Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. júl 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14Csp/96/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117209955
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8117209955.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobkyne: J. E.R., Y..
XX.XX.XXXX, L. E. I. X, XXX XX I., právne zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom Sov.
hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské
nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpený: Beňo & partners advokátka kancelária
s.r.o., Námestie sv. Egídia 93, 958 01 Poprad, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia 159,97

EUR s prísl. a o určenie neplatnosti zmluvnej podmienky takto

r o z h o d o l :

I. žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 159,97 EUR spolu s 5 % - tným ročným úrokom
z omeškania od 27.05.2017 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

II. u r č u j e , že zmluvná podmienka, v Zmluve o poskytnutí bezúčelovej pôžičky, č. XXXXXXX, P. Z.
XX.X.XXXX, v časti X. Klient, v znení:
„Súhlasím, aby Spoločnosť v zmysle zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „Zákon“) poskytla moje osobné údaje a údaje uvedené v tejto Zmluve
(ďalej len „údaje a informácie“) aj svojej ovládajúcej osobe Všeobecnej úverovej banke, a.s. (VÚB, a.s.)
a jej dcérskym spoločnostiam, spoločnosti Intesa Sanpaolo, Taliansko za účelom interného výkazníctva,
zvýšenia kvality mne poskytovaných služieb a ponuky služieb a produktov týchto spoločností patriacich
do skupiny s úzkymi väzbami k VÚB, a.s., a to v rozsahu údajov uvedených v tejto žiadosti na dobu
10 rokov od podpisu žiadosti, pričom som oprávnený odvolať svoj súhlas najskôr po jednom roku od

udelenia súhlasu pre prípad, že Zmluva nevznikne, a to písomným oznámením doručeným na adresu:
Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok. Potvrdzujem dobrovoľnosť
tohto súhlasu.
Súhlasím, aby Spoločnosť poskytovala moje osobné údaje v rozsahu identifikačných údajov uvedených
v tejto Zmluve, údajov týkajúcich sa mojich záväzkových vzťahov medzi mnou a Spoločnosťou a údajoch
o plnení mojich záväzkov vyplývajúcich z týchto vzťahov a za účelom uvedeným v Informácii podľa §
10 Zákona (ďalej len „Informácia“) prevádzkovateľovi Non Banking Credit Bureau, záujmové združenie

právnických osôb, v skratke NBCB, Identifikačné číslo: 420 534 04, so sídlom Cintorínska 21, 811
08 Bratislava zapísané v registri záujmových združení právnických osôb vedenom Krajským úradom
v Bratislave. Svoj súhlas udeľujem po dobu 5 rokov v prípade neakceptácie návrhu Zmluvy jednou
zo zmluvných strán. V prípade vzniku zmluvného vzťahu svoj súhlas udeľujem na dobu 10 rokov po
uhradení všetkých mojich záväzkov voči Spoločnosti v súlade s platnou právnou legislatívou. Tento
súhlas je možné odvolať len za podmienky, že v lehote stanovenej týmto súhlasom sa hodnoverne

preukáže ich nezákonné spracúvanie a tým porušovanie mojich práv a právom chránených záujmov ako
dôsledku takéhoto spracúvania.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,

III. u r č u j e , že zmluvná podmienka v Zmluve o poskytnutí bezúčelovej pôžičky, č. XXXXXXX, P. Z.Ň.
XX.X.XXXX uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach v čl. 11. Poplatky, pokuty, sankčné
úroky, bod 11.2. v znení:
„ Spoločnosť je oprávnená požadovať od Klienta Zmluvnú pokutu v prípade, ak sa Klient dostal do

omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej Splátky. V 3O-ty denˇ po dobe splatnosti je Klientpovinný zaplatiť Zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej Splátky. V tento denˇ sa Zmluvná pokuta stáva
aj splatnou.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,

IV. p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s
tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou súdu podanou dňa 06.04.2017 navrhla žalobkyňa, aby súd uložil žalovanému povinnosť
vydať jej bezdôvodné obohatenie vo výške 159,97 EUR spolu s 5 % - tným ročným úrokom z omeškania

od druhého dňa po doručení žaloby žalovanej do zaplatenia, a taktiež nahradiť trovy konania. V rámci
odôvodnenia žaloby žalobkyňa poukázala na to, že dňa 22.09.2010 požiadala žalovaného (podľa
kontextu sa má na mysli aj právny predchodca žalovaného) o poskytnutie bezúčelovej pôžičky vo výške
700 EUR, avšak na základe tejto žiadosti jej bola schválená pôžička iba vo výške 500 EUR. Žalobkyňa
poukázala na ustanovenie § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že prijatie návrhu,

ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa
za nový návrh. Taktiež citovala ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka a poukázala na to, že zmluva
je absolútne neplatná. Uviedla, že žalovaný jej poskytol úver vo výške 500 EUR a celkovo zaplatila
sumu 659,97 EUR, preto rozdiel vo výške 159,97 EUR predstavuje bezdôvodné obohatenie. Zo žaloby
vyplýva, že o skutočnosti, že sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil sa žalobkyňa dozvedela od

Združenia na ochranu spotrebiteľa HOOS v mesiaci november roku 2015. Taktiež poukázala na to, že
ročnú úrokovú sadzbu uvedenú v zmluve vo výške 65,08 % považuje za absolútne neplatnú z dôvodu
v rozporu s dobrými mravmi, keďže v septembri roku 2010, kedy bola zmluva uzavretá, boli priemerné
úrokovésadzbyposkytnutýchúverovpreobdobnýtypúveruvovýške11,04%ročne.Zároveňpoukázala
aj na to, že úver je bezúročný a bez poplatkov, keďže neobsahuje adresu predávajúceho, na ktorej môže

spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín
konečnej splatnosti, ako aj výšku, počet a termín splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov.

2. Žalovaný v rámci písomného vyjadrenia zo dňa 09.06.2017 k žalobe uviedol, že zmluva riadne
vznikla. Zároveň vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, keďže uplynula objektívna trojročná

premlčacia lehota v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

3. Súd v predmetnej veci rozhodol rozsudkom zo dňa 17.10.2018 tak, že žalobu z dôvodu premlčania
zamietol. Na základe odvolania žalobkyne odvolací súd uznesením zo dňa 14.11.2019 zrušil rozsudok
súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Z odôvodnenia tohto

rozhodnutia okrem iného vyplýva, že:
V súvislosti s posudzovaním behu dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je potrebné zdôrazniť, že
žalobkyňa vstupovala do zmluvného vzťahu so žalovaným ako so subjektom podnikajúcim v oblasti
poskytovania spotrebiteľských úverov v dobrej viere, že žalovaným predložená a vopred pripravená
zmluva bude obsahovať všetky náležitosti vyžadované v tom čase účinným zákonom č. 129/2010

Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“). V čase úhrady poslednej splátky žalobkyňa ako priemerná
spotrebiteľka nemohla ani len predpokladať, že žalovanému uhrádzala aj peňažné plnenia, na ktoré mu
zákonný nárok nevznikol. V reálnom živote totiž bežný spotrebiteľ má vedomosť len o tom, že uzatvoril
zmluvu o úvere s veriteľom a že na účet veriteľa má splácať jednotlivé splátky podľa zmluvy.

Začiatok subjektívnej premlčacej doby je viazaný na skutočnú vedomosť oprávneného o tom, že došlo
k bezdôvodnému obohateniu a o osobe, ktorá sa na jeho úkor obohatila.
Slová „keď sa oprávnený dozvie“, je potrebné vykladať v tom zmysle, že oprávnená osoba musí
nadobudnúť vedomosť o skutočnostiach uvedených v ustanovení § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Nie je možné len predpokladať, že by oprávnená osoba mohla skutkové okolnosti vedieť alebo že by sa

o tom mohla dozvedieť alebo mala dozvedieť, ak by vynaložila potrebnú starostlivosť.
V prejednávanej veci je nepochybné, že žalobkyňa o uzatvorení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj
o povinnostiach zo zmluvy vyplývajúcich, mala vedomosť. Samotná vedomosť o týchto skutočnostiach
sama o sebe neznamená aj skutočnú vedomosť spotrebiteľa o tom, že vzniklo bezdôvodné obohatenie.
Na to, aby bezdôvodné obohatenie vzniklo, je potrebné, aby sa uplatnila fikcia bezúročnosti a

bezpoplatkovosti úveru a na jej uplatnenie je zase potrebné, aby boli splnené presne špecifikovanépredpoklady vyplývajúce zo zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Na to,
aby sa spotrebiteľ skutočne dozvedel o bezdôvodnom obohatení, musel by skutočne vedieť, že na ním
uzatvorenú zmluvu o úvere sa vzťahuje fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti vyplývajúca zo zákona.

O vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného sa žalobkyňa podľa vlastného vyjadrenia
dozvedela od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, pričom k tomuto svojmu vyjadreniu
predložila aj prehlásenie tohto združenia zo dňa 4.12.2015. Jednanie so združením potvrdila žalobkyňa
pri svojom výsluchu na pojednávaní konanom dňa 17.10.2018. Pri svojom výsluchu uviedla, že „Bolo to
niekedy začiatkom roku 2014, keď som navštívila Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS a niekedy v

priebehu roku 2014 alebo 2015 som tam nosila tieto papiere, pretože s manželom máme toho viac.“ Na
otázky právneho zástupcu uviedla: „Čo sa týka skutočnosti, či sa mi zdalo niečo v zmluve nesprávne,
resp. nezákonné, tak k tomu chcem uviesť, že ja sa k tomu neviem vyjadriť a čo sa týka skutočnosti,
či som zmluvu čítala, tak ja som ju nečítala. Čo sa týka údajov uvedených v žalobe, teda že som sa o
tom, že sa žalovaný na môj úkor bezdôvodne obohatil dozvedela v novembri roku 2015 a ja som teraz
pred súdom uviedla, že to bolo začiatkom roku 2014, tak k tomu chcem uviesť, že začiatkom roku 2014

som sa ja dozvedela o združení HOOS, a potom som v priebehu rokov 2014 a 2015 nosila papiere. Tiež
viem, že nejaké doklady sa najprv museli žiadať od spoločnosti Quatro.“
Na doplňujúce otázky súdu uviedla: „Už som spomínala, že som chodila za pani Mikitovou, priebežne
som jej papiere nosila. Ona tiež žiadala nejaké doklady, ale z časového hľadiska to presne uviesť
neviem.“ Následne na to žalobkyňa plnou mocou zo dňa 1.12.2015 splnomocnila svojím zastupovaním

JUDr. Igora Šafranka, ktorý vo veci podal žalobu dňa 6.4.2017. Bližšie uvedená časová postupnosť
jednotlivých krokov žalobkyne, súvisiaca s jej snahou získať vedomosť o vzniku bezdôvodného
obohatenia na strane žalovaného, nasvedčuje tomu, ak z ďalšieho dokazovania nevyplynú nové
skutočnosti, že žalobkyňa ešte koncom roka 2014 vedomosť o vzniku bezdôvodného obohatenia
nemala. Súd prvej inštancie nesprávne ustálil moment začiatku plynutia dvojročnej subjektívnej

premlčacej doby, z odôvodnenia rozhodnutia sa nedá zistiť, ako dospel k záveru o uplynutí dvojročnej
subjektívnej premlčacej doby, v dôsledku čoho je rozhodnutie v tomto smere nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov.
Nepreskúmateľnosť rozhodnutia spočíva v tom, že súd I. inštancie nevysvetlil, prečo z prejavu žalobkyne
na pojednávaní usúdil, že návštevou Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS na jar roku 2014

získala vedomosť o tom, že veriteľ sa bezdôvodne obohatil na jej úkor.
Správnym nie je ani tvrdenie o nemožnosti aplikácie 10 -ročnej objektívnej premlčacej doby vyplývajúcej
z ustanovenia § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný ako nebankový subjekt má dlhodobo v
predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne
predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. V čase uzatvorenia zmluvy zákon č. 129/2010 Z.z. v

ustanovení § 9 ods. 2 upravoval obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. S neuvedením
niektorých spájal sankciu v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. V uzatvorenej zmluve o
spotrebiteľskom úvere, tak ako na to správne poukazuje prvoinštančný súd, neboli uvedené viaceré
náležitosti, s neuvedením ktorých bola spojená sankcia v podobe toho, že poskytnutý úver sa považoval
za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie takejto zmluvy nemôže

zbaviť ani poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje)
uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalobkyne. Rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských
právnych vzťahov zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere. Ak žalovaný ako
subjekt dlhodobo pôsobiaci na finančnom trhu, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie úverov
v rozpore so zákonom nedodrží predpísané náležitosti zmluvy spôsobujúce, že úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov, jeho konanie nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie
bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať
majetkový prospech. Je skutočne veľmi ťažko uveriť, aby žalovaný nemal vedomosť o tom, čo môže
spôsobiť uzavretím zmluvy bez uvedenia týchto náležitostí a pre prípad, že sa tak stane, že s tým
nebol uzrozumený. Záver o potrebe aplikácie 3-ročnej premlčacej doby upravenej v ustanovení § 107

ods. 2 Občianskeho zákonníka nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a teda je nepreskúmateľný
pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Navyše odporuje aj rozhodovacej praxi Krajského súdu v
Prešove prezentovanej množstvom rozhodnutí zdôrazňujúcich potrebu aplikácie 10-ročnej premlčacej
doby vyplývajúcej z ustanovenia § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri absencii obligatórnych
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Po vrátení spisu bude úlohou súdu prvej inštancie pri posudzovaní vznesenej námietky premlčania
vychádzať z 10 -ročnej objektívnej premlčacej doby a nanovo posúdiť dvojročnú subjektívnu premlčaciu
dobu od momentu, kedy sa žalobkyňa dozvedela o relevantných skutkových okolnostiach pre podanie
žaloby a teda o skutku nie zo zmluvy, ale o skutku z porušenia práva, t.j. o všetkých skutkových zložkáchbezdôvodného obohatenia. Muselo ísť o skutočnú a nie predpokladanú vedomosť o skutku z porušenia
práva zakladajúceho nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia.

4. Z prehlásenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 04.12.2015 vyplýva, že
žalobkyňa združenie prvýkrát kontaktovala v mesiaci júl roku 2014 a dohodla si stretnutie v sídle
združenia, kde ju informovali o tom, že je potrebné zabezpečiť všetky podklady týkajúce sa úverov, teda
zmluvy, prehľady platieb, rozhodnutia súdov, listiny od exekútorských úradov, pričom po zabezpečení
podkladov sa uskutočnili stretnutia a posledné sa uskutočnilo v mesiaci novembri roku 2015, kedy

žalobkyňa doložila združeniu podklady týkajúce sa úverov od spoločnosti CFH, a.s.

5. Žalobkyňa v rámci pôvodného výsluchu dňa 17.10.2018 uviedla, že o Združení HOOS sa dozvedela
niekedy začiatkom roku 2014 a v priebehu rokov 2014 a 2015 tam nosila papiere. Na pojednávaní
konanom dňa 24.07.2010 žalobkyňa uviedla, že chcela z Quatra pôžičku 700 EUR, ale oni jej dali iba
500 EUR, pričom to s ňou nijako nebola konzultovaná skutočnosť, že nedostane 700 EUR, ale iba 500

EUR. Oni sa iba rozhodli, že jej dajú 500 EUR a ona nevypisovala žiadne nové papiere. V súvislosti
so skutočnosťou, kedy sa prvýkrát dozvedela o tom, že môže uplatniť nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia, žalobkyňa uviedla, že na predchádzajúcom pojednávaní si to presne nepamätala, ale teraz
si pozrela papiere, ktoré má k dispozícii a zistila, že prvýkrát sa o tejto skutočnosti dozvedela v novembri
roku 2015.

6. Podaním zo dňa 19.05.2020 žalobkyňa rozšírila žalobu o určenie neprijateľných zmluvných
podmienok tak, ako sú uvedené vo výrokovej časti rozsudku, pričom súd pripustil toto rozšírenie žaloby
uznesením zo dňa 22.05.2020 v spojení s opravným uznesením zo dňa 19.06.2020.

7. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy,
ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len
„návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho
prijatia.
Podľa § 43a ods. 2 OZ, návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Návrh, aj keď je

neodvolateľný, môže navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je určený, skôr alebo
aspoň súčasne s návrhom.
Podľa § 43c ods. 1 OZ, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné
konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
Podľa § 43c ods. 2 OZ, včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu

s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi
najneskôr súčasne s prijatím.

Podľa § 44 ods. 1 OZ zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda
účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

Podľa § 44 ods. 2 OZ prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny je
odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh.

8. Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

9. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

10.Podľa§3ods.1OZ,výkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnychvzťahovnesmiebez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

11. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech, získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z

bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

12. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za

tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

13. Zo zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky vyplýva, z bodu V. (údaje k požadovanej pôžičke), že
žalobkyňa žiadala úver vo výške 700 EUR. Z bodu VII. (schválená výška pôžičky - nevypĺňa sa) vyplýva,
že schválená výška pôžičky predstavuje 500 EUR. Je teda nepochybné, že z návrhu zmluvy vyplýva
iný údaj, ako je údaj, ktorý je v akceptácii zmluvy, teda návrh nekorešponduje s akceptáciou, preto je

potrebné prijatie návrhu hodnotiť ako nový návrh, ktorý však už následne žalobkyňa neakceptovala,
preto v danom prípade nemohla byť úverová zmluva platne uzavretá, a teda je neplatná. Vzhľadom
na uvedené si teda strany majú vrátiť to, čo si navzájom plnili. Keďže zo žaloby ako aj z pripojených
listinných dokladov vyplýva, že žalobkyni bol poskytnutí úver 500 EUR a zaplatila celkovo sumu
659,97 EUR, čo žalovaný nerozporoval, suma prevyšujúca 500 EUR, t.j. suma 159,97 EUR predstavuje

bezdôvodné obohatenie, nakoľko sa jedná o plnenie z neplatného právneho úkonu.

14. Ohľadom žalobkyňou namietanej absencie obligatórnych náležitosti zmluvy sa súd vyjadril už v
pôvodnom rozsudku, pričom aj keď sú údaje uvedené v zmluve, ktorá bola predložená samotnou
žalobkyňou nedostatočne čitateľné, má súd za to, že zmluva v spojení so všeobecnými obchodnými

podmienkami (VOP) obsahuje termín konečnej splatnosti, a to 20.09.2011. Pokiaľ žalobkyňa namietala
neuvedenie rozpisu splátok, tak súd poukazuje na to, že z hľadiska eurokonformného výkladu postačuje
pokiaľ sú jednotlivé platby zahrnuté v mesačnej splátke, tak ako to vyplýva z rozhodnutia Súdneho dvora
EU C - 42/2015, čo v danom prípade bolo splnené a o čom svedčí aj súčasná novelizovaná úprava
tohto ustanovenia. Čo sa týka neuvedenia adresy predávajúceho, na ktorej môže uplatniť reklamáciu

alebo sťažnosť, tak táto náležitosť sa logicky vyžaduje pri zmluvách za účelom kúpy tovaru na splátky,
čo ale nie je tento prípad a prípadnú sťažnosť mohla žalobkyňa adresovať žalovanému na jeho adresu
uvedenú v zmluve. Tieto skutočnosti teda, podľa názoru súdu, nemajú za následok, že úver je bezúročný
a bezpoplatkový.

15. Pokiaľ žalobkyňa v rámci žaloby poukázala na to, že priemerná úroková sadzba pri danom type
úveru poskytovanom bankami predstavuje 11,04 % a v zmluve je uvedené, že ročná úroková sadzba
predstavuje 65,08 %, tak súd už v pôvodnom rozsudku poukázal na to, že údaj uvedený v zmluve nie
je, podľa jeho názoru, správny, keďže zo zmluvy nepochybne vyplýva, že žalobkyni bol poskytnutý úver
500 EUR, ktorý sa zaviazala splácať v 12 splátkach (1 rok) po 54,10 EUR, čo predstavuje celkovú

sumu 649,20 EUR, teda je nepochybné, že úver mala preplatiť o 149,20 EUR, čo predstavuje ročný
úrok vo výške 29,84 % ročne, teda nie 65,08 % ročne, ako je to uvedené v samotnej zmluve. Ak
by ale súd vychádzal, z údajov uvedených v zmluve, tak tam uvedená úroková sadzba, až skoro 6 -
násobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu pri obdobných typoch úverov poskytovaných bankami,
čo je nepochybne v rozpore s dobrými mravmi a aj z tohto dôvodu by bola zmluva neplatná v časti

zmluvného úroku.

16. Záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru vyplýva aj z toho, že v zmluve nie sú uvedené
predpoklady použité pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, ako samostatná obligatórna
náležitosť zmluvy, čo má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

17. Vyššie uvedené skutočnosti však súd už bližšie v odôvodnení tohto rozhodnutia nerozvádzal,
keďže mal za nepochybné preukázané, že zmluva je neplatná, pričom žalovaný nepreukázal žiadne
skutočnosti, ktoré by mali svedčať o tom, že žalobkyni bol predložený nový návrh, ktorý akceptovala,
resp. ktorý by bola akýmkoľvek spôsobom odsúhlasila, pričom žalobkyňa jednoznačne uviedla, že tieto

skutočnosti s ňou nikto nerozoberal, iba jej jednoducho poskytli úver nie v žiadanej výške 700 EUR, ale
iba vo výške 500 EUR.18. V súvislosti so vznesenou námietkou premlčania súd poukazuje na vyššie citované rozhodnutie
odvolacieho súdu, ktorý jednoznačne konštatoval, že v danom prípade je namieste aplikácia 10
ročnej objektívnej premlčacej lehoty. V súvislosti so subjektívnou dvojročnou premlčacou lehotou súd

poukazuje na to, že v danom prípade je potrebné vychádzať z reálnej, teda skutočnej vedomosti
žalobkyne o tom, kedy sa dozvedela o možnosti uplatniť nárok z titulu vydania bezdôvodného
obohatenia, pričom vykonaným dokazovaním aj po doplnení výsluchom žalobkyne je namieste uzavrieť,
že žalobkyňa sa o tejto skutočnosti dozvedela v novembri roku 2015, pričom žaloba bola podaná v apríli
roku 2017, teda v rámci plynutia dvojročnej subjektívnej lehoty, a preto nárok žalobkyne nie je premlčaný.

19. Podľa § 298 ods. 1 CSP, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu
vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd
uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

Podľa § 298 ods. 2 CSP, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo
mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,
nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo

výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo
v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

20. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zmluvná podmienka týkajúca sa
udelenia súhlasu s použitím osobných údajov tak, ako je uvedená vo výrokovej časti rozsudku je

neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech žalobkyne. Nerovnováhu súd vidí jednak v rozsahu subjektov, ktorým
budú poskytnuté osobné údaje, ako aj v rozsahu dotknutých osobných údajov, ale hlavne v dobe trvania
možnosti žalovaného, resp. ďalších subjektov nakladať s týmito osobnými údajmi, pričom sa jedná až
o dobu 10 rokov od podpisu žiadosti, resp. aj v prípade, pokiaľ by zmluva nevznikla, tak spotrebiteľ je

oprávnený odvolať súhlas najskôr po jednom roku od udelenia súhlasu, čo je jednoznačne v neprospech
spotrebiteľa.Tedaajvprípade,pokiaľbyzmluvanevznikla,muselbyspotrebiteľtrpieťpoužívaniesvojich
osobných údajov a navyše pokiaľ by svoj súhlas neodvolal, tak s týmito osobnými údajmi by bolo možné
naďalej nakladať.
Súhlas s poskytnutím osobných údajov sa týka aj ich poskytnutia prevádzkovateľovi Non Banking Credit

Bureau, záujmové združenie právnických osôb, pričom vôbec nie je zrejmé, o aký subjekt sa jedná, z
akého dôvodu by mali byť tomuto subjektu poskytnuté osobné údaje a za akým účelom, pričom aj v tomto
prípadejeneprijateľnádobaudeleniasúhlasu,pričomvprípadeneakceptácienávrhuzmluvysajednáaž
o dobu 5 rokov a prípade vzniku zmluvného vzťahu až o dobu 10 rokov a tento súhlas je možné odvolať
len za podmienky, že v lehote stanovenej týmto súhlasom sa hodnoverne preukáže ich nezákonné

spracovanie,atýmporušovanieprávaprávomchránenýchzáujmovspotrebiteľa,akodôsledkutakéhoto
spracovania. Uvedenú formuláciu súd považoval za neurčitú bez stanovenia konkrétnej lehoty a vágne
je aj ustanovenie, ktoré hovorí o „hodnovernom preukázaní nezákonného spracovania“, pričom v tomto
prípade to v podstate znamená, že tieto osobné údaje by mohli byť používané bez možnosti spotrebiteľa
reálne odvolať tento súhlas.

21. Zároveň súd poukazuje na to, že zmluvná podmienka týkajúca sa zmluvnej pokuty nebola dojednaná
platne v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka, nakoľko absentuje písomná forma zmluvnej pokuty,
keďže všeobecné obchodné podmienky (VOP) žalovaného, žalobkyňa nepodpísala, a teda absentuje
dodržanie písomnej formy dojednania zmluvnej pokuty. Súd poukazuje aj na to, že táto zmluvná pokuta

spolu zákonným úrokom z omeškania predstavuje neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s
nesplnením záväzku spotrebiteľa (§ 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka) a aj z tohto dôvodu je
neprijateľná.
Napokon súd poukazuje na to, že obe zmluvné podmienky neboli zo strany spotrebiteľa individuálne
dojednané, nakoľko boli jednostranne formulované zo strany žalovaného a spotrebiteľ nemal ani len

teoretickú možnosť ovplyvniť ich znenie. Z vyššie uvedených dôvodov, preto súd vyhovel žalobe aj v
časti o určenie neprijateľných zmluvných podmienok.

22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení a úspešnej
žalobkyni priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na

Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).