Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. máj 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 27Csp/219/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317220161
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Maniačková

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2317220161.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Katarínou Maniačkovou, v spore žalobcu:

SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, zastúpený Jakubčák, advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanému: W.
Z., I.. XX.X.XXXX, Z. Ž.Á. XXXX/XX, XXX XX M., Š. T. M., zastúpený JAVOR - TOKÁR advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Stará Vajnorská cesta 37, 831 04 Bratislava, IČO: 36 264 7502 o zaplatenie
723,14 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 723,14 eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 723,14 eur od 10.1.2018 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobcovi priznáva právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.12.2017 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného
k zaplateniu sumy 723,14 eur s príslušenstvom a k náhrade trov predmetného konania. V podanej
žalobe žalobca uviedol, že je prevádzkovateľom a vlastníkom distribučnej siete, prostredníctvom ktorej
zabezpečuje distribúciu zemného plynu ku koncovým odberateľom (doprava plynu z výstupných miest
prepravnej siete a vstupných miest distribučnej siete až ku koncovým odberateľom), zabezpečuje
pripojenie k distribučnej sieti a meranie spotreby zemného plynu. Žalobca teda dopravuje plyn z miesta,

kde vstupuje do siete (vstupné body) až do miesta, kde zo siete vystupuje (výstupné body), za ktoré
body sa považujú body oddeľujúce distribučnú sieť od odberného plynového zariadenia odberateľa, t.j.
hlavný uzáver plynu. Na určenie množstva plynu odobratého odberateľmi sú pritom rozhodujúce údaje
o spotrebe zemného plynu zaznamenané určenými meradlami. Ak sa na odbernom mieste meradlo
nenachádzalo, alebo sa na odberné miesto hľadí akoby sa na ňom meradlo nenachádzalo, platí že
plyn, ktorý odoberateľ odobral, nedodal do siete žiadny z dodávateľov zemného plynu, ale išlo o plyn
patriaci prevádzkovateľovi siete. Rovnako ide o odber zemného plynu, ktorý patrí prevádzkovateľovi

v prípade odberu zemného plynu bez platne uzatvorenej zmluvy o dodávke plynu ako aj v prípade
odberu nemeraného plynu. Pre určenie množstva plynu, ktoré dodávateľ do siete dodal, je rozhodujúci
údaj z meradla (plynomeru), ktorý pri nemeranom odbere nie je k dispozícii. Pokiaľ teda odberateľ
odoberá zo siete nemeraný plyn, nedodal plyn, ktorý bol takýmto spôsobom odobratý, do siete dodávateľ
daného odberateľa. Uvedené rovnako platí aj v prípade odberu meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, ako aj v prípade odberu plynu meradlom, ktoré v dôsledku
neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu. V

takýchto prípadoch dochádza k zmenšeniu majetkovej sféry prevádzkovateľa, t.j. žalobcu, pričom v
zmysle ustanovenia § 81 zákona o energetike č. 251/2012 Z.z. (ďalej len „zákon o energetike“),
je nárok na zaplatenie takto odobratého plynu považovaný za nárok na náhradu škody. Spolu s
náhradou škody je odberateľ povinný v zmysle ustanovenia § 82 ods. 2 zákona o energetike uhradiťaj ušlý zisk. Na odbernom mieste žalovaného bolo pri kontrole zistené a neskôr znalcom (znalecký
posudok bol vypracovaný znalcom pre odbor Kriminalistika a odvetvie Mechanoskopia pod č. 439/
PL-2016) konštatované porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Takýto odber, je podľa

ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, považovaný za neoprávnený. Znalec konštatoval
a potvrdil, že pôvodné zabezpečenie proti manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené iným
(inou plombou). Škoda bola vyčíslená na sumu 723,14 Eur a to v súlade s ustanovením § 82 ods. 4
zákona o energetike a s vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje
spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Žalobca dňa 11.7.2016 žalovanému

vystavil daňový doklad č. XXXXXXXXXX znejúci na sumu 723,14 Eur so splatnosťou dňa 25.7.2016.
Žalovaný však uvedenú sumu v lehote splatnosti žalobcovi neuhradil, v dôsledku čoho sa dostal s
peňažným plnením do omeškania. Preto žalobca si v predmetnom konaní okrem vzniknutej škody
uplatnil aj úrok z omeškania v zákonnej výške.

2. Súd v danej veci vydal platobný rozkaz č.k. 27Csp/219/2017-31 zo dňa 9.1.2018, voči ktorému však

žalovaný podal včas odpor s vecným odôvodnením. Preto súd uznesením č.k. 27Csp/219/2017-46 zo
dňa 8.3.2018 vydaný platobný rozkaz zrušil v plnom rozsahu a vo veci následne nariadil pojednávanie,
a to na deň 28.5.2018.

3. Žalovaný v podanom odpore cestou svojho právneho zástupcu poukázal na nedostatky znaleckého

posudku, ktorý žalobca priložil k podanej žalobe. Podľa žalovaného predložený znalecký posudok
neobsahuje zákonom predpísané náležitosti a je nepreskúmateľný, nakoľko v ňom absentuje
špecifikácia tvarovej a rozmerovej nezhody špecifických znakov sporného a kontrolného odtlačku na
plombetelesaplynomera.Zároveň zposudkunevyplýva,koľkoplombovacíchkliešťovmalvrozhodnom
období k dispozícii žalobca a z akého dôvodu neboli pri porovnávaní sporného a kontrolného materiálu

použitéodtlačkyvšetkýchplombovacíchkliešťov.Poukázalnato,žeznalecvposudkukonštatoval,žena
základe optického skúmania môže potvrdiť, že sporé odtlačky čeľustí plombovacích kliešťov a kontrolné
odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Avšak zo znaleckého posudku nevyplýva,
či znalec mal k dispozícii všetky kliešte, ktoré žalobca používal za účelom označenia plomby. Nie je
vylúčené, že odtlačky mohli byť vytvorené iným kliešťom, ktoré patrili žalobcovi, avšak znalec práve

tieto kliešte pri vyhotovovaní znaleckého posudku nemal k dispozícii. Rovnako z posudku nevyplýva,
aký odtlačok bol na plombe plynomera v čase jeho montáže na odberné miesto a z uvedeného
dôvodu nie je možné vylúčiť, že v čase montáže sa na telese plynomera nachádzala plomba práve
so sporným odtlačkom, a ktorá plomba mohla byť vytvorená práve kliešťami žalobcu, ktoré kliešte
žalobca neposkytol znalcovi počas vyhotovenia znaleckého posudku. V posudku znalec konštatoval,

že nezistil poškodenie, ako ani prítomnosť lepiacej hmoty na plombe osadenej v kryte číselníka.
Žalovaný ďalej uviedol, že mu nie je zrejmé, na základe akých skutočností a dôkazov dospel znalec
k názoru, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a
nahradené inou plombou. Znalec by podľa názoru žalovaného mohol konštatovať takýto záver len v
prípade, že by mal k dispozícii údajne „pôvodné zabezpečenie “ a údajnú „náhradnú plombu“ a tieto

by vzájomne porovnal. Avšak v danom prípade žalobca disponoval len plombou, ktorá bola v čase
odmontovania plynomera žalobcom osadená v kryte číselníka meradla. V časti týkajúcej sa údajného
poškodenia zaisťovacieho krytu číselníka v okolí plomby, žalovaný taktiež považuje znalecký posudok
za nepreskúmateľný, nakoľko znalec tu nešpecifikoval aké mechanoskopické stopy boli zistené a akým
predmetom boli vytvorené. Znalec iba všeobecne skonštatoval zistenie mechanoskopických stôp, ktoré

mali byť vytvorené predmetom - nástrojom. Žalovaný taktiež namietal aj to, že znalecký posudok
bol vypracovaný znalcom, ktorý nie je dostatočne odborne spôsobilý urobiť záver o neoprávnenom
odbere plynu, a to pre jeho odborné zameranie, nakoľko nie je znalcom v odbore meracích systémov,
metrológie a skúšobníctva. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal neoprávnenú manipuláciu na
plynomeri, resp. nahradenie pôvodného zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii inou plombou,

pričom žalovaný akúkoľvek manipuláciu s plynomerom, t.j. aj nahradenie pôvodného zabezpečenia proti
neoprávnenej manipulácii inou plombou, popiera. Žalovaný má za to, že aj keby neoprávnený zásah bol
preukázaný, táto skutočnosť sama o sebe nemôže odôvodňovať nárok na zaplatenie žalovanej sumy.
Podľa názoru žalovaného je potrebné preukázať, že škoda skutočne vznikla. Žalovaný sa nestotožňuje s
tvrdením žalobcu, že škoda vznikne vtedy, ak odberateľ odberá plyn meradlom, na ktorom boli porušené

zabezpečovacie prvky. Samotný vznik škody nie je možné zamieňať so spôsobom určenia jej výšky. Zo
samotného znaleckého posudku nie je možno jednoznačným spôsobom vyvodiť záver, že v dôsledku
porušenia zabezpečenia na meradle došlo na strane žalobcu ku vzniku škody spôsobenej žalovaným, a
to buď neoprávnenou manipuláciou so samotným meradlom, pripadne iným spôsobom. Za predpokladu,že súd by vznik škody mal za preukázaný, žalovaný namieta správnosť jej vyčíslenia. Žalobca by ju
mal v prvom rade vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, a až keď to nie je možné,
má sa použiť spôsob, ktorý stanovuje vyhláška, prípadne typový diagram. Žalobca pri vyčíslení škody

žiadnymspôsobomnebraldoúvahyveľkosťpriestoru, vrámciktoréhomalbyťneoprávnenýodberplynu
uskutočnený, tepelno - izolačné vlastnosti nehnuteľnosti, technické zariadenie používané za účelom
vykurovania a pripadnú ďalšiu prítomnosť technických zariadení, ktorými sa mal uskutočniť údajný
neoprávnený odber plynu. Žalobca rovnako nebral do úvahy vonkajšiu teplotu vzduchu v rozhodnom
období. Nárok na náhradu škody má spĺňať kompenzačnú a preventívnu funkciu a nie sankčnú.

Avšak, ak výška fiktívnej škody, ktorá je vypočítaná podľa všeobecne záväzných právnych predpisov
sa zo spravodlivej rovnováhy medzi legitímnym záujmom žalobcu a zásahom do majetkových práv
neoprávneného odberateľa vychyľuje, ide o neprimeraný zásah do majetkových práv neoprávneného
odberateľa a je sankciou za neoprávnený odber. Čo však byť nemôže. Súd v danom prípade musí
zohľadniť okolnosti, ktoré môžu v maximálnej miere pomôcť k stanoveniu skutočnej výšky spôsobenej
škody. Pokiaľ na základe vykonaných dôkazov súd nedospeje v konkrétnom prípade k záveru, že

vypočítaná výška škody s určitou mierou pravdepodobnosti zodpovedá škode skutočnej, nemôže byť
aplikovaný vykonávací predpis v tej časti, v ktorej by tak spôsobil neoprávnený zásah do majetkových
práv škodcu tým, že by vypočítaná výška škody plnila v prevažnej miere sankčnú a nie kompenzačnú
funkciu.

4. Podaný odpor bol zaslaný na vyjadrenie žalobcovi, ktorý sa k uvedenému vyjadril cestou právneho
zástupcu podaním súdu doručeným dňa 24.5.2018. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného vo vzťahu
k znalcovi Ing. Petrovi Leškovi a vypracovanému znaleckému posudku číslo 439/PL-2016, tvrdenia
žalovaného v celom rozsahu namieta a popiera. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že predložený
znalecký posudok spĺňa všetky náležitosti v zmysle ustanovenia § 17 zákona č. 382/2004 Z.z., je

vypracovaný písomne, pričom obsahuje titulnú stranu, úvod, samotný posudok, záver, prílohy ako aj
znaleckú doložku. Súčasne má za to, že v posudkovej časti znaleckého posudku sú uvedené všetky
skutočnosti v súlade s ustanovením § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. Vo vzťahu k argumentácii
žalovaného ohľadom nepreukázania vzniku škody, žalobca poukázal na to, že v prejednávanej veci
sa jedná o prípad objektívnej zodpovednosti, pričom poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, v zmysle ktorých je povinnosťou súdov dôsledne vychádzať z toho, podľa akej
skutkovej podstaty uvedenej v ustanovení § 82 ods. 1 zákona o energetike si žalobca uplatnil nárok
na náhradu škody. V rozhodovanej veci si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej
neoprávneným odberom plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike. Podľa uvedeného
zákonného ustanovenia je odberateľ plynu zodpovedný za neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný

určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bez
ohľadu na zavinenie samotného odberateľa plynu. Zodpovednosť odberateľa plynu za neoprávnený
odber plynu je objektívna a je daná vtedy, ak v rozhodnom období odberal plyn, ktorý bol meraný
meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Ak je v konaní preukázané, že
odberateľ v rozhodnom období odoberal plyn meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej

manipulácii (t. j. dopustil sa neoprávneného odberu plynu), vznikla mu v súlade s § 82 ods. 2 zákona o
energetike povinnosť nahradiť dodávateľovi plynu vzniknutú škodu, vrátane ušlého zisku. Za splnenia
týchto predpokladov nemožno skonštatovať, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie žiadneho z
predpokladov zodpovednosti za škodu. Za protiprávny úkon ako jeden z predpokladov zodpovednosti
za škodu zákon (§ 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike) považuje neoprávnený odber plynu,

ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii. V takom prípade je v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike rozhodujúce samotné
porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle. Pritom je irelevantné, či
bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu.
Druhým predpokladom zodpovednosti za škodu (vznikom škody), ktorý pristupuje k neoprávnenému

odberu plynu ako k protiprávnemu úkonu, je skutočnosť, že odberateľ plynu v rozhodnom období
odberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii.
Tretím predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je potom príčinná súvislosti medzi neoprávneným
odberom plynu definovaným zákonom o energetike a vznikom škody (uznesenie NS SR sp. zn.
3Obdo/51/2017 z 22.3.2018, sp. zn. 3Cdo 99/2012 z 12.3.2015). Z judikatúry ktorú žalobca uviedol

vo svojom vyjadrení vyplýva, že v danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť odberateľa, kedy
odberateľ zodpovedá (už len) za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek, teda,
porušenie zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii nie je viazané len na odberateľasamotného, prípadne na iné osoby, ktoré či už na podnet odberateľa plynu alebo s jeho vedomím toto
zabezpečenie meradla porušili (uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo 107/2008 z 27.10.2009). Poukázal na
rozhodnutia súdov prvého a druhého stupňa, vydané v rovnakých veciach ako je vec prejednávaná, v

rámci ktorých bolo nároku žalobcu vyhovené, nakoľko bolo súdmi ustálené, že v prípade ustanovenia §
82ods.1písm.d)zákonaoenergetikeideoneoprávnenýodber,kdesaskúmaobjektívnazodpovednosť
za škodu, ktorá vznikla žalobcovi, pretože tu dochádza k odberu z distribučnej siete žalobcu, čo sa
u žalobcu (distribútora) prejaví ako reálny úbytok majetku, ktorým je plyn. K námietke žalovaného
ohľadom správnosti určenia výšky škody žalobca uviedol, že zo zákona o metrológii vyplýva, že

nie je možné použiť meradlo (resp. stav na číselníku meradla indikujúci spotrebu zemného plynu) v
situáciách uvedených v § 15 odsek 6 zákona o metrológii, nakoľko platnosť jeho overenia zanikla.
Žalovaný nijakým spôsobom nenamietal, že za obdobie neoprávneného odberu zemného plynu od
19.10.2015 do 23.6.2016 zemný plyn nespotrebúval, tento spotrebúval. Žalovaný rovnako ani netvrdí,
že by za obdobie neoprávneného odberu zemného plynu zaplatil za spotrebovaný zemný plyn inej
osobe, t.j. svojmu dodávateľovi zemného plynu. Súčasne žalobca zdôraznil, že pokiaľ platnosť overenia

meradla zanikla, dodávateľ zemného plynu vystaví svojmu odberateľovi zúčtovaciu faktúru za obdobie
neoprávneného zemného plynu, s množstvo spotrebovaného zemného plynu v objeme 0 m3. V takomto
prípade potom dochádza k spotrebe zemného plynu patriaceho žalobcovi - ide o plyn, prostredníctvom
ktorého žalobca zabezpečuje i vyvažovanie distribučnej siete, tak ako bolo uvedené už v žalobnom
návrhu. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že žalobca postupoval v súlade s právnymi predpismi.

Meradlo - plynomer č. XXXXXXXXXXXX je umiestené na verejne prístupnom mieste, na fasáde
nehnuteľnosti žalovaného. Žalobca teda správne pristúpil k vyčísleniu škody v súlade so všeobecne
záväzným predpisom, a to s poukazom na ustanovenie 82 ods. 4 zákona o energetike (výška škody
spôsobená neoprávneným odberom plynu bola určená ako cena neoprávnene odobratého množstva
plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky, nakoľko meradlo umiestené na odbernom mieste

žalovaného je umiestnené na verejne prístupnom mieste). Pokiaľ by nedochádzalo k neoprávnenému
odberu zemného plynu, a teda spotrebu zemného plynu by fakturoval žalovanému jeho dodávateľ,
tento by pri fakturácii zaradil odberateľa do príslušnej odbernej kategórie, pričom za zemný plyn by
žalovaný zaplatil za 1 kWh príslušnú sumu s tým, že by dodávateľ uplatňoval aj položku DPH. Súčasne
by žalovaný musel platiť dodávateľovi zemného plynu aj fixnú mesačnú platbu a rovnako aj platbu

za prepravu a za distribúciu plynu. Žalobca vzťah medzi ním a žalovaným nepovažuje za vzťah
spotrebiteľský. V tejto súvislosti poukázal a zdôraznil, že vzťah medzi stranami sporu sa netýka dodávky
plynu (žalobca nie je zmluvným dodávateľom plynu), uplatnený nárok nevyplýva zo zmluvného práva,
ale o ide o nárok na náhradu škody, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s neoprávneným odberom
(mimozmluvná zodpovednosť žalovaného). Žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete neuzatvára

zmluvy o dodávke plynu s odberateľmi plynu, nakoľko tieto zmluvy uzatvára dodávateľ plynu, preto
žalobca má za to, že nemožno posudzovať vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako „zmluvný“ a v
dôsledku toho na tento vzťah nemožno aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a §
5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

5. Na pojednávanie konané dňa 28.5.2018 sa osobne dostavili právni zástupcovia strán sporu, ktorí sa
pridržiavali písomných podaní, ktoré v danej veci urobili. Súd na pojednávaní zamietol návrh žalobcu na
výsluchsvedka(znalca,ktorývypracovalpredloženýznaleckýposudok),nakoľkomalzato,ženavrhnutý
dôkaz nie je potrebný, a to v zmysle zásady hospodárnosti a rýchlosti konania, nakoľko mal za to, že
pre rozhodnutie vo veci sú dostačujúce predložené listinné dôkazy, judikatúra a právne predpisy.

6. Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči uviedol, že v celom rozsahu na podanej žalobe trvá,
nakoľko v konaní bolo preukázané, že uplatnený nárok je dôvodný. Na meradle, ktoré zaznamenávalo
odber plynu bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, čo bolo preukázané taktiež.
Výška uplatnenej škody bola pritom vypočítaná spôsobom ustanoveným zákonom. Tieto závery

podporujú aj rozhodnutia súdov vyššieho stupňa, na ktoré právny zástupca žalobcu poukázal už v
písomných vyjadreniach.

7. Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči uviedol, že žalobu navrhuje zamietnuť, nakoľko má
za to, že žalobca v konaní nepreukázal, že bolo na meradle porušené zabezpečenie proti neoprávnenej

manipulácii, nepreukázal vznik škody a ani výšku škody. Uplatnenú sumu považuje za nepreskúmateľnú.

8.Súdvovecivykonaldokazovanieoboznámenímsaslistinnýmidôkazmiato:ZápiszodňaXX.X.XXXX
o vykonanej kontrole odberného miesta, výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemnéhoplynu,vyúčtovanieškodyzaodberzemnéhoplynu,znaleckýposudokč.XXX/PL-XXXXzodňa3.7.2016,
fotodokumentácia odberného miesta, ako aj s ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a
zistil tento skutkový stav veci:

9. Žalobca ako prevádzkovateľ a vlastník distribučnej siete, prostredníctvom ktorej zabezpečuje
distribúciu zemného plynu ku koncovým odberateľom (doprava plynu z výstupných miest prepravnej
siete a vstupných mieste distribučnej siete až ku koncovým odberateľom), vykonal dňa 23.6.2016 na
odbernom mieste žalovaného (XXX XX M., Ž. Č.. XX) kontrolu, pri ktorej bolo na meradle odberu

plynu (plynomer) zistené porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Uvedené porušenie
bolo potvrdené aj znalcom Ing. Petrom Leškom, ktorý porušenie konštatoval vo svojom znaleckom
posudku č. 439/PL-2016, predloženom súdu ako listinný dôkaz. Z vypracovaného znaleckého posudku
jednoznačne vyplýva, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené a
nahradené inou plombou. U žalovaného teda dochádzalo od 19.10.2015 do 23.6.2016 k odberu
plynu, ktorého spotreba (odber) bol meraný meradlom, porušeným neoprávnenou manipuláciou, a teda

dochádzalo k neoprávnenému odberu plynu, a to v zmysle ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) zákona
o energetika. Tým žalobcovi vznikla škoda, nakoľko uvedeným odberom dochádzalo k zmenšeniu jeho
majetku, za ktoré objektívne zodpovedá žalovaný. Žalobca škodu riadne vyčíslil a žalovanému vystavil
daňový doklad č. XXXXXXXXXX znejúci na sumu 723,14 Eur so splatnosťou dňa 25.7.2016. Žalovaný
uvedenú sumu v lehote splatnosti žalobcovi neuhradil.

10. Podľa § 82 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, neoprávneným odberom plynu je odber
a) bez uzavretej zmluvy o
1. pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti,
2. dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo

3. prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu,
b) nemeraného plynu,
c) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu
odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu,
d) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii,

alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete,
e) ak odberateľ neumožnil prevádzkovateľovi distribučnej siete prerušenie dodávky plynu; taký odber sa
za neoprávnený odber považuje odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu,
f) ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete,
prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete,

g) ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky,
h) ak odberateľ opakovane bez vážneho dôvodu neumožnil prístup k meradlu, aj keď bol na to
prevádzkovateľom distribučnej siete vopred vyzvaný písomnou výzvou, ktorej doručenie odberateľ
potvrdil.

11. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť
dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete,
prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene
odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi
prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

12.Podľaods.3cit.ustanovenia,aknemožnovyčísliťskutočnevzniknutúškodunazákladeobjektívnych
a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu
ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).

13. Podľa ods. 4 cit. ustanovenia, ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa plynu v domácnosti
meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. d), výška škody spôsobenej neoprávneným
odberom plynu sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového
diagramu dodávky. Pre výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takým neoprávneným odberom

plynu na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 3.

14. Podľa § 15 ods. 6 zákona č. 142/2000 Z.z. (účinného a platného do 27.2.2017), platnosť overenia
určeného meradla zaniká, aka) uplynul čas jeho platnosti,
b) boli vykonané zmeny alebo úpravy meradla, ktoré mohli ovplyvniť jeho metrologické vlastnosti,
c) meradlo bolo poškodené tak, že mohlo stratiť niektorú vlastnosť rozhodujúcu pre jeho overenie,

d) bola poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo
zabezpečovacia značka,
e) je zjavné, že meradlo stratilo požadované metrologické vlastnosti, i keď nebola porušená overovacia
značka.

15. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

16. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo

požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

17.Podľa§3ods.1nariadeniač.87/1995Z.z.,(platnéhoaúčinnéhood1.2.2013),ktorýmsavykonávajú

niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu (základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu
omeškania, t.j. 10.1.2018 bola 0,00 % ).

18. Súd vykonaným dokazovaním mal v danom prípade preukázané, že žalovaný v období od
19.10.2015 do 23.6.2016 neoprávnene odoberal plyn, ktorého spotreba bola meraná meradlom, ktoré
bolo poškodené, čím spôsobil žalobcovi škodu na jeho majetku. V prípade
žaloby o náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu je povinnosťou súdu dôsledne
vychádzať z toho, podľa akej skutkovej podstaty uvedenej v ustanovení § 82

ods. 1 zákona o energetike žalobca uplatnil nárok na náhradu škody. V danej rozhodovanej veci si
žalobca uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu podľa § 82 ods.
1 písm. d) zákona o energetike. Vychádzajúc z ustálenej rozhodovacej praxe (najmä uznesenie NS
SR sp. zn. 3Obdo/51/2017 z 22.3.2018), ktorú uviedol aj sám žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa
23.5.2018, súd konštatuje, že podľa uvedeného zákonného ustanovenia je odberateľ plynu zodpovedný

za neoprávnený odber, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii bez ohľadu na zavinenie samotného odberateľa plynu. Zodpovednosť
odberateľa plynu za neoprávnený odber plynu je objektívna a je daná vtedy, ak v rozhodnom období
(t.j. od 19.10.2015 do 23.6.2016) odberal plyn, ktorý bol meraný meradlom s porušeným zabezpečením
proti neoprávnenej manipulácii. V danom konaní mal súd za jednoznačne preukázané, že odberateľ

odberal plyn meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii, čím sa dopustil
neoprávneného odberu plynu, a v súlade s ustanovením § 82 ods. 2 zákona o energetike mu tak
vznikla povinnosť nahradiť dodávateľovi plynu vzniknutú škodu, vrátane ušlého zisku. Žalobca v konaní
preukázal, že k neoprávnenému odberu plynu, ktorý bol meraný porušeným meradlom došlo (súd mal
uvedené preukázané z listinného dôkazu, a to z predloženého a vyššie špecifikovaného znaleckého

posudku), a síce mal tak preukázané, že došlo k protiprávnemu úkonu, čo je jeden z predpokladov
zodpovednosti za škodu. V zmysle ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike je pritom
rozhodujúce samotné porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle a je
irelevantné, či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší
odber plynu, ktoré sú spolu so zavineným konaním odberateľa plynu podstatné pre naplnenie skutkovej

podstaty neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. c) zákona o energetike, podľa ktorej
si však žalobca v rozhodovanej veci neuplatnil svoj nárok. Druhým predpokladom zodpovednosti za
škodu (vznikom škody), ktorý pristupuje k neoprávnenému odberu plynu, je skutočnosť, že odberateľ
plynu v rozhodnom období odberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti
neoprávnenej manipulácii. Tretím predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je potom príčinná

súvislosti medzi neoprávneným odberom plynu a vznikom škody. Na základe uvedeného súd mal
jednoznačne preukázané, že v danom prípade žalobcovi neoprávneným odberom škoda vznikla (§ 82
ods. 1 písm. d) zákona o energetike) a zodpovedá na ňu žalovaný.19.Spôsob,akýmbolaurčenávýškaškodypovažujesúdzasprávny.Stotožňujesastvrdeniamižalobcu,
nakoľko poškodené meradlo sa nachádzalo na mieste verejne prístupnom, čo mal súd preukázané z
predloženej fotodokumentácie. Množstvo neoprávnene odobratého plynu určené typovým diagramom

bolo 1 772 m3 (19 109,248 kWh).

20. S poukazom na takto zistený skutkový a právny stav ako aj v súlade so základným princípom
právnej istoty vyjadreným v čl. 2 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ustálenou judikatúrou NS SR
a rozhodovacou praxou súdov SR, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku daného rozhodnutia a

žalobcovi v plnom rozsahu vyhovel, nakoľko jeho žaloba bola podaná dôvodne a oprávnene.

20. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

22. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého nárok na náhradu
trov vznikol žalobcovi ako plne úspešnej strane sporu, pričom súd priznal žalobcovi právo na náhradu
trov konania v plnom rozsahu. O výške trov rozhodne súd po právoplatnosti uvedeného rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho
doručenia na Okresnom súde Galanta, dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).