Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. august 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/104/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4419201606
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4419201606.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobcov: 1. W..
K. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., H. C. XX, 2. W.. I. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., H. C. XX,
obaja zast. K. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., H. C. XX, proti žalovaným: 1. O. E., nar. XX. XX. XXXX,
bytom E., C. 5, 2. C. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom E., J. XX, obaja zast. JUDr. Ľudovítom Štanglovičom,

advokátom, so sídlom Šaľa, Jarmočná 3, IČO: 51 474 841, o zaplatenie náhrady nájomného za
užívanie nehnuteľnosti nad rámec spoluvlastníckeho podielu, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, o odvolaní žalobcov v 1. a 2. rade a žalovaných v 1. a 2. rade proti uzneseniu Okresného
súdu Nové Zámky zo dňa 21. apríla 2020 č. k. 17C/13/2019-558 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku (I.) m e n í tak,
že návrh zamieta.

V napadnutom zamietajúcom výroku uznesenie súdu prvej inštancie (II.) p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadil
záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného v 1. rade v rozsahu jeho spoluvlastníckeho
podielu jedna tretina k celku, vo vlastníctve žalovaného v 2. rade v rozsahu jeho spoluvlastníckeho

podielu jedna tretina k celku, a to k nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v kat. úz. I., vedeným na LV
č. XXX ako:
a) pozemok parcely registra „C” parcelné číslo 292/9, o výmere 2641 m2, druh pozemku záhrada,
b) pozemok parcely registra „C” parcelné číslo 292/31, o výmere 495 m2, druh pozemku zastavané
plochy a nádvoria,
c) pozemok parcely registra „C” parcelné číslo 292/63, o výmere 288 m2, druh pozemku zastavané

plochy a nádvoria,
d) stavba, súpisné číslo 263, druh stavby rodinný dom, stojaci na parcele registra „C” parcelné číslo
292/31,
a to v prospech žalobcov v 1. a v 2. rade za účelom zabezpečenia ich pohľadávky z titulu náhrady
nájmu vo výške 7.680 eur s príslušenstvom a vo výške 16.560 eur s príslušenstvom, uplatňovanej
v konaní vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 17C/13/2019, a to až do úplného

zaplatenia zabezpečenej pohľadávky (I.) Vo zvyšku súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia zamietol (II.). Žalobcovi v 1. rade uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v sume 16,50 eura do 3 dní od právoplatnosti uznesenia (III.).
Žalobcovi v 2. rade uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia v sume 33 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia (IV.). Rozhodnutie po právnej stránke
odôvodnil ustanoveniami § 343 ods. 1, 2, 3, § 344, § 324 ods. 1, 3, § 328 odsek 2 veta prvá, odsek

3, § 329 odsek 1 veta prvá, odsek 2 CSP a uviedol, že žalobca v 1. rade podal dňa 06. 04. 2020
návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na zabezpečenie pohľadávky žalobcu v 1. rade vsume 7.680 eur a na zabezpečenie oboch žalobcov v sume 16.560 eur. Žalobca v 2. rade podal dňa
08. 04. 2020 návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na zabezpečenie pohľadávky žalobcu
v 1. rade v sume 7.680 eur a na zabezpečenie oboch žalobcov v sume 16.560 eur. Návrh odôvodnili

tým (keďže oba návrhy, aj keď boli podané osobitne, majú totožný obsah), že v konaní tunajšieho
súdu sp. zn. 10C/75/2018 sa dozvedeli od žalovaného v 2. rade, že jeho rodina je zadĺžená a má
pôžičky v celkovej výške, ktorá presahuje zrejme 100.000 eur, pričom toto tvrdenie žalovaného nebolo
popreté ani v tomto prebiehajúcom konaní. Aj žalovaný v 1. rade je v nepriaznivej finančnej situácii,
pričom ani on nespochybnil tento záver. V čase, keď žalovaní už vedeli, že žalobcovia od nich žiadajú

zaplatiť nájomné, predali ornú pôdu vedenú na LV č. XXX a LV č. XXX v kat. úz. I., asi vo výmere
10 ha. Rovnako inzerovali aj hnuteľné veci po ich rodičoch, ktoré si žalovaní svojvoľne ponechali.
Žalobcovia tvrdili, že existuje dôvodná obava, že exekúcia bude ohrozená, žalovaní preukázateľne
vedeli, že pohľadávka žalobcov existuje, napriek tomu sa zbavili časti svojho majetku. Podľa znaleckého
posudku je hodnota nehnuteľností 49.032,66 eura, teda podiel žalobcu v 1. rade a žalovaných v 1.
a v 2. rade má hodnotu 16.344,22 eura. Ak súd v konaní sp. zn. 10C/75/2018 prikáže nehnuteľnosť

žalovaným, ktorí budú musieť vyplatiť žalobcu v 1. rade, neostanú im prostriedky na zaplatenie, pretože
spor je náročný a musia platiť aj právneho zástupcu. Dokazovanie úmyslu žalovaných nakladať s
majetkom je takmer nemožné, teda ťažko môže žalobca jednoznačne preukázať obavu, že prevodom
majetku žalovaných dôjde k zmareniu prípadnej exekúcie. Zároveň žalobcovia podali aj žiadosť o
pripustenie zmeny petitu, kde žiadali upraviť výšku náhrady na sumu 16.560 eur v prospech žalobcov

v 1. a v 2. rade, za obdobie od 12. 03. 2016 do 12. 03. 2020 a v prospech žalobcu v 1. rade
na sumu 7.680 eur. Poukázal na to, že pokiaľ sa zabezpečovacie opatrenie podáva pred začatím
konania, bude naň nadväzovať konanie vo veci samej, ktorého predmetom bude získanie judikovanej
peňažnej pohľadávky v intenciách § 343 odsek 3 CSP. Dôvodom je, že bez existencie meritórneho
rozhodnutia, nemá zabezpečovacie opatrenie zmysel s poukazom § 343 odsek 3 CSP, ako aj z dôvodu,

aby v aplikačnej praxi neprišlo k zneužívaniu daného inštitútu. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia
je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka,
na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná,
s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky
veriteľa. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného

veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v
exekučnom konaní v súlade s § 343 odsek 3 CSP, aj napriek existencii skoršieho záložného práva.
Zabezpečovacie opatrenie nie je možné nariadiť v exekučnom konaní a nie je možné stotožniť ho
s exekučným záložným právom. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia vzniká záložné právo, ktoré
má z dôvodu, že sa zriaďuje v súdnom konaní, prívlastok sudcovské. Zriadením zabezpečovacieho

opatreniazhľadiskajehocharakteruzáložnéhoprávanadobúdajúsubjektyzabezpečovaciehoopatrenia
postavenie účastníkov vzťahu z titulu záložného práva a v týchto intenciách medzi nimi vznikajú práva
a povinnosti. Základnými predpokladmi na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia sú: zabezpečovacie
opatrenie možno zriadiť len na návrh, spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci,
právaainémajetkovéhodnoty,zriadeniezáložnéhoprávaprostredníctvomzabezpečovaciehoopatrenia

bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Dôvodom
pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že
by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže
byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že
výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom

je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie,
ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Po vyhodnotení skutkového
stavu vyplývajúceho z obsahu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ako aj súdneho
spisu v predmetnej veci a po dôkladnom zvážení všetkých okolností danej veci dospel súd prvej
inštancie k záveru, že sú splnené zákonné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,

pretože žalobcovia osvedčili predpoklady na vydanie nimi navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia.
Žalobcovia sa zabezpečovacím opatrením domáhajú zabezpečenia pohľadávky vzniknutej neplatením
náhrady nájmu, ktorá je predmetom konania, ako aj náhrady nájmu, ktorá je predmetom podaného
návrhu na rozšírenie petitu žaloby. V súvislosti so zriadením záložného práva mal za to, že žalobcovia
hodnoverným spôsobom preukázali, že žalovaní sa zbavujú, resp. sa zbavovali predmetu svojho

vlastníckeho práva, čo dokladovali aktuálnymi výpismi z LV č. XXX a č. XXX, teda tieto nehnuteľnosti
žalovaní previedli na tretiu osobu počas konania o zaplatenie finančného plnenia v prospech žalobcov.
Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva, a aby
nebolo vážnejších pochybností o potrebe takejto úpravy, pričom nevyhnutnou podmienkou jehozriadenia je existencia zákonného dôvodu, t. j. taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi
stranami, ktorý vyžaduje takúto úpravu súdom. Súd starostlivo zváži, či je tu skutočne naliehavá
potreba, keď miera osvedčenia sa riadi situáciou a najmä naliehavosťou riešenia, či právo je ohrozené

do tej miery, že je potrebné takto rozhodnúť. Žalobca domáhajúci sa nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia musí v návrhu osvedčiť, že obava ohrozenia je reálna, teda, že osoba, na majetok ktorej
navrhuje zriadiť záložné právo zabezpečovacím opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že
v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo
veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu rozhodnutia. Ohrozenie nároku žalobcu, či

už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a žalobca ho musí osvedčiť, nestačí len abstraktná
(pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv žalobcu. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva žalobcu
nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti konštatoval, že žalobcovia preukázali existenciu dôvodnej
obavy o tom, že exekúcia bude ohrozená, či zmarená, že sa žalovaní zbavujú majetku, a že žalovaní
nedisponujú dostatočným majetkom na to, aby mohli v budúcnosti uspokojiť pohľadávku žalobcov

v prípade, že tak bude súdom rozhodnuté v konaní o žalobe vo veci samej. Pre vydanie súdneho
rozhodnutia je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia rozhodnutia. Na základe uvedeného dospel k
názoru, že obava žalobcov, že výkon exekúcie bude ohrozený alebo zmarený, bola riadne osvedčená,
žalobcovia preukázali svoje tvrdenia aj predloženými listinnými dôkazmi, pričom je nesporné, že medzi
stranami sporu prebiehajú aj iné súdne konania, ktorých predmetom je peňažné plnenie. S poukazom

na všetko vyššie uvedené, návrhu žalobcov vyhovel a nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadil
záložné právo k nehnuteľnostiam v podielovom spoluvlastníctve žalobcu v 1. rade a žalovaných v 1.
a v 2. rade, podľa znenia výroku tohto uznesenia, a to až do úplného zaplatenia pohľadávky. V časti
nariadenia zabezpečovacieho opatrenia ohľadne pozemku parcely registra „C“ parc. č. 292/63 o výmere
5768 m2 - zastavané plochy a nádvoria návrh zamietol z dôvodu, že takýto pozemok nie je evidovaný

na predmetnom LV č. XXX pre kat. úz. I., je evidovaný len pozemok parc. č. 292/64 o výmere 576 m2
- záhrada, ktorá však nebola predmetom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Súd prvej
inštancie zaviazal žalobcu v 1. rade k zaplateniu súdneho poplatku za návrh v súlade s položkou 1c)
sadzobníka súdnych poplatkov zák. č. 71/1992 Zb. v platnom znení, v sume 16,50 eura z dôvodu, že
žalobca v 1. rade podal návrh elektronicky, túto sumu je povinný žalobca v 1. rade zaplatiť priloženým

príkazom na úhradu, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Žalobcu v 2. rade zaviazal k zaplateniu
súdneho poplatku za návrh v súlade s položkou 1c) sadzobníka súdnych poplatkov zák. č. 71/1992 Zb.
v platnom znení, v sume 33 eur, túto sumu je povinný žalobca v 2. rade zaplatiť priloženým príkazom
na úhradu, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. O náhrade trov konania ohľadne návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia nerozhodol, pretože o náhrade trov celého konania rozhodne v konečnom

rozhodnutí.

2. Proti tomuto uzneseniu v jeho zamietajúcej časti v zákonnej lehote na podanie odvolania, žalobcovia
v 1. a 2. rade adresovali súdu žiadosť o opravu chýb návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,
žiadosť o vydanie doplňujúceho uznesenia, eventuálne uviedli, že podávajú odvolanie voči uzneseniu v

časti, v ktorej bol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietnutý. Dôvodom zamietnutia
návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia je tá skutočnosť, že spravili chybu v samotnom návrhu
a nesprávne označili parcelu. Vzhľadom na uvedené navrhli, aby súd vydal uznesenie, ktorým vyhovie
ich opravenému návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, teda zriadi záložné právo aj k
pozemku parcely registra „C“ parcelné číslo 292/64 o výmere 576 m2 - záhrada, vo vzťahu ktorému súd

prvejinštancienávrhnanariadeniezabezpečovaciehoopatreniazamietol.Vprípade,akbyneprichádzal
do úvahy postup na vydanie opravného uznesenia, alternatívne navrhli, aby súd vydal doplňujúce
uznesenie, ktorým doplní napadnuté uznesenie aj o nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v kat. úz. I., obec
I. okres L. X., evidovanú Okresným úradom Nové Zámky, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č.
XXX ako parcela registra „C“ parcelné číslo 292/64 o výmere 576 m2. Odôvodnili to tým, že chybu

síce spravili, ale súd ich na opravu zrejmej nesprávnosti nevyzýval. Poukázali na ustanovenie § 326
ods. 1, § 129 ods. 1, 3, § 132 ods. 1 CSP. Dôvodom odvolania je skutočnosť, že došlo k zmene
návrhu, o ktorej nebolo doposiaľ rozhodnuté, a teda odpadol dôvod, pre ktorý bolo uznesenie (zrejme
zabezpečovacie opatrenie) v časti zamietnuté. Zdôraznili, že v dôsledku ich omylu došlo k nesprávnemu
postupu, eventuálne k nesprávnemu posúdeniu veci. Vzhľadom na uvedené, navrhli, aby odvolací súd

napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a to tak, že návrhu vyhovie v celom rozsahu.

3. K odvolaniu žalobcov sa vyjadrili žalovaní, ktorí namietali, že podanie žalobcov je po obsahovej
stránke neurčité a zmätočné. Namietali absenciu vymedzenia odvolacích dôvodov v zmysle § 365 CSP,preto v prípade, ak odvolací súd posúdi podanie žalobcov ako odvolanie, navrhli, aby takéto odvolanie
podľa § 386 písm. d) CSP odmietol. Žalobný návrh nie je a nemôže byť obsiahnutý v návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ale len v podaní vo veci samej, ktorým návrh na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia nie je. Pokiaľ sa však žalobcovia podaním zo dňa 11. 05. 2020 snažia
opraviť nedostatok ich návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spočívajúci v nesprávnom
označení jedného z pozemkov na LV č. XXX k. ú. I., tak poukázali na to, že podľa § 327 CSP (v
spojení s § 344 CSP) sa ustanovenie o odstraňovaní vád nepoužijú, ak ide o návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia. Preto je neopodstatnený argument žalobcov, že ich súd na opravu zrejmej

nesprávnosti nevyzval, pričom takýto postup je zo zákona možný. Relevantný komentár k výkladu
§ 327 CSP uvádza, že ustanovenie § 129 ods. 1 CSP o odstraňovaní vád sa nepoužije, ak návrh
na nariadenie neodkladného (resp. zabezpečovacieho) opatrenia nemá charakter podania vo veci
samej. V predmetnom prípade návrh žalobcov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením
záložného práva nemal charakter podania vo veci samej v zmysle § 330 ods. 2 CSP, pretože zriadenie
záložného práva zabezpečovacím opatrením svojou povahou nie je vecou samou, ale vo svojej podstate

je sekundárnym, dočasným a predbežným inštitútom vo vzťahu k veci samej, ktorou je uplatňovanie
peňažnej pohľadávky. Uviedol, že ustanovenie § 327 CSP (v spojení s § 344 CSP) je vo vzťahu k návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia špeciálnym ustanovením voči § 129 ods. 1 CSP a má preto
pred ním prednosť. Koncepcia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa súčasného
právneho stavu je postavená na striktnom návrhovom princípe a na zodpovednosti navrhovateľa,

teda navrhovateľ musí jednak správne opísať náležitosti v zmysle § 326 ods. 1 CSP, § 343 ods. 1
CSP (v spojení s § 344 CSP), osvedčiť rozhodujúce skutočnosti, a jednak presne formulovať, akého
zabezpečovacieho opatrenia sa domáha vrátane presného označenia dotknutých nehnuteľností, a to
všetko v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Po vydaní uznesenia súdu prvej inštancie
už nemôže navrhovateľ (z vlastnej iniciatívy) opraviť návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,

a preto je procesne neprípustné vyhovieť návrhu žalobcov v podaní zo dňa 11. 05. 2020, ktorým
opravujúnávrhnanariadeniezabezpečovaciehoopatreniaažiadajú,abyodvolacísúdzmeniluznesenie
súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcej časti. Súd prvej inštancie teda vo výroku II. rozhodoval vecne
správne, keď zamietol vo zvyšnej časti návrh žalobcov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na
zriadenie záložného práva na pozemok, ktorý nebol označený v súlade so zákonom č. 162/1995 Z. z.,

resp. ktorý ani neexistuje. Skutočnosť, že nebolo rozhodnuté o pripustení zmeny žaloby nemá vplyv
na čiastočne zamietajúci výrok II. napadnutého uznesenia. Odkázal na odvolacie dôvody, v ktorých
spochybnil podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva.

4. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie aj žalovaní v 1. a 2. rade proti výroku

I. napadnutého uznesenia, ktorým súd nariadil zabezpečovacie opatrenie. Namietali nesprávnosť
napadnutého uznesenia v časti I. výroku z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej
inštancie založil výrok I. napadnutého uznesenia na tom zistení, že „v súvislosti so zriadením záložného
práva mal súd za to, že žalobcovia hodnoverným spôsobom preukázali, že žalovaní sa zbavujú, resp.
sa zbavovali predmetu svojho vlastníckeho práva, čo dokladovali aktuálnymi výpismi z LV č. XXX a č.
XXX, teda tieto nehnuteľnosti žalovaní previedli na tretiu osobu počas konania o zaplatenie finančného

plnenia v prospech žalobcov“ (bod 14). Z výpisov z LV č. XXX a č. XXX k. ú. I., ktoré žalobcovia priložili k
návrhu zo dňa 06. 04. 2020 na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a ani z obsahu spisu však vôbec
nevyplýva,žežalovanípreviedlipredmetsvojhovlastníckehopráva,konkrétneornúpôdunatretiuosobu
počas tohto konania. Skutkové zistenie, resp. osvedčenie súdu prvej inštancie, že žalovaní previedli
ornú pôdu na tretiu osobu po podaní žaloby žalobcov je nesprávne. Z výpisu z LV č. XXX k .ú. Jatov zo

dňa 09. 04. 2019 vyplýva, že C. E. sa stal vlastníkom podielu 6/20 na pozemkoch reg. E - orná pôda
parc. č. 254/8 o výmere 22212 m2 a parc. č. 318/3 - orná pôda o výmere 67118 m2 v k. ú. I. v zmysle
kúpnej zmluvy, na základe ktorej bol dňa 21. 11. 2018 povolený vklad pod V 7397/2018 v prospech C.
Túto skutočnosť je možné osvedčiť si z výpisu z LV č. XXX zo dňa 09. 04. 2019 a z porovnania tohto
výpisu s výpisom z LV č. XXX vyhotovenom dňa 31. 10. 2018, kedy boli vlastníkmi ornej pôdy ešte

žalovaní,ktorývýpiszLVč.XXXžalobcoviapriložiliknávrhunanariadeniezabezpečovaciehoopatrenia.
Žalovaní teda previedli spolu podiel 6/20, resp. každý z nich podiel 3/20, na ornej pôde evidovanej na
LV č. XXX k. ú. I. ku dňu 21. 11. 2018, teda 4 mesiace pred podaním žaloby (pred 12. 03. 2019), resp.
5 mesiacov pred tým, ako im žaloba v tomto konaní bola doručená. Zo samotného výpisu z LV č. XXXpre k. ú. I. zo dňa 09. 04. 2019 žalobcami nemožno dospieť k záveru, že žalovaní sa tejto ornej pôdy
evidovanej na LV č. XXX zbavili, resp. ju previedli na tretiu osobu počas konania o zaplatenie finančného
plnenia v prospech žalobcov a tým, že súd prvej inštancie dospel k takému zisteniu na základe výpisu

z LV č. XXX, tak na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu.
Pokiaľ ide o ornú pôdu evidovanú na LV č. XXX pre k. ú. I., tak súd prvej inštancie tiež na základe
dokladovania výpisu LV č. XXX zo strany žalobcov dospel k záveru, že žalovaní aj predmetnú ornú pôdu
previedli na tretiu osobu počas predmetného konania o zaplatenie finančného plnenia požadovaného
žalobcami. Avšak žalobcovia k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia priložili výpis z LV

č. XXX vyhotovený dňa 27. 02. 2011, kedy vlastníkom ornej pôdy pozemkov reg. „E“ parc. č. 245/3 o
výmere 33000 m2 a parc. č. 254/5 o výmere 34500 m2 bol K. E. (otec žalobcu v 1. rade a žalovaných)
7/15 a žalobcovia predložili výpis z LV č. XXX pre k. ú. I. zo dňa 31. 10. 2018, kedy vlastníkom pozemkov
- ornej pôdy evidovanej na tomto LV boli žalovaní, každý v 1/2, avšak nijako z týchto príloh návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nevyplýva, že by žalovaní vôbec na niekoho previedli ornú
pôdu evidovanú na LV č. XXX a to ani počas konania. Zo samotného výpisu z LV č. XXX zo dňa 09.

04. 2019 zažurnalizovanom na č. l. 138 spisu však vyplýva, že C. E. nadobudol predmetnú ornú pôdu
evidovanú na LV č. XXX titulom kúpnej zmluvy zo dňa 17. 12. 2018 pod V 7964/2018, teda ešte 3 až
4 mesiace pred podaním žaloby žalobcov (dňa 12. 03. 2019), resp. 4 až 5 mesiacov pred tým, ako
žalovaným bola žaloba doručená, a preto z výpisu z LV č. XXX ku dňu 09. 04. 2019 nemožno dospieť
k záveru a ani mať osvedčené, že žalovaní sa tejto ornej pôdy evidovanej na LV č. XXX zbavili, resp. ju

previedli na tretiu osobu počas konania o zaplatenie finančného plnenia v prospech žalobcov a tým, že
súd prvej inštancie dospel k takému zisteniu na základe výpisu z LV č. XXX, tak na základe vykonaného
dokazovania dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu. Súd prvej inštancie nemohol mať ani len
osvedčené, že žalovaní sa „zbavovali“ svojho majetku, keď predali 4 mesiace pred podaním žaloby v
tomto konaní ornú pôdu, nevediac o konkrétnej výške náhrady, ktorú by žalobcovia požadovali, keďže

žalovaní pred doručením žaloby v tomto konaní ani len neboli vyzvaní na úhradu finančnej náhrady, ani
jej konkrétnej výšky. Navyše, súd prvej inštancie nemohol mať na základe obsahu návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia osvedčené, že sa žalovaní „zbavovali“ svojho majetku, keď žalobcovia v
návrhu na str. 6 uviedli, že žalovaní „peniaze si ponechali“, pričom išlo o kúpnu cenu z predaja ornej pôdy
žalovaných uskutočneného v novembri a decembri 2018, a teda žalovaní len zmenili formu vlastníctva

ornej pôdy na peniaze. Poukázal tiež na to, že vzhľadom na výšku pohľadávky uplatňovanej v žalobe
žalobcov, žalovaní disponujú dostatočným majetkom, čo vyplýva z obsahu spisu, a z ktorého dôvodu
nie je dôvod na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva. Z obsahu spisu
totižto vyplýva, že žalovaný v 1. rade vlastní byt č. XX evidovaný na LV č. XXXX pre k. ú. E. (č. l. 107) a
žalovaný v 2. rade vlastní byt č. 3 evidovaný na LV č. XXXX k. ú. E. (č. l. 105). Každý zo žalobcov tiež

vlastní 1/ 3 podielu na nehnuteľnostiach evidovaných na LV č. XXX k. ú. I., ide o rodinný dom, súp. č.
XXX a priľahlé pozemky a ktoré, aj keď sú predmetom konania o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva vedeného pod sp. zn. 10C/75/2014 na Okresnom súde Nové Zámky, tak jeho záver
bude taký, že buď sa žalovaným rozšíri spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach evidovaných na
LV č. XXX, alebo žalobca v 1. rade bude musieť vyplatiť žalovaných, ak budú nehnuteľnosti na LV č.

XXX prikázané do jeho výlučného vlastníctva. Za vadu konania, ktorá mohla mať (a mala) za následok
nesprávne rozhodnutie vo výroku I. napadnutého uznesenia považovali vadu spočívajúcu v tom, že
súd prvej inštancie vo výroku I. zriadil záložné právo na rozšírenú uplatňovanú pohľadávku žalobcov
bez rozhodnutia o pripustení o zmene žalobného návrhu, čím zabezpečil pohľadávku, ktorá nebola
predmetom konania. Súd prvej inštancie dňa 21. 04. 2020 nemohol vydať zabezpečovacie opatrenie

zriadením záložného práva na zabezpečenie rozšírenej uplatnenej pohľadávky žalobcu v 1. rade v sume
7.680 eur s príslušenstvom a uplatnenej pohľadávky žalobcov v sume 16.560 eur s prísl., pretože ku
dňu vydania zabezpečovacieho opatrenia súd prvej inštancie ešte nepripustil zmenu žalobného návrhu,
a teda nebolo konané o takýchto rozšírených pohľadávkach v predmetnom konaní v čase vydania
napadnutého uznesenia. Tým, že súd prvej inštancie vo výroku I. napadnutého uznesenia zabezpečil

zriadením záložného práva pohľadávky v sumách, v ktorých ešte neboli súdom právoplatne priznané
žalobcom (ktoré záložné právo má trvať „do úplného zaplatenia zabezpečenej pohľadávky“) vo vzťahu
k výške pohľadávky vo výroku I. napadnutého uznesenia 7.680 eur a 16.560 eur bez toho, aby boli
právoplatne priznané žalobcom, čím sa v rozpore s § 212 ods. 1 CSP výrok I. napadnutého uznesenia
stavia do postavenia rozsudku vo veci samej, došlo k inej vade konania, ktorá mohla mať a mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo výroku I. napadnutého uznesenia. Namietali nesprávnu aplikáciu
procesného ustanovenia § 343 ods. CSP vo vzťahu k podmienke „obavy, že exekúcia bude ohrozená“ a
aplikoval ju v rozpore s jej ustáleným výkladom v zmysle názorov najvyšších súdnych autorít. Poukázali
na názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovaný pod R 20/1998. Pri takomto výkladeprocesného ustanovenia § 343 ods. 1 CSP nemožno dospieť k záveru, že podmienka „obavy ohrozenia
exekúcie“ je daná, keď súd prvej inštancie vychádza v odôvodnení v bode 14, resp. v bode 15 len z
toho osvedčenia, že „žalovaní sa zbavujú majetku“ a to tým, že previedli ornú pôdu z LV č. XXX a LV č.

XXX (súd prvej inštancie navyše nesprávne zisťuje, že k tomu došlo počas tohto konania). Prevod ornej
pôdy žalovaných však nepredstavuje ich konanie, ktoré by podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvnili
ich majetkové pomery, pretože išlo o predaj ornej pôdy, za ktorú žalovaní dostali kúpnu cenu, ktorú
žalobcovia v návrhu (na str. 6) odhadujú na cenu rádovo niekoľko desiatok tisíc eur a tvrdia o nej,
že si žalovaní peniaze z predaja ornej pôdy ponechali (str. 6 návrhu). Návrh žalobcov na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia nespĺňa náležitosti podľa § 326 ods. 1 CSP, keď návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia neobsahoval riadne ani dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená, a teda súd prvej inštancie bol povinný návrh
zamietnuť, preto postupoval nesprávne. Žalobcovia v návrhu neuviedli také rozhodujúce skutočnosti,
ktoré by odôvodňovali obavu, že exekúcia bude ohrozená, čo v podstate vyplýva z toho, že súd prvej
inštancie nezaložil výrok I. napadnutého uznesenia na žiadnom tvrdení žalobcov v návrhu, ktorými sa

snažili odôvodniť obavu ohrozenia exekúcie. Zo zápisnice o predbežnom prejednaní sporu zo dňa 27.
02. 2020 však žiadne vyhlásenie súdu prvej inštancie o tom, že nárok žalobcov je daný, nevyplýva (ani,
že ho treba vymerať geodetom a pod.), keď súd prvej inštancie v zmysle § 171 ods. 1 CSP uviedol
predbežné posúdenie veci s tým, že nie je sporné v konaní, že žalovaní v 1. a 2. rade a žalobca v 1. rade
súpodielovýmispoluvlastníkminehnuteľnostínaLVč.XXXk.ú.I.aniejespornéanivlastníctvožalobcov

k nehnuteľnostiam na LV č. XXX. Sporná je výmera, ktorú žalovaní z parc. č. 292/10 a parc. č. 312/5
užívajú a sporná je výška nároku na náhradu zo strany žalobcov, ktorá bola vyčíslená len z ich strany (str.
3 zápisnice z 27. 02. 2020). Súd prvej inštancie teda nevyslovil názor, že nárok žalobcov je daný. Ďalej
namietal neurčitosť a nezrozumiteľnosť návrhu s poukazom na § 327 CSP v spojení s § 344 CSP, čím
došlokinejvade,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutievnapadnutomvýrokuI.Poukázali

nato,žežalobcoviavnávrhunanariadeniezabezpečovaciehoopatreniapredkladalisúduprvejinštancie
neurčité, zmätočné, skreslené tvrdenia o tom, že žalovaní predali ornú pôdu vo výmere o výmere 66
381 m2 uvedená na LV XXX a orná pôda o výmere 26 799 m2 uvedená na LV XXX - celkom cca 10
ha. Zdôrazňovali zavádzanie zo strany žalobcov, čo sa týka času - roku, v ktorom došlo k prevodom
ornej pôdy žalovaných na C. E., keď žalobcovia vyslovene uvádzali na str. 4 návrhu, že k tomu došlo 17.

12. 2019, na str. 5 predmetného návrhu uviedli, že k prevodu nehnuteľností došlo na C. E. zo dňa 18.
12. 2019. Neurčitosť a nezrozumiteľnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je založená
na tom, že žalobcovia neurčito a nezrozumiteľne vo vzťahu k žalovanému v 2. rade uvádzajú, že jeho
rodina má byť zadlžená, pričom nijako nevysvetľujú, ako sa to má týkať priamo žalovaného v 2. rade,
ktorý je stranou v tomto konaní a z takéhoto nejasného tvrdenia o údajnom dlhu rodiny žalovaného v 2.

rade vyvodzujú osvedčenie nepriaznivej finančnej situácie (oboch) žalovaných, čo je tiež nezrozumiteľné
a neurčité. Súd prvej inštancie v odôvodnení nevysvetlil, aký je vôbec súvis medzi tým, že žalovaní
previedli ornú pôdu z LV č. XXX a LV č. XXX, na čom založil odôvodnenie napadnutého výroku I.
a obavou, že exekúcia prípadnej judikovanej pohľadávky žalobcov bude ohrozená, čo je zo zákona
relevantný dôvod na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 ods. 1 CSP. Žalobcovia súdu

prvej inštancie poskytli tvrdenie v návrhu, že žalovaní si peniaze z predaja ornej pôdy ponechali, pričom
žalobcovia odhadli, že žalovaní mohli predať ornú pôdu, cca 10 ha, za cenu niekoľko desiatok tisíc eur.
Teda, ak súd mal od žalobcov informáciu, že žalovaní predali ornú pôdu a ponechali si z jej predaja túto
kúpnu cenu, dokonca v sume niekoľko desiatok tisíc eur, tak nie je zrejmé, ako mohol dospieť k záveru,
že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená, keď žalobcovia sami v návrhu poskytli súdu informácie,

žežalovanívpodstateornúpôdupremenilinainúformumajetku-peniaze.Súdprvejinštancietiežvôbec
nevysvetlil, z akého dôvodu považoval prevod ornej pôdy žalovaných za zbavovanie sa ich majetku a
má tak byť daný dôvod na zriadenie záložného práva výrokom I. napadnutého uznesenia. Súd prvej
inštancie na to, že zriadil záložné právo, ktoré je právom k cudzej veci, silnejším ako vlastnícke právo,
a to vo vzťahu k podielu 1/3 každého zo žalovaných na nehnuteľnostiach na LV č. XXX k. ú. I. (okrem

jedného pozemku), z ktorého dôvodu nemožno považovať napadnuté uznesenie k výroku I. za riadne
odôvodnené. Vzhľadom na uvedené, navrhli, aby odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku I. zrušil,
alternatívne navrhli, aby uznesenie v napadnutom výroku I. zmenil tak, že návrh žalobcu v 1. rade a
žalobcu v 2. rade na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

5. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedli, že odvolanie so špekulatívnymi
argumentmi s cieľom zmiasť súd za správne nepovažujú. Z ich vyjadrení je zrejmé, že sa budú snažiť ísť
cestou osobného bankrotu. Ak bude pohľadávka dôvodná, žalobcovia majú istotu, že bude uspokojená,
teda, že ich nepredbehne iný veriteľ, banka, alebo že nehnuteľnosti špekulatívne neprevedú alebo sanehodia do oddlženia, vzhľadom na ich správanie, ktoré je súdu prvej inštancie známe, pretože na
ňom prebiehajú viaceré súdne spory. Je viac ako pravdepodobné, že aj prípadný úspech žalobcov vo
veci samej by mal za následok, že sa pohľadávka stane nevymožiteľnou. Násilnou aplikáciou práva,

ktorú vymedzili žalovaní vo svojom odvolaní by inštitút zabezpečovacieho opatrenia, ktorého úlohou je
zvyšovať vymožiteľnosť práva (pohľadávky) a chrániť veriteľov pred špekulatívnosťou stratil v celom
rozsahu svoj význam. Ak by boli zámery žalovaných čestné, nemá im prečo prekážať záložné právo,
ktoré ich nijako neobmedzuje, okrem prípadu prevodu. V konaní 10C/75/2018 žalovaní tvrdia, že
s majetkom nebudú disponovať, a teda už vôbec im nemá prečo záložné právo prekážať. Ani v

predmetnom odvolaní a ani v súvisiacom konaní nikdy nepopreli, že by existoval dlh vo výške viac ako
100 000 eur. Tento dlh je výsledkom nezodpovedného prístupu k financiám. Ani samotná existencia
bytu vo vlastníctve žalovaného v 2. rade (ktorý si mimochodom tiež previedol od spoločných rodičov
a súrodencov nevyplatil) nepostačuje ako zábezpeka, keďže jeho hodnota je nižšia ako hodnota jeho
záväzkov. Žalobcovia sa o prevode dozvedeli, ako tvrdia žalovaní v apríli 2019, teda v čase, keď
konanie už prebiehalo. Teda žalovaní žalobcovi v 1. rade ani len neoznámili, že sa zbavujú rodinného

majetku. Byt žalovaného v 1. rade je zaťažený záložným právom v prospech banky, v ktorej je dlžníkom,
inú nehnuteľnosť nevlastní. Je preto daná dôvodná obava aj vo vzťahu k nemu. Žalovaní v konaní
vedeli, že majú pohľadávku voči žalobcovi v 1. rade a odmietli mu poskytnúť súčinnosť za účelom
zistenia jej výšky. Súd v rámci predbežného posúdenia uviedol, že potrebuje špecifikovať hodnotu
prostredníctvomrealitnejkancelárieavymeraťgeodetomrozlohu,čosplnili.Zabezpečovacímopatrením

možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá nie je ešte predmetom žiadneho konania (rovnako tak aj po
jeho začatí a aj skončení § 324 CSP), preto právne konštrukcie žalovaných nedávajú žiaden zmysel.
Vzhľadom na uvedené, navrhli, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v časti napadnutej
žalovanými potvrdil a v časti napadnutej žalobcami zmenil tak, že návrhu žalobcov vyhovie.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
- ďalej len CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenými osobami, tak žalobcami,
ako aj žalovanými vo výrokoch, v ktorých bolo v ich neprospech rozhodnutie vydané (§ 359 CSP)
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 357 písm. d) CSP),

po skonštatovaní, že odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) preskúmal napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom podaného odvolania (§ 379 CSP) a
dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie,
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a po preskúmaní
zákonnosti a vecnej správnosti dospel k záveru, že v napadnutom vyhovujúcom výroku (I.) je potrebné

uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmeniť a v napadnutom zamietajúcom výroku (II.) je
potrebné uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

7. Žalobcovia v 1. a 2. rade podali dňa 12. 03. 2019 žalobu, ktorou sa domáhali, aby boli žalovaní
zaviazaní zaplatiť ktorémukoľvek zo žalobcov spoločne a nerozdielne sumu 9.260 eur spolu s úrokom

z omeškania vo výške 5% ročne odo dňa nasledujúceho po dni doručenia tejto žaloby súdu až do
zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň sa domáhali, aby boli žalovaní
zaviazaní zaplatiť žalobcovi v 1. rade spoločne a nerozdielne sumu 4.680 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5% ročne odo dňa nasledujúceho po dni doručenia tejto žaloby súdu až do
zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň sa domáhali náhrady trov konania.

Žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia majú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v kat. úz. I., obec I., okres I., evidovaných Okresným úradom Nové Zámky, katastrálny
odbor, na LV č. XXX, parc. reg. „E" č. 292/10 orná pôda vo výmere 41.414 m2 a parc. reg. „E" č.
312/5 orná pôda vo výmere 34.500 m2, ktoré v časti 3.900 m2 využívajú žalovaní. Žalovaní sú spolu so
žalobcom v 1. rade podielovými spoluvlastníkmi každý v rozsahu 1/3 nehnuteľností, nachádzajúcich sa v

kat.úz.I.,obecI.,okresNovéZámky,evidovanýchOkresnýmúradomNovéZámky,katastrálnyodbor,na
LVč.XXX,parc.reg.„C"č.292/9záhradavovýmere 2.641m2,parc.reg.„C"č.292/31zastavanéplochy
a nádvoria vo výmere 495 m2, parc. reg. „C" č. 292/63 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 288 m2 a
parc. reg. „C" č. 292/63 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 5768 m2 a rodinný dom so súp. č. XXX,
stojaceho na parcele 292/31. Keďže predmetné nehnuteľnosti užívajú žalovaní bez súhlasu žalobcov

ako vlastníkov a v časti užívajú žalovaní nehnuteľnosti nad rozsah ich spoluvlastníckeho podielu na úkor
žalobcu, žalobcovia si podanou žalobou uplatňujú nárok na zaplatenie náhrady nájomného za užívanie
nehnuteľností žalovanými na LV č. XXX za obdobie posledných 36 mesiacov vo výške 260 eur mesačne,
teda celkovo v sume 9.360 eur s príslušenstvom a zároveň si žalobca v 1. rade voči žalovaným uplatňujenárok na zaplatenie náhrady nájomného za užívanie nehnuteľnosti žalovanými na LV č. 300 za obdobie
posledných 36 mesiacov v sume 4.680 eur s príslušenstvom.

8. V priebehu konania podali žalobcovia návrhy na zabezpečovacie opatrenie s totožným obsahom,
ktorými sa domáhali zriadenia zabezpečovacieho opatrenia na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č.
XXX okres Nové Zámky, obec I., k. ú. I., ako parcely registra „C" č. 292/1 vo výmere 2.641 m2, parc. č.
292/31 vo výmere 495 m2, parc. č. 292/63 vo výmere 288 m2 a parc. č. 292/63 vo výmere 5.768 m2
zabezpečenia pohľadávky žalobcu v 1. rade v sume 7.680 eur a na zabezpečenie oboch žalobcov v

sume 16.560 eur. Návrhy odôvodnili tým, že v konaní tunajšieho súdu sp. zn. 10C/75/2018 sa dozvedeli
od žalovaného v 2. rade, že jeho rodina je zadlžená a má pôžičky v celkovej výške, ktorá presahuje
zrejme 100.000 eur, pričom toto tvrdenie žalovaného nebolo popreté ani v tomto prebiehajúcom konaní.
Aj žalovaný v 1. rade je v nepriaznivej finančnej situácii, pričom ani on nespochybnil tento záver. V
čase, keď žalovaní už vedeli, že žalobcovia od nich žiadajú zaplatiť nájomné, predali ornú pôdu vedenú
na LV č. XXX a LV č. XXX v kat. úz. I., asi vo výmere 10 ha. Rovnako inzerovali aj hnuteľné veci po

ich rodičoch, ktoré si žalovaní svojvoľne ponechali. Žalobcovia tvrdili, že existuje dôvodná obava, že
exekúcia bude ohrozená, žalovaní preukázateľne vedeli, že pohľadávka žalobcov existuje, napriek tomu
sa zbavili časti svojho majetku. Podľa znaleckého posudku je hodnota nehnuteľností 49.032,66 eura,
teda podiel žalobcu v 1. rade a žalovaných v 1. a v 2. rade má hodnotu 16.344,22 eura. Ak súd v konaní
sp. zn. 10C/75/2018 prikáže nehnuteľnosť žalovaným, ktorí budú musieť vyplatiť žalobcu v 1. rade,

neostanú im prostriedky na zaplatenie, pretože spor je náročný a musia platiť aj právneho zástupcu.
Zároveň žalobcovia podali aj žiadosť o pripustenie zmeny petitu, kde žiadali upraviť výšku náhrady na
sumu 16.560 eur v prospech žalobcov v 1. a v 2. rade, za obdobie od 12. 03. 2016 do 12. 03. 2020 a
v prospech žalobcu v 1. rade na sumu 7.680 eur.

9. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zariadiť záložné právo na veciach,
právachalebonainýchmajetkovýchhodnotáchdlžníkanazabezpečeniepeňažnej pohľadávkyveriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovanom opatrení.

Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

11. Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

12. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

13. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončí súd môže na návrh
nariadiť neodkladané opatrenie.

14. Podľa § 327 CSP ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti
alebo je nezrozumiteľný alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

15. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

16. Zabezpečovacie opatrenie je novým procesným inštitútom, ktoré má zo zákona prednosť pred
neodkladným opatrením, pričom ním súd môže na návrh zriadiť záložné právo na veciach, právach

alebo iných majetkových hodnotách dlžníka, na zabezpečenie veriteľovej peňažnej pohľadávky v
prípade, ak je predpoklad, že exekúcia bude ohrozená (§ 343 ods. 1 CSP). Toto záložné právo sa
zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká zápisom do príslušného registra
(kataster nehnuteľností, Notársky centrálny register záložných práv, register záložných práv Centrálneho
depozitára cenných papierov a pod.). Účelom jeho vydania je predovšetkým zvýšiť finálnu vymožiteľnosť

práv, resp. peňažných pohľadávok veriteľov a reštriktívne obmedziť priestor na špekulatívne zbavenie sa
exekučne a inak postihnuteľného majetku dlžníka. Sudcovské záložné právo, zriadené zabezpečovacím
opatrením, má povahu riadneho záložného práva v zmysle § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré
v prípade plurality záložných práv garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie. K jeho výkonuvšak môže veriteľ pristúpiť až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým mu bude zabezpečovaná
pohľadávka priznaná. Vo všeobecnosti sa na zabezpečovacie opatrenie primerane použijú ustanovenia
o neodkladnom opatrení.

17. Pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia ide o osobitný druh konania so špecifickým procesným
postupom, ktorý sám o sebe nie je naviazaný na osobitné konanie vo veci samej. Samotné uznesenie
o nariadení zabezpečovacieho opatrenia alebo neodkladného opatrenia môže byť rozhodnutím, ktorým
sa konanie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia skončí. Cieľom zabezpečovacieho

opatrenia je postavenie veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka
na zabezpečenie pohľadávky veriteľa, ktorá môže byť neskôr judikovaná, resp. už judikovaná bola, s
cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa.
Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a
bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom
konaní v súlade s ust. § 343 ods. 3 CSP. Samotné trvanie zabezpečovacieho opatrenia nemusí byť a

spravidla by ani nemalo byť podmienené právoplatným skončením konania vo veci samej.

18. V danej veci žalobcovia návrhy na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnili tým, že sa
dozvedeli o zadlžení rodiny žalovaného v 2. rade, ktorej pôžičky majú zrejme presahovať celkovú
výšku 100.000 eur a podľa ich tvrdenia aj žalovaný v 1. rade je v nepriaznivej finančnej situácii. Okrem

toho uviedli, že v čase, keď žalovaní už vedeli, že žalobcovia od nich žiadajú zaplatiť nájomné, predali
nehnuteľnosť v kat. úz. I., vedenú na LV č. XXX a LV č. XXX. Čo sa týka zbavovania sa majetku
žalovanými v čase podania žaloby, keď už vedeli, že žalobcovia si od nich uplatňujú finančný nárok, v
tejto časti treba dať za pravdu žalovaným, že keďže žaloba v tejto veci bola na súde podaná dňa 12. 03.
2019 a nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX previedli žalovaní na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17. 12.

2018, čo vyplýva z LV založeného v spise pod č. l. 415 a nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX previedli
žalovaní na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21. 11. 2018, čo vyplýva z LV založeného v spise pod č. l.
416, obe tieto kúpne zmluvy uzavreli žalovaní niekoľko mesiacov pred podaním žaloby, teda tento dôvod
žalobcov neobstojí. Čo sa týka nepriaznivej finančnej situácie žalovaných v 1. a 2. rade, žalovaní toto
tvrdeniežalobcovpopreli,keďuviedli,ževzhľadomnavýškupohľadávkyuplatňovanejvžalobe,žalovaní

disponujú dostatočným majetkom, pričom uviedli, že žalovaný v 1. rade vlastní byt č. XX evidovaný na LV
č. XXXX pre k. ú. E. (č. l. 107) a žalovaný v 2. rade vlastní byt č. X evidovaný na LV č. XXXX k. ú. E. (č .l.
105) a okrem toho vlastnia každý z nich 1/3 podiel na nehnuteľnostiach evidovaných na LV č. XXX k. ú. I.,
ideorodinnýdomsúp.č.XXXapriľahlépozemky,ktorésúajpredmetomkonaniaozrušeniepodielového
spoluvlastníctva. Zo zápisníc z konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je

zrejmé, že záujem o predmetné nehnuteľnosti majú všetci traja súrodenci, teda tak žalobca v 1. rade,
ako aj žalovaní v 1. a 2. rade. V prípade, ak medzi nimi nedôjde k dohode, bude pri rozhodovaní, ktorému
z nich prikázať nehnuteľnosť podstatným aj to, či majú finančné prostriedky na vyplatenie ostatných
spoluvlastníkov, čo budú musieť v konaní preukázať. Ak sa týchto nehnuteľností domáhajú aj žalovaní,
je dôvodné predpokladať, že sumou na vyplatenie žalobcu disponujú, teda ohrozenie exekúcie v danom

konaní nebolo preukázané. V prípade, ak by sa stal vlastníkom predmetných nehnuteľností niektorý zo
žalovaných, prípadne spoluvlastníkmi obaja žalovaní, v prípade úspechu žalobcov v tomto konaní by
žalovaní mali ďalší majetok, z ktorého by si žalobcovia svoju pohľadávku mohli uplatniť. Zatiaľ však
dôvodnosťnávrhunanariadeniezabezpečovaciehoopatreniavkonanínepreukázali,pričomjepotrebné
uviesť, že v tomto konaní zatiaľ nebolo ohľadne nároku žalobcov vykonané žiadne dokazovanie, a

teda dôvodnosť a výška nároku žalobcov doposiaľ preukázaná nebola. Nesprávny je výrok súdu prvej
inštancie (I.) aj v tom, že zabezpečovacie opatrenie nariadil až do úplného zaplatenia zabezpečenej
pohľadávky, v prospech žalobcov v 1. a 2. rade, a to v sume 7.680 eur s príslušenstvom a v sume 16.560
eur s príslušenstvom, pričom výška uplatnenej pohľadávky v tejto výške je sporná a nie je zrejmé, či a v
akej výške bude napokon priznaná. Z uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že ohrozenie

exekúcie v konaní nebolo preukázané, a teda neboli dané dôvody na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku (I.) podľa § 388
CSP zmenil a návrh zamietol.

19. K podaniu žalobcov, ktoré označili ako žiadosť o opravu chýb návrhu na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia, žiadosť o vydanie doplňujúceho uznesenia, prípadne odvolanie voči
uzneseniu v časti, v ktorej bol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietnutý, odvolací
súd považuje za potrebné uviesť, že toto ich podanie podľa obsahu posúdil ako odvolanie, pretože podľa
§ 327 v spojení s § 344 CSP sa pri návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ustanoveniao odstraňovaní vád nepoužijú, ak nejde o podanie vo veci samej, čo bol tento prípad (mal charakter
dočasnosti), preto nebolo možné vyhovieť ich návrhu na opravu chýb návrhu. Rovnako tak nebol dôvod
na postup podľa § 225 CSP a vydanie doplňujúceho uznesenia, pretože v danej veci nešlo o situáciu,

kedy by súd nerozhodol o niektorej časti predmetu konania. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že návrh
v tej časti, ktorá bola nedôvodná (parcela registra „C" č. 292/63 vo výmere 5768 m2) zamietol, odvolací
súd sa s jeho postupom stotožňuje, preto v tomto napadnutom zamietajúcom výroku (II.) uznesenie súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

20. O trovách vzniknutých v súvislosti so zabezpečovacím opatrením nebolo rozhodované s poukazom
na § 262 ods. 1 CSP, lebo bude o nich rozhodnuté v konečnom rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§

419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).