Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/18/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4418203735
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4418203735.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň
JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobkyne: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpenej TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: M. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom V.
O., A. F. XX, o zaplatenie 350 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného

súdu Nové Zámky zo dňa 1. februára 2019 č. k. 18Csp/94/2018-130, v spojení s opravným uznesením
zo dňa 15. októbra 2019 č. k. 18Csp/94/2018-167, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti týkajúcej sa
nároku na náhradu trov konania z r u š u j e a vec mu v týchto častiach v r a c i a na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom, v spojení s opravným uznesením (ďalej len „napadnutý rozsudok“), súd
prvej inštancie I. výrokom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 101,48 eura s 5,05
% ročným úrokom z omeškania zo sumy 40,56 eura od 21. 07. 2015 do zaplatenia, s 5,05 %
ročným úrokom z omeškania zo sumy 24,99 eura od 19. 09. 2015 do zaplatenia, s 5,05 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 19,99 eura od 20. 10. 2015 do zaplatenia a s 5,05 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 15,94 eura od 19. 11. 2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II.

výrokom žalobu vo zvyšnej časti zamietol a III. výrokom rozhodol o trovách konania tak, že žalovanej
nárok na náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, že žalobkyňa sa žalobou voči žalovanej domáhala
zaplatenia sumy 268,03 eura spolu s úrokmi z omeškania na tom skutkovom základe, že zmluvou o
postúpení pohľadávok zo dňa 12. 06. 2015 jej postúpil postupca - spoločnosť Slovak Telekom, a.s.
pohľadávku voči žalovanej. Postupca uzatvoril dňa 12. 06. 2015 so žalovanou Zmluvu č. XXXXXXXXXX
(ďalej len „Zmluva“), predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle zákona o

elektronických komunikáciách v platnom a účinnom znení. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť za poskytnuté
telekomunikačné služby cenu stanovenú v Zmluve a v Cenníku. Postupca vyúčtoval žalovanej cenu za
poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s platnými cenovými podmienkami postupcu. Postupca
vystavil žalovanej vyúčtovacie faktúry (č. XXXXXXXXXX na sumu 40,56 eura, splatná 20. 07. 2015;
č. XXXXXXXXXX na sumu 44,78 eura, splatná dňa 18. 09. 2015; č. XXXXXXXXXX na sumu 24,98
eura, splatná dňa 19. 10. 2015; č. XXXXXXXXXX na sumu 15,94 eura, splatná dňa 18. 11. 2015 a č.

XXXXXXXXXX na sumu 166,55 eura, splatná dňa 18. 05. 2016), ktoré žalovaná neuhradila.

2. Pri svojom rozhodovaní aplikoval ust. § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z. z. v platnom znení, § 34, § 52
ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 3 a 5, § 53a, § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Zmluvu
uzavretú medzi právnym predchodcom žalobkyne a žalovanou považoval za zmluvu spotrebiteľskú
a po jej preskúmaní konštatoval, že neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, okrem ustanovení

upravujúcich zmluvnú pokutu. Zastal názor, že spôsob uzavretia zmluvy v časti, v ktorej je uvedená
zmluvná pokuta, nebol súladný s dobrými mravmi. Ustanovenia o zmluvnej pokute boli obsiahnuté včasti, ktorá ani nebola označená ako zmluvná pokuta, zo zmluvy sa nedalo jednoznačne určiť akým
spôsobom sa bude zmluvná pokuta v prípade porušenia zmluvy určovať. Dodal, že celá zmluva, vrátane
ustanovení o zmluvnej pokute, bola napísaná drobným písmom, jej ustanovenia boli neprehľadné a

nemali za cieľ oboznámiť spotrebiteľa s jednotlivými ustanoveniami zmluvy tak, aby im bezproblémovo
porozumel a aby ich bez problémov pochopil. Mal za to, že nejasná formulácia ustanovení zmluvy,
ktoré sa týkajú zmluvnej pokuty nezabezpečujú minimálne v tejto časti zmluvy rovnosť zmluvných
strán. Ustanovenia o zmluvnej pokute, na základe ktorej vyfakturoval právny predchodca žalobkyne
žalovanej zmluvnú pokutu, považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Neprijateľnosť danej

zmluvnej podmienky videl v znevýhodnenom postavení spotrebiteľa oproti dodávateľovi, najmä v
súvislostisvyjednávacousilouúčastníkovaúrovňouinformovanostispotrebiteľa.Spotrebiteľtakpristúpil
na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich
obsah. Dodal, že i v predmetnom prípade žalovaná nemala možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť
obsah predmetnej zmluvy, pretože išlo o vopred pripravené tlačivo. Neprijateľnosť danej zmluvnej
pokute vzhliadol aj v tom, že zmluvná pokuta mala v zmysle § 544 OZ zabezpečiť dodržanie zmluvnej

povinnosti. V danom prípade však bola dohodnutá len zmluvná pokuta v prípade nesplnenia povinnosti
žalovanej, pričom pre prípad porušenia povinnosti právneho predchodcu žalobkyne nebola dohodnutá
žiadna sankcia v prospech žalovanej. Takáto nerovnováha v právach a povinnostiach viedla súd k
názoru o neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Podstatným pre posúdenie nerovnováhy sa javil aj fakt, že
zmluvná pokuta za nedodržanie doby viazanosti zaväzovala spotrebiteľa k zaplateniu rovnakej zmluvnej

pokuty počas celej doby viazanosti a nerozlišovala, kedy k porušeniu došlo. Spotrebiteľ bol tak viazaný
rovnako vysokou zmluvnou pokutou v prípade porušenia povinnosti v prvom aj v poslednom mesiaci
viazanosti, čo možno taktiež zhodnotiť ako neprijateľné. Na základe uvedeného mal za to, že v danej
veci zmluvná pokuta, tak ako bola dojednaná, je neprijateľnou podmienkou a preto je podľa § 53 ods. 5
OZ neplatná. Preto žalobu v časti zmluvnej pokuty považoval za nedôvodnú a zamietol ju. Vo zvyšnej

časti žalobe vyhovel majúc za preukázané, že právny predchodca žalobkyne vyfakturoval žalovanej
za poskytovanie elektronickej komunikačnej služby sumy uvedené na vyššie citovaných faktúrach.
Žalovaná právnemu predchodcovi žalobcu tieto platby neuhradila. Dodal, že právny predchodca
žalobkyne postúpil pohľadávku voči žalovanej na žalobkyňu v súlade s ustanoveniami Občianskeho
zákonníka. Rozhodnutie o úrokoch z omeškania právne oprel o ust. § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia

vlády SR č. 87/1995 Z. z. a priznal žalobkyni úroky z omeškania za neuhradené platby.

3. O trovách konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 s prihliadnutím na § 262 ods. l Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a žalovanej, ktorej pomer úspechu vo veci prevyšoval pomer
úspechu žalobkyne, nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože jej žiadne trovy konania nevznikli.

4. Proti zamietajúcemu výroku rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. h) CSP, domáhajúc sa ním jeho zmeny a vyhoveniu žalobe o zaplatenie sumy
166,65 eura, resp. jeho zrušenia a vrátenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Poukázala na ust. § 544 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého si môžu strany pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti dojednať zmluvnú pokutu, ktorú je účastník, ktorý poruší zabezpečenú povinnosť, povinný
zaplatiť aj vtedy, keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa zákona
nie je významné ani to, či ide o porušenie povinnosti splniť záväzok riadne a včas alebo ide iba
o čiastkové nesplnenie nejakej povinnosti. Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka pod hrozbou
majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zmluvná pokuta teda predovšetkým predstavuje

hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní svoju zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť poskytnúť pre tento
prípad dojednané plnenie, t. j. pokutu. Dojednaná zmluvná pokuta má teda predovšetkým čeliť porušeniu
povinnosti (funkcia prevenčná), lebo ak bude zabezpečená povinnosť plnená, bola hlavná funkcia
zmluvnej pokuty vyčerpaná. Právny predchodca a žalovaná si dohodli zabezpečovací inštitút zmluvnej
pokuty pre prípad porušenia záväzku viazanosti, ktorý je definovaný na 3. strane Zmluvy o poskytovaní

verejných služieb (ďalej len „Zmluva“) (bod 4) a 5) v časti Služba Internet). Žalovaná sa dostala do
omeškania s platením faktúr za služby poskytované právnym predchodcom, porušila svoje povinnosti
poskytnúť zmluvné dohodnuté protiplnenie čo ani nerozporovala. Mala za to, že súd prvej inštancie
nezohľadnil ust. § 53 ods. 12 OZ, podľa ktorého neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so
zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti

súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy
alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Naopak, súd prvej inštancie pristúpil k hodnoteniu predmetnej
podmienky v čisto všeobecnej rovine, keď sa nezaoberal nárokom na zmluvnú pokutu s ohľadom
na konkrétne okolnosti, t. j. skutočne nárokovanou výškou zmluvnej pokuty vo vzťahu k výške dlžnejsumy, časovým obdobím, v ktorom bola žalovaná v omeškaní, závažnosťou porušenia povinnosti, a
pod. Prezentovala tiež názor, že spôsob, akým došlo medzi stranami k dohode o zmluvnej pokute,
bolo individuálne dojednanie zmluvnej pokuty, a to práve s ohľadom na to, že žalovaná mala možnosť

vybrať si mobilný telefón a k tomu poskytovanú službu zo širokej škály ponúkaných tovarov a služieb,
k čomu je logicky napočítaná suma zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta totiž predstavuje paušalizovanú
náhradu škody a pozostáva z ceny telefónu a sumy, ktorá pôvodnému veriteľovi vznikla v dôsledku
poskytnutia iných služieb za akciové ceny práve s ohľadom na dobu viazanosti. Zmluvnou pokutou
si zabezpečoval zároveň návratnosť poskytnutej zľavy zo stanovenej ceny poskytovanej služby alebo

navrátenýchzariadení,ktoréboližalovanejposkytnutévrámcizvýhodnenejceny.Základvýškyzmluvnej
pokuty uvedený v Zmluve, prípadne v Dodatku, ktorý v závislosti od počtu dní omeškania klesá, teda
zohľadňuje zľavnenú cenu a v prípade predčasného ukončenia zmluvného vzťahu v dôsledku porušenia
povinností zabezpečiť návratnosť prostriedkov investovaných právnym predchodcom žalobkyne do
poskytnutej zľavy. Zdôraznila, že treba zdôrazniť, že žalovanému bola vyúčtovaná zmluvná pokuta v
zníženejvýške166,55eura,tedasozohľadnenímpočtudní,ktoréuplynulizdobyviazanosti,atovrátane

dní, počas ktorých bola žalovaná ešte pripojená, avšak si svoje zmluvné povinnosti riadne a včas platiť
cenu za poskytnuté služby neplnila. Uvedené je vyjadrené vo vzorci výpočtu zmluvnej pokuty v bode 5),
písm. b) Zmluvy, ktorý je absolútne jasný a určitý (rovnako v texte žaloby). Základ zmluvnej pokuty je
uvedený v tabuľke č. 1 Zmluvy ako počiatočná suma, ktorá bude klesať. V závere odvolania poukázala
na slovenskú judikatúru v obdobných veciach, podporujúcu jej tvrdenia.

5. K odvolaniu žalobkyne sa žalovaná písomne nevyjadrila.

6. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané
oprávnenou stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, § 362 ods. 1 CSP)

a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej
zamietajúcej časti, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§
379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej zamietajúcej časti a v časti týkajúcej
sa nároku na náhradu trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP

vrátiť mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej
inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je
účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

8. Žalovaná v podanom odvolaní namietala nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h/
CSP).

9. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a

aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

10. V prejednávanej veci sa žalobkyňa podanou žalobou, doručenou súdu prvej inštancie dňa 20. 07.
2018,domáhalazaplateniasumy268,03eura(odvolaciemusúduniejezrejmé,prečosúdprvejinštancie
ako predmet sporu uviedol sumu 350 eur) spolu s úrokmi z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 40,56 eura
od 21. 07. 2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 24,99 eura od 19.
09. 2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 19,99 eura od 20. 10.

2015 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 15,94 eura od 19. 11. 2015
do zaplatenia a trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 12.
06. 2015 jej postúpil postupca - spoločnosť Slovak Telekom, a.s. pohľadávku voči žalovanej. Postupca
uzatvoril dňa 12. 06. 2015 so žalovanou Zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), predmetom
ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách

v platnom a účinnom znení. Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovanej telekomunikačné služby,
žalovaná sa zaviazala zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v Zmluve a v
Cenníku. Postupca vyúčtoval žalovanej cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s platnými
cenovými podmienkami postupcu. Postupca vystavil žalovanej Vyúčtovacie faktúry, pričom postúpilžalobkyne nasledovné pohľadávky na faktúrach: č. XXXXXXXXXX na sumu 40,56 eura splatná 20.
07. 2015, č. XXXXXXXXXX na sumu 44,78 eura splatná dňa 18. 09. 2015, č. XXXXXXXXXX na
sumu 24,98 eura splatná dňa 19. 10. 2015, č. XXXXXXXXXX na sumu 15,94 eura splatná dňa 18.

11. 2015 a č. XXXXXXXXXX na sumu 166,55 eura /zmluvná pokuta/ splatná dňa 18. 05. 2016.
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobe vyhovel v časti o zaplatenie sumy 101,48 eura s
úrokmi z omeškania, ktorý výrok pre absenciu odvolania strán sporu nadobudol právoplatnosť. Druhým
výrokom rozsudku žalobu v časti o zaplatenie sumy 166,55 eura s úrokom z omeškania, predstavujúcu
nárok žalobkyne na zmluvnú pokutu, zamietol, ktorý výrok odvolaním napadla žalobkyňa. Predmetom

odvolacieho konania je tak zamietajúci výrok rozsudku a závislý výrok o trovách konania.

11. V konaní bolo preukázané Zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo dňa 10. 06. 2015, že
spoločnosť Slovak Telekom, a.s. uzatvorila so žalovanou zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa
zákona číslo 351/2011 Z. z., na základe ktorej spoločnosť Slovak Telekom, a.s. poskytovala žalovanej
telekomunikačné služby, žalovaná sa zaviazala zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu

stanovenú v Zmluve a v Cenníku. Pokiaľ ide o vyhodnotenie zákonnosti postúpenia pohľadávky z
právneho predchodcu žalobkyne na žalobkyňu, súd prvej inštancie správne konštatoval, že pohľadávka
voči žalovanej bola postúpená v súlade so zákonnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Pokiaľ
ide o posúdenie vzťahu medzi stranami sporu, súd prvej inštancie správne poukázal na ust. § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré definujú spotrebiteľský vzťah. Správny bol aj jeho následný

postup v zmysle vyššie uvedených ustanovení, v ktorom podrobil kontrole zmluvnú podmienku, z
ktorej žalobca vyvodzoval vznik ním uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške
166,55 eura. Súd prvej inštancie spôsob uzavretia zmluvnej pokuty nepovažoval však za súladný s
dobrými mravmi. Dôvodil, že ustanovenia o zmluvnej pokute boli obsiahnuté v časti, ktorá ani nebola
označená ako zmluvná pokuta a zo zmluvy sa nedalo jednoznačne určiť akým spôsobom sa bude

zmluvná pokuta v prípade porušenia zmluvy určovať. Tiež zastal názor, že táto podmienka nebola so
spotrebiteľkou individuálne dojednaná, pretože nemala možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť obsah
predmetnej zmluvy. Tiež tvrdil, že zmluvná pokuta v predmetnom prípade zaväzuje spotrebiteľku k
zaplateniu rovnakej zmluvnej pokuty počas celej doby viazanosti a nerozlišuje, kedy k porušeniu došlo,
spotrebiteľka je tak viazaná rovnako vysokou zmluvnou pokutou v prípade porušenia povinnosti v prvom

aj v poslednom mesiaci viazanosti, čo tiež vyhodnotil ako neprijateľné. Odvolací súd sa s týmto právnym
záverom súdu prvej inštancie nestotožnil a v tomto smere súhlasí s odvolacou námietkou žalobkyne,
že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a navyše skutkové závery súdu prvej inštancie
nezodpovedajú vykonanému dokazovaniu.

12. Podľa § 44 ods. 1 zákona číslo 351/2011 Z. z. v platnom znení zmluvou o poskytovaní verejných
služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať
príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva
o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb
prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú

zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom
zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno
dojednať len v písomnej forme.

13. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

14. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

15. Podľa § 545a Občianskeho zákonníka účinného od 01. 01. 2008 neprimerane vysokú zmluvnú
pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie
je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta
vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla a na to, o koľko zmluvná

pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.

16. Zmluvná pokuta je zmluvou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi alebo
veriteľ dlžníkovi, ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré na seba zmluvou prevzali, a to aj vtedy, keďporušením povinnosti veriteľovi alebo dlžníkovi žiadna škoda nevznikla. Zaplatením zmluvnej pokuty sa
účastník zmluvy svojho záväzku nezbaví. Jej funkcia spočíva v hrozbe majetkovou sankciou dlžníkovi
v prípade, keď záväzok nesplní riadne a včas a tým má viesť dlžníka k včasnému a riadnemu plneniu

záväzku. Pokutu možno dohodnúť tak pre prípad, že k splneniu nedôjde vôbec alebo iba čiastočne,
alebo pre prípad, že bude porušená akákoľvek zmluvná povinnosť. Dohoda o zmluvnej pokute musí mať
vždy písomnú formu, musí v nej byť určená výška zmluvnej pokuty alebo spôsob, akým sa určí, aby o
tom v budúcnosti nevznikli pochybnosti.

17. Z obsahovej stránky je dôležitá podstatná náležitosť dohody o zmluvnej pokute, ktorou je výška
zmluvnej pokuty alebo spôsob jej určenia. Zmluvná pokuta je pokuta peňažná, pri ktorej sa vyžaduje
určenie jej výšky alebo jej určitosti. Pôjde teda buď o pevnú sumu alebo dohodnutie spôsobu jej určenia.
Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom výslovne obmedzená, pretože je veľmi ťažké vopred finančne
ohodnotiť záujem strany na splnení záväzku. Vo vzťahu k významu povinnosti zabezpečenej zmluvnou
pokutoubymohloísťosumuprílišvysokúalebonepomernenízku,čobynegatívneovplyvnilouplatnenie

funkcií zmluvnej pokuty. Preto je potrebné dbať na to, aby zmluvná pokuta bola primeraná hodnote a
významu zabezpečenej zmluvnej povinnosti. Ak je zmluvná pokuta privysoká, súd ju môže znížiť. Úvaha
o súlade dohody o zmluvnej pokute s dobrými mravmi nemôže viesť k všeobecnému konštatovaniu o
jej možnej výške, ale musí vychádzať vždy z konkrétnej dohody o pokute, z jednotlivých konkrétnych
podmienok, za ktorých je uzavretá a z konkrétnej jednotlivej zaisťovanej povinnosti. Tento súlad je

preto potrebné skúmať vždy znova od začiatku pre každý jednotlivý prípad. Pri skúmaní platnosti
dojednania o zmluvnej pokute z hľadiska dobrých mravov je nutné uvážiť funkciu zmluvnej pokuty
(funkcia preventívna, uhradzovacia a sankčná). Primeranosť výšky zmluvnej pokuty je treba posúdiť s
prihliadnutím k celkovým okolnostiam úkonu, jeho pohnútkam a účelu, ktorý sledoval. Do úvahy je treba
vziať výšku zistenej sumy, z ktorej možno usúdiť neprimeranosť zmluvnej pokuty s ohľadom na vzájomný

pomerpôvodnejasankčnejpovinnosti(rozsudokNSČR,sp.zn.33Obo438/2005).Samaskutočnosť,že
strany dojednali zmluvnú pokutu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti iba jednou zmluvnou stranou,
neznamená, že takáto dohoda odporuje zásadám poctivého obchodného styku (rozsudok Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 4 Obdo 4/99).

18. Ako už bolo uvedené, odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že spôsob
uzavretia zmluvnej pokuty je nesúladný s dobrými mravmi, pretože ustanovenia o zmluvnej pokute boli
obsiahnuté v časti, ktorá ani nebola označená ako zmluvná pokuta, zo zmluvy sa nedalo jednoznačne
určiť akým spôsobom sa bude zmluvná pokuta v prípade porušenia zmluvy určovať. Tvrdil, že zmluvná
pokuta zaväzuje spotrebiteľku k zaplateniu rovnakej zmluvnej pokuty počas celej doby viazanosti a

nerozlišuje, kedy k porušeniu došlo, čo tiež vyhodnotil ako neprijateľné. Z obsahu spisu, a to zo Zmluvy o
poskytovaní verejných služieb, jednoznačne vyplýva, že medzi stranami sporu bola dohodnutá zmluvná
pokuta vo výške 180 eur za porušenie záväzku viazanosti za službu Balík Magio Internet XL. V bode
5) písm. b) Zmluvy, ktorý je jasný a určitý, je uvedené, že „vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bude
vypočítanápodľanižšieuvedenéhovzorca,ktorývyjadrujedennéklesaniezoZákladuprevýpočetpočas

plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia Zmluvy alebo prerušenia poskytovania Služieb v dôsledku
porušenia záväzku viazanosti: Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty = Základ pre výpočet zmluvnej
pokuty - (celé dni z doby viazanosti/celkový počet dní viazanosti x Základ pre výpočet zmluvnej pokuty).
Žalovanej bola vyúčtovaná zmluvná pokuta v zníženej výške 166,55 eura so zohľadnením počtu dní,
ktoréuplynulizdobyviazanosti.Nepochybnesatedazákladzmluvnejpokutyžalobkyňaznížila očiastku

zodpovedajúcu počtu dní uplynutých z doby viazanosti do doby do prerušenia poskytovania služieb. Na
tomto mieste je nutné uviesť, že je právom žalobkyne ako poskytovateľa služieb zabezpečiť splnenie
povinnosti odberateľa jeho služieb, pričom zmluvná pokuta je jedným z vhodných a zákonných inštitútov.
Účelom uzavretia dohody o zmluvnej pokute je zabezpečenie záväzkového vzťahu, motivácia žalovanej
kplneniusizmluvnýchpovinnostíspojenásnáslednousankciouzajejnesplnenie.Uzatvorenouzmluvou

žalovaná získala pripojenie k internetu s akciovou cenou 19,99 eura a poskytnutie tejto služby za akciovú
cenu malo byť kompenzované vernosťou žalovanej počas zazmluvnenej doby viazanosti 24 mesiacov,
počasktorejdobymalažalovanáriadneavčasuhrádzaťplatbyzavyužívaniedohodnutejslužby.Tým,že
žalovaná neuhrádzala faktúry za poskytnuté služby, teda porušila svoj záväzok, vzniklo žalobkyni právo
na zmluvnú pokutu. Ako už bolo uvedené zmluvná pokuta bola na začiatku zmluvného vzťahu určená

výškou180eur,pričommalaklesajúcicharakter,tedazakaždýdeňplneniazmluvysajejzákladpomerne
znižoval, tak ako to bolo ustanovené a dohodnuté v samotnej zmluve. Je teda zrejmé, že zmluvná pokuta
nebola ani neprimeraným a nezákonným zabezpečením vzhľadom na benefity poskytnuté žalovanej,
pretože žalobkyňa správne zohľadnila čas, kedy si žalovaná prestala plniť zmluvné povinnosti, čomuprispôsobila výšku uplatňovanej zmluvnej pokuty. Vzhľadom na tieto skutočnosti sú uvedené závery
súdu prvej inštancie nesprávne a nezodpovedajúce vykonanému dokazovaniu.

19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej
časti a v časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil
a vec mu v týchto častiach vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP). V ďalšom konaní súd prvej
inštancie opätovne vec právne posúdi v nadväznosti na vykonané dokazovanie, teda riadne preskúma
Zmluvu uzatvorenú medzi stranami v časti kontrahovanej zmluvnej pokuty a po jej zhodnotení i z

hľadiskazáverovodvolaciehosúduuvedenýchvtomtorozhodnutí opätovneposúdioprávnenosťnároku
žalobkyne na zmluvnú pokutu, a opätovne rozhodne o nároku na náhradu trov konania, pričom svoje
rozhodnutie i náležitým spôsobom odôvodní vysporiadajúc sa v ňom so všetkými námietkami žalobkyne
uplatnenými v jej odvolaní. Zároveň rozhodne i o náhrade trov konania odvolacieho (§ 396 ods. 3 CSP).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).