Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. júl 2020

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 8T/30/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2520010097
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Kondllová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2020:2520010097.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Andreou Kondllovou v trestnej veci obžalovaného G. M. pre

zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na
§ 139 odsek 1 písmeno e)Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22. júla 2020 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
. M., nar. XX.XX.XXXX H. D., trvale bytom D., E. XXX/X,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 13.10.2019 v čase okolo 18:00 hod. v rodinnom dome č. XXXX/XX na ulici G.. R. v obci R., po
slovnej potýčke so šesťdesiatšesť ročným B.. K. Č. tohto fyzicky napadol a to tak, že ho päsťou udrel do
oblastiľavéhospánkuhlavy,čímmuspôsobilpomliaždeniemäkkýchtkanívhlavysprejavmivegetatívnej
symptomatológie, krvácanie pod tvrdú mozgovú plenu vľavo - subdurálny hematóm menšieho rozsahu,
zlomeninu spodiny ľavej očnice s vysunutím tukového tkaniva do čeľustnej dutiny vľavo tzv. hydraulickú
zlomeninu - blow out fraktúru - očnice a zakrvácanie do spojivkového vaku ľavého oka, ktoré zranenie
si vyžiadali odôvodnenú dobu liečenia od 13.10.2019 do 31.12.2019,

t e d a

inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, pričom čin spáchal na chránenej osobe - osobe vyššieho
veku,

č í m s p á ch a l

zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na
§ 139 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona.

Z a t o s a m u
u k l a d á :

Podľa § 155 odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 36 písmeno j), písmeno l), písmeno n) Trestného
zákona, § 38 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 39 odsek 1 Trestného zákona trest odňatia slobody
vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa mu
výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň sa mu ukladá probačný dohľad nad jeho
správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba vo výmere 4 (štyri) roky.Podľa § 51 odsek 4 písmeno d), písmeno f) Trestného zákona sa obžalovanému ukladajú povinnosti
spočívajúce v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe podľa jeho schopností spôsobenú škodu a osobne sa

ospravedlniť poškodenému B.. K. Č..

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný uhradiť poškodeným:
1... K. Č., nar. XX.X.XXXX H. H. R., bytom G.. R. XX, R. škodu vo výške 3.140,30 eur,

2.. D., so sídlom Z.. XX. K. Č.. X-XX, XXX XX R. X, B.: XX XXX XXX škodu vo výške 4.950,20 eur a
3.. Q. D., K..E.., so sídlom D. V. X, XXX XX R. - G. Č. D., B.: XX XXX XXX škodu vo výške 1.505,17 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Piešťany podala pod Pv 587/19/2204 na Okresný súd Piešťany dňa
14.5.2020 obžalobu na G. M. pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1, odsek 2 písmeno b)
Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona na skutkovom základe

uvedenom vo výroku tohto rozsudku.

Poškodený B.. K. Č. si uplatnil náhradu škody v sume 3.140,30 eur za bolestné. E. D. si uplatnila náhradu
škody v sume 4.950,20 eur za vyplatené nemocenské dávky poškodenému a H. Q. D. si uplatnila
náhradu škody v sume 1.505,17 eur za poskytnutú zdravotnú starostlivosť.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.7.2020 urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1
písmeno b) Trestného poriadku teda, že je vinný zo spáchania skutku tak, ako je mu kladený za vinu
obžalobou Okresnej prokuratúry Piešťany Pv 587/19/2204 zo dňa 14.5.2020.
V dôsledku vyhlásenia v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, ktoré urobil obžalovaný,

súd v zmysle § 257 odsek 5 Trestného poriadku postupoval primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno
c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, pričom obžalovaný na všetky otázky odpovedal áno. V zmysle
§ 257 odsek 6 Trestného poriadku bolo zistené stanovisko prokurátorky, ktorá navrhla vyhlásenie
obžalovaného prijať a stanovisko prítomného poškodeného B.. Č., ktorý sa k vyhláseniu viny nevyjadril.
Súd vyhlásil uznesenie v zmysle § 257 odsek 7 Trestného poriadku, ktorým prijal vyhlásenie

obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku tak, ako je mu kladený za vinu vo výroku tohto rozsudku.
V dôsledku prijatia tohto vyhlásenia obžalovaného, ktorý sa ku skutku priznal, súd nevykonával vo veci
dokazovanie o vine, ale len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a o náhrade škody.

Výsluchom obžalovaného a oboznámením listinných dôkazov v rozsahu nariadeného dokazovania súd

zistil nasledovné:
Obžalovaný spáchanie skutku oľutoval a spôsobenú škodu chce uhradiť. Obžalovaný doplnil, že
odsudzuje fyzické útoky akéhokoľvek typu, ale v danej situácii sa neovládol a napadol poškodeného.
K motivácii jeho konania uviedol, že má dlhoročný vzťah s dcérou poškodeného a poškodenému
finančne pomáhal pri problémoch s firmou, či živnosťou. Poškodený B.. Č. ho žiadal o pôžičky, ktoré

mu obžalovaný dlhodobo poskytoval. V čase skutku poškodený obžalovanému dlžil takmer 68.000
eur, pričom obžalovaný o poskytnutých pôžičkách nemal žiadny doklad, preto keď poškodený pôžičky
nesplácal, najskôr požiadal priateľku, ktorá je právnička, o spísanie uznania dlhu, ktorý mala dať
podpísať svojmu otcovi, teda poškodenému, čo však on odmietol. Toto mu priateľka oznámila, preto
prišiel v čase skutku do domu jej rodičov, najskôr sa rozprával s manželkou poškodeného a potom

išiel za poškodeným, ktorý v podstate poprel požičanie peňazí, čo obžalovaného nahnevalo a dal
poškodenému facku. Hnev v obžalovanom zvýšila ešte okolnosť, že asi pred 8 rokmi si na žiadosť
poškodeného obžalovaný zobral úver 195.000 eur, ktorý celý vyplatil poškodenému, ktorý síce za úver
ručí svojou nehnuteľnosťou, ale obžalovaný si uvedomil, že aj toto môže poškodený poprieť, preto ho
fyzicky napadol.

Znalec G.. G. D. v znaleckom posudku bolestné za zranenia poškodeného B.. Č. určil celkovo na
155 bodov (a to pomliaždenie hlavy a tváre s vegetatívnou symptomatológiou 10 bodov, hydraulickú
zlomeninu očnice 60 bodov a vnútrolebkové krvácanie 85 bodov), čo pri hodnote bodu 20,26 eur
predstavuje sumu 3.140,30 eur.Obžalovaný má v registri trestov jeden záznam, a to z roku 1992 za trestný čin neoprávneného užívania
cudzej veci, za čo mu bol uložený podmienečný trest so skúšobnou dobou do 26.8.1993, v ktorej sa
osvedčil a hladí sa ne neho, akoby nebol odsúdený. V registri priestupkov nemá obžalovaný žiadny

záznam.

Podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona, kto inému úmyselne spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, pričom
čin spácha na chránenej osobe - osobe vyššieho veku, potrestá sa odňatím slobody na päť rokov až
dvanásť rokov.

Podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ viedol pred
spáchaním trestného činu riadny život.
Podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k
spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.
Podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ napomáhal pri

objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.
Podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa§39odsek1Trestnéhozákona,aksúdvzhľadomnaokolnostiprípadualebovzhľadomnapomery

páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno
páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Podľa § 39 odsek 3 písmeno d) Trestného zákona, pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú
sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto

zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň päť rokov.

Súd uznal obžalovaného za vinného zo skutku uvedeného v obžalobe na základe jeho vyhlásenia o
vine, ktoré súd prijal, pričom spáchanie skutku preukazujú aj dôkazy vykonané v prípravnom konaní.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal z ustanovení § 34 odsek 1, odsek 4 Trestného
zákona, pričom vzal do úvahy spôsob spáchania činu, jeho následky, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce
okolnosti, priťažujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu
(zásada proporcionality trestu). Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu

zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody, nakoľko tento druh trestu súd musí uložiť, keďže

obžalovaného odsudzuje za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody
ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov.
Pri určovaní výmery trestu súd zistil a zohľadnil tri poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písmeno j),
písmeno l) a písmeno n) Trestného zákona, a to že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu
riadny život, keďže od roku 1992 sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania ani vo forme priestupku

a odsúdenie z roku 1992, čo je pred takmer 30 rokmi, sa netýkalo násilného konania. Obžalovaný sa ku
skutku priznal a tento úprimne oľutoval tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní a taktiež
napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti, keďže sám trval na privolaní polície, na príchod ktorej na
miestečakal,aajvprípravnomkonanípodrobneopísalokolnostiskutkuanahlavnompojednávaníurobil
vyhlásenie o vine. U obžalovaného nebola zistená žiadna priťažujúca okolnosť v zmysle ustanovení §

37 Trestného zákona.
S prihliadnutím na prevahu poľahčujúcich okolností sa podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona znižovala
horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, takže súd mal obžalovanému
ukladať trest v sadzbe 5 rokov až 9 rokov a 8 mesiacov.
Súd v danej veci zohľadnil okolnosti prípadu, teda že útok obžalovaného na poškodeného nebol vopred

pripravovaný a cielený, pričom obžalovaný prišiel do domu poškodeného porozprávať sa o odmietnutí
poškodeného podpísať mu uznanie dlhu a až potom, čo poškodený v podstate poprel, že si požičal
peniaze, vyvolalo to v obžalovanom hnev a poškodeného napadol jedným úderom, ktorým mu spôsobil
zranenia, ktoré mali za následok ťažkú ujmu na zdraví. Z výpovede poškodeného ďalšie fyzické útokyobžalovaného nevyplynuli avšak svedkyňa uviedla, že obžalovaný potom udrel poškodeného ešte do
chrbta a ramena. V podstate však obžalovaný v útoku na poškodeného nepokračoval, trval na privolaní
polície a na mieste vyčkal na jej príchod. V rámci okolností prípadu súd zohľadnil aj to, že obžalovaný je

dlhoročným partnerom dcéry poškodeného, nakoľko spolu žijú, avšak poškodený s manželkou považujú
obžalovaného len za kamaráta, nie partnera ich dcéry. Obžalovaný s poškodeným sa poznajú dlhé
obdobie, počas ktorého mal obžalovaný opakovane finančne vypomáhať poškodenému. Rovnako súd
zohľadnil aj pomery obžalovaného, ktorý poškodeného pozná viac ako 10 rokov, pričom doposiaľ medzi
nimi neboli žiadne konflikty. Sám obžalovaný prezentoval, že odsudzuje fyzické útoky akéhokoľvek typu

a svoje konanie opísal ako skratové, pričom po skutku trval na privolaní polície aj na jej príchod vyčkal
na mieste. Do skutku sa obžalovaný neprejavoval agresívne, nebol doposiaľ za žiadne násilné konanie
riešený trestne ani priestupkovo. S ohľadom na uvedené okolnosti prípadu ako aj pomery obžalovaného
má súd za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre obžalovaného
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, preto
súd obžalovanému uložil trest pod dolnú hranicu trestu ustanovenú týmto zákonom, pričom uložený trest

nemohol byť kratší ako dva roky.
V danom prípade súd ukladal obžalovanému trest vo výmere 3 roky, zohľadniac všetky vyššie uvedené
okolnosti prípadu ako aj pomery obžalovaného, jeho doposiaľ nekonfliktnú povahu i trestnú minulosť
bez násilného konania ako aj správanie obžalovaného bezprostredne po spáchaní skutku.

Uložený trest odňatia slobody súd obžalovanému podmienečne odložil s probačným dohľadom, nakoľko
obžalovaný doposiaľ nebol za násilnú trestnú činnosť odsúdený, nemá žiadne záznamy o priestupkoch
a viedol riadny život, a aj vzhľadom na okolnosti prípadu má súd za to, že na zabezpečenie ochrany
spoločnosti a nápravu obžalovaného výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

S prihliadnutím na spôsobené ťažšie následky a konanie proti chránenej osobe, súd obžalovanému
ukladal dlhšiu skúšobnú dobu, a to v trvaní 4 rokov, počas ktorej má obžalovaný preukázať, že sa
obdobného konania nedopustí a finančné záležitosti bude riešiť právnou a nie násilnou formou.
V rámci probačného dohľadu súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe podľa jeho
schopností spôsobenú škodu a osobne sa ospravedlniť poškodenému B.. K. Č.. Uložené povinností

obžalovanému majú zvýrazniť výchovný efekt uloženého podmienečného odsúdenia.

Poškodení si v trestnom konaní riadne a včas uplatnili náhradu škody, preto súd obžalovaného zaviazal
na náhradu škody poškodenému B.. K. Č. v sume 3.140,30 eur za bolestné, ktoré bolo vyčíslené
znalcom G.. D. v znaleckom posudku, poškodenej E. D. v sume 4.950,20 eur za vyplatené nemocenské

dávky poškodenému B.. Č. a poškodenej H. Q. D. v sume 1.505,17 eur za poskytnutú zdravotnú
starostlivosť poškodenému B.. Č..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku vo výroku o vine nie je možné podať odvolanie ani dovolanie okrem dovolania
podľa § 371 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku.

Proti tomuto rozsudku vo výroku o treste a náhrade škody je možné podať odvolanie do 15 (pätnásť)
dní od oznámenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj

proti konaniu, ktoré rozsudku prechádzalo.
Odvolanie prokurátora, podané obhajcom alebo splnomocnencom musí byť zároveň odôvodnené tak,
aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.

Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o
náhrade škody (§ 307 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§
308 odsek 1 Trestného poriadku). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Trestného poriadku),