Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. august 2020

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/204/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717211996
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6717211996.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a
sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobkyne A. X., nar. XX. XX.
XXXX, bytom Z. XXX, XXX XX Z., právne zastúpenej JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom, advokátska
kancelária so sídlom Dukelských hrdinov 22, 960 01 Zvolen, IČO: 42 197 821, proti žalovanému D. - D.
SR, s. r. o., so sídlom E. cesta 3, XXX XX Y., U.: XX XXX XXX, právne zastúpeného Ulianko & Partners,
s. r. o., so sídlom Námestie SNP 37, 960 01 Zvolen, IČO: 36 856 517, v konaní o určenie vlastníckeho
práva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 12C/43/2017-363 zo dňa 14.
06. 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých
rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou spoluvlastníckeho
podielu o veľkosti XXXXX/XXXXXXX na nehnuteľnostiach vedených katastrálnym odborom Okresného
úradu Zvolen, odbor katastrálny, nachádzajúcich sa v katastrálnom území D., obci D., okres Y.,
zapísaných na LV č. XXXX, a to pozemkov:
a/ parcely registra „C“ č. XXX o výmere XX m2 - zastavané plochy a nádvoria,
b/ parcely registra „C“ č. XXX/X o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria,
c/ parcely registra „C“ č. XXX/X o výmere XX m2 - zastavané plochy a nádvoria,
d/ parcely registra „C“ č. XXX/X o výmere XX m2 - zastavané plochy a nádvoria (ďalej v texte aj „sporné
nehnuteľnosti“).
Zároveň okresný súd zamietol návrh na prerušenie konania vedeného na Okresnom súde Zvolen sp.
zn. 6C/46/2017.

2. Okresný súd rozhodoval o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že je výlučnou
vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu sporných nehnuteľností s tým, že v čase podania žaloby bol
podľa zápisu na LV vedený ako výlučný vlastník spoluvlastníckeho podielu žalovaný. Poukázala na
to, že žalovaný nadobudol spoluvlastnícky podiel k sporným nehnuteľnostiam na základe notárskej
zápisnice o vyhlásení žalovaného o vydržaní N XXX/XX, NZ XXXXX/XX zo dňa 26. 05. 2008 na
Notárskom úrade JUDr. W. A. vo Y.. V zmysle znenia tejto notárskej zápisnice pozemky vznikli
odčlenením od pôvodnej parcely registra „E“ parcely č. XXX zapísanej na LV č. XXX pre k. ú. D. s
tým, že pozemok s parcelou č. XXX je urbárskym pozemkom. Zdôraznila, že až do júna 2017 bola
výlučnou vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach, ktorý nadobudla dedením v roku
1999. Spochybnila preto dobromyseľnosť žalovaného a skutočnosť, že nedošlo k splneniu všetkých

predpokladov vydržania, na základe ktorého sa stal vlastníkom spoluvlastníckeho podielu na sporných
nehnuteľnostiach.

3. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná.
Prioritne okresný súd zdôraznil, že v súlade s § 137 písm. c/ zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej v texte „CSP“) bol povinný v konaní zisťovať a vyhodnotiť, či určovacia žaloba je procesne
prípustná, nakoľko až po takomto vyhodnotení je dôvodné skúmať, či žaloba obstojí aj z hmotno-
právneho hľadiska. Okresný súd uviedol, že na strane žalobkyne existuje aktuálny stav objektívnej
právnej neistoty medzi stranami sporu, ktorý nemožno iným právnym prostriedkom, než určovacou
žalobou odstrániť, keďže ako výlučný spoluvlastník je tohto času vedený v Katastri nehnuteľností
žalovaný, ktorého vlastnícke právo žalobkyňa spochybňuje tým, že uvedený spoluvlastnícky podiel na
nehnuteľnostiach jej patrí, a to titulom dedenia. Žalobkyňa totiž spochybnila podmienky nevyhnutné
pre splnenie vydržania spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach žalovaným, ktorý požiadal o
vydržanie týchto pozemkov zameraných geometrickým plánom č. XX/XXXX od vyhotoviteľa U.. O.
D. s tým, že držbu spoluvlastníckeho podielu na sporných nehnuteľnostiach vykonával od 70. rokov
minulého storočia, pričom z notárskej zápisnice vyplýva, že vyhlásením o vydržaní bolo dotknuté jej
spoluvlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam. Žalobkyňa bola podľa okresného súdu osvedčením
o vydržaní dotknutá vo svojom spoluvlastníckom práve k tým častiam pôvodných parciel, ktoré sú
predmetom sporu, preto v prípade vyhovenia jej žalobe môže dosiahnuť pre seba priaznivejšie právne
postavenie, keďže by bola ako spoluvlastníčka zapísaná k sporným nehnuteľnostiam, a to na základe
súdneho rozhodnutia do katastra nehnuteľností na úkor žalovaného.

4. Keďže okresný súd mal za to, že žalobkyňa má vzhľadom na vyššie uvedené daný naliehavý
právny záujem na podanej žalobe, zaoberal sa ďalšou námietkou žalovaného, ktorý namietal aktívnu
vecnú legitimáciu žalobkyne, vzhľadom na to, že žalobkyňa spoluvlastnícky podiel na sporných
nehnuteľnostiach previedla na tretiu osobu - svojho syna. Okresný súd k uvedenému uviedol, že
spoluvlastnícky podiel na sporných nehnuteľnostiach bol prevedený na tretiu osobu v júni 2017, a to
na O. X., syna žalobkyne, avšak žalobkyňa až do júna 2017 bola spoluvlastníčkou pôvodnej parcely
registra „E“ a to parc. č. XXX vedenej na LV č. XXX pre k. ú. D.. O. X. sa až 12. 10. 2017 stal
spoluvlastníkom zvyšujúcej časti parciel, od ktorých boli odčlenené sporné nehnuteľnosti, na základe
kúpnej zmluvy B XXXX/XXXX z 27. 06. 2017 - XXX/XX. Žalobkyňa tvrdila, že O. X. je jej synom a
táto skutočnosť v konaní nebola medzi stranami sporná. Medzi stranami sporu nebola sporná ani tá
skutočnosť, že zvyšujúca časť sporných parciel je spoločnou nehnuteľnosťou, na ktorých hospodári
pozemkové spoločenstvo Urbárska spoločnosť D.. Kúpnou zmluvou V XXXX/XXXX však žalobkyňa
podľa okresného súdu na svojho syna nepreviedla spoluvlastnícky podiel k sporným nehnuteľnostiam,
ktoré vznikli reálnym odčlenením na základe geometrického plánu v roku 2009, pretože spoluvlastnícky
podiel k sporným nehnuteľnostiam bol už v roku 2009 dotknutý práve vyhlásením žalovaného o vydržaní
tohto spoluvlastníckeho podielu osvedčenou notárskou zápisnicou zo dňa 26. 05. 2008. Žalobkyňa v
roku 2017 nebola preto oprávnená nakladať so spoluvlastníckym podielom k sporným nehnuteľnostiam,
pretože jej spoluvlastnícke právo bolo dotknuté iným vlastníckym titulom, a to vydržaním. Nadobúdateľ
spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach zvyšujúcej časti pôvodných pozemkov O. X. tak nemôže
byť podľa okresného súdu nositeľom hmotno-právneho nároku, o ktorý v konaní ide, pretože tento nikdy
nebol vlastníkom, resp. spoluvlastníkom sporných nehnuteľností. Naopak žalobkyňa preukázala, že je
nositeľkou hmotno-právneho nároku na určenie spoluvlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam,
keďže bola ich pôvodnou spoluvlastníčkou a tento spoluvlastnícky podiel nadobudla dedením podľa
osvedčenia o dedičstve D XXXX/XX-XX zo dňa 09. 05. 2000 a opravného osvedčenia o dedičstve D
XXXX/XX-XX zo dňa 25. 10. 2001.Okresný súd považoval žalobkyňu za aktívne vecne legitimovanú v
konaní.

5. Ďalšou otázkou, s ktorou sa súd v konaní vysporiadal, bola otázka dobromyseľnosti žalovaného pri
vydržaní spoluvlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, ktoré bolo osvedčené formou notárskej
zápisnice zo dňa 26. 05. 2008 a ktorá bola spísaná na notárskom úrade JUDr. W. A. vo Y.. Okresný
súd zdôraznil aj ďalšiu okolnosť, a to, že spoluvlastnícky podiel na sporných nehnuteľnostiach, ktoré
vznikli odčlenením od pôvodnej parcely registra „E“ parcely č. XXX zapísanej na LV č. XXX pre k. ú.
D., tvoria spoločnú nehnuteľnosť, pretože pôvodná parcela registra „E“ č. XXX zapísaná na LV č.
XXX pre k. ú. D. je urbárskym pozemkom. Notárskou zápisnicou zo dňa 26. 05. 2008 bolo vydané
osvedčenie, kde notárka vyhlásila, že zastúpená spoločnosť ( žalovaný ) splnila zákonné podmienky
pre vydržanie vlastníctva k sporným nehnuteľnostiach v zmysle zák. č. XXX/XXXX Zb., ako aj podľa

zákonných ustanovení § 134 Občianskeho zákonníka a nadobudla k nim vlastnícke právo. Uvedené
vyhlásenie je zaznamenané pod bodom 2. textu osvedčenia. V časti textu označeného pod bodom 3.
sa okrem iného uvádza, že vlastnícke práva k dotknutým ( sporným ) nehnuteľnostiam zdôvodňuje
právnym titulom vydržania vlastníctva na podklade kúpy. Žalovaný v notárskej zápisnici prehlásil, že je
vlastníkom rekreačnej chaty- stavby č. XXX na parc. registra „C“ č. XXX, ktorej staviteľom bol jeho právny
predchodca a asi pred 20-timi rokmi vstúpil aj do užívania sporných nehnuteľností, s tým, že až do tohto
vyhlásenia ich držba nebola nikdy rušená, bola oprávnená a dobromyseľne vykonávaná na spôsobilom
predmete, pretože nebolo možné vlastnícky usporiadať režim pozemkov. Žalovaný dodatočne vyplatil
kúpnu cenu zástupcom pozemkového spoločenstva Urbárskej spoločnosti D., ktorí sa preukázali
platným uznesením z valného zhromaždenia spoločnosti, kde bol uvedený súhlas pre usporiadanie
vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam vo vlastníctve tohto subjektu, avšak užívaným vlastníkmi stavieb
na nich stojacich. Okresný súd po oboznámení sa s uvedenou notárskou zápisnicu túto považoval
za obsahovo rozpornú, nadobudnutý spoluvlastnícky podiel žalovaným formou uvádzaním v zápisnici
podľa neho nemá oporu v zákone, pretože je nepostačujúce, aby sa notárka uspokojila so zmätočným
vyhlásením žalovaného, ktorý svoje vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam odôvodnil titulom
„vydržania na podklade kúpy“ . Okresný súd zdôraznil, že zákon vylučuje, aby jednu a tú istú vec bolo
možné nadobudnúť dvomi spôsobmi, v tomto prípade držbou a súčasne kúpou. Buď je vlastníctvo
k veci hnuteľnej alebo nehnuteľnej nadobudnuté kúpou, alebo vydržaním. Aj z uvedeného dôvodu
považoval okresný súd predmetnú notársku zápisnicu ako právny titul pre zápis spoluvlastníckych
podielov v prospech žalovaných do katastra nehnuteľností za listinu nespôsobilú zmeniť dovtedajší
právny stav v príslušnej evidencii nehnuteľností. V tomto prípade žalovaný vyplatil kúpnu cenu na
účet pozemkového spoločenstva, avšak okresnému súdu nie je známy právny dôvod takéhoto úkonu,
pretože v spore nebola súdu predložená kúpna zmluva, ktorá v tomto prípade musí byť uzatvorená
ex lege v písomnej forme s presným označením existujúceho vlastníka/spoluvlastníka (predávajúceho)
a budúceho vlastníka/spoluvlastníka (kupujúceho) s presným a nezameniteľným označením predmetu
kúpnej zmluvy tak, ako je uvedená v príslušnom liste vlastníctva katastrálneho úradu pre dané
katastrálne územie a obec, s uvedením kúpnej ceny, prípadne esenciálnych náležitostí kúpnej zmluvy
s tým, že kúpna zmluva musí byť podpísaná tak predávajúcim, ako aj kupujúcim, pričom podpis
predávajúceho musí byť úradne overený buď na notárskom úrade, alebo orgáne poverenom viesť
matriky a vykonávať overovanie podpisov. Takáto dôkazná listina však okresnému súdu predložená
nebola. Okresný súd na základe uvedeného vylúčil nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu žalovaným
k predmetu sporu titulom kúpy. Pokiaľ ide o vydržanie, okresný súd mal za to, že žalovaný nepreukázal
splnenie podmienok, pretože žalovaný nemohol nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním k sporným
pozemkom za výplatu 243.000,- Sk v pôvodne platnej mene. Okresný súd považoval takýto spôsob
vysporiadania pozemkov pod rekreačnými chatkami vlastníkov týchto nehnuteľností v rekreačnej oblasti
D. za obchádzajúci zákon a odporujúci platnej právnej úprave.
6. Pri vyhodnotení námietky žalovaného, že u žalobkyne ide o nedbalého vlastníka okresný súd
konštatoval, že žalobkyňa sa síce nezúčastnila schôdze Urbárskeho spoločenstva v D., (ktorú okolnosť
žalovaný považoval za spôsobilú vyhodnotiť ako postavenie žalobkyne ako nedbalého vlastníka), avšak
Urbárske spoločenstvo D. nepreukázalo, že na schôdzu bola žalobkyňa pozvaná, nebolo zistené, že by
žalobkyňa dostala z katastra nehnuteľností vyrozumenie o tom, že došlo k zápisu o vydržaní, preto ju
za nedbalého vlastníka nepovažoval.

7. Na záver okresný súd k námietke žalovaného o výške spoluvlastníckeho podielu, ktorý si žalobkyňa
uplatňuje a ktorý žalovaný považuje za veľmi malý podiel, pokiaľ ide o výmeru cca 3 m2, uviedol, že ide
o námietku neopodstatnenú, ak bol žalobkyni napriek jeho veľkosti, neoprávnene a nezákonne odňatý.

8. O návrhu žalovaného, ktorý predniesol na pojednávaní dňa 13. 06. 2019 a ktorým navrhol prerušiť
konanie do právoplatnosti konania vedeného pred Okresným súdom Zvolen č. k. 6C/46/2017, okresný
súd rozhodol tak, že návrh zamietol, pretože ho nepovažoval za dôvodný. Konkrétne uviedol, že
prihliadol na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 15Co/21/2019-323 zo dňa 06. 03. 2019,
ktorým rozhodnutím krajský súd zmenil uznesenie Okresného súdu Zvolen tak, že návrh žalovaného
na prerušenie konania zamietol (išlo o prerušenie konania do právoplatnosti veci vedenej na Okresnom
súde Zvolen č. k. 14C/47/2017). Okresný súd si osvojil právny záver z uvedeného rozhodnutia, podľa
ktorého si súd musí sám vyhodnotiť skutočnosti , ktoré v konaní vyvstali. Prerušenie konania do
právoplatnosti inej nesúvisiacej veci, je najzdĺhavejším opatrením v postupe súdu pri vedení konania,
pretože ochrana práv účastníkov by sa mohla reálne napĺňať až po právoplatnom skončení konania

vo veci. Okresný súd preto neprihliadol na opakovaný návrh žalovaného na prerušenie konania do
právoplatnosti inej veci, a v tomto konečnom rozhodnutí návrh na prerušenie konania zamietol.

9. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP.

10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to proti všetkým výrokom
napadnutého rozsudku. Žiadal, aby odvolací súd odvolaniu v celom rozsahu vyhovel a podľa § 388 CSP
rozsudok zmenil tak, že zamietne žalobu v celom rozsahu a prizná žalovanému náhradu trov konania,
eventuálne aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Namietal, že
okresný súd sa mal riadne a dôkladne zaoberať samotnou právnou otázkou dobromyseľnosti a dobrej
viery žalovaného ako nadobúdateľa, ako aj oprávnenosti jeho držby, a to tak vo vzťahu k žalobkyni,
ako aj vo vzťahu k pozemkovému spoločenstvu. Princíp dobrej viery a nedbalého vlastníka posúdil
okresný súd podľa neho jednostranne a formálne, čím došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu
veci vo vzťahu k možnostiam platného nadobudnutia vlastníckeho práva, hoci aj od nevlastníka, resp.
na základe omylu nadobúdateľa. Súčasne žalovaný namietal, že okresný súd na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a to najmä s poukazom na zistenie, že žalobkyňa je
aktívne legitimovanou osobou na podanie žaloby, a to napriek tomu, že z vykonaného dokazovania pred
súdom prvej inštancie vyplýva opak. Ďalej žalovaný namietal, že okresný súd nedostatočne odôvodnil
rozhodnutie najmä, nie však výlučne v časti zamietnutia návrhu žalovaného na prerušenie konania, čím
došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. K porušeniu jeho práva na spravodlivý proces,
resp. k inej vade procesného charakteru došlo aj tým, že konajúci súd si nesplnil základnú procesnú
povinnosť a počas celého konania nevyslovil predbežné právne posúdenie veci, čím znemožnil stranám
iným spôsobom smerovať dokazovanie a prípadne navrhnúť ďalšie dôkazy.

11. Žalovaný v dôvodoch odvolania zotrval na svojom stanovisku, podľa ktorého žalobu žalobkyňa
nemohla podať vzhľadom na existujúci platný scudzovací titul - kúpnu zmluvu zo dňa 30. 05. 2017, ktorej
vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 27. 06. 2017 pod č. V XXXX/XXXX a ktorej obsahom
boli aj nehnuteľnosti zodpovedajúce uvedené a špecifikované vo výroku napadnutého rozhodnutia, čo
znamená, že v čase podania žaloby existoval platný a účinný titul, ktorým žalobkyňa previedla vlastnícke
právo ku všetkým nehnuteľnostiam uvedeným v predmetnej kúpnej zmluve, a to na jej syna. Uvedené
potvrdila samotná žalobkyňa, ak tvrdila, že až v tom čase zistila, že žalovaný a iné osoby vyhlásením o
vydržaní dosiahli zápis vlastníckeho práva aj k jej spoluvlastníckym podielom.

12. Okresný súd nesprávne a formálne posúdil jeho dobromyseľnosť, ako i nedbalosť žalobkyne, ak
okresný súd nezohľadnil rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I ÚS 549/2015, v ktorom Ústavný
súd výslovne hovorí, že ak sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty - princíp ochrany
dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka a
pokiaľ nemožno zachovať maximum z obidvoch týchto základných práv, treba prihliadnuť na princíp
všeobecnej spravodlivosti s tým, že vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník, než nadobúdateľ v dobrej
viere. Nebolo totiž možné od neho rozumne požadovať, aby spochybňoval rozhodnutie pozemkového
spoločenstva vo forme uznesenia zo dňa 05. 03. 2005 a vzhľadom k tomu, že pri skúmaní oprávnenosti
držby postačuje hoci aj domnelý titul, nadobúdateľ môže konať v omyle a napriek tomu nadobudnúť
vlastnícke právo od nevlastníka. Okresný súd sa ale len formálne zameral na skutočnosť údajnej
kolízie inštitútu kúpy a vydržania, avšak nezohľadnil to, že žalobkyňa prejavila jasnú vôľu zbaviť
sa vlastníckeho práva voči viacerým nehnuteľnostiam, okrem iného aj k spoluvlastníckym podielom,
ktoré previedla na syna a na to, že žalobkyňa o pozemky neprejavila žiadny záujem, a to už od
skončenia dedičského konania až do dňa uzavretia kúpnej zmluvy, ktorou previedla pozemky na svojho
syna. Žalobkyňa sa ani nikdy nezúčastňovala schôdzí zhromaždenia pozemkového spoločenstva, na
ktorých sa riešil okrem iného aj právny osud jej spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach a
súčasne nemožno opomenúť, že v prepočte ide o takmer zanedbateľnú ideálnu výmeru pripadajúcu k
predmetnému žalobkyňou požadovanému spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnostiach. Pozemky sú
taktiež zastavané v prevažnej časti stavbou nachádzajúcou sa vo výlučnom vlastníctve žalovaného, čo
znemožňuje využitie týchto nehnuteľností žalobkyni na akýkoľvek iný praktický účel. Naviac, žalobkyňa
dostala pomernú časť zo žalovaným uhradenej sumy. Naopak, on bol v čase nadobudnutia vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, ako aj počas ich užívania dobromyseľným, žalobkyňa bola absolútne nedbalá
a okresný súd sa uvedenými skutočnosťami zaoberal len veľmi povrchne.

13. Žalovaný ďalej v odvolaní zdôraznil, že žalobkyni nič nebránilo kedykoľvek od skončenia dedičského
konania vykonať akýkoľvek úkon smerujúci ku kontrole, alebo k zmene držby pozemkov, obrátiť
sa na pozemkové spoločenstvo za účelom poskytnutia informácií o priebehu zhromaždení a jeho
prijatých rozhodnutiach vo vzťahu k nehnuteľnostiam, alebo potom, ako zistila nezrovnalosti na katastri
nehnuteľností, sa obrátiť na žalovaného za účelom zistenia skutočného stavu a jeho prípadnej nápravy.
Všeobecne naviac platí, že určovacia žaloba musí predchádzať vytváraniu ďalších súdnych sporov, a
nie ich vyvolávať a musí sledovať aj istý praktický význam a dosah. V danom prípade však je žaloba
bez praktického významu, a to pre objektívnu a absolútnu nemožnosť užívať spoluvlastnícky podiel na
stavbou zastavaných nehnuteľnostiach, čo vyvolá potrebu podania minimálne ďalších žalôb o vydanie
bezdôvodného obohatenia, či už zo strany pozemkového spoločenstva voči žalovanému, ako i zo strany
žalovaného voči žalobkyni, a aj ostatní spoluvlastníci budú môcť v prípade právoplatnosti rozhodnutia
podať totožnú žalobu voči žalovanému vo vzťahu k ich bývalým podielom na spoločnej nehnuteľnosti.

14. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že ho považuje za nedôvodné a
neopodstatnené. Nestotožňuje sa s názorom žalovaného, ktorý konštatoval, že bolo potrebné poskytnúť
ochranu dobromyseľnému vlastníkovi, t. j. jemu a jej žalobu zamietnuť. Má za to, že v tomto prípade
mal súd prihliadnuť najmä na právo vlastníka pozemku, resp. spoluvlastníckeho podielu. Je pravdou,
že otázka dobromyseľnosti nadobúdateľa vo vzťahu k vlastníckemu právu skutočného vlastníka je v
súčasnej dobe aktuálnym predmetom judikatúry súdov, pričom sa v rámci judikatúry vyskytol aj právny
názor, ktorý uprednostnil práva dobromyseľného nadobúdateľa nad právami skutočného vlastníka a
ktorý si aj osvojil žalovaný. Zdôraznila, že všetka judikatúra, aj nález Ústavného súdu SR sp. zn. I ÚS
549/2015 kladie veľký dôraz pri pomýšľaní na prípadné „prelomenie zásady nemo plus iuris“ na okolnosti
každého jednotlivého prípadu. Aj v prípade rozhodnutia Ústavného súdu SR boli okolnosti celkom iné,
ako v jej prípade, a to najmä z ohľadu nedbalosti skutočného vlastníka nehnuteľnosti, ktorý mal vedomosť
o prevodnom akte, ktorým sa nehnuteľnosť dostala z jeho dispozície aspoň vo forme evidenčného
charakteru. Ona však ako členka urbárskeho spoločenstva nemala a nemohla mať žiadnu vedomosť,
že žalovaný spoluvlastnícky podiel jej bol odňatý z vlastníctva, naviac nezákonným spôsobom, akým
bola notárska zápisnica o vydržaní. Naopak ona nemohla nijakým spôsobom ovplyvniť fakt, že žalovaný
spoluvlastnícky podiel na sporných nehnuteľnostiach sa evidenčne dostal z jej dispozície, naviac, ak sa
tak nestalo na základe zmluvy, ale na základe nezákonnej notárskej zápisnice o vydržaní. Poukázala
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/223/2016, v ktorom sa Najvyšší súd SR podrobne
zaoberal otázkou dobromyseľného nadobúdateľa vo vzťahu k skutočnému vlastníkovi nehnuteľnosti, a
výslovne konštatoval, že za vlastníka je považovaný ten, v prospech práva ktorého svedčí nadobúdací
titul. Je preto zrejmé, že okresný súd postupoval správne a zákonne a aj v súlade s ustálenou
judikatúrou. Zdôraznila, že ju nemožno považovať za nedbalého vlastníka, pretože až do času podania
žaloby bola vlastníčkou predmetného spoluvlastníckeho podielu, resp. ani ju nenapadlo, že by mohlo
dôjsť k akémukoľvek právnemu úkonu a jej nehnuteľnosť, resp. jej časť, mohla byť prevedená na iného
vlastníka. Nemala dôvod o čomkoľvek pochybovať a túto situáciu zistila vďaka tomu, že svoj podiel
mienila previesť na svojho syna. Išlo totiž o pozemky, resp. nehnuteľnosti v urbárskom spoločenstve a v
rámci urbárskeho spoločenstva je spoluvlastnícky podiel nedeliteľný a jediný spôsob, ako ho zákonným
spôsobom scudziť, je buď prevodom, zmluvou, alebo prechodom, t. j. dedením, či rozhodnutím súdu.
Ku všetkým týmto titulom je však potrebný písomný súhlas vlastníka alebo jeho upovedomenie, účasť
v konaní, atď.

15. Ohľadom námietok žalovaného k jej aktívnej vecnej legitimácii v konaní žalobkyňa vo vyjadrení
uviedla, že sa považuje za aktívne vecne legitimovanú na podanie žaloby, nakoľko spoluvlastnícke
podiely na sporných nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom konania, nadobudla titulom dedenia, od roku
2001 bola zapísaná ako podielová spoluvlastníčka, o čom svedčí výpis z LV č. XXX pre k. ú. D. ku dňu 24.
05. 2017 založený v súdnom spise. Jej syn preto spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam nenadobudol,
nedošlo k vkladu do katastra nehnuteľností v rozsahu spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach,
ktoré sú predmetom konania.

16. Za nedôvodnú považuje žalobkyňa vo vyjadrení aj námietku žalovaného, že okresný súd mu
neposkytol tzv. predbežné právne posúdenie veci pred skončením dokazovania, pričom stav v konaní
bol od začiatku daný a nemenný, žalobu nemenila a počas dokazovania nevyplynuli žiadne závažné
nové skutočnosti. Rozhodnutie považuje za dostatočne odôvodnené, a preto navrhla, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

17. Žalovaný k písomnému vyjadreniu žalobkyne opätovne uviedol, že žalobkyňa mohla a mala
vedieť ako členka urbárskeho spoločenstva o tom, že spoluvlastnícky podiel jej bol odňatý, sama na
jednom z pojednávaní dosvedčila, že jej boli pozvánky na zhromaždenia pozemkového spoločenstva
riadne doručované s tým, že ona splnomocňovala syna, aby ju zastupoval na týchto zhromaždeniach.
Skutočnosť, že sa konkrétneho zhromaždenia, na ktorom sa rozhodovalo o „osude“ nehnuteľností,
nezúčastnila ani žalobkyňa, ani jej syn, je v tejto súvislosti podľa neho vo vzťahu k subjektívnej vedomosti
v prospech žalobkyne právne neaplikovateľná, pretože táto skutočnosť preukazuje práve nedbalosť
žalobkyne pri starostlivosti o vlastný majetok, a nie naopak. Ako spoluvlastníčka spoločnej nehnuteľnosti
mala v rozhodnom čase prijímania rozhodnutí pozemkového spoločenstva zákonom garantované
prostriedky procesnej obrany k tomu, aby mohla účinne zabrániť nadobudnutiu vlastníckeho práva
žalovaným. Ak tieto prostriedky nevyužila, bola nedbalým vlastníkom. Naopak žalobkyňa o nehnuteľnosti
nikdy žiadny záujem nejavila a ako spoločník pozemkového spoločenstva mala možnosť priamej kontroly
a dohľadu nad hospodárením pozemkového spoločenstva. Zotrval na svojich doterajších písomných
vyjadreniach.

18. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného a napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných v ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia
pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP (á contrario) rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.
1 CSP ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil.

19. Žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu
na sporných nehnuteľnostiach. Žalobu odôvodnila tým, že podľa zápisu v katastri nehnuteľností
žalovaný je zapísaný ako výlučný vlastník predmetných pozemkov, ktoré vlastnícke právo k pozemkom
nadobudol na základe notárskej zápisnice spísanej na notárskom úrade JUDr. Anny A. vo Y., ktorou
bolo osvedčené vyhlásenie žalovaného o vydržaní týchto pozemkov. V zmysle notárskej zápisnice
pozemky vznikli odčlenením od pôvodných parciel registra „E“ parcely č. XXX zapísanej na LV č. XXX
pre k. ú. D.. Pozemok s parcelou č. XXX je urbárskym pozemkom s tým, že až do júna 2017 bola
vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XXXXX/XXXXXXX na sporných nehnuteľnostiach, a
uvedený spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach nadobudla dedením v roku 1999, teda bola ich
spoluvlastníčkou aj v čase spísania notárskej zápisnice a zápisu žalovaného ako výlučného vlastníka
sporných nehnuteľností do katastra nehnuteľností.

20. V konaní nebolo sporné a z notárskej zápisnice vyššie uvedenej vyplýva, že vyhlásením o
vydržaní bolo dotknuté spoluvlastníctvo žalobkyne k časti pôvodnej parcely registra „E“ parcely č. XXX
zapísanej na LV č. XXX pre k. ú. D.. Keďže spoluvlastníctvo k týmto častiam sporných nehnuteľností
je sporné, a žalobkyňa bola osvedčením o vydržaní dotknutá vo svojom spoluvlastnícke práve k nim,
potom existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi stranami sporu, ktorý nemožno iným
právnym prostriedkom, než určovacou žalobou odstrániť. Žalobkyňa má naliehavý právny záujem na
požadovanom určení, pretože v prípade vyhovenia žalobe a k uvedenému záveru dospel aj okresný súd,
môže žalobkyňa dosiahnuť pre seba priaznivejšie právne postavenie, keďže by bola ako spoluvlastníčka
zapísaná k sporným nehnuteľnostiam, a to na základe súdneho rozhodnutia do katastra nehnuteľností,
a to na úkor žalovaného.

21. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm.
c) CSP musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie,
či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či
sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po
ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny
záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak
by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú
možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému
rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah
účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. XX/XXXX). V
predmetnej veci možno prisvedčiť záveru okresného súdu v tom, že žalobkyňa má a osvedčila svoj
naliehavý právny záujem na určení vlastníctva ( spoluvlastníctva). Zápisy vlastníctva nehnuteľnosti
v katastri nehnuteľností sa vykonávajú na základe listiny, ktorá nepochybne preukazuje vlastnícke
právo. Určovací výrok rozsudku spravidla nahrádza listinu, ktorá môže byť podkladom pre zápis zmeny

vlastníctva v evidencii nehnuteľností a okrem toho žalobca môže ním preukazovať toto svoje právo i
na iné účely.

22. Aj v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (ZSP 4/2003), žalobca má naliehavý právny záujem
na určení, že je vlastníkom (spoluvlastníkom) nehnuteľnosti vždy vtedy, ak žalovaný odporca je
zapísaný v katastri nehnuteľností ako jej vlastník, lebo rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre
vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. Okresný súd preto dôvodne pripustil žalobu ako
vhodný prostriedok procesnej ochrany vlastníckeho práva žalobkyne v zmysle § 137 písm. c/ CSP, preto i
v rámci odvolacieho konania je nutné uzavrieť, že námietka žalovaného ohľadne nedostatku naliehavého
právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení nie je dôvodná.

23. Po procesnom pripustení žaloby sa okresný súd zaoberal otázkou aktívnej legitimácie žalobkyne
na podanie žaloby, ktorej nedostatok aj v odvolacom konaní namietal žalovaný s poukazom na kúpnu
zmluvu, na základe ktorej žalobkyňa previedla spoluvlastnícky podiel na sporných nehnuteľnostiach na
svojho syna v mesiaci jún 2017. Z vykonaného dokazovania však pred okresným súdom vyplynulo, že
kúpnou zmluvou V XXXX/XXXX žalobkyňa na svojho syna O. X. nepreviedla spoluvlastnícky podiel na
sporných nehnuteľnostiach, ktoré vznikli reálnym odčlenením od pôvodnej parcely registra „E“ parcely
č. XXX, pretože spoluvlastnícky podiel na sporných nehnuteľnostiach bol už v roku 2009 dotknutý
vyhlásením žalovaného o vydržaní tohto spoluvlastníckeho podielu k týmto pozemkom, osvedčeným
notárskou zápisnicou zo dňa 24. 06. 2009. Žalobkyňa v roku 2017 preto nebola oprávnená nakladať
so spoluvlastníckym podielom na sporných nehnuteľnostiach, pretože jej spoluvlastnícke právo bolo
dotknuté iným vlastníckym titulom, a to vydržaním. Nadobúdateľ spoluvlastníckeho podielu, avšak len
zvyšujúcej časti pôvodných pozemkov parcely registra „E“ č. XXX pre k.ú. D., O. X., tak nemôže
byť nositeľom hmotno-právneho nároku, o ktorý v konaní ide, pretože tento nikdy nebol vlastníkom,
resp. spoluvlastníkom sporných nehnuteľností, v ktorom rozsahu sa odvolací súd s uvedenými závermi
okresného súdu stotožňuje. Naopak, žalobkyňa preukázala, že je nositeľkou tohto hmotnoprávneho
nároku, keďže bola pôvodnou spoluvlastníčkou na sporných nehnuteľnostiach, keď spoluvlastnícky
podiel k nim nadobudla dedením podľa osvedčenia o dedičstve D XXXX/XX-XX zo dňa 09. 05. 2000 a
opravného osvedčenia o dedičstve D XXXX/XX-XX zo dňa 25. 10. 2001.

24. Ak potom sporné nehnuteľnosti, vrátane pôvodnej parcely registra „E“ č. XXX pre k. ú. D.
tvorili spoločnú nehnuteľnosť, k dotknutiu práv žalobkyne, a to spoluvlastníckeho práva k sporným
nehnuteľnostiam - spoločnej nehnuteľnosti mohlo dôjsť len v súvislosti s osvedčením o vydržaní
vlastníckeho práva, resp. spoluvlastníckeho podielu k spoločnej nehnuteľnosti osvedčením zo dňa 24.
06. 2009. Súhlas k vydržaniu za žalobkyňu udelilo Z. spoločenstvo - Q. spoločnosť D. ( ďalej aj „Z.
spoločenstvo“ ), ktoré na spoločnej nehnuteľnosti malo hospodáriť, ktorá okolnosť bola tiež sporná, ak
žalovaný v konaní tvrdil, že sporné nehnuteľnosti spolu s rekreačnou chatou ako priľahlé pozemky užíva
už dlhodobo. Súhlas nebol daný samotnou žalobkyňou, napriek tomu, že samotné Z. spoločenstvo nie
je vlastníkom jednotlivých parciel tvoriacich spoločnú nehnuteľnosť. Z právneho hľadiska je urbárske
vlastníctvo osobitný druh podielového spoluvlastníctva, nakoľko predmetom právneho vzťahu je súbor
pozemkov, ktoré podliehajú spoločnému právnemu režimu a vlastníkmi sú jednotliví členovia, nie
spoločenstvo, preto spoločenstvo nemôže previesť dané vlastníctvo ( spoločnú nehnuteľnosť ). Ústavný
súd Slovenskej republiky ( ďalej aj „Ústavný súd“ ) sa vo svojej rozhodovacej činnosti ( sp. zn. III.
ÚS 154/2010 zo dňa 05.10.2010) zaoberal výkladom pojmu spoločná nehnuteľnosť, ktorý sa vzťahuje
na celý majetkový substrát pozemkového spoločenstva, keďže každý spoluvlastník môže mať len
jeden podiel spoločnej nehnuteľnosti, ktorý je vyjadrený zlomkom z celku. Do spoločnej nehnuteľnosti
patria pozemky, na obhospodarovanie ktorých bolo založené pozemkové spoločenstvo. Predmetom
občianskoprávnych vzťahov preto môže byť len spoluvlastnícky podiel ku všetkým pozemkom tvoriacim
spoločnú nehnuteľnosť. Spoločná nehnuteľnosť síce fyzicky pozostáva z viacerých, miestami mnohých
samostatných pozemkov s rôznymi druhmi pozemkov, ale jej právny režim je taký, že ide o jednu
nehnuteľnú vec, ktorú nie je možné rozdeliť na viac nehnuteľných vecí. Na podporu vyššie uvedených
záverov odvolací súd poukazuje aj na znenie zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách,
ktorý síce pozná výnimky z tejto nedeliteľnosti, a to len v taxatívne stanovených prípadoch, keď na
základe rozhodnutia zhromaždenia možno oddeliť novovytvorený pozemok, avšak v zmysle dôvodovej
správy k vyššie uvedenému zákonu vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti, ktorí nesúhlasia s
predajom oddelenej časti spoločnej nehnuteľnosti a nepristúpia ku zmluve o prevode vlastníckeho
práva, ostávajú naďalej spoluvlastníkmi oddelenej časti spoločnej nehnuteľnosti, keďže ich nemožno

nútiť k pristúpeniu k zmluve. Ani im preto, ak s tým nevyjadria súhlas, spoluvlastníctvo k spoločnej
nehnuteľnosti nezaniká.

25. Pokiaľ žalovaný poukazoval v konaní na to, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním za
žalobkyňu udelilo súhlas pozemkové spoločenstvo - Q. spoločnosti D. prostredníctvom členov svojho
výboru na základe uznesenia z valného zhromaždenia pozemkového spoločenstva - Q. spoločnosti
D. zo dňa 04. 03. 2006, k tomu okresný súd správne uviedol, že právne posúdenie takéhoto súhlasu
by malo vychádzať zo zákona č. XXX/XXXX Z.z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších
predpisov ( ďalej v texte „Zákon o pozemkových spoločenstvách“ ) , ktorý od 01. 05. 2013 bol nahradený
zákonom č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách. Pri spoločnej nehnuteľnosti v zmysle zákona
o pozemkových spoločenstvách ide o osobitný druh podielového spoluvlastníctva, ktorý spočíva v tom,
že predmetom vlastníctva nie je jeden konkrétny pozemok, ale všetky pozemky tvoriace tzv. spoločnú
nehnuteľnosť, t. j. že nemožno s nimi nakladať samostatne, majú teda spoločný právny režim. Z tohto
hľadiska sa hovorí o nedeliteľnej spoločnej nehnuteľnosti podľa § 4 ods. 1 zákona o pozemkových
spoločenstvách. Ak by členovia spoločenstva chceli zvlášť nakladať s každým pozemkom tvoriacim
spoločnú nehnuteľnosť, museli by rozhodnúť o zrušení pozemkového spoločenstva podľa § 23 tohto
zákona.

26. Podľa zákona o pozemkových spoločenstvách, spoločenstvo hospodári s majetkom, ktorý
nadobudlo ako príspevok, dar alebo iný príjem. Majetkom nie sú podiely spoluvlastníkov spoločnej
nehnuteľnosti. Rozhodnutie spoluvlastníkov v spoločnej nehnuteľnosti o zriadení pozemkového
spoločenstva neznamená prevod spoluvlastníckych podielov v prospech pozemkového spoločenstva
a vlastnícke právo jednotlivých spoluvlastníkov zostáva zachované. So svojimi podielmi na spoločné
nehnuteľnosti nakladajú vo svojom mene a v súlade so zmluvou o založení pozemkového spoločenstva.
Majetkom spoločenstva teda nie sú podiely spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti, a preto pozemkové
spoločenstvo aj keď je pozemkovým spoločenstvom s právnou subjektivitou, nemá právo nakladať s
vlastníckym právom jednotlivých spoluvlastníkov k spoločnej nehnuteľnosti. Spoločenstvo má vlastnícke
právo len k majetkovým hodnotám, ktoré vlastní a ktoré sú určené na plnenie jeho úloh, slúžia mu a
vznikli mu v súvislosti s užívaním a hospodárením spoločnej nehnuteľnosti. Iba na tento majetok sa
vzťahuje pôsobnosť valného zhromaždenia spoločenstva ako najvyššieho orgánu spoločenstva a pokiaľ
valné zhromaždenie pozemkového spoločenstva prijalo rozhodnutie zo dňa 04. 03. 2006, na základe
ktorého členovia výboru spoločenstva udelili súhlas k vydržaniu, prekročilo tým právomoci dané týmto
zákonom a nemožno naň prihliadnuť.
27. Ďalšou otázkou, s ktorou sa okresný súd vysporiadal správne, bola otázka dobromyseľnosti
žalovaného, na ktorú poukázal žalovaný v konaní pred súdom ako aj v odvolacom konaní, a to
dobromyseľnosti pri vydržaní spoluvlastníckeho práva na sporných nehnuteľnostiach, ktoré bolo
osvedčené formou notárskej zápisnice zo dňa 24. 06. 2009. Z obsahu vyhlásenia žalovaného o splnení
zákonných podmienok pri vydržaní spoluvlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam správne podľa
okresného súdu vyplynulo, že žalovaný odvodzoval túto dobromyseľnosť od pôvodných užívateľov
sporných pozemkov. V notárskej zápisnici bolo súčasne konštatované, že vlastnícke práva k dotknutým
nehnuteľnostiam sú odôvodnené právnym titulom vydržania vlastníctva na podklade kúpy. Predložený
list vlastníctva č. XXXX pre obec a k. ú. D. potvrdzuje, že staviteľom rekreačnej chaty - stavby č.
XXX na D. parc. č. XXX, bol právny predchodca žalovaného, ktorý mal pred XX rokmi vstúpiť do
užívania sporných nehnuteľností, držba týchto pozemkov nebola nikým rušená, bola oprávnená a
dobromyseľne vykonávaná na spôsobilom predmete, pretože nebolo možné vlastnícky usporiadať režim
pozemkov a dodatočne vyplatili kúpnu cenu zástupcom Pozemkového spoločenstva, ktorí sa preukázali
platným uznesením z valného zhromaždenia, kde bol udelený súhlas pre usporiadanie vlastníctva
pozemkov vo vlastníctve tohto subjektu, avšak užívaný vlastníkmi stavieb na nich stojacich. V konaní
nebola predložená žiadna kúpna zmluva o nadobudnutí vlastníckeho práva k rekreačnej chate, resp.
o vstupe do užívacích práv sporných nehnuteľností, pričom takáto zmluva nepochybne musela mať
písomnú formu. V súdenom prípade vstup do držby bol určený tým, že držba nehnuteľnosti bola podľa
vyhlásenia v notárskej zápisnici vykonávaná od 70. rokov minulého storočia. Občiansky zákonník oproti
skoršiemu právnemu stavu (zákon č. 141/1950 Zb.), vydržanie vlastníckeho práva neumožňoval, ale
len rešpektoval vydržaním nadobudnuté vlastníctvo do 31. 03. 1964. Novela Občianskeho zákonníka
vykonaná zákonom č. 131/1982 Zb. účinná od 01. 04. 1983 opätovne zaviedla inštitút vydržania v
ust. §-u 135a) a súčasne v ustanovení § 507a) umožnila pre vydržanie započítať aj dobu, po ktorú
občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe s tým, že tento čas neskončí skôr,
než uplynutím jedného roka. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 509/1991 Zb.

okrem iného podstatne rozšírila spôsobilosť predmetu vydržania, keď predmetom vydržania sa stala aj
poľnohospodárska pôda a umožnila im možnosť vydržať vlastnícke právo právnickou osobou.

28. K vydržaniu vlastníckeho práva k sporným pozemkom žalovaným mohlo tak dôjsť najskôr 01.
01. 1992, kedy nadobudla účinnosť novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 509/1991
Zb., pretože predchádzajúca právna úprava neumožňovala zákonné vydržanie sporných pozemkov
z hľadiska predmetu držby a ani z hľadiska osoby držiteľa, keďže tento nepochybne nebol fyzickou
osobou. Staviteľom rekreačnej chaty vyššie uvedenej, súp.č. XXX postavenej na parc. registra „C“ č.
XXX boli T. stavby ,n.p. PR I. I., ktorá skutočnosť vyplýva z Kolaudačného rozhodnutia č.j. výst. XXXX/
XXX zo dňa 04.08.1978 a žalovanému bolo súp. číslo pridelené Obcou D. dňa 25.07.2000.

29. K nadobudnutiu vlastníctva vydržaním dochádza zo zákona, ale k praktickej realizácii tohto práva
dochádza až jeho deklarovaním súdnym rozhodnutím. Právo držby môže patriť aj osobe odlišnej
od vlastníka, pričom zákon výslovne upravuje oprávnenú držbu ustanovením v § 130 Občianskeho
zákonníka, i držbu neoprávnenú ustanovením § 131 Občianskeho zákonníka. Oprávnenou držbou
treba rozumieť faktické ovládanie veci, alebo vykonávanie práva späté s vôľou nakladať s vecou ako
so svojou v dobrej viere, že držiteľovi veci ako vykonávateľovi práva tieto oprávnenia patria. Takže
okrem faktického skutočného ovládania veci a vôle nakladať s vecou ako so svojou, treba nepochybne
preukazovať dobrú vieru, že vec držiteľovi patrí. Dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav nemožno
priamo dokázať, možno o nej usudzovať len z okolností, ktorými sa tento psychický stav navonok
prejavuje. Okolnosti, z ktorých možno usudzovať existenciu dobromyseľnosti v spore musí preukazovať
držiteľ veci, teda musí preukazovať okolnosti, z ktorých možno usudzovať jeho dobromyseľnosť, t. j.
okolnosti svedčiace o poctivosti právneho dôvodu nadobudnutia veci, nielen samú dobromyseľnosť ako
vnútorné presvedčenie, teda psychický stav. Žalovaný však nepredložil žiadny dôkaz o dobrej viere, ako
predpokladu oprávnenej držby, že nekonal, resp. jeho právni predchodcovia nekonali bezprávne, keď
si prisvojili sporné nehnuteľnosti. Iba samotná detencia, teda držba pozemkov k vydržaniu nestačí. V
konaní nebola predložená akákoľvek zmluva, na základe ktorej žalovaný vstúpil do užívania rekreačnej
chaty, na ktorú mu bolo obcou pridelené súpisné číslo, no nepredložil ani žiadny titul, na základe ktorého
vstúpil do užívania sporných nehnuteľností, na ktorých bola rekreačná chata postavená, či do užívania
priľahlých sporných nehnuteľností. Okolnosti, ktoré nasvedčujú v prospech záveru o existencii dobrej
viery sú okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia (titulu). Okresný preto správne pochyboval
o tvrdení žalovaného, ak tento tvrdil, že je oprávneným držiteľom sporných pozemkov na poklade kúpy,
ak nepredložil žiadnu kúpnu zmluvu ani v písomnom vyhotovení, ak by prípadne bola aj neplatná a
netvrdil ani ústnu zmluvu, z ktorej
by mali tieto skutočnosti vyplývať. Ak aj bolo žalovanému pridelené súpisné číslo na rekreačnú chatu,
neznamená to, že ide o domnelý titul vo vzťahu k užívaniu sporných nehnuteľností, naviac ak boli
aj s jeho vedomím odčlenené zo spoločnej nehnuteľnosti. Nemožno preto prisvedčiť žalovanému, že
preukázal čo i len domnelý titul pre vstup do užívania sporných nehnuteľností. Ako okresný súd uviedol,
iba samotná detencia k vydržaniu nestačí, písomná zmluva predložená nebola, nebola tvrdená ani
existencia zmluvy ústnej a ani nebol dokladaný žiaden právny titul prípadne aj neplatný, z ktorého by
si mohol žalovaný, resp. jeho právni predchodcovia vyvodiť, že boli držiteľmi sporných nehnuteľností
oprávnene v dobrej viere, že im patria. Samotné dlhodobé užívanie nehnuteľností ich nerušené užívanie
pre dobromyseľnosť nepostačuje. O spochybnení jeho dobrej viery svedčí i tá skutočnosť, ako to
správne konštatoval aj okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že v súvislosti s vydržaním
spoluvlastníckeho podielu k sporným nehnuteľnostiam vyplatil Pozemkovému spoločenstvu, tak ako
to vyplýva z osvedčenia zo dňa 24. 06. 2009, cenu dojednanú za nadobudnutie vlastníckeho práva k
sporným nehnuteľnostiam vydržaním.

30. Odvolací súd ďalej k argumentom uvádzaným žalovaným v odvolaní dopĺňa vo vzťahu k námietke
žalovaného ohľadne porušenia jeho práva na spravodlivý súdny proces tým, že okresný súd pred
rozhodnutím vo veci samej nepristúpil k aplikácii ustanovenia § 181 ods. 2 CSP, a teda k predbežnému
právnemu posúdeniu veci, že ide o nedôvodnú námietku. Odvolací súd poukazuje na ustálenú súdnu
prax aj v zmysle nálezu Ústavného súdu SR IV. ÚS 324/2012 zo dňa 21. 06. 2012, na základe ktorej
porušenie tohto ustanovenia žiadnym spôsobom nediskvalifikuje stranu sporu v práve zúčastniť sa
pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve na záver
pojednávania zhrnúť svoje návrhy, namietať prípadný nesprávny procesný postup okresného súdu v
podanom odvolaní a pod.. Z uvedeného nálezu Ústavného súdu SR vyplýva, že ak by aj došlo v konaní
pred okresným súdom k porušeniu ustanovenia § 181 ods. 2 CSP neznamená to, že by strana sporu

ako odvolateľ bol vylúčený z procesných práv a oprávnení, ktoré mu zákon priznáva. Naopak, žalovaný
práve využijúc svoje práva podal odvolanie, v ktorých argumentoval vo vzťahu k skutkovým a právnym
záverom okresného súdu. Odvolací súd uznáva, že okresný súd nepostupoval podľa § 181 ods. 2 CSP,
avšak opomenutie aplikácie tohto ustanovenia vydaním rozhodnutia vo veci samej sa konvaliduje. V
rozhodnutí o veci samej okresný súd svoje názory oznámil a tým zhojil tento procesný nedostatok a
prípadné odňatie práva na spravodlivý súdny proces stranám sporu. Uvedený dôvod odvolací súd preto
nepovažuje za dôvod, pre ktorý by bolo potrebné napadnutý rozsudok okresného súdu zrušiť a vrátiť na
ďalšie konanie. Ani v rámci odvolacieho konania nebol predložený žalovaným dôkaz, ktorý by nemohol
byť vzhľadom na nerealizáciu, resp. nesplnenie si povinnosti okresným súdom v zmysle § 181 ods. 2
CSP byť predložený v konaní pred okresným súdom.

31. Skutočnosť, že žalovaný sa so závermi okresného súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe založiť
porušenie jeho práva na spravodlivý súdny proces.

32. Nie je dôvodnou ani námietka týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia veci okresným súdom,
ktorý v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie nevyhnutné tak pre skutkové ako aj správne
právne posúdenie veci. Odvolací súd zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade
so skutkovými a právnymi názormi strany sporu. Procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez
ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jej návrhy, procesné úkony a
obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je povinný na všetky procesné
úkony primerane reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu
civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu.
Okresný súd preto dôvodne zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania až do právoplatného
skončenia konania vo veci vedenej na Okresnom súde Zvolen sp. zn. 6C/46/2017 a v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia výslovne poukázal i na právne závery krajského súdu ako súdu odvolacieho,
ktorý uznesením č. k. 15Co/21/2019-323 zo dňa 06. 03. 2019 v prejednávanej veci zmenil uznesenie
okresného súdu tak, že návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol. Civilný sporový poriadok
diferencuje medzi obligatórnym prerušením konania a fakultatívnym prerušením konania. Ako jediný
fakultatívny dôvod na prerušenie konania normuje zákon dôvod, že prebieha súdne alebo správne
konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak samotný
súd dal na takéto konanie podnet. Prerušením konania bez splnenia zákonných predpokladov sa však
zasahuje do práv strán sporu, keďže počas prerušenia sa podľa § 165 ods. 2 CSP nevykonávajú
pojednávania a neplynú ani lehoty. Nedôvodné prerušenie konania práve naopak zasahuje do práva
strany na prerokovanie veci bez prieťahov. V danej veci je predmetom konania nárok žalobkyne na
určenie jej výlučného vlastníctva k spoluvlastníckemu podielu na sporných nehnuteľnostiach zapísaných
na LV č. XXXX vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Zvolen nachádzajúci sa v kat. úz. D.,
v obci D. s tým, že žalobu žalobkyňa podala na súd dňa 12. 10. 2017.

33. Za konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v predmetnej
veci nepovažoval v danom prípade okresný súd vedenie obdobného konania na Okresnom súde vo
Zvolene sp. zn. 6C/46/2017, v ktorom konaní išlo o obdobný návrh žalobkyne. Odvolaciemu súdu je
z rozhodovacej činnosti známe, že odvolacie konanie prebieha aj v konaní vedenom pred Okresným
súdom Zvolen pod sp. zn. 6C/46/2017, kde ako žalobkyňa vystupuje Milada Remiarová a ako odporcovia
A. D. a O. D. v konaní o určenie spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Odvolací súd preto dospel
k záveru, že dôvod, pre ktorý okresný súd neprerušil konanie v predmetnej veci možno považovať za
správny, keďže relevantné otázky pri posudzovaní určenia vlastníckeho práva žalobkyne v Občianskom
súdnom konaní si môže súd prvej inštancie vyriešiť aj sám. Uvedené konanie č. k. 6C/46/2017 nemá
vzťah k predmetnej veci, a preto nie je dôvod na prerušenie konania. Sledujúc zásadu hospodárnosti
preto dôvodne okresný súd dospel k záveru, že prerušenie konania nie je dôvodné a bolo potrebné
zohľadniť požiadavku rýchlej a účinnej ochrany práv strany sporu.

34. Vzhľadom na konkrétne skutkové okolnosti daného prípadu mal okresný súd správne za to, že
žalovanému nemožno poskytnúť ochranu ako dobromyseľnému nadobúdateľovi, preto o ňom nemožno
uvažovať ani ako dobromyseľnom nadobúdateľovi, ktorému by bolo potrebné poskytnúť ochranu v
súlade s vyhodnotením vzájomnej kolízie princípu ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa a
princípu ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka. O takúto kolíziu v prejednávanom prípade
nejde, ak na strane žalovaného neboli splnené podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva
vydržaním, preto ho nemožno ani považovať za tzv. „ďalšieho nadobúdateľa“. Nemožno mať totiž za

to, že by žalovaný nemal možnosť a nebol schopný sa nejako dozvedieť o tom, ako nehnuteľná vec
opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na jeho list vlastníctva, ak súd v konaní zisťoval, či žalovaný,
resp. jeho právni predchodcovia boli oprávnenými držiteľmi sporných nehnuteľností a v konaní bolo bez
pochýb preukázané, že podmienky pre vydržanie ním ani jeho právnym predchodcom splnené neboli, a
to práve v otázke jeho dobrej viery. Ak aj bolo žalovanému pridelené obcou súpisné číslo na rekreačnú
chatu, neznamená to, že mohol nadobudnúť presvedčenie, že okrem rekreačnej chaty mu patria i priľahlé
pozemky k rekreačnej chate, teda sporné nehnuteľnosti. Samotné dlhodobé užívanie nehnuteľností
a ich nerušené užívanie pre dobromyseľnosť nepostačuje. Naopak, okolnosť, že žalobkyňa zistila
až v čase, keď mala záujem previesť sporné pozemky na svojho syna, že tento spoluvlastnícky
podiel opustil jej vlastnícku sféru a dostal na List vlastníctva žalovaného, nemohla nijak ovplyvniť.
Žalobkyňa si totiž bola vedomá, že ide o spoločnú nehnuteľnosť Pozemkového spoločenstva, vedomosť
o vyňatí pozemkov zo spoločnej nehnuteľnosti nemala, nakoľko ani Pozemkové spoločenstvo jej takúto
informáciu neposkytlo. Žalobkyňa považovala svoj spoluvlastnícky podiel na sporných nehnuteľnostiach
v rámci urbárskeho spoločenstva za nedeliteľný a jediný spôsob, ako ho zákonným spôsobom scudziť
je buď prevod - zmluva, alebo prechod, t. j. zdedenie, či rozhodnutie súdu. Ku všetkým týmto titulom
bol však potrebný jej súhlas ako vlastníčky, ktorý daný nebol a nemožno zaň považovať ani súhlas
Pozemkového spoločenstva v takej forme a takým spôsobom ako nemu došlo v tejto prejednávanej veci.
Pozemkové spoločenstvo udelilo súhlas k odčleneniu pozemkov zo spoločnej nehnuteľnosti bez súhlasu
žalobkyne, vyslovilo súhlas s vydržaním spoluvlastníckeho práva žalobkyne k sporným nehnuteľnostiam
za dohodnutú kúpnu cenu vprospech žalovaného bez vedomia žalobkyne, čím prekročilo právomoci
dané zákonom a nemožno naň preto prihliadnuť.

35. Inštitút tzv. „bdelého vlastníka“ nezahŕňa také povinnosti vlastníka, aby ako podielový spoluvlastník
pozemkov urbárskeho spoločenstva - spoločnej nehnuteľnosti, pravidelne kontroloval zápisy
v liste vlastníctva zaradené do urbárskeho spoločenstva, či náhodou nebol jeden z mnohých
pozemkov z listu vlastníctva odčlenený, či neoprávnene odňatý. Činnosť Pozemkového spoločenstva
spočíva na spoločnom obhodpodarovaní spoločnej nehnuteľnosti, nie v oblasti nakladania s
vlastníckym právom podielových spoluvlastníkov. Ak sa aj žalobkyňa nezúčastňovala zhromaždení
Pozemkového spoločenstva, nešlo o prejav „nedbalého vlastníka“, možno uvažovať vzhľadom na
účel Pozemkového spoločenstva na nedbalého obhospodarovateľa. Ani ako bdelý vlastník nemôže
žalobkyňa predpokladať, že žalovaný alebo akákoľvek tretia osoba sa rozhodne formou osvedčenia bez
jej súhlasu nadobudnúť pozemok, ktorý je zaradený v urbárskom spoločenstve. Žalobkyňa dôvodne
poukázala na to, že sa nepričinila nijakým spôsobom o prevod jej vlastníctva do vlastníctva inej osoby.

36. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie
vo veci v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 191 ods. 1 CSP a svoje
rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu
vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi
závermi na strane druhej. Žalobkyni patrí spoluvlastnícky podiel na sporných nehnuteľnostiach titulom
dedenia, preukázala v konaní, že k vydržaniu týchto nehnuteľností žalovaným nedošlo, a preto bez
ohľadu na veľkosť jej spoluvlastníckeho práva na sporných nehnuteľnostiach, okresný súd správne
jej žalobe vyhovel. Na uvedenom závere nič nemení ani to, že spoluvlastnícky podiel k sporným
nehnuteľnostiam, ktorý je vo vlastníctve žalobkyne, je zastavaný rekreačnou chatou a tvorí k nej priľahlý
pozemok.

37. Okresný súd rozhodol vecne správne i o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie, preto
odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie i v tomto rozsahu napriek tomu, že konkrétnymi dôvodmi odvolaním
nebol uvedený výrok o náhrade trov konania napadnutý odvolaním, avšak ide o výrok závislý.

38. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
V odvolacom konaní žalovaný nebol úspešný, preto mu nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. Úspešnou v odvolacom konaní bola žalobkyňa, preto odvolací súd rozhodol, že žalovaný je
povinný nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne po
právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 CSP).

39. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 31. 5. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.