Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. júl 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/56/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5618010542
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kurák
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5618010542.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Kuráka a sudcov JUDr.
Moniky Liptákovej a Mgr. Anny Mihálikovej, na verejnom zasadnutí konanom 21. júla 2020 prejednal
odvolanie podané obžalovaným M. K., nar. XX.X.XXXX, proti rozsudku Okresného súdu Liptovský
Mikuláš, sp.zn. 2T/116/2018 z 2.12.2019 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného M. K. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 2T/116/2018 z 2.12.2019 bol obžalovaný M. K.
uznaný vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., s použitím § 138 písm.
h) Tr. zák. a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., s použitím § 138
písm. h) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:

dňa 12.10.2017 v čase o 14.30 hod., viedol osobné motorové vozidlo značky Mercedes Benz E 320
CDI, ev. č. PP 955 DD, po štátnej ceste I/18 od obce Hybe na križovatku na štátnu cestu I/72, okres
Liptovský Mikuláš, kde odbočoval na vedľajšiu cestu č. I/72 smerom na horský priechod Čertovica,
pričom nedal prednosť oproti prichádzajúcemu osobnému motorovému vozidlu po hlavnej ceste č. I/18
značky Renault Thalia ev. č. ZM 151 AI, ktoré viedla F. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. č. XXX, čím
porušil ustanovenie § 19 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, v dôsledku čoho došlo v

km 564,500 k čelnej zrážke vozidiel, pri ktorej utrpeli osoby nachádzajúce sa vo vozidle Renault
Thalia, a to: V. D., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom M. č. XXX, mnohopočetné zranenia v komplexe
nezlučiteľné so životom (polytraumatizmus), na ktoré na mieste nehody zomrela, vodička uvedeného
vozidla F. V. utrpela polytraumu s úrazovým šokom, zlomeniny zadných častí 8. až 9. rebra vpravo s
malým posunom, zlomeniny predných častí 5. - 10. rebra vpravo s posunom úlomkov, zlomeniny 2. - 7.
rebra vľavo bez posunu úlomkov, pneumotorax a hemotorax vpravo, pomliaždenie a natrhnutie pravých

pľúc, jednoduché pomliaždenie v oblasti ľavých pľúc, natrhnutie tkaniva oboch obličiek, zlomeniny
tŕňových výbežkov 4. - 6. hrudného stavca, oblúka 9. hrudného stavca a priečnych výbežkov 10.
hrudného až 3. driekového stavca vpravo, trieštivú zlomeninu tela pravej lopatky, zlomeninu krížovej
kosti obojstranne liečenú operačne, zlomeninu krčka stehennej kosti vľavo bez posunu úlomkov liečenú
operačne, zlomeninu tela stehennej kosti vľavo s posunom úlomkov liečenú operačne, zlomeninu tela
oboch kostí ľavého predkolenia s posunom úlomkov liečenú operačne, zlomeninu vnútorného členku

píšťaly vľavo s posunom úlomkov liečenú operačne, veľkú tržno-zmliaždenú ranu v oblasti ľavého
kolenného kĺbu prenikajúcu do kĺbnej dutiny, na ktoré zranenia bola obmedzená v obvyklom spôsobe
života a liečená ešte v čase vypracovania znaleckého posudku dňa 19. 12. 2017 a tento stav bude trvať
dlhodobo; a
X. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, sediaca nepripútaná bezpečnostným pásom na zadnom
sedadle za vodičkou, utrpela otras mozgu, vykĺbenie pravého bedrového kĺbu smerom dozadu s

odlomením zadnej hrany jamky pravého bedrového kĺbu, zlomeninu 2. - 4. rebra vľavo s minimálnym
nahromadením tekutiny v ľavej pohrudničnej dutine, zlomeninu tela ľavej kľúčnej kosti s posunomúlomkov, mnohopočetné tržné rany v oblasti čela, tržno-zmliaždenú ranu ľavého predkolenia s
pomliaždením mäkkých tkanív predkolenia a odtrhnutím kože od podkožia, pomliaždenie pravého
ramena a pravého predlaktia s krvnými podliatinami, pomliaždenie pravého členkového kĺbu, na ktoré

zranenia je liečená a obmedzená v obvyklom spôsobe živote najmenej 12-16 týždňov, avšak liečenie
v čase vypracovania posudku trvalo.

Za to mu súd podľa § 149 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 (§ 36 písm. j/, § 37 písm. h/) a § 41 ods.
1 Tr. zák. uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák., za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému
výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a zároveň uložil probačný dohľad nad správaním
obžalovaného v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd určil skúšobnú dobu vo výmere 4 roky a 6 mesiacov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. e) Tr. zák. súd uložil obžalovanému povinnosť osobne v prítomnosti probačného
úradníka ospravedlniť sa poškodeným M. D., nar. XX.XX.XXXX v R. V., trvale bytom M. XXX, okres R.
V., C. D., nar. XX.X.XXXX v R. V., trvale bytom M. XXX, okres R. V., M. D., nar. XX.X.XXXX v R. V.,
trvale bytom M. XXX, okres R. V., V. D., nar. XX.XX.XXXX v R. V., trvale bytom M. XXX, okres R. V. a

K. D., nar. X.X.XXXX v R. V., trvale bytom M. XXX, okres R. V., za spôsobenú nemajetkovú ujmu.

Podľa § 51 ods. 5 Tr. zák. je obžalovaný povinný strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a
mediačným úradníkom na súde v mieste pobytu obžalovaného podľa konkrétneho určenia probačného
a mediačného úradníka, a to počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, počnúc

právoplatnosťou tohto rozsudku.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť škodu poškodeným M. D., nar.
XX.XX.XXXX v R. V., trvale bytom M. XXX, okres R. V., vo výške 637,04 eur, F. V., nar. X.X.XXXX v R.
V., trvale bytom M. XXX, okres R. V., vo výške 33 995,50 eur a X. R., nar. XX.X.XXXX v F.
B., trvale bytom M. XXX, okres R. V., vo výške 6 534,20 eur.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť nemajetkovú ujmu poškodeným
M.D.,nar.XX.XX.XXXXvR.V.,trvalebytomM.XXX,okresR.V.,vovýške10000,-eur,C.D., nar.
XX.X.XXXX v R. V., trvale bytom M. XXX, okres R. V., vo výške 12 000,- eur, M. D., nar. XX.X.XXXX v
R. V., trvale bytom M. XXX, okres R. V., vo výške 12 000,- eur, V. D., nar. XX.XX.XXXX v R. V., trvale
bytom M. XXX, okres R. V., vo výške 12 000,- eur a K. D., nar. X.X.XXXX v R. V., trvale bytom M. XXX,

okres R. V., vo výške 12 000,- eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd odkázal poškodených M. D., nar. XX.XX.XXXX, F. V. a X. R. so zvyškom
nároku na náhradu škody na civilný proces a poškodených M. D., nar. XX.XX.XXXX, C. D., M. D., nar.
XX.X.XXXX, V. D. a K. D. so zvyškom nároku na náhradu nemajetkovej ujmy na civilný proces.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol napadnutý odvolaním obžalovaného.
Podané odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu Mgr. Pavla Antoša (č.l. 665-667).
Odsudzujúci rozsudok okresného súdu označil za nezákonný. Úvodom odôvodnenia obžalovaný vyjadril
ľútosť nad následkami vzniknutej dopravnej nehody. V ďalšej časti poukázal na výsledky znaleckého

dokazovania z odboru cestnej dopravy, ako aj odboru zdravotníctva. Podľa názoru obžalovaného
spornou otázkou zostalo, či svojím konaním zavinil následky dopravnej nehody, osobitne smrteľné
zranenie poškodenej V. D.. V tejto súvislosti zvýraznil závery znaleckého posudku Ing. Rojka, podľa
ktorých vodička V. prekročila na úseku predchádzajúcom križovatku podstatným spôsobom maximálnu
povolenú rýchlosť. Takýmto spôsobom došlo k výraznému zvýšeniu nárazovej rýchlosti, ako aj k

podstatnému zmenšeniu reakčného času. Takúto skutočnosť pred súdom nevylúčil ani znalec Ing.
Choma. Okrem toho zo znaleckých posudkov z odboru zdravotníctva vyplynulo, že obeť dopravnej
nehody poškodená D. nebola počas jazdy pripútaná bezpečnostným pásom. Uvedeným spôsobom
došlo k porušeniu predpisov o cestnej premávke a taktiež k podstatnému zhoršeniu následku čelnejzrážky, čo malo - na rozdiel od vedľa sediacej pripútanej vodičky - za následok jej
smrť. Obžalovaný okrem výroku o vine spochybnil aj výrok o uloženom treste. Podľa jeho názoru
rozsudok súdu prvého stupňa sa úplne vymyká zo štandardu trestných rozhodnutí v obdobných

prípadoch. Opakovane uviedol, že nehodu nespôsobil úmyselne, k tejto došlo na neprehľadnom úseku s
problematickým dopravným značením a jeho rýchlosť v čase vzniku dopravnej nehody bola minimálna.
Oprotiidúca vodička prekročila povolenú rýchlosť, najzávažnejšie postihnutá osoba nebola počas jazdy
pripútaná, a to bol jej zásadný podiel na tragickom následku. Podľa vyjadrenia obžalovaného je tento
držiteľom vodičského oprávnenia viac ako tridsať rokov a za tento čas sa nedopustil vážneho priestupku,

resp. trestného činu. Uloženie trojročného trestu odňatia slobody je podľa jeho názoru úplne nezmyselné
a neprimerané. Takýto trest má navyše následok, a to vo forme obligatórne uloženého probačného
dohľadu. Obžalovaný taktiež opísal svoj predchádzajúci život a tento označil za bezúhonný. Dĺžka
skúšobnej doby podmienečného odsúdenia bola uložená taktiež neprimerane, a to na hornej hranici
zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Obžalovaný ďalej namietal povinnosť, ktorá mu bola uložená
podľa § 51 ods. 4 písm. e) Tr. zák., v zmysle ktorej sa mal ospravedlniť poškodeným. V odôvodnení

odvolania uviedol, že podľa označeného ustanovenia Trestného zákona sa nachádza povinnosť zaplatiť
dlh alebo výživné, a nie povinnosť ospravedlnenia. Trest zákazu činnosti a jeho výmera bola podľa
názoru obžalovaného nezákonná a neprimeraná. Zákaz činnosti viesť motorové vozidlá je pre jeho
osobu likvidačný. V tejto súvislosti taktiež poukázal na uplynutie značného času od súdeného trestného
činu.

Obžalovaný namietal aj výrok rozsudku okresného súdu, ktorým bol zaviazaný na
náhradu škody. Nárok poškodeného na náhradu škody je vždy civilnoprávnym nárokom, a to bez
ohľadu na to, či sa uplatňuje v trestnom konaní alebo v civilnom konaní. Nakoľko je každý nárok
na náhradu škody civilnoprávnym nárokom, je trestný súd, pokiaľ sa rozhodne o ňom rozhodovať,
povinný vychádzať z civilnoprávnych predpisov. Obsah týchto predpisov nemôže ignorovať, nakoľko

trestnéprávohmotnéžiadneosobitnéustanoveniaonáhradeškodyneustanovuje.Uplatnenienárokuna
náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla nie je od roku 2001 možné ani voči vodičovi
ani voči prevádzkovateľovi vozidla. Uplatnenie tohto nároku je možné výlučne voči zákonnej poisťovni.
Obžalovaný preto citoval § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení. V podstate namietal tú
skutočnosť, že rozsudkom okresného súdu mu bola uložená povinnosť uhradiť spôsobenú škodu. K

nahradeniu škody mala byť podľa jeho názoru zaviazaná príslušná poisťovňa, s ktorou má uzatvorenú
zmluvu o zákonnom poistení vozidla.
Záverom uviedol, že je vodičom z povolania viac ako tridsať rokov, má najazdených viac ako milión
kilometrov a celá situácia súvisiaca so vznikom dopravnej nehody ho mrzí. Navrhol preto, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a rozhodol o jeho oslobodení spod podanej obžaloby. Pokiaľ by

krajskýsúddospelkzáveru,žejehovinabolapreukázaná,žiadal,abyodvolacísúdzrušilvýrokotrestea
náhradeškodyauložilmumiernejšítrestvtakejvýmere,abymunemuselbyťsúčasneuloženýprobačný
dohľad. Trest zákazu činnosti navrhoval uložiť na dolnej hranici trestnej sadzby, prípadne tento nahradiť
alebo doplniť peňažným trestom. Pokiaľ sa týka náhrady škody, navrhol, aby odvolací súd poškodených
so svojím nárokom odkázal na občianskoprávne konanie.

K odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadrila aj prokurátorka Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš
(č.l. 670-672). V súhrne vyjadrenia označila napadnutý rozsudok okresného súdu za zákonný, a to
vo všetkých jeho výrokových častiach. Prokurátorka zvýraznila výsledky znaleckého dokazovania,
ako aj výpovednú hodnotu ďalších zabezpečených a vykonaných dôkazov. Pokiaľ sa týka argumentu

obžalovaného, podľa ktorého k smrteľnému následku došlo z dôvodu zavinenia poškodenej V. D., tento
vyhodnotila ako nedôvodný. Znalecké dokazovanie, ako aj výpoveď MUDr. Andreja Hajtmana, PhD.
na hlavnom pojednávaní ustálili záver, podľa ktorého ak by poškodená bola pripútaná bezpečnostným
pásom, došlo by s vysokou pravdepodobnosťou k jej usmrteniu, a to tak ako bez pripútania tejto
osoby. Dopravnú nehodu zavinil obžalovaný, a to nesprávnym odbočovaním z hlavnej cesty. Čo sa týka

výroku o náhrade škody, prokurátorka nezistila zákonnú prekážku, ktorá by bránila prvostupňovému
súdu rozhodnúť o majetkovej škode alebo nemajetkovej ujme. V citovanom ustanovení § 15 zákona
o povinnom zmluvnom poistení nie je uvedené, že poškodený je povinný uplatniť si svoj nárok na
náhradu škody priamo proti poisťovateľovi, ale zákonom je určená oprávnenosť poškodeného. Výšku
nemajetkovej ujmy v napadnutom výroku rozsudku označila za zákonnú, a to z dôvodu osobných väzieb

poškodených s V. D..
Navrhla preto, aby krajský súd odvolanie obžalovaného zamietol ako nedôvodné.Na verejnom zasadnutí konanom na krajskom súde obhajca obžalovaného zotrval na písomných
dôvodoch podaného odvolania. Opakovane uviedol argumenty týkajúce sa údajného nezákonného
postupu súdu prvého stupňa, ktorý sa nevysporiadal so znením ustanovenia § 15 zákona o povinnom

zmluvnompoistení.OkresnýsúdnesprávnecitovalznenieustanoveniaTrestnéhozákona,podľaktorého
je obžalovaný povinný sa ospravedlniť poškodeným. Uvedené ustanovenie Trestného zákona, ktoré
aplikoval okresný súd, neexistuje. Zároveň apeloval na krajský súd, aby dostatočným spôsobom zvážil
opodstatnenosť a zákonnosť uloženého probačného dohľadu v súvislosti s podmienečným trestom
odňatia slobody. Uvedený probačný dohľad nemá podľa jeho názoru význam, nakoľko sa míňa účinku.

Trest zákazu činnosti je neprimerane prísny.

Predseda senátu umožnil obhajcovi ďalší obsah konečného návrhu nadiktovať priamo do zápisnice.

Obhajcauviedol:„Navrhujem,abykrajskýsúdrozhodoltak,akotobolouvedenévpísomnomvyhotovení
podaného odvolania, oslobodiť obžalovaného spod podanej obžaloby z dôvodu, že skutok nespáchal

obžalovaný, prípadne aby odvolací súd zrušil výrok o treste, a to tak, aby uložil obžalovanému miernejší
trest odňatia slobody neprevyšujúci dva roky, kratšiu skúšobnú dobu, miernejší trest zákazu činnosti
na dolnej hranici trestnej sadzby, prípadne nahradený alebo doplnený peňažným trestom a vo veci
náhrady škody aby odvolací súd odkázal poškodených na občianskoprávne konanie. Súd prvého stupňa
argumentoval, že v trestnom konaní je súd povinný vyporiadať aj nemajetkovú ujmu. S týmto názorom

sa obhajoba stotožňuje, netýka sa to však nemajetkovej ujmy, za ktorú je zodpovedný niekto iný
než páchateľ trestného činu. Ide o jediný špecifický prípad, a to sú práve dopravné nehody, kedy za
nemajetkovú ujmu nie je zodpovedný ani prevádzkovateľ vozidla, ani jeho vodič, ale priamo zákonná
poisťovňa. Nakoľko táto nie je účastníkom trestného konania, nie je možné o tomto nároku rozhodnúť.
Dôrazne žiadame, aby odvolací súd v prípade, ak sa stotožní s názorom prvostupňového súdu, citoval

konkrétne ustanovenie hmotného práva, na základe ktorého existuje priamy nárok voči vodičovi riadne
poisteného vozidla.“

Obžalovaný v konečnom návrhu uviedol, že dopravnú nehodu nezavinil sám, konanie na okresnom súde
ho sklamalo, nie je žiadnym zločincom (recidivistom), žije riadnym životom, je bezúhonným človekom,

a preto krajský súd požiadal, aby mu bol trest uložený na najnižšej možnej hranici zákonom
ustanovenej trestnej sadzby.

Prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné s tým, že sa
v plnom rozsahu pridržiava obsahu písomného vyjadrenia podriadeného prokurátora zo 16.3.2020.

Splnomocnenec poškodených JUDr. Ing. Luboš Mahdoň navrhol, aby bolo odvolanie obžalovaného v
plnom rozsahu zamietnuté.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa

§ 317 Tr. por., zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané oprávnenou osobou a včas v lehote
stanovenej v § 309 Tr. por. V zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd
odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,

prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení preskúmavacej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zistil, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné. Krajský súd preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu vo výrokoch
o vine, uloženom treste, ako aj vo výrokoch týkajúcich sa náhrady škody a nemajetkovej ujmy.

Krajský súd v konaní o odvolaní obžalovaného nezistil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa.
Obžalovaný bol zo spáchania trestnej činnosti usvedčený procesne správne zabezpečenými a
vykonanými dôkazmi, medzi ktoré patria výpovede zainteresovaných svedkov, znalecké dokazovanie a

listiny dôležité pre trestné konanie. Predmetné dôkazy, ktorých podrobný opis je súčasťou napadnutého
rozhodnutia, okresný súd vyhodnotil v súlade so základnou zásadou trestného konania uvedenou v § 2
ods. 12 Tr. por. Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil s postupom prvostupňového súdu pri hodnotení
dôkazov a tieto sám na základe vnútorného presvedčenia vyhodnotil s totožným výsledkom.Pokiaľ sa týka dôvodov podaného odvolania, je potrebné uviesť, že odvolací súd nezistil procesné
pochybenia orgánov činných v trestnom konaní, resp. súdu, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť

napadnutého rozsudku. Obžalovaný bol zo spáchanej trestnej činnosti usvedčený najmä výpoveďou
poškodenej F. V., ktorá viedla vozidlo v inkriminovanom čase po hlavnej ceste I/18. Z uvedenej
výpovede mal krajský súd bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že k dopravnej nehode, ktorá
bola predmetom vedeného trestného stíhania, došlo v dôsledku porušenia pravidiel cestnej premávky
zo strany obžalovaného. Obžalovaný pri odbočovaní z hlavnej cesty na vedľajšiu v križovatke ciest

nedal prednosť oprotiidúcemu vozidlu, v dôsledku čoho došlo k čelnej zrážke vozidiel. Takúto výpoveď
poškodenej, ako aj jej ďalšej spolujazdkyne verifikovali výsledky znaleckého dokazovania z odboru
cestnej premávky. Ani jeden zo znaleckých posudkov nespochybnil tú skutočnosť, že dopravná
nehoda, jej vznik a následky boli zapríčinené nesprávnym vedením motorového vozidla zo strany
obžalovaného. Neprimeraná rýchlosť vodičky - poškodenej nemala zásadný vplyv na tú skutočnosť,
že vznik dopravnej nehody bol zapríčinený konaním obžalovaného. Prípadné prekročenie najvyššej

povolenej rýchlosti poškodenej nebolo znaleckým dokazovaním označené ako príčina vzniku dopravnej
nehody. Obžalovaný nedal prednosť oprotiidúcemu vozidlu, a to za situácie, že odbočovací manéver
započal vykonávať v čase, kedy v protismere prichádzalo iné vozidlo. O skutočnosti, že vedeniu
motorového vozidla v rozhodnom čase nevenoval dostatočnú pozornosť, svedčila aj výpoveď svedkyne
J. S.. Tá vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že pred vznikom dopravnej nehody ju

obžalovaný pred odbočkou na Hybe asi dvakrát obehol a vždy pred ňou spomalil. Svedkyňa videla, že
obžalovaný manipuloval s mobilným telefónom. K predbiehaniu uviedla, že obžalovaný ju obehol na
úseku s limitom rýchlosti 50 km/hod., pričom musel prekročiť rýchlosť.

Za takejto situácie a dôkazného stavu krajský súd v zhode s názorom okresného súdu, ktorý vyjadril

v napadnutom rozsudku, ustálil, že vina obžalovaného v konkrétnom prípade trestného stíhania bola
jednoznačne preukázaná. Z tohto dôvodu odvolací súd odkazuje na argumenty odôvodnenia
napadnutého rozsudku a tieto nepovažuje za potrebné opakovane rozvádzať. K smrteľnému zraneniu
poškodenej, čo vyplýva aj z výsledkov znaleckého dokazovania z odboru zdravotníctva, by s najväčšou
pravdepodobnosťou došlo aj za situácie, že by táto bola pripútaná bezpečnostným pásom. Kinetická

energia stretu oprotiidúcich vozidiel bola veľkej intenzity a pre posádku menej odolnej konštrukcie
vozidlapoškodenýchdevastačná.Nepripútaniesmrteľnezranenejpoškodenej,resp.možnéprekročenie
maximálnej povolenej rýchlosti preto nemali zásadný vplyv na výsledok stretu vozidiel.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni

v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob

spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Uložený trest obžalovanému krajský súd vyhodnotil ako neprimerane mierny. Je potrebné
vziať do úvahy aj tú skutočnosť, že obžalovaný porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona

zapríčinil smrť človeka a vážne ujmy na zdraví poškodených. K stíhanému trestnému činu nezaujal
kritickýpostojasvojuvinusabezobjektívnychdôvodovsnažilpreniesťnapoškodené.Zatakejtosituácie
by sa krajskému súdu ako zákonný a primeraný javil trest odňatia slobody nepodmienečný. Vzhľadom k
tej situácii, že proti rozsudku okresného súdu nepodal odvolanie prokurátor okresnej prokuratúry, nebolo
možné zistené pochybenie súdu prvého stupňa v odvolacom konaní napraviť. Z tohto dôvodu úvahy

obžalovaného o neprimeranom treste krajský súd vyhodnotil ako irelevantné. Trest zákazu činnosti
zodpovedá zneniu ustanovenia § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. V súvislosti s týmto tvrdením je opakovane
potrebné poukázať na následky spáchaného trestného činu obžalovaným.

Argument obhajoby obžalovaného o nesprávnej aplikácii ustanovenia § 51 ods. 4 písm. e) Tr. zák. zo

strany okresného súdu pri uložení povinnosti ospravedlniť sa poškodeným odvolací súd vyhodnotil ako
nedôvodný. Obžalovaný a jeho obhajoba pri vznesenej námietke neakceptovali tú skutočnosť, že podľa
§ 2 ods. 1 Tr. zák. sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď
bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viacerézákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.
Z predmetného trestného stíhania je zrejmé, že skutok obžalovaného bol spáchaný 12.10.2017. Z tohto
dôvodu okresný súd bol povinný aplikovať v trestnom konaní Trestný zákon účinný v čase spáchania

stíhaného trestného činu, t.j. do novely Trestného zákona účinnej do 1. augusta 2019. Zmena označenia
povinnosti ospravedlniť sa poškodenému bola v čase spáchania skutku v Trestnom zákone správne
označená ustanovením § 51 ods. 4 písm. e) Tr. zák. Až novela Trestného zákona (účinná od 1.8.2019)
ustanovila, že pod týmto paragrafovým označením sa rozumie zaplatiť v skúšobnej dobe dlh alebo
zameškané výživné.

Okresný súd správne rozhodol aj o výške a spôsobe náhrady vzniknutej škody. Vo svojom
rozhodnutí správne konštatoval, že v právnom poriadku Slovenskej republiky neexistuje konkrétne
ustanovenie, ktoré by zabraňovalo rozhodnúť súdu o nároku na náhradu škody. Aj v tejto časti krajský
súd v celom rozsahu odkazuje na dôvody napadnutého rozsudku. Argumenty uvedené obžalovaným
odvolací súd vyhodnotil ako účelové a produkované v snahe zbaviť sa právnej zodpovednosti za

vzniknutú škodu. Povinné zmluvné poistenie obžalovanému umožní, aby si svoje nároky voči príslušnej
poisťovni uplatnil v ďalšom konaní, a to po právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku. Takýto nárok
obžalovaného je možné uplatniť v civilnom procese. Výška nemajetkovej ujmy v celom rozsahu
zodpovedá citovým a rodinným väzbám poškodených voči zomrelej poškodenej. Aj v
tejto časti okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil dostatočne a presvedčivo. Medzi zomrelou V. D. a

poškodenými (deti, druh) bolo vytvorené pevné rodinné zázemie, silné citové väzby a tieto boli navždy
ukončenénezákonnýmkonanímobžalovaného.Výškeurčenejnemajetkovejujmyzodpovedajúajpocity
poškodených po smrti blízkej osoby.

V neuvedených podrobnostiach krajský súd v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého

rozsudku okresného súdu (okrem podmienečne uloženého trestu odňatia slobody), s ktorým sa v celom
rozsahu stotožnil a tieto si aj osvojil. Vzhľadom na tieto skutočnosti preto krajský súd postupom podľa §
319 Tr. por. odvolanie obžalovaného M. K. zamietol, pretože nie je dôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.