Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. máj 2016

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 3Er/452/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8507203795
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Zamiška
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:8507203795.2

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra,
Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866 proti povinnému: R. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
H. X, XXX XX Q. o vymoženie sumy 66,38 eur takto

r o z h o d o l :

Súd z a s t a v u j e exekúciu.

Oprávnený a povinný n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.

Súd p r i z n á v a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Svätoslavovi Mruškovičovi, Exekútorský
úrad Prešov, Konštantínova 13, 080 01 Prešov vo výške 33,31 eur a u k l a d á povinnému, aby tieto
trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený (SR, v tom čase zastúpená Krajským riaditeľstvom PZ v Prešove) podal exekútorovi návrh
na vykonanie exekúcie na vymoženie peňažnej sumy vo výške 66,38 eur na základe právoplatného a
vykonateľného rozhodnutia Obvodného oddelenia PZ v Podolínci č. k. AA 1813008 zo dňa 14.4.2006.
Súdny exekútor JUDr. Svätoslav Mruškovič požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Súd udelil poverenie súdnemu exekútorovi dňa 29.11.2007 pod číslom 5710 012190.

Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o zrušení rozpočtových organizácií zo dňa
12.12.2012, č.p. SLV-PS-1120/2012 Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v zmysle § 21 ods. 11 zák.
č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov zrušilo ku dňu 31.12.2012, okrem iných aj rozpočtovú organizáciu Krajské
riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, a to v súlade s uvedeným ustanovením a po predchádzajúcom
písomnom súhlase Ministerstva financií Slovenskej republiky č.p. MF/024448/2012-441 zo dňa

06.11.2012. V zmysle § 21 ods. 13 zák. č. 523/2004 Z.z. práva a povinnosti rozpočtových organizácií
prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Súd
preto ako so zástupcom oprávneného ďalej konal s Ministerstvom vnútra.

V priebehu exekučného konania exekútor navrhol exekúciu zastaviť z dôvodu preklúzie vymáhaného
nároku podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku.

Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. f) zák. č. 233/1995 Z. z. exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo
právo ním priznané.Podľa § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. v znení účinnom do 31.8.2008 rozhodnutie o uložení pokuty
za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od
uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

Preklúzia predstavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej dobe. Prípady preklúzie
nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj keď
to účastník konania nenamietne. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a už nijaké
dodatočné uznanie nemôže konvalidovať zánik práva a plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením

bez právneho dôvodu (plnením nedlhu - indebitum), preto je s ním spojené bezdôvodné obohatenie.

Predmetné ustanovenie § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. bolo novelou priestupkového zákona č.
298/2008 Z.z. vypustené z textu priestupkového zákona, a to ku dňu účinnosti novely dňa 1.9.2008.
Zákonodarca pri prijatí novely nezakotvil do priestupkového zákona žiadne prechodné ustanovenia,
ktoré by určovali, či sa má dovtedy platná právna úprava použiť pre rozhodnutia, ktoré boli prijaté do

dátumuúčinnostinovely,alebosamápodátumeúčinnostinovelypoužiťvždyužlennováprávnaúprava,
ktorá časovo neobmedzuje výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok. Vzhľadom na uvedené je
preto potrebné výkladom vyvodiť, či je v súčasnosti možné pre prípady, kedy boli rozhodnutia o uložení
sankcie vydané do účinnosti novely č. 298/2008 Z.z., použiť ustanovenia dovtedy platného § 88 ods. 1
zákona o priestupkoch, ktorý upravoval prekluzívnu lehotu pre vykonanie rozhodnutia o uložení sankcie.

Pri výklade nemožno opomenúť požiadavku právnej istoty. Jej uplatnenie znamená možnosť predvídať
právne následky v konkrétnej veci. Vyžaduje si stabilitu základných princípov právneho systému, plné
rešpektovanie nadobudnutých práv a zásad neretroaktivity, t. j. aby právne normy pôsobili do budúcnosti
a nie do minulosti (spätne) a aby sa právne pomery zásadne spravovali právom platným v čase, v ktorom
vznikli.

V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy, treba vznik,
zmenu a zánik právnych vzťahov, ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, posudzovať podľa práva
platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady
platí pre oblasť práva verejného i pre právo súkromné, avšak s určitými odchýlkami.

Vo vzťahoch, upravujúcich právo súkromné, nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v zákone
jej spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia však platí pre oblasť práva verejného,
osobitne pre oblasť správneho trestania. Novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta
výhodnejšie, platí spätne aj na také prípady konania adresáta, ktoré by predchádzajúca právna

úprava posudzovala prísnejšie, prípadne spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za takýchto okolností
nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená a právne pomery adresáta
právnej normy sa budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší.

Ak však novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta

nevýhodnejšia, platí v tomto prípade v rámci posudzovania otázok správneho trestania všeobecne
platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy. Uplatnenie tejto zásady má za následok, že v danom
prípade je potrené aplikovať právny predpis, ktorý je pre adresáta výhodnejší. Situácia adresáta právnej
normy sa teda nemôže v dôsledku nedostatku právnej úpravy zhoršiť a v prípadoch, v ktorých nie je v
zákone upravená jeho spätná účinnosť, nemožno sa riadiť novším právnym predpisom, platným v čase

aktuálneho rozhodovania, ak je nová právna úprava pre jej adresáta nevýhodnejšia.

Ak sa právna úprava preklúzie zmení v čase, kedy už prekluzívna lehota začala plynúť, môže sa
nový právny predpis použiť na už začaté plynutie prekluzívnej lehoty len vtedy, ak to zákon výslovne
ustanovuje alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie. Iný postup by mal za následok právnu neistotu a

nezodpovedal by všeobecne platnej zásade trestania, upravenej v článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej
republiky, v zmysle ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, účinného v čase,
keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Túto zásadu treba
použiť aj na prípady správneho trestania. Zásada zákazu retroaktivity je v správnom trestaní všeobecne
platná, aj keď ju zákon výslovne neobsahuje v konkrétnom zákonnom ustanovení.

Aplikácia novelizovaného zákona o priestupkoch je z hľadiska plynutia prekluzívnej lehoty pre účastníka,
ktorému bola uložená sankcia vymáhaná v tomto konaní, nevýhodnejšia, lebo umožňuje vykonanie
rozhodnutia o uložení sankcie v dlhšej lehote, ako predchádzajúca právna úprava. Novelizovaný zákono priestupkoch, pokiaľ ide o plynutie prekluzívnej lehoty, preto nemožno použiť v tých prípadoch, kedy
prekluzívna lehota začala plynúť podľa pôvodnej právnej úpravy obsiahnutej v § 88 ods. 1 zák. o
priestupkoch. Prekluzívna lehota, ktorá začala plynúť podľa pôvodnej právnej úpravy preto musí podľa

nej aj skončiť. Trojročná prekluzívna lehota uplynula v danom prípade dňa 1.5.2009.

Vzhľadom na citovanú zákonnú úpravu a vyššie uvedené skutočnosti súd exekúciu zastavil.

O trovách oprávneného a povinného rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. v spojení s § 251

ods. 4 O.s.p. tak, že nemajú právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené.

O trovách exekučného konania rozhodol súd podľa § 197 ods. 1 zák. č. 233/95 Z.z. tak, že zaviazal
povinného nahradiť exekútorovi jeho trovy. Súd pritom vychádzal z toho, že v zásade znáša trovy
exekúcie povinný, ktorý tým, že dobrovoľne neplní povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu,
zapríčiní vznik trov exekúcie. Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady, kedy trov exekúcie

znáša oprávnený. Všetky výnimky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola
exekúcia zastavená zavinením oprávneného, druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z
dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a treťou je situácia, ak na majetok
povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1, 2 a 3 EP). Z týchto výnimiek by do úvahy v tomto prípade
prichádzala prvá z možností - zavinenie oprávneného, avšak súd po preskúmaní okolností prípadu

dospel k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia. Oprávnený podal návrh na
vykonanie exekúcie včas, preto procesné zavinenie oprávneného
na zastavení exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie neprichádza
do úvahy. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v
exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do

uplynutia prekluzívnej lehoty v priebehu konania, nemohol ovplyvniť. Vzhľadom na výšku vymáhanej
sumy a možnosti exekútora pritom podľa názoru súdu bolo možné aj za čas do prekludovania nároku
na vymáhanie vymôcť pohľadávku.

Otrováchexekúciesúdrozhodolvsúlades§203ods.1zák.č.233/1995Z.z.a§§14a15vyhl.MSSRč.

288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov tak, že priznal exekútorovi trovy exekúcie
vo výške 33,31 eur a zaviazal povinného, aby ich uhradil exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti
tohto uznesenia.

Tieto trovy pozostávajú z:

1/ § 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhl. - počet hodín účelne vynaložených na vykonanie exekúcie

- preštudovanie a kontrola návrhu 20 min.
- spracovanie návrhu na zastavenie exekúcie 20 min.

Spolu: 40 min. = 1 začatá hodina á 6,64 eur/hod. 6,64 eur

2/ § 15 cit. vyhl. - paušálna odmena

- získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 eur
- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 eur
- každé zisťovanie bydliska povinného 3,32 eur
- každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného 3,32 eur
- každé zisťovanie účtu povinného 3,32 eur

- každé ďalšie zisťovanie majetku povinného 3,32 eur

3/ § 22 cit. vyhl. - náhrada hotových výdavkov

- poštovné 1,20 eur

4/ 20% DPH z odmeny a hotových výdavkov 5,55 eur

Trovy exekúcie celkom: 33,31 eurPoučenie:

Proti prvému výroku tohto uznesenia je možné podať odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia
tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Proti druhému a tretiemu výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 58 ods. 6 zák. č. 233/1995
Z.z. v znení účinnom od 1.11.2013 v spojení s 202 ods. 2 O.s.p.).

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu
podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu

vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej
lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne
rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).