Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. november 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cb/2/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013895295
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1013895295.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členov

senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Ľubice Břouškovej, v právnej veci žalobcu: ZH Kredit, s.r.o.,
so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 36 049 581, zast.: JUDr. Felix Neupauer,
advokát,Dvořákovonábrežie8/A,81102Bratislava,protižalovanému:Všeobecnázdravotnápoisťovňa,
a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874, zast.: Mgr. Tomáš Kurinec,
advokát, so sídlom Štúrova 13, 811 02 Bratislava, o náhradu ujmy vo výške 175,71 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých
rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 08.08.2013, doručenou na súd dňa 09.08.2013, sa žalobca domáhal náhrady
ujmy vo výške 175,71 Eura, vzniknutej nariadením predbežného opatrenia uznesením Krajského
súdu v Bratislave č.k. 6Cbi/111/2005-71 zo dňa 10.5.2006, potvrdeným uznesením Najvyššieho
súdu SR č.k. 2Obo/193/2006 zo dňa 21.8.2006. Vydaným predbežným opatrením, ktoré nadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.09.2006, súd zakázal žalobcovi ako žalovanému v 2. rade,

nakladať s pohľadávkami na dlžnom poistnom, prirážke k poistnému, poplatku z omeškania a poplatku
za nesplnenie oznamovacej povinnosti v sume 38.812.129,03 Eur (1.169.254.201,- Sk). Nariadením
predbežného opatrenia vznikla žalobcovi ujma, ktorej náhradu si na základe podaného žalobného
návrhu uplatňuje. Žalobca nadobudol pohľadávky na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky, uzavretej
medzi poisťovňou PERSPEKTÍVA, družstevná zdravotná poisťovňa v konkurze, IČO: 31 629 962 ako
postupcom na strane jednej a žalobcom ako postupníkom na strane druhej dňa 07.07.2005, predmetom
ktorej bol súbor pohľadávok voči platiteľom poistného na dlžnom poistnom na zdravotné poistenie a

poplatkovzomeškania,vobjeme38.812.129,09Eur.Vrámcispeňažovaniakonkurznejpodstatyúpadcu
PERSPEKTÍVA DZP boli dňa 07.07.2005 uzavreté dve ďalšie zmluvy o postúpení pohľadávok medzi
PERSPEKTÍVA DZP ako postupcom na strane jednej a žalobcom ako postupníkom na strane druhej,
pričom predmetom druhej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 07.07.2005 bol súbor pohľadávok voči
zdravotníckym zariadeniam a predmetom tretej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 07.07.2005 bola
pohľadávka spoločnosti PERSPEKTÍVA DZP voči žalovanému. Rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva
SR č. 3215/1999, vydaným dňa 01.07.1999 bolo zrušené povolenie na zriadenie zdravotnej poisťovne

PERSPEKTÍVA DZP.

2. Uznesením Krajského súdu v Bratislave, č.k. 7K/70/2001 zo dňa 20.04.2001, konkurzný súd na návrh
likvidátora vyhlásil konkurz na majetok PERSPEKTÍVA DZP a vyhlásením konkurzu došlo k prerušeniulikvidácie na základe ust. § 13a, prvá veta zák. č. 328/92 Zb. o konkurze a vyrovnaní. Správca konkurznej
podstaty(ďalejaj„SKP“)PERSPEKTÍVADZPzaradilsúborpohľadávoknazaplateniedlžnýchpoistných,
prirážkach k poistnému, poplatkov z omeškania a poplatkov za nesplnenie oznamovacej povinnosti do

konkurznej podstaty úpadcu PERSPEKTÍVA DZP. Postúpeniu pohľadávok na žalobcu predchádzalo
vydanie opatrenia konkurzného súdu - Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.06.2005, sp. zn. 7K/70/01,
ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.06.2005 a ktorým konkurzný súd odsúhlasil
uvedený odpredaj pohľadávok. Uznesenie o zrušení konkurzu bolo napadnuté odvolaním žalovaného,
avšak najvyšší súd ako súd odvolací, svojim uznesením sp. zn. 6Obo/20/07 zo dňa 22.02.2007

napadnutéuznesenieozrušeníkonkurzupotvrdilakovecnesprávne.Návrhomnavydaniepredbežného
opatrenia a návrhu na určenie neplatnosti zmluvy zo dňa 15.11.2005 s doplnením žaloby zo dňa
09.12.2005 sa žalovaný domáhal, aby súd nariadil J.. B. Q. ako žalovanému v 1. rade a žalobcovi
ako žalovanému v 2. rade, zákaz nakladať s pohľadávkami na dlžnom poistnom, prirážke k poistnému,
poplatku z omeškania a poplatku za nesplnenie oznamovacej povinnosti v sume 38.812.129,09 Eur
(1.169.254.201,- Sk), ktoré vznikli PERSPEKTÍVE DZP pred jej zrušením, nakoľko tieto netvoria

konkurznú podstatu. Žalovaný sa spolu s návrhom na vydanie predbežného domáhal na Krajskom súde
v Bratislave tiež určenia neplatnosti zmluvy o postúpení voči platiteľom poistného v celkovej výške
38.812.129,09 Eur. Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Cbi/111/05 zo dňa 19.12.2005, súd
zakázal žalobcovi ako žalovanému v 2. rade doručením tohto uznesenia nakladať s pohľadávkami na
dlžnom poistnom, prirážke k poistnému, poplatku z omeškania a poplatku za nesplnenie oznamovacej

povinnosti v sume 38,812.129,09 Eur, ktoré vznikli úpadcovi. Po vykonanom dokazovaní súd vydal
rozsudok, ktorým určil, že zmluva o postúpení pohľadávok na sumu 38.812.129,09 eur (1.169.254.201,-
Sk) je neplatná.

3. Vo veci samej, t.j. o žalobe na určenie neplatnosti zmluvy o postúpení, bolo právoplatne rozhodnuté

rozsudkom najvyššieho súdu sp.zn. 4Obo/52/2000 zo dňa 21.07.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa09.08.2011aktorýmnajvyššísúdzmenilrozsudokKrajskéhosúduvBratislavesp.zn.6Cbi/111/2005
zo dňa 12.02.2009 tak, že žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok zamietol.
Vzhľadom na tento skutkový stav mal žalobca zákaz nakladania s pohľadávkami takmer 6 rokov, t.j. odo
dňa doručenia uznesenia Krajského súdu v Bratislave dňa 11.01.2006 do právoplatnosti rozsudku vo

veci samej, t.j. do dňa 09.08.2011.

4. Podľa názoru žalobcu boli v predmetnej veci splnené predpoklady na náhradu ujmy podľa § 77 ods. 3
zákonač.99/1963Zb.Občianskehosúdnehoporiadku(ďalejlen„O.s.p.“).Predbežnéopatreniezanikne,
ak sa žalobe vo veci smej nevyhovelo a predbežné opatrenie preukázateľne zaniklo dňom právoplatnosti

rozsudku vo veci samej. Žalobca teda nemohol nakladať s pohľadávkami, ktoré nadobudol na základe
zmluvy o postúpení pohľadávky takmer 6 rokov. Žalobca si uplatňuje ujmu vo výške 175,71 Eur,
ktorá pozostáva z poistného vo výške 15,- Eur, poplatku z omeškania vo výške 160,71 Eur, ktorá
žalobcovi vznikla tým, že počas právoplatne nariadeného predbežného opatrenia, ktorým bol žalobcovi
uložený zákaz nakladať s pohľadávkami, medzi ktoré patrila aj pohľadávka voči dlžníkovi - J.V. Y., V..

XX.XX.XXXX, P. R. XX, XXX XX P., došlo k premlčaniu pohľadávky a toto premlčanie bolo právnym
zástupcom dlžníka namietnuté. Podľa názoru žalobcu, predbežné opatrenie, ktoré bolo nariadené,
predstavuje ujmu do práv žalobcu, nakoľko v dôsledku právoplatne nariadeného predbežného opatrenia
nedošlo k rozmnoženiu majetkových hodnôt, pričom na žalobcu boli pohľadávky postúpené v riadnom
procese a v dôsledku nariadeného predbežného opatrenia stratil žalobca očakávaný prínos v súvislosti

s nadobudnutím majetku.

5. Žalovaný uviedol, že nedošlo k naplneniu predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, nakoľko
žalobca nepreukázal vznik ujmy a už vôbec nie príčinnú súvislosť medzi vznikom ujmy a existenciou
predbežného opatrenia. Žalobca by nemal možnosť svoju pohľadávku vymáhať ani keby predbežné

opatrenie neexistovalo. Ani on a ani správca konkurznej podstaty nemohli vydávať platobné výmery;
všeobecné súdy neboli oprávnené rozhodovať o nárokoch v oblasti verejného zdravotného poistenia
a návrh na vydanie platobného výmeru mohla pre Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
podať len zdravotná poisťovňa. Absentuje teda príčinná súvislosť medzi ujmou a procesnými účinkami
predbežného opatrenia pri dobrovoľnom, alebo nútenom výkone jeho obsahu.

6. Súd rozsudkom č.k. 4Cb/2/2014-217 zo dňa 05.11.2015 žalobe vyhovel a žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 175,71 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5%
ročne odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby do zaplatenia, ako aj nahradiť vzniknutétrovy konania v sume 222,47 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Súd v uvedenom
rozsudku konštatoval, že voči žalobcovi bolo právoplatne nariadené predbežné opatrenie, ktorým mu
bol uložený zákaz nakladať s pohľadávkami na dlžnom poistnom, prirážke k poistnému, poplatku z

omeškania a poplatku za nesplnenie oznamovacej povinnosti v sume 38.812.129,09 Eur. Tento zákaz
skončil až právoplatnosťou rozsudku vo veci samej č.k. 4Obo/52/2009 zo dňa 09.08.2011. Žalobca
tak nemohol nakladať s pohľadávkami nadobudnutými na základe zmluvy o postúpení pohľadávky.
K premlčaniu dlžného poistného došlo v roku 2008, teda počas nariadeného predbežného opatrenia.
Súd bol názoru, že ak by nebolo nariadené predbežné opatrenie, pohľadávka voči dlžníkovi, by bola

vymožená, no v príčinnej súvislosti s nariadeným predbežným opatrením, ktorým mu bol uložený zákaz
nakladania aj s pohľadávkou voči dlžníkovi J. Y., k vymoženiu nedošlo a v dôsledku vznesenej námietky
premlčania nikdy nedôjde. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že priamou a bezprostrednou
príčinou ujmy spôsobenej nariadeným predbežným opatrením v uvedenom prípade bola zákonom
obmedzená možnosť vymáhania pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi prostredníctvom Úradu pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou. Poukázal na to, že predmetná pohľadávka žalobcu voči dlžníkovi vznikla

z práva verejného a jej pôvodným vlastníkom bola zdravotná poisťovňa, ktorá ju následne postúpila so
všetkými právami s ňou spojenými na žalobcu. Postúpením pohľadávky sa jej obsah a jej verejnoprávny
charakter nezmenil. Z uvedeného vyplýva, že samotné postúpenie pohľadávky nebolo spôsobilé založiť
taký právny stav, ktorý by odňal žalobcovi reálnu možnosť aktívne procesne vymáhať pohľadávku
voči dlžníkovi, prostredníctvom zákonom určeného orgánu verejnej správy - Úradu pre dohľad nad

zdravotnou starostlivosťou. Na žalobcu bolo prevedené právo nielen na prijímanie plnenia dlžníka z
pohľadávky vyplývajúceho, ale zároveň aj všetky práva s ňou spojené. Charakter pohľadávky bol určený
v čase vzniku a zmena v osobe veriteľa tento charakter v žiadnom smere nezmenila.

7. Na základe odvolania žalovaného, Najvyšší súd SR uznesením č.k. 4Obo/8/2017 zo dňa 30.11.2017

rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č.k. 4Cb/2/2014-217 zo dňa 05.11.2015 zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. Konštatoval, že súd prvej inštancie si osvojil tvrdenia žalobcu, že žalovaný je povinný
nahradiť mu vzniknutú ujmu podľa § 77 ods. 3 O.s.p. bez toho, aby vykonal riadne dokazovanie, bez
ktorého nie je možné vyhodnotiť konkrétne dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, robiť skutkové
závery a vo veci rozhodnúť, čím bolo porušené právo účastníka na spravodlivý proces. Najvyšší súd

SR ďalej uviedol, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nedal presvedčivú
a jasnú odpoveď na podstatné otázky ohľadne splnenia predpokladov zodpovednosti za vzniknutú
ujmu. Nereagoval relevantne na námietky žalovaného ohľadne spochybnenia existencie pohľadávky,
spornosti jej výšky ako aj spochybnenia príčinnej súvislosti medzi vznikom ujmy a účinkami nariadeného
predbežného opatrenia. Nezaoberal sa ani konaním resp. nekonaním žalobcu po postúpení pohľadávky,

kedy sa stal jej vlastníkom (07.07.2005), a to napriek jednoznačnému konštatovaniu v rozsudku, že
samotné postúpenie pohľadávky nebolo spôsobilé založiť taký právny stav, ktorý by odňal žalobcovi
reálnu možnosť aktívne procesne vymáhať pohľadávku voči dlžníkovi, a to prostredníctvom Úradu
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. V tomto smere však nevykonal žiadne dokazovanie, t.j. či
oprávnený sa domáhal svojich práv a nárokov na zákonom určenom orgáne verejnej správy a s akými

výsledkami. Taktiež uviedol, že predmetná pohľadávka žalobcu voči dlžníkovi vznikla z práva verejného
a jej pôvodným vlastníkom bola zdravotná poisťovňa, ktorá bola oprávnená uplatniť si na úrade nárok na
dlžné poistné vrátane príslušenstva, ako aj vymáhať predmetné pohľadávky na základe právoplatného
rozhodnutia úradu, t.j. všeobecné súdy neboli oprávnené rozhodovať o nárokoch verejného zdravotného
poistenia (§7 O.s.p.). Najvyšší súd SR poukázal i na spornosť samostatnej výšky uplatneného nároku,

keďže žalobca si uplatňuje ujmu vo výške 175,71 Eur, ktorá pozostáva z poistného vo výške 15,- Eur,
poplatku z omeškania vo výške 160,71 Eur, ale neuvádza, za aké obdobie je uplatnený poplatok z
omeškania. K zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 07.07.2005 je pripojený zoznam pohľadávok,
kde výška postúpenej pohľadávky dlžníka (Jána Pechotu) predstavuje sumu 1.192,- Sk (č.l. 174) a
oznámenie postupcu veriteľa zo dňa 25.07.2006 dlžníkovi o postúpení pohľadávky obsahuje postúpenú

čiastku v celkovej výške 1.531,- Sk a z toho neuhradené poistné predstavuje sumu vo výške 452,- Sk
a poplatok z omeškania sumu vo výške 1.079,- Sk (č.l. 175).

8. Proti uzneseniu Najvyššieho súdu SR č.k. 4Obo/8/2017 zo dňa 30.11.2017 podal dovolanie žalobca,
keďže mal za to, že o odvolaní bolo rozhodnuté vylúčenými sudcami senátu 4O. Najvyšší súd SR

uznesením č.k. 1ObdoV/6/2018 zo dňa 30.04.2019 dovolanie žalobcu odmietol a žalovanému priznal
nárok na náhradu trov dovolacieho konania.9. Po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím súdom (uznesenie č.k. 4Obo/8/2017 zo dňa
30.11.2017) súd prvej inštancie opätovne vec prejednal v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu. Z
vykonaného dokazovania výsluchom zástupcov strán sporu a listinnými dôkazmi - zmluva o postúpení

pohľadávok zo dňa 07.07.2005, dodatok č. 1 a príloha 2 zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa
07.07.2005, oznámenie postupcu veriteľa zo dňa 25.07.2006 dlžníkovi, uznesenie Krajského súdu
v Bratislave, č.k. 6Cbi/111/2005-71 zo dňa 10.05.2006 potvrdené uznesením Najvyššieho súdu SR,
č.k. 2Obo/193/2006 zo dňa 21.08.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.09.2006, rozsudok
Najvyššieho súdu SR č.k. 4Obo/52/2009-350 zo dňa 21.06.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa

09.08.2011 a ostatným obsahom spisu bol súdom prvej inštancie zistený nasledovný a medzi účastníkmi
nesporný skutkový stav veci:

10. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 07.07.2005 postúpil JUDr. Tomáš Kozovský, správca
konkurznej podstaty úpadcu PERSPEKTÍVA, družstevná zdravotná poisťovňa v konkurze, ako postupca
na ZH KREDIT, spol. s r.o. (žalobca) ako postupníka súbor pohľadávok úpadcu voči platiteľom a

samoplatcom poistného v celkovej výške istiny spolu s príslušenstvom 1.169.254.201,- Sk (istina vo
výške 610.687.737,- Sk a jej príslušenstvo vo výške 558.566.464,- Sk) a to podľa stavu účtovnej
evidencie úpadcu po pobočkách ku dňu 10.11.2004 zo dňa 22.11.2004. Dodatkom č.1 k zmluve zo
dňa 07.07.2005 bola dohodnutá odplata za postúpené pohľadávky vo výške 750.000,- Sk. Postúpením
pohľadávky spolu s príslušenstvom vstúpil postupník do všetkých práv vyplývajúcich z postúpenej

pohľadávkynaneuhradenompoistnomapoplatkuzomeškaniazneodvedenéhopoistnéhonazdravotné
poistenie voči dlžníkovi J. Y. vo výške 1.192,- Sk, čo vyplýva z prílohy zmluvy o postúpení pohľadávok.
Pohľadávka voči uvedenému dlžníkovi bola platne postúpená na žalobcu, keďže v konaní o určenie
neplatnosti zmluvy o postúpení bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Najvyššieho súdu SR č.k.
4Obo/52/2009 zo dňa 21.07.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.08.2011, a ktorým Najvyšší

súd SR zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Cbi/111/2005-263 zo dňa 12.02.2009 tak, že
žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok zamietol.

11. Rovnako je preukázané a nesporné, že v konaní 6Cbi/111/2005 bolo Krajským súdom v Bratislave
dňa 10.05.2006 vydané predbežné opatrenie č.k. 6Cbi/111/2005-71, potvrdené uznesením Najvyššieho

súdu SR č.k. 2Obo/193/2006 zo dňa 21.08.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
23.09.2006, ktorým súd zakázal žalobcovi (ako žalovanému v 2. rade) nakladať s pohľadávkami na
dlžnom poistnom, prirážke k poistnému, poplatku z omeškania a poplatku za nesplnenie oznamovacej
povinnosti v sume 38.812.129,03 Eur (1.169.254.201,- Sk), a to až do právoplatnosti skončenia
konania vo veci určenia neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok. Tak, ako je uvedené v bode

10 odôvodnenia, žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení bola právoplatne zamietnutá dňa
09.08.2011. Nadobudnutím právoplatnosti dňa 09.08.2011 zanikla účinnosť vydaného predbežného
opatrenia č.k. 6Cbi/111/2005-71.

12. Podľa § 77 ods. 1) písm. b) O.s.p., predbežné opatrenie zanikne, ak sa návrhu vo veci samej

nevyhovelo.

13. Podľa § 77 ods. 3) O.s.p., ak predbežné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu,
než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené,
navrhovateľ je povinný nahradiť ujmy tomu, komu predbežným opatrením vznikli. Rozhodne o tom na

návrh súd, ktorý nariadil predbežné opatrenie.

14. Podľa § 18 ods. 1 písm. a) bod 3, zák. č. 581/2004 Z. z., Úrad vydáva platobné výmery vo veciach
uplatnených zdravotnou poisťovňou, ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedených
preddavkov na poistné alebo neodvedeného nedoplatku na poistnom podľa osobitného predpisu, 38)

úroky z omeškania 38a) a pohľadávky vyplývajúce z nezaplatenej úhrady za neodkladnú zdravotnú
starostlivosť podľa osobitného predpisu, 38b).

15. Podľa ustanovení § 77 a odsek 3, 4 a 5 zákona č. 581/2004 Z. z.: „Nárok na pohľadávky podľa
odsekov 1 a 2 môže zdravotná poisťovňa uplatniť podaním návrhu na vydanie platobného výmeru

na úrade. Podanie je možné vykonať písomnou alebo elektronickou formou. Spôsob a náležitosti
elektronickej formy podania určí úrad.“„Konanie sa začína na návrh zdravotnej poisťovne. Ak zdravotná poisťovňa uplatňuje pohľadávku voči
právnickej osobe, návrh musí obsahovať obchodné meno alebo názor, sídlo alebo miesto podnikania a
identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak zdravotná poisťovňa uplatňuje pohľadávku voči fyzickej osobe,

návrh musí obsahovať meno, priezvisko, trvalý pobyt a rok narodenia; ak ide o fyzickú osobu oprávnenú
na podnikanie, aj obchodné meno, miesto podnikania a identifikačné číslo, ak je pridelené. O začatí
konania úrad účastníkov konania neupovedomuje.“

„Úrad rozhoduje o pohľadávke zdravotnej poisťovne platobným výmerom. Platobný výmer sa vydáva na

základe skutočností uvedených v návrhu.“

16. Z citovaných ust. zák. č. 581/2004 Z. z. vyplýva, že uplatniť na úrade pohľadávku na poistnom
môže len zdravotná poisťovňa, ktorou je v zmysle § 2 ods. 1 zák. č. 581/2004 Z. z. akciová spoločnosť
so sídlom na území SR založená na účely vykonávania verejného zdravotného poistenia na základe
povolenia na vykonávanie verejného zdravotného poistenia.

17. V predmetnej veci nebolo preukázané, že na zaplatenie dlžnej sumy zdravotného poistenia a
poplatku z omeškania dlžníka J. Y. za obdobie od 01.01.1998 do 08.12.1998 by bol vydaný platobný
výmer Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (podľa zák. č. 581/2004 Z. z.) a to na základe
návrhu uplatneného zdravotnou poisťovňou. Vzhľadom k tomu, že na predmetnú pohľadávku nebol

vydaný platobný výmer, nemohol ani žalobca predmetnú pohľadávku od dlžníka ani vymáhať, z čoho je
zrejmé, že pohľadávka žalobcu je pre absenciu exekučného titulu - platobného výmeru, nevymožiteľná.
Za situácie, že absentuje platobný výmer, aj v prípade, že by predbežné opatrenie nebolo nariadené,
postavenie žalobcu by sa nezmenilo, pretože vymoženiu pohľadávky bránili legislatívne prekážky na
strane žalobcu. Keďže pohľadávka, ktorú v rámci konkurzného konania správca konkurznej podstaty

úpadcu PERSPEKTÍVA DZP postúpil žalobcovi, nebola v čase postúpenia predpísaná platobným
výmerom, ktorý mohla vydať do 31.12.2004 len zdravotná poisťovňa podľa zák. č. 273/1994 Z. z., a od
01.01.2005 Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou podľa zák. č. 581/2004 Z. z., žalobca nemá
možnosť túto pohľadávku vymáhať, a to bez ohľadu na vydané predbežné opatrenie. Žalobca v konaní
nepreukázal, že by na základe jeho návrhu na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou tento

úrad platobný výmer na predmetné dlžné poistné a poplatok z omeškania vydal. Navyše, žalobca na
podanie takého návrhu ani nemal oprávnenie, keďže tento mohla podať úradu len zdravotná poisťovňa.

18. Súd preto dospel k záveru, že predbežným opatrením podľa § 77 ods. 3 O.s.p., žalobcovi žiadne
ujma nevznikla, rovnako tak nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi tvrdenou ujmou a existenciou

predbežného opatrenia, pretože žalobca by nemal možnosť svoju pohľadávku vymáhať, ani keby
predbežné opatrenie neexistovalo.

19. Súd poukazuje i na záver Ústavného súdu v rozhodnutiach sp. zn. I. ÚS 111/2017 a II. ÚS 195/2017,
podľa ktorého, ak pohľadávka žalobcu nebola právoplatne priznaná pred jej postúpením a to platobným

výmerom, nemožno hovoriť o vymáhateľnom nároku, pretože tento nie je krytý žiadnym exekučným
titulom individuálnym - správnym aktom autoritatívne určujúcim rozsah verejnoprávnej pohľadávky.
Žalobca v postavení súkromnej obchodnej spoločnosti mohol a mal vedieť, že jeho právne postavenie
nezodpovedá legálnej definícii zdravotnej poisťovne, a preto nebude oprávneným subjektom na podanie
návrhu na vydanie platobného výmeru úradom. Ak sa žalobca za týchto okolností slobodne rozhodol

pre nadobudnutie takejto pohľadávky, ktoré sa javí ako špekulatívne, ide o súčasť jeho podnikateľského
rizika, ktoré v súvislosti so svojou obchodnou činnosťou musí znášať. Vzhľadom na to, že predmetná
obchodná transakcia je v príkrom rozpore s verejnoprávnym účelom zákona o zdravotnom poistení
(úhrada povinností platiteľov poistného na účely využitia takto získaných finančných prostriedkov na
úhradu poskytovania zdravotnej starostlivosti), nemôže požívať súdnu ochranu.

20. Vzhľadom k tomu, že žalobcovi nemohla vzniknúť a ani nevznikla škoda ani ujma a vzhľadom k
tomu, že domnelá ujma nevznikla ani v príčinnej súvislosti s nariadeným predbežným opatrením, súd
dospel k jednoznačnému záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne a preto ju zamietol.

21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP
tak, že v konaní úspešnému žalovanému priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na ich náhradu v
plnom rozsahu. O ich výške rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.22. Súd v súvislosti so zamietnutím žaloby záverom poukazuje i na rozhodnutie Krajského súdu
v Bratislave č.k. 13Cb/2/2013-367 zo dňa 26.09.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť v spojení s

rozsudkom Najvyššieho súdu SR č.k. 5Obo/21/2018-399 zo dňa 23.05.2019, a to dňa 09.07.2019,
ako aj na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Cb/3/2014 zo dňa 30.10.2019 v skutkovo i
právne totožnej veci, kde boli taktiež zamietnuté žaloby na náhradu ujmy, ktorá mala byť žalobcovi
spôsobená tým, že v dôsledku predmetného predbežného opatrenia nemohol nakladať s pohľadávkami
nadlžnompoistnom,prirážkekpoistnému,poplatkuzomeškaniaapoplatkuzanesplnenieoznamovacej

povinnosti. Z uvedenej judikatúry je zrejmé, že súdy o rovnakom nároku už rozhodovali (i keď v iných
výškach), pričom boli taktiež prijaté závery o neexistencii platobných výmerov, resp. o nemožnosti vydať
platobné výmery neoprávnenou osobou. Súčasťou princípu právnej istoty v zmysle článku 1 ods. 1
Ústavy SR je i predvídateľnosť práva a požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri
opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (I. ÚS 87/1993, PL. ÚS 16/1995, II. ÚS
80/1999), teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované (nález z

II. ÚS 19/2016 zo dňa 15.06.2016).

23. Uvedený rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti

ktorému uznesenie smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného úroku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.