zo dňa 23. 2. 2012 vo veci ČVS:
PPZ-20/BPK-Z-2011 okrem iného vyplýva, má doklad a razítko v cestovnom pase na st. č. XX, . č.

pasu O. ako doklad o tom, že sa v období od XX. X. 2XXX - XX. X. XXXX zdržiaval v I..

21. Rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 20.8.2013 č.k. 8C/3/2011-258 bola žaloba zamietnutá.
Voči rozhodnutiu podala včas odvolanie žalobkyňa. Odvolanie odôvodnila tým, že pokiaľ súd konštatuje,
ženeuniesladôkaznébremenovtom,ženepreukázalaskutočnosť,žeodovzdaladňa15.4.2009peniaze

vovýške12.000,-EurI.adňa9.6.2009užvprítomnostižalovaného2,atoďalšiusumuvovýške33.000,-
Eur, pričom súd tak vychádza z tvrdenia I., že sa tak nestalo, je nepochybné, že I. po prepustení jej syna
H. z väzby dňa 22.6.2010 písomne potvrdil v jej prítomnosti a v prítomnosti H., že uvedené peniaze prijal
a naložil s nimi tak, ako je to popísané v návrhu a ako to uviedol H. a aj ona na súdnom pojednávaní.
Súd nezisťoval okolnosti vzniku tohto potvrdenia a ani jeho pravosť. Postačilo mu tvrdenie I., že na

potvrdeniach nie je jeho podpis, čo však vyvracia odborný posudok z písmoznalectva ako aj niekoľko
fragmentov zo zápisníc trestného spisu obvineného. Ako ďalší dôkaz preto predkladá súdu potvrdenie,
ktoré si dala vystaviť od I. ešte v čase väzby svojho syna H. a to medzi dátumom 9.6.2009 a 22.7.2010,
keď sa nič nedialo a keď I. s ňou chodil do väznice v J. a vtedy ešte komunikoval, pretože sa zrejme
obával reakcie jej syna H. ktorý zrejme vedel, že I. sa podieľa na pestovaní rastlín konopa, čo napokon

aj viedlo k jeho uväzneniu. ďalej odvolateľka poukázala na nepravdivosť výpovedí ako svedka I., tak aj
žalovaných 1 a 2 s tým, že je jej zrejmé, že pri absencii pravdivých výpovedí žalovaných a svedkov
je ťažké jej návrhu vyhovieť, avšak potvrdenie od I. s jeho podpisom zo dňa 12.7.2010 vyvracia jeho
výpoveď ako aj pochybnosti o tom, že k udalosti prevzatia peňazí skutočne došlo. Ďalšie jeho potvrdenie,
na ktoré zrejme zabudol zo dňa 21.11.2009, ktoré si od neho vyžiadala po tom, čo sa od posledného

prevzatia peňazí nič neudialo tiež dokazuje, že k tejto transakcii došlo. Na základe uvedeného preto
žiada vykonať oboznámenie sa s originálmi potvrdenia zo dňa 12.7.2010 a aj zo dňa 21.11.2009 od
I., oboznámiť sa so znaleckým posudkom pravosti jeho podpisu, oboznámiť sa s obsahom trestného
spisu PPZ-20/BPK-Z-2011 a vykonať opätovne jej výsluch, výsluch svedka H. ako aj X. na okolnosti
vyhotovenia potvrdenia zo dňa 12.7.2010. Tento navrhovaný svedok bol prítomný u nej doma ako vodič,

ktorý tam priviezol jej splnomocneného zástupcu, keď sa vystavovalo potvrdenie zo dňa 12.7.2010, ktoré
podpisoval I..

22.Odvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciezrušil,pričomuložilsúduprvejinštanciezameraťsana
zistenieokolnostivznikunavrhovateľkoupredloženýchpotvrdení,ktorémalibyťvystavenésvedkomI., a

to za prítomnosti svedkov, a ktoré mali preukazovať odovzdávanie peňazí, ako aj na zistenie ich pravosti
a či sú skutočne opatrené podpisom svedka, ako aj po oboznámením sa so znaleckým posudkom z
trestnej veci Prezídia policajného zboru, Úrad boja proti korupcii ČVS: PPZ-20/BPK-Z-2011, vo veci
opätovne rozhodnúť. Ďalej odvolací súd vyjadril ten právny záver, že v prípade ak žalobkyňa v konaní
preukáže poskytnutie plnenia žalovanému 1 titulom dohody o poskytovaní právnej pomoci, došlo by k

prijatiu takéhoto plnenia žalovaným 1 bez právom uznaného dôvodu a medzi účastníkmi (žalobkyňou
a žalovaným 1) tak k vzniku záväzkového právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenie (plnením bez
právneho dôvodu).

23. Súd vykonal dokazovanie v súlade s názorom Krajského súdu v Trnave. Z kópie potvrdenia - obsah

č.l. 285 plynie, že svedok I. potvrdil skutočnosť odovzdania peňazí 12.000,- eur a 33.000,- eur, ktoré
mali byť odovzdané žalovanému 2 pre žalovaného 1, a že pri tom bola prítomná žalobkyňa.24. Z obsahu znaleckého posudku č.35/2011 č.l. 320-344 plynie, že podpis na doklade o prevzatí peňazí
z XX.XX.XXXX sa nesporne zhoduje s pravými podpismi I. Súčasne zo záveru plynie, že podpis nie je
originál a ide o výstup z tlačiarenského zariadenia. Druhý podpis (žalobkyne) je originál.

25. Z obsahu výpovede žalobkyne na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX plynie, že žalobkyňa nedisponuje
žiadnymi originálmi listín, že všetkým disponuje len jej zástupca. K potvrdeniu uviedla, že nedisponuje
žiadnymi originálmi písomností o ktorých hovorí zástupca v podaní zo dňa X.X.XXXX. Pokiaľ ide o
písomnosť zo dňa 1X. Júla XXXX potvrdenie o prevzatí peňazí, si vyhotovila koncept tejto písomnosti,

svoj koncept, vyjadrenie ku všetkému odovzdala svojmu zástupcovi IK. povedala mu, aby to nejak
zoštylizoval aby to malo hlavu, pätu. Toto všetko sa udialo u nej doma, pán C. bol u nej aj s jeho osobným
šoférom, ktorý ho vozil. Žalobkyňa dala pánovi C.i k dispozícii písací stroj, on to sám zoštylizoval, popri
tom sa pýtal ešte na nejaké veci. Potom ako to napísal si to prečítala, text odobrila. Stále v ten istý
deň syn zavolal I., aby to došiel podpísať. I. hneď prišiel, prečítal si to, podpísal. Nemal žiadne výhrady
k textu. Nevie, či dostal vyhotovenie písomnosti zo dňa XX.X.XXXX. Originál písomnosti z XX.X.XXXX

nemá k dispozícii, všetky originály má zástupca pán C.. Pokiaľ ide o písomnosť z XX.X.XXXX potvrdenie
o prevzatí peňazí požiadala som IK. vzápätí, o nevie koľko dní, aby text formuloval tak, aby vyradil z toho
žalovaného v rade 2/ keďže je to rodina, aby nemal z toho problémy, bolo jej ho ľúto. Iba mu povedala,
aby vyradil z textu pána O., konkrétne nepripravila osobne text, nepripravila žiaden koncept. Pán C. k
tomu povedal, že potom to bude ťažšie dokazovanie na súde. Myslí, že potvrdenie o prevzatí peňazí z

XX.X.XXXX pán C.k písal už doma. Písomnosť z XX.X.XXXX osobne pán C. priniesol. Potom ako sa
oboznámila s obsahom, myslí, že som mu k tomu nič nepovedala. Dňa XX.X.XXXX písomnosť z toho
dňa pán C. priniesol. Vtedy bol I. na dovolenke. Nevie či písomnosť z X.X.XXXX. podpísala zároveň
s I. alebo predtým. Zas to prebehlo tak, že syn zavolal I. vedeli, že I. sa vrátil z dovolenky. Prišiel asi
2X.X.XXXX z dovolenky a asi XX.X. alebo XX.X. mu syn volal, po telefonáte prišiel hneď. Nevie, je

možné, že bol aj v tej dobe priamo u nich. I. si písomnosť z XX.X.XXXX prečítal. Nevie, či povedal niečo
k textu. Podpísal písomnosť. Nevie, či dostal vyhotovenie písomnosti. Nemá pri sebe originál písomnosti
z XX.X.XXXX, aj tento originál má H.
26. Svedok I. uviedol zhodne na pojednávaní dňa 04.06.2015 a dňa 04.07.2017 uviedol, že oni na
neho napísali papier, keď bol na dovolenke, má pečiatku v pase. Päť papierov podpisoval prázdnych,

pán B. ho mal vytiahnuť z väzby, prvý papier keď poslali, bol na dovolenke odcestovaný, urobili na mňa
podvod. Po predložení originálov listín svedok uviedol, že podpis môže byť jeho, avšak uvedený text som
nepísal, mám odložené doklady v ktorých ma žiadajú, aby som podpísal 5 čistých papierov a následne
ich zaslal späť na meno na meno pán B.k, avšak neviem uviesť, kto je tá dotyčná osoba, nakoľko
som tú osobu nikdy nevidel. Obsahom žiadosti bolo, aby podpísal 5 papierov na základe ktorých budú

podávané sťažnosti, prípadne iné úkony za účelom vytvorenia obštrukcie pre potreby môjho prepustenia
z väzby, nakoľko som kamarátovi veril, tak som papiere podpísal. Tým kamarátom bol H.. Predložili
mnou podpísaný doklad, ktorý som nemohol podpísať v danom čase, nakoľko som bol na dovolenke
v zahraničí o čom som aj predložil doklad v podobe pasu. Predložené boli tieto dva, možno viacero
dokladov, nakoľko podpísal 5 listov s tým, že vzhľadom na odstup času presne nevie koľko dokladov

bolo predložených, musel by sa pozrieť do svojich dokladov. Svedok uviedol, že chodil na návštevy v
čase od 9.1.2009 do 20.6.2010 do väznice v J. za pánom B. s pani B. Svedok poprel, že by bol v dome
žalovaného 1 alebo žalovaného 2 na navšteve.

27. Súd uznesením č.k. 8C/3/2011-377 zo dňa 30.06.2015 konanie voči žalovanému 1 zastavil

v dôsledku späťvzatia žaloby žalobkyňou voči nemu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
07.10.2016.

28. Žalobkyňa predložila do konania kópiu potvrdenie z 21.11.2009, kde I. podpísal potvrdenie o prevzatí
peňazí žalobkyne (viď napr. č.l. 435), ktoré bolo podľa žalobkyne doposiaľ neznáme a bolo vyhotovené

v čase, kedy bol H. vo väzbe (viď tvrdenia č.l. 423). Žalobkyňa v podaní tvrdila, že originál predloží spolu
so znaleckým posudkom na pravosť podpisu. Žalobkyňa v priebehu konania doplnila originály listín -
potvrdení z 12.07.2010 a 21.11.2009, ktoré boli založené do prílohovej obálky č.l. 537.

29.SvedokI.vsúladesnávrhomnadoplneniedokazovaniapredložilsúdudokladyč.l.539-542,zktorých

mal súd preukázané, že zástupca žalobkyne (viď č.l. 540) požiadal svedka o podpísanie čistých hárkov
papiera 5 cm od spodného okraja (č.l.542), pričom tak urobil pod menom právneho zástupcu svedka I.
30. Žalovaný 2 rozporoval na pojednávaní dňa 07.11.2017 pravosť listín predložených žalobkyňou s
poukazom na výpoveď svedka I. ktorý sám uviedol, že zástupca žalobkyne ho žiadal o zaslanie 6čistých podpísaných listov papiera. Žalovaný 2 súčasne namietal aj prípadné premlčanie pohľadávky
s poukazom na to, že je zrejmé s predložených listín, že žalobkyňa tvrdila síce neskôr, že prostriedky
prevzal žalovaný 2, pričom v prvotných skutkových tvrdeniach toto vôbec neuvádzala, pričom muselo

jej byť vzhľadom na predložené potvrdenia známe všetky skutočnosti.

31. Žalobkyňa poprela, že by pohľadávka bola premlčaná, pričom uviedla (viď č.l. 582-583), že podľa
jej názoru, sa o vzniku bezdôvodného obohatenia žalovaným 2 dozvedela až doručením vyjadrenia
žalovaného 1 dňa 17.08.2001. A teda podľa jej názoru subjektívna lehota v rámci objektívne 10 ročnej

premlčacej doby nemohla uplynúť.

32. Žalobkyňa predložila pred termínom pojednávania listinné dôkazy č.l. 606-718, súčasťou, ktorých sú
listiny s podpismi svedka I., a to na č.l. 618, 668 (rovnaký dokument) z 28.02.2011 a č.l. 631, 685(rovnaký
dokument) zo 14.02.2011 a č.l. 672 z 01.03.2011, pričom na pojednávaní uviedla, že čisté podpísané
hárky použila na uvedených dokumentoch. Súčasne zástupca žalobkyne potvrdil skutočnosť, že žiadal

svedka I. o prázdne podpísané papiera, pričom tvrdil, že ich použil v zmysle predchádzajúcej vety.

33.Žalobkyňavrámcivýpovedenapojednávanídňa01.02.2019uviedla,žemalasnahupomôcťsynovi..
I. jej povedal, že pozná nejakého pána, ktorý pozná nejakého právnika, ktorý by vedel pomôcť,
nakoľko už nejakým ľudom pomohol. Povedala, že súhlasí. Mal sa s uvedenou osobou stretnúť I. a

žalovaný 2 a dotyčný právnik, ktorý pôjde za synom do väzby do J. a že mu povie ako správne má
odpovedať na súde. To sa neudialo. Denno-denne korešpondovala so synom, lebo ráno berú listy a
stále si písali jeden druhému a žalovaný 1 sa tam nikdy neodstavil. Tak urgovala I. nech sa opýta
žalovaného 1, prečo tam nechodí, že to sľúbil, lebo súdy boli predo dvermi. To bolo po odovzdaní
peňazí. Žalovaný 1 povedal, že nebola by to dobrá krv, aby ho tam videli so synom nech ho p.

P. pripraví. Ďalšia vec, ktorú sľúbil, že urobí ďalšie právne úkony, nakoľko som mu odovzdala veľa
peňazí, prvý krát to bolo 12.000,-eur a po vyše mesiaci si pýtal 33.000,-eur. Bolo to veľa peňazí,
ale rozhodla som sa, že bude pokračovať. Tvrdil, že pozná veľmi dobre právne úkony, aby syn dostal
naspäť peniaze, ktoré mu zadržali. Zadržané peniaze tesne pred novým rokom predal auto s tým, že
si chcel v januári kúpiť nové. On mal tieto peniaze doma. Ako urobili prehliadku a našli mu tam tieto

peniaze, tak mu ich zadržali. Že on to na 100% vybaví, lebo on vie ako sa k tomu dostane. Ešte
povedal, že urobí ďalšie právne úkony, že pôjde za vyšetrovateľom F., ktorý má na starosti tento
prípad, že sa s ním porozpráva čo sa tam dá urobiť ohľadom určenia tej sumy - toho zadržaného
materiálu. Žalovaný 1 povedal údajne, to hovoril I., lebo len s I. komunikovala, že títo policajti, ktorí to
zadržia, že oni veľmi nadsadzujú ten materiál lebo, že na tom si budú kariéry a odmeny. Tak to aspoň

povedal, neviem čo je na to pravdy, lebo tomu nerozumela. Lenže ani za F. nešiel, komunikovala
som stále len s P. a takto ma stále I. vozil, a ona povedala, že nič tam F. nezmenil je to také ako to
bolo prvýkrát. A zase ešte ďalšia vec, ktorú hovoril žalovaný 1, že dá urobiť nový znalecký posudok
na protidrogové, lebo že je tam vyššia inštancia, ktorá proste robí špeciálne odbory a je to známe ,
že si na tom policajti budujú kariéru a odmeny, tak radšej nadsadzujú ceny omamných látok. Tak

to bolo povedané. Omamných látok, tak mi to bolo povedané. Presne si to už nepamätá je to už 9
rokov. Žalobkyňa bola súdom upozornená, aby si nečítala odpoveď z papiera pred sebou, ale aby ho
otočila. Prišiel za ňou I. s tým, že žalovaný 2 mu povedal, že žalovaný 1 si pýta peniaze. Tak najskôr
si pýtal 12.000,-eur a po nejakom mesiaci , že pre závažnosť trestného činu, že bude treba viacej,
tak si vypýtal 33.000,-eur. Peniaze dala 12.000 eur I. s tým, že on ich zaniesol žalovanému 1. Dala

mu ich doma - domov k nej došiel, dala mu 12.000 ,- eur a I. išiel k žalovanému 2 odovzdať peniaze
žalovanému 1. Druhé peniaze spolu s I. išla odovzdať žalovanému 2 jemu domov na W.. Odovzdala
ich žalovanému 2 osobne a bol tam svedok I., ešte hovoril , že dúfa že to všetko dobre dopadne a
že ten syn po tých 2,5 mes. prinajhoršom, ako to žalovaný 1 hovoril istotne ho dostane von z
basy alebo prinajhoršom za 4,7 mesiaca. Chodili na návštevu za synom so svedkom F. do väzby

pravidelne, I. sa za mnou zastavil, autom každý mes. chodili na návštevy, tam sa vždy riešili aj toto
ako postupovať, lebo žalovaný 1 nič nekonal z toho čo nasľuboval, absolútne nič. Bola za advokátkou
D. spolu s I. Ona sa ma pýtala, či dal žalovaný 1 nejaké potvrdenie. žalovaný 1 jej odkázal, že jej ho
nedá, lebo potom by už nemohol v žiadnej veci konať. To nechápala, lebo v práve sa nevyzná. X.
povedala, že nech to potvrdenie dá I. že dala peniaze I., nech Vám napíše, že prevzal peniaze a

že ďalšie peniaze zaniesli žalovanému 2. Tak toto urobila, čo I.odpísal, s ním sa dohodla, že ja to
spíše a on ku konci týždňa príde a to podpíše. I. nemal problém s takýmito vecami súhlasiť, však to
bola pravda. Nebol za synom, nedal urobiť druhý posudok. To všetko povedal, ale nie žalobkyni, ale
žalovanému 2, ktorý to povedal I. I. to povedal žalobkyni. Povedal, že pôjde aj za sudcom V. adohodne sa, čo sa s týmto dá urobiť. Nikdy ju nenapadlo ísť priamo za žalovaným 1, plne dôverovala,
I. bol kamarát synov, celý život chodili do školy, hrali futbal, bývali na podnájme u žalovaného 2, tam
na žandárskych bytovkách, tam to prenajímal, tak som nemala dôvod mu nevetriť a potom žalovaný 2

bol rodina, tak bola s spokojným svedomím, že peniaze odovzdala rodine, hádam tá ju neoklame.
A taktiež aj I., ktorý bol H. kamaráti, boli spolužiaci, futbal hrali, bývali na podnájme, spolu chodil von,
tak to by ma ani vo sne nenapadlo, že dvaja ľudia b ma mohli podviesť, oklamať a zneužiť moju
dôveru. Nevedela, že H. a I. páchali trestnú činnosť - pestovali marihuanu. Keby to bola vedela, tak
by som bola zakročila. Pri rozhodovaní o väzbe ju nenapadlo povedať o tých peniazoch čo sa dali

žalovanému 1. Keď 10.08.2010 zobrali do vyšetrovacej väzby I. chodil syn za ním pravidelne, riešili
tieto veci ohľadom podania, lebo už sa rozhodli, že to podájú na súd. Že chcem tie peniaze naspäť,
že ten žalovaný mi nepomohol. Pýtala peniaze od I., nech povie žalovanému 2 a ten žalovanému I.
z jednej strany sa potešil, že keď povie pravdu, že sa dostane z väzby von. Vyšetrovateľ, myslím, že
p. Q.ý bol za ním v K. ale I. odmietal povedať, že nepovie nič, iba keď mu vybaví prepustenie
z väzby, že aká je pravda, to jej povedal p. Q.. Keď vypovedal u p. M. povedal, že on si na nič

nepamätá., že on má toľko vecí a pritom tak hnusno zahrešil, čo povedal, aký on zostal pred tým I.
že on obyčajný žandár ja mu mám vybavovať prepustenie z väzby. I. chcel, že bude vypovedať
proti žalovanému 1, že on mu tie peniaze dal. I. po prepustení z väzby ich nenavštívil. Žalovaného 2
v žalobe neuviedli, lebo bol rodina a nechcel ho do toho zaťahovať. On sám povedal, že on im chcel
pomôcť , že on by to pre nikoho iného neurobil, iba pre rodina a že on teraz bude mať problémy, že

on bude teraz musieť chodiť po súdoch. Že on s tým nič nemá, že akurát, že im dohodil žalovaného 1.
Po prepustení syn H. urobil kroky pre vrátenie peňazí, išli za žalovaným 2 nech pýta od žalovaného 1
peniaze. Žalovaný 2 povedal nech idú pýtať od neho. On to sprostredkoval, že on mu tie peniaze dal,
on ich nemá nech im ich dá žalovaný 1. Tak išli za žalovaným 1, on povedal, že on im peniaze dá,
ale ešte sa musí poradiť s V., že čo sa v tejto veci ešte dá urobiť. Išli za ním znova, to boli v W.,

počkali ho tam pri nejakej kantíne, kde chodia na obed a tam im zase povedal, že V. je na dovolenke
v zahraničí, že musí na neho počkať, že tam sa musia oni ešte niečo dohodnúť. To mi tak pripadalo,
ako keby naznačoval, že aj V. dal nejaké peniaze, to ja neviem, to nemusí byť pravda, tak že sa
malo čakať na neho ešte na V.. Potom sa I. aj s žalovaným 2 dohodli s žalovaným 1, že sa stretnú
v Z. aj so synom H. a povedia ako bude ten postup ako tie peniaze odovzdajú jemu a žalovaný

1 povedal, že on nič neodovzdá, nakoľko on tie peniaze nemá, ale urobí všetko, čo sľúbil. Ďalšie
právne úkony, lebo si želal , lebo súdy bežali a on si želal, neviem, či to bolo ku koncu roka alebo už
začiatkom roka, že nech sa dá odsúdiť, že vtedy sa mu bude lepšie dať pomôcť synovi a dostať ho
z väzenia - z výkonu trestu. Keď som sa s niekým rozprávala, tak mi povedali , bože, len nech sa
nedá odsúdiť. To je proste najhoršie riešenie.

Vášho syna prepustili z výkonu väzby 22.06.2010 a I. zadržali 10.08.2010, máte vedomosť, že by v
uvedenom medzičase podpisovali vo Vašom dome nejaký strojom napísaný papier, nejaké potvrdenie?
Áno začalo sa riešenie, podalo sa to na súd ako odporučila X. dajte to na súd, pýtajte si peniaze
naspäť. Tak to už komunikovala so zástupcom, že sa napíše prehlásenie, v ktorom I. podpíše na
základe ľudí, ktorí boli ako svedkovia ako sa vec udiala.

Kto písal toto potvrdenie z 12.07.2010 (č.l.153)?
Písal to prítomný pán, ktorý tam bol prítomný. Do odpovede spontánne zasiahol zástupca žalobkyne,
ktorý uviedol, že to písal „príslušník Policajného zboru Slovenskej republiky, člen prezídia policajného
zboru, nechcite vedieť meno bol to X.
Žalobkyňa uviedla, že to bol p. G. a prišiel s p. H.Kedy tento dok. bol vyhotovený, pamätáte sa? V ten

deň, toho dvadsiateho v júly. Žalobkyňa po výzve na nahliadnutie do dokumentu uviedla, že 12.07.2010
Kedy podpísal p. I. tento dokument? Vtedy tam.
Vtedy 12.07.2010 p. I. podpísal tento dokument? Áno.
Kto bol prítomný všetko tam, aj Vy? Nie ja som bola v kuchyni, ja som tam varila
To bolo u Vás doma? Áno

Prišiel to p. I. podpísať? Áno, on tam bol v servise, to je u nás vo dvore, to sme aj boli dohodnutý, že
tam príde, sme boli dohodnutí , že to budeme dávať na súd.
Z akéhodôvodu ste nepodpísalitentodokumentatíktorítamboli?Aprečobysom tomalapodpisovať.
Vy ste to nepovažovali za dôležité to podpísať? No, však I. to podpísal, ako svedok , že je to pravda.
Prítomní B. a ešte neviem kto, prečo nepodpísali tento dokument? Neviem prečo by mali podpisovať.

Dokument z 22.07.2010 (potvrdenie o prevzatí peňazí) - kto vyhotovoval tento doklad, kde bol
vyhotovený, kto bol prítomný? Bol vyhotovený na základe toho, že I. povedal žalovanému 2, že
idú celú vec dať na súd a povedal mu čo je v tom potvrdení napísané. Žalovaný 2 sa rozčúlil, že
prečo ho do toho zaťahujem, že on nám chcel pomôcť, že on nám chcel pomôcť a že no teraz budemať problémy, že bude chodiť po súdoch . Povedal mu, že nech tam napíše , že som dala I. peniaze
a TG ich zaniesol žalovanému 1, že on je rodina a že keby sme neboli rodina, tak nám nikdy v
živote nepomôže.

Právny zástupca žalovaného zopakoval otázku? To som písala ja.
Písali ste to doma? Áno písala som to doma s tým, že som vynechala žalovaného 2. Ale na základe
toho, že I.ovedal, že ide s Q. na dovolenku som povedala že ja tam niečo zoštylizujem, že tam niečo
povynechávam z toho žalovaného 2 a potom keď príde, tak mi to podpíše.
Kedy ste sa podpísali a kedy to podpísal tento pán, ktorý je tu podpísaný? I. to podpísal keď sa

vrátil z dovolenky a ja možno keď sme to dávali na súd. Ja som to nepodpisovala vtedy. Čo ste dávali
na súd? No túto listinu. Čo ste podali? Podala som toto (tento prípad) na súd, podával mi to H.K čomu
ste to podali k akému spisu alebo čo ste dali? Dala som žalobu na žalovaného 1.
Vtedy ste to podpísali? Myslím, že vtedy som to podpísala.
Kedy to podpísal svedok? Svedok to podpísal keď sa vrátil z dovolenky.
Uveďte Rok a z akej dovolenky? Z toho I. bol tam cca 10-12 dní s cestou, ja som to písala medzi

tým, som sa s ním dohodla, že to spíšem, a keď sa vráti, tak to podpíšeš. On prišiel, podpísal to,
a keď to dávali na súd , tak vtedy to podpísala.
Kto bol prítomný pri spísaní ? Nikto tam nebol prítomný. Len ja a I.Toto, tento text, potvrdenie z
22.11.2009 ste písali vy ? Áno
Kde? V kancelárii. V ktorej? U nás doma v Pneuservise. Kedy to podpísal svedok? My sme sa dohodli,

ja som I. povedala, nakoľko ten žalovaný 1 nechce dať potvrdenie o prevzatí, že potrebuje mať
nejaký doklad, už to tu povedala, že peniaze odovzdala, že ich dala I., ten žalovanému 2, tak chcela
potvrdenie, že tie peniaze odovzdal odo mňa aj so mnou. Ja niečo zoštylizujem a ty ku koncu týždňa
dôjdi a potom mi to podpíšeš.
Kde to podpísal? U nás doma. On potom v sobotu niekedy večer prišiel a podpísal.

Akým dátumom? No dátum neviem, toho 21.11.2009
Na tomto potvrdení 22.07.2010 je to Váš podpis? Áno
Vlastnoručný? Áno
Chcela by som sa opýtať, či je to Váš podpis na listine z 22.07.2010? Áno
Poprosím Vás na opísanie, mali ste odovzdať peniaze 12.000 eur komu presne, kde, kto bol prítomný

a či ste v ten deň vyhotovovali nejaký doklad?
Toho 15.04. som 12.000 eur odovzdala I., on prišiel ku mne, tak sme sa dohodli, on ich zaniesol
žalovanému 1,
Kto bol prítomný? U mňa možno bol prítomný manžel. Kto bol prítomný? Neviem, manžel cestoval,
snáď nebol nikto doma, I. som to dala v päťstovkách, to bolo 12.000,-eur a I. ich bol zaniesť

žalovanému 2 a ten povedal, že to pôjde zaniesť žalovanému 1.
Komu to povedal? I.Na otázku súdu boli ste pritom prítomná? Nebola som prvýkrát prítomná pri tých
12.000eur.JasomI. plnedôverovala. Dobrýkamarát, dávalmikaždý mesiac peniaze,abysomsynovi
poslala 150 eur do basy, tak ja som nemala dôvod mu nedôverovať. Poznám jeho rodinu, mamu, sestry.
Kedy ste dali 33.000 eur a komu ste dali, kto bol prítomný? Po určitom čase, bolo to 09.06.2009,

možno skôr mi I. oznámil, že Q. mu volal, že pre závažnosť trestného činu, že bude treba ešte
viacej peňazí .
Komu kedy, ste odovzdali 33.000,- eur? Bolo to 09.06.2009 do obálky som dala 33.000 eur I. prišiel pre
mňa, išli sme k žalovanému 2 kde býva, tam sme vošli do vnútra, dala som mu tie peniaze žalovanému
2, ten povedal, že verí, že to dobre dopadne, verí , že to čo sľúbil O. a rozišli sme sa a že no to

pôjde zaniesť O.Vyhotovovali ste ten deň nejaké doklady o prevzatí peňazí? Nie, ja som mu verila,
nemala som dôvod. Až potom v novembri.
Ako si spomínate že to bolo 09.06.? Lebo mi povedal žalovaný 2, že keď to do 09.06 nespravím, že
mu nedám peniaze, tak potom sa už nič nebude diať. Že nedá sa nič urobiť, také som mala informácie.
Po odovzdaní peňazí, prečo ste povedali dodatočne, že urobíte potvrdenie, keď ste v ten deň keď ste

ich odovzdávali nevyhotovovali nič, prečo ste chceli následne? ič sa nedialo, čo sľúbil, nič nesplnil.
Bolo mi to nápadné. Potom začalo svitať , že som naletela na podvodníka.
Je obvyklé, že dávate niekomu financie aj 1000 eur bez podpisu? Nikto si nepýtal odo mňa peniaze.
Nemala som takýto dôvod. Považujete za normálne keď odovzdáte niekomu 12.000 eur, že sa
nepodpíše, že to prevzal? Záleží komu by som to dala, požičala som peniaze, ale bol to rodina a

žiadne potvrdenia som si nepýtala, ja som dôveryhodná, nemám dôvod, je keď si niečo požičiam , tak
to čestne vrátim.
33.000 eur považujete za normálny postup, že si nepýtate žiadne potvrdenie? Pýtala som si, ale on
mi povedal, že on mi ho nemôže dať, lebo by už v tej veci nemohol konať.Od koho ste si pýtali potvrdenie? Od I., nech povie žalovanému 2, nech povie žalovanému 1, že nech
mi dá potvrdenie.
Komu ste odovzdali peniaze? žalovanému 2.

Prečo ste si od neho nepýtala potvrdenie? Žalovaný 2 povedal, že to ide zaniesť žalovanému 1.
Kto bol prítomný u žalovaného 2? U žalovaného 2 bol I. a ja.
Obálku kto odovzdal a komu? Ja som ju odovzdávala žalovanému 2.
Prečo ste potrebovali I., aby to vložil do obálky? Lebo som chcela nech to I. zanesie žalovanému 2, ale
I. povedal, že on s takým veľkým obnosom nejde, nech idem aj ja s ním.

Kto písal túto žalobu, kedy písal túto žalobu a na základe čoho ju písal? Túto žalobu mi spísal
p. H.. Áno, celú žalobu.
Vysvetlite rozpor vo svojej výpovedi a skutkových tvrdeniach uvedených vo svojej žalobe?
V žalobe uvádzate, že peniaze dňa 15.04.2009 prevzal I. za asistencie tretej osoby?
To mal byť žalovaný 2.
Vysvetlite rozpor medzi žalobou a výpoveďou? Bolo to myslené tak, že peniaze prevzal I. a následne

ich odovzdal žalovanému 2.
Uveďte, prečo je v žalobe uvedené, že prostriedky 12.000 boli odovzdané v W. keď ste uviedli, že
I., ich odovzdal v W. pričom žalovaný 1 potvrdenku nedal?
Z dôvodu, aby sme vynechali žalovaného 2, ktorý je našou rodinou, aby nemal problémy, tak sme
neviedli, že sa to dalo žalovaný 2 ale, že sa to odovzdalo žalovanému 1 v W., tak to bolo myslené.

PrečosteuviedliW.Chcelismežalovaného2vyradiťtak,smetouviedli,žezaniesolpeniazežalovanému
1 do W.Prečo ste v žalobe uviedli dňa 09.06, som odovzdala prostriedky I.re žalovaného?
Aby tam nefiguroval žalovaný 2, keďže je rodina, aby nemal problémy. Nechcel chodiť po súdoch.
Čím viete preukázať, že dňa 15.04.2009 ste mali k dispozícii sumu 12.000 eur?
Prostriedky sme mali z predaja haly s pozemkami, ktorú sme predali koncom roka (novembra) 2008 p.

O. prostriedky sme mali doma v hotovosti. Podnikanie sme ukončili v roku 2006.
Hala bola predmetom podnikania?
Nie bola v súkromnom
Celá kúpna cena bola hradená v hotovosti, alebo v prospech účtu?
Áno, celá bola hradená v hotovosti.

Dňa 09.06. 2009, čím viete preukázať, že ste hradili uvedené prostriedky 33.000 eur?
Z predaja haly Mali ste doma tieto prostriedky v hot., koľko ste dostali za predaj haly?
Dostali sme 850.000,-Sk mali sme ich doma v hotovosti. Chceli sme stavať rodinný dom.
Máte iný listinný dôkaz, výpis z účtu iný doklad, ktorý by svedčil o tom, že ste mali prostriedky k
dispozícii?

Nie, nakoľko som ich držala doma v hotovosti v trezore. Po zmene meny som ich postupne vymieňala
v banke, doklad o tom nemám, ale banka vydá doklady na počkanie.

34. Súd na pojednávaní dňa 07.11.2017 uložil žalobkyni povinnosť predložiť návrhy na doplnenie
dokazovania v lehote 15 dní. Na pojednávaní dňa 01.02.2018 súd vyzval žalobkyňu na označenie

spisových značiek trestných spisov, kde by mali sa nachádzať originály podpisov I. v počte 6 kusov.
Súd výzvu realizoval aj s prípravou pojednávania na 21.03.2019. Výzvy zostali zo strany žalobkyne bez
odozvy.

35. Súd vykonal dokazovanie vyjadreniami a výsluchmi strán, ako aj predloženými listinnými dôkazmi,

Súd oboznamuje obsah spisového materiálu od podania odvolania - odvolanie č.l. 271-302, zrušujúce
rozhodnutie č.l. 312, 316, Znaleckým posudkom č. 35/2011 Q. č.l. 320-344, obsahom odpovede
od MV SR č.l. 348, obsahom vyjadrenia žalobkyne č.l. 421-445, vyjadrením žalobkyne 450-514,
vyjadrením žalovaného č.l. 531-532, obsahom prílohovej obálky č.l. 537 (potvrdenie zo dňa 21.11.2009
a12.07.2010), obsahompodania svedka F.č.l.538-542, podaním žalobkyne 545,podanímžalobkyne

č.l. 582-605 zo dňa 01.02.2018, podaním žalobkyne č.l. 606-719, podaním žalovaného doručené pred
pojednávaní č.l. 747-751.

35. Strana žalobkyne na poslednom pojednávaní uviedla, že žalobkyňa nepríde, že ju nebude nikto
zastrašovať. Je to žaloba o zaplatenie a nie žaloba o zisťovanie jej majetkových pomerov a pokiaľ

sa súd domnieva, že peňažné prostriedky, ktoré mali byť poskytnuté žalovanému pochádzajú z
trestnej činnosti H. tak nech súd priberie do konania prokuratúru, aby sa zistil pôvod prostriedkov.
Peňazí v danom čase mala dosť o čom svedčí aj zaplatenie kaucie vo výške 17.000 eur, pričom vtrestnom konaní nikto neriešil otázku pôvodu peňazí a žiada, aby súd dnes rozhodol vo veci. Strana
žalobkyne uviedla, že pri podpise dokladu dňa 12.07.2017 bol prítomný p. G.
V rámci záverečnej reči strana žalobkyne uviedla, že ten skutok odovzdania peňazí k smerom k

žalovanému 1 prostredníctvom I. a žalovaného 2 sa stal. Pamätám sa na to keď 04.04.2009 mi
H. povedal, že to má zariadené na Okresnú prokuratúre, že ho prepustia (nehovoril o mene) o
čom som mal vážne pochybnosti, že by ho v tak závažnej veci prepustili na ingerenciu prokurátora,
ktorý vec ani nedozoroval, pretože to tak ani nefunguje a vec nebola ukončená a nebolo ukončené
vyšetrovanie. Potom keď ja som dňa 22.11.2009 odišiel zo súdnej väzby pričom následne som sa

s p. B. nekontaktoval až po prepustení na kauciu dňa 22.06.2010 s tým, že následne som nahliadol
jednotlivé rozhodnutia a zistil som, že H. mal byť prepustený z väzby, nakoľko bolo rozhodnuté o
jeho predlžení, resp. potvrdení väzby KS až po lehote, t.j po skončení uplynutí lehoty na väzbu v
prípravnom konaní. Až potom mi povedal, že tie peniaze dal I. a mal to dať žalovanému 1, povedal
som nech si jeho matka vyberie nejaké potvrdenie. Tým to skončilo, neskôr povedali, že peniaze išli
od I. k žalovanému 2, pričom ho nechceli do toho montovať, nakoľko išlo o príbuzného. Preto tá

pôvodná žaloba smerovala na p. žalovaného 1 a nie na žalovaného 2. Ostatné veci sú obsahom
súdneho spisu. Ponechávam na súde a sudcovi či išlo o bezdôvodné obohatenie alebo náhradu
škody, nakoľko mám za to, že prostriedky boli odovzdané žalovanému 1, pričom žaloba bola
vzatá späť, nakoľko absentoval dôkaz, pričom z uvedeného dôvodu skončilo aj v trestnom konaní,
resp. ani nezačalo. Vzhľadom na tento prípad, ktorý je osobitý a s ktorým som sa za svoju prax

(100-ky prípadov) nestretol, musím konštatovať, že chyba sa stala na začiatku a mal s I. komunikovať
ja. Ja som hovoril s p. B. asi 15 krát a som dosť skúsený na to, či nejaká žena klame alebo
neklame, je vierohodná osoba a ona je z toho nešťastná, ona sa snažila Ivanovi pomôcť z
väzby. Nie som presvedčený o tom, že by klamala. Neverím tomu , že si to vymyslela. To je všetko.

36. Strana žalovaného na pojednávaní uviedla, že by apelovala na podanú žalobu p. žalobkyne,
podľa ktorej ona na strane 4 dole napísala, že nie je pre ňu namáha, lebo vie pôvod peňazí, ktoré
odovzdávala preukázať, a preto poukazujú na prednes právneho zástupcu. Žalobkyňa nepredložila
originály dokladov, pričom žalovaný namieta, že doposiaľ žalobkyňa originály podaní nepredložila,
namietajú prípadné premlčanie, pričom poukazujú na to, že voči žalovanému nebolo vznesené ani

obvinenie, a preto nemožno hovoriť o úmyselnom bezdôvodnom obohatení.
V záverečnej reči navrhol žalovaný žalobu žalobkyne zamietnuť ako bezdôvodnú a priznať náhradu
trov konania žalovanému. Žaloba bola podaná zo strany žalobkyne z titulu bezdôvodného
obohatenia, ktorým sa domáhala zaplatenia istiny 45.000 eur, ktorú mala odovzdať dňa 15.04.2009
vo výške 12.000 eur a dňa 09.06.2009 vo výške 33.000 eur. Žalobkyňa v konaní doposiaľ

nepreukázala, že v čase odovzdania týchto prostriedkov disponovala s takýmto obnosom financii,
napriek tomu, že žalobkyňa predložila originály dokladov zo dňa 12.07.2010 a 21.11.2009 sa
nepreukázalo, že by tak, ako to vyplýva z potvrdení z týchto dvoch a jej vyjadrení, že by prostriedky
v celkovej výške 45.000 eur odovzdala žalovanému. Z týchto potvrdení priamo plynie nedostatok
pasívnej legitimácie žalovaného v tomto smere, pričom poukazujú na rozporuplné výpovede

žalobkyne a jej zástupcu, jednak učinené v tomto konaní a jednak rozpory proti písomný podaniam
počnúc od žaloby od jej zmeny a následných písomných prejavov p. zástupcu , ktoré sú absolútne
príkrom rozpore a samozrejme žiadne dôkazy a skutočnosti, ktoré tam uviedli pred súdom obhájiť
nedokázali. Čo sa týka vypočutého svedka I., ten pred súdom potvrdil, že sa s mojím klientom v
súvislosti s odovzdávaním nejakých súm sa nestretol, ten vypovedal aj v trestnom konaní, z ktorého

je možné vyvodiť záver, že I.G podpísal 6 orig. A4 papierov, ktoré zaslal na žiadosť zástupcu
žalobkyne jemu späť, pričom poukazuje na tú skutočnosť, ktorá bol preukázaná pred súdom že
zástupca žalobkyne komunikoval so svedkom I. prostredníctvom pečiatky p. X., o ktorej skutočnosti
je založený dôkaz I. v podobe obálky, ktorú zástupca žalobkyne nepopieral. Čo sa týka právneho
posúdenia, ako to súd dnešným dňom prezentoval, nemôže sa jednať v tomto smere o náhradu

škody, lebo nie je preukázané protiprávne konanie môjho klienta, ani vznik škody a ani príčinná
súvislosť medzi škodou a škodovou súvislosťou , aj v tomto smere žiadne dôkazy produkované
neboli. Celý spis. materiál svedčí o tom, že takému právnemu posúdeniu súd prikročiť nemôže z titulu
náhrady škody. Samozrejme dôkazné bremeno v konaní je na žalobkyni, ktorá tvrdenia v žalobe
ničím nepreukázala, spor vyvolala zbytočne bez preukázania i len jedného relevantného dôkazu

súceho na posúdenie súdom, naviac sťažovala priebeh tohto konania 8 rokov s tým, že dôkazy
súdu predkladala aj v ročných intervaloch, a preto je nutné, aby súd priznal náhradu trov konania
v prospech môjho klienta vrátane trov právneho zastúpenia.37. Súd konštatuje, že v konaní bolo sporným, či došlo k odovzdaniu peňazí žalovanému 2
prostredníctvom svedka I. a následne žalovanému 1, čo bolo základnou a najpodstatnejšou spornou
skutočnosťou. Sporným bolo aj prípadné premlčanie nároku, ak by bol daný.

38. Súd vec právne posúdil podľa nižšie uvedených zákonných ustanovení.

39. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo
zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených

v zákone.

40. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať, ods.
2 bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

41. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

42. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť

druhému všetko, čo podľa nej dostal.

43. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. v platnom znení prokurátor vykonáva svoju pôsobnosť
v trestnom konaní v rozsahu ustanovenom osobitnými zákonmi, ods. 2 prokurátor najmä a) vykonáva
dozor nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní, b) podáva obžalobu, c) dbá na zabezpečenie

práv poškodeného v rozsahu ustanovenom osobitnými zákonmi.

44. Podľa ustanovenia § 26 ods. 1 písm. k) zákona č. 154/2001 Z. z. v platnom znení prokurátor je
povinný neposkytovať služby právnej pomoci; za službu právnej pomoci sa nepovažuje zastupovanie
podľa osobitného zákona.

45. Podľa § 100 ods. 1 a 2 veta prvá OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (1) Premlčujú sa všetky majetkové
práva s výnimkou vlastníckeho práva. (2)

46. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

47. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky

odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

48. Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

49. Podľa ustanovenia § 39 OZ neplatný je právny, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

50. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

51 Podľa § 774 ods. 1 OZ, sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať
záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť
odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.

52. Podľa § 51 OZ, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však

nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

53. Podľa § 50 ods. 1 OZ, účastníci môžu uzavrieť zmluvu aj v prospech tretej osoby.54. Podľa § 50 ods. OZ, ak nie je v tomto zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, je táto
osoba zo zmluvy oprávnená okamihom, keď s ňou prejaví súhlas. Dlžník má proti nej tie isté námietky
ako proti tomu, s kým zmluvu uzavrel. Ak sa táto osoba vzdá svojho práva, zanikne dlh, ak nebolo

dohodnuté, že v tomto prípade má sa plniť tomu, s kým dlžník zmluvu uzavrel.

55.Súdkonštatuje,žetakakouviedolodvolacísúdvosvojomzrušujúcomrozhodnutí,sktoréhoprávnym
názorom sa súd prvej inštancie plne stotožňuje, a dovolí si ho odcitovať: „O plnenie bez právneho
dôvodu ide vtedy, ak právny dôvod na plnenie od samého začiatku neexistoval. Neexistencia právneho

dôvodu od začiatku znamená, že vôbec nenastala právna skutočnosť, ktorá by mala za následok vznik
právneho vzťahu, obsahom ktorého by bola povinnosť a zároveň právo na poskytnuté plnenie. Tu
potom prichádza do úvahy ako plnenie poskytnuté omylom tomu, kto nebol veriteľom, tak aj plnenie
poskytnuté v presvedčení že ním je plnený dlh, i keď žiaden neexistoval. Podstatné je, že ten kto plnil,
si nebol vedomý toho, že nie je povinný plniť, alebo že plní tomu, kto nie je oprávnený toto plnenie
prijať. K bezdôvodnému obohateniu dochádza v okamžiku, kedy ten kto sa obohatil prijal plnenie. Ak

došlo na úkor jedného subjektu k obohateniu druhého bez právom uznaného dôvodu, vzniká medzi
nimi záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia. To znamená, že pokiaľ aj žalobkyňa tvrdí,
že právnym dôvodom plnenia žalovanému 1 bol jeho prísľub poskytnúť jej synovi právnu službu,
tento ako prokurátor jej nemohol služby právnej pomoci poskytnúť, keďže mu to ust. § 26 ods. 1
písm. k) zák. č. 154/2001 Z.z. výslovne zakazovalo, citovaného súdom prvého stupňa v odôvodnení

napadnutého rozsudku, avšak súd žiadne závery z neho nevyvodil. Z uvedeného potom vyplýva, že
ak by žalobkyňa v konaní preukázala poskytnutie plnenia žalovanému 1 titulom dohody o poskytovaní
právnej pomoci, došlo by k prijatiu takéhoto plnenia žalovaným 1 bez právom uznaného dôvodu a
medzi účastníkmi tak k vzniku záväzkového právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenie (plnením
bez právneho dôvodu).“ To znamená, že ak by žalobkyňa preukázala tvrdené skutočnosti, jej žaloba by

bola dôvodná, a to či už voči žalovanému 1 (v prípade ak by bolo preukázané, že prostriedky boli mu
odovzdané) alebo žalovanému 2 (ak by bolo preukázané, že prijal prostriedky a tieto ďalej neodovzdal,
resp. postačilo by, aby bolo preukázané, že peňažné prostriedky prijal). Súd uvádza (rovnako ako
odvolací súd), že povinnosť vydať plnenie získané bez právneho dôvodu vzniká podľa zákona tomu,
kto ho získal. Pričom tým, kto plnenie získal ale ten, komu bolo bez právneho dôvodu plnené. Osoba

povinná vydať plnenie získané bez právneho dôvodu je teda adresát tohto plnenia. V danom prípade
podľa tvrdenia žalobkyne potom žalovaný, ktorému mali byť peniaze určené, keďže žalovaný 2 mal
len sprostredkovať odovzdanie peňazí žalovanému 1. Ak by následne od adresáta nadobudla predmet
plnenia tretia osoba, povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie na ňu s predmetom bezdôvodného
obohatenia neprechádza, lebo zodpovednostný záväzkový vzťah z bezdôvodného obohatenia vzniká

podľazákonalenmedzitým,ktosabezdôvodneobohatil,atým,naktoréhoúkorbezdôvodnéobohatenie
vzniklo; tým však nie je vylúčené, domôcť sa voči žalovanému 2 vydania predmetu bezdôvodného
obohatenia žalobou z titulu toho, že tento by si prostriedky ponechal a neodovzdal by ich žalovanému
1. Z uvádzaného súd prvej inštancie vychádzal pri posúdení žaloby a jej dôvodnosti. Súd by teda vec
posúdil podľa § 451 ods. 1 OZ a nasl. (viď ods. 40 až 42 odôvodnenia), keďže samotný úkon dohody

o poskytnutí právnych služieb ako zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným 1 v prospech H.
za súčinnosti sprostredkovateľov žalovaného 2 a svedka I., t.j. zmluvy v prospech tretieho podľa § 50
OZ (H. vzhľadom na tvrdenia žalobkyne jednoznačne prejavil konkludentný súhlas s touto zmluvou)
pričom, ako bolo uvedené vyššie žalovaný 2 a svedok I. boli svojou povahou sprostredkovatelia, aj keď
podľa nepomenovanej zmluvy (viď § 51 OZ), nakoľko chýba podstatný pojmový znak, a to odplata, ktorá

nebola tvrdená, ani dohodnutá za činnosť sprostredkovateľov. Uvedené by bolo právnym posúdením
veci v prípade, ak by bolo preukázané, že skutočne došlo k odovzdaniu prostriedkov žalobkyňou pri
prvej sume 12.000,- eur svedkovi I., ktorý ich spolu so žalovaným 2 mal odovzdať žalovanému 1, ako
aj druhá suma 33.000,- eur, ktorá mala byť už priamo odovzdaná žalobkyňou za prítomnosti svedka
I. žalovanému 1, ktorý mal následne spolu so svedkom I. prostriedky zaniesť žalovanému 1 domov.

Všetky uvedené skutočnosti boli v konaní prezentované v rovine tvrdení, ktoré však neboli v konaní
preukázané. Súd konštatuje, že žalobkyňa opakovane tvrdila uvedené skutočnosti, hoc vo vzájomnom
rozpore - menila osoby prítomné pri jednotlivých momentoch, resp. raz ich uviedla a raz nie, kedy
napríklad žalovaný 2 od počiatku v žalobe uvedený vôbec nebol, pričom však následne žalobkyňa
tvrdila, že sa o žalovanom dozvedela so spisu orgánov činných v trestnom konaní, pričom následne

už uvádzala, že o ňom vedela od počiatku, avšak ho nechcela uvádzať z rodinných dôvodov - je
vzdialeným príbuzným. Tu súd musí konštatovať hrubé rozpory v tvrdeniach žalobkyne, ktoré však s
ohľadom na pôvodne tvrdenú situáciu by boli možné vyhodnotiť ako dôveryhodné, keby k nim však
pristúpila ďalšia okolnosť, ktorá by ich preukazovala. Uvedená okolnosť však v konaní nenastala, keďžežalovaný 1 aj 2 popierali akékoľvek tvrdenia žalobkyne a označovali ich za klamlivé. Rovnako svedok
I. poprel všetky žalobkyňou tvrdené skutočnosti, a ani z predložených listín nebolo možné prijať ten
záver, že skutkové tvrdenia žalobkyne sú preukázané. Tu súd konštatuje, že žalobkyňa síce predložila

viacero potvrdení (zo dňa 15.11.2009, zo dňa 12.07.2010 a dňa 22.07.2010), pri ktorom žalobkyňa
napr. pri potvrdení zo dňa 22.07.2010 prehlásila, že ho vystavil v prítomnosti svedkov, avšak následne
pri výsluchu uviedla, že ho pripravila spoločne so zástupcom a svedok I. ho podpísal dodatočne. K
uvedenej zmene skutkových tvrdení žalobkyňou došlo potom, ako svedok I. uviedol a (v konaní uvedené
bolo aj preukázané), že v rozhodnom čase datovania potvrdenia dňa 22.07.2010 sa nachádzal spolu s

partnerkou na dovolenke v I.. Svedok I.oprel skutočnosť, že mu žalobkyňa odovzdala sumu 12 000 eur,
ktorú on mal následne so žalovaným 2 odovzdať žalovanému 1. Zároveň poprel, že bol pri tom, kedy
žalobkyňa odovzdala žalovanému 2 sumu 33 000 eur pre žalovaného 1. Taktiež poprel, že spolu s H. boli
viackrát za žalovaným 1 žiadať vrátenie sumy 45 000 eur. Svedok I. rovnako ako to tvrdil vo svedeckým
výpovediach ako svedok v rámci trestného konania vo veci vedenej pod ČVS: PPZ-20/BPK-Z-2011 aj
vo tejto veci uviedol, že nepodpísal potvrdenie o prevzatí peňazí zo dňa 22. 7. 2010. Súd k odovzdanej

sume 12.000,- eur konštatuje, že tu dokonca žalobkyňa podľa vlastných vyjadrení nebola ani svedkom
odovzdania žalovanému 2, prítomná bola podľa vlastných tvrdení až pri odovzdaní druhej sumy 33.000,-
eur. Predložené potvrdenia by mohli navodiť dojem dôvodnosti, avšak vzhľadom na popretie pravosti
ich obsahu svedkom, ako aj k preukázanej skutočnosti, že zástupca žalobcu si zabezpečil čisté listy
papiera s podpismi svedka I. (ktorý uvedené opakovane tvrdil, súčasne popierajúc, že by listiny daného

obsahu podpísal, avšak pripustiac, že podpis môže byť jeho. Tu vstupuje do posúdenia druhá rovina, a
to že žalovaný (ako aj svedok) namietali pravosť predložených potvrdení, čo do obsahu, keďže svedok I.
tvrdil, že dokumenty uvedeného obsahu nepodpísal a poskytol zástupcovi žalobkyne čisté listy papiera
so svojimi podpismi na spodnom pravom okraji. Žalobkyňa prostredníctvom svojho zástupcu tvrdila,
že uvedené čisté podpísané hárky použil zástupca v trestných veciach svedka. Žalobkyňa napriek

trom výzvam zo strany súdu (mala priestor jeden rok) ani raz sa nepokúsila zabezpečiť tvrdené listiny,
resp. označiť konkrétne spisy a podania, kde by sa mali nachádzať. Všeobecné tvrdenia žalobkyne
(jej zástupcu), že sa nachádzajú v spisoch Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Krajského súdu v
Trnave a Okresného súdu bez bližšej identifikácie konkrétneho spisu, sú nevykonateľným dôkazom,
nakoľko nemožno žiadať, aby súd preskúmal všetky spisy za účelom zabezpečenia dôkazov v prospech

žalobkyne. Súd k znaleckému posudku č. 33/2011 (viď ods. 24), kde z obsahu znaleckého posudku
je zrejmé, že podpis síce patrí svedkovi I., avšak tento je naskenovaný a vytlačený, a teda nejde o
dôkaz výpovednej hodnoty, ktorý by potvrdzoval tvrdenia žalobkyne, nakoľko všetky listinné dôkazy s
podpisom svedka I.oli spochybnené, čo do ich pravosti, kedy svedok popieral ich vedomé podpísanie,
pričom žalobkyňa predložila len dva originály listín, ktoré obsahujú podpis svedka, avšak nebolo

bez pochybností preukázané, že neboli dodatočne vyhotovené k podpisom svedka. Súd tiež uvádza,
že posúdil výpoveď svedka I. v tomto konaní ako aj pred orgánmi činnými v trestnom konaní, ako
dôveryhodnú s ohľadom na všetky okolnosti, jeho súčinnosť (predložil doklady navrhnuté žalovaným),
pričom jeho výpoveď bola v základných bodoch rovnaká, kdežto žalobkyňa menila skutkové tvrdenia
podľa vývoja sporu. Súd tiež uvádza, že svedok I. pri prvotnom odmietnutí výpovede (na pojednávaní

v roku 2017) pôsobil tak, že má obavy zo syna žalobkyne H. a ostatnej verejnosti, avšak po poučení
súdom (že už raz vypovedal a nemôže odmietnuť výpoveď), vypovedal zásadne zhodne, ako v roku
2015. Žalobkyňa napriek tvrdenej existencii, nepreukázala teda reálnu existenciu ostatných tvrdených
dokladov s podpisom svedka I., a teda neuniesla v tejto časti dôkazné bremeno a súd na základe
uvedené vyhodnotil ako dôveryhodnú výpoveď svedka, ktorý súčasne na výzvu predložil aj listiny,

ktorými bolo preukázané, že zástupca žalobkyne žiadal od svedka podpísané čisté listy papiera, avšak
v konaní nepreukázali, kde originály použil. K uvedenej skutočnosti pristúpila ďalšia závažná okolnosť,
a to skutočnosť, že žalobkyňa nepreukázala, že by vôbec mala prostriedky na poskytnutie takejto sumy,
hoc tvrdila, že prostriedky mala s predaja haly v sume 28.214,83 eur, pričom však podľa vlastných slov
(bolo aj preukázané) uhradila kauciu v sume 17.000,- eur a ešte mala poskytnúť prostriedky v sume

45.000,- eur, pričom celú sumu mala doma. Napriek opakovaným návrhom zo strany žalovaného na
preukázanie, či disponovala uvedenými prostriedkami (žalovaný uvedené popieral), žalobkyňa uvedené
odmietla a v konaní nepreukázala, že by skutočne niekedy disponovala sumou 62.000,- eur(45.000,- eur
a 17.000,- eur) a aj uvedená skutočnosť zotrvala v rovine tvrdenia. Žalobkyňa nepredložila potvrdenie
z banky, prípadne iný doklad, ktorý by svedčil, že mala reálne k dispozícii sumu 62.000,- eur. Súd

uvádza, že Civilné sporové konanie je v súčasnosti ovládané zásadou návrhov dôkazov sporovými
stranami a súd môže vykonať iné dôkazy len výnimočne. V tomto prípade súd vykonal dokazovanie
v rozsahu, akom to požadoval Krajský súd v Trnave vo svojom zrušujúcom rozhodnutí. Súd má za
to, že zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania,pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je
preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani
na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie (NS SR sp.

zn. 6 M Cdo 17/2010). Súd sa ďalej zaoberal datovaním jednotlivých listín, prvá v poradí vyhotovená dňa
21.11.2009 (v konaní predložená až v odvolacom konaní), druhá dňa 12.07.2010 a tretia 22.07.2010.
Súd uvádza, že prvá bola predložená listina datovaná dňom 22.07.2010, následne po zistení, že svedok
I. bol na dovolenke bola predložená druhá listina z 12.07.2010 a zmenené skutkové tvrdenia žalobkyne,
keďže predtým tvrdila, že dňa 20.07.2010 navštívil jej syn so svedkom I. žalovaného 1 u neho v W.

čo však nebolo technicky možné, nakoľko svedok I. bol preukázateľne na dovolenke v I. Súd tiež
uvádza, že vyhotovenie prvej listiny spadá do obdobia po prepustení zástupcu žalobkyne z väzby (viď
listina a vyjadrenie zástupcu na pojednávaní dňa 21.03.2019). Z výpovede žalobkyne plynie, že jej
zástupca bol pri vyhotovení každej listiny prítomný, súčasne že pri vyhotovení boli aj tretie osoby, pričom
žalobkyňa vedela o týchto osobách, ktorých počet menila, ale v konaní ich nenavrhla vypočuť (p. X.,
p. JM.). Tu súd sa pristavil pri ďalšej závažnej okolnosti, a to skutočnosti, že od prepustenia z väzby

spolupracoval na tomto prípade zástupca žalobkyne (čo sám tvrdil), pričom z obsahu súdneho spisu
plynie, že zástupca žalobkyne hoc nemá právne vzdelanie, má pomerne obšírne praktické vedomosti z
trestného práva. Rovnako aj osoba označená žalujúcou stranou - X., má byť podľa žalobkyne príslušník
Prezídia Policajného zboru, čo nebolo v konaní spochybnené, avšak v takom prípade má súd za to, že
taktiež ide o osobu znalú problematiky trestného práva. Tu nastáva moment, kedy dve osoby, ktoré sú

znalé trestného práva účastné pri vyhotovovaní (podpisovaní) listín a rozhodovaní o ďalšom podpise
nezvolia prostriedky, ktoré by boli ako dôkazy silnejšie pre účely tohto konania, hoc možno pre účely
trestného konania by tieto prostriedky boli dôkazmi nezákonnými. Avšak takéto dôkazné prostriedky
neboli prezentované, ani navrhnuté v tomto konaní, a tak všetky žalobkyňou tvrdené skutočnosti zostali
len v rovine nepreukázaných tvrdení, kedy žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a žaloba v takom

prípade po vyhodnotení dokazovania musela byť zamietnutá, nakoľko listinné dôkazy svedčiace v
prospech žalobkyne boli spochybnené, čo do pravosti a svedecká výpoveď syna žalobkyne je v časti
nepoužiteľná (nebol priamym svedkom, skutočnosti, ktoré vie od žalobkyne, nakoľko v čase údajného
odovzdania peňazí bol vo väzbe) a vo zvyšku je výpoveď nedôveryhodná, nakoľko je blízkou osobou
žalobkyne a sama žalobkyňa časť skutkových okolností (činnosti svedka H. zaradila do momentu,

kedy ich mal vykonať s I.ňa 20.07.2010), s ktorým ich však reálne vykonať nemohol, lebo tento bol
na dovolenke v I. Rovnako tak muselo byť súdom konštatované, že akékoľvek odovzdanie peňažných
prostriedkov žalobkyňou žalovanému 2, resp. svedkovi I. zostalo len v rovine nepreukázaných tvrdení,
pričom k tvrdeniam žalobkyne nepristúpila žiadna ďalšia preukázaná skutočnosť, a to ani tá o dostatku
peňažných prostriedkov, ktorý žalobkyňa demonštrovala v žalobnom návrhu, ale keď mala pristúpiť k

uvedenému preukázaniu tak, reálne uvedené nevykonala a zostala procesne nečinná. Súd má súčasné
za to, že v tejto časti absentovali aj skutkové tvrdenia, nakoľko žalobkyňa uviedla, že uhradila popri
výstavbe domu, ešte sumu 62000,- eur (17.000,- eur bolo bankovým prevodom), pričom podstatnú
časť prostriedkov mala držať žalobkyňa v hotovosti, čo však nepreukázala. Súd v tejto súvislosti
opätovne poukazuje na odôvodnenie zrušujúceho rozhodnutia Krajského súdu v Trnave, kde odvolací

súd sám vyjadril záver: „v prípade že navrhovateľka v konaní preukáže poskytnutie plnenia odporcovi 1
titulom dohody o poskytovaní právnej pomoci,“. Všetky vyššie uvedené skutočnosti viedli súd k tomu, že
žalobu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by boli odovzdané prostriedky
žalovanému 2, a teda nebolo preukázané, že by vzniklo bezdôvodné obohatenie na jeho strany, ktoré by
odôvodňovalo ho zaviazať na zaplatenie žalovanej sumy. Súd tiež uvádza, že v záverečnej reči zástupca

žalobkyne vyjadril hlboké presvedčenie o pravdivosti tvrdení žalobkyne, ako aj obsahu predložených
listín. Súd musí konštatovať, že v prípade ak by sa preukázali ako pravdivé všetky tvrdenia žalobkyne,
ako aj pravosť listín, tak súd by voči žalovanému 2 žalobu zamietol, nakoľko tento by nebol osobou,
ktorému bezdôvodné obohatenie vzniklo, ale bol by ňou žalovaný 1, ktorý by bol prijímateľom plnenia,
čo ostatne vyjadril vo svojich záveroch aj Krajský súd v Trnave, tj. žaloba by bola zamietnutá pre

nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 2, ktorý by nebol prijímateľom prostriedkov, ale len
sprostredkovateľom dohody žalobkyne a žalovaného 1., čo ho však nezaväzuje na plnenie titulom
bezdôvodného obohatenia.

56. V konaní súd v určitom momente posudzoval (uviedol stranám), či v danom prípade nejde o nárok

na náhradu škody. Súd musí konštatovať, že v tomto prípade by nemohlo ísť o nárok na náhradu škody,
nakoľko by šlo o bezdôvodné obohatenie (viď odôvodnenie v predchádzajúcom odseku), pričom však
súčasne aj keby malo ísť o náhradu škody, tak súd by musel nevyhnutne konštatovať, že vznik škody
nebol preukázaný (rovnako ako vznik bezdôvodného obohatenia - t.j. odovzdanie prostriedkov), a tedanemohlo by prísť k vyhoveniu žalobe. Súčasne by nebol preukázaný príčinná súvislosť (kauzálny nexus)
medzi konaním žalovaného 2 a vznikom škody, ale keďže nebolo vôbec preukázané, že by prostriedky
boliposkytnuté(prípadnývznikškody),uvedenébyboloztohtopohľadunadbytočné.Aleakosúduviedol

vyššie nejednalo by sa v tomto prípade o škodu, ale o bezdôvodné obohatenie.

57. Súd ďalej konštatuje, že v konaní bola vznesená námietka premlčania zo strany žalovaného 2.
Súd konštatuje, že prostriedky boli poskytnuté 15.04.2009 a 09.06.2009, pričom od uvedeného času sa
počíta premlčacia doba, ktorá je ako objektívna pri bezdôvodnom obohatení trojročná (pri úmyselnom

10 ročná) a začala plynúť od momentu odovzdania prostriedkov, a uplynula by 15.04.2012, resp. pri
druhej platbe 09.06.2012. Subjektívna lehota plynie od momentu kedy sa o bezdôvodnom obohatení
dotknutý dozvedel, a kto zaň zodpovedá, pričom najneskôr by uplynula spolu s lehotou objektívnou.
Súd konštatuje, že v tomto prípade sa možno stotožniť s argumentáciou žalobkyne, že sa dozvedela o
tom, že žalovaný 2 zodpovedá od momentu doručenia vyjadrenia pôvodne žalovaného 1, ktorý poprel,
že by mu boli niekedy nejaké prostriedky poskytnuté. Teda žaloba bola podaná v rámci objektívnej

lehoty trov rokov, ako aj v rámci subjektívnej lehoty pred jej uplynutím, a teda žaloba voči žalovanému
bola podaná včas. Námietka premlčania by teda nebola dôvodná, nakoľko však žaloba bola zamietnutá
pre nepreukázanie vzniku bezdôvodného obohatenia, tak posudzovanie námietky premlčania nemá pre
posúdenie nároku zásadnejší význam a súd ho pre strany uviedol, pre jasnosť veci. Posudzovanie 10
ročnej lehoty, taktiež nemalo právny význam, keď žaloba bola podaná v základnej objektívnej lehote

včas.

58. Podľa § 185 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

59. Podľa § 187 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k

náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

60. Podľa § 187 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z,, Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany,
výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob
vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

61. Súd konštatuje, že žalobkyňa navrhla vypočutie žalovaného 2 a svedka I.a detektore lži ministerstva
vnútra. Súd tento dôkaz nepripustil vzhľadom na súdna prax, ktorá prakticky tento dôkazný prostriedok
nevyužíva. Vyšetrením na detektore lži je možné samozrejme overiť pravdovravnosť účastníka konania,
ak s tým vysloví súhlas. Otázky na overenie pravdovravnosti výpovede účastníka, by však nemali v žiad-

nom prípade (aspoň súčasná právna úprava to nedovoľuje) úzko súvisieť s konaním, v ktorom sa vidí
trestný čin, a už vôbec by nemali byť sugestívne alebo kapciózne, aby nebolo porušené právo osoby
podľa § 91 ods. 1 Trestného poriadku (k výpovedi alebo k priznaniu osoba nemôže byť nútená)

62. Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky

z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

63. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj
dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

64. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného od 1. 1. 2009 výška úrokov z omeškania je

o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

65. Vzhľadom na to, že súd posúdil žalobu za nedôvodnú a túto zamietol, zamietol žalobu aj v časti
požadovaných úrokov z omeškania, a ohľadom ich dôvodnosti, vzniku omeškania a výšky úrokovej

sadzby z dôvodu hospodárnosti neviedol ani žiadne dokazovanie.

66. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.67. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

68. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

69. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

70. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení
tak, že nárok na ich náhradu má v rozsahu 100% žalovaný ako účastník plne úspešný v konaní. O
výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným rozhodnutím.
Súd konštatuje, že nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali nepriznanie
trov, nakoľko podľa vlastného vyjadrenia žalobkyňa má dostatok prostriedkov. Vec bola síce pomerne

skutkovo náročná, ale na druhej strane žalobkyňa mala od počiatku odbornú pomoc v podobe
zastúpenia, hoc zástupca do konania pristúpil neskôr, avšak vzhľadom na štylistiku a obsah podaní,
ako aj skutočností zistených v priebehu konania mal súd preukázané, že zástupca poskytoval žalobkyni
služby už pre podaním žaloby (vystavovanie potvrdení, postup pri podávaní žaloby a jej doplnení).
Všetky uvedené skutočnosti viedli súd k tomu, že priznal žalovanému plnú náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy

toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.