Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. september 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/208/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314204515
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Šaligová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4314204515.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudkýň JUDr.

Sone Zmekovej a JUDr. Renáty Pátrovičovej v právnej veci žalobcov: 1/ N.. L. U., S.., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX L. XXX, 2/ N.. O. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX L. XXX, 3/ N.. Y. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX L. XX, zastúpených Ing. Pavlom Sidóm, CSc., nar. 06.01.1955, bytom
935 27 Podlužany 228, proti žalovanému: Nitriansky samosprávny kraj, so sídlom Rázusova 2A, 949 01
Nitra, IČO: 37 861 298, o zaplatenie náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 14C/31/2014-343 zo dňa 26.06.2019 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcom 1/, 2/, 3/ nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom 1/, 2/, 3/ sumu
4.872,52 eura za obdobie od 05.10.2012 do 31.12.2018 do troch dní od právoplatnosti rozsudku
nasledovne : žalobcom 1/, 2/ sumu 98,25 eura spolu s úrokom z omeškania 8,75 % ročne od 01.01.2013
do zaplatenia, žalobcovi 3/ sumu 98,25 eura spolu s úrokom z omeškania 8,75 % ročne od 01.01.2013
do zaplatenia, žalobcom 1/, 2/ sumu 402,32 eura spolu s úrokom z omeškania 5,25 % ročne od
01.01.2014 do zaplatenia, žalobcovi 3/ sumu 402,31 eura spolu s úrokom z omeškania 5,25 % ročne od

01.01.2014 do zaplatenia, žalobcom 1/, 2/ sumu 390,15 eura spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne
od 01.01.2015 do zaplatenia, žalobcovi 3/ sumu 390,15 eura spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne
od 01.01.2015 do zaplatenia, žalobcom 1/, 2/ sumu 386,65 eura spolu s úrokom z omeškania 5,05 %
ročne od 01.01.2016 do zaplatenia, žalobcovi 3/ sumu 386,66 eura spolu s úrokom z omeškania 5,05
% ročne od 01.01.2016 do zaplatenia, žalobcom 1/, 2/ sumu 386,35 eura spolu s úrokom z omeškania
5 % ročne od 01.01.2017 do zaplatenia, žalobcovi 3/ sumu 386,35 eura spolu s úrokom z omeškania 5
% ročne od 01.01.2017 do zaplatenia, žalobcom 1/, 2/ sumu 386,27 eura spolu s úrokom z omeškania

5 % ročne od 01.01.2018 do zaplatenia, žalobcovi 3/ sumu 386,27 eura spolu s úrokom z omeškania 5
% ročne od 01.01.2018 do zaplatenia, žalobcom 1/, 2/ sumu 386,27 eura spolu s úrokom z omeškania
5 % ročne od 01.01.2019 do zaplatenia, žalobcovi 3/ sumu 386,27 eura spolu s úrokom z omeškania 5
% ročne od 01.01.2019 do zaplatenia. Zároveň zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom 1/, 2/ sumu 1,06
eura denne od 01.01.2019 do 26.06.2019 a žalovanému 3/ sumu 1,06 eura denne od 01.01.2019 do
26.06.2019, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcom 1/, 2/, 3/ priznal voči žalovanému nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vodôvodneníuviedol,žežalobcoviasapozmenepetitužaloboudomáhalizaplateniasumy4.872,52
eura s príslušenstvom titulom náhrady za užívanie pozemku v ich vlastníctve za obdobie od 05.10.2012
do 31.12.2018 a sumy 2,12 eura denne od 01.01.2019 do vyhlásenia rozsudku. Svoj návrh odôvodnilitým, že na pozemku v ich vlastníctve sa nachádza stavba cesty II/564 vo vlastníctve žalovaného, ktorý
s nimi odmieta uzatvoriť nájomnú zmluvu a zaplatiť im za užívanie pozemku, a to napriek tomu, že už
v minulosti za užívanie pozemku za obdobie od 01.01.2009 do 04.10.2012 plnil na základe rozsudku

Okresného súdu Levice č. k. 11C/224/2010-253 zo dňa 04.10.2012.

3. Z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz I. súd zistil, že žalobcovia 1/, 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi
v podiele 1-ica a žalobca 3/ je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1-ica parc. č. XXXXX/X o výmere
771 m2 zastavané plochy a nádvoria. Na celej výmere tohto pozemku je postavená inžinierska stavba

- štátna cesta II/564 vo vlastníctve žalovaného. Z konania vedenom na pod sp. zn. 11C/224/2010 mal
súd za preukázané, že pozemok, za užívanie ktorého sa žalobcovia domáhajú náhrady, je pozemkom
nachádzajúcim sa po stavbou cesty, ktorá prešla do vlastníctva žalovaného podľa osobitných predpisov
a vzťahuje sa naň zákon č. 66/2009 Z. z.. Žalobcovia preukázali, že užívanie ich pozemku žalovaným
trvá aj naďalej a oni ako vlastníci ho nemajú možnosť žiadnym spôsobom využívať. Keďže zákon č.
66/2009 Z. z., na základe ktorého vzniklo zákonné vecné bremeno v prospech žalovaného k pozemku

v spoluvlastníctve žalobcov, neupravuje poskytovanie náhrad za zákonné vecné bremená, je potrebné
pri ich určovaní vychádzať z čl. 20 ods. 4 Ústavy SR a § 128 Občianskeho zákonníka.

4. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že žalobcom patrí náhrada za nútené obmedzenie ich
vlastníckeho práva k predmetnému pozemku, pretože obmedzenie trvá aj naďalej, pričom žalovaný

mimosúdne výzvy žalobcov na zaplatenie náhrad odmieta. Pri vyčíslení výšky náhrady vychádzal
zo znaleckého posudku znalca Ing. Martina Hrnčiara zo dňa 01.06.2016, voči ktorému žalovaný
nemal žiadne námietky. Súd priznal žalobcom aj úrok z omeškania počnú od 01.01. nasledujúceho
roka, keďže žalobcovia vyzývali žalovaného na zaplatenie náhrad vždy k 31.12. kalendárneho roka.
Napriek žiadosti žalovaného o odpustenie platenia úrokov z omeškania z dôvodu investícií nemalých

finančných prostriedkov do opravy a údržby ciest, bol súd toho názoru, že žalobcovia majú nárok aj
na úrok z omeškania, pretože žalovaný sa počas celého konania odmietal so žalobcami dohodnúť a
striktne odmietal ich návrhy na mimosúdnu dohodu aj pred začatím konania. Svoje rozhodnutie oprel o
ustanovenia § 128 ods. 2, § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, čl. 20 ods. 4
zákonač.40/1992Zb.ÚstavySR,zákonč.66/2009Z.z.oniektorýchopatreniachprimajetkovoprávnom

usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a
o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa úspechu
vo veci s odkazom na § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“).

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok súdu
prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal nesprávne skutkové
zistenia a nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. f), h) CSP). Cestný majetok nadobudol
v zmysle zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce

a vyššie územné celky v znení neskorších predpisov a následne na základe „Delimitačného protokolu o
odovzdaní a prevzatí nehnuteľného majetku - cestný majetok, spísaný v súlade s § 24b ods. 6 zákona
č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách. Neprešla však na neho povinnosť vyplácať náhrady za
pozemky pod cestami II. a III. triedy vo vlastníctve tretích osôb. Je nespravodlivé požadovať od neho,
aby usporadúval majetkové vzťahy jednotlivých subjektov. Cesty II. a III. triedy slúžia verejnému záujmu,

majú celospoločenský charakter a rovnakou mierou slúžia aj pre potreby žalobcov. On nemá z užívania
cesty žiadny prospech, má povinnosť sa o cestu starať, udržiavať ju a opravovať, aby bola zjazdná a
bezpečná pre širokú verejnosť. Vlastnícke právo k cestám, ktoré boli delimitované na VÚC a obce je
celospoločenským problémom, ktorý sa aktívne nerieši a domnieva sa, že je nespravodlivé požadovať
od neho neprimerané finančné náhrady. Nesúhlasí ani s platením úroku z omeškania, pretože ide o

majetok, ktorý mu bol delimitovaný bez toho, aby boli pozemky pod cestami finančne a majetkovoprávne
vysporiadané. Poukázal na skutočnosť, že na predmetnej nehnuteľnosti má zriadené vecné bremeno
vo verejnom záujme, z čoho vyplýva pre vlastníka pozemku daňové zvýhodnenie, čo súd nezohľadnil.
Ustanovenie§4ods.1zákonač.66/2009Z.z.neriešiposkytnutienáhradyjednorazovejaniopakovanej.
Zákon v § 2 upravuje spôsoby majetkovoprávneho usporiadania vlastníctva pozemkov pod stavbami,

ktorých sa stal podľa osobitných predpisov vlastníkom vyšší územný celok. Je toho názoru, že zásah
do pokojného užívania majetku musí zachovávať spravodlivú rovnováhu medzi potrebami verejného
záujmu a požiadavkami ochrany základných práv jednotlivca, ako vlastníka pozemku. Žalobcovia, ktorí
nadobudli pozemok kúpnou zmluvou zo dňa 12.11.2008, museli mať vedomosť, že na pozemku sa jepostavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia. Je toho názoru, že primeranú
náhradu za užívanie pozemku už poskytol. Nie je možné uprednostňovať vlastnícke právo jednotlivca
ako vlastníka pozemku a znevýhodňovať jeho ako vlastníka cestných komunikácií - stavby, ktorá

sa nachádza na pozemku žalobcov. Potvrdenie opakovaného peňažného plnenia pri zriadení práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu vo verejnom záujme pre súkromných vlastníkov pozemkov, by
mohlo vážne ohroziť a znevýhodniť postavenie vlastníkov cestných komunikácií v rámci celej Slovenskej
republiky.

6. Žalobcovia 1/, 2/, 3/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhli rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť. Uviedli, že na základe Delimitačného protokolu prešli na žalovaného spolu s vlastníctvom
nehnuteľného majetku aj súvisiace práva a povinnosti. Sám žalovaný v odvolaní uvádza, že je v každom
jednom prípade vopred neúspešný a musí znášať finančné uspokojenie požiadaviek oprávnených. Z
toho vyplýva, že žalovaný sa nepoučil ani po viacerých neúspešných konaniach, a napriek tomu odmieta
mimosúdneplneniaaopakovanezaťažujesúdy.Nimipožadovanéúrokyzomeškaniapovažujúzanárok

v súlade so zákonom, ktorý nijako nelimituje skutočnosť, že žalovaný sa stará o svoju stavbu cesty
II/564. V závere poukázali na ustanovenia § 128 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a čl. 20 ods. 4 Ústavy
SR, o ktoré opierajú svoj nárok.

7. K vyjadreniu žalobcov žalovaný uviedol, že súčasťou delimitačného protokolu neboli žiadne práva a

povinnosti, ktoré by súviseli s prechodom práv a povinností, pretože delimitácia sa uskutočnila v súlade
so zákonom č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých práv a povinností zo štátu na vyšší územný celok.
Má za to, že súd v rámci svojej pôsobnosti a pri zohľadnení predmetu konania je oprávnený zohľadniť
výšku úroku z omeškania, najmä zohľadniť, že ide o nakladanie s verejnými finančnými prostriedkami,
ktoré by moli byť účelnejšie vynaložené. K stanoveniu všeobecnej hodnoty pozemku a určeniu ceny

náhrady za jednotlivé obdobia znaleckým posudkom č. 11/2016 nemá pripomienky. Tie vznáša len vo
vzťahu k úrokom z omeškania.

8. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrili aj žalobcovia, ktorí zotrvali na svojich doterajších vyjadreniach.

9. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
účinnéhood1.júla2016,ďalejlen„Civilnýsporovýporiadok“alebo„CSP“),viazanýrozsahomadôvodmi
odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP),
prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 177 ods. 2 písm. c), § 219
ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Preto

tento rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a zároveň aplikoval ustanovenie
§ 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody. Odvolací súd na dôvažok k odôvodneniu rozsudku súdu prvej inštancie dodáva nasledovné:

10. V prejednávanej veci sa žalobcovia ako podieloví spoluvlastníci domáhajú náhrady za obmedzenie
vlastníckeho práva k pozemkom, na ktorých sa nachádza stavba cesty II/564 vo vlastníctve žalovaného.
Stavba prešla do vlastníctva žalovaného na základe zákona č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších
územných celkov a zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách. Zákon č. 66/2009 Z. z.

upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu
na obce a vyššie územné celky podľa osobitných predpisov (zákonom č. 135/1961 Zb., č. 138/1991 Zb.
a 446/2001 Z. z.).

11. Podľa čl. I § 2 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal

podľa osobitných predpisov vlastníkom stavby prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho
usporiadania vlastníctva k pozemkom (ďalej len „vlastník stavby“), môže poskytnúť zámennou zmluvou
vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v
primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytne
vlastník stavby v tom istom katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území,

náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce. Podľa ods. 2 ak sa neuplatní postup podľa
odseku 1, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení
pozemkových úprav podľa osobitného predpisu12. Podľa čl. I § 3 ods. 1 konanie o nariadení pozemkových úprav z dôvodu usporiadania vlastníckych
vzťahov k pozemku pod stavbou podľa tohto zákona sa začína na žiadosť vlastníka stavby. Pri
usporiadaní vlastníckych vzťahov k pozemkom podľa tohto zákona sa prihliada na potreby vlastníka

stavby. Podľa ods. 4 pri poskytovaní náhradných pozemkov správca prihliada na potreby poskytnutia
náhrad podľa osobitného predpisu

13. Podľa čl. I § 4 ods. 1 ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod
stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému

vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce
vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva
uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov,
ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o
vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech
vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Podľa ods. 2 vlastník pozemku pod stavbou

je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav
v príslušnom katastrálnom území.

14. Z vyššie citovaných ustanovení zákona č. 66/2009 Z. z. vyplýva, že vlastník pozemku nemá žiadnu
možnosť domáhať sa usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom zaťaženým vecným bremenom.

Je na výlučnej dobrej vôli užívateľa pozemku a vlastníka stavby, či vlastníkovi pozemku poskytne
náhradný pozemok alebo sa usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou vykoná v
konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu (zákon č. 330/1991 Zb.). Ak „zákon
č. 66/2009 Z. z. nedáva vlastníkovi pozemku žiadnu možnosť domáhať sa usporiadania vlastníckych
vzťahov k pozemkom zaťažených zákonným vecným bremenom a ponecháva ich usporiadanie výlučne

nadobrejvôliužívateľovipozemku,záveroneexistenciiprávavlastníkovpozemkunanáhraduzanútené
obmedzenie vlastníckeho práva na dobu vopred neurčiteľnú, nemôže byť v súlade nielen s citovanými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka, Listinou základných práv a slobôd, ale ani s Ústavou Slovenskej
republiky“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/2/2014 zo dňa 23.04.2015).

15. Ustanovenie § 4 citovaného zákona predpokladá v prospech vlastníka stavby vznik práva k
pozemku zodpovedajúcemu vecnému bremenu, pričom odkazuje na úpravu v ustanoveniach §
151n až § 151p Občianskeho zákonníka. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/89/2008
z 21.12.2009 vyplýva, že „ak špeciálne predpisy zákonných vecných bremien neupravujú náhrady
súvisiace s ich výkonom, treba použiť úpravu súkromnoprávnu“. Tak ako uviedol súd prvej inštancie vo

svojom odôvodnení, nárok na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva vyplýva z čl. 20 ods. 4 Ústavy
SR a § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako aj z čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd.

16. Z uvedených ustanovení vyplýva, že žalobcovia majú nárok na náhradu za nútené obmedzenie
ich vlastníckeho práva, a to aj opakovane, pokiaľ nebudú vlastnícke vzťahy usporiadané tak ako

predpokladá zákon č. 66/2009 Z. z. v ustanoveniach čl. I § 2 a § 3. Vo vzťahu k úrokom z omeškania
je potrebné uviesť, že úrok má veriteľ právo požadovať, ak je druhá strana s plnením peňažného dlhu
v omeškaní (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný bol s plnením
náhrad v omeškaní, a napriek snahe žalobcov dohodnúť sa mimosúdne, k dohode nedošlo, a to ani pred
podaním samotnej žaloby a ani počas prebiehajúceho súdneho konania. Plateniu úrokov z omeškania

sa môže žalovaný vyhnúť len včasným plnením náhrad za nútené obmedzenie vlastníckeho práva
žalobcov.

17. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo. S
ohľadom na odôvodnenie napadnutého rozsudku odvolací súd konštatoval, že rozhodnutie súdu prvej

inštancie a jeho odôvodnenie zodpovedá požiadavkám upraveným v ustanovení § 220 ods. 2 Civilného
sporového poriadku, pričom toto rozhodnutie odvolací súd nezhodnotil ako arbitrárne, nepresvedčivé a
nepreskúmateľné a preto ho ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Odvolanie žalovaného
preto odvolací súd posúdil ako neopodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie z tohto dôvodu potvrdil.

18. V odvolacom konaní boli úspešní žalobcovia, ktorým patrí v celom rozsahu náhrada trov
vynaložených v tomto štádiu konania (§ 255 ods. 1 CSP). Keďže žalobcom žiadne trovy (ani na
poštovnom) nevznikli, odvolací súd rozhodol (§ 396 ods. 1 CSP), že sa im nárok na ich náhradu
nepriznáva.19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).