Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. jún 2020

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6720200234
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2020:6720200234.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu Willard,

s.r.o., so sídlom Teplická 2293/68, 921 01 Piešťany, IČO: 44906960, zastúpený Advokátska kancelária
JUDr. Eckmann, s.r.o., so sídlom Mierové nám. 14, 911 01 Trenčín, IČO: 47241110, proti žalovanému v
I.rade C.. D. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. I. XXX, XXX XX R., zastúpený Advokátska kancelária
JUDr. Barbara Holíková, s.r.o., so sídlom Staré Grunty 162, 841 04 Bratislava, IČO: 36863971 a
žalovanémuvII.radeSlovenskárepublika,konajúcaprostredníctvomOkresnéhoúraduBanskáBystrica,
Nám. Ľ.Štúra 5943/1, 974 05 Banská Bystrica, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a.

Žalovanému v I.rade sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

Žalovanému v II.rade sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 18.01.2020 formou elektronického podania bola na tunajší súd doručená žaloba žalobcu,
ktorou sa žalobca domáhal toho, aby súd určil, že nehnuteľnosť - byt č.XX, na 2.poschodí, vo vchode
XX bytového domu, súp.č.XXXX vrátane prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu 6336/397718 na
parc.č.XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 192 m2, parc.č.XXXX/X - zastavaná plocha

a nádvorie vo výmere 189 m2, parc.č.XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 233 m2,
parc.č.XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 231 m2, parc.č.XXXX/X - zastavaná plocha
a nádvorie vo výmere 234 m2 a parc.č.XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 331 m2 a
spoluvlastníckeho podielu 6336/397718 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového
domu súp.č.2550, zapísaného na liste vlastníctva č.XXXX, pre okres Q., obec Q., katastrálne územie Q.
(ďalej len „predmetná nehnuteľnosť“), patrí v podiele 1/1 do dedičstva po poručiteľke K. G., rod. E., nar.
XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom Q., Ľ..Š. XXXX/XX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX a zároveň,

aby sa žalobcovi voči žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Žalobu žalobca zdôvodnil tým, že rozsudkom tunajšieho súdu 14C/68/2015-266 zo dňa 08.09.2016
v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č.14Co/303/2017-347 zo dňa
28.09.2018 bola K. G., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom Q., Ľ..Š. XXXX/XX (ďalej len
„poručiteľka“) ako žalovaná zaviazaná zaplatiť žalobcovi 28.800,- € s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne od 01.05.2015 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Poručiteľka zomrela
dňa 27.11.2018 a dedičské konanie po tejto poručiteľke je vedené na Notárskom úrade JUDr. Ľubomíra

Spodniaka, notára, so sídlom Notárskeho úradu v Krupine, pod č.14D 117/2018, Dnot 6/19. Z prípisu
notára zo dňa 16.12.2019 vyplýva, že poručiteľka nezanechala závet a ani listinu o vydedení a všetci
zákonnídedičiapozákonnompoučenídedičstvoodmietli,vzhľadomkčomupoporučiteľkenietžiadnychdedičov a preto účastníkom dedičského konania je v zmysle § 462 OZ žalovaný v II.rade. Žalovaný v
I.rade je v súčasnosti zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti.
Po doručení vyššie citovaného potvrdzujúceho rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica žalobca

zistil, že žalovaný v I.rade nadobudol do svojho výlučného vlastníctva predmetnú nehnuteľnosť na
základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol do katastra nehnuteľností povolený pod č.V 1435/2017. V rámci
trestného konania vedeného na Okresnom riaditeľstve PZ v Trnave, odbor kriminálnej polície pod č.
ČVS: ORP-1019/3-VYS-TT-2019 bolo zistené, že žalovaný v I.rade nadobudol predmetnú nehnuteľnosť
kúpou v rámci výkonu záložného práva zo strany G.. C. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorá v rámci tohto

trestného konania uviedla, že v roku 2010 mala ako veriteľ uzavrieť zmluvu o pôžičke s poručiteľkou ako
dlžníkom vo výške presahujúcej 40.000,- € a keďže vtedy vlastnila predmetnú nehnuteľnosť, mohla za
túto pôžičku údajne ručiť. Z vyšetrovacieho spisu vyplynulo, že táto záložná zmluva mala byť uzavretá
dňa 06.02.2017, avšak žalobca vyslovil názor, že ku dňu 06.02.2017 poručiteľka nebola spôsobilá na
uzatvorenie záložnej zmluvy vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti a preto ju nemohla vôbec platne
uzatvoriť. Odkázal žalobca na súdne konanie vedené na tunajšom súde pod č.6C/5/2011, kde malo

byť zistené, že poručiteľka nebola spôsobilá na právne úkony. Taktiež poukázali na svedeckú výpoveď
syna poručiteľky v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn.14C/68/2015 vo vzťahu k zdravotnému
stavu poručiteľky. Vo vyššie citovaných súdnych konaniach z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu
poručiteľky bola jej ustanovená opatrovníčka.
Žalobca vyslovil názor, že záložná zmluva zo dňa 06.02.2017 trpí vadou absolútnej neplatnosti s

poukazom na ustanovenie § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže v danom čase nebola poručiteľka
spôsobilá na právne úkony v rozsahu, ktorý by jej umožňoval platne uzatvoriť záložnú zmluvu k
predmetnej nehnuteľnosti. Pritom na absolútnu neplatnosť je súd povinný prihliadať „ex offo“. Vzhľadom
k tomu na základe predmetnej záložnej zmluvy nemohlo nikdy dôjsť k platnému zriadeniu záložného
práva v prospech G.. L. a preto dotyčná nikdy nenadobudla postavenie záložného veriteľa k predmetnej

nehnuteľnosti a následne preto ani nemohla v postavení záložného veriteľa realizovať vo vzťahu
k predmetnej nehnuteľnosti výkon záložného práva, a to ani formou priameho predaja v prospech
žalovaného v I.rade. S poukazom na to žalobca navrhol, aby súd ako predbežnú otázku vyhodnotil
otázku (ne)platnosti záložnej zmluvy zo dňa 06.02.2017, ako aj otázku ne(platnosti) kúpnej zmluvy zo
dňa 02.05.2017 v znení dodatku č.1 zo dňa 19.06.2017, uzatvorenej medzi G.. C. L. ako predávajúcou

a žalovaným v I.rade ako kupujúcim vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti, ktorej vklad bol povolený
pod č.V 1435/2017.
Naliehavý právny záujem na požadovanom určení žalobca odôvodnil tým, že pre nedostatok majetku po
poručiteľke v zmysle oznámenia JUDr. Spodniaka nemôže žalobca za súčasného stavu vymôcť svoju
judikovanú pohľadávku špecifikovanú vyššie, keďže dôsledkom absolútne neplatných právnych úkonov

špecifikovaných v tejto žalobe je stav, kedy poručiteľka zomrela takmer nemajetná. V prípade úspechu v
tomto spore by bol žalobca, ktorý si ako jediný veriteľ prihlásil pohľadávku do dedičstva po poručiteľke,
spôsobilý domáhať sa voči žalovanému v II.rade uspokojenia svojej pohľadávky z majetku patriaceho
do dedičstva po poručiteľke. Čiže žalobca má nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom
určení, keď bez takéhoto určenia nie je pre nemajetnosť poručiteľky spôsobilý za aktuálneho skutkového

a právneho stavu domôcť sa iným zákonným spôsobom vymoženia svojej pohľadávky a v prípade
úspechu žalobcu v konaní by sa tým žalobcovi vytvoril priestor pre prípadné ďalšie právne kroky
smerujúce k uspokojeniu nároku, ktorý mu po práve patrí.
Po právnej stránke žalobca žalobu zdôvodnil odkazom na ustanovenie § 37 ods. 1 a § 40 ods. 1
Občianskeho zákonníka a tiež § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku.

2. Dňa 19.02.2020 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovaného v II.rade zo dňa 14.02.2020,
v ktorom okrem iného uviedli, že Slovenská republika zastúpená Okresným úradom Banská Bystrica
ako účastník konania bola prítomná na pojednávaní v dedičskej veci po poručiteľke K. G., nakoľko
súdnym komisárom JUDr. Ľubomírom Spodniakom neboli zistení žiadni zákonní dedičia a poručiteľka

nezanechala ani závet. Súdny komisár po zostavení súpisu majetku a dlhov poručiteľky konštatoval
predĺženie dedičstva. Vzhľadom na to oni ako účastník konania navrhli, aby súd nariadil likvidáciu
dedičstvavzmysle§205ods.1Civilnéhomimosporovéhoporiadku,kčomudošlouznesenímtunajšieho
súdu sp.zn.14D/117/2018, Dnot 6/2019 zo dňa 17.06.2019. Zároveň boli vyzvaní veritelia prihlásiť svoje
pohľadávky v lehote 1 mesiac po právoplatnosti tohto uznesenia s upozornením, že pohľadávky, ktoré

nebudú pri likvidácii uspokojené, zaniknú. Podľa vyjadrenia súdneho komisára v súčasnosti prebieha
likvidácia dedičstva po poručiteľke speňažovaním jej všetkého majetku. Ak sa majetok patriaci do
dedičstva nepodarí speňažiť, súdny komisár rozhodne o tom, že pripadá štátu s účinnosťou ku dňu smrti
poručiteľky.Žalovaný v II.rade poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 06.12.2012 sp.zn.5Cdo/31/2011,
s tým, že v zmysle judikatúry právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej
žaloby, musí byť naliehavý. Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí jednak

poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami a k potrebe
určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná
žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu strán v konaní
alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). Vzhľadom k týmto skutočnostiam žalovaný v II.rade
vyslovil názor, že žalobca v uvedenej žalobe neosvedčil svoj naliehavý právny záujem na požadovanom

určení a z tohto dôvodu navrhli, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
Na okraj uviedli, že Okresný úrad Banská Bystrica ako preddavková organizácia nemá pridelené IČO a
preto IČO: 00151866 v označení žalovaného v II.rade nie je správne.

3. Dňa 16.03.2020 formou elektronického podania bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovaného
v I.rade zo dňa 13.03.2020, ktorý okrem iného k veci prostredníctvom svojho právneho zástupcu

uviedol, že v prvom rade namietajú nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie tejto
žaloby, keďže žalobca nie je dedičom po poručiteľke - pani K. G. a žalobca svoju aktívnu vecnú
legitimáciu odvodzuje z toho, že je veriteľom nebohej pani K. G.. V tejto súvislosti poukázali na rozsudok
Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.03.2011 sp.zn.3Cdo/222/2010, v zmysle ktorého platí, že určovací
návrh spočívajúci v tom, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, a teda, že ju poručiteľ vlastnil v

okamihu svojej smrti, môže uplatňovať (je vecne legitimovaný) len ten, koho práv a povinností sa takéto
určenie týka. Takouto osobou môže byť len ten, kto je poručiteľovým dedičom, prípadne jeho právnym
nástupcom. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva
žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok
uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane

žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu, aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.06.2010 sp.zn.2Cdo/205/2009).
Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo
právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či

účastníkomobjektívnejealebonieje.Nedostatokaktívnejvecnejlegitimácieznamená,žeten,ktoosebe
tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotnoprávneho
oprávnenia, o ktoré v konaní ide (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.3Cdo/192/2004). Žalobcovo
hmotnoprávne postavenie veriteľa poručiteľky nie je dostatočné na podanie tejto žaloby a ani jeho
prihlásenie pohľadávky do dedičstva po poručiteľke ho neoprávňuje takýto nárok žalobou uplatňovať.

Žalobca nie je dedičom ani právnym nástupcom žiadneho dediča po poručiteľke a preto žalobca nie je
aktívne vecne legitimovaný na podanie takejto žaloby, v dôsledku čoho žiadali, aby súd žalobu pre tento
nedostatok zamietol.
Pre prípad, že by súd nevyhovel námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v zmysle
vyššie uvedeného, popreli aj existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení, že byt patrí

do dedičstva po K. G.. Podľa ich názoru takto koncipovaná žaloba nie je nástrojom prevencie a nemieri
k nastoleniu právnej istoty na strane žalobcu, ale k jej narušeniu na strane vlastníka veci v zmysle
zápisu v katastri nehnuteľností, keďže je nepochybné, že právne vzťahy medzi dedičmi (v tomto prípade
žalovaným v II.rade) a tretími osobami sa žalobou o určenie, či vec patrí do dedičstva, nijakým spôsobom
nevyriešia a právne postavenie ako dedičov, tak aj tretích osôb zostane naďalej právne neisté, keďže

v prípade, že by súd vyhovel žalobe, nebude dedičstvo predĺžené a neprebehne jeho likvidácia.
K meritu veci poukázal na uznesenie tunajšieho súdu sp.zn.6C/5/2011-181 zo dňa 12.09.2013 a
uznesenie tunajšieho súdu sp.zn.14C/68/2015-207 zo dňa 05.04.2016, z ktorých vyplýva, že K. G.
nebola zbavená spôsobilosti na právne úkony, ani jej spôsobilosť nebola obmedzená a už vôbec nie k
dátumu uzavretia záložnej zmluvy. Navyše poukázali na fakt, že žalobca v inom súdnom konaní tvrdí,

že pani G. bola aj v čase po uzavretí spornej záložnej zmluvy spôsobilá formulovať a náležite prejaviť
svoju zmluvnú vôľu a úmysel, odkazujúc na žalobu zo dňa 25.10.2018, podanú na tunajšom súde,
konanie pôvodne vedené pod sp.zn.19C/71/2018 a následne vec odstúpená na Okresný súd Bratislava
IV., kde konanie o nej doteraz prebieha pod sp.zn.22C/17/2019, v ktorej žalobca tvrdil, že dotyčná
konala v súčinnosti so žalovaným v úmysle znemožniť žalobcovi možnosť dosiahnuť uspokojenie jeho

pohľadávky. Tvrdenia žalobcu uplatňované z jeho strany v konaní na OS Bratislava IV. o úmysloch a
konaní pani G. vylučujú žalobcovia tvrdenia uplatňované v tomto konaní o nedostatku rozpoznávacej
schopnosti resp. o duševnej poruche na strane pani Mozoľovej. Žalobca nepreukázal, že K. G. nebola
dňa 06.02.2017 spôsobilá uzatvoriť záložnú zmluvu a preto popreli žalobcovo tvrdenie o absolútnejneplatnosti tohto právneho úkonu. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti žiadali, aby súd
žalobu zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť trovy konania v plnej výške.

4. Dňa 21.04.2020 formou elektronického podania bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalobcu,
ktorý prostredníctvom svojho právneho zástupcu k veci okrem iného uviedol, že si je žalobca vedomý
existencie rozsudku Najvyššieho súdu SR č.3Cdo/222/2010 zo dňa 14.03.2011, avšak napriek tomu
má za to, že každý súdny spor treba vyhodnocovať podľa okolností danej veci, aj s ohľadom na
zmeny civilného procesu po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku, keď za súčasnej

právnej úpravy nie je na strane žalobcu daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti v žalobe
označených právnych úkonov. Nakoľko rodinní príslušníci poručiteľky boli priamo účastní procesu
prípravy a uzatvárania sporných právnych úkonov na škodu žalobcu a v úmysle zabrániť vymoženiu jeho
judikovanej pohľadávky, nie je reálne, aby sa títo domáhali určenia neplatnosti daných právnych úkonov,
resp. že by žiadali určiť, že príslušná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po ich právnej predchodkyni. Za
uvedeného skutkového a právneho stavu by teda neexistoval právny inštitút, ktorým by mohlo dôjsť

k odstráneniu následku vyvolaného neplatnými právnymi úkonmi. Podľa ich názoru však by takýto
výklad nebol správny a ani súladný s princípmi, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok, najmä s
prihliadnutím na princíp tzv. všeobecnej spravodlivosti. Žalobca má za to, že nemôže dôjsť k odňatiu
jeho práva na vymoženie súdom priznanej pohľadávky, o existencii ktorej neexistuje žiadna pochybnosť,
len z dôvodu, že podľa aktuálnej právnej úpravy neexistuje iný inštitút ako podaná žaloba na domoženie

sa jeho práva. Z týchto dôvodov žalobca zotrval na tom, že je aktívne vecne legitimovaným subjektom
na podanie žaloby a súčasne je na jeho strane daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení
z dôvodu, že bez požadovaného určenia nie je žalobca schopný vymôcť svoju judikovanú pohľadávku
špecifikovanú v podanej žalobe a táto žaloba vie odstrániť stav právnej neistoty žalobcu a je jediným
prostriedkom na odstránenie spornej otázky riadneho nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaného v

I.rade k danej nehnuteľnosti.
Žalobca uviedol, že netvrdil v žalobe, že by poručiteľka bola pozbavená alebo obmedzená spôsobilosti
na právne úkony, avšak podľa ich názoru existuje vážny predpoklad, že poručiteľka nebola skutočne
na právne úkony označené v podanej žalobe reálne spôsobilá, preto po pripojení navrhnutých
súdnych spisov a po vyžiadaní kompletnej zdravotnej dokumentácie poručiteľky od BBSK, ktorý ako

dôkazný návrh žiadali vykonať, budú ďalej v konaní navrhovať nariadenie znaleckého dokazovania
znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatra, za účelom zodpovedania tam ďalej
špecifikovaných otázok.
Ohľadne žaloby vedenej na Okresnom súde Bratislava IV. pod č.22C/17/2019 žalobca uviedol, že pri
jej formulovaní vychádzal iba z jemu v tom čase dostupných údajov, keďže z informatívneho výpisu

z listu vlastníctva nie je možné zistiť históriu právnych úkonov, mal žalobca pri spisovaní žaloby za
to, že skutočne došlo len k uzatvoreniu kúpnej zmluvy vo vzťahu k dotknutému bytu priamo medzi
poručiteľkou ako predávajúcou a žalovaným v I.rade ako kupujúcim. Až následne v rámci trestného
konania iniciovaného žalobcom boli zistené skutočnostipopísané žalobcom v tejto žalobe. Takýto postup
je absolútne logický a štandardný, a ide o jeho zákonnú snahu využiť dostupné právne prostriedky na

ochranu jeho práv.

5. Dňa 05.05.2020 bolo na tunajší súd doručené elektronickou formou vyjadrenie žalovaného v I.rade,
v ktorom okrem iného ešte k veci uviedli, že žalobca vo svojom vyjadrení sám uznal, že si je vedomý
nedostatku jeho aktívnej vecnej legitimácie na podanie tejto žaloby, s odkazom na rozsudok Najvyššieho

súdu SR sp.zn.3Cdo/222/2010, pričom žalovaný v I.rade uviedol, že tento nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu nemôže zhojiť ani jeho neschopnosť nájsť iný vhodný právny nástroj na uplatňovanie
svojho nároku. Okrem toho, že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu, zotrvali aj na názore, že nemá
ani naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Žalobca totiž poukázal na okolnosti, na základe
ktorých by vyhovenie žalobe mohlo pre neho priniesť výhodnejšiu situáciu, keďže by sa od dedičsky

legitimovaného štátu titulom odúmrte mohol domôcť čiastočného uspokojenia svojej pohľadávky voči
poručiteľke.Takátoúvaha,ajkebybolasprávna,savšaknetýkaprávnehopostaveniažalobcuvovzťahu,
ktorý je predmetom žaloby, teda dedičskej legitimácie, dedičského práva a v rámci neho predmetu
dedenia. Preto nemôže zakladať naliehavý právny záujem žalobcu na tomto určovacom petite. Zároveň
podľa ich názoru žalobca neuviedol ani žiadne presvedčivé dôvody, pre ktoré by sa mal súd odchýliť

od ustálenej rozhodovacej praxe.
K navrhnutým dôkazným prostriedkom uviedli, že podľa ich názoru je skúmanie duševného stavu
zomrelej osoby len na základe jej zdravotnej dokumentácie absolútne nedostatočné a v rozpore s
platnou právnou úpravou, s odkazom na ustanovenie § 243 Civilného mimosporového poriadku. Vtejto súvislosti poukázali aj na nález Ústavného súdu SR zo dňa 28.11.2012 I. ÚS 313/2012-52, ako
i rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva Shtukaturov proti Rusku zo dňa 27.03.2008 a Sýkora
proti Českej republike zo dňa 24.11.2012. Tiež uviedli, že nemajú vedomosť o tom, že by nebohá

pani G. trpela 06.02.2017 nejakou duševnou poruchou, ale keby to tak náhodou aj bolo, rozhodne to
automaticky neznamená, že v danom čase nebola spôsobilá urobiť právny úkon záložnej zmluvy. Z
dôvodu nemožnosti oboznámiť sa s duševným a rozumovým stavom pani G. pri vykonaní právneho
úkonu dňa 06.02.2017 je podľa ich názoru na mieste aplikovať závery Ústavného súdu SR vysloveného
v náleze z 01.04.2015 sp.zn. I. ÚS 640/2014, podľa ktorého majú súdy v prípade pochybností vychádzať

z princípu preferencie platnosti právneho úkonu pred jeho neplatnosťou.
Na záver uviedli, že žalovaný v I.rade bol pri uzavretí kúpnej zmluvy s G.. L. v každom ohľadne
dobromyseľný, že G.. L. byt predáva ako záložný veriteľ na základe riadne zriadeného záložného
práva, o čom okrem iného svedčil zápis v katastra nehnuteľností. Žalovaný v I.rade bol dobromyseľný
a riadne sa presvedčil, že úkony smerujúce k vzniku záložného práva boli platné a účinné, a bol teda
dobromyseľný ohľadom toho, že vlastnícke právo k bytu nadobudol riadne a platne. Preto zo strany súdu

okrem všetkých vyššie uvedených skutočností vyvracajúcich dôvodnosť žalobou uplatneného nároku je
potrebné prihliadať aj na dobromyseľnosť žalovaného, jeho ústavné právo na ochranu dobromyseľne
nadobudnutého vlastníctva a princíp právnej istoty v zmysle článku 2 ods. 2 C.s.p.. Uvedené platí aj
v prípade, ak by skutočne existovali dôvody neplatnosti pôvodného právneho úkonu smerujúceho k
nadobudnutiu nehnuteľnosti (čo tvrdia, že neexistujú). Východiská riešenia konfliktu platnosť úkonu vs.

dobromyseľnosť nadobúdateľa načrtol Ústavný súd SR v náleze I. ÚS 549/2015.
S poukazom na všetky vyššie špecifikované skutočnosti žiadali opätovne, aby súd žalobu zamietol.

6. Dňa 04.06.2020 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovaného v II.rade, v ktorom uviedol, že
zotrváva na svojom predchádzajúcom vyjadrení zo dňa 14.02.2020 v celom rozsahu.

7. Súd nariadil v tejto veci pojednávanie na deň 29.06.2020, na ktoré sa nedostavil žalobca, dostavil
sa právny zástupca žalobcu, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas.
Na pojednávanie sa dostavil tiež žalovaný v I.rade, nedostavil sa jeho právny zástupca, ktorý mal
doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas, s tým, že žalovaný v I.rade ospravedlnil

neúčasť jeho právneho zástupcu na tomto pojednávaní z dôvodu kolízie s iným pojednávaním, avšak
netrval na osobnej účasti jeho právneho zástupcu. Na pojednávanie sa tiež dostavil žalovaný v II.rade
prostredníctvom povereného zamestnanca, s tým, že aj žalovaný v II.rade mal doručenie predvolania
na pojednávanie vykázané riadne a včas. Súd postupoval v súlade s ustanovením § 180 C.s.p., vec
na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a právneho zástupcu žalovaného

v I.rade.

8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré vo fotokópiách predložili strany sporu v priebehu
konania a to: list notára JUDr. Spodniaka z č.l.4, výpis z LV č.XXXX zo dňa 18.01.2020 pre k.ú. Zvolen z
č.l.5-12, list JUDr. Spodniaka z č.l.13, čiastočný výpis z LV č.XXXX zo dňa 23.10.2018 z č.l.55, žalobu o

určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu z č.l.56-58, oboznámil sa s prednesom právneho zástupcu
žalobcu,sprednesomžalovanéhovI.radeaprednesompoverenejzamestnankynežalovanéhovII.rade,
pričom zistil tento skutkový stav.
Z výpisu z listu vlastníctva č.XXXX zo dňa 18.01.2020 resp. z čiastočného výpisu z listu vlastníctva
č.XXXX zo dňa 23.10.2018 pre okres Zvolen, obec Zvolen, katastrálne územie Zvolen, súd zistil, že je

tam zapísaná predmetná nehnuteľnosť, pričom v časti B: Vlastníci a iné oprávnené osoby je ako vlastník
v spoluvlastníckom podiele 1/1 uvedený žalovaný v I.rade, s tým, že ako titul nadobudnutia je uvedená
kúpna zmluva V1435/2017 z 27.07.2017-2118/17 a vo výpise z listu vlastníctva zo dňa 18.01.2020 je
zapísaná aj poznámka o tom, že sa začalo súdne konanie o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu
- kúpnej zmluvy vedené na Okresnom súde vo Zvolene pod sp.zn.19C/71/2018, P284/2018, zapísané

dňa 31.10.2018-3793/18.
Z listov JUDr. Ľubomíra Spodniaka, notára, zo dňa 16.12.2019 a 14.11.2019, adresované žalobcovi v
konaní 14D/117/2018 Dnot 6/19, súd okrem iného zistil, že notár poskytol informáciu o speňažovaní
majetku v dedičskej veci po nebohej K. G., vedená na tunajšom súde pod sp.zn.14D/117/2018 u neho
ako povereného súdneho komisára pod č. D not 6/2019, s tým, že Okresný súd Zvolen uznesením zo

dňa 17.06.2019, právoplatné 30.07.2019 nariadil likvidáciu dedičstva poručiteľky a určil všeobecnú cenu
majetku poručiteľky sumou 4.090,22 €, výšku dlhov poručiteľky sumou 28.800,- € a výšku predĺženia
sumou - 24.709,78 €. Následne je notárom ozrejmený postup likvidácie dedičstva, s tým, že list zo
dňa 14.11.2019 bol adresovaný aj žalovanému v II.rade a notár vyzval účastníkov dedičského konania,teda nadobúdateľa dedičstva a veriteľa, v prípade, ak majú výhodnejšie návrhy na speňaženie majetku
poručiteľky v rámci likvidácie dedičstva, aby ich adresovali notárovi v tam uvedenej lehote. Taktiež
JUDr. Spodniak informoval listom zo dňa 16.12.2019 žalobcu, že v predmetnej dedičskej veci nebolo

zistené,žebyporučiteľkazanechalazávetalebolistinuovydedeníavšetcizákonnídedičiapozákonnom
poučení dedičstvo odmietli, preto bolo konštatované, že nakoľko nie sú žiadni zákonní ani závetní
dedičia, účastníkom dedičského konania v zmysle § 462 Občianskeho zákonníka je štát - Slovenská
republika a v súčasnosti prebieha likvidácia dedičstva.
Z fotokópie žaloby zo dňa 25.10.2018 vrátane potvrdenia Okresného súdu Zvolen bolo zistené, že

dňa 25.10.2018 na tunajšom súde bol prijatý návrh na začatie konania v právnej veci žalobcu Willard,
s.r.o., IČO: 44906960, proti žalovanému C.. D. L., nar. XX.XX.XXXX, o určenie právnej neúčinnosti
právneho úkonu a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, vedený na tunajšom súde pod
sp.zn.19C/71/2018.
Z prednesu právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní súd zistil, že sa v celom rozsahu pridržali
podanej žaloby a ich ďalších písomných vyjadrení v celom rozsahu.

Z prednesu žalovaného v I.rade na pojednávaní súd zistil, že sa v celom rozsahu pridržal ich písomných
vyjadrení.
Z prednesu poverenej zamestnankyne žalovaného v II.rade na pojednávaní súd zistil, že sa v celom
rozsahu pridržala ich písomných vyjadrení.

9. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), žalobou možno požadovať, aby sa
rozhodlo najmä o
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 460 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

Podľa § 461 ods. 1 OZ, dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.
Podľa § 461 ods. 2 veta prvá OZ, ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho
dedičia zo zákona.
Podľa § 462 OZ, dedičstvo, ktoré nenadobudne žiadny dedič, pripadne štátu.

10. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru,
že žaloba žalobcu nie je dôvodná.
V konaní nebolo medzi stranami sporu sporné, že žalobca disponuje judikovanou pohľadávkou voči
poručiteľke K. G., čím žalobca zdôvodňoval podanie tejto určovacej žaloby, ktorou sa domáhal určenia
toho, že predmetná nehnuteľnosť patrí v podiele 1/1 do dedičstva po tejto poručiteľke s odôvodnením,

že právne úkony, v dôsledku ktorých nadobudol vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti, žalovaný
v I.rade majú trpieť absolútnou neplatnosťou (tak záložná zmluva zo dňa 06.02.2017, uzavretá medzi
poručiteľkou ako záložcom na jednej strane a G.. C. L. ako záložným veriteľom na strane druhej a tiež
kúpna zmluva zo dňa 02.05.2017 v znení dodatku č.1 zo dňa 19.06.2017, uzatvorená medzi G.. C. L. ako
predávajúcou a žalovaným v I.rade ako kupujúcim) z dôvodov podrobne špecifikovaných v tejto žalobe.

Nakoľko sa jednalo o určovaciu žalobu, bolo povinnosťou súdu primárne, aj s poukazom na zásadu
hospodárnosti konania skúmať preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení
žalobcom. Pritom v zmysle ustálenej judikatúry je naliehavý právny záujem spravidla daný v prípade,
ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho
právne postavenie neistým. Naliehavý právny záujem žalobca preukazoval tým, že za súčasného

stavu, bez toho, aby bolo vyhovené tejto žalobe, nemôže žalobca vymôcť svoju judikovanú pohľadávku
voči poručiteľke, keďže ostatný majetok poručiteľky nemá postačovať na úhradu pohľadávky žalobcu
a naopak v prípade úspechu v tomto konaní by bol žalobca schopný dosiahnuť uspokojenie svojej
pohľadávky z majetku patriaceho do dedičstva po poručiteľke. S poukazom na tieto skutočnosti by
bol súd schopný akceptovať zdôvodnenie naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe a teda

požadovanom určení v tom zmysle, že bez tohto určenia by mohlo byť ohrozené právo žalobcu domôcť
sa v plnom rozsahu uspokojenia jeho judikovanej pohľadávky.
Súd však v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že v každom súdnom konaní je súd povinný ex
offo skúmať tak aktívnu, ako i pasívnu vecnú legitimáciu strán sporu, s tým, že pokiaľ dôjde k záveru,
že strany sporu nemajú vecnú legitimáciu, musí súd z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie žalobu

zamietnuť. Totiž žalobca v konaní má aktívnu vecnú legitimáciu, pokiaľ je účastníkom hmotnoprávneho
vzťahu,resp.jenositeľomhmotnéhopráva,oktorévkonaníide.Vtejtosúvislostisúdpoukazujenato,že
konanie o určenie, že určitá vec, či už hnuteľná alebo nehnuteľná, patrí do dedičstva po poručiteľovi, je
obdobou vlastníckej žaloby, teda žaloby o určenie vlastníckeho práva, teda že ten ktorý poručiteľ v časesmrti bol vlastníkom predmetnej veci. Táto skutočnosť vyplýva aj z toho, že táto žaloba bola žalobcom
podanánatunajšísúd,keďvychádzalzvýlučnejmiestnejpríslušnostitunajšiehosúdusodkazomna§20
písm. a) C.s.p., podľa ktorého platí, že namiesto všeobecného súdu žalovaného je na konanie príslušný

výlučne súd, v ktorého obvode je nehnuteľnosť, ak sa spor týka vecného práva k nej. To znamená,
že predmetom tohto konania bol spor ohľadne určenia vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti.
Pričom pokiaľ konkrétne žaloba bola postavená ako žaloba o určenie, že predmetná nehnuteľnosť patrí
do dedičstva po zomrelej poručiteľke, je podľa názoru súdu nepochybné, že aktívne vecne legitimovaný
v tomto konaní je len ten kto je poručiteľovým dedičom resp. jeho právnym nástupcom, keďže len on by

v konečnom dôsledku mohol nadobudnúť predmetné vlastnícke právo k danej veci, ktorej sa spor týka.
Nakoľko žalobca nepreukázal toto svoje postavenie v konaní, čiže aktívnu vecnú legitimáciu na podanie
takejto žaloby, nemal súd inú možnosť, ako žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
Súd sa v tomto zmysle v plnom rozsahu stotožnil s právnym názorom vysloveným v rozsudku
Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.03.2011 sp.zn. 3Cdo/222/2010 vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii v
konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, a zároveň nezistil žiadne relevantné dôvody,

abysaodtohtoprávnehonázoruodchýlil.Súdtotižpripúšťa,žemôženastaťsituácia,žežalobcanebude
schopný v celom rozsahu v rámci dedičského konania uspokojiť svoju judikovanú pohľadávku (pričom
obdobná situácia nastáva v nespočetnom množstve aj iných prípadov), avšak táto skutočnosť nemôže
zhojiť tento nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní.
Vzhľadom k tomu, že súd zamietol žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v

konaní, nepreskúmaval súd žalobu po vecnej stránke.
Zároveň z tohto dôvodu ani nevykonal dokazovanie tak, ako to navrhol žalobca, či už pripojením súdnych
spisov, na ktoré poukázal resp. spisu Okresného riaditeľstva PZ v Trnave resp. katastrálneho spisu.
Rovnako tak nevykonal výsluch ním navrhnutých svedkov, ani dokazovanie vo vzťahu k posúdeniu
duševného stavu poručiteľky, keďže sa jednalo o návrhy na doplnenie dokazovania, ku ktorým by súd

pristúpil len v prípade, že by sa zaoberal vecou samou.
S poukazom na to súd len na okraj uvádza, že je nutné prisvedčiť obrane žalovaného v I.rade, že pokiaľ
by súd posudzoval žalobu v merite veci a musel by sa tak vysporiadať aj s prejudiciálnymi otázkami
vo vzťahu k platnosti resp. neplatnosti právnych úkonov tak, ako to žiadal žalobca v podanej žalobe, v
dôsledku ktorých žalovaný v I.rade nadobudol vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti, musel by

súd súčasne preskúmavať otázku dobromyseľnosti žalovaného v I.rade tak, ako to načrtol sám žalovaný
v I.rade v rámci svojej obrany, s odkazom na nález Ústavného súdu SR I. ÚS 549/2015 z 03.05.2017.

11. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného
sporového poriadku tak, že nakoľko boli obaja žalovaní v celom rozsahu úspešní v tomto konaní, keďže

súd žalobu zamietol, priznal súd obom žalovaným nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v
rozsahu 100 %, s tým, že o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta
prvá C.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Ak zákon
na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami

mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sanepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil (§ 125 ods. 3 C.s.p.).

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,

možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
1. sa týkajú procesných podmienok,
2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.