Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. august 2020

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/9/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6720200902
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2020:6720200902.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu C. K., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom Š..C.H. XXXX/X, XXX XX U., štátny občan SR, proti žalovanej E. K., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXX/XX, XXX XX U., štátna občianka SR, zastúpená JUDr. Michalom
Holčíkom, advokátom, so sídlom Námestie SNP 27, 960 01 Zvolen, IČO: 45021767, o zaplatenie
15.496,31 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a.

Žalovanej sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 26.02.2020 bola na tunajší súd doručená žaloba žalobcu zo dňa 26.02.2020, ktorou sa domáhal

toho, aby súd platobným rozkazom zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 15.496,31 € z titulu úmyselného
bezdôvodného obohatenia a tiež úrok z omeškania vo výške zákonného úroku z omeškania v súlade s
ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z.
v tam presne špecifikovaných sadzbách z príslušných súm za tiež presne špecifikované obdobie až do
zaplatenia, ako i nahradiť mu trovy konania vo výške 100 %.
Žalobcažalobuzdôvodniltým,žemanželstvosožalovanouuzavreldňa21.06.1997apočasmanželstva,
konkrétne 29.04.2010 spoločne uzavreli vo VÚB Banke zmluvu o poskytnutí bezúčelovej flexihypotéky

č.XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX, ktorú spoločne v manželstve použili. Podmienkou banky ako záruka
splácania tejto hypotéky bola ich spoločná nehnuteľnosť vedená v tom čase na Okresnom úrade Zvolen
na LV č.XXXX pre k.ú. K., ku ktorej sa zriadilo záložné právo na zabezpečenie pohľadávok v prospech
VÚB Banky.
Dňa 16.08.2012 podal žalobca na tunajšom súde návrh na rozvod manželstva vedené pod
sp.zn.5P/246/2012, pričom po podaní žiadosti ešte spolu so žalovanou žili a podieľali sa na chode
domácnosti v nehnuteľnosti v mieste ich trvalého bydliska na ulici R. P. O. K. X vo U. do 08.10.2012.

Od tohto dňa žalovaná dobrovoľne opustila spoločnú domácnosť - predmetnú nehnuteľnosť, ktorá bola
zaťaženáťarchouvoformezáložnéhoprávavprospechVÚBBanky.Žalovanásaodsťahovalasosynom
k svojim rodičom a dcéra zostala bývať s ním v dome. Ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňa
15.08.2014. BSM nebolo vysporiadané v zákonnej lehote, strany vzájomne nedospeli k dohode a ani z
jednej zo strán nebolo rozdelenie postúpené súdu a do predaja nehnuteľnosti, t.j. 20.02.2019 neprišlo
ani k vysporiadaniu podielového spoluvlastníctva.
Žalovaná po odsťahovaní sa zo spoločnej nehnuteľnosti k svojim rodičom odmietla starostlivosť o

nehnuteľnosť i pozemok a tiež spolupodieľať sa v polovici poplatku za poistku, ako i zabezpečovacieho
zariadenia, pravidelné ročné revízie komína atď.. Žalovaná sa hlavne úmyselne vyhýbala povinnosti
sa spolupodieľať v polovici na splátkach z úveru z určenej mesačnej splátky vyplývajúcich zo zmluvy
s VÚB Bankou, čo zdôvodňovala tým, že až do času, kým sa nehnuteľnosť nepredá, nebude sa natýchto povinnostiach podieľať, čo považoval on za nezákonné a tiež v rozpore s dobrými mravmi, keďže
žalovaná vedela, že má rovnakú spoluzodpovednosť za riadne a včasné splácanie mesačných splátok
úveru.Onjuniekoľkokrátupozorňovalnapovinnosťpodieľaťsanasplácaníúveru,atoajpočassúdneho

konania o rozvod manželstva.
Keďže žalobca sa nechcel dostať do rozporu so zmluvou s VÚB Bankou, podal na tunajší súd dňa
12.03.2018 žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia, konanie bolo vedené pod sp.zn.16C/20/2018,
v ktorom požiadal o oslobodenie od súdneho poplatku, čo mu súd nevyhovel a keďže bol vtedy v zlej
finančnej situácii aj z dôvodu predmetného splácania dlhu banke, nemal financie na zaplatenie súdneho

poplatku, ani právne zastúpenie a preto bolo toto konanie z tohto dôvodu zastavené. Žalovaná zotrvala
na tom, že až keď príde k predaju domu, svoj záväzok na splácanie polovice splátok úveru od času
jej odchodu zo spoločnej domácnosti vyrovná. Žalobca tiež poukázal na sms komunikáciu z decembra
2018, kedy mu žalovaná opakovane oznámila, že keďže stále užíva dom, ktorý je založený na tento úver,
tak ho žiadala, aby naďalej platil celú mesačnú splátku, s tým, že k vyporiadaniu dôjde až po predaji.
Podľa názoru žalobcu tým potvrdila jeho vyjadrenie, že si bola plne vedomá a uznávala svoj dlh.

Nehnuteľnosť sa predala dňa 20.02.2019 a teda plnenie žalovanej sľubu na vyrovnanie jej dlžoby malo
nastať po tomto dátume. Avšak doteraz žalovaná svoj záväzok voči žalobcovi nesplnila a neuhradila mu
žalovanú sumu. Z čoho vyplýva, že ho žalovaná pred predajom domu zavádzala a de facto oklamala, s
tým, že od kupujúceho prevzala celú polovicu z celkovej sumy predanej nehnuteľnosti bez započítania
dlhu voči žalobcovi. Pravidelné mesačné splátky on uhrádzal v plnej výške, aj podiel za žalovanú, a to

prostredníctvom svojho bankového účtu, ktorý v žalobe špecifikoval na bankový účet VÚB Banky, ktorý
tiež špecifikoval.
Žalobca vyjadril názor, že žalovaná sa mala podieľať svojim podielom na mesačných splátkach
spoločného úveru už od splátky splatnej dňa 15.10.2012, keď je preukázané, že od opustenia spoločnej
domácnosti dňa 08.10.2012 išlo z jej strany o dobre premyslený úmysel vyhnúť sa svojej povinnosti

ohľadne starostlivosti o spoločnú nehnuteľnosť vrátane mesačnej splátky úveru. Keďže žalovaná si
bola vedomá, že úmyselne porušuje zákon, má súd posúdiť toto ako úmyselné bezdôvodné obohatenie
vo výške žalovanej sumy za obdobie od 15.10.2012 do 20.11.2018. Po právnej stránke žalobca
zdôvodnil žalobu odkazom na ustanovenie § 451 ods. 1 a § 454 Občianskeho zákonníka, ako i § 107
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca zároveň v podanej žalobe špecifikoval splatnosť jednotlivých

mesačných splátok, ako i výšku tej ktorej mesačnej splátky a tiež z toho alikvótnu časť, ktorá bola
zaplatená za žalovanú, a to počnúc splátkou splatnou dňa 16.10.2012 až po splátku splatnú 20.11.2018,
keď za celé toto obdobie bola žalobcom uhradená čiastka 30.992,62 €, z toho alikvótna časť zaplatená
za žalovanú mala predstavovať sumu 15.496,31 €, čo zodpovedá žalovanej sume. Keďže zo strany
žalovanej došlo k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu, žalobca si pre prípad úspechu uplatnil voči

žalovanej aj úroky z omeškania a zároveň vyjadril nesúhlas s prípadným návrhom zo strany žalovanej
splácať dlh formou akýchkoľvek splátok.

2. Dňa 04.05.2020 formou elektronického podania bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovanej
zo dňa 30.04.2020, ktorá prostredníctvom svojho právneho zástupcu okrem iného k veci uviedla,

že žalobca a žalovaná uzavreli manželstvo dňa 21.06.1997. Rovnako žalovaná potvrdila, že počas
trvania manželstva dňa 29.04.2010 so spoločnosťou VÚB, a.s. uzavreli zmluvu o poskytnutí účelovej
flexihypotéky, tak ako bola špecifikovaná žalobcom v žalobe a ako aj zmluvu o zriadení záložného
práva. Rovnako žalovaná potvrdila, že rozsudok o rozvode ich manželstva nadobudol právoplatnosť
dňa 15.08.2014 a tiež to, že po zániku ich manželstva splátky flexihypotéky až do 20.11.2018 uhrádzal

výlučne žalobca. Ostatné tvrdenia s tým, že aj keď niektoré s prejednávanou vecou úplne alebo sčasti
nesúvisia, žalovaná výslovne poprela.
Predovšetkým žalovaná z dôvodu procesnej ekonómie vzniesla námietku premlčania uplatneného
nároku za obdobie, ktoré predchádza trom rokom pred dňom podania žaloby, teda premlčanie nároku za
obdobie od 16.10.2012 do 25.02.2017 v celkovej výške 11.523,58 € a teda nepremlčaným voči žalovanej

je len nárok týkajúci sa podielu na splátkach od 26.02.2017 do 20.11.2018 v celkovej sume 3.972,36
€ (21 mesiacov á 189,16 €).
Žalovaná poukázala na znenie ustanovenia § 511 Občianskeho zákonníka a tiež na ustanovenie § 101
Občianskeho zákonníka, s tým, že žalobcom uplatnený nárok nie je nárokom na vydanie bezdôvodného
obohatenia, ale regresným nárokom na náhradu časti dlhu, ktorú žalobca uhradil za žalovanú a toto

všeobecné majetkové právo sa premlčuje v trojročnej lehote.
Tiež žalovaná vzniesla námietku aktívnej legitimácie žalobcu a pasívnej legitimácie žalovanej vo vzťahu
k náhrade zaplatených splátok za obdobie od 16.10.2012 do 14.08.2015, ktoré boli uhrádzané za trvaniamanželstva,tedazprostriedkovBSMstránsporu,vdôsledkučohožalobcazatotoobdobieúhradsplátok
nárokom voči žalovanej nedisponuje.
Vo vzťahu k námietke premlčania nedotknutej časti nároku žalobcu (splátky uhradené od 26.02.2017 do

20.11.2018) spolu vo výške 3.972,36 €, žalovaná voči žalobcovi v rámci svojej obrany vzniesla námietku
započítania, a to vo vzťahu k nároku žalovanej voči žalobcovi na náhradu za neužívanie spoločnej
veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, keď žalovaná oprela svoj nárok o ustanovenie § 137
Občianskeho zákonníka a zároveň poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.10.2010
sp.zn. 6Cdo/184/2010.

Žalobca a žalovaná boli od 16.08.2017 (deň nasledujúci po uplynutí troch rokov od právoplatnosti
rozhodnutia o rozvode) do 18.02.2019 (deň právoplatnosti rozhodnutia o povolení vkladu prevodu
vlastníckeho práva na kupujúceho) podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti vedených katastrálnym
odborom Okresného úradu Zvolen, nachádzajúcich sa v k.ú. Môťová, obec Zvolen, okres Zvolen,
zapísaných na LV č.XXXX, a to:
- pozemku - parcely registra „C“, parc.č.XXXX/XXX o výmere 731 m2, zastavané plochy a nádvoria,

- pozemku - parcely registra „C“, parc.č.XXXX/XXX o výmere 143 m2, zastavané plochy a nádvoria,
- stavby - rodinného domu so súp.č.XXXX, postavenom na pozemku parc.č.XXXX/XXX (ďalej len
„predmetná nehnuteľnosť“).
Žalobca a žalovaná ako podieloví spoluvlastníci predmetnú nehnuteľnosť predali tretej osobe.
Predmetnú nehnuteľnosť (vrátane spoluvlastníckeho podielu žalovanej) však v období od 16.08.2017

do 18.02.2019 užíval výlučne žalobca s členmi svojej domácnosti, ktorý žalovanej v užívaní predmetnej
nehnuteľnosti resp. jej spoluvlastníckeho podielu bránil. Žalovaná sa viacerými aj súdnymi podania
domáhala práva sprístupnenia predmetnej nehnuteľnosti a žalobca sa naopak viacerými aj súdnymi
podaniami domáhal zamedzenia práva vstupu resp. užívania predmetnej nehnuteľnosti žalovanou.
Teda skutočnosť, že žalovaná predmetnú nehnuteľnosť aj od augusta 2017 neužívala, pričom užívanie

žalovanej znemožňoval žalobca, je zrejmá napríklad z bodu 8 uznesenia Krajského súdu Banská
Bystrica zo dňa 01.10.2018 sp.zn. 14Co/133/2018.
Mesačný nájom nehnuteľnosti bez energií či iných poplatkov sa v roku 2017 pohyboval minimálne v
sume 700,- € a v roku 2018 minimálne v sume 800,- €, teda na spoluvlastnícky podiel žalovanej
pripadá mesačne v roku 2017 suma minimálne 350,- € a v roku 2018 suma minimálne 400,- €. Za

obdobie mesiacov september 2017 až december 2017 je to suma minimálne 1.500,- € a za obdobie
mesiacov január až december 2018 je to suma minimálne 4.800,- €. Žalovaná tiež uviedla, že žalobcu
na zaplatenie náhrady v minulosti vyzývala. Žalovaná preto týmto na nepremlčanú pohľadávku žalobcu
vo výške 3.972,36 € započítava svoju pohľadávku na náhradu za neužívanie predmetnej nehnuteľnosti
v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu za obdobie od marca 2018 až decembra 2018 vo výške

4.000,- €, a teda započítaním zanikla pohľadávka žalobcu v celom rozsahu. Zvyšnú časť svojho nároku
(predstavujúci rozdiel medzi 4.000,- € a 3.972,36 €, ako aj náhradu za obdobie mesiacov september
2017 až február 2018) si žalovaná voči žalobcovi nateraz, teda ani vzájomnou žalobou neuplatnila.
Žalovaná týmto zároveň výslovne poprela tvrdenia žalobcu, že odmietla starostlivosť o predmetnú
nehnuteľnosť, keďže sa podieľala na úhrade dane z nehnuteľnosti. Tiež výslovne poprela tvrdenia

žalobcu, že uznala nárok vyplývajúci zo žaloby resp. dlh žalobcovi, s tým, že ani v minulosti ani teraz
takýto nárok žalobcu neuznala a neuznáva, pričom mala snahu dohodnúť sa na vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva dohodou v širšom rozsahu, čo však žalobca odmietal.
Žalovaná na preukázanie ňou uvádzaných tvrdení navrhla predvolať a vypočuť sporové strany, ako i
pripojiť spisy tunajšieho súdu sp.zn.18C/381/2015 a 16C/52/2018.

Na základe vyššie uvedeného žalovaná označila nárok žalobcu v celom rozsahu za nedôvodný a preto
žiadala žalobu zamietnuť a priznať jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi.

3. Dňa 18.05.2020 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovanej zo dňa
18.05.2020, v ktorom okrem iného uviedol, že pokiaľ súd nevydal platobný rozkaz v súdenej veci, jednalo

sa z jeho strany o nehospodárny krok a zároveň o mimoriadne ústretový krok voči žalovanej, čím ju
výraznou mierou zvýhodnil. K veci samej uviedol, že s vyjadreniami žalovanej nesúhlasí, konkrétne
s tým, že žalovaná odišla zo spoločnej domácnosti, nezbavovalo ju to povinnosti podieľať sa aj na
úhrade polovice splátok z úveru až do jeho riadneho splatenia. Predčasné ukončenia zmluvy s bankou
nastalo z dôvodu predaja predmetnej nehnuteľnosti, čo ale znamenalo pre nich aj pokutu za predčasné

ukončenie zmluvy, čo uskutočnili z ceny predanej nehnuteľnosti. Žalobca pritom očakával, že žalovaná
sa ihneď po predaji s ním vysporiada, avšak tento svoj sľub nedodržala. Preto žalobca trvá na tom, že sa
jedná o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a vyjadril nesúhlas s názorom právneho zástupcu
žalovanej, že sa jedná o jeho regresný nárok.Rovnako žalobca vyjadril nesúhlas s tvrdením žalovanej, že splátky uhrádzané za trvania manželstva
boli uhrádzané z prostriedkov BSM, a teda že za dané obdobie úhrad splátok on voči žalovanej
nedisponuje nárokom na ich vrátenie, keď žalovaná toto svoje tvrdenie nepodložila žiadnym dôkazom,

a teda jedná sa o zavádzajúce tvrdenie žalovanej, ktoré možno považovať za irelevantné. Žalovaná
dobrovoľne žila mimo spoločnú domácnosť a na polovicu dane z nehnuteľnosti sa začala podieľať až po
jeho výzvach od roku 2017. On ako žalobca naopak uniesol dôkazné bremeno ohľadne zdokladovania,
že všetky splátky úhrad na spoločný úver platil voči banke iba on, a to od 16.10.2012 do 20.11.2018 zo
svojho bankového účtu aj za žalovanú s vedomím, že dlh mu táto vráti ako sľubovala. Žalobca poukázal

aj na ustanovenie § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Napriek tomu, že podľa jeho názoru nárok, ktorý si žalovaná uplatnila z titulu vznesenej námietky
započítania,bynemalpatriťdotohtokonania,alenzopatrnostisaknemuvyjadril,atotýmspôsobom,že
voči tomuto nároku žalovanej vyslovil zásadný nesúhlas, s tým, že tu absentujú relevantné dôkazy, aby
bol tento jej nárok zákonne preukázaný a prípadne priznaný. Takýto nárok by si vyžadoval ďalekosiahle
vecné dokazovanie a listiny, ktoré žalovaná predložila ako dôkazy sú nedostatočné a nie právne

relevantné. Pokiaľ žalovaná sa odvolávala na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.10.2010
sp.zn.6Cdo/184/2010, práve z neho vyplýva, že je tu daná povinnosť dostatočne dokázať a preukázať
skutočnosti, ktoré by viedli k skutočnému nároku žalovanej na náhradu zneužívania spoločnej veci v
rozsahu spoluvlastníckeho podielu a zároveň relevantne preukázať, že žalobca používal vec nad rámec
jeho podielu a s poukazom na to mala už v minulosti žalovaná, ako i v súčasnosti, možnosť samostatne

podať v tejto veci žalobu a domáhať sa tak svojich práv.
Pokiaľ žalovaná poukazovala na uznesenie o neodkladnom opatrení OS Zvolen č.k.16C/52/2018,
poukázal on na to, že toto bolo zmenené rozhodnutím nadriadeného súdu. Taktiež pokiaľ žalovaná
predkladala zápisnicu o výsluchu svedka zo dňa 04.10.2018, jedná sa o účelový dôkaz, ktorý možno
označiť len za zdrap papiera, keďže on sa vtedy zákonnou cestou musel brániť voči žalovanej. Navyše

žalovaná zámerne nepredložila výsledok šetrenia polície v tejto veci. Pokiaľ žalovaná predložila ako
dôkaz oznámenie žalobcu zo dňa 01.09.2015, nemá vedomosť z akého dôvodu toto bolo predložené, s
tým, že on musel takto postupovať z opatrnosti, keďže naňho žalovaná podala aj vykonštruované trestné
oznámenie, vedené na OO PZ Zvolen pod č.ORP-705/ZV-ZV-2014, keď zároveň odcitoval zo záveru
tohto uznesenia zo dňa 30.04.2015 ohľadne rozhodnutia o zastavení trestného stíhania. Žalovaná

predloženými listinami podľa jeho názoru preukázala len to, že jej motívom ich priloženia bolo úmyselné
a cielené poškodenie žalobcovho mena a jeho osoby pred súdom.
Žalobca vyjadril nesúhlas k tomu, aby súd vyhovel žalovanej nad rámec petitu žaloby a toto zamietol
resp. nebral do úvahy žalovanej hmotnoprávnu námietku, ktorú by mal vyhodnotiť ako nedôvodnú, aj
z dôvodu, že táto neuniesla dôkazné bremeno. S poukazom na vyššie uvedené žalobca žiadal, aby

súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, keďže bolo preukázané, že žalovaná sa úmyselne nepodieľala na
spoločných splátkach z úveru a žalobcu zavádzala, čím bol v dostatočnej miere preukázaný úmysel sa
bezdôvodne obohatiť a preto má súd preukázané, že nenastali zákonné dôvody k premlčaniu nároku
žalobcu s poukazom na ustanovenie § 107 ods. 2 OZ.

4. Dňa 07.07.2020 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovanej zo dňa 06.07.2020 formou
elektronického podania prostredníctvom jej právneho zástupcu, v ktorom okrem iného uviedla, že
žalovaná už vo svojom predchádzajúcom vyjadrení priznala, že po zániku ich manželstva splátky
flexihypotéky uhrádzal výlučne žalobca, avšak napriek tomu žalovaná podstatnú časť nároku žalobcu
neuznáva, či už z dôvodu absencie aktívnej legitimácie žalobcu alebo vznesenej námietky premlčania

a vo vzťahu k nepremlčanej časti vzniesla nespornú námietku započítania.
Žalovaná zotrvala na svojom vyjadrení, že nárok žalobcu nemožno subsumovať pod žiadny z dôvodov
bezdôvodného obohatenia a už vôbec nie pod úmyselné bezdôvodné obohatenie. Preto zotrvala na
uplatnenej námietke premlčania za obdobie od 16.10.2012 do 25.02.2017 v celkovej výške 11.523,58 €.
Žalovaná nad rámec vznesenej námietky premlčania len doplnila, že vo vzťahu k náhrade zaplatených

splátok za obdobie od 16.10.2012 do 14.08.2015 išlo o úhradu splátok za trvania manželstva strán
sporu a teda z prostriedkov patriacich do BSM, a teda žalovaná zotrvala na podanej námietke aktívnej
legitimácie žalobcu resp. pasívnej legitimácie žalovanej vo vzťahu k tomuto nároku v danej časti.
Rovnako zotrvala žalovaná aj na hmotnoprávnej námietke vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu
za neužívanie spoločnej veci, keď žalobca podľa jej názoru tento nárok relevantným spôsobom

nespochybnil. Naopak z dôkazov predložených žalovanou je nepochybné, že ju žalobca z užívania
spoločných nehnuteľností vylúčil, tieto on užíval nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, keď
ich užíval v celom rozsahu, pričom žalovaná poukázala aj na odôvodnenie rozhodnutí súdov vkonaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn.16C/52/2018. Žalovaná vyjadrila presvedčenie, že jej
hmotnoprávna námietka patrí práve do tohto konania.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žiadala opätovne žalobu zamietnuť a priznať jej nárok na

náhradu trov konania v plnej výške.

5. Súd nariadil v tejto veci pojednávanie na deň 05.08.2020, na ktoré sa dostavil žalobca, ako i žalovaná
a tiež právny zástupca žalovanej, pričom tak žalobca, ako i právny zástupca žalovanej mali doručenie
predvolania na toto pojednávanie vykázané riadne a včas. Súd vec na tomto pojednávaní prejednal a

rozhodol.

6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré vo fotokópiách predložili strany sporu v priebehu
konania a to: Zmluvu o poskytnutí bezúčelovej flexihypotéky z č.l.9-10, Zmluvu o zriadení záložného
práva k nehnuteľnosti z č.l.11-12, sms správu z č.l.13, výpisy z účtu hypotekárneho úveru VÚB Banky
z č.l.14-25, Kúpnu zmluvu zo dňa 13.02.2019 z č.l.57-59, výpis z LV č.XXXX pre k.ú. Môťová zo

dňa 28.04.2020 z č.l.60, výpis z LV č.2323 pre k.ú. Môťová zo dňa 08.05.2018 z č.l.61, list žalobcu
adresovaný žalovanej zo dňa 01.09.2015 z č.l.64, vyjadrenie k cenám prenájmu rodinných domov
X.. K. W., IČO: 40671810 z č.l.65, vyjadrenie k cenám prenájmu rodinných domov WIN REAL, s.r.o.,
IČO: 46774696 z č.l.65, príjmové pokladničné doklady z 03.05.2018 a 03.05.2017 z č.l.66, rozhodnutie
o povolení vkladu č.V 395/2019 z č.l.67, list právnej zástupkyne žalovanej adresovaný žalobcovi zo

dňa 27.09.2018 z č.l.68, list právnej zástupkyne žalovanej adresovaný žalobcovi zo dňa 20.12.2017
z č.l.69-70, zápisnicu o výsluchu žalovanej na Okresnom riaditeľstve PZ Zvolen, odbor kriminálnej
polície z č.l.71-72, list žalovanej adresovaný žalobcovi zo dňa 03.09.2015 z č.l.86 a oboznámil sa s
obsahom pripojených spisov Okresného súdu Zvolen sp.zn.18C/381/2015 a 16C/52/2018, tiež vykonal
výsluch strán sporu na pojednávaní a oboznámil sa aj s prednesom právneho zástupcu žalovanej na

pojednávaní, pričom zistil tento skutkový stav.
Zo Zmluvy o poskytnutí bezúčelovej flexihypotéky reg.č.:XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 29.04.2010
súd okrem iného zistil, že bola uzavretá medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s., IČO: 31320155 a
žalobcom a žalovanou ako dlžníkmi, predmetom ktorej bol záväzok banky poskytnúť dlžníkom úver v
dojednanejvýškeazároveňsadlžnícizaviazalisplatiťúvervmesačnýchsplátkachstanovenýchbankou.

Zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg.č.:XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa
29.04.2010 súd zistil, že bola uzavretá medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s., IČO: 31320155 a
žalobcom a žalovanou ako záložcami, keď predmetom zálohu bola predmetná nehnuteľnosť zapísaná
na liste vlastníctva č.XXXX pre katastrálne územie K. a ako zabezpečovaná pohľadávka je tu uvedená
predmetná zmluva o poskytnutí bezúčelovej flexihypotéky zo dňa 29.04.2010, poskytnutá vo výške

66.500,- €.
Z predloženej sms komunikácie súd zistil, že dňa 21.12.2018 žalobca žalovanej preposlal správu od
VÚB, a.s., že neevidujú úhradu splátky ich hypotekárneho úveru z dátumu 14.12.2018, na čo žalovaná
reagovala tým, že nakoľko stále užíva dom založený na tento úver, tak ho žiada naďalej platiť celú
mesačnú splátku a k vyporiadaniu splatenej časti dôjde po predaji domu.

ZvýpisuzúčtuhypotekárnehoúveruvedenéhovoVÚB,a.s.namenožalobcusúdzistil,žesútuuvedené
jednotlivé splátky úveru tak, ako boli uhrádzané a zároveň započítavané na istinu, úroky a poplatky.
ZKúpnejzmluvyzodňa13.02.2019súdzistil,žeakopredávajúcisútuuvedenížalobcaažalovanáaako
kupujúci je uvedený Š. T.Ó., keď predmetom tejto zmluvy bol prevod vlastníckeho práva z predávajúcich
ako podielových spoluvlastníkov k predmetným nehnuteľnostiam zapísaných na LV č.XXXX pre k.ú.

Môťová za dohodnutú kúpnu cenu 260.000,- €.
Z výpisu z listu vlastníctva č.XXXX zo dňa 28.04.2020 pre k.ú. Môťová súd zistil, že ako výlučný vlastník
je vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam v časti B vedený dotyčný kupujúci, s tým, že ako titul
nadobudnutia je uvedená kúpna zmluva C. zo dňa 18.02.2019-404/19.
Z výpisu z listu vlastníctva č.XXXX zo dňa 08.05.2018 pre k.ú. Môťová súd zistil, že vo vzťahu k

predmetným nehnuteľnostiam sú v časti B ako vlastníci každý v spoluvlastníckom podiele 1/2 zapísaný
žalobca a žalovaná, s tým, že ako titul nadobudnutia je u nich okrem iného uvedená žiadosť, rozsudok
5P/246/2012-395, právoplatný dňa 15.08.2014, Z152/2018-228/18.
Z listu žalobcu adresovaného žalovanej zo dňa 01.09.2015 súd zistil, že v ňom oznámil žalobca
žalovanej, že sa na žiadosť jeho syna K. od 04.09.2015 sťahujú do miesta jeho trvalého bydliska spolu

s jeho partnerkou K. I.Ň., s ktorou má 10 mesačnú dcérku K. K.. Zároveň ju okrem iného požiadal, aby
rešpektovala a nenarúšala ich súkromie a zachovala dobré mravy do vyporiadania BSM.
Z vyjadrenia k cenám prenájmu rodinných domov v rokoch 2017-2018 v k.ú. Zvolen-Môťová X.. K.
W., IČO: 40671810 súd zistil, že týmto vydala záväzné stanovisko ako fyzická osoba - podnikateľ vodbore realitná činnosť, s tým, že je jej známa cenová úroveň predajov i prenájmov rodinných domov,
bytov a iných nehnuteľností v rokoch 2017-2018, pričom predmetné nehnuteľnosti pozná a teda čestne
prehlásila, že ceny prenájmov rodinných domov podobného typu bez energií a ďalších poplatkov sa

pohybovali v danej lokalite za rok 2017 v minimálnej výške nájmov 700,- € a v roku 2018 v minimálnej
výške nájmov 800,- €. Toto vyjadrenie je zo dňa 22.04.2020.
Z vyjadrenia k cenám prenájmu rodinných domov v rokoch 2017-2018 v k.ú. U.-K. zo dňa 23.04.2020
Realitná kancelária WIN REAL, s.r.o., IČO: 46774696 súd okrem iného zistil, že je tu špecifikovaná
predmetná nehnuteľnosť, s tým, že podľa ich vedomostí na základe prevedenej prehliadky nehnuteľnosti

a situáciou na realitnom trhu ceny prenájmov rodinných domov podobného typu bez energií sa v danej
lokalite pohybovali v roku 2017 od 700,- €, v roku 2018 od 800,- €.
Z príjmových pokladničných dokladov Mesta Zvolen zo dňa 03.05.2017 a 03.05.2018 súd zistil, že boli
prijaté tieto platby tam uvedené od žalovanej, konkrétne sa jedná o daň z nehnuteľnosti fyzickej osoby,
uhrádzaná čiastka 34,71 € resp. 34,72 €.
Z listu Výzva na rešpektovanie nariadeného neodkladného opatrenia zo dňa 27.09.2018 súd

zistil, že ho adresovala právna zástupkyňa žalovanej žalobcovi, ktorým ho vyzvala na dobrovoľné
rešpektovanie neodkladného opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu Zvolen zo dňa
25.07.2018 č.k.16C/52/2018-76, ktoré sa stalo vykonateľným dňa 10.08.2018 a od toho času sa jej
klientka márne snaží začať spoločné predmetné nehnuteľnosti užívať. Taktiež v liste sú špecifikované
príklady, akým spôsobom žalobca znemožňuje jej klientke reálne užívanie predmetných spoločných

nehnuteľností, s tým, že zároveň zdôraznila, že predmetné nehnuteľnosti poskytujú dostatok miesta, aby
bolo možné ich až do právoplatného skončenia súdneho sporu o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva užívať jeho novou rodinou, ako aj jej klientkou a ich spoločnými deťmi. Na záver
uviedla, že v prípade nerešpektovania nariadeného neodkladného opatrenia budú záležitosť riešiť
prostredníctvom exekúcie, pokiaľ nedôjde k okamžitému rešpektovaniu tohto neodkladného opatrenia a

odovzdaniu všetkých prístupových kľúčov na pozemky do rodinného domu jej klientke a tiež uvoľnenia
priestoru zodpovedajúceho jej spoluvlastníckemu podielu a neumožnenia jej nerušeného užívania
nehnuteľnosti v rozsahu tohto spoluvlastníckeho podielu.
Z listu Výzva na mimosúdne vyriešenie vyporiadania podielového spoluvlastníctva a výzva na vydanie
bezdôvodného obohatenia zo dňa 20.12.2017 súd zistil, že ho adresovala právna zástupkyňa žalovanej

žalobcovi, v ktorom mu navrhla zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetným
nehnuteľnostiam formou mimosúdnej dohody, keďže tieto sú od 16.08.2017 v zmysle tam citovaných
ustanovení Občianskeho zákonníka v podielovom spoluvlastníctve oboch v rovnakých podieloch. S
poukazom na skutočnosť, že tieto nehnuteľnosti v celosti užíva on, ich spoločný syn K. a jeho nová
rodina,navrhlivyporiadanietýmspôsobom,žebytietonehnuteľnostiprešlidojehovýlučnéhovlastníctva

a jej klientke by bola vyplatená polovica z trhovej hodnoty, t.j. suma 130.000,- € (trhová cena zisťovaná
jej klientkou bola 260.000,- €). Prípadne navrhli predaj predmetnej nehnuteľnosti tretej osobe za trhovú
cenu a rozdelenie výťažku rovným dielom, keďže reálne rozdelenie nehnuteľnosti neprichádza do úvahy.
Taktiež v tomto liste bol žalobca informovaný, že bola svojou klientkou splnomocnená aj na zastupovanie
vo veci vymáhania vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré na jeho strane vzniká tým, že predmetné

nehnuteľnosti v celosti užíval so svojou novou rodinou, čím klientke je znemožnené jej užívanie, napriek
tomu, že sa tieto do 16.08.2017 nachádzali v bezpodielovom spoluvlastníctve a od 16.08.2017 sa
nachádzajú v podielovom spoluvlastníctve, v ideálnom spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 1/2, s tým,
že podľa zisťovaní vykonaných klientkou v realitných kanceláriách je priemerná cena nájmu obdobných
nehnuteľností cca 700,- € mesačne bez energií, čo v polovici predstavuje 350,- €. Na základe toho ho

vyzvali na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie predmetných nehnuteľností za obdobie dvoch
rokov spätne, t.j. od 20.12.2015 do 20.12.2017 vo výške 350,- € mesačne.
Zo zápisnice o výsluchu žalovanej na OO PZ Zvolen, odbor kriminálnej polície dňa 04.10.2018,
č.ORP-613/1-VYS-ZV-2018, súd okrem iného zistil, že sa dostavila na výsluch za účelom vyjadrenia
sa k okolnostiam nasvedčujúcim, že mala spáchať prečin krivého obvinenia podľa § 345 Trestného

zákona. K veci okrem iného uviedla, že Okresný súd Zvolen vydal uznesenie v konaní 16C/52/2018 dňa
25.07.2018, vykonateľné 10.08.2018, kde jej bývalému manželovi bola uložená povinnosť sprístupniť
predmetné nehnuteľnosti, s tým, že sa do tohto rodinného domu ona dostavila dňa 16.08.2018, kedy
on nebol prítomný a preto mu poslala email, že sa dostaví na druhý deň k uplatneniu predmetného
uznesenia, na čo on reagoval tým, že sa nachádza v zahraničí a požiadal ju, aby prišla 23.08.2018,

čo ona rešpektovala, s tým, že v ten deň ho v dome požiadala, aby jej vyčlenil požadované miestnosti
tam špecifikované, čo on absolútne odmietol a uvádzal, že kým si nedonesie nábytok, žiadne izby
nebude vyčleňovať a striktne jej odmietol vydať kľúče. Na základe toho privolala hliadku polície, s tým,že pri telefonáte na linku č.158 uviedla len pravdivé skutočnosti, keď ju síce do nehnuteľnosti pustil, ale
neumožnil jej tie priestory užívať a ona kľúče od domu nemá.
Z listu VEC: Platenie úveru od VÚB - Ponuka zo dňa 03.09.2015 súd zistil, že ho adresovala žalovaná

žalobcovi, v ktorom uviedla, že by sa od najbližšieho možného termínu chcela podieľať na splácaní
flexihypoúveruodVÚBvovýške50%mesačnýchsplátokvzmysleúverovejzmluvyapretohopožiadala
o dohodnutie termínu v banke, kde sa podmienky platenia písomne dohodnú, s tým, že svoje mesačné
splátky chce poukazovať priamo na účet banky a nie prostredníctvom jeho osoby.
ZpripojenéhospisuOkresnéhosúduZvolensp.zn.18C/381/2015súdokreminéhozistil,ževkonaníbolo

rozhodnuté uznesením zo dňa 28.10.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.11.2015 a ktorým súd
zamietol návrh otca C. K., nar. XX.XX.XXXX na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 23.10.2015,
ktorým sa dotyčný navrhovateľ domáhal toho, aby súd dočasne zakázal matke E. K., nar. XX.XX.XXXX
vstup na pozemok a do domu na adrese R.K. P. O. K. X, U., kde ich maloletý syn K. v súčasnosti býva s
otcom, keďže mu bol tento dočasne zverený do výchovy, a to do času právoplatného skončenia konania
vo veci samej o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom vedenom na

tunajšom súde pod sp.zn.5P/301/2015.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Zvolen sp.zn.16C/52/2018 súd okrem iného zistil, že v tomto
konaní bola dňa 29.06.2018 podaná žaloba na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, kde ako žalobkyňa vystupovala E. K., nar. XX.XX.XXXX
a ako žalovaný C. K., nar. XX.XX.XXXX, pričom v tomto konaní bolo nariadené neodkladné

opatrenie uznesením zo dňa 25.07.2018 č.k.16C/52/2018-76, vykonateľné 10.08.2018, ktorým súd
uložil žalovanému povinnosť sprístupniť žalobkyni predmetné nehnuteľnosti a znášať užívanie týchto
nehnuteľností žalobkyňou v rozsahu jej ideálneho spoluvlastníckeho podielu k týmto nehnuteľnostiam
vo veľkosti 1/2, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva vedené na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn.16C/52/2018. Z odôvodnenia tohto

súdneho rozhodnutia vyplýva, že súd vzhľadom na opakované výzvy žalobkyne voči žalovanému, aby
jej sprístupnil predmetné nehnuteľnosti, ako aj s poukazom na skutočnosť, že žalovaný neuhrádza
žalobkyni žiadnu úhradu za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu k označeným nehnuteľnostiam,
pokladal v danej veci za splnené zákonné podmienky nevyhnutné pre nariadenie neodkladného
opatrenia, konkrétne existenciu rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy

pomerov. Na základe odvolania žalovaného proti tomuto uzneseniu Okresného súdu Zvolen rozhodol
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 01.10.2018 sp.zn.14Co/133/2018-130 tak, že toto
uznesenie Okresného súdu Zvolen zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa
27.06.2018 zamietol. Z odôvodnenia tohto súdneho rozhodnutia vyplýva, že nakoľko neodkladné
opatrenie má len dočasný charakter a vo veci samej už začalo konanie smerujúce ku konečnému

riešeniu vyporiadania spoluvlastníctva medzi sporovými stranami a tým aj prípadného užívania
predmetných nehnuteľností, konštatoval, že v návrhu absentuje práve zákonom predpokladaná
bezodkladnosť navrhovaného opatrenia. Zároveň však odvolací súd zdôraznil, že rovnaké právo na
bývanie v predmetnej nehnuteľnosti, aké si osobuje žalovaný pre seba a pre svojich ďalších rodinných
príslušníkov, najmä s akcentom na spoločného syna žalobkyne a žalovaného, má aj žalobkyňa .... .

Zásadné je, že aj keď žalobkyňa preukázala, že jej žalovaný neumožňuje v súčasnosť užívať
svoje vlastníctvo, nepreukázala potrebu neodkladnej úpravy pomerov v navrhnutej podobe. Naviac
odvolací súd poukázal aj na antagonistické vzťahy sporových strán a súdom nariadené neodkladné
opatrenie, najmä v časti „znášať užívanie uvedených nehnuteľností žalobkyňou v rozsahu jej ideálneho
spoluvlastníckeho podielu k týmto nehnuteľnostiam vo veľkosti 1/2“, považoval v reálnom živote za

ťažko uskutočniteľné, v svojich dôsledkoch vec neriešiace a vzhľadom na dočasnosť takejto úpravy
nenáležité. V konaní bolo rozhodnuté nakoniec uznesením zo dňa 11.01.2019 č.k.16C/52/2018-241,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.01.2019, ktorým súd konanie zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby
žalobkyňou.
Z prednesu žalobcu, ako i z jeho výsluchu na pojednávaní súd okrem iného zistil, že sa v celom rozsahu

pridržal podanej žaloby a svojho ďalšieho vyjadrenia a nad rámec toho poukázal na konanie, ktoré bolo
medzi nimi vedené na tunajšom súde pod sp.zn.13Cb/32/2013, kde žaloval on žalovanú o 6.000,- €,
pričom sa jednalo o spor medzi nimi ako samostatne zárobkovo činnými osobami, avšak aj v tom konaní
sa to ona snažila preniesť do riešenia v rámci BSM. Tiež uviedol, že pokiaľ oni tvrdia, že obýval ten
dom nad rámec jeho 1/2, tak trvá na tom, že je to otázka pre iné konanie vyžadujúce ďalekosiahle

dokazovanie, ale napriek tomu teda sa vyjadril, že v roku 2015 užíval ten dom aj ich spoločný syn a teda
v tomto zmysle by to malo byť posudzované. V reakcii na vyjadrenie žalovanej pri jej výsluchu uviedol,
že klamala pokiaľ tvrdila, že si úver brala na silu, keďže bola svojprávna a je to teda len výhovorka
na zbavenie sa zodpovednosti. Tiež uviedol, že nebolo preukázané, že bola vymenená zámka v tejnehnuteľnosti, a teda ona sa tam mohla nasťahovať, čo jej povedali aj policajti a problém by bol len keby
ju on fyzicky odtiaľ vyhadzoval. On chcel len dosiahnuť spravodlivosť, keďže musel platiť tie splátky, inak
by sa pravdepodobne nehnuteľnosť predala pod cenu a obidvaja by boli na čiernej bankovej listine, čo

by im ako podnikateľom do budúcnosti mohlo spôsobiť problémy.
Z výsluchu žalovanej na pojednávaní súd zistil, že sa pridržala vyjadrení svojho právneho zástupcu a
k veci samej uviedla, že v roku 2010, keď brali ten úver, tak bývalý manžel prišiel za ňou, s tým, že
sa mu nedarí vo firme a na firmu úver zobrať nemohol, tak to zobrali ako súkromné osoby a musel sa
založiť dom. Bol na ňu vyvíjaný nátlak, že inak neprežijú, teda ona s tým nakoniec súhlasila a podpísala

to. Peniaze z úveru neboli reálne použité na dokončenie domu, ale keďže to bolo zobraté ako tzv.
flexihypotéka, s tým, že ona neskôr zistila, že si denne on vyberal maximálny možný limit z bankomatu
a používal to on na opravu plachty, tankovanie, podlahy atď., čo sa už nedá teraz dokázať, lebo to
neuhrádzal formou faktúr, ale takýchto výberov z bankomatu v hotovosti. Keďže sú tieto nároky ale už
premlčané, tak to ďalej neriešila. Ona dom chcela predať ihneď. V podstate dva mesiace ako odišla zo
spoločnej domácnosti, tak jej už zabránil vstup do nehnuteľnosti, keď vymenil zámky a na dvere napísal

oznam, že keď bude chcieť, tak jej príde otvoriť. Bola tam privolávaná aj polícia a z jeho strany jej bolo
povedané, že je to pre kľud jeho novej rodiny. Na predaj domu mali viacero záujemcov, asi 4-5 rokov
dozadu mal jeden pán záujem to kúpiť za 290.000,- €, čo sa ona potom dozvedela, že ho kontaktoval,
ale k predaju nedošlo. Rovnako mali o to záujem spoloční známi, ktorí to chceli kúpiť za 260.000,- €,
ale postoj jeho bol neústretový a z kúpy vzišlo.

Z prednesu právneho zástupcu žalovanej na pojednávaní súd zistil, že sa v celom rozsahu pridržal ich
vyjadrení a na záver k veci uviedol, že chápe výhrady žalobcu, ale zároveň vyjadril s týmito nesúhlas,
keďže aj žalovaná chce v tomto konaní dosiahnuť len spravodlivé usporiadanie ich vzájomných vzťahov.
Žalovaná nepoprela, že splátky úveru uhrádzal v zásade len žalobca, ale vo vzťahu k tomu vzniesla
tak námietku premlčania časti tohto uplatneného nároku a zároveň vo zvyšku vzniesla hmotnoprávnu

námietku započítania, keďže trvá na tom, že predmetné nehnuteľnosti neužívala z dôvodu, že jej
to bolo znemožnené práve žalobcom a tieto užíval výlučne on. A keďže zo strany žalobcu bolo
žalovanej bránené v užívaní predmetných nehnuteľností, tak na strane žalobcu došlo na úkor žalovanej
k obohateniu.

7.Podľa§451ods.1Občianskehozákonníka(ďalejlen„OZ“),ktosanaúkorinéhobezdôvodneobohatí,
musí obohatenie vydať.
Podľa§451ods.2OZ,bezdôvodnýmobohatenímjemajetkovýprospechzískanýplnenímbezprávneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 511 ods. 1 OZ, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi
dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh
spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní
jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
Podľa § 511 ods. 2 OZ, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo

účastníkmidohodnutéinak,súpodielynadlhuvšetkýchdlžníkovvovzájomnompomererovnaké.Dlžník,
protiktorémuboluplatnenýnárokvyšší,nežzodpovedájehopodielu,jepovinnýbezzbytočnéhoodkladu
upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke.
Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto
rozsahu dlhu inak zbavili.

Podľa § 511 ods. 3 OZ, ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať
náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne
sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.
Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( §
101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za
tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa § 137 ods. 1 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.Podľa § 147 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), žalovaný môže uplatniť svoje právo
proti žalobcovi vzájomnou žalobou.
Podľa § 147 ods. 2 C.s.p., vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje

svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca;
inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.

8. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru,
že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

V konaní nebolo medzi stranami sporné, že títo uzavreli manželstvo dňa 21.06.1997 a toto ich
manželstvo bolo rozvedené rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.08.2014. Taktiež nebola
sporná skutočnosť, že počas trvania tohto manželstva žalobca a žalovaná uzavreli dňa 29.04.2010
zmluvu o poskytnutí bezúčelovej flexihypotéky a žalovaná nespochybnila ani fakt, že splátky predmetnej
hypotéky za mesiace október 2012 až november 2018 uhrádzal žalobca, s pripomienkou, že do
právoplatnosti rozvodu manželstva boli tieto uhrádzané ešte za trvania manželstva.

V rámci svojej obrany však žalovaná primárne vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku
žalobcu za obdobie predchádzajúce trom rokom pred dňom podania žaloby, teda premlčanie nároku
za obdobie od 16.10.2012 do 25.02.2017 v celkovej výške 11.523,58 €, čo predstavuje podiel 1/2
na uhradených splátkach predmetnej flexihypotéky za príslušné obdobie. S poukazom na zásadu
hospodárnosti konania bol súd povinný v prvom rade posúdiť vznesenú námietku premlčania, ktorú súd

vyhodnotil ako dôvodnú, a to z nasledovných dôvodov.
Súd sa totiž stotožnil s obranou žalovanej prezentovanú prostredníctvom jej právneho zástupcu, že
nárok, ktorý si žalobca uplatnil touto žalobou, nie je možné podradiť pod žiadnu zo skutkových podstát
bezdôvodného obohatenia tak, ako sú tieto definované vo vyššie citovanom ustanovení § 451 ods. 2
Občianskehozákonníka,alejednásaoregresnýnárok,ktorýžalobcovivznikolnieztitulubezdôvodného

obohatenia, ale z titulu, že žalobca ako jeden zo spoločne a nerozdielne zaviazaných dlžníkov plnil
nad rámec svojho podielu, v dôsledku čoho bol následne oprávnený požadovať náhradu od žalovanej
v podiele 1/2 v súlade s tiež vyššie citovaným ustanovením § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka. S
poukazom na tieto skutočnosti potom súd nemohol pri vyhodnocovaní vznesenej námietky premlčania
uplatniť premlčaciu dobu v zmysle § 107 Občianskeho zákonníka, ktorá sa aplikuje len pri práve na

vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, ale len všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu v súlade s
ustanovením § 101 Občianskeho zákonníka.
Vzhľadom k tomu, že došlo k premlčaniu tohto práva žalobcu a žalovaná sa tohto premlčania dovolala
vznesením námietky premlčania, nebolo možné zo strany súdu premlčané právo v príslušnom rozsahu
veriteľovi priznať, a teda žalovanú zaviazať na úhradu danej sumy.

Zvyšná časť nároku uplatneného žalobcom v tejto žalobe, ktorá nebola dotknutá vznesenou námietkou
premlčania, bol nárok na zaplatenie sumy 3.972,36 €, predstavujúci príslušný podiel žalovanej na
splátkachuhradenýchžalobcomzaobdobieodmarca2017donovembra2018(t.j.splátkyzaobdobie21
mesiacov á 189,16 €). Vo vzťahu ale k tomuto nároku žalovaná v rámci svojej obrany vzniesla námietku
započítania, a to ohľadne jej nároku voči žalobcovi na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu

svojho spoluvlastníckeho podielu v súlade s ustanovením § 137 Občianskeho zákonníka. Konkrétne
žalovaná poukázala na predmetné nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č.2323 pre katastrálne
územie Môťová, čiže rodinný dom vrátane pozemku, na ktorom bol postavený a tiež priľahlého pozemku,
keď tieto nehnuteľnosti boli pôvodne v BSM bývalých manželov, a ktorí sa po uplynutí troch rokov od
právoplatnosti rozhodnutia o rozvode, t.j. dňa 16.08.2017 stali podielovými spoluvlastníkmi predmetných

nehnuteľností, každý v podiele 1/2 v pomere k celku a boli nimi až do prevodu ich vlastníckeho práva
k predmetným nehnuteľnostiam na tretiu osobu, teda do 18.02.2019 (deň právoplatnosti rozhodnutia o
povolení vkladu vlastníckeho práva).
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaná uniesla dôkazné bremeno, čo
do základu i čo do výšky ňou uplatneného tohto nároku vo forme námietky započítania, keď na základe

vykonaného dokazovania bolo preukázané, že predmetné nehnuteľnosti užíval minimálne v danom
období, keď strany sporu už boli podielovými spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností, výlučne žalobca
spolu s členmi svojej domácnosti a zároveň žalovanej bránil v užívaní predmetných nehnuteľností v
rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu. Tieto skutočnosti mal súd osvedčené napríklad z listu žalobcu zo
dňa 01.09.2015, ktorý adresoval žalovanej a ktorým jej oznámil, že sa od 04.09.2015 sťahuje spolu s

jeho novou partnerkou a ich spoločnou dcérou a spoločným synom bývalých manželov do predmetnej
nehnuteľnostiazároveňžalovanúvyzval,abyrešpektovalaanenarúšalaichsúkromieazachovaladobré
mravy až do vyporiadania BSM. Rovnako mal tieto skutočnosti súd preukázané aj s poukazom na súdne
konanie vedené na tunajšom súde pod sp.zn.18C/381/2015, v ktorom sa žalobca domáhal vydaniapredbežného opatrenia, ktorým by žalovanej zakázal vstup na pozemok a do predmetného rodinného
domu na adrese R. P. O. K. vo U., kde v danom čase on aj so spoločným synom býval. Taktiež z konania
vedeného na tunajšom súde pod sp.zn.16C/52/2018 mal súd osvedčené, že sa žalovaná z pozície

žalobkyne domáhala v rámci konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva aj vydania
neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalobcovi v danom konaní v pozícii žalovaného povinnosť
sprístupniť jej predmetné nehnuteľnosti a znášať ich užívanie v rozsahu jej ideálneho spoluvlastníckeho
podielu v rozsahu 1/2 v pomere k celku, a potom čo súd toto neodkladné opatrenie nariadil sa žalovaná
aj prostredníctvom svojej právnej zástupkyne domáhala voči žalobcovi rešpektovania nariadeného

neodkladného opatrenia, o čom svedčí výzva právnej zástupkyne zo dňa 27.09.2018 a tiež zo zápisnice
o výsluchu zo dňa 04.10.2018 OO PZ Zvolen, odbor kriminálnej polície mal súd preukázané skutočnosti
ohľadne domáhania sa žalovanej svojho práva na užívanie predmetných nehnuteľností. Pričom pokiaľ
bolo následne odvolacím súdom toto neodkladné opatrenie zmenené tak, že bol návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietnutý, súd poukazuje na odôvodnenie tohto rozhodnutia Krajského súdu
v Banskej Bystrici zo dňa 01.10.2018, z ktorého vyplýva, že odvolací súd len dospel k inému záveru ako

súd I.inštancie v otázke splnenia podmienky bezodkladnosti, teda naliehavosti a nevyhnutnosti vydania
tohtoneodkladnéhoopatrenia,najmäsohľadomnato,žesícežalobkyňapoukázalanaokolnosť,žeajso
svojou dcérou je nútená bývať v prenajatom byte a platiť za to nájomné, čo je pre ňu finančne neúnosné,
avšak zároveň tvrdenia o zlej finančnej situácii nijako nešpecifikovala a ani nezdokladovala, a teda
neosvedčila,žebyfinančnéproblémybolidôvodom,prektorýsamusíneodkladnýmopatrenímdomáhať

svojho inak nespochybniteľného práva na užívanie predmetných nehnuteľností. Taktiež na inom mieste
v tomto odôvodnení odvolací súd zdôraznil, že rovnaké právo na bývanie v predmetnej nehnuteľnosti,
aké si osobuje žalovaný pre seba a svojich ďalších rodinných príslušníkov, má aj žalobkyňa. Tiež uviedol,
že je zásadné, že aj keď žalobkyňa preukázala, že jej žalovaný neumožňuje v súčasnosti užívať svoje
vlastníctvo, nepreukázala potrebu neodkladnej úpravy pomerov v navrhovanej podobe. Čo sa týka výšky

nároku uplatneného žalovanou vo forme vznesenej námietky započítania, súd dospel k záveru, že aj
v tejto časti žalovaná uniesla dôkazné bremeno, keďže predložila odborné vyjadrenia podnikateľských
subjektov vykonávajúcich činnosť v súvislosti s predajom, kúpou resp. prenájmom nehnuteľností, a
ktorými zdokladovala výšku cien prenájmov obdobných rodinných domov v danej lokalite v rokoch
2017-2018vsumách700,-€resp.800,-€mesačne,nazákladečohovypočítalasvojnárokpredstavujúci

jej spoluvlastnícky podiel v 1/2, teda mesačne v roku 2017 suma 350,- € resp. v roku 2015 400,- €, s tým,
že žalovaná si na nepremlčanú pohľadávku žalobcu vo výške 3.972,36 € započítala svoju pohľadávku
na náhradu za neužívanie predmetných nehnuteľností v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu len
za obdobie od marca 2018 do decembra 2018 vo výške 4.000,- €, a teda týmto započítaním pohľadávka
žalobcu v danej výške v celom rozsahu zanikla, keď zároveň zvyšnú časť svojho nároku predstavujúcu

rozdiel medzi sumou 4.000,- € a sumou 3.972,36 €, ako i náhradu za obdobie zvyšných mesiacov roku
2018 a 2017 si žalovaná voči žalobcovi, a teda ani vzájomnou žalobou neuplatnila.
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd preto zamietol žalobu žalobcu aj vo zvyšnej časti, t.j.
vo výške 3.972,36 € (v dôsledku čoho bola žaloba zamietnutá, v konečnom dôsledku v celom rozsahu),
keďže síce žalobca spochybňoval nárok žalovanej týmto spôsobom uplatnený, avšak súd zastáva názor,

že nedošlo z jeho strany k účinnému popretiu skutkových tvrdení protistrany, keďže žalobca nijakým
spôsobom nepreukázal, že by predmetné nehnuteľnosti neužíval v rozhodnom období výlučne on s
členmi svojej domácnosti, resp. že by užíval len jemu prislúchajúci podiel a rovnako nijakým relevantným
spôsobom nespochybnil a ani nenavrhol doplniť dokazovanie ohľadne výšky nároku, ktorý si uplatnila
žalovaná vo vzťahu k výške nájomného za obdobný typ nehnuteľnosti v príslušnej lokalite v rokoch 2017

resp. 2018. Taktiež nemohol súd prisvedčiť názoru žalobcu, že žalovaná nie je oprávnená si tento nárok
uplatňovať v rámci tohto súdneho konania, ale že by mala podať samostatnú žalobu, odvolávajúc sa
na to, že by malo byť vo vzťahu k tomu vykonané rozsiahlejšie dokazovanie, keďže súd vyhodnotil, že
boli splnené podmienky v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 147 Civilného sporového poriadku,
konkrétne odseku 2 tohto ustanovenia, nakoľko žalovaná si svoj nárok uplatnila len formou započítacej

námietky a nežiadala, aby jej bolo prisúdené viac než čo si uplatnil žalobca, a teda takýto postup
žalovanej bol v súlade s možnosťami jej procesnej obrany v tomto konaní.

9. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného
sporového poriadku tak, že nakoľko bola žalovaná v celom rozsahu úspešná v tomto konaní, keďže bola
žaloba zamietnutá, bol jej priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % s

tým, že o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta
prvá C.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Ak zákon
na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom

konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil (§ 125 ods. 3 C.s.p.).

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

1. sa týkajú procesných podmienok,
2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.