Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. marec 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/309/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717213391
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6717213391.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa
Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v spore žalobcov:
1/ V.. M. F., nar. XX. S. XXXX, G. XXXX/XXX, XXX XX F. a 2/ V.. S. F., nar. XX. N. XXXX, G. XXXX/XXX,
XXX XX F., obaja zastúpení JUDr. Dušanom Kracinom, advokátom, so sídlom AK Nám. SNP 80/22, 960
01 Zvolen, proti žalovanému: U. Y., nar. XX. S. XXXX, H. D. XXXX, XXX XX R., zastúpený JUDr. Martinou

Mészáros Bariakovou, advokátkou, so sídlom AK Bystrický rad 77, 960 01 Zvolen, o nahradenie prejavu
vôle, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č.k. 12C/54/2017-91 zo dňa 8. júna
2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v celom rozsahu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým
rozsudkom žalobu zamietol (prvá výroková veta). O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že
priznal žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcom v rozsahu 100% (druhá výroková
veta).

1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že žalobcovia 1/ a 2/ sa podanou žalobou domáhali

vočižalovanémunahradeniaprejavuvôle-uzatvoreniakúpnejzmluvynanehnuteľnosti,kdepredávajúci
predáva spoluvlastnícky podiel 2/96 v pomere k celku a kupujúci tento spoluvlastnícky podiel k
nehnuteľnosti zapísanej na Okresnom úrade S., odbor katastrálny, na LV č. XXXX pre k.ú. W., v časti
A: majetková podstata - parcela registra „E“ evidovanej na mape určeného operátu ako parcela číslo
XXXX/XXX - pozemok - trvalé trávnaté porasty vo výmere 62349 m2, podľa B31 na meno predávajúceho
U. Y. v 2/96-inách a kupujúci kupujú tento spoluvlastnícky podiel v 2/96-inách v pomere k celku k

pozemku E KN parcela číslo XXXX/XXX v k.ú. W. do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Kúpna
cena bola uvedená v petite žaloby 129,90 Eur. Žaloba bola podaná z dôvodu tvrdeného porušeniu
predkupného práva, nakoľko predávajúci D. R. a I. I. predali svoje spoluvlastnícke podiely každý v 1/96-
ine žalovanému napriek skutočnosti, že žalobcovia sú spoluvlastníkmi pozemku. Žalovaný takto podanú
žalobu považoval za nedôvodnú, žiadal ju zamietnuť a tvrdil, že predávajúci D. R. a I. I. sú v takom
príbuzenskom pomere k žalovanému ako kupujúcemu, že sa považujú navzájom za osoby blízke.

1.2 Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením pripojeného spisu V-493/2017 Okresného
úradu S., katastrálny odbor, vyjadreniami účastníkov, listinami obsiahnutými v súdnom spise a výsluchmi
svedkov D. R., I. I., J. X., N. G. a I. Y..

1.3 S poukazom na ustanovenia § 116 a § 140 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie uzavrel, že

v konaní bolo výsluchom svedkov preukázané, že nehnuteľnosti, ku ktorým nahradenie prejavu vôle -
uzatvorenia kúpnej zmluvy sa žalobcovia domáhajú, boli prevedené na osobu v príbuzenskom pomere.Bolo preukázané, že osoby, ktoré boli vypočuté ako svedkovia, sú sebe navzájom blízke. Súd prvej
inštancie konštatoval, že ujmu, ktorú by utrpela jedna z nich, by dôvodne druhá pociťovala ako vlastnú,
a preto žalobu zamietol, nakoľko nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom prevodu, boli prevedené osobám

blízkym.

1.4 O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 255 ods.1 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a žalovanému, v spore úspešnému, priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia 1/ a 2/
(ďalej aj „odvolatelia“), v ktorom navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok z dôvodov uvedených
v § 365 ods.1 písm. d), f) a h) C.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
rozhodnutie, namietali tak, že konanie má inú vadu, ktorá mala mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.1 Poukázali na vyjadrenia žalovaného ohľadne príbuzenského pomeru, samotný žalovaný nepokladal
príbuzenský vzťah za blízky, pričom sám na pojednávaní uviedol, že sú mu vzdialená rodina, čo potvrdil
aj svedok D. R. konštatovaním, že žalovaný je jeho bratranec z druhého stupňa a je krstným otcom

jeho manželky. Žalobcovia konštatovali, že žalovaný a predávajúci D. R. nevedia v akom sú vlastne
príbuzenskom vzťahu a jeden z nich vo svojej výpovedi nehovoril pravdu. S poukazom na ďalšie
vyjadrenie svedkov, najmä svedkyne I. I., žalobcovia konštatovali, že medzi žalovaným a predávajúcou
nejde o žiaden blízky vzťah. Mali tiež zato, že zo samotných tvrdení žalovaného nevyplýva žiaden
taký blízky vzťah, ktorý by odôvodňoval zamietnutie žaloby. Žalovaný sám tvrdil, že sa len cíti byť

predávajúcimosoboublízkou,neuviedol,kuktorejosobeaneuviedolnajmäprečomátakétopocity,resp.
z akých dôvodov sa cíti byť osobou blízkou. Odvolatelia poukázali aj na rozpor v bydlisku žalobcu, ktorý
mal bývat v dome J. X., svokra žalovaného, ku ktorému mal predávajúci D. R. chodievať na návštevy a v
súvislosti s tým malo dochádzať aj k návštevám žalovaného. Tento mal ale mať adresu svojho bydliska
R., H. D. XXXX, a nie W. XXX. Až následne došlo k zmene adresy žalovaného, zmenu adresy bydliska

žalovaný katastrálnemu odboru oznámil po začatí súdneho konania, ale pred jeho vypočutím, z čoho
vyplýva, že žalobca, ktorý tvrdil, že býva v jednej domácnosti so svokrom J. X., nehovoril pravdu. Zmenu
adresy svojho bydliska z adresy R., H. D. XXXX na W. č. XX žalovaný účelovo neoznámil okresnému
súdu doposiaľ, v napadnutom rozsudku súd uvádza adresu bydliska žalovaného R., H. D. XXXX, čo
však v čase vynesenia rozsudku pravda nebola, čo činí rozsudok okresného súdu zmätočným.

2.2 Za vadu, majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, považovali žalobcovia aj to, že
v ústnom odôvodnení rozsudku na pojednávaní dňa 08.06.2018 okresný súd tvrdil niečo iné, ako v
písomnom vyhotovení rozsudku, keď uviedol, že „výpoveďami svedkov sme preukazovali, či vzťah
krstných rodičov je príbuzenským pomerom“ a súd vyhodnotil svedecké výpovede tak, že „je bežné, že

príbuzní v krstňovskom vzťahu sa stretávajú na narodeninách, meninách, oslavách všetkých svätých.“
Toto ústne odôvodnenie sa však už v písomnom vyhotovení nenachádza zrejme z dôvodu, že právny
zástupca odvolateľov mal po skončení pojednávania poznámku, že žalovaný nie je s predávajúcimi v
žiadnom krstňovskom vzťahu. Krstným rodičom, aj to len manželky žalovaného, je len predávajúci D. B.a
nie predávajúca I. I.. Spoluvlastnícke podiely boli pritom odpredané len žalovanému na účely podnikania,

ako to sám uviedol. Je viac ako nedôvodné a právne irelevantné konštatovanie súdu prvej inštancie, že
bolo svedkami preukázané, že nehnuteľnosti boli prevedené na osoby v príbuzenskom pomere a že sú
si osobami blízkymi v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka len zato, že sa údajne mal žalovaný v dome
svokra pri príležitosti jeho menín a narodenín stretnúť párkrát do roka s predávajúcimi. Z vykonaného
dokazovania bol preukázaný presný opak, ako to tvrdí okresný súd v napadnutom rozsudku, žalovaný

a predávajúci neboli žiadnymi blízkymi osobami v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného
je zrejmé, že uplatnený nárok z predkupného práva je oprávnený.

2.3 Odvolatelia taktiež namietali, že konanie má aj ďalšiu inú vadu; poukázali na to, že okresný súd na
poslednom pojednávaní dňa 08.06.2018 vykonával dôkaz listinou - kúpnou zmluvou, ktorú mu doručil

Okresný úrad S., boli prednášané záverečné reči k vykonanému dokazovaniu a k právnej stránke veci a
okresný súd v rozpore s ustanovením § 215 a § 217 C.s.p., vzápätí ako dohovorila právna zástupkyňa
žalovaného, prečítal vopred pred pojednávaním na počítači napísaný rozsudok aj s odôvodnením. Táto
skutočnosť pritom vyplýva aj zo zvukového záznamu z pojednávania zo dňa 08.06.2018.3.Žalovanývpísomnomvyjadreníkpodanémuodvolaniunavrhol,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil; uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

3.1 V písomnom vyjadrení považoval odvolanie žalobcov za nedôvodné, vyjadril presvedčenie, že
rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa všetky obsahové aj formálne náležitosti požadované Civilným
sporovým poriadkom, nie je svojvoľný, je riadne odôvodnený a vychádza zo spoľahlivo zisteného
skutkového a právneho stavu. Žalovaný zdôraznil, že žalobcovia vo svojom odvolaní účelovo a

tendenčne vytiahli z kontextu jednotlivé tvrdenia svedkov, resp. strán sporu a snažili sa vyvodiť iný záver,
ako je ten, ktorý je z týchto výpovedí možno jednoznačne vyvodiť. Pokiaľ ide o charakter vzájomného
vzťahu, či ide alebo nejde o vzťah blízkych osôb, nie je možné založiť na tom, či jedna z osôb chce alebo
nechce vymenovať jednotlivé pokolenia rodinnej vzájomnosti. Žalovaný mal za to, že v konaní pred
súdom prvej inštancie dostatočne a jednoznačným spôsobom preukázal, že s predávajúcimi sú osobami
vzájomne si blízkymi, napriek tomu, že nemajú najbližší príbuzenský vzťah. Sú medzi nimi väzby

rodinného charakteru, ktoré sa tak aj prejavujú, tento ich vzájomný vzťah možno považovať za vzťah
blízkych osôb, ako to predpokladá Občiansky zákonník. Poukázal na závery nálezu Ústavného súdu ČR,
sp.zn. IIÚS 955/18 zo dňa 09.07.2018. Príbuzenský vzťah nie je podmienkou pre naplnenie zákonného
pojmu blízka osoba, nie je nevyhnutne potrebné, aby išlo o bližší alebo vzdialenejší príbuzenský vzťah.
Svedkoviapotvrdili,žemedzižalovanýmapredávajúcimijeblízkyvzťah,skutočnosť,žeten-ktorýsvedok

nevedel opísať detailne všetky skutočnosti, tento záver nijakým spôsobom nevylučuje. Je pochopiteľné,
že ten-ktorý svedok nemá všetky informácie ohľadom ich vzájomného vzťahu, na ktoré je alebo môže
byť v konaní dopytovaný.

3.2 Žalovaný považoval tvrdenia žalobcov ohľadne jeho trvalého bydliska, resp. jeho zmeny, za

nepravdivé a ničím nepodložené, trvalý pobyt má len evidenčný charakter, čo nemôže vyvrátiť pravdivé
tvrdenie o tom, že býva v jednej domácnosti so svokrom J. X..

3.3 Žalovaný pripustil, že konajúca sudkyňa pristúpila k vyhláseniu rozsudku po tom, čo dohovorila
právna zástupkyňa žalovaného, poprel však, že by táto mala vopred pripravený rozsudok na počítači.

Rozsudok nebol doručovaný priamo na pojednávaní dňa 08.06.2018, ale jemu až 09.07.2018. Obsahom
odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie boli aj skutočnosti, ktoré boli dokazované na pojednávaní
v dňoch 08.06.2018, na pojednávaní, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku po záverečných rečiach
právnych zástupcov strán sporu. V tomto smere žalovaný uzavrel, že v spore dostatočným spôsobom
preukázal, že s predávajúcimi sú jemu blízkymi osobami, uniesol nielen bremeno tvrdenia, ale aj

bremeno dôkazu, žalobcovia tieto skutočnosti žiadnym právne relevantným spôsobom nespochybnili.

3.4 Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu, nad rámec odvolacích dôvodov uviedol,
že tak ako bol formulovaný a požadovaný žalobný návrh, súd ani vyhovieť nemohol, došlo by tým k
porušeniu zásady tzv. pomerného uplatňovania nárokov z porušenia predkupného práva. Nesprávny je

názor, že dotknutý spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené, sa môže domáhať uplatnenia
svojho predkupného práva aj nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, tento spoluvlastník môže
uplatňovať nárok len na pomernú časť podielov podľa veľkosti svojho vlastného spoluvlastníckeho
podielu. Žalobcovia si nemôžu bez ďalšieho uzurpovať nároky, ktoré im nepatria. Žalobcovia sa pritom
domáhali prevodu celého žalovaným nadobudnutého spoluvlastníckeho podielu, a to napriek tomu, že

okrem žalovaného a žalobcov je na predmetnom pozemku ešte ďalších 40 podielových spoluvlastníkov.
Žalobcovia nielenže nepreukázali, ale v konaní pred súdom prvej inštancie ani len netvrdili dohodu s
ostatnými podielovými spoluvlastníkmi o neuplatnení ich predkupného práva, čím by došlo k prirasteniu
ich nárokov k nárokom žalobcov. V tomto smere žalobcov zaťažuje bremeno tvrdenia a bremeno
dôkazu. Pokiaľ sa chceli domáhať prevodu celého spoluvlastníckeho podielu žalovaného, boli v konaní

pred súdom prvej inštancie povinní preukázať dohodu s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi o
výkone ich predkupného práva. Z uvedeného vyplýva, že rozsah toho, čoho sa žalobcovia podanou
žalobou domáhali, nemá oporu v zákone; domáhali“ sa prevodu takého podielu, ktorý nezodpovedá
pomeruichspoluvlastníckychpodielovnapredmetnompozemkukspoluvlastníckympodielomostatných
podielových spoluvlastníkov. Ak by aj bolo porušenie predkupného práva žalobcov preukázané, ich

nárok na prevod spoluvlastníckeho podielu by bol omnoho menší, než ten, ktorý uvádzajú v žalobe.

3.5 Žalobcovia nesprávne formulovali tiež žalobný návrh; právo oprávneného subjektu domáhať sa
nahradenia vyhlásenia vôle povinnej osoby súdom sa uplatňuje prostredníctvom klasickej žaloby naplnenie v zmysle § 137 písm. a) C.s.p. Formulácia žalobného návrhu musí smerovať k uloženiu
povinnosti uzatvoriť zmluvu. Formulácia žalobného návrhu na určenie existencie zmluvy, či formulácia
„súd nahrádza vyhlásenie vôle žalovaného“, sú nesprávne. Vzájomné funkčné väzby práva hmotného

a procesného umožňujú prijať záver o povinnosti formulovať žalobný návrh na plnenie, t.j. povinnosť
uzatvoriť zmluvu. Nakoľko žalobný návrh nebol formulovaný správne, táto skutočnosť predstavuje
samostatný dôvod pre zamietnutie žaloby.

4.Žalobcoviavreplikenapísomnévyjadreniežalovanéhoopakovanekonštatovalineexistenciublízkeho

vzťahu predávajúcej - svedkyne I. I. so žalovaným, o čom svedčí skutočnosť, že žalovaný a pani I. sa
vzájomne ani len nenavštevujú. S poukazom na obsah jednotlivých výpovedí žalobcovia konštatovali,
že žalovaný a I. X.X nie sú si osobami blízkymi a nemajú medzi sebou žiadny vzťah a poukazovanie
na nález Ústavného súdu ČR je v danom prípade bezpredmetné. Obdobne neexistuje vzájomne blízky
vzťah medzi žalovaným a predávajúcim pánom R..

4.1 Za nereálne považovali aj tvrdenie žalovaného, že v dome svokra žalovaného má okrem manželov
Chromekovcov bývať aj žalovaný so svojou rodinou a do augusta 2018 aj švagor žalovaného N. G. so
svojou rodinou. Súd si pred výsluchom žalovaného vôbec neoveril jeho totožnosť a adresu jeho trvalého
pobytu, nebolo tak zistené, že v čase výpovedí žalovaného a svedkov bola adresa bydliska žalovaného
už niekoľko mesiacov úplne iná. Svedkovia tiež zatajili novú adresu žalovaného.

4.2 Žalobcovia rovnako zdôraznili skutočnosť, že sudkyňa mala na pojednávaní čítať už napísaný
rozsudok, čo vyplýva zo zvukového záznamu z pojednávania, keď sudkyňa prečítala text rozhodnutia
hneď po záverečných prednesoch zástupcov strán. Prečítala pripravený text rozhodnutia aj stručné
odôvodnenie rozsudku, ktoré bolo pripravené. Strany sporu pred vyhlásením rozsudku neposlala von

z pojednávacej miestnosti, aby si rozhodnutie pripravila. To, čo bolo prečítané pri stručnom ústnom
odôvodnení rozsudku je iné, ako v písomnom vyhotovení rozsudku.

4.3 Pokiaľ ide o ostatné tvrdenia žalovaného uvedené v písomnom vyjadrení k odvolaniu, žalobcovia
zdôraznili, že k stretu predkupných práv zo strany ďalších spoluvlastníkov nedošlo, patrí im predkupné

právokcelýmprevádzanýmspoluvlastníckympodielom,ostatnýmspoluvlastníkomničnebránilouplatniť
svoje predkupné práva. Ak by ďalší spoluvlastník neuplatnil predkupné právo a žalobcovia by si právo
uplatnili len podľa výšky ich podielov, žalovaný by sa protiprávne stal spoluvlastníkom nehnuteľností
a predkupné právo žalobcov by bolo porušené. Ponuka predávajúcich mala smerovať voči všetkým
spoluvlastníkom, bez ohľadu na veľkosť ich spoluvlastníckych podielov. Ponuka každého samostatne

zaviazanéhospoluvlastníkasavzťahujenacelýjehopodiel,ktorýzamýšľascudziťajeztituluzákonného
práva oprávneným spoluvlastníkom k dispozícii celý podiel. Každý z oprávnených spoluvlastníkov má
právo požadovať celý ponúkaný spoluvlastnícky podiel, alebo jeho akúkoľvek výšku. Potenciálny nárok
tých oprávnených spoluvlastníkov, ktorí podiel vykúpiť nechcú, prirastie tým spoluvlastníkom, ktorí
ponuku prijali. V rámci svojich tvrdení žalobcovia poukázali na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu

SR sp.zn. 7MCdo/1/2013 zo dňa 28.05.2014. Žalobcovia zároveň považovali nimi zvolený postup za
legitímny a štandardný vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného o nesprávnom petite žaloby.

5. Žalovaný v duplike k replike žalobcov zotrval na dovtedajších stanoviskách, nesúhlasil s tvrdením
žalobcov o automatickom prirastaní podielov k nároku spoluvlastníka, ktorý svoj nárok uplatnil,

takýto záver je nesprávny a nemá žiadny zákonný podklad. Poukázal tiež na nároky podielových
spoluvlastníkov, ktorých predkupné právo bolo porušené, ktorí sa vo všeobecnosti môžu domáhať buď
neplatnosti prevodnej zmluvy alebo sa môžu domáhať nahradenia prejavu vôle. Ak by žalobcovia chceli
zachovať pôvodný okruh spoluvlastníkov, domáhali by sa neplatnosti celej kúpnej zmluvy, na základe
ktorej žalobca spoluvlastnícky podiel nadobudol.

6. V ďalšom vyjadrení žalovaný opakovane poukázal na svoj právny názor, že pokiaľ sa žalobcovia
žalobou domáhajú prevodu celého spoluvlastníckeho podielu, a nie jeho pomernej časti vo vzťahu k
ostatným spoluvlastníkom, táto skutočnosť je dôvodom na zamietnutie žaloby v celom rozsahu. V tomto
smere poukázal na závery uvedené v rozsudku Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 8Co/323/2017.

7. Ďalšie relevantné vyjadrenie podané nebolo.8. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p. preskúmal vec bez potreby
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa § 379
C.s.p. z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie

podľa § 389 písm. b) a c) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8.1 Podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

8.2 Podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

9. Preskúmaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a obsahu súdneho spisu odvolací súd
zistil, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali nahradenia prejavu vôle žalovaného vo vzťahu ku
kúpnej zmluve, ktorou žalovaný ako predávajúci predá žalobcom spoluvlastnícky podiel v 2/96-inách v
pomere k celku a žalobcovia ako kupujúci kúpia tento spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti - pozemku,

zapísanom v katastri nehnuteľností Okresného úradu Detva, katastrálny odbor, na LV č.X.X k.ú. W., v
časti A: majetková podstata - parcela registra „E“ evidované na mape určeného operátu ako parc.č.
XXXX/XXX - pozemok - trvalé trávne porasty o výmere 62349 m2 na mene predávajúceho U. Y. v
2/96-inách; kupujúci kupujú uvedený spoluvlastnícky podiel v 2/96-inách v pomere k celku k pozemku
E KN parc.č. XXXX/XXX v k.ú. W. do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalobcovia nárok

uplatnili z dôvodu tvrdeného porušenia predkupného práva predávajúcimi D. R. a I. I.; preukazovali,
že ako oprávnené osoby uplatnili nárok z predkupného práva voči žalovanému. Žalobca so žalobou
nesúhlasilpredovšetkýmzdôvodu,žeprevodspoluvlastníckychpodielovbolrealizovanýmedziosobami
blízkymi a z uvedeného dôvodu žalobcom predkupné právo nepatrilo. Súd prvej inštancie napadnuté
rozhodnutie založil na závere, že spoluvlastnícky podiel (spoluvlastnícke podiely) bol prevedený na

osobu v príbuzenskom pomere; osoby, ktoré boli vypočuté ako svedkovia, sú sebe navzájom blízke;
ujmu, ktorú by utrpela jedna z nich, by dôvodne druhá pociťovala ako vlastnú.

9.1 Podľa ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú
spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, § 117). Ak sa spoluvlastníci

nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
Zároveň podľa ustanovenia § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa predkupné právo porušilo,
môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane
predkupné právo zachované. Zároveň podľa ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o
dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, § 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a

§ 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka neobsahuje ďalšiu
úpravu vecného predkupného práva, na tieto právne vzťahy je potrebné aplikovať právnu úpravu o
predkupnom práve (§ 602 až § 606 Občianskeho zákonníka). Občiansky zákonník nevyžaduje k predaju
spoluvlastníckeho podielu súhlas ostatných spoluvlastníkov, vyžaduje rešpektovanie predkupného

práva. Predkupné právo podielových spoluvlastníkov je založené zákonom (§ 140 Občianskeho
zákonníka). V rámci predkupného práva má spoluvlastník právo kúpiť vec od iného spoluvlastníka, ak
tento iný spoluvlastník chce svoj spoluvlastnícky podiel previesť. Právu oprávnenej osoby zodpovedá
povinnosť zodpovednej osoby ponúknuť oprávnenej osobe vec (tu spoluvlastnícky podiel) ku kúpe.
Zmluvná voľnosť podielového spoluvlastníka je obmedzená zo zákona predkupným právom. Je v súlade

s judikatúrou, pokiaľ sa žalobca domáha vydania rozhodnutia, ktorým súd nahradí nedostatok prejavu
vôle žalovaného, uzavrieť s ním kúpnu zmluvu, keď v petite žaloby (a vo výroku rozsudku) by mal
byť obsiahnutý text zmluvy vychádzajúci z rovnakých podmienok, ako sú v zmluve, na základe ktorej
žalovaný vec (tu nehnuteľnosť - spoluvlastnícky podiel) nadobudol a ktorou bolo porušené predkupné
právo. Právoplatnosťou rozsudku, ktorým je nahradený prejav vôle nadobúdateľa (žalovaného) urobiť

oprávnenému spoluvlastníkovi ponuku na predaj spoluvlastníckeho podielu, je treba považovať návrh na
uzavretie zmluvy za perfektný (§ 43a ods. 2 Občianskeho zákonníka), t. j. že prejav vôle nadobúdateľa
nahradený súdnym rozhodnutím došiel oprávnenému spoluvlastníkovi ako osobe, ktorej bol určený.
Zmluvaokúpepodielumedzinadobúdateľomaoprávnenýmspoluvlastníkombudeuzavretá,keďprijatieponuky ku kúpe podielu (nahradené súdnym rozhodnutím) nadobudne účinnosť (§ 44 Občianskeho
zákonníka), t. j. oprávnený spoluvlastník urobí včasné prehlásenie, že s ponukou súhlasí a vyjadrenie
súhlasu s obsahom návrhu dôjde k nadobúdateľovi.

9.2 Ustálená súdna prax dospela k záveru, že „Spoluvlastník, ktorý je oprávnený z predkupného
práva (§ 140 Občianskeho zákonníka ), má
pri porušení povinností zo strany spoluvlastníka, ktorý je povinný z predkupného práva, na výber,
či: a/ sa bude žalobou domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo

spoluvlastníka na tretiu osobu (§ 40a Občianskeho zákonníka ); jeho žaloba musí v takomto prípade smerovať voči všetkým účastníkom zmluvy
o prevode spoluvlastníckeho podielu, pri ktorej bolo porušené jeho predkupné právo, lebo tí sú
pasívne legitimovaní, b/ sa bude domáhať voči nadobúdateľovi (tretej osobe ako singulárnemu
právnemu nástupcovi pôvodného podielového spoluvlastníka), aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky
podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodného podielového

spoluvlastníka; ak nadobúdateľ jeho výzve nevyhovie, má oprávnený spoluvlastník právo domáhať
sa na súde žalobou voči nadobúdateľovi, aby bol nahradený prejav vôle nadobúdateľa; žalobe
vyhovujúce rozhodnutie súdu nahradí v tomto prípade chýbajúci zmluvný prejav nadobúdateľa (§ 161
ods. 3 O.s.p. ), c/ sa uspokojí s tým, že mu
zostáva predkupné právo, avšak už voči nadobúdateľovi. Zákon v uvedených ustanoveniach ponecháva

oprávnenému spoluvlastníkovi voľbu, či vôbec, prípadne ktoré z týchto riešení zvolí.“ (rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo/122/2009 zo dňa 22.09.2010).

9.3 Predkupné právo ostatní spoluvlastníci nemajú, pokiaľ ide o prevod blízkej osobe. Blízkou osobou
je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom

sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne
pociťovala ako vlastnú ujmu (§ 116 Občianskeho zákonníka). Z citovaného ustanovenia vyplýva, že
blízke osoby rozdeľujeme do dvoch skupín; prvou sú príbuzní v priamom rade, súrodenec a manžel,
okrem tohto príbuzenstva žiadna iná podmienka (ako je u tomu pri druhej skupine) splnená byť nemusí.
Iné osoby (ak je u nich zistený rodinný alebo obdobný pomer) bez ďalšieho blízkymi osobami nie sú;

k príbuzenskému pomeru (alebo obdobnému pomeru) sa musí pridružiť podmienka, že by tieto osoby
ujmu utrpenú inou osobou, pociťovali dôvodne ako ujmu vlastnú

10. Odvolanie je dôvodné.
Vsúvislostisnámietkounepreskúmateľnostinapadnutéhorozhodnutiaodvolacísúduvádza,žeprávona

riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu;
nedostatok odôvodnenia rozhodnutia spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Rozhodnutie musí
vychádzať zo stavu zisteného v súdnom konaní; musí obsahovať náležitosti uvedené v § 220 ods. 2
C.s.p.; v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy
označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalované a aké prostriedky

procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne
argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých
dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé. Nepreskúmateľným nie je len rozhodnutie, ktoré neobsahuje vôbec odôvodnenie alebo

ktorého odôvodnenie je nedostatočné, ale za nepreskúmateľné je možné označiť aj také rozhodnutia,
ktoré obsahujú také odôvodnenie, ktoré si vo vzťahu k výroku rozhodnutia vzájomne odporuje. Kritériom
pre posúdenie (ne)preskúmateľnosti rozhodnutia je splnenie náležitostí odôvodnenia ustanovených
zákonom.

10.1 Z napadnutého rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že „z výsluchu svedkov považoval za
preukázané, že nehnuteľnosti, ku ktorým nahradenia prejavu vôle uzatvorenia kúpnej zmluvy sa
žalobcovia domáhajú, boli prevedené na osoby v príbuzenskom pomere“. Absentuje však zistenie
(a odôvodnenie tohto zistenia), aký je príbuzenský pomer medzi žalovaným a predávajúcim D. R. a
predávajúcou I. I., či sú so žalobcom príbuzní v prvej skupine blízkych osôb (príbuzný v priamom rade,

súrodenec, resp. manžel /manželka/) alebo v druhej skupine blízkych osôb. Záver súdu o príbuzenskom
pomere je tak nedostatočný. Okresný súd zároveň konštatoval, „že osoby, ktoré boli vypočuté ako
svedkovia, sú sebe navzájom blízke“, avšak bez vysvetlenia, aký vplyv má tento vzťah svedkov vplyv
na vec samú, resp. aký vplyv má blízkosť svedkov na postavenie strán sporu z hľadiska predkupnéhopráva. Súd prvej inštancie tiež konštatuje, že „ujmu, ktorú by utrpela jedna s nich by druhá dôvodne
pociťovala ako vlastnú“. Citovanie zákonného ustanovenia (jeho časti) bez náležitej argumentácie,
nemožno považovať za riadne odôvodnenie rozhodnutia. Ak súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie

založil na zistení, že žalobcom predkupné právo nepatrilo z dôvodu, že prevod spoluvlastníckych
podielov bol realizovaný medzi blízkymi osobami, bolo jeho povinnosťou sa v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia vysporiadať so všetkými aspektmi, najmä so stupňom príbuzenského vzťahu (prvá skupina
blízkych osôb), definovaním rodinného alebo obdobného pomeru medzi predávajúcimi a kupujúcim (čo v
napadnutom rozhodnutí absentuje). Úplne absentuje vysporiadanie sa z akých dôvodov by predávajúci

ujmu, ktorú by utrpel žalovaný, považovali za vlastnú ujmu. Vykonané dokazovanie k týmto zisteniam,
potrebným pre rozhodnutie o uplatnenom návrhu, odpovede neposkytuje a nemožno ho tak vyvodiť ani
z napadnutého rozsudku.

11 Z vyššie uvedených dôvodov, konštatujúc nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku okresného
súdu odvolací súd nemal inú možnosť, ako rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť podľa § 389 ods. 1

písm. b) a c) C.s.p., a vrátiť mu vec na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 C.s.p.).

11.1 V konaní, ktoré bude nasledovať po zrušení napadnutého rozsudku, okresný súd s ohľadom
na vyslovený názor odvolacieho súdu vec zistí, či medzi predávajúcimi a kupujúcim existuje taký
príbuzenský pomer, na základe ktorého by bolo možno predávajúcich a kupujúceho považovať za osoby

blízke v prvej skupine. Ak takýto príbuzenský pomer nezistí, zameria svoje dokazovanie na zistenie
rodinného alebo obdobného pomeru a najmä doplní dokazovanie na zistenie, či je splnená ďalšia
podmienka pre konštatovanie, že predávajúci a kupujúci sú osoby blízke, a teda, že by ujmu, ktorú by
niektorá z týchto osôb utrpela, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú. Doposiaľ vykonané dokazovanie
splnenietejtopodmienkynepreukazuje,nakoľkosúdprvejinštanciesavrámcivykonanéhodokazovania

obmedzil iba na zisťovanie príbuzenského pomeru, prípadne, či sa predávajúci a kupujúci stretávajú
a v akých intervaloch. Tieto zistenia však z odôvodnenia nevyplývajú, z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia nevyplýva, ako súd prvej inštancie vyhodnotil vykonané dokazovanie v tejto otázke. Iba
skutočnosť,žesažalovanýakokupujúcispredávajúcimivrámcirodinnýchvýročístretáva,prenaplnenie
definície blízkej osoby v zmysle ustanovenia § 116 Občianskeho zákonníka nepostačuje. Okresný súd

zistí a posúdi pobyt žalovaného v čase vykonania namietaného úkonu a vplyv evidenčného a obvyklého
pobytu na posudzovanú vec. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní, pokiaľ rozhodne vo veci samej, svoje
rozhodnutie riadne odôvodní, tak aby zodpovedalo požiadavkám uvedeným v § 220 ods. 2 C.s.p..

11.2 Okresný súd sa v ďalšom konaní bude zaoberať aj tvrdeniami žalovanej strany, pokiaľ ide o

správnosť formulácie žalobného petitu, pomerné uplatňovanie nárokov z predkupného práva a tvrdením
o potrebe domáhať sa nahradenia vyhlásenia vôle žalobou na plnenie; prihliadne v tomto smere aj na
novú procesnú úpravu zavedenú od 01.07.2017 Civilným sporovým poriadkom. Tieto tvrdenia právna
zástupkyňa vzniesla v rámci záverečnej reči pred vyhlásením napadnutého rozsudku a podrobne sa im
argumentačnej venovala v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu. Vzhľadom ku skutočnosti, že

odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti, dvojinštančnosti sporového
konania, v tomto stave konania sa k týmto tvrdeniam žalovanej strany vyjadrovať nebude.

12. V ďalšom konaní súd prvej inštancie bude postupovať v naznačenom smere; vo veci opätovne
rozhodne a to aj o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystri, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov senátu 3 : 0.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystri, ako súdu odvolacieho, pomerom
hlasov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených

v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky

minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).